Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.03.2017, v trestnej veci proti obžalovanému B. B. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.8.1999) a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/285/1996 zo dňa 29.02.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005) z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 259 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., Q. č. XXXX/X, t. č. M. u I., H. č. XX, R. U.

u k l a d á :

Podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 248/1994 Zb.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) výkon uloženého trestu p o d m i e n e č n e odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. B..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného B. B.

v bode I.

- z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006,

- z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999,

v bode II.

- z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999,

v bode III.

- z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999,

v bode IV.

- z trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006,

v bode V.

- z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006,

ktoré mal spáchať tak, že

v bode I.

- dňa 21.04.1996 v čase od 19.30 hod. do 20.05 hod. v Poprade - Veľkej pred reštauráciou CINCIN, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ods. H. D. sa vlámali do osobného motorového vozidla zn. R. J. A. S. XX-XX a to tým spôsobom, že nezisteným predmetom vypáčili a rozbili vetracie okienko na ľavých zadných dverách vozidla, následne zvnútra odistili dvere vozidla a z vozidla ukradli 1 ks dlhá guľová zbraň zn. Voere VEC 91, v.č. 1333, 1 ks nočný zameriavací ďalekohľad zn. Pantron, 1 ks dlhá guľová zbraň typ TROJAK MERKEL - SUHL, model 95K LUX, 1 ks guľobrokovnica zn. BRETON - vývojová modifikácia, 1 ks výmennej brokovej hlavne ráž 12 mm, 1 ks plastový kufrík, 1 ks diktafón zn. OLYMPUS, 1 ks POKNT, 1 ks puškohľad BUSCHMAISTER, 1 ks nočný pozorovací ďalekohľad zn. TASK 30, 7 ks beznábojnicového streliva, súčiastky k predmetným zbraniam rôzneho druhu, čistiace prostriedky, 1 ks koženej poľovníckej bundy, dovozné licencie, firemnú pečiatku a firemné doklady, čím takto spôsobili Y. N., súkromnému podnikateľovi, škodu vo výške 24.455,--eur /736.732,-Sk/ a poškodením vozidla ďalšiu škodu vo výške 35,06,--eur /1.056,40,-Sk/,

v bode II.

- v presne nezistenom čase, nezisteným spôsobom a bez povolenia si zadovážil strelné guľové zbrane a to 1 ks samopal - ME 5684, s prázdnym zásobníkom, 1 ks krátka guľová zbraň zn. ČZ v.č. 6088, ráže 6,35 mm so zásobníkom a 6 ks streliva k uvedenej zbrani, 1 ks krátka guľová zbraň zn. MELIOR bez v.č. ráže 6,35 mm s prázdnym zásobníkom, 1 ks plynová pištoľ zn. Rhoner GMBH v.č. 8312 s prázdnym zásobníkom, 2 ks rozbušiek, 2 ks bleskovíc, 1 ks kovový tlmič na guľovú zbraň, ktoré si následne uschoval v byte nachádzajúcom sa v M. na ul. C. č. XX, v priestoroch kuchyne až do 27.06.1996,

v bode III.

- dňa 17.06.1996 v čase od 20.45 hod. do 21.00 hod. v Starom Smokovci, na parkovisku pred hotelom PANDA, okres Poprad, nezisteným spôsobom a bez použitia násilia vnikol do osobného motorového vozidla zn. B. XXXD, A. E.-I. XXX, B. „.“, ktorého majiteľom je I. E. I., po jeho naštartovaní s ním odišiel na parkovisko pred hotelom Tri studničky, okres Liptovský Mikuláš, kde po predchádzajúcom prenasledovaní hliadkou polície vozidlo opustil a ušiel do lesa, pričom na vozidle o hodnote 24.331,02,- eur /732. 996,40,-Sk/, nespôsobil žiadnu škodu,

v bode IV.

- v dobe od 09.09.1995 do 30.09.1995 po vzájomnej dohode s ods. Q. M. od nezistených osôb nadobudli za sumu 10.000,-Sk osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda Favorit 136 GLA, výrobného čísla karosérie D. a B., rok výroby XXXX a pôvodnej A., ktoré bolo odcudzené dňa 09.09.1995 v čase od 20.00 hod. do 22.57 hod. v I., na ul. O. pred domom č. XX užívateľke K. O. a toto následne v priebehu mesiacov september až október 1995 odpredali Q. B. v obci H., okres M. za sumu

1.161,78,--eur /35.000,-Sk/, pričom menovanému uviedli, že vozidlo pochádza z krádeže, čím pre A., s.r.o. S. vznikla škoda v sume 7.880,23,--eur /237.400,-Sk/,

v bode V.

