Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-408-2015.pdf
PDF · 367.88 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/408/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Z. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, R., zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 3.363,12 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.669,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.669,06 eur od 30.11.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.8.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.363,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.363,12 eur od 30.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného, t. j. U. XXXX/X, R., dochádzalo v období od 19.12.2012 do 14.10.2013 k odberu zemného plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „ZoE“) považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. S. F., so sídlom K. XX, C. C.. V prípade neoprávneného odberu je odberateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete spôsobenú škodu, pričom konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.363,12 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000169645 zo dňa 15.11.2013, splatná dňa 29.11.2013. Náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Zákona o energetike a podľa § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. si uplatňoval tiež nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalobca žalovaného vyzval listom na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu, pričom žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje tiež zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 22C/408/2015-26 zo dňa 9.11.2015, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platnému a účinnému v tom čase, došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu.
4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, najmä vzhľadom na nedostatočné podklady pre vyhotovenie znaleckého posudku. Uviedol, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, žalobca nie je oprávnený od neho žiadať náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Má za to, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, pričom žalobca sa mal touto skutočnosťou zaoberať a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen zabezpečovacieho zariadenia. Inak je potrebné domnievať sa, že meradlo meralo správne a k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný, neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Žalobca by musel v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla. Žalobca nepreukázal, že meracie zariadenie nemeria hodnoty správne, ani že žalobcovi vznikla škoda. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Avšak preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a teda k vzniku škody. Žalobca na výpočet škody aplikoval nesprávny právny predpis, nakoľko údajná škoda mala byť podľa § 82 ods. 4 ZoE vypočítaná podľa typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobca v rámci vyúčtovania škody vyčíslil, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný poukazoval na to, že žiadne ustanovenie zákona nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného vznikla. Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody a všeobecne záväzný právny predpis možno použiť na výpočet škody len vtedy, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. V tomto smere žalovaný poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/131/2011 a sp. zn. 23Co/280/2012, rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Cb/162/2012. Nevyhnutným predpokladom priznania náhrady škody je žalobcova povinnosť preukázať skutočný vznik škody, pričom tento nemožno nahradiť výpočtom škody podľa vykonávacieho predpisu. Tu žalovaný poukazoval na rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/136/2012, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/207/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/54/2013, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/208/2012 a sp. zn. 39Cb/183/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/86/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/75/2013, Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/303/2013 a sp. zn. 10Cb/55/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/43/2014. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a žalobu žiadal zamietnuť. K podanému písomnému vyjadreniu žalovaný pripojil svoju predchádzajúcu písomnú komunikáciu so žalobcom, a to svoj list zo dňa 2.12.2013, v ktorom namieta nedostatky znaleckého dokazovania; odpoveď žalobcu zo dňa 3.2.2014; e-maily zo dňa 23.12.2013 a z 2.1.2014; odpoveď žalovaného zo dňa 24.2.2014; odpoveď žalobcu zo dňa 17.6.2014.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov A. Z., P.. S. F., oboznámením listinných dôkazov, a to faktúrou č. 9000169645 zo dňa 15.11.2013 spolu so sprievodným listom zo dňa 14.11.2013, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 14.11.2013, Zápisom zo dňa 14.10.2013, Montážnym listom meradla č. 1200039926, Znaleckým posudkom č. 392/PL-2013, Cenníkom externých služieb SPP-distribúcia, a. s., fotodokumentáciou z odberného miesta zo dňa 14.10.2013, výňatkom zo zoznamu zaisteného orgánmi činnými v trestnom konaní, správou Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. zo dňa 17.5.2016, vyúčtovacími a opravnými faktúrami za obdobie rokov 2012 - 2013, správou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.6.2016 a zo dňa 19.7.2016, správou Úradu
hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.7.2015 a zo dňa 29.11.2016, uznesením ÚHCP ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013 a zo dňa 11.2.2015, údajmi o odbernom mieste č. 4100603347 z interného systému žalobcu, Zmluvou o dodávke zemného plynu medzi VEMEX ENERGO s. r. o. a SPP-distribúcia a. s., zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19.9.2016 vo veci sp. zn. 19C/453/2015, potvrdením spoločnosti Elster s. r. o. zo dňa 4.11.2016, Informáciou Slovenskej obchodnej inšpekcie vo veci 3006/02/2016 P-918/2014 zo dňa 8.12.2016, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na základe typového diagramu dodávky zo dňa 13.1.2017, uznesením OO PZ Cífer ČVS: ORP-1469/CI- TT-2014 AM zo dňa 7.1.2015, kópiou poštového peňažného poukazu o úhrade vyúčtovacej faktúry, predloženým vyjadrením žalobcu z iného konania.
6. Žalobca v konaní uviedol, že za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený čo aj len jeden z jeho zabezpečovacích prvkov, nie je podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie nedotkol. V prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon z opatrnosti prezumuje nesprávnosť ním nameraných hodnôt. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. S. F. č. 392/ PL-2013 zo dňa 16.3.2014, znalca v odbore strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy ako aj v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a je nezávislou a nestrannou osobou (§ 16 ods. 2 písm. d) z. č. 382/2004 Z. z.). Spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným je irelevantné s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. K meradlu plynomera sa dá dostať po manipulácii niektorými plombami, znalec kontroloval, či sú tieto plomby zhodné, vykonal komparáciu značiek, dospel k záveru, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou. Znalecký posudok sa týka iba skutočnosti, že malo dôjsť k neoprávnenej manipulácii overovacou značkou, pričom samotná táto skutočnosť stačí, že sa prípad považuje za neoprávnený odber. Znalecké posudky sú pritom vždy postavené na určitej pravdepodobnosti. