Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/25/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 4, E. - P., zast: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. februára 2022, č. k. -95, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, Oprávnený návrhom zo dňa 17.03.2014 požiadal o vymoženie sumy 1.053,55 eur s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04774/13 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, dňa 19.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013. Dňa 25.06.2014 súd vydal poverenie č. 5402 123197, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutémho, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor") vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Súdny exekútor dňa 03.02.2016 postúpil súdu podanie oprávneného označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zo dňa 22.01.2016, ktoré dňa 22.01.2016 oprávnený podal u súdneho exekútora.

2. Po preskúmaní spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatňoval nárok na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a to voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Bolo preto povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie doplniť najneskôr do 22.01.2016, pretože lehota na doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. 24. decembra 2015. Súd prvej inštancie mal za to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej má oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, treba vykladať tak, že takéto doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému súdu. Len súd je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať za zachovanie lehoty pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods.

5 , podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Súdneho exekútora však v tomto prípade nemožno považovať za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do 22.01.2016, nebolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené okresnému súdu alebo dané na prepravu (nie však súdnemu exekútorovi), nastali dôvody na zastavenie exekúcie, pričom ani následné doručenie doplnenia návrhu, či už priamo okresnému súdu, alebo prostredníctvom súdneho exekútora, nemôže mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Mal za to, že v opačnom prípade, teda keď by lehota na doplnenie návrhu bola zachovaná doručením súdnemu exekútorovi, dochádzalo by k absurdným situáciám, keď aj po viacerých mesiacoch, resp. rokoch by mohli byť exekučnému súdu podsúvané doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi "v zákonnej lehote" a tento by ich súdu doručil s oneskorením bez inej zákonnej lehoty, a to napríklad aj po uplynutí niekoľkých mesiacov či rokov. Okrem toho takýto výklad je aj v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR, zo dňa 10. augusta 2016.Oprávnený v stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil, preto súd rozhodol tak, že exekúciu v zmysle , Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) zastavil. Zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura, ktorý je povinný uhradiť oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov podľa , , a . Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné, ktoré nespĺňa zákonné podmienky v zmysle . Nestotožnil sa s posúdením právneho vzťahu medzi účastníkmi konania ako vzťahu spotrebiteľského, pretože hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, ktorú skutočnosť uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a uvedená skutočnosť vyplývala aj zo samotného exekučného titulu. Zvýraznil, že sama povinná v zmluve vyhlásila, že peňažné prostriedky žiada použiť na výkon povolania. Mal za to, že si splnil svoju povinnosť, ktorá vyplývala z ustanovenia v spojení s Exekučného poriadku.

4. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) okrem iného najskôr posudzoval, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolania v zmysle .

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. V danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej a zároveň však ide o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti . neboli do Exekučného poriadku prijaté prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01. 07. 2016, nakoľko ale Exekučný poriadok (rovnako ako ) je vo všeobecnosti procesná norma, i keď obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia, je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. ), podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že od 01. 07. 2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia , ak to povaha veci nevylučuje.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. V prvom rade je potrebné poukázať prioritne na skutočnosť, že na rozdiel od procesnej úpravy zakotvenej v účinnom do 30. 06. 2016, založenej na zásade prípustnosti odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, okrem výnimiek v ňom výslovne uvedených (medzi inými i uznesenia vydané v exekučnom konaní, ak osobitný zákon neustanovoval inak), procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 prípustnosť odvolania zakotvuje len vo vzťahu k rozsudkom a vo vzťahu k uzneseniam je odvolanie prípustné len v prípadoch v zákone taxatívne vypočítaných ( ). Znamená to, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní bolo do 30. 06. 2016 odvolanie prípustné len pokiaľ to ustanovoval Exekučný poriadok a od 01. 07. 2016 môže odvolanie voči takémuto rozhodnutiu pripustiť i , pretože z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . V ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je teda prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon (Exekučný poriadok) pripúšťa.

15. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu v zmysle ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, t. j. najneskôr do 22. 01. 2016. V posudzovanej veci žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ak by zákonodarca mienil pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedených priamo v Exekučnom poriadku.

16. Z uvedeného dôvodu, keď žiadny zákon výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie, ak je exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku, odvolací súd odvolanie oprávneného podľa odmietol ako odvolanie smerujúce proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Pokiaľ i súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na neprípustnosť odvolania voči napadnutému uzneseniu o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku.

17. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa , ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia toho účastníka, ktorý podal odvolanie - v danom prípade oprávneného, na základe čoho nárok na náhradu trov konania patrí povinnej. Nakoľko oprávnený spôsobil, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, vzniklo právo na náhradu trov konania povinnej. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že v odvolacom konaní žiadne trovy (majúce sa nahradiť) povinnej nevznikli, preto odvolací súd v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnej náhradu trov konania nepriznal, keď podľa obsahu spisu povinnej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).