- v presne nezistenom čase od 21.00 hod. dňa 20.02.1996 do 02.00 hod. dňa 21.02.1996 po vzájomnej dohode s ods. Q. M. v obci Ždiar, okres Poprad odcudzili osobné motorové vozidlo tov. zn. A. XXXL, A. výrobného čísla karosérie XXXXXXX a motora XXXXXXX/XXX tak, že sa do tohto vlámali, na vozidlo namontovali nemecké ŠPZ nezisteného čísla a dňa 21.02.1996 v obci Strážky pri Kežmarku odovzdali vozidlo A. M. za účelom jeho prepravy do Prešova, čím odcudzením vozidla pre majiteľa Y.. W. D. vznikla škoda v sume 1.268,--eur /38.200,-Sk/ a odcudzením 2 ks slnečných okuliarov 1 páru detských lyží a 2 párov lyžiarok nachádzajúcich sa vo vozidle ďalšia škoda v sume 46,40,--eur /1.398,-Sk/.

Podľa § 37 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, s použitím článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd u obž. B. B. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, p r e t o ž e trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 124/2003 zo dňa 12.03.2004 podľa § 247 ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v trvaní 15 mesiacov a skúšobnou dobou do 14.04.2006 a peňažný trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/233/2002 zo dňa 14.02.2005, právoplatného dňom 11.03.2005, vo výmere 6.000,--Sk, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov mal za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie okresný prokurátor a obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne.

Okresný prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok súdu vo vzťahu k upusteniu od uloženia súhrnného trestu nepovažuje za správny a zákonný.

Podľa § 35 ods. 4 Tr. zák. účinného do 01.01.2016 ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Predmetné ustanovenie vylučuje použitie súhrnného trestu, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Je pravdou, že obžalovaný B. B. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 z 12.3.2004 za trestný čin podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou do 14.04.2006. V skúšobnej dobe sa osvedčil 14.4.2007. Taktiež bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 právoplatný 11.3.2005 za trestné činy podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., § 9 ods. 2 Tr. zák., § 221 ods. 1 Tr. zák. Uložený úhrnný peňažný trest v sume 6.000,- Sk zaplatil 12.05.2005. V oboch prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Za danej situácie má za to, že vzhľadom na zahladenie predchádzajúcich odsúdení u obž. B. B. existuje zákonná prekážka o použití ustanovení o súhrnnom treste, preto ani súd nemal splnené zákonom stanovené podmienky na upustenie o uloženia súhrnného trestu. Rozhodnutie súdu o vine považoval za správne a zákonné. Navrhol preto, aby krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad vo výroku o treste a tomuto súdu prikázal vo veci konať a rozhodnúť, resp. vo veci rozhodol sám a pri uznaní viny v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad obžalovanému uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie odôvodnil, kde uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a to z dôvodu nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení, nevysporiadania sa súdu so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie a porušenia ustanovení Trestného zákona súvisiacich s identifikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty dotknutých trestných činov. Nezákonnosť napadnutého rozsudku taktiež spôsobuje absencia jeho zákonných náležitostí uvedených v ustanovení § 125 Tr. por. účinného do 01.01.2006. Okresný súd pri vydávaní napadnutého rozsudku bezdôvodne neaplikoval zásadu „in dubio pro reo“, napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám uvádza skutočnosti, na základe ktorých mala byť táto zásada v prospech obžalovaného B. B. aplikovaná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak trpí viacerými vnútornými rozpormi, ktoré spôsobujú jeho zmätočnosť, nepresvedčivosť a nejednoznačnosť.

Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko záver súdu o trestnej zodpovednosti obžalovaného vychádza z dôkazov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, pričom súd taktiež nezákonným spôsobom vyhodnotil zistený skutkový stav a opomenul v tomto smere aplikovať zásadu “in dubio pro reo“. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Má za to, že súd v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP nevyhodnotil správnym spôsobom skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynulo už viac ako 20 rokov, pričom súčasne žiadnym spôsobom nevyhodnotil podstatný podiel orgánov činných v trestnom konaní a súdu na dĺžke trvania prípravného konania a súdneho konania.

