Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/446/2011

Potvrdené rozhodnutím 9CoP/6/2012, 5CoP/6/2014
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka O. U., bytom N. P., T. Q. XXXX/X a otec P.. F. U., bytom N. P., S. XX, v konaní o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 8. decembra 2011, č. k. 11P/446/2011-10, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."
„Uznesenie Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P., T. Q. XXXX/X, zastúpenej Dr. Miroslavom Králikom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Grösslingova 4 a otca - P.. F. U. nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P., S. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom G.. Q. U., I.., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P., S. XXXX/ XX, o návrhu na zverenie maloletého P. do striedavej starostlivosti, o priznaní znalečného, o námietke matky dieťaťa proti pripusteniu všeobecného zástupcu navrhovateľa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. septembra 2013 č. k. 11P/446/2011-217 a odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra 2013 č. k. 11P/446/2011-267, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 5. septembra 2013 č. k. 11P/446/2011-217 p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19. decembra 2013 č. k. 11P/446/2011-267 p o t v r d z u j e."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O. U., nar,. XX.X.XXXX, trvale bytom N. P., T. Q. 5, zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Bratislava, Štefánikova 14 a P.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. P., S. XX, zast. splnomocneným zástupcom G.. Q. U., I.., bytom N. P., S. XX o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zverenie maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamieta.

Súd návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2011 domáhal, aby súd zveril maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že maloletý bude dva týždne s otcom a nasledujúce dva týždne s matkou opakovane. Svoj návrh odôvodnil tým, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého P. vychovávať a obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v prirodzenom záujme maloletého dieťaťa a že takto budú lepšie zabezpečené jeho potreby. P. má silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho prirodzenými vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že bude môcť byť vychovávaný obidvomi rodičmi, čím bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Už v priebehu konania 7C/213/2009 opakovane požadoval zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd jeho návrh ale odmietol z legislatívnych dôvodov, nakoľko v čase podania návrhu 16.10.2009 nebola v platnosti novela zákona o striedavej starostlivosti. (1)

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že samozrejme trvá na podanom návrhu na striedavú osobnú starostlivosť. Tento návrh podal preto, že matka nedodržiava rozhodnutie súdu, stáva sa, že mu dieťa aj nedala a to hlavne potom ako podával návrh v tejto veci. Stávalo sa to aj predtým, ale rozmohlo sa to hlavne potom ako podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Myslí si, že je v záujme dieťaťa aby sa v starostlivosti oň striedali, dieťa je pri ňom veselé, smeje sa. Stalo sa, že boli aj problémy, keď so synom dlhšie nebol, alebo ho matka na styk s ním riadne nepripravila. Stalo sa, že musel volať aj políciu, aby mal dôkaz o tom, že za synom naozaj bol. Syn sa pri ňom správa dobre, teší sa. Niekedy sa stalo, že plakal, pokiaľ tam boli policajti. Bolo to vtedy, keď mu matka dieťa nedala a prišli policajti. Stretnutia

prebiehajú jeden týždeň v piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúci týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Maloletý chodieva s ním buď do domácnosti jeho rodičov a to väčšinou v piatok a do domácnosti jeho priateľky väčšinou na víkendové stretnutia. Je pravdou, že P. pohryzol pes, boli tam jeho priateľka, jej sestra s priateľom a on. Matku o tomto informoval, no nevie kedy to bolo presne. Políciu volal pred stretnutím s dieťaťom keď matka riadne dieťa nepripravila a neodovzdala. Dieťa z toho mohlo mať traumu, ale to spôsobila jeho matka. Nemal najmenší dôvod dostaviť sa k psychologičke Mgr. Q., v tom čase komunikoval s matkou dieťaťa každý deň alebo každý druhý deň. Maloletý nemal diagnózu. Je pravdou, že mu matka dieťaťa navrhovala osobné stretnutie aby doriešili problémy styku s dieťaťom, ale v takej zafajčenej miestnosti v prítomnosti nejakých svedkov, preto s tým nesúhlasil. (2) Otec dieťaťa ďalej uviedol, že naposledy bol so synom oficiálne 7.9.2014, odvtedy mu matka dieťaťa neumožňuje styk so synom, odmieta mu podávať akékoľvek informácie o dieťati, on preto kontaktuje materskú školu, doktorku, aj úrad práce. Dieťa išiel pozrieť do škôlky v decembri 2014 na Mikuláša. Pre syna chodil na 99,9% on. Vyskytli sa situácie kedy nemohol a vtedy išli pre syna starí rodičia. (3)

Splnomocnený zástupca otca uviedol, že nepochybuje, že ten stav dieťaťa je taký, aký je, ale je to iba kvôli konaniu matky, ona to spôsobila, vymýšľajú si nehoráznosti, že otec dával jesť dieťaťu trávu a podobne, to je nezmysel, prečo by to otec robil, bojuje o svoje dieťa 6 rokov. Pri tých posledných stretnutiach, keď sa odohral ten incident pri aute, kedy na jeho syna pľuli, kopali do auta, používali oplzlé výrazy, tak malý sa z toho nevedel niekoľko hodín spamätať, triasol sa. Na základe toho podali aj trestné oznámenie. 6.9.2014 išiel on aj s otcom dieťaťa, aj s druhou vnučkou pre malého s tým, že pôjdu na chatu. Matka vulgárne otcovi pri odovzdávaní dieťaťa nadávala, malý už v aute začal rozprávať, či pes žerie trávu, či keď ju zožerie bude štekať. Potom na chate sa hrali, zbierali jablká, kosili trávu, trávu a jablká dávali žrať koníkom a vtedy sa zase malý spýtal, či bude koník štekať ako ich pes keď mu bude dávať trávu. Na to mu on vysvetlil, že koníky erdžia, neštekajú. Malý bol úplne pomýlený, nevedeli o čo ide. Asi o štyri dni na to bol jeho syn predvolaný na úrad, že nejaký anonym posielal do Bratislavy, do Centra pre týrané deti oznámenie, že mu dávali jesť trávu. Na chate boli iba oni štyria, takže nevie kto to mohol vidieť, ten anonym bola zrejme O. U.. Ďalej uviedol, že navrhuje predvolať ako svedka P.. X. O., ktorá bola jeden rok opatrovníčkou dieťaťa, mala možnosť navštíviť domácnosť otca aj matky, keďže býva na tej istej ulici ako ony, keďže v tom čase býval otec so svojou životnou partnerkou u nich. V tom čase sa stretávali vonku na preliezkach. Ďalej navrhuje vypočuť životnú partnerku otca dieťaťa k tomu, ako zle túto situáciu znášajú jeho sestrička M., tá dvojročná S., tá o ničom nevie, ale M. si to veľmi dobre pamätá a tiež navrhuje vypočuť svoju manželku, ktorá pozná tento vzťah od začiatku a bola pri všetkých kontaktoch otca s dieťaťom do piatich rokov, aj pri tých telefonátoch vyzývajúcich matku, aby sa prišla pozrieť ako sa P. u nich cíti. (4) Splnomocnený zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že návrh otca dieťaťa bol podaný v roku 2011, keď dieťa nemalo ani tri roky. Otec bol v čase podania návrhu, aj doteraz je presvedčený, že jedinou prekážkou brániacou súdu návrhu vyhovieť, môže byť jeho nespôsobilosť vychovávať svojho syna. Overovaním vzťahu a vzájomnej interakcie otca k dieťaťu za uplynulých viac než 5 rokov bolo len znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom v roku 2013. Tento znalec striedavú starostlivosť doporučil. V prípade, že by súd s návrhom otca nesúhlasil, znalec doporučil rozšíriť úpravu styku s otcom o jeden ďalší deň. Súd závery a doporučenia tohto znalca nerešpektoval, neriadil sa nimi a styk otca s dieťaťom prakticky zakázal a vylúčil. Následne úplne bezdôvodne a nezákonne v rozpore s právnym názorom druhostupňového súdu nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Súd pritom vedome ignoroval skutočnosť, že sa dieťa s otcom od 7.9.2014 nestýka. Znalecký posudok predložený súdu 15.11.2016 je irelevantný a nezákonný. Voči uvedenému znaleckému posudku podal otec návrh v trestnoprávnom konaní. Žiada, aby súd svoje doterajšie nezákonné a zdravotný stav dieťaťa hrubo porušujúce konanie napravil tým, že nariadi podrobenie sa dieťaťa procesu reintegrácie jeho zdravotného stavu do stavu, kedy sa dieťa posledný krát stretlo s otcom. Súd nevykonal dôkazy, ktoré svedčia o skutočnom, srdečnom, úprimnom a empatickom vzťahu otca a jeho rodiny k maloletému P. a opačne o jeho srdečnom a úprimnom vzťahu k otcovi. (5)

Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že posledné stretnutie otca s dieťaťom prebehlo od 6.9. do 7.9.2014. Malý keď prišiel večer od otca, pýtal sa že či vykaká trávu, vlasy alebo drevo, že mu ocino dal jesť trávu, že on to ani nechcel, že dostal facku ani nevedel prečo. Skúmal každé jedlo, pľul na zem, stále cítil niečo divné v ústach a vtedy sa aj v noci pocikal, dokonca tak, že ani neprecitol. Ona tomu neverila, pýtala sa ho, či sa iba tak nehrali, ale hovoril jej že nie, že to bolo na chate, kde bol s otcom a dedom. Následne to ona riešila cez psychiatričku v Bratislave v detskej nemocnici. Predtým bola s dieťaťom u

psychologičky v Banskej Bystrici, kde robili synovi test rodinných vzťahov. Do spisu toto doložila, tak isto ako aj výsledky z psychiatrickej hospitalizácie. Následne boli na kontrole 30.10.2014 a teraz majú ísť po Vianociach. Matka dieťaťa uviedla, že nie je pravdou, že by otca neinformovala o zdravotnom stave dieťaťa, no on si to opakovane prešetroval u lekárov a následne podával na ňu trestné oznámenia. Navrhovala otcovi stretnutie za jej prítomnosti s dieťaťom ešte v tom septembri na dve hodiny, na čo jej on oznámil, že jeho zaujíma len súdne rozhodnutie. V tom decembri slúžilo stretnutie iba na vyhotovenie fotografií, syn bol z toho vystresovaný a následne nechcel ísť do škôlky. Pre dieťa chodil starý otec a nie otec dieťaťa, stretnutia sa ale neuskutočnili, malý nechcel vyjsť ani von. (6)

Právny zástupca matky uviedol, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je možné použiť v prípade, že takáto forma starostlivosti o dieťa je v záujme maloletého dieťaťa pri súčasnom splnení zákonných podmienok pre takúto formu úpravy starostlivosti. V tomto konaní sa ich strana bude snažiť o preukázanie stavu, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého P. a mohla by ohroziť zdravý psychický vývoj dieťaťa. Právny zástupca matky ďalej uviedol, že podávali trestné oznámenie ohľadne týrania dieťaťa, nakoľko zo záverov lekárskej správy z hospitalizácie je zrejmé, že je tu takéto podozrenie, preto navrhujú, aby súd s rozhodnutím vo veci počkal do ukončenia trestného stíhania. (7) Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že v období, kedy maloletý P. chodil k otcovi sa zhoršoval jeho psychický stav a bol aj hospitalizovaný na psychiatrii v Bratislave, kde mu bola naordinovaná medikamentózna liečba. Odkedy nedochádzalo k spoločnému stretávaniu P. s otcom, jeho stav sa zlepšil, čo potvrdila aj psychiatrická správa z rehospitalizácie z januára 2015. Otec si s maloletým nedokázal vytvoriť vzťah, o dieťa sa zaujíma len úradne, nezaujíma sa ako sa maloletý má, či niečo nepotrebuje, neposlal mu darček k Vianociam, narodeninám, ani k meninám. Najnovšie podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zo súčasných 50 eur na zákonné minimum. Po nečakaných návštevách otca v škole dosiahol jedine to, že maloletý chodí do školy s obavami a so strachom aby ho otec nezobral. Keď v sobotu ráno začala pripravovať maloletého matka na styk s otcom, tak dieťa náhle prepadol strach a úzkosť, odmietal ísť k otcovi, nechce sa s ním stretnúť. Po zákaze styku sa maloletý postupne začína stabilizovať. Názor maloletého P. je jednoznačný, nechce sa stretávať so svojim otcom a k rovnakému záveru prišla aj znalkyňa PhDr. M.. V tejto súvislosti dávajú do pozornosti rozhodnutie tunajšieho druhoinštančného súdu zo dňa 22.5.2015 sp. zn. 5CoP/21/2013, kde v odôvodnení súd okrem iného uviedol, že záujem dieťaťa v konaní o úpravu styku s rodičom je vždy prvoradý a musí byť presadzovaný aj v prípade, že by na druhej strene mohlo dôjsť k obmedzeniu rodičovského práva, ako je tomu aj v danom prípade na strane otca. (8)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že s prihliadnutím na aktuálny stav maloletého P. navrhujú, aby súd zamietol návrh na striedavú osobnú starostlivosť a to z dôvodu nepriaznivého vzťahu medzi rodičmi dieťaťa a stavu ich komunikácie. Zároveň navrhujú výchovné opatrenie a to podrobenie sa rodinnej terapii, ktorá by sa vykonávala v Ústave klinickej psychológie FN Nitra. (9)

