Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 342,78 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 342,78 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 9.8.2020 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 342,78 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodenej z poistnej udalosti č. 9568785294 predstavuje sumu 3 060,88 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 2 718,10 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 342,78 eur.

3. Táto neuznaná suma vo výške 342,78 eur bola vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Sharan Dodávka: F.: Q. XXXEF, ktorým je poškodená D. X., postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.8.2020.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 16.10.2020 platobným rozkazom sp.zn. -0, v ktorom žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point, s.r.o. sumu 342,78 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. V odpore uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2 „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“

7. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácií samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

8. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. .,

9. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva. kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie žalovaný je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov.

10. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená.

11. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len .. -) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva. že nakoľko poškodená predstavovala dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobou (nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradila a teda jej nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. 524 .

13. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

14. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn . zo dňa 29. januára 2008 : „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodenej, ktorú

žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia 39 za absolútne neplatný.

16. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal do pozornosti žalovaný aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej Zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.

17. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej Zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Doplňujúco uviedol žalovaný, že uvedením predmetných skutočností (t.j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu.

18. Súčasne si dovolil poukázať žalovaný na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

19. Z obsahu uvádzaných predmetov realizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodená ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenej za opravu motorového vozidla a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, tj. ZoPP, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodená postupuje pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodenej.

20. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení o poistnom plnení poukazuje žalovaný na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že boli priznané primerané náklady.

21. Ďalej žalovaný uvádza, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči poškodenej všetky povinnosti, nakoľko poskytol plnenie, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. .

22. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom žalovaný má za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

23. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 22.6.2022 uviedol, že žalovaný vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu, v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, týmto v zmysle ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov, týmto súhlasí s vykonaním uvedeného pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na dokazovanie a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. Taktiež právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 20.6.2022 uviedla, že nakoľko nemajú v úmysle predlžovať súdne konanie a spôsobovať prieťahy v konaní v súčasnej situácii navrhujú, aby súd vo veci rozhodol na základe ich vyjadrení, všetky ich argumenty sú dopodrobna zhrnuté v podaniach, plne na to poukazujú, nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu zhodne s písomným podaním.

25. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného resp. právneho zástupcu žalovaného.

26. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

27. Dňa 01.07.2020 na ulici Fábryho, Košice došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Sharan, F.: Q. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej: D.V. X., V.. XX.XX.XXXX, P. I. Č.. E.. XXX, XXX XX I. (ďalej ako „poškodená“).

28. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, F.: T., ktoré viedol v čase nehody: B. X.Á., (ďalej ako „vinník nehody“), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s..

29. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.9568785294.

30. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodená, t.j. D. X., dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, konajúca prostredníctvom: Margaréta Mydliarová - konateľ, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka: 20786/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3 060,88 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2020290.

31. Na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.07.2020 bolo oznámené, že dňa 24.07.2020 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 2 718,10 eur.

32. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.07.2020, resp. vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaný ako dôvod neuhradenia vzniknutej škody v celom rozsahu uviedol: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 =100%.

33. Sporná tak v danom prípade zostala cena mechanických a lakovacích prác (cena normohodiny), ako aj uviedol žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.07.2020.

34. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. 9568785294 predstavovala sumu vo výške 3 060,88 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výšky 2 718,10 eur. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 342,78 eur.

35. Neuhradená pohľadávka vo výške 342,78 eur, bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodená - D. X., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2020.

36. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

37. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

38. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

39. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

40. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

41. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

42. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

43. Žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. , kedy podľa názoru žalovaného „Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.“

44. Je potrebné poukázať, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť poškodeným, resp. poisteným riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod akým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že poškodený, resp. poistený si dal v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetnej poistnej udalosti s presným opisom a vymedzením, koľko žalovaný poškodenému, resp. poistenému plnil a koľko nie, aké dôvody uviedol pri krátení poistných plnení, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, resp. poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

46. Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať právneho zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta.

47. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku -nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom.

48. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“

49. Žalovaný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust. Žalovaný ďalej uvádza, že poškodený postúpil tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená,

že postúpil pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením . Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

50. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalobcovi podľa ZoPZP. Bolo na rozhodnutí poškodeného, či si právo na náhradu škody uplatní buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu ( ZoPZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú následne Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky k priamemu nároku poškodeného na náhradu voči poisťovateľovi podľa ZoPZP v Uznesení sp. zn. zo dňa 17. októbra 2013 konštatoval, že „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného : škodu ( ), vznik poistnej udalosti ( ), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody ( ), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia ( ).“

51. Je možné uzatvoriť, že poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.

52. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla.

53. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu).

54. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

55. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť.

56. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle Poistnej zmluvy.

57. V zmysle . „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

58. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“

59. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“

60. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.

61. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.

62. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení .

63. Je potrebné uviesť, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.7.2020, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu.

64. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.

65. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvného poistenia, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

66. Poškodený je oprávnený svoj priamy zákonný nárok, ktorý má voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému

na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

67. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.

68. Ustanovenie umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému / okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon /. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. a nasl. . Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

69. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

70. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúce sa postúpenia samotnej pohľadávky žalobcu.

71. Žalovaný poukazujúc na skôr uvedené skutočnosti tiež uvádza, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

72. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky

- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.

73. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

74. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.

75. V zmysle : „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

76. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1

taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť.

77. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.

78. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný.

79. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

80. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

81. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

82. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

83. K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), je potrebné uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka. Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla.

84. Ako to vyplýva aj z vyššie uvedeného kalkulácia žalovaného slúži len na určenie približnej výšky škody. Žalovaný nie je osobne prítomný pri oprave toho-ktorého motorového vozidla. Nevie správne vyhodnotiť a posúdiť koľko času bolo potrebného na vykonanie opravy. Kalkulácia žalovaného nemôže predstavovať relevantný dôkaz. Ak by sa brala kalkulácia žalovaného ako smerodajný dôkaz určujúci výšku škody, došlo by tak k absurdnej situácii, kedy by poisťovne od stola rozhodovali o čase potrebnom na opravu motorového vozidla.

85. Žalobca vykonal len také opravy, ktoré boli nevyhnutné na to, aby motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že krátenie poistného plnenia je dôvodné.

86. Zároveň vo vzťahu k lakovacej konštante je potrebné poukázať, že bolo potrebné využiť väčšie množstvo lakovacieho materiálu, nakoľko motorové vozidlo malo nanesený lak metalízu v 2 vrstvách. Zároveň je potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2020, sp. zn. , ktorý v bode 34 ustanovuje: „…Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca.“

87. Žalovaný len poukazuje na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, ale neprihliada už na samotnú kvalitu a vybavenie servisu ako také, či používané materiály, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj „neautorizovaný“ servis má predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. Žalobca, ako servis vykonávajúci opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie opráv ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. A taktiež aj v „neautorizovaných“ servisoch je nevyhnutné zaškoľovať zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu opravy poškodených motorových vozidiel.

88. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu.

89. Žalovaný v podanom odpore v závere uvádza, „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.

90. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.

91. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

92. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

93. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.

94. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

95. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k spravodlivému dôsledku.

96. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

97. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

98. S uvedenými tvrdeniami žalovaného v súvislosti s úrokmi z omeškania nie je možné sa stotožniť.

99. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poskytnutú náhradu škody o sumu 342,78 eur, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis.

100. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 342,78 eur žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

101. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

102. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

103. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 342,78 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 9.8.2020 až do zaplatenia.

104. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

105. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).