Ku skutku v bode I. rozsudku uviedol, že súd nedisponoval priamym dôkazom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že tento skutok spáchal obžalovaný. Kľúčovým dôkazom, z ktorého súd vyvodil záver o spáchaní tohto skutku obžalovaným, bol znalecký posudok vypracovaný KEÚ PZ Košice, doplnený o výpovede znalcov. Zákonnosť tohto dôkazu spochybnili už v prvostupňovom konaní, pričom na tejto argumentácii v plnom rozsahu trvajú. Rovnako tak zotrvávajú aj na spochybnení zákonnosti domovej prehliadky vykonanej v byte obžalovaného dňa 27.06.1996, počas ktorej síce boli nájdené veci opísané vo výroku napadnutého rozsudku, avšak súd žiadnym spôsobom nepreukázal, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že takéto veci sa v byte nachádzajú, a to tým skôr, že predmetný byt užívali v čase bezprostredne predchádzajúcom vykonaniu domovej prehliadky preukázateľne aj iné osoby. Súd adekvátnym spôsobom nevyhodnotil výpoveď svedka B. I., ktorý tvrdil, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku nachádzal s ním na inom mieste - túto kľúčovú výpoveď súd hodnotil jednostranne a bezdôvodne v neprospech obžalovaného, čo odôvodnil nelogickým záverom, že išlo o jeho príbuzného a priateľa, čo je však samozrejmé, keďže išlo v danom prípade o účasť na rodinnej oslave.

Ku skutku v bode II. uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že záver o spáchaní skutku obžalovaným vyvodil súd z výpovedí policajtov, ktorí mali byť prítomní pri vykonávaní úkonov trestného konania súvisiacich s vyšetrovaním tohto skutku. Takýto záver súdu je nezákonný a nelogický, a to z toho dôvodu, že nie je prípustné, aby zákonným spôsobom vyhotovené zápisnice o určitých úkonoch trestného konania nahrádzali výpovede osôb realizujúcich tieto úkony. Pokiaľ ide o zákonnosť vykonanej domovej prehliadky a vedomosť obžalovaného o veciach počas nej nájdených, plne poukazujú na argumentáciu uvedenú v predošlom bode.

Ku skutku v bode III. uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd opätovne vyvodil záver o trestnej zodpovednosti obžalovaného iba z nepriamych dôkazov, a to zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, výpovede znalca a správ o výsledku porovnania pachových stôp. Zákonnosť týchto dôkazov spochybnili už v prvostupňovom konaní, pričom na tejto argumentácii v plnom rozsahu zotrvávajú.

Ku skutkom v bodoch III. a IV. udávajú, že súd opätovne vyvodil záver o trestnej zodpovednosti obžalovaného iba z nepriamych dôkazov a zákonnosť týchto dôkazov spochybnili už v prvostupňovom konaní, pričom na tejto argumentácii v plnom rozsahu zotrvávajú. Ďalej uviedol, že ku všetkým jednotlivým skutkom sa súd nijako nevysporiadal s jednotlivými námietkami či už obžalovaného alebo jeho obhajcov, vznesenými v priebehu celého trestného konania, týkajúcimi sa skutkových zistení, zabezpečovania dôkazov v rámci prípravného konania a pod., preto zotrvávajú na všetkých predchádzajúcich tvrdeniach ohľadom jednotlivých skutkov, ktorých spáchanie sa kladie za vinu obžalovanému. Ku skutku v bode V. z procesného hľadiska považujú za kľúčovú skutočnosť, že záver o spáchaní všetkých skutkov uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaným vyvodil súd predovšetkým z výpovedí svedkov zabezpečených v prípravnom konaní. Túto skutočnosť potvrdil aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 15, kde uviedol, že všetky podstatné výsluchy poškodených osôb a svedkov v predmetnej trestnej veci boli zabezpečené a vykonané už v prípravnom konaní, pričom neskôr svedkovia, vzhľadom na časový odstup, už vo svojich výpovediach poskytovali čoraz menej presnejšie a úplnejšie skutočnosti.

V ďalšej časti odvolania namieta, že súd nepostupoval tak, aby zabezpečil zásadu kontradiktórnosti procesu, pričom aj takýto postup mal byť v dokazovaní pred súdom vykonaný.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov súd bez uvedenia akýchkoľvek právnych úvah v odôvodnení napadnutého rozsudku iba stroho konštatuje, aké konkrétne trestné činy spáchal obžalovaný, rovnako tak nepresvedčivé, neúplné a nedostatočné je aj zdôvodnenie v danom prípade tak dôležitej skutočnosti, akou je záver o naplnení zákonných znakov subjektívnej stránky skutkových podstát dotknutých trestných činov v konaní obžalovaného.