Znalkyňa PhDr. O. M. na pojednávaní uviedla, že syndróm zavrhnutého rodiča nie je diagnóza a nie je možné na toto dieťa liečiť. Práve pre nereálne očakávania otca a starého otca dieťaťa vzniká tento konflikt medzi ňou a nimi, nemohli očakávať, že dieťa po neúspešnom styku s nimi, ktorý pretrváva a v tom čase pretrvával už vyše roka, že by to bolo možné v priebehu znaleckého vyšetrenia nejakým spôsobom napraviť, teda, že by bolo možné dosiahnuť v priebehu znaleckého vyšetrenia spontánnu interakciu otca a jeho rodiny s dieťaťom. Účastníci videli ako sa dieťa správalo a nebolo možné podľa požiadaviek otca a jeho rodiny konfrontáciu dieťaťa alebo konfrontovať dieťa s otázkami, ktoré jej dodali. O tom, že syndróm zavrhnutého rodiča bol prehodnotený detskými psychiatrami a kompetentnými inštitúciami v roku 2015 nie je diagnóza, nie je oficiálnym medicínskym syndrómom a nie je zaradený v medzinárodnej klasifikácii chorôb informovala otca a jeho rodinu. Teda nie je možné očakávať, že by hospitalizácia dieťaťa, alebo umiestnenie v reedukačnom ústave spôsobila zmenu, dieťa nie je naprogramované a nie je možné ho odprogramovať. Toto je vec interakcie oboch rodičov, kvalita ich doterajšej interakcie dieťa zaťažuje a preto bolo navrhnuté také opatrenie, aké bolo a to až do čias, kým sa komunikácia rodičov v tomto smere nezlepší. Maloletý P. nie je psychicky zdravé dieťa a túto skutočnosť treba zohľadniť. (10)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, dohodu rodičov, vyjadrenie k odvolaniu otca voči kol. opatrovníkovi, stanovisko, korešpondenciu P.. F. U. s matkou, vyjadrenie otca zo dňa 12.3.2012, lekárske správy, fotografie, uznesenie čl. 44, správu zo šetrenia pomerov u matky zo dňa 3.7.2012, fotografie doložené dňa 30.8.2012, písomnosť označená

ako Doloženie dôkazov zo dňa 11.9.2012, fotografie, obsah obálky čl. 74, správu zo šetrenia pomerov zo dňa 28.9.2012, návrh otca zo dňa 9.10.2012, uznesenie o spojení veci, rodný list maloletej M., lekárske správy, uznesenie o ustanovení znalca, námietku zo dňa 28.5.2013, vyjadrenia znalca pred vykonaním znaleckého dokazovania, znalecký posudok čl. 166 a nasledovné, stanovisko k záveru znaleckého posudku, oznámenie údajov, návrh na mimosúdne vysporiadanie, nesúhlas zo dňa 29.12.2013, správu z MŠ zo dňa 10.1.2014, správy Mgr. Y. Q., správu zo šetrenia zo dňa 15.1.2014, správu z neštátnej logopedickej ambulancie, správu od MUDr. O., výzvu adresovanú Mgr. Q., oznámenie, stanovisko otca k vyjadreniu MŠ, správu od PhDr. P. F., uznesenie čl. 320, sťažnosť voči uzneseniu čl. 334, trestné oznámenie zo dňa 24.6.2014, sťažnosť čl. 340, fotografie doložené dňa 7.10.2014, návrh na mimosúdne vysporiadania zo dňa 14.12.2013, vyjadrenie okresnému prokurátorovi, úradný záznam, výpisy zoznamov poškodených a páchateľov OR PZ v Nitre, znalecký posudok čl. 398, prepisy videozáznamu a zvukového záznamu, dôkazy z prílohovej obálky čl. 419, trestné oznámenie, doloženie listinných dôkazov, návrh na stanovenie svedka, doloženie dokladov, záznam o podaní vysvetlenia na polícii, články z médií, dodatok k návrhu na trestné oznámenia, článok o syndróme zavrhnutého rodiča, fotografie z kontaktu, lekárske záznamy DFN, správu z psychologického vyšetrenia dieťaťa, fotografie predložené matkou, vyjadrenie DFN k žiadosti, lekársku prepúšťaciu správu z rehospitalizácie, list písaný otcom MUDr. Y. O., opakovanú výzvu, úradné záznamy úradu práce, výzvu matky otcovi, reakciu otca, otázky, ktoré má súd položiť znalcovi, otázky na znalca, námietku voči nariadeniu ďalšieho znaleckého dokazovania, sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uznesenie o ustanovení znalca, námietku voči ustanovenému znalcovi, oznámenie znalca, novinový článok, oznámenie matky čl. 566, uznesenie o ustanovení znalca, námietku čl. 579, žiadosť o zrušenie znalca, oznámenie na Okresnú prokuratúru, stanovisko k videozáznamu zo dňa 4.4.2015, uznesenie o zastavení trestného stíhania, uznesenia o odmietnutí trestného stíhania, znalecký posudok, z neho závery, námietku čl. 623, 625, komunikáciu so znalkyňou, odpoveď na výzvu, odvolanie čl. 674, vyjadrenia adresované znalkyni, ministerke spravodlivosti a sudkyni, rozhodnutie KS čl. 690, doplnenie odvolania matky, z prílohovej obálky CD, sťažnosť voči vyrozumeniu, doplnenie vyjadrenia, uznesenie o poriadkovej pokute, vyjadrenie k pokute, sťažnosť, znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o., odpoveď na výzvu z 2.12.2016, vyjadrenie k znaleckému posudku, breviár súdnych výrokov doložený otcom, vyjadrenie starej matky dieťaťa P. U. označené ako: Styk starých rodičov s dieťaťom a striedavá starostlivosť, podnet na trestné stíhanie, uznesenie o vylúčení návrhu matky na zvýšenie výživného na samostatné konanie, vyjadrenie znalkyne, správu zo ZŠ, správu zo šetrenia pomerov u matky, pripojené spisy OS Nitra sp. zn. 11P/263/2013 z neho rozhodnutie na č.l. 22 a nasl., návrh matky na nariadenie NO č.l. 145, 13P/388/2015 z neho č.l. 46, 11P/40/2015 z neho č.l. 13, č.l. 27, 24P/84/2015 č.l. 8, č.l. 26, 11P/384/2016, 13Em/2/2015 v ňom pripojený 11P/56/2015 č.l. 109, fotografie č.l. 122, č.l. 150, 35P/245/2012, 13P/466/2014 rozsudok č.l. 7 a 24, 24P/438/2014 na č.l. 15 rozhodnutie, č.l. 48, 13P/364/2014 č.l. 36 , č.l. 60, 7C/213/2009 rozsudok na č.l. 106, č.l. 138, č.l. 197 znalecký posudok, č.l. 244, 24P/350/2009 č.l. 21 a č.l. 61 a zistil tento skutkový stav: (11) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/350/2009 súd zistil, že súd uznesením zo dňa 10.11.2009 č.k. 24P/350/2009-29 začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému P., ktorá úprava sa vzťahuje na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. júna 2011 č.k. 24P/350/2009-61 tak, že upravil styk otca s maloletým P. a vo zvyšnej časti konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2011. (12) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/213/2009 súd zistil, že bolo vedené konanie o návrhu navrhovateľky O. U. zo dňa 16. 10. 2009 na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P.. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23. marca 2010 č.k. 7C/213/2009-106 manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2010. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne. V dôsledku podaného odvolania bol rozsudok v časti určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.09.2011 č.k. 7C/213/2009-244 konanie o úpravu styku otca s maloletým P. zastavil z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody rodičov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011. (13) Styk otca s maloletým P. sa realizoval na základe dohody rodičov v intenciách úpravy styku na čas do rozvodu manželstva, resp. rodičovskej dohody. Rodičia maloletého dieťaťa nadobudli dojem, že styk je upravený rozhodnutím súdu. V prípade jeho nerealizácie otec podával návrhy na výkon rozhodnutia. Vykonávacie konanie sa v minulosti viedlo pod sp. zn. 11Em/3/2010 a následne bolo zastavené uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 11Em/3/2010-271 zo dňa 16.10.2014 a potvrdené uznesením

Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoE/8/2015-307 zo dňa 27.2.2015 z dôvodu, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie súdu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. (14) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/364/2014 súd zistil, že dňa 19.09.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh matky maloletého dieťaťa O. U. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku otca Mgr. F. U. s maloletým dieťaťom P. U. a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.10.2014 matka zmenila návrh na vydanie predbežného opatrenia a žiadala vydať predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže otcovi styk s maloletým dieťaťom a to až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa 27.10.2014 č.k. 13P/364/2014 - 36 súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým P. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu v čase od 12.00 hod do 14.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že predbežné opatrenie bude platiť až do rozhodnutia vo veci vednej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P/446/2011. Na odvolanie matky Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 8CoP/61/2014-60 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014. (15) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/466/2014 súd zistil, že dňa 22.12.2014 podal otec maloletého dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk otca s maloletým P. s prespaním zo soboty na nedeľu, pričom maloletého v nepárnom týždni v piatok o 10.00 hod. a v párnom týždni v sobotu o 10.00 hod. prevezmú starí rodičia P. U., resp. Q. U., ktorí P. v piatok večer o 18.00 hod. a v nedeľu o 19.00 hod. matke späť odovzdajú. Taktiež žiadal upraviť styk s dieťaťom počas vianočných sviatkov, zimnej dovolenky alternatívne počas Silvestra a Nového roka od utorka 30.12.2014 od 10.00 hod. do utorka 6.1.2016 do 19.00 hod. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 13P/466/2014-7 zo dňa 19.1.2015 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu sa otec odvolal, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015 upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým P. každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hodiny. Maloleté dieťa si otec prevezme pred bydliskom matky a pred bydliskom matky ho po ukončení stretnutia matke odovzdá. Odvolací súd uložil matke povinnosť pripraviť maloletého P. na stretnutie s otcom a maloleté dieťa otcovi pred svojim domom každú párnu sobotu v mesiaci o 10.00 hod. odovzdať a v tú istú sobotu o 18.00 hod. maloletého P. od otca prevziať a to až do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 11P/56/2015. (16) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/56/2015 súd zistil, že uznesením o nariadení neodkladného opatrenia čl. 109 zo dňa 4.1.2017 súd dočasne nariadil otcovi maloletého P. U. zdržať sa práva výkonu styku s maloletým dieťaťom tak, ako mu bol tento upravený uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015 a to až do rozhodnutia vo veci samej. Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal otec maloletého dieťaťa, Krajský súd v Nitre rozhodnutím č.k. 5CoP/3/2017-150 zo dňa 31.1.2017 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. V tomto konaní bude súd následne rozhodovať o úprave resp. zákaze styku otca s maloletým dieťaťom. (17) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Em/2/2015 súd zistil, že otec podal dňa 8.4.2015 návrh na výkon rozhodnutia na základe predbežného opatrenia Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015. Z obsahu uvedeného spisu je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa sa domáha stretnutí s maloletým, ktoré sa napriek prebiehajúcemu výkonu rozhodnutia nerealizujú a to od 7.9.2014. S maloletým bol uskutočnený v rámci uvedeného vykonávacieho konania opakovane pohovor prostredníctvom príslušného Úradu práce, soc. vecí a rodiny, pričom z vyjadrení dieťaťa je zrejmé, že toto prezentovalo obavu zo stretnutia s otcom a boli zrejmé jeho negatívne pocity a obava z akéhokoľvek kontaktu s otcom a jeho rodinou. (18) Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/388/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 24.6.2016 bola matke maloletého dieťaťa uložená povinnosť informovať otca dieťaťa o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa výchovy maloletého a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta jeho obvyklého bydliska, o osobitných potrebách maloletého a to písomne alebo elektronickou formou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. (19)

Súd v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil za znalca Mgr. C. A., odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vypracovaného dňa 17.8.2013 vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi je na dobrej, prirodzenej úrovni. Otca v zásade rešpektuje ako autoritu. U maloletého je zrejmá narastajúca inklinácia k otcovi a veciam, ktoré s otcom zažíva, nakoľko s postupujúcim vekom dieťaťa a zvlášť s nástupom