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobcu. Pri vyšetrovaní boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené viaceré predmety, a to najmä profesionálne falšovateľské náčinia, veľké množstvo razníc rôzneho druhu a pod., ktoré mali byť použité na realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt. Ďalej boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. Zásah do plynomeru touto skupinou mal byť vykonaný aj v tomto prípade. Prebieha jednak základné trestné stíhanie voči organizovanej skupine, ktorá vykonávala neoprávnené zásahy a od toho sa odrazili ďalšie stíhania voči jednotlivým odberateľom, ktoré však väčšinou vzhľadom na to, že týmto odberateľom nebolo preukázané zavinenie, skončili tým, že vec bola postúpená Slovenskej obchodnej inšpekcii. Trestné stíhanie prebiehalo aj voči žalovanému, prvýkrát bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom, po podanej sťažnosti to bolo postúpené Slovenskej obchodnej inšpekcii ako správny delikt podľa zákona o energetike. Podľa žalobcu je otázka, kto iný by mal z toho všetkého prospech ak nie odberateľ, prečo by si niekto iný dal námahu, aby prišiel k meradlu, odstránil pôvodnú plombu a zamenil ju. Pracovníci žalobcu, ktorí prišli v r. 2013 vymeniť plynomer, skutočnosť, že plynomer je menený pre podozrenie z neoprávneného odberu odberateľom neoznamovali. Kontrola meradla dňa 14.10.2013 u žalovaného bola vykonaná v súvislosti s tým, že žalobca vykonával kontrolu plynomerov v zmysle zaisteného zoznamu. Znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru vo všetkých prípadoch osôb uvedených v zaistených zoznamoch. V predmetných zaistených zoznamoch sú pri jednotlivých osobách zapísané hodnoty už od roku 2008, a teda existuje dôvodný predpoklad, že do zásahu meradla došlo práve v uvedenom čase. Preto nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou boli hodnoty na meradle manipulované. Z tohto dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov zistiť spotrebu žalovaného, preto žalobca nemohol určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu na základe ustanovenia § 82 ods. 4 ZoE a cena neoprávnene odobratého plynu bola určená na základe ust. § 1 vyhlášky. Pri pravidelných ročných odpočtoch nebolo možné pracovníkmi žalobcu zistiť či sú predmetné plomby alebo meradlo manipulované, nakoľko tieto boli zmenené profesionálnym falšovateľskými nástrojmi. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby, avšak zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť odberateľa za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Pôvodná myšlienka vzniku objektívnej zodpovednosti je, že dôkaz o zavinenom protiprávnom úkone z niektorých činností zodpovednej osoby, a niekedy i dôkaz o príčine vzniknutej škody, by bol pre poškodené osoby veľmi obtiažny alebo úplne nemožný. Poškodení sú v týchto prípadoch považovaní za stranu, ktorú je treba chrániť a vzniknutú škodu spravodlivo alokovať. Preto v takýchto prípadoch vzniká zodpovednosť nezávisle na zavinení a na protiprávnom konaní. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011, sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009 a uznesenia sp. zn. 3Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015 a sp. zn. 4Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009. Rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje sú irelevantné. Konštatovanie, že neoprávnený odber zemného plynu je založený na subjektívnom princípe by znamenalo, že by sa zlegalizovali neoprávnené odbery, nakoľko preukázanie zavinenia odberateľov plynu vo vzťahu k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je objektívne nemožné. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v spojení s ust. Zákona o energetike brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného pomocou vyhlášky č. 449/2012 Z. z., a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.12.2012 do 14.10.2013. Porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky. Žalobca nevie kedy prvýkrát došlo k neoprávnenému odberu plynu, pretože v zaistených zoznamoch sú uvedené roky aj spätne, preto bola škoda vyčíslená podľa vyhlášky. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovacej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. Ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu mu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie. Nulová spotreba na vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla podľa § 15 ods. 6 písm. d) Zákona o metrológii, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať. Žalovaný teda v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn neplatil, plyn odoberal de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádzalo k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, žalobca si tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov žalobca použil výpočet škody podľa § 1 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. (§ 82 ods. 3 Zákona o energetike), a to na sumu 3.363,12 eur. V tomto smere žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015 a rozhodnutia 1 Cdo 107/2008 a 4 Cdo 30/2009. V danom prípade je dôvodný predpoklad, že k manipulácii meradla došlo už v r. 2008, preto nie je možné vychádzať z priemernej spotreby zemného plynu, za posledné obdobie, tak ako predpokladá spôsob vyčíslenia škody typovým diagramom. Ku svojej aktívnej legitimácii, žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia Európskej komisie mala Slovenská vláda povinnosť liberalizovať trh s plynom. Preto došlo v roku 2006 k odčleneniu prepravných a distribučných služieb od dodávania plynu konečným spotrebiteľom. Vznikla tak firma eustream a.s., ktorá má na starosti dodávku plynu do Slovenskej republiky a vysokotlakové prepravné kapacity a firma SPP - distribúcia, a.s., ktorá má na starosti privedenie plynu ku konečnému spotrebiteľovi. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0045/2013/ P-PP zo dňa 19.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2013, zmenené rozhodnutím č. 0004/2014/P-PP zo dňa 28.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Podrobnú špecifikáciu povinností subjektov na trhu s plynom vrátane jeho distribúcie a postupov týchto subjektov na trhu s plynom upravuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 zo dňa 14.1.2013, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Od 1.7.2007 na trhu pôsobí viacero dodávateľov plynu
(napr. ČEZ Slovensko, s.r.o.; ELGAS, s.r.o.; Energie2, a.s.; LAMA energy a.s.; RWE Gas Slovensko, s.r.o.; SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.; Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; Stredoslovenská energetika, a.s.; V-Elektra Slovakia, s.r.o.; VEMEX ENERGO s.r.o.; ZSE Energia, a.s. a i.). Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je v SR len spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. Montáž a údržbu plynomerov a vykonávanie odpočtov zabezpečuje rovnako žalobca. Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu, ktoré zaznamenáva spotrebu plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a žalovaný ako odberateľ má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, prípadne jeho výmenu alebo demontáž. Ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, žalobca poukazoval na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C/461/2015, Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/191/2008, Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/208/2012, Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cb/11/2012, Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/158/2012 a Okresného súdu Nitra sp. zn. 28Cb/87/2013 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, sp. zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015, sp. zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. Dodávateľsko - odberateľský vzťah medzi dodávateľom plynu a jeho odberateľom sa realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca. Žalobca v rámci distribučnej siete v nástupných bodoch preberá plyn od viacerých dodávateľov s tým, že v distribučnej sieti má aj svoj vlastný plyn, ktorým zabezpečuje úlohy stanovené zákonom. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009, podľa ktorého aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. K žalovaným namietanej hodnovernosti záverov znaleckého dokazovania a adekvátnosti kontrolných odtlačkov žalobca uviedol, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je naplnená odberom plynu meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, preto nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu. Podľa žalobcu je preukazovanie skutočnosti, či meradlo meria hodnoty správne, v rovine posúdenia neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE bezpredmetné. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu nie je podmienená funkčnosťou meradla - či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky. Možno pritom predpokladať, že meradlá po neoprávnenom zásahu do ich zabezpečenia zostávajú funkčné a sú spôsobilé merať hodnoty správne. Avšak porušenie zabezpečenia umožňuje ľubovoľnej osobe manipuláciu s takto nameranými hodnotami, t. j. bez poškodenia meradla optimalizovať (pretáčať) hodnoty podľa vlastného uváženia. Nebolo preto potrebné skúmať, či bolo zasahované do meradla, nie je totiž iný dôvod na to, aby niekto z meradla odstránil pôvodné zabezpečenie a nahradil ho novým, ako len za účelom manipulácie s číselníkom meradla. Pokiaľ ide o metodiku výroby plombovacej raznice, žalobca poukazoval na konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda vo veci sp. zn. 11C/502/2015, v ktorom znalec uviedol, že raznice boli vyrobené ryteckým spôsobom. Do popredia tak vyvstala otázka pôvodu kontrolných odtlačkov, prípadne pôvodu plombovacích klieští, na základe ktorých bol vyhotovený kontrolný odtlačok, ktorý bol následne porovnávaný v znaleckom posudku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zverejňuje a vedie Zoznam autorizovaných osôb na výkon overovania určených meradiel. Overovacie značky sú pridelené konkrétnym subjektom. Raznice sú platné vždy len na určité obdobie a po ich platnosti sú archivované, prípadne sa archivujú originálne odtlačky, ktoré sú následne porovnávané. Všetky znalecké posudky, ktorú sú robené, si znalec archivuje aj s plombami. Ak by bolo viacero razníc, všetky sa dávajú znalcovi, raznice sú vyrobené tak, aby nevykazovali žiadne rozdiely a kópie musia byť vždy rovnaké. V prípade ak znalec konštatuje nezhodu kontrolného otlačku a sporného odtlačku, konštatuje tým de facto, že sporná plomba zaisteného plynomera nebola vytvorená čeľusťami plombovacích klieští používaných výrobcom a overovateľom, teda spoločnosťou Elster, s.r.o., čo je plnohodnotným dôkazom. Žalobca ďalej poukazoval na výpovede znalca v obdobných veciach, keď v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11C/502/2015 znalec uviedol, že označenie M41 sa v priebehu roka nemení, všetky M41 majú opracovanie v smere od 1-ky k 4-ke smerom dole, pričom preverovaná plomba mala smer opačný. V konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 18C/268/2015 znalec uviedol, že sila, ani hĺbka odtlačku nezmení rozmery ani rozmiestnenie špecifických znakov odtlačku. Žalobca pritom poukazoval na to, že znalec je schopný okrem tvarovej a rozmerovej zhody špecifických znakov porovnávaných plomb, preskúmať aj spôsob výroby plomb. Skúma teda aj zhodu spôsobu výroby a opracovania
nástroja, ktorý odtlačok vyhotovil. Z uvedeného vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku disponoval kontrolnými odtlačkami spôsobilými na realizáciu takéhoto znaleckého posudku. Znalec sa nijakým spôsobom nevyjadril k právnemu posúdeniu neoprávneného odberu zemného plynu, iba konštatoval manipuláciu s plombami meradla. Pôvod kontrolného odtlačku žalobca dostatočne objasnil. Znalec pri vypracovaní znaleckých posudkov vždy používa len kontrolné odtlačky zabezpečené priamo od výrobcu meradla. Potvrdením znalca o poškodení zaisťovacieho prvku plomby je zrejmé, že prišlo automaticky k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nakoľko zaisťovací prvok plomby zabezpečuje umiestnenie plomby na správnom mieste, tak aby plomba plnila svoj účel a zabezpečovala ochranu pred prípadnou manipuláciou a v prípade ak by k manipulácií došlo, aby to bolo zrejmé na jej poškodení. Ohľadne zániku overenia meradla vplyvom realizovaného zásahu podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d) ZoE, žalobca trval na tom, že nakoľko stav spotreby plynu indikovaný na meradle na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle Zákona o metrológii v spojení so Zákonom o energetike brať v úvahu, je potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom zákona, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. V distribučnej sieti sa nachádza okrem iných aj plyn vo vlastníctve žalobcu. Uvedené zásoby plynu slúžia na vykrytie takzvaných technických a netechnických strát, pričom medzi netechnické straty patrí práve neoprávnený odber plynu. Distribučná sieť musí byť udržiavaná pod určitým tlakom. V prípade neoprávneného odberu zo strany odberateľa by mohla distribučná sieť ostať prázdna, preto žalobca namiesto chýbajúcich zásob dodáva do distribučnej siete plyn vo svojom vlastníctve. Žalobca má uzavretú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou VEMEX ENERGO s.r.o., čo preukazuje, že plyn v distribučnej sieti vlastní aj žalobca. Preto ku skutočne vzniknutej škode reálne došlo a škoda bola určená na základe ust. § 1 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. V prípade trestného konania sp. zn. ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 žalobca neuvádzal, že by v predmetnom konaní boli stíhané osoby za optimalizáciu plynomerov. Žalobca uviedol, že v konaní UHCP-58/N3- S-2012 boli zadržané záznamy pri prehliadke iných priestorov vo vozidle Vladimíra B., ktoré boli žalobcovi preložené orgánmi činnými v trestnom konaní v elektronickej podobe z dôvodu podozrenia z páchania trestnej činnosti na zariadeniach (meradlách) žalobcu. Orgány činné v trestnom konaní vo vyjadrení jednoznačne uvádzajú, že dôvodné podozrenia vychádzali z vykonaného vyšetrovania, ako i samotných zistených stôp vo vozidle, kde okrem iného bolo nájdené kompletné náradie potrebné na páchanie takéhoto druhu trestnej činnosti. S tým, že si záznamy podozrivý viedol mimoriadne dôsledným spôsobom a v období najmenej päť rokov spätne s tým, že zaznamenával označenia plynomerov, odberné miesta, odberateľov a ich stavy. Žalobca vykonal kontrolu týchto odberných miest, a takmer u všetkých osôb, respektíve odberných miest, uvedených v zozname bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. Je absolútne irelevantné, v akom konaní boli zaistené predmetné zoznamy, predložený výpis zo zoznamu je totožný s originálom nachádzajúcim sa v konaní vo vyšetrovacom spise orgánov činných v trestnom konaní UNHCP58/NJ-S-2012. Žalovaný sa tiež odvoláva na vypočutie osoby N. B. v konaní ČVS:2728/01-TT- TT-2014, kde uviedol, že si ho zákazníci objednávali v prípadoch, keď potreboval vykonať revíznu kontrolu plynu alebo keď zacítili únik plynu v domácnosti. Obdobne sa vyjadril aj v konaní ČVS-2597/JB-TT-2014. Osoba Vladimíra B. vykonávala údajnú revíziu u jednotlivých odberateľov, respektíve odberných miestach v totožný deň, ako pracovníci žalobcu vykonávali odpočty spotrieb. Ako z čarovnej gule všetci žalovaní (ako v tomto, aj v iných konaniach) potrebovali opakovane vykonať kontrolu plynu, prípadne cítili únik plynu v domácnosti v totožný deň, kedy kontrolu, respektíve zápis spotreby vykonal žalobca. Žalobca ďalej poukazoval na závery v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.5.2016, podľa ktorého predmetnú vec nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú, pretože vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa netýka dodávky plynu, uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom; povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom, bolo možné založiť na subjektívnom princípe; je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno manipulovať s číselníkom meradla; hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovaného dodaný, pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom vyúčtovaný, dodávateľ plynu preto žalobcovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy, v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla žalobcovi škoda. Ďalej žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/135/2016 zo dňa 27.4.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/171/2011 zo dňa 2.5.2012. Žalobca argumentoval princípom právnej istoty, teda že na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach musí byť daná rovnaká odpoveď, poukazoval na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 2 ods. 2 CSP.
7. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predložený výňatok zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní nepreukazuje dostatočne skutočnosť, že malo dôjsť k nejakému zásahu do plynomera. Podľa žalovaného nebola splnená základná podmienka, aby si žalobca mohol uplatňovať náhradu škody, neboli preukázané základné predpoklady k vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázal vznik škody a jej výšku. Žalovaný mal do 31.3.2014 uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. Žalovaný preto spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, s ktorým nie je v nijakom zmluvnom vzťahu. Odvodenie aktívnej legitimácie žalobcu priamo z ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE je nedostatočné, nakoľko uvedené ustanovenie označuje niekoľko osôb, ktoré sa môžu domáhať náhrady škody voči odberateľovi, a to a) dodávateľ plynu, b) prevádzkovateľ prepravnej siete, c) prevádzkovateľ distribučnej site a d) prevádzkovateľ zásobníka. ZoE v tomto ustanovení žiadnym spôsobom neupravuje vzájomné vzťahy medzi týmito subjektmi. Avšak vzhľadom na charakter činností jednotlivých subjektov, nemôže ísť voči odberateľovi o pluralitu veriteľov. Ustanovenie § 82 ods. 2 ZoE pokrýva vzťahy medzi rôznymi subjektmi a vzhľadom na jeho všeobecnosť, nemožno z neho bez ďalšieho odvodiť aktívnu legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči koncovému odberateľovi plynu. Ak by sa koncový odberateľ plynu dopustil neoprávneného odberu plynu, škoda by mala vzniknúť dodávateľovi, pretože prevádzkovateľ distribučnej siete dostal za plyn už zaplatené od dodávateľa. V tomto smere žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/293/2012 zo dňa 15.5.2013. Podľa žalovaného predložený znalecký posudok č. 392/PL-2013 zo dňa 8.11.2013 nepreukazuje bez zbytočných pochybností neoprávnený odber plynu. Žalovaný nespochybňuje osobu znalca, ale spochybňuje to, že znalec mal dostatok relevantných podkladov od žalobcu pre vypracovanie hodnoverného znaleckého posudku. Znalec skúmal plombu a vyhodnocoval zhodu medzi spornou plombou z údajného miesta neoprávneného odberu a porovnávacou plombou poskytnutou žalobcom. Jeho úlohou bolo zistiť, či sporná plomba bola vytvorená rovnakým nástrojom ako porovnávacia plomba. Neskúmal, či plynomer ako taký je funkčný a meria správne hodnoty spotreby plynu. Odtlačok na plombe (napr. znak „M41“) sa vytvára pomocou plombovacích klieští. Raznica na plombovacích kliešťach sa vyrába pomocou hĺbiacej elektródy. V oblasti plynárenstva sa každý rok vytvára sada razníc, ktorá sa používa počas kalendárneho roka. Jedna sada obsahuje napríklad 10 razníc, ktoré sú všetky vyrobené pomocou tej istej elektródy. Pri výrobe sady razníc pomocou elektródy dochádza k úbytku materiálu na elektróde (opotrebovanie elektródy) čo spôsobuje odchýlku vo veľkosti medzi prvou a poslednou raznicou v príslušnej sade. Inak povedané, prvá vyrobená raznica nie je 100 % totožná s poslednou vyrobenou raznicou. Táto skutočnosť môže zapríčiniť tiež to, že odtlačok vytvorený prvou raznicou sa nebude zhodovať s odtlačkom vytvoreným poslednou raznicou v príslušnej sade, aj keď oba odtlačky sú vytvorené raznicami v rámci jednej sady. Preto mal žalovaný za to, že znalec mal mať k dispozícii všetky raznice resp. ich kontrolné otlačky pre príslušný kalendárny rok, a všetkými raznicami mal vytvoriť porovnávané odtlačky a následne sporný odtlačok mal porovnať so všetkými porovnávanými odtlačkami. Len v takomto prípade, ak by znalec konštatoval nezhodu medzi sporným odtlačkom a všetkými porovnávanými odtlačkami, znalecký posudok by bol hodnoverný v tom zmysle, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou raznicou zo sady za príslušný kalendárny rok. Keďže žalobca neposkytol znalcovi uvedené podklady pre vytvorenie znaleckého posudku a znalec skúmal len zhodu medzi sporným odtlačkom a jediným porovnávaným, ktorého pôvod nie je uvedený, je znalecký posudok nedostatočný na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca by teda mal uviesť, kto je výrobca razníc, ktoré boli používané v príslušnom kalendárnom roku a koľko ich bolo v danom období vyrobených, koľko razníc mal žalobca k dispozícii v čase žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku, koľko razníc mal znalec k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku z celkového počtu vyrobených razníc pre príslušný kalendárny rok, ktoré používal žalobca. Výrobca razníc by mal uviesť, koľko razníc bolo vyrobených pre potreby žalobcu za príslušný kalendárny rok, koľko razníc bolo žalobcovi dodaných, resp. koľko razníc má výrobca aktuálne k dispozícii z príslušného kalendárneho roku. Navyše zo znaleckého posudku nie je možné vôbec vyvodiť záver, či plynomer, na ktorom bola údajne porušená plomba, meral hodnoty správne. Neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napr. jeho obalu. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (t. j. nielen poškodenie zabezpečenia, ale aj samotného meradla v ňom), išlo by o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE, čo
však žalobca netvrdí. Tu žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 26.3.2014 sp. zn. 8Cob/54/2013 a zo dňa 20.5.2014 sp. zn. 16Cob/86/2014. Len v takomto prípade by prichádzal do úvahy vznik škody v zmysle množstva plynu, ktoré možno vyčísliť podľa typového diagramu podľa vyhlášky č. 24/2013 Z. z. alebo podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE však nemôže byť konštatovaný na základe znaleckého posudku. Overenie meradla je možné vykonať len subjektami uvedenými v zákone č. 142/2000 Z. z. o metrológii postupom podľa § 15 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 26.6.2014 sp. zn. 7C/59/2014 a rozsudku Krajského súdu Nitra z 21.1.2015 sp. zn. 6Co/431/2014. Ak žalobca tvrdí, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii znamená to len to, že takéto meradlo nemožno ďalej používať. Neznamená to, že hodnoty, ktoré meradlo do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Žalobca takýmto spôsobom nemôže ospravedlniť nepoužitie typového diagramu. Vyhlášku MH SR č. 449/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, je možné použiť len pri tej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu, pri ktorej možné predpokladať spotrebu plynu (škoda predstavuje množstvo plynu). Túto vyhlášku pritom nie je možné použiť čisto formálne, k čomu Krajský súd v Trnave v rozhodnutí z 4.2.2016 sp. zn. 31Cob/61/2014 uviedol, že je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré môžu v maximálnej možnej miere pomôcť k stanoveniu skutočnej výšky škody, nemôže byť aplikovaný vykonávací predpis v tej časti, v ktorej by spôsobil neoprávnený zásah do majetkových práv škodcu tým, že by vypočítaná výška škody plnila v prevažnej miere sankčnú funkciu a nie kompenzačnú. Žiadne z ustanovení ZoE nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody, túto povinnosť si však žalobca nesplnil. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 30.11.2015, sp. zn. 10Co/100/2015 nepostačuje vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. Nemožno sa stotožniť s postupom žalobcu, ktorý si uplatňuje náhradu škody podľa vyhlášky pri neoprávnenom odbere podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, keď na určenom meradle malo byť porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (obdobne rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany z 24.6.2015, sp. zn. 6C/252/2014, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III z 25.6.2015, sp. zn. 17C/141/2015). Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je odberateľ nositeľom objektívnej zodpovednosti, žalovaný poukazoval na to, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa žalobca odvoláva sú prejavom formalistického prístupu k interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorý je ústavne neudržateľný (viď nález ÚS SR z 1.7.2008, č. III. ÚS 341/07-38). Žalovaný sa bránil tiež tým, že je odberateľom plynu v domácnosti, pretože je fyzickou osobou, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu. Zákon o energetike v ust. § 17 uvádza, že odberateľ plynu v domácnosti má práva na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, čiže sa považuje za spotrebiteľa, teda požíva právnu ochranu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 48 úvodných ustanovení Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ ES (a ktorá bola do právneho poriadku SR transponovaná práve zákonom č. 251/2012 o energetike) „Záujmy spotrebiteľov by mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou zodpovednosťou plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva spotrebiteľov, pričom by mali byť transparentnejšie.“ Vnútroštátne súdy sú povinné vykladať právny poriadok SR v súlade s európskym právom, tzv. eurokonformný výklad, ktorá povinnosť vyplýva aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda s prihliadnutím na znenie a účel smernice tak, aby sa dosiahol výsledok, ktorý smernica sleduje. Judikatúra NS SR, ktorá vychádza z gramatického výkladu ustanovenia § 82 ZoE je ústavne neudržateľná a popiera zmysel a účel ochrany spotrebiteľa. Podľa súčasnej judikatúry totiž ak vznikne škoda z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, odberateľ je povinný ju nahradiť poškodenému bez ohľadu na to, či sám škodu spôsobil alebo ju spôsobila iná osoba alebo skutočnosť, a to hoci odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a plynomery sa nachádzajú často na verejne prístupných miestach. Príslušná úprava neobsahuje ani liberačné dôvody. Podľa žalovaného objektívnu zodpovednosť je možné chápať tiež ako podmienku zmluvy o dodávke plynu, ktorá v zmluve nie je výslovne uvedená, preto sa de facto podľa § 53 ods. 4 písm. c), d) a k) Občianskeho zákonníka jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu
odberateľom v domácnosti, sa bude aplikovať subjektívna zodpovednosť. V tomto smere žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 28.8.2015 sp. zn. 14Cob/176/2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.11.2012, sp. zn. 13Co/159/2012. žalobca mal tiež za to, že zodpovednosť v ustanovení § 82 ZoE je zodpovednosťou subjektívnou a nie objektívnou, pretože tu nie je výslovne uvedené, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, preto sa použije všeobecná úprava (§ 420 Obč. zák.), že zodpovednosť je subjektívna. Zároveň ak aj osoba je nositeľom objektívnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ škoda nevznikla, nevznikla ani nositeľovi objektívnej zodpovednosti povinnosť škodu nahradiť. Priznanie náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu určeného podľa vyhlášky, len z titulu objektívnej zodpovednosti, bez preukázania vzniku skutočne vzniknutej škody, by poprelo a bolo v hrubom rozpore s ust. § 82 ods. 2 ZoE, podľa ktorého odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Hoci žalobca uviedol, že kontrola odberného miesta bola vykonaná na základe oznámení orgánov činných v trestnom konaní, neuviedol skutok, pre ktorý sa vedie konanie, stav trestného konania, preto nie je možné zistiť, či trestné konanie stále prebieha alebo je skončené, prípadne ak je skončené, či skončilo oslobodzujúcim alebo odsudzujúcim rozsudkom a ako súd rozhodol o náhrade škody, ak táto bola uplatňovaná. Z vyjadrení nie je tiež zrejmé, aké postavenie má žalobca v tomto trestnom konaní. Voči žalovanému nebolo vedené trestné konanie, v ktorom by bol právoplatne odsúdený za trestný čin odsudzujúcim výrokom o vine a treste. Poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany z 26.6.2014, sp. zn. 7C/59/2014, podľa ktorého žiadne z ustanovení zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku protiprávneho konania žalovaného vznikla. Ďalej na rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/7/2013 zo dňa 14.5.2015, podľa ktorého samotné poškodenie overovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer reálne prestane zaznamenávať správnu hodnotu, nemožno vychádzať z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásahu.
8. Žalovaný v konaní vypovedal, že mu vopred neprišlo žiadne oznámenie o tom, že bude menený plynomer. Tento vymenili dňa 14.10.2013 za jeho prítomnosti, neuviedli dôvod výmeny. Plynomer bol odoslaný na skúmanie. Od plynárov prišli dvaja - traja ľudia, ktorí sa nepreukázali dokladom. Žalovaný mal v tom čase uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s. Bol vypočutý na polícii, odvtedy orgány činné v trestnom konaní voči nemu nepostupovali, nebolo mu doručené žiadne rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že si neobjednával žiadne osoby, aby mu zasahovali do meradla plynu, uviedol, že nevie, či na tomto meradle niekto niekedy vykonával nejaký zásah, plynomer je na ulici, žalovaný párkrát našiel otvorené dvere, ale nevenoval tomu pozornosť. Plynomer mu menili aj v marci r. 2010. Nevedel jednoznačne uviesť, či bol prítomný pri jednotlivých odpisoch spotreby plynu. Nikdy sa mu nikto nepreukazoval oprávnením konať za plynárenskú spoločnosť. Žalovaný sám žiadny zásah do meradla plynu nerobil. Uviedol, že ani nevedel, že sú tam viaceré plomby, videl, že je tam jedna žltá, či sú tam ďalšie nevedel, dozvedel sa to až teraz. Pokiaľ ide o predložený výpisu zo zoznamu spotreby, ktorý mal byť zadržaný organizovanej skupine, uviedol, že tento vidí na pojednávaní prvýkrát. Žalovaný mal za to, že žalobca postupoval voči nemu nekorektne, už pri výmene plynomeru v r. 2013 mal pripravené tlačivo, kde bol vopred uvedený dôvod výmeny - porušená plomba, čo si žalovaný vôbec nevšimol, protokol iba podpísal. Pri fotení plynových spotrebičov žalovaný pracovníkov upozorňoval, že okrem vykurovania plynom, vykuruje aj krbom, táto skutočnosť nebola vôbec zohľadnená. Okrem toho ďalším zdrojom dodávky tepla je klimatizačná jednotka, ktorou si dokáže vytemperovať priestor, kde sa s manželkou zdržiava. V znaleckom posudku znalec uvádza iba pravdepodobnosť poškodenia plomby, čo nezakladá nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o výpočet škody žalobcom, použitá vyhláška je absolútne v neprospech žalovaného, žalobca mal vychádzať z predchádzajúcej spotreby, predtým ako bol vymenený plynomer v r. 2010. žalovaný uviedol, že nevedel o činnosti nejakej organizovanej skupiny, o tom, že existuje nejaký zoznam sa dozvedel až z predvolania na políciu. Žalovaný si nikdy žiadne zásahy do plynomeru u nikoho neobjednával.