Zo zisteného skutkového stavu nemohol súd pri správnej aplikácii zásady „in dubio pro reo“ vyvodiť iné rozhodnutie, ako oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že rozhodnutie súdu je nezákonné a navrhuje, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného doplnila dôvody odvolania, keď uviedla, že od vznesenia obvinenia uplynula doba už 21 rokov. Európsky súd pre ľudské práva považuje za primárnu dobu na prejednanie veci dobu 6 rokov. Podľa názoru obhajkyne, vina obžalovanému nebola preukázaná a prieťahy, ktoré boli vo veci, neboli z viny obžalovaného, ale zo strany súdu. Vo veci boli vyhlásené 4 rozsudky, teda 3 rozsudky a jedno uznesenie, z roku 2002, 2013 a 2015, kde boli poukázané skutočnosti, kde pochybil okresný súd pri dokazovaní, avšak aj napriek týmto zrušujúcim rozsudkom, tieto nedostatky okresným súdom neboli odstránené. Keďže tento proces trval tak dlhú dobu a v prípravnom konaní obžalovaný nemal možnosť sa vyjadriť k výpovediam jednotlivých svedkov, na hlavnom pojednávaní si títo svedkovia už na podrobnosti nepamätali, a preto nebolo možné reagovať na ich výpovede. Obžalovaný bol za toto obdobie obmedzovaný v rodinnom, súkromnom a profesnom živote. V čase spáchania skutku mal obžalovaný 17 rokov a bol vo väzbe. Opätovne poukazuje na to, že okresný súd nevykonal dôkazy, tieto vyhodnotil nesprávne, nedostatočne. Taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že aj napriek nariadeniu krajského súdu, kde mal okresný súd vyslúchnuť týchto svedkov, tento vyslúchol iba dvoch, u tretieho čítal iba výpoveď z prípravného konania, s čím obhajoba nesúhlasila, no napriek tomu okresný súd túto výpoveď čítal. Táto skutočnosť nebola ani do zápisnice o hlavnom pojednávaní zaprotokolovaná. Tiež poukazuje na postup okresného súdu, keď v zápisnici o hlavnom pojednávaní uviedol, že tam bol prítomný obžalovaný, napriek tomu, že tam prítomný nebol, čo potom až na pokyn krajského súdu sudkyňa napravila.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 01.01.2016, podľa ktorého, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Krajský súd pri preskúmaní odvolania obžalovaného dospel k záveru, že toto nie je dôvodné a pri preskúmaní odvolania okresného prokurátora zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o upustení o uloženého súhrnného trestu rozhodoval v rozpore so zákonom.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil tým, že v bode I. rozsudku usviedča obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku znalecký posudok KEÚ PZ Košice, výpovede znalca B. I. a znalca Y.. T. S. i odborné vyjadrenia, podľa ktorých sa na osobnom motorovom vozidle zn. R. J. A.: S. XX-XX, patriace poškodenému Y. N. a ktoré bolo v čase skutku zaparkované pred reštauráciou CIN-CIN v Poprade - Veľkej, našli daktyloskopické stopy - odtlačky palcov patriace tak obžalovanému ako aj už právoplatne odsúdenému H. D. v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, na základe rozsudku sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003, právoplatného dňa 01.08.2003. Spáchanie tohto skutku bolo obžalovanému objektívne preukázané aj ďalším dôkazom v podobe zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 27.06.1996 vykonanej v byte obžalovaného a v podobe fotodokumentácie. Z týchto dôkazov vyplýva, že v byte, ktorý v tom čase obžalovaný užíval, bola nájdená časť vecí pochádzajúcich z osobného motorového vozidla zn. R. J. a patriace poškodenému Y. N. a to 1 ks kožené sako, 1 ks kovový vyterák pre lovecké zbrane, 3 ks valcových kartáčov na čistenie loveckých zbraní i ďalšie veci preukázateľne vlastnícky patriace Y. N..

Spáchanie skutku je obžalovanému nepriamo preukázané aj výpoveďami svedkov Y. N., X. S., Q. N. a M. T., ktorí vo svojich výpovediach opakovane a zhodne potvrdzovali okolnosti, za ktorých poškodený Y. N. spolu s X. S. dňa 21.04.1996 prišli na osobnom motorovom vozidle zn. R. J., A.: S z S. do M. - A. na parkovisko pred reštauráciu CIN-CIN i okolností, za ktorých neskôr zistili vlámanie do motorového

vozidla - vypáčenie a rozbitie vetracieho okienka na ľavých zadných dverách vozidla i druh a množstvo odcudzených vecí.

Okresný súd ďalej uviedol, že zo svedeckej výpovede H. U. vyplynulo, že obžalovaný sa poznal s pôvodne spoluobžalovanou osobou H. D. i to, že sa pravidelne stretávali, svedkyňa dokonca uvádzala, že H. D. v byte obžalovaného počas jeho pobytu v meste Poprad aj prespával.