predškolského veku u chlapca narastá potreba identifikovať sa s mužským vzorom. Vzťah maloletého P. k matke je výrazne emočne a citovo sýtený, vzťah je na veľmi dobrej úrovni, dieťaťu poskytuje plnú istotu a pocit bezpečia a pocit plnej prináležitosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre zdravý vývin dieťaťa. V doterajšom období je matka najvýznamnejšou osobou v jeho živote, preto prevažuje inklinácia k matke. Vzťah otca k maloletému P. sa vytváral až v poslednom období, je vytvorený na podklade citovej a emočnej väzby, vzťah sa javí ako dobrý. Vzťah matky k maloletému je výrazne citovo a emočne sýtený, vytvorený intenzívnym prežívaním spoločných chvíľ s dieťaťom od jeho narodenia. Otec v rámci výchovného pôsobenia voči synovi preferuje najmä oblasť pohybových, športových, manuálnych a technických zručností a snaží sa o ich rozvoj u dieťaťa. Niektoré faktory osobnosti otca sa uplatňujú aj v spôsobe výchovy syna a v jej uplatňovaní voči nemu. Matka sa venuje rozvoju emočných, citových, sociálnych a rozumových potrieb dieťaťa, podporuje rozvoj jeho zručností, pasívnejší postoj je v smere rozvoja pohybových a športových zručností. U obidvoch rodičov sú relatívne primerané predpoklady pre výchovu dieťaťa a jeho zdravý rozvoj. Z hľadiska doterajších skúseností sú lepšie vytvorené podmienky u matky, pretože na strane otca by išlo o novú situáciu dlhodobejšieho styku v rámci novej otcovej rodiny. Ovplyvňovanie dieťaťa zo strany rodičov sa nedá vylúčiť, aj keď priame dôkazy o aktívnom ovplyvňovaní znalec nezistil. Obaja rodičia majú predpoklady aby mohla byť realizovaná striedavá osobná starostlivosť. Spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ukáže až prax. U detí v predškolskom veku nastáva rýchli rozvoj nových daností, preto aj otázka striedavej starostlivosti je hodnotená z hľadiska takéhoto vekového posunu u dieťaťa. V tomto čase a stave vecí považuje znalec za primerané zaoberať sa úvahou o striedavej starostlivosti. Určité disharmonické prvky sa u dieťaťa prejavujú v súvislosti s náročnejším emočných zvládaním situácie konfliktu rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Dieťa citlivo vníma celé dianie a reaguje naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne a citovo vníma prípadne konflikty rodičov. Aktuálne nie sú prítomné známky svedčiace pre odmietanie otca zo strany dieťaťa, dieťa z otca strach nemá, nemá však ešte naplno vytvorený pocit istoty a bezpečnosti u otca, otca vníma častejšie ako zdroj konfliktov pre jeho povahové ladenie. Vzhľadom k súčasnému stavu veci a zrelosti dieťaťa v jeho vývinovom období by bolo vhodné rozšíriť styk dieťaťa s otcom, ako vhodné sa javí uvažovať o striedavej starostlivosti rodičov, minimálne však o styku dieťaťa s otcom v podobe predĺžených víkendov (štvrtok - nedeľa každý druhý víkend). V prípade striedavej starostlivosti by bolo vhodné, aby sa dieťa zdržiavalo v prirodzenom prostredí otcovej rodiny, teda v mieste jeho obvyklého bývania a kontakt so starými rodičmi by bol realizovaný formou návštev tak, ako je to bežné za obvyklých podmienok rodiny. Vzhľadom k veku dieťaťa a jeho naviazanosti na matku sa javí ako vhodný interval striedanie dieťaťa jeden týždeň. V prípade striedavej starostlivosti o dieťa bude dôležité sledovať, či táto má pozitívny vplyv na rozvoj a pohodu dieťaťa, či nespôsobuje okolnosti, ktoré sú pre dieťa skôr škodlivé. Zo strany rodičov bude dôležité a nevyhnutné zdržať sa neprimeraných vzájomných konfliktov ale aj neprimeraných komentárov, či hodnotení druhého rodiča v prítomnosti dieťaťa a v komunikácii s ním. Rovnako je dôležité na strane rodičov vecne a bez zbytočných negatívnych emócií komunikovať o potrebách a záležitostiach dieťaťa, odčleniť túto komunikáciu od vlastnej averzie vyplývajúcej z ich zlého vzťahu. S tým súvisí striktná podmienka nepoužívať záležitosti dieťaťa na riešenie a súboj medzi sebou, nepoužívať inštitút trestných oznámení, ale pri ťažkostiach v riešení situácií, či sporných vecí odporúča znalec použiť asistenciu tretej osoby, či už blízkej osoby, ktorej obidvaja dôverujú alebo asistenciu odborníka - psychológa, či mediátora. V každom prípade odporúča uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti navštevovať psychológa za účelom usporiadania a zlepšenia komunikácie vo veciach maloletého dieťaťa. Tento psychológ by zároveň mohol aspoň z časti posúdiť, či prípadne určená striedavá starostlivosť je pre dieťa prospešná a rodičia sú schopní mu ju poskytovať. (20)

Vzhľadom k uplynutiu dlhšieho časového obdobia od prvého znaleckého posudku a tiež s poukazom na zmenu v správaní maloletého dieťaťa, jeho absolútne odmietanie kontaktu s otcom a starými rodičmi zo strany otca , taktiež s prihliadnutím na podozrenie na novú diagnózu - Aspergerov syndróm u maloletého P. súd považoval za potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré sa vysporiada s uvedenými novo objavenými skutočnosťami. Súd uznesením č.k. 11P/446/2011-572 zo dňa 5.5.2015 nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o., znalca v odbore psychológia, zdravotníctvo a farmácia. (21)

Zo záverov znaleckého posudku vyššie uvedeného znalca zo dňa 6.11.2016 vyplýva, že matka dieťaťa má intelektové schopnosti v pásme lepšieho priemeru, až nadpriemeru, v spôsobe postihovania reality prevažuje intenzívny afektívny prístup k situáciám, čo je na úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita je kultivovaná, regulovaná, disponuje dobrým sebaovládaním, je dôsledná, má dobré organizačné

