Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/139/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcov: 1/ D. H., trvale bytom v W., K. U. XXX, 2/ I. E., trvale bytom T. XX, 3/ R. Z., bytom v W., J. XXX, všetci zastúpení JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom v M. na ul. E. XX, proti žalovaným: 1/ R. P., bytom v W., K. U. XXX, zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, LLM., advokátom so sídlom v M. na ul. M. P. XXXX, 2/ I. G., trvale bytom vo R., F., T. XX/XX, Česká republika, 3/ E. J., trvale bytom vo R., F., T. XXX/XXX, Česká republika, 4/ E. E., bytom v M., S. XXX, 5/ H. E., bytom M. XXXX, 6/ H. Q., trvale bytom v H., R. XXXX/XX, Česká republika, 7/ PhDr. I. E., trvale bytom v J., T. XXX/XX, 8/ J. E., trvale bytom W. XXX, 9/ L. H., trvale bytom v W., K. U. XXX, 10/ R. C., trvale bytom v W., K. P. XXX, 11/ D. R., bytom v C. XX, 12/ I. J., bytom v W., J. XXX, 13/ Ing. E. C., trvale bytom v W., J. XXX, 14/ Ing. T. C., bytom v W., J. XXX, 15/ Mgr. H. C., trvale bytom v C. XX, 16/ J. C., trvale bytom v C. XX, 17/ E. M., bytom v W. XXX, 18/ D. E., bytom v M., Z. XXX/X, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -614 zo dňa 15. marca 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným a štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca vyhovel žalobe žalobcov a určil, že nehnuteľnosť v k. ú. W. parc. č. CKN 4658 - orná pôda o výmere 169 m2, vytvorená Geometrickým plánom 14/2020 GOMA

- Ing. R. D. z 21. júna 2020, zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcovi v rade 1/ v podiele 4/6-iny, žalobkyni v rade 2/ v podiele 1/6- ina a žalobkyni v rade 3/ v podiele 1/6-ina. Žalovanej v rade 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, vo vzťahu k ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcov uhradiť trovy štátu v sume 9,7 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej už len „OZ“), Katastrálneho zákona. Mal za to, že predmet sporu netvorí nehnuteľnosť v k. ú. W. parc. č. EKN 12456 - orná pôda o výmere 365 m2, ale len parcela CKN 4658 - orná pôda o výmere 169 m2, pretože pri zvyšnej časti parcely žalobcovia rešpektujú deľbu a zámenu (s I. T.) v dávnej minulosti. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dedičskom konaní po nebohej E. H. (starej matke žalobcov) bola prejednaná aj parcela EKN 12456 v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, aj keď v hmotnoprávnej rovine bola nebohá vlastníčkou reálne vydelenej nehnuteľnosti. Poukázal i na rozhodnutie č. 911/1932 uvereného v Úradnej zbierke rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky, v zmysle ktorého treba v dlhotrvajúcom stave držby užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej

knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva a na platnosť takejto deľby nevplýva ani okolnosť, či niektoré časti z nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov. V danej veci k reálnej deľbe došlo podľa názoru súdu pred rokom 1950, pričom deľba a zámena predstavujú v zmysle iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti právnou predchodkyňou žalobcov a žalobcovia v dedičskom konaní zdedili už reálne vydelenú časť. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie uviedol, že tento je daný z dôvodu, aby bol zosúladený hmotnoprávny stav vlastníctva s formálnym stavom ideálneho spoluvlastníka, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva. Pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ustanovenia a priznal žalobcom ako úspešným účastníkom nárok na náhradu trov voči žalovanej v rade 1/, ktorá ako jediná zo žalovaných nesúhlasila so žalobou a bránila žalobcom v uplatnení ich práva. O trovách štátu súd rozhodol v zmysle ustanovenia ( v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného do 30. júna 2016).

2) Na odvolanie žalovanej v rade 1/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. novembra 2018 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením - 3 , keď konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.

3) Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -705 zo dňa 28. septembra 2021 na základe dovolania žalobkyne v rade 1/ rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia v spojení s ustanovením , keď konštatoval, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec. Už v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2010 sp. zn. , publikovanom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2011 Najvyšší súd SR formuloval záver, podľa ktorého v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje sa rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti aj vlastníkom veci. Táto ingerencia znamená, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a určovacou žalobou nemožno obchádzať dedičské konanie, preto predmetom určovacej žaloby v konkrétnom prípade mohlo byť len určenie, že právna predchodkyňa žalobcov 1/ až 3/ bola ku dňu smrti vlastníčkou/podielovou spoluvlastníčkou označenej nehnuteľnosti (poprípade ešte, že vec patrí do dedičstva). V sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva nemôže súd subsumovať osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami v nesporovom dedičskom konaní.

4) Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nesúhlasili s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a v tomto smere ho považovali za nejasné a nezrozumiteľné.

5) Žalovaná v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrvala na svojich doterajších prednesoch, ako aj na podanom odvolaní a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

6) Žalovaný v rade 5/ s podanou žalobou taktiež nesúhlasil a žalovaný v rade 18/ si žiadne nároky k sporným nehnuteľnostiam neuplatňoval.

7) Ostatní účastníci sa pojednávania pred odvolacím súdom nezúčastnili, aj keď doručenie mali riadne vykázané (svoju neúčasť ospravedlnili).

8) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd opätovne preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

9) Ako vyplynulo z doterajšieho priebehu konania, žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo od práva svojej právnej predchodkyne E. H., po ktorej mali nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v dedičskom konaní. Z vyjadrení samotných žalobcov je zrejmé, že v čase smrti ich právnej predchodkyne nehnuteľnosti neboli prejednané v súlade s reálnou deľbou, a teda ani ich právna predchodkyňa nevlastnila majetok v takom rozsahu, v akom bol napokon prejednaný v dedičstve.

10) Za takéhoto stavu potom i odvolací súd v súlade s názorom dovolacieho súdu (ktorým je viazaný - ) dospel k názoru, že v prejednávanej veci môže byť predmetom konania len určenie, že právna predchodkyňa žalobcov bola v čase smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporných nehnuteľností tak, ako ich vymedzili žalobcovia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Určovacou žalobou (tak, ako to opätovne konštatuje i dovolací súd) nemožno obchádzať dedičské konanie, a preto predmetom určovacej žaloby mohlo byť len určenie, že právna predchodkyňa žalobcov bola ku dňu smrti vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou označenej nehnuteľnosti (poprípade, že vec patrí do dedičstva). V sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva nemôže súd nahrádzať osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami v nesporovom dedičskom konaní.

11) Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ustanovenia v spojení s ustanovením a priznal žalovaným ako úspešným účastníkom nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobcom v rade 1/ - 3/.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).