Z listinných dôkazov v podobe odborných vyjadrení a správ o vyčíslení škody zistil okresný súd výšku škody spôsobenú poškodenému Y. N. na odcudzených veciach vo výške 24.455,-- eur /pôvodne vyjadrená vo výške 736.732,-Sk/, na poškodení vozidla zn. R. J. vo výške 35,06,--eur /pôvodne vyjadrená vo výške 1.056,40,-Sk/ a ktorá korešpondovala s tvrdeniami a výpoveďami samotného poškodeného Y. N. o hodnote odcudzených vecí.

Okresný súd nepovažoval za dôveryhodnú výpoveď svedka B. I., túto považoval za účelovú, keď tento uviedol, že obžalovaný žalovaný skutok spáchať nemohol, pretože sa v žalovanom čase nenachádzal na mieste činu a že bol spolu s ním na rodinnej oslave, z ktorej odišiel krátko pred 21:00 hod. Svedok mal podľa súdu i motív vypovedať v prospech obžalovaného aj preto, že išlo o jeho príbuzného a priateľa.

Ďalej okresný súd uviedol, že svedok H. D., ktorého procesné postavenie spoluobžalovanej osoby, bolo ukončené vylúčením veci zo spoločného konania a jeho právoplatným odsúdením na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 76/2003 zo dňa 17.07.2003 a právoplatného dňom 01.08.2003 a na rovnakom skutkovom základe využil svoje právo a v konaní pred súdom proti obžalovanému nevypovedal.

Čo sa týka výpovede obžalovaného, tento ku skutku v bode I. vypovedal v prípravnom konaní, nakoľko na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Uviedol, že vlámanie do osobného motorového vozidla Y. N. a odcudzenie zbraní z osobného motorového vozidla zn. R. J., A.: S. XX-XX nespáchal, nakoľko na miesto činu sa dostavil spoločne so H. D. až vtedy, keď na miesto bola privolaná polícia. Obžalovaný v prípravnom konaní poprel aj spáchanie skutku v bode II. i to, aby si zadovážil a bez povolenia prechovával zbrane a strelivo a aby ich uschoval v kuchyni bytu na ul. C. č. XX v M.. Obžalovaný poprel aj spáchanie skutku v bode III. a odcudzenie motorového vozidla zn. B. XXXD, A.: E. XXX, B. „D“ majiteľa I. E. I. z parkoviska pred hotelom Panda i to, aby vnikol do auta a aby ním vykonal jazdu. Obžalovaný poprel aj spáchanie skutku uvedeného v bode IV. a na svoju obranu uviedol, že nemal vedomosť o tom, aby vozidlo zn. A. R. XXX V., A.: M. XX- XX, ktoré odkúpili spoločne s Q. M. v septembri 1995 od neznámych osôb a ktoré neskôr predali Q. B. v obci Ždiar za sumu 1.700,--DM, bolo odcudzené. Obžalovaný ku skutku v bode V. využil svoje právo a ani v prípravnom konaní k tomuto bodu obžaloby nevypovedal.

Okresný súd v ďalšej časti rozsudku uviedol, že skutok označený pod bodom II. bol preukázaný výpoveďami svedkov M. A., Q. R., A. R., B. B. - príslušníkov OR PZ v M. a svedkov R. V., Y. H. - príslušníkov B. polície v M. a v ktorých svedkovia viac či menej detailnejšie popisovali okolnosti ich účastí na príslušných procesných úkonoch vykonávaných v prípravnom konaní vedenom proti osobe obžalovaného a ďalším pôvodne spoluobžalovaným osobám a listinné dôkazy v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu a zápisnice o domovej prehliadke i fotodokumentácie. Z týchto dôkazov súčasne vyplýva, že obžalovaný byt na ul. C. č. XX v M. užíval už po dobu najmenej dva mesiace pred spáchaním skutku i to, že v tomto byte a konkrétne v priestoroch kuchyne - v spodnej časti kuchynského drezu a v spodnej časti plynového sporáka MORA 1101 ukrýval od presne nezisteného času až do dňa 27.06.1996 zbrane, strelivo a výbušniny popísané v skutku pod bodom II. napadnutého rozsudku, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke vykonanej dňa 27.06.1996.

Dobu užívania predmetného bytu v čase skutku, ale aj pred ním a výlučne osobou obžalovaného potvrdzovala svedecká výpoveď Y.. W. N., ktorá obžalovanému prenajala predmetný byt na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu jedného roka.

Okresný súd z výpovedí svedkýň B.. Q. B., H. B. rod. U. a K. D., nezistil žiadne skutočnosti, nakoľko tieto odmietli vypovedať.