schopnosti, je praktická. Jej správanie môže byť determinované frustrujúcimi okolnosťami, v dôsledku čoho sa môže vytvoriť vnútorné napätie. V interpersonálnom správaní môže reagovať senzitívne, pod vplyvom obáv, zábran, subjektivisticky, neberúc do úvahy dostatočne okolnosti, je však dostatočne schopná kompenzovať. Vo vzťahu k dieťaťu je empatická, vie sa vžiť do jeho vnútorného sveta, snaží sa dieťa pochopiť aj s jeho špecifikami, zvláštnosťami, snaží sa mu porozumieť. Maloletému P. poskytuje stabilnú, bezpečnú väzbu, bezpečné citové zázemie. (22) Intelektové schopnosti otca dosahujú podľa znaleckého posudku aspoň priemernú úroveň, možná je aj vyššia intelektová kapacita. Vzhľadom na permanentné spochybňovanie štandardov znaleckého vyšetrenia zo strany otca znalkyňa nenaliehala na kvantifikáciu intelektu, koncentrovala sa skôr na vyšetrenie osobnosti. (23) Myslenie u otca je so vzťahovačným, paranoidným nastavením, uvoľnené, bez prísnych hraníc. V spôsobe percipovania reality prevažuje intenzívny afektívny vzťah k situáciám na úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita je nevyvážená, menej racionálne regulovaná, možno predpokladať výbušnosť, robenie scén. Citové väzby sú menej emočne sýtené, menej hlbšie, v popredí je skôr egocentrizmus ako empatia. Na správaní sa vo významnej miere podieľajú city a nálady. V sociálnom správaní je vyznačená tendencia demonštrovať nekompromisnosť, jednoznačné riešenia. Projikovala sa i pasivita, sklon hľadať oporu v niekom silnejšom, tendencia zakrývať sa, ukázať zo seba čo najmenej. Vzťah k realite je oslabený, čo má za následok nereálne, nekonštruktívne riešenia životných situácií. Uvedená charakteristika neznamená rodičovskú nespôsobilosť, je však predpokladom konfliktných vzťahov. (24) V prípade maloletého P. môže byť takto štrukturovaná osobnosť otca pre dieťa problematická, vzhľadom na zvýšenú vnímavosť a citlivosť dieťaťa, ktoré netoleruje napríklad hlasný prejav, krik, potrebuje meniť činnosti, situačne sa v rámci ADHD správa nevypočítateľne. Problematicky môže pôsobiť zle dávkovaná (možno dobre mienená) kritika, humorná poznámka, upozornenie a podobne. (25) Citový vzťah matka - dieťa je intenzívny, dieťa sa intenzívne primkýna k matke, táto má tendenciu dieťa chrániť pred stresovými situáciami, má tendenciu konať tak, aby bolo správanie dieťaťa čo najviac adaptívne. Matka je najdôležitejšia osoba pre dieťa z hľadiska citovej väzby. Otec prejavuje záujem o syna, v popredí je však jeho egocentrické zameranie, trvá na realizácii vlastného scenára. Z jeho pohľadu by striedavá osobná starostlivosť pomohla redukovať konfliktný vzťah medzi ním a matkou, neberie však do úvahy špecifiká dieťaťa, má tendenciu bagatelizovať závery doterajších lekárskych vyšetrení dieťaťa. (26) Maloletý P. má k otcovi odmietavý vzťah, nechce sa s ním stretávať. Dieťa si uvedomuje konfliktný vzťah rodičov a neochotne sa s ním konfrontuje, predstavuje pre jeho záťaž, vyčerpáva ho. Bezpečie nachádza u matky, primkýna sa k nej. Paradoxné je, že čím intenzívnejší tlak bude otec a jeho rodina na matku vyvíjať, tým viac sa bude dieťa k matke primkýnať. Maloletý si nepamätá spolužitie rodičov v jednej domácnosti, jadrovú rodinu netvorí pre neho matka a otec, ale matka a matkin partner. Vzájomný vzťah rodičov sa za bežných okolností nepremieta do života dieťaťa, negatívne sa premieta len vtedy, keď cíti, že matka je pod tlakom, nakoľko on odmieta styk s otcom. (27) Znalecké vyšetrenie nepreukázalo, že by bol maloletý doslova ovplyvňovaný jedným rodičom v neprospech druhého rodiča, prípadne inými osobami a že by toto ovplyvňovanie bolo jediným faktorom v príčinnej súvislosti s jeho odmietavým správaním voči otcovi a jeho rodine. Dieťa je ale ovplyvňované konfliktnou atmosférou medzi rodičmi, cíti jej tlak. Maloleté dieťa je silne viazané na svoje domáce prostredie a máva často problém opúšťať ho, odchádzať na nové miesta. Maloletý je v úzkom kontakte s matkinými rodičmi, ku ktorým má pozitívny citový vzťah. K starým rodičom U., ktorí sú súčasťou jeho života má aktuálne odmietavý vzťah. Starí rodičia U. sa o dieťa zaujímajú, je pre nich dôležité, ale konajú s preferenciou vlastných predstáv, čo nemusí byť vždy v záujme dieťaťa. Maloleté dieťa reálne prežíva strach z otca a zo starých rodičov z jeho strany. Problémom je to, že dieťa v rámci svojej špecifickej detskej osobnosti podáva o príčinách strachu až bizarné informácie. Pri objasňovaní príčin tohto strachu môže znalec vychádzať z osobnosti otca, z jeho deficitnej empatie, egocentrického nastavenia, čo mohlo a môže spôsobovať problémy v interakcii s dieťaťom, ktorému bola diagnostikovaná ADHD a možné prvky Aspergerovho syndrómu. Otec a jeho rodina sa domnievajú, že matka účelovo psychiatrizuje dieťa, čo môže byť tiež príčina toho, že nie sú v každodennej realite dieťaťa dostatočne orientovaní, nie sú súčinní s matkou a niektoré okolnosti môžu podceňovať. Otec a starý otec dieťaťa sú situačne hlasný, dráždiví, pričom dieťa si zapcháva uši pred silnými zvukmi, pred hlasnou hudbou. To sú len niektoré možnosti, o ktorých znalkyňa uvažuje, pričom to neznamená, že by dieťa nemohlo u otca a jeho rodiny prežiť aj príjemné chvíle. Z dôvodu rozdielnych pohľadov rodičov maloletého dieťaťa na vnímanie potrieb maloletého a s poukazom na závery znaleckého vyšetrenia PhDr. E. možno podľa znalkyne zvažovať, že vývoj vzťahu dieťaťa k otcovi a jeho rodine ovplyvnil súhrn viacerých okolností, kumulácia dieťaťom nedostatočne spracovaných zážitkov, ktoré mohli byť pre dospelých emočne neutrálne, pre dieťa však

boli zaťažujúce, následne vyhrotené a navodzujúce atmosféru ohrozenia. V neposlednom rade zohráva rolu výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý navodzuje u dieťaťa narušenie bezpečnej väzby, neistotu, pocit ohrozenia, stratu bezpečia, čoho logickým dôsledkom je primknutie k jednému rodičovi, v tomto prípade k matke. Maloletý P. nemá taký adaptačný potenciál, aby bol schopný takúto záťaž bez následkov uniesť. Dieťa aktuálne odmieta otca, pričom príčina tohto odmietania nie je celkom jasná a jednoznačná. Povahové vlastnosti otca môžu nevhodne vplývať na výchovu a zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. (28) Matka má tendenciu dieťa chrániť, sama nie je presvedčená o tom, že by dieťa bolo u otca v pokojnom, bezpečnom a emočne sýtenom prostredí. Tieto skutočnosti ovplyvňujú prípravu dieťaťa na styk. Keď dieťa styk odmieta, matka to rešpektuje, nie je naliehavá, nechce stratiť synovu dôveru. Správanie dieťaťa je autentické, dieťa sa správa v kontexte negatívnych zážitkov, ktoré reálne prežilo a prípadne subjektivisticky ďalej rozvinulo, pozadie ktorých však nebolo možné presne pomenovať, popísať. Nejde o naprogramované, naučené správanie dieťaťa, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych aktivít matky. Otec nie je programovo zavrhovaný a neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho identifikovanie sa s rolou zavrhnutého rodiča. Maloleté dieťa nie je pripravené k striedavej osobnej starostlivosti. Táto forma starostlivosti by vzhľadom k súčasnému prežívaniu dieťaťa, vzhľadom k jeho súčasnému psychickému stavu nebola vhodná. Maloletý P. potrebuje aktuálne stabilné, vyvážené, emočne sýtené prostredie bez podnetov, ktoré by ho psychicky zaťažovali, preto by bolo vhodné styk s otcom a starými rodičmi U. nerealizovať aspoň do obdobia, kým sa porozvodová komunikácia medzi oboma rodičmi upraví. V záujme dieťaťa by mali rodičia podstúpiť psychologickú intervenciu nie formou mediácie, skôr formou poradenstva. (29)