9. Obrana žalovaného v konaní ďalej spočívala v tom, že v konaní o náhradu škody je aktívne legitimovaný ten, komu vznikla škoda, preto aktívne legitimovaný nemôže byť ten subjekt, ktorý nebol vlastníkom veci v čase vzniku škody. V prejednávanej veci je škodou množstvo plynu, ktoré bolo spotrebované a za ktoré nebolo zaplatené. Žalobca je síce distribútorom plynu, avšak nepreukázal, že je aj vlastníkom distribuovaného plynu, resp. plynu, ktorý mal byť spotrebovaný neoprávneným odberom. Žalobca nepreukázal, kto je vlastníkom plynu v distribučnej sieti, špecificky plynu, ktorý mal byť podľa žalobcu neoprávnene odobratý žalovaným v rozhodnom období; v akom zmluvnom vzťahu sú žalobca a dodávateľ plynu pre žalovaného; akým spôsobom prebieha objednávka a dodanie plynu medzi
dodávateľom žalovaného a subjektom, od ktorého dodávateľ žalovaného kúpil plyn; akým spôsobom prebieha finančné vyrovnanie medzi dodávateľom plynu žalovaného a subjektom, od ktorého dodávateľ žalovaného plyn kúpil a nakoniec nepreukázal, že v prípade, ak dodávateľ plynu vráti konečnému odberateľovi preddavky za obdobie neoprávneného odberu plynu, má dodávateľ plynu túto sumu vrátenú od subjektu, od ktorého kúpil plyn alebo od prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalovaný mal za to, že znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, sa nemôže vyjadriť k právnemu posúdeniu neoprávneného odberu, a teda či jeho závery napĺňajú alebo nenapĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Predložený znalecký posudok je nepreskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu znalca a preto nie je možné zistiť, akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. Konštatovanie znalca o optickom skúmaní odtlačkov nie je dostatočné. Z fotografií, na ktorých sa nachádza sporný a kontrolný odtlačok nie je možné zistiť, ktoré špecifické znaky a koľko ich znalec skúmal, preto nie je možné overiť, ako znalec prišiel k záveru, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec tiež porovnával sporný odtlačok len s jedným kontrolným odtlačkom, aj keď mal kontrolných odtlačkov k dispozícii viac. Zároveň nie je možné zistiť pôvod a relevanciu kontrolného odtlačku, za ktorý znalec nenesie zodpovednosť. Znalec nemal k dispozícii všetky raznice, ktoré sa v príslušnom roku používali, ale len kontrolné odtlačky. Žalobca neuviedol pôvod kontrolných odtlačkov, či tieto boli vytvorené len jednou raznicou alebo viacerými raznicami, alebo či tento kontrolný odtlačok bol vytvorený na účely znaleckého skúmania alebo bol demontovaný z iného plynomera. Žalobca nepredložil dokumentáciu, ktorá by preukazovala, aká plomba bola osadená na predmetnom meradle od výrobcu. Tieto skutočnosti zapríčinené žalobcom spochybňujú hodnovernosť znaleckého posudku. Záver znalca nie je preukázaný a nemožno ho brať do úvahy. V tomto smere poukazoval žalovaný na hodnotenie znaleckých posudkov Ing. S. F. Okresným súdom Topoľčany v rozhodnutí sp. zn. 4Cb/40/2014 zo dňa 31.10.2014 a v rozhodnutí Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/82/2014 zo dňa 23.6.2014. Znalecký posudok sa týka len porovnania sporného a kontrolného odtlačku, pričom z neho nie je zrejmý postup znalca a nie je preukázaný pôvod kontrolného odtlačku. Samotné porovnanie odtlačkov preto nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalec vo svojom posudku neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by došlo aj k neoprávnenému zásahu do zariadenia plynomeru, ktoré slúži na zaznamenávanie množstva odobratého plynu. Pokiaľ ide o zánik platnosti overenia meradla podľa § 15 ods. 6 písm. d) z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, ak skončila platnosť overenia meradla, znamená to len to, že meradlo nemožno ďalej používať na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Neznamená to, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Ak by mal zánik platnosti overenia meradla negovať hodnoty namerané do momentu takéhoto zániku, zákon č. 142/2000 Z. z. metrológii by mal uvádzať, do akého obdobia spätne by merané hodnoty nemali byť relevantné. Určenie doby trvania neoprávneného odberu plynu podľa § 1 ods. 9 vyhlášky nemožno stotožňovať s obdobím, za ktoré majú byť merané hodnoty relevantné z dôvodu zániku platnosti overenia určeného meradla, pretože ide o fiktívne obdobie uplatňované na účely výpočtu výšky škody vtedy, keď skutočné obdobie neoprávneného odberu nie je možné zistiť. Žalobca stále nepreukázal vznik skutočnej škody podľa § 82 ods. 2 ZoE. Tvrdenia žalobcu o zásahoch do číselníka meradla sú domnienky žalobcu, ktoré ničím nepreukázal. Žalovaný odoberal plyn a tento plyn bol riadne zaznamenaný na meradle plynomera, pričom žalovaný riadne uhrádzal preddavky a prípadne nedoplatky, ak mu tieto vznikli na základe vyúčtovania. Skutočnosť, že mal mať žalovaný podľa žalobcu vrátené úhrady za odobratý plyn, nemôže znamenať vznik škody, a o to viac v prípade, ak mu tieto úhrady mal vrátiť dodávateľ (SPP, a.s.) a nie žalobca. Ak má žalobca za to, že bol vykonaný zásah do číselníka meradla (stočenie plynomera), takéto konanie spadá pod ust. § 82 ods. 1 písm. c) ZoE a nie pod ust. § 82 ods 1 písm. d) ZoE na ktoré žalobca poukazuje. Škoda musí vzniknúť protiprávnym konaním a v priamej príčinnej súvislosti s ním. Žalobca nepochopil systém ochrany spotrebiteľa v Zákone o energetike, neguje akýkoľvek trestnoprávny postih za neoprávnený odber plynu, nakoľko by orgány činné v trestnom konaní nikdy nepreukázali zavinenie. Zákon o energetike výslovne v § 17 ods. 1 uvádza, že „Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu.“ Žalobca nepochybne vystupuje v silnejšom postavení oproti odberateľovi plynu v domácnosti a preto je práve jeho zodpovednosťou rešpektovať ochranu spotrebiteľa a zabezpečiť si ochranu svojho majetku - plynomerov tak, aby minimalizoval možnosti ich poškodenia alebo zásahov do nich. Táto povinnosť mu vypláva aj priamo z § 73 ods. 2 ZoE, podľa ktorého
„Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.“ Žalobca v konaní opakovane poukazuje na oznámenie orgánov činných v trestnom konaní, na zadržané zoznamy a údajnú organizovanú skupinu, ktorá mala vykonávať zásahy do plynomerov, avšak vzhľadom na to, že žalobca nevie poskytnúť informácie o stave tohto trestného konania, pravdepodobne nemá postavenie poškodeného v tomto trestnom konaní, ináč by mal možnosť nazrieť do trestného spisu. Podľa správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.07.2015, ohľadom trestnej veci ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012, v trestnej veci je 5 osôb obvinených a predmetné zoznamy boli zaistené pri prehliadke motorového vozidla majiteľa Vladimíra B., ktorý nie je podľa správy obvinený. Z ďalších uznesení ÚHCP vyplýva, že skutky, ktoré sú predmetom trestného konania, sa týkajú elektromerov, a vôbec sa netýkajú plynomerov. Zo sprievodnej správy tiež vyplýva, že voči osobe Vladimír B. nie je a nebolo vedené trestné stíhanie. Táto osoba bola vypočutá v inej trestnej veci, ČVS: ORP-2728/01- TT-TT-2014, v ktorej uviedla: „V októbri 2008 si založil spol GAS TEST, s.r.o., ktorej je konateľom. Táto spoločnosť sa zaoberá odbornými prehliadkami a odbornými skúškami vyhradených technických zariadení plynových. Spoločnosť má oprávnenie aj osvedčenie na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok na plynárenských zariadeniach, čiže vykonával ako revízny technik kontrolu plynovodov vnútorných rozvodov plynu. Zákazníci si ho objednávali v prípadoch, keď potrebovali vykonať revíznu kontrolu plynu alebo keď zacítili únik plynu v domácnosti. Na základe tohto si písal do svojho zápisníka zoznam osôb, ktorým vykonával prehliadky plynových zariadení alebo vnútorných rozvodov plynu. Ďalej si k týmto osobám zaznamenával spotreby, ktoré mali v tom aktuálnom období a ktoré sú evidované aj v spol. Slovenský plynárenský priemysel a.s. Odmietol možnosť, že by niekedy niekomu manipuloval s plynomerom alebo s overovacou značkou na plynomeri.“ Preto informácie z trestného konania, na ktoré odkazuje žalobca, nepreukazujú jeho tvrdenia o činnosti organizovanej skupiny, ktorá sa zaoberala stáčaním plynomerov, práve naopak, vyvracajú ich. Podľa žalobcu preto úryvok zo zaisteného zoznamu nie je dôkazom preukazujúcim zásah do číselníka meradla a neoprávnený odber. Žalovaný trval na spornosti hodnovernosti záverov znaleckého posudku, pretože znalec skúmal kontrolný a sporný odtlačok, pričom však nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku a tiež nie je zrejmé, či sporný odtlačok tam v čase montáže bol alebo nebol. Nakoľko tieto veci neboli objasnené, samotné konštatovanie znalca o nezhode odtlačkov bez ďalšieho nemá za následok to, aby tento znalecký posudok mohol slúžiť na preukázanie neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoE. Je otázne, kto vyberal, aký kontrolný odtlačok sa má porovnávať, aký kontrolný odtlačok dostal znalec. Nie je jasné, či kontrolný odtlačok bol vytvorený raznicou na účely znaleckého posudku, alebo žalobca zobral kontrolný odtlačok z iného plynomera a ten dal znalcovi. Za tieto skutočnosti nezodpovedá znalec, ale zadávateľ. Žalovaný vzhľadom na uvedené sporuje hodnovernosť tohto znaleckého posudku a spôsob jeho interpretácie. Otázka zistenia neoprávneného odberu je pritom otázkou hodnovernosti znaleckého posudku. Ak by aj bol znalecký posudok vyhodnotený ako hodnoverný, môže vzhľadom na jeho znenie byť len dôkazom o neoprávnenom odbere podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, keďže písm. d) priamo v skutkovej podstate uvádza, že pre jej naplnenie stačí len porušenie zabezpečenia, a teda prípadná škoda by mohla spočívať len v poškodení zabezpečenia. Následkom neoprávneného odberu podľa písm. d) nemôže byť škoda v zmysle množstva plynu, pretože chýba príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom. Napriek judikatúry NS SR sa má uplatňovať subjektívna zodpovednosť, preto je potrebné preukázať aj zavinenie na to, aby žalobca bol úspešný. Škody v zmysle množstva plynu môže byť len následkom zásahu do plynomera, resp. do číselníka plynomera, pretože len v tom prípade by reálne množstvo plynu nezodpovedalo množstvu plynu, za ktoré bolo zaplatené. Žalobca síce hovorí o možnosti manipulovania a úpravy týchto hodnôt, avšak žaloba nie je odôvodnená podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. Následok neoprávneného odberu podľa písm. c) môže, ale nemusí byť vznik škody, pričom táto škoda môže predstavovať buď množstvo plynu, alebo nejakú inú škodu, ktorá nezodpovedá množstvu plynu. V prípade stočenia plynomeru meradlo funguje správne, správne udáva ďalšiu spotrebu, avšak vzhľadom na stočenie neuvádza správnu výšku spotrebovaného plynu. V prípade technického zásahu do plynomera meradlo správne nezaznamenáva množstvo pretečeného plynu. Výšku škody by mal žalobca preukázať podľa reálnych objektívnych skutočností a len v prípade, ak to nie je možné, použiť typový diagram, prípadne vyhlášku. Je pravda, že v prípade zásahu do zabezpečenia meradla zaniká platnosť overenia tohto meradla, avšak žalobca nesprávne so zánikom platnosti overenia meradla spája záver, že údaje na meradle nemožno použiť, a to za predchádzajúce obdobie od posledného odpočtu. Žalovaný poukazuje na to, že otázka zániku overenia platnosti meradla je upravená
v zákone o metrológii, ktorý neodkazuje na zákon o energetike, tieto zákony o metrológii a vyhláška k zákonu o energetike sú právnymi normami rozdielnej právnej sily, nesúvisia spolu v časti zániku meradla a boli prijaté na iný účel, pokiaľ ide o otázku momentu zániku platnosti overenia meradla. Žalovaný má za to, že pokiaľ nie je možné určiť tento deň, tak to má byť deň, keď porušenie bolo zistené. Preto je otázne, či je správny postup žalobcu, ktorý poskytuje dodávateľovi plynu údaje o tom, že na meradle je 0 m3 plynu, a to za obdobie neoprávneného odberu plynu. Ak obdobie neoprávneného odberu nemožno zistiť, vyhláška stanovuje fikciu, že koniec toho obdobia je moment demontáže plynomera, resp. moment, kedy to zistili a začiatok toho obdobia je posledný fyzický odpočet, t.j. kedy prišiel zamestnanec žalobcu na miesto a vykonal odpočet. Právna fikcia sa týka začiatku obdobia neoprávneného odberu a netýka sa určenia doby, kedy mohlo dôjsť k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Ak sa teda zistí poškodenie zabezpečenia, v tom momente zaniká platnosť overenia meradla, čiže meradlo nie je možné používať ďalej, ale údaje namerané dovtedy treba považovať za relevantné pokiaľ ide o určenie výšky škody. Ak by v danom prípade išlo o neoprávnený odber, nemôže ísť o opakovaný neoprávnený