Ku skutku v bode III. uviedol okresný súd, že konanie obžalovanému bolo preukázané znaleckým posudkom KEÚ PZ Košice, výpoveďou znalca, protokolu o použití služobného psa, vyjadrení a správ o výsledku porovnania pachových stôp a podľa ktorých sa odtlačok pachovej stopy zaistenej na sedačke vodiča a operadla vozidla zn. B. A.: E. XXX, B. „D“, odcudzeného z parkoviska pred hotelom Panda v Starom Smokovci a neskôr nájdeného na parkovisku pred hotelom Tri studničky, okres Liptovský Mikuláš, jednoznačne zhodoval s pachovou konzervou zodpovedajúcou osobe obžalovaného. Samotný spôsob odcudzenia predmetného motorového vozidla, čas a miesto spáchania skutku mal súd preukázané výpoveďou svedka I. E. I., majiteľa motorového vozidla zn. B. a taktiež výpoveďou svedka D. S., ktorý ako príslušník diaľničnej polície OR PZ T. B. vypovedal o čase a spôsobe prenasledovania odcudzeného vozidla zn. B. príslušnou hliadkou polície, ako jej člen i to, že práve osoba obžalovaného ho pred zaistením opustila a ušla do lesa. Výšku spôsobenej škody a hodnotu odcudzeného vozidla mal súd preukázanú znaleckým posudkom.

Spáchanie skutku v bode IV. bolo obžalovanému objektívne a spoľahlivo preukázané výpoveďami svedkov Y.. K. B. rod. O., W. V., Q. B., M. B., B. B. st., B. B. ml., D. B., B. N., W. J. a R. R..

Z výpovede svedkyne Y.. K. B. rod. O. zistil okresný súd okolnosti, za ktorých došlo dňa 09.09.1995 v čase od 20:00 hod. do 22:57 hod. k odcudzeniu motorového vozidla zn. A. R. XXX V., A.: M. XX-XX, zaparkovaného pred rodinným domom č. XX, na ul. O. v I.. Svedok W. V. uviedol výšku škody spôsobenej odcudzením motorového vozidla pre spoločnosť A., s.r.o. S. a svedok Q. B. uviedol, že v októbri 1995 obžalovaný spoločne s ďalšou pôvodne spoluobžalovanou osobou Q. M., ktorých svedok preukázateľne opoznal aj pri rekognícii, mu na predaj ponúkli havarované osobné motorové vozidlo zn. Favorit, modrej farby a za ktoré im zaplatil sumu pôvodne vo výške 1.700,--DM i to, že Q. M. mu pri odovzdávaní peňazí a za prítomnosti obžalovaného povedal, že auto je kradnuté, že príslušné doklady od vozidla nemajú a že ho má použiť iba na náhradné diely. Škoda v tomto skutku bola preukázaná odbornými vyjadreniami.

Tu okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že v tomto skutku došlo k právoplatnému odsúdeniu pôvodne spoluobžalovanej osoby Q. M. na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/285/1996 zo dňa 28.11.2012, právoplatného dňom 13.03.2013.

Spáchanie skutku pod bodom V., podľa názoru okresného súdu, spoľahlivo a objektívne bolo preukázané predovšetkým výpoveďami A. M. a Y.. W. D., znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Y.. S. k hodnote osobných vecí odcudzených poškodenému Y.. W. D. i cez listinné dôkazy v podobe zápisníc o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie, úradných záznamov polície a ďalších.

Svedok A. M. vo svojich výpovediach potvrdzoval, že obžalovaný ho spoločne s Q. M. dňa 21.02.1996 požiadali o prepravu osobného motorového vozidla zn. A. XXXL A.: I. XX - XX z obce Strážky, okres Kežmarok do mesta Prešov i to, že keď mu vozidlo odovzdali, mal už namontované nemecké štátne poznávacie značky a že káble v spínacej skrinke vozidla boli spojené tzv. nakrátko, čo nasvedčovalo tomu, že vozidlo bolo pôvodnému majiteľovi Y.. W. D. odcudzené.

Svedok Y.. W. D. uviedol, že predmetné motorové vozidlo mu bolo odcudzené v obci Ždiar, okres Poprad v čase od 21:00 hod. dňa 20.02.1996 do 02:00 hod. dňa 21.02.1996. Výšku spôsobenej zistil okresný súd cez odborné vyjadrenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy vykonané okresným súdom, ktoré boli uvedené v rozsudku okresného súdu, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel okresný súd k záveru, že skutky boli spáchané a tieto spáchal obžalovaný B. B..

Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného B. B. potom okresný súd kvalifikoval konanie v bode I. ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, v jednočinnom rôznorodom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného do 31.08.1999, pretože obžalovaný spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil činom značnú škodu a bez povolenia si zadovážil zbrane a strelivo.

V bode II. konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako konanie, ktoré naplnilo znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, pretože obžalovaný bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.

V bode III. konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako konanie naplňujúce znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného do 31.08.1999, pretože obžalovaný sa zmocnil cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty v úmysle toto prechodne používať.

V bode IV. bolo konanie obžalovaného súdom kvalifikované ako konanie naplňujúce znaky trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaný spoločným konaním na iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou.

V bode V. súd konanie obžalovaného z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti kvalifikoval ako konanie naplňujúce znaky trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 a v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaný si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil takýmto činom škodu nie malú.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovaného vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pri ukladaní trestov v zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestov uvedených v pôvodnej IV. hlave, druhého oddielu Trestného zákona účinného do 31.08.1999 a v § 31 a nasl. Trestného zákona, prihliadol aj na to, aby druh trestu a jeho výmera zohľadňovala stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť i možnosť nápravy a pomery páchateľa. Súd prihliadol aj nato, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil pred tým, než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/124/2003 zo dňa 12.03.2004, právoplatný dňom 21.10.2004, resp. aj pred tým, než bol vyhlásený ďalší odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/8233/2002 zo dňa 14.02.2005, právoplatný dňom 11.03.2005 a že do úvahy tak prichádzalo uloženie súhrnného trestu podľa zásad uvedených v § 35 Trestného zákona účinného do 31.08.1999, keďže obžalovaný predmetnú trestnú činnosť spáchal v čase od septembra 1995 do júna 1996, a teda ešte pred vyhlásením iného odsudzujúceho rozsudku.

Teda prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Okresný súd však vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutkov, i na to, že obžalovaný bol stíhaný ako osoba mladistvá, ako aj na ďalšie skutočnosti potom dospel k záveru, s prihliadnutím na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z ustanovenia článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť aj upustením od uloženia súhrnného trestu s prihliadnutím na to, že tresty uložené mu v rozsudkoch Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 zo dňa 12.03.2004 a Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 zo dňa 14.02.2005, považoval za dostatočné.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy. Tieto dôkazy, podľa názoru krajského súdu, boli aj dostatočne vyhodnotené a viedli správne okresný súd k záveru, že skutky, ktoré boli obžalovanému kladené za vinu, spáchal. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na námietky obhajoby, keď táto namietala daktyloskopické stopy v skutku v bode I. napadnutého rozsudku, domovú prehliadku v skutkoch v bode I., II. napadnutého rozsudku, ako aj pachové stopy v skutku v bode III. napadnutého rozsudku. Tu poukazuje krajský súd na ďalšie okolnosti, ktoré svedčia o tom, že predmetné skutky spáchal obžalovaný. Je potrebné ku skutku v bode I. poukázať najmä na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/76/2003 zo dňa 17.07.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2003 a ktorým bol spolupáchateľ tohto skutku H. D. právoplatne za spáchanie predmetného skutku odsúdený. Je zrejmé, že tento odsúdený na hlavnom pojednávaní v postavení svedka odmietol vypovedať, avšak to, že došlo k právoplatnému odsúdeniu, svedčí o tom, že tento skutok spáchal H. D. a s ním aj obžalovaný B. B..

Je ďalej potrebné poukázať, že časť odcudzených vecí bola nájdená v byte obžalovaného B., pričom námietka obhajoby o tom, že domová prehliadka bola nezákonná, nakoľko nedošlo k podrobnému výsluchu tam zúčastnených osôb, nemá opodstatnenie, nakoľko domová prehliadka bola nariadená v súlade so zákonom a aj vykonaná v súlade so zákonom.

Čo sa týka skutku v bode II. je potrebné poukázať, okrem už vyššie spomenutej domovej prehliadky, na výpoveď svedkyne Y.. W. N., ktorá prenajala predmetný byt obžalovanému a ktorá uviedla, že nikto iný prístup do bytu, okrem obžalovaného, nemal. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa našli zbrane a strelivo v tomto byte, ktorý mal v predmetnom čase obžalovaný v prenájme a podľa názoru Y.. W. N., nikto iný do bytu nemal prístup, nie je podstatné, či predmetné zbrane a strelivo do bytu priniesol obžalovaný alebo niekto iný z jeho okolia.