Zo znaleckého posudku PhDr. X. X., ktorý vykonala na žiadosť Poradenského centra Schola Ludus, s.r.o. (ktoré matka navštívila) je zrejmé, že osobnosť matky tejto umožňuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, má primeranú kapacitu poskytnúť svojmu dieťaťu emočné zázemie, byť vnímavá k jeho požiadavkám, saturovať jeho potreby a vytvoriť prostredie naplnené bezpečím a istotou. U matky boli uvedeným znaleckým dokazovaním zistené prítomné známky syndrómu týranej osoby, prejavujúce sa úzkostne - depresívnou symptomatikou relatívneho charakteru. (30)

Zo správy OR PZ v Nitre zo dňa 7.11.2014 súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa figurujú vo veľkom množstve trestných oznámení buď ako poškodení alebo ako páchatelia. Jedná sa o trestné konania, v ktorých si rodičia podávali navzájom na seba trestné oznámenia práve v súvislosti s maloletým P. (neumožnenie styku s dieťaťom, týranie dieťaťa a podobne). Predmetné veci boli ukončené odmietnutím alebo zastavením trestného stíhania. (31)

V rámci trestného konania vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a), b) Trestného zákona, ktoré oznámenie podávala matka maloletého dieťaťa (č. spisu ORP-1495/1-VYS-NR-2014), bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku PhDr. G. E. zo dňa 19.1.2015, znalca z odboru psychológie, konkrétne z jeho záverov okrem iného vyplýva, že u maloletého sú jeho prejavy vysoko suspektné (v podozrení) ovplyvnené možným ADHD syndrómom, ktorý sa okrem iného prejavuje zvýšenou citlivosťou, ale aj zhoršenou koncentráciou pozornosti, nestálosťou, tendenciou k impulzívnejším reakciám a podobne. Sú u neho badateľné známky, ktoré poukazujú na to, že aktuálne prežíva svoj vzťah k otcovi vnútorne konfliktne, resp. negatívne, pričom presnejšie pozadie tohto sa popísať nedá. Znalec aktuálne u maloletého nezistil zjavné známky syndrómu CAN (syndróm zanedbaného, zneužívaného, týraného dieťaťa). Ak by sa situácia ukľudnila, t.j. vyriešil alebo sa aspoň do istej miery utlmil konflikt medzi rodičmi, nemuseli by aktuálne "hektické" okolnosti zanechať na ďalšom vývine maloletého trvalé následky. Kým sa ale neudeje vyriešenie zmiernenia nepriateľského postoja oboch rodičov a to v prítomnosti odborníka na danú problematiku, nemal by byť maloletý vystavovaný nutnosti s otcom sa stretávať. Predpokladom k tomu však je, aby bol za danej situácie každý z rodičov schopný v prvom rade kritickejšieho pohľadu na svoju osobu a nehľadal chyby výlučne v druhom, pretože takýto postoj len vyostruje existujúcu situáciu, ktorá dieťaťu vyložene škodí. Ak je (vo všeobecnosti) jeden z rodičov (alebo aj obaja) presvedčený o vlastnej dokonalosti a v dôsledku toho hľadá chyby výlučne v druhom rodičovi, musí toto v dieťati postupne nevyhnutne vyvolávať negatívne emócie, ktoré ho nakoniec budú vo vývoji poškodzovať. Neschopnosť vidieť vlastné chyby patrí k faktorom, ktoré limitujú, resp. zhoršujú výchovné predpoklady každého človeka. (32)

Maloletý bol v sprievode matky vyšetrený na psychiatrickom oddelení vo FNsP FDR Banská Bystrica formou psychodiagnostického vyšetrenia, z ktorého záverov vyplýva, že vzťah dieťaťa k matke sa javí

ako vysoko pozitívny, sýtený pozornosťou, láskou, starostlivosťou a pozitívnym správaním zo strany matky. Vzťah k otcovi zas predpokladajú ako negatívny, vychádzajúci z otcovho postoja a negatívneho správania k dieťaťu. (33)

Z lekárskej prepúšťacej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, kde bol maloletý hospitalizovaný od 6.10.2014 do 9.10.2014 na Klinike detskej psychiatrie vyplýva, že u dieťaťa boli stanovené diagnózy - iná detská porucha emotivity, iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti, podozrenie na CAN a enurezis noctura v anamnéze. Zároveň bola odporučená rehospitalizácia dieťaťa o 6 mesiacov. Následne bol maloletý hospitalizovaný v uvedenom zariadení od 19.1.2015 do 22.1.2015. V rámci stanovených diagnóz neprišlo k zmene okrem diagnózy podozrenie na CAN, ktoré už bolo v anamnéze. Rodičom dieťaťa bola zároveň v tejto prepúšťacej správe odporučená filiálna terapia, redukovanie vystavovania dieťaťa záťažovým situáciám, nakoľko konfliktné vzťahy rodičov pôsobia na dieťa neurotizujúco. (34)

Zo správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Prvá psychiatrická ambulancia zo dňa 11.2.2016 vyplýva, že u maloletého bola stanovená diagnóza Atypický autizmus, črty Aspergerovho syndrómu?, susp. ADHD, detská porucha emotivity bližšie neurčená, iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti, podozrenie z týrania dieťaťa. (35)

Maloletý je aj naďalej v osobnej starostlivosti svojej matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Starostlivosť o maloletého zo strany matky je zabezpečovaná riadne. V súčasnej dobe navštevuje 2. Ročník Základnej školy F. 1, N. P.. Podľa správy z uvedenej školy zo dňa 30.1.2017 správanie dieťaťa je v súlade so školským poriadkom, v skupine spolužiakov sa správa primerane, má kamarátov, zapája sa do hier, je aj ich iniciátorom. Do školy ho vodí matka, prípadne stará matka. Maloletý je vždy pekne upravený, máva výdatnú desiatu a stravuje sa aj v školskej jedálni. Popoludní navštevuje školský klub. Na vyučovanie chodí pripravený, dosahuje výborné výsledky. Za prvý polrok školského roka 2016/2017 dosiahol hodnotenie "prospel s vyznamenaním". Z vyučovanie vymeškal 41 hodín, všetky boli ospravedlnené. Matka sa pravidelne zaujíma o prospech a správanie syna. Otec sa naposledy stretol s maloletým P. 7.9.2014, kedy bol maloletý v jeho domácnosti a následne 3.12.2014, kedy bol otec spolu so starým otcom maloletého navštíviť v materskej škole. Otec maloletého dieťaťa býva so svojou partnerkou a ich dvomi maloletými deťmi maloletou M. U., nar. XX.X.XXXX a maloletou S. U., nar. XX.X.XXXX na adrese svojho prechodného pobytu Q., sídl. D. XXXX/XX. V čase, keď sa s maloletým stretával, trávili spoločný čas aj u rodičov otca v ich domácnosti, prípadne spoločne mimo miesta bydliska. Maloletému sa venovali, vyvíjali s ním rôzne aktivity a to hlavne aktivity zamerané na šport a fyzickú kondíciu (lyžovanie, korčuľovanie, pobyt v prírode). (36)

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.(37)

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.(38)

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(39)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť nebol podaný dôvodne a preto je potrebné jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť. Z vyššie

vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia majú síce osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty, javí v súčasnosti ako nevhodná. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom ale aj povinnosťou rodičov. Striedavá starostlivosť však nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo aj znaleckými posudkami preukázané, že rodičia maloletého P. nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Maloletý je v súčasnej dobe vzhľadom k svoju veku viac citovo naviazaný na svoju matku, podľa viacerých odborných vyjadrení a posudkov maloletý nie je úplne psychicky zdravé dieťa a preto si vyžaduje aj špeciálny prístup. Súd, tak ako ani znalkyňa, nedokázal odhaliť presnú príčinu odmietania otca a jeho rodičov maloletým P.. Avšak aj zo znaleckého posudku Mgr. C. A. vyplýva, že u maloletého sa aj v čase, keď udržiaval kontakt so svojim otcom prejavovali disharmonické prvky v súvislosti s náročnejším emočným zvládaním situácie konfliktu jeho rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Maloletý citlivo vnímal celé dianie a reagoval naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne a citovo vnímal prípadné konflikty rodičov. Je nesporné, že maloletý by bol násilným vynucovaním striedavej osobnej starostlivosti traumatizovaný a súd si už vôbec nevie predstaviť, akým spôsobom by sa dalo zrealizovať odňatie maloletého z výchovného prostredia matky a jeho umiestnenie do výchovného prostredia otca bez toho, aby nebol vykonaný negatívny zásah do jeho duševnej a pravdepodobne aj telesnej integrity. Podľa judikatúry ESDP najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. V prípade maloletého P. bola nastolená a to hlavne posledným znaleckým posudkom otázka, či sa otec choval vždy vo vzťahu k dieťaťu vhodne a empaticky, nakoľko zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. ako možné príčiny odmietania otca dieťaťom sú možnosti, že dieťa zažilo subjektívne negatívne zážitky s otcom, podnety, ktoré ich vyvolali, mohli byť pre otca emočne neutrálne, podprahové, pre dieťa však boli významné z hľadiska získania nepríjemných pocitov, strachov, úzkostí. Svoje negatívne zážitky nemalo dieťa následne dostatočne spracované, ošetrené. Ďalší možný dôvod je skutočnosť, že na maloletého zaťažujúco pôsobí konfliktný vzťah jeho rodičov, nátlakové správanie otca, dieťa v rámci svojej vnímavosti cíti tenznú atmosféru, ktorá mu navodzuje pocity straty bezpečia, separačnú úzkosť, v dôsledku čoho sa viac primkýna k matke a odmieta otca. Tiež môže mať problémy s tolerovaním odlišného prístupu zo strany matky a otca, pričom u otca môže byť aj hodnotenie výkonu dieťaťa zdrojom problémov. Rolu môže zohrávať aj fakt, že matka má nový partnerský vzťah a partnera matky dieťa prijalo a akceptuje ho v mužskej aj otcovskej roly. Súd mal možnosť v rámci konania pozorovať reakcie otca a jeho splnomocneného zástupcu - starého otca maloletého P. v prípadoch ak sa osoby zainteresované na tomto konaní, prípadne v iných konaniach snažili o vyjadrenie svojho názoru, či už odborného alebo popisného, pričom tento názor nekorešpondoval s názorom rodiny otca. Vtedy sa naplno prejavil ich nepriateľský postoj voči uvedeným osobám a to znevažovaním ich práce a odbornosti, ktoré často končilo podávaním trestných oznámení alebo sťažností (či už na znalca, vyšetrovateľa, psychiatrov, psychológov a podobne). Tieto skutočnosti iba potvrdzujú vyjadrenie znalca, že v prípade, ak by otec rešpektoval názor odborníkov, nebagatelizoval ich, nemal nereálne očakávania vyriešenia komplikovaného a závažného psychického stavu dieťaťa radikálnym rozhodnutím, bola by väčšia šanca, že maloletý si postupom času s pribúdajúcim vekom a chápaním určitých vzťahových väzieb nájde cestu aj k svojmu otcovi a jeho rodine. Znalkyňa nezistila u dieťaťa vo vzťahu k otcovi ani príznaky tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, nakoľko správanie dieťaťa je autentické, nejde o naprogramované, naučené správanie, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych aktivít matky. Z vyjadrenia znalkyne ako aj z rozhodovacej činnosti súdu je súdu však zrejmé, že čo sa týka syndrómu zavrhnutého rodiča, na ktorý bolo zo strany otca a jeho splnomocneného zástupcu počas celého konania poukazované a bol mu pripisovaný až extrémny význam, existuje vyhlásenie Sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ku ktorému sa pripojila Slovenská komora psychológov, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, asociácia rodiny sudcov, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Verejný ochranca práv, Komisár pre deti, Inštitút pre výskum práce a rodiny a Koalícia pre deti Slovensko a s ktorým vyjadrili podporu aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa uvedeného vyhlásenia (okrem iného) bol syndróm zavrhnutého rodiča v samotnej krajine

svojho vzniku (USA) označený za vedecky nepreukázaný a nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých. Negatívne stanoviská ku konceptu syndrómu zavrhnutého rodiča vyjadrili aj významné zahraničné profesijné organizácie a inštitúcie. (40) Súd nevzhliadol od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti svojej matky. Za súčasnej situácie súd striedavú osobnú starostlivosť o maloletého P. posúdil ako rozhodnutie, ktoré by nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a preto návrh ako nedôvodný zamietol. (41) Pre úplnosť súd poznamenáva, že zamietol návrh splnomocneného zástupcu otca na doplnenie dokazovania o výsluch starej matky maloletého P. zo strany otca, výsluch otcovej partnerky ako aj Mgr. X. O., kolíznej opatrovníčky, pretože ich výpovede mali svedčiť o správaní sa dieťaťa v čase, keď maloletý ešte navštevoval domácnosť otca a ich rodičov, čo sa z pohľadu súdu javí za súčasného stavu ako nadbytočné. Je nesporné a okrem iného to potvrdili aj znalecké posudky, že maloletý prežíval v domácnosti otca a jeho rodiny v minulosti aj šťastné chvíle s príjemnými zážitkami. Súd preto nevzhliadol dôvod na potvrdzovanie týchto skutočností vykonaním dôkazu výsluchom navrhnutých svedkov. (42)

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. (43)

Čo sa týka návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia a to povinnosť podrobiť sa odbornej pomoci - rodinnej psychoterapii, tento návrh súd tak isto zamietol a to z dôvodu, že takéto opatrenie súd zvažuje uložiť v konaní o úpravu styku otca s maloletým P. (sp. zn. 11P/56/2015) a to bez ohľadu na výsledok konania. V uvedenom konaní sa nariadenie výchovného opatrenia javí súdu ako vhodnejšie. (44)

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (45)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.