Ku skutku v bode III. obhajoba namietala závery znaleckého posudku KEÚ PZ Košice o výsledku z porovnania pachových stôp. Je tu však potrebné poukázať na výpoveď svedka D. S., ktorý ako príslušník diaľničnej polície OR PZ T. B. uviedol okolnosti o prenasledovaní vozidla zn. B. príslušnou hliadkou polície i to, že práve obžalovaného videl, ako po opustení z vozidla, tento ušiel do lesa.

Ku skutku v bode IV. je potrebné poukázať najmä na výpoveď svedka Q. B., ktorý uviedol, že bol to práve obžalovaný s Q. M., ktorí za ním prišli. Týchto svedkov opoznal pri rekognícii a ktorí mu ponúkli na odpredaj predmetné vozidlo zn. R. modrej farby za sumu 1.700 ,- DM i to, že mu M. uviedol, že motorové vozidlo je kradnuté, doklady o vozidle nemajú a že ho má použiť iba na náhradné diely. Čo sa týka tohto skutku je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/285/1996 zo dňa 28.11.2012, právoplatným dňom 13.3.2013, kde za tento skutok bol spoluobžalovaný Q. M. právoplatne odsúdený.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom V. poukazuje krajský súd, okrem iných dôkazov, najmä na výpoveď svedka A. M., ktorý vo svojich výpovediach v prípravnom konaní potvrdzoval, že obžalovaný ho spoločne s Q. M. dňa 21.2.1996, požiadali o prepravu osobného motorového vozidla zn. A. XXXL A.: I. XX-XX z obce Strážky, okres Kežmarok do mesta Prešov. Potvrdil to, že osobné motorové vozidlo malo už namontované nemecké štátne poznávacie značky a že káble v spínacej skrinke vozidla boli spojené tzv. nakrátko, čo nasvedčovalo tomu, že vozidlo bolo odcudzené. Tento svedok na hlavnom pojednávaní popieral výpoveď z prípravného konania, avšak na výzvu okresného súdu, aby odstránil rozpory, nevedel reagovať, prečo zmenil výpoveď na hlavnom pojednávaní, preto aj krajský súd je toho názoru, že pravdivá výpoveď je z prípravného konania, kde bol vyslúchnutý bezprostredne krátko po tom, čo došlo ku krádeži predmetného osobného motorového vozidla.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, dospel aj krajský súd k záveru, že skutky sa stali a tieto spáchal obžalovaný, a to sčasti v spolupáchateľstve.

Podľa názoru krajského súdu, správne aj okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bode I. ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, nakoľko obžalovaný spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil týmto činom značnú škodu a bez povolenia zadovážil si zbrane a strelivo. Taktiež v bode II. je právna kvalifikácia skutku ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, nakoľko obžalovaný bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.

V bode III. v súlade so zákonom kvalifikoval okresný súd konanie obžalovaného ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999, nakoľko obžalovaný zmocnil sa cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty v úmysle toto prechodne používať.

V bode IV. je správna kvalifikácia skutku ako trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9

ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, nakoľko obžalovaný spoločným konaním na iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou.

V bode V. ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31.08.1999 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, nakoľko spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil takýmto činom škodu nie malú.

Krajský súd pri rozhodovaní o zákonnosti výroku, ktorým okresný súd podľa § 37 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 s použitím čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd u obžalovaného B. B. upustil o uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a to vzhľadom na to, že tresty uložené mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 zo dňa 12.03.2004 v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou do 14.04.2006 a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 zo dňa 14.02.2005 vo výmere 6.000,- Sk, považoval za dostatočné.

Podľa § 35 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1.1.2016 ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil predmetné spisy, z nich listinné dôkazy, kde dospel k záveru, že v oboch prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nakoľko pri odsúdení Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/124/2003 došlo k zahladeniu odsúdenia a pri odsúdení Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/233/2002 došlo k zaplateniu peňažného trestu. Je teda zrejmé, že okresný súd nemohol upustiť od uloženia súhrnného trestu k rozsudkom, ktoré sú zahladené a pri ktorých sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Krajský súd zvažoval možnosti uloženia iných druhov trestu, avšak dospel k záveru, že u obžalovaného nie je možné uložiť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, aj keď nie v spojení s jeho výkonom, a to s prihliadnutím najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov. Krajský súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám uložil obžalovanému podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 1040/1961 Zb. v znení zák. č. 248/1994 Zb.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) výkon uloženého trestu p o d m i e n e č n e odložil.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Krajský súd preskúmaval aj námietky obhajoby uvedené v jednotlivých podaniach v predmetnej trestnej veci, avšak dospel k záveru, že tieto námietky vo vzťahu k vine obžalovaného nie sú opodstatnené a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť potom odvolanie obžalovaného podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) zamietol ako nedôvodné. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.