odber, načo sa s poukazom na zaistený záznam v trestnom konaní odvoláva žalobca. Aj svedok Ján Macko zamestnanec žalobcu uviedol, že by v tomto prípade použil typový diagram pri výpočte škody a nie vyhlášku. Rovnako podľa Zápisnice o pojednávaní v inej obdobnej veci, kde bol vypočutý ďalší zamestnanec žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade, že bol zistený neoprávnený odber na verejne prístupnom mieste, v domácnosti, skontroloval by interný zoznam neoprávnených odberov a ak by nezistil predchádzajúci záznam, postupoval by podľa typového diagramu, čiže je tu výpoveď dvoch zamestnancov žalobcu, ktorí obaja zhodne uviedli, že v takýchto prípadoch by postupovali podľa typového diagramu a nie podľa vyhlášky. Pre týchto svedkov zaistený zoznam nebol dôkazom o opakovanom neoprávnenom odbere. Otázka výpovednej hodnoty zaisteného zoznamu je preto otázkou, či sú splnené podmienky pre typový diagram, alebo pre postup podľa vyhlášky. Pri zodpovednosti podľa § 82 ods. 1 písm. c) by musela byť vždy preukázaná subjektívna zodpovednosť odberateľa, čo je priamo uvedené v rozhodnutiach NS SR. Žalovaný teda rozlišuje, či ide o neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), čo má v zásade odlišné následky. Žalobca žalobu podal podľa písm. d), avšak preskočil ďalšie predpoklady a škodu vyčíslil priamo podľa vyhlášky a poukazuje na objektívnu zodpovednosť, čo neprichádza do úvahy. Porušenie zabezpečenia neznamená automaticky, že došlo k neoprávnenému zásahu. Žalovaný nespochybňoval autenticitu výpisu zo zoznamu so zoznamom získaným počas prehliadky motorového vozidla, avšak nie je zrejmé na základe akých skutočností žalobca dospel k záveru, že dátumy uvedené v zozname majú byť dňami, kedy sa mala vykonať kontrola odberného miesta danou obchodnou spoločnosťou. Princíp objektívnej zodpovednosti nie je v ZoE jasne a výslovne upravený tak, ako napr. v § 427 a nasl., alebo § 433 Občianskeho zákonníka, v § 3 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo § 195 a nasl. Zákonníka práce, ale je výsledkom jazykového výkladu ustanovení zákona o energetike. Pokiaľ v osobitnom predpise - zákon o energetike, otázka zavinenia nie je upravená, je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. K povinnosti preukázať vznik skutočnej škody žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.3.2015, sp. zn. 21Cob/43/2014, podľa ktorého nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody, podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu preukázanie, že škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca nie je zbavený, pričom preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné stotožňovať s preukázaním poškodenia overovacej značky meradla. Žalovaný svoju argumentáciu staval tiež na tom, že pokiaľ ide o plyn v distribučnej sieti, nie je možné určiť, ktorý plyn je ktorého subjektu. Pri neoprávnenom odbere plynu nie je možné určiť, koho plyn je odberateľom odberaný. Prevádzkovateľ distribučnej siete vykonáva vyvažovanie, ktorým pravidelne dopĺňa plyn do distribučnej siete a v prípade, ak nastáva neoprávnený odber, tak proces vyvažovania nastáva následne až po neoprávnenom odbere. Preto je otázne, či je za škodu potrebné považovať množstvo plynu odobraté z množstva plynu patriaceho jednotlivým odberateľom, alebo množstvo plynu, ktoré do distribučnej siete dodá prevádzkovateľ distribučnej siete až následne po neoprávnenom odbere. Žalobca musí preukázať jeho vzťah k ostatným subjektom, aby bolo zrejmé, či si môže uplatňovať len pomernú časť škody zodpovedajúcu pomeru, akému vlastní plyn v distribučnej sieti oproti ostatným subjektom, alebo si môže uplatňovať celú výšku škody, pričom ostatné subjekty by mali voči nemu regresný nárok, alebo si môže celú výšku škody uplatňovať práve a len prevádzkovateľ distribučnej
siete. Odôvodňovanie aktívnej legitimácie len podľa § 82 ods. 2 ZoE je nedostatočné. Preto je aktívna legitimácia žalobcu stále sporná. Ak by mal zánik platnosti overenia určeného meradla negovať hodnoty namerané do momentu takéhoto zániku, zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii by mal uvádzať, do akého obdobia spätne by merané hodnoty nemali byť relevantné. Avšak zánik platnosti overenia určeného meradla podľa z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nemožno vykladať a aplikovať v spojení s obdobím neoprávneného odberu určeného podľa § 1 ods. 9 vyhlášky, teda podľa iného právneho predpisu, než je zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Táto vyhláška určuje právnu fikciu obdobia neoprávneného odberu a neurčuje právnu fikciu, kedy malo dôjsť k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Obidva právne predpisy boli prijaté v rozdielnom časovom období a za iným účelom, sú rozdielnej právnej sily a preto ich nemožno spoločne vykladať, pretože pre takýto postup chýba právny základ v zákone o metrológii. Týmto postupom žalobca odôvodňuje určenie nulovej spotreby na vyúčtovaní dodávateľa. Pokiaľ zákon o metrológii moment zániku platnosti overenia meradla neurčuje, má ním byť moment, kedy došlo k údajnému poškodeniu overovacej značky určeného meradla. Pokiaľ tento moment poškodenia overovacej značky meradla nie je známy, má ním byť moment, kedy žalobca zistil poškodenie overovacej značky, t. j. kedy došlo k demontáži meradla. Do dňa demontáže meradla sú namerané údaje relevantné, či už pre účely výpočtu škody, alebo pre fakturáciu spotreby zo strany dodávateľa. Postup žalobcu, keď odberatelia majú na faktúre nulovú spotrebu je teda sporný. Dodávateľ takýto postup žalobcu nevie ovplyvniť, pretože údaje o spotrebe mu poskytne žalobca. Tento postup žalobcu spôsobí stav, že odoberateľ odoberá plyn na základe riadne uzavretej zmluvy, riadne a včas platí za spotrebovaný plyn dodávateľovi, avšak len v dôsledku poškodenia plomby, musí odberateľ zaplatiť prevádzkovateľovi distribučnej siete za také množstvo plynu, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje jeho reálnu oprávnenú spotrebu, čo nie je spravodlivé. Žalovaný mal za to, že prístup žalobcu vo veci, keď žalobu odôvodnil ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, nepreukazoval vznik skutočnej škody a pre nemožnosť určenia výšky škody podľa objektívnych a spoľahlivých podkladov a podľa typového diagramu dodávky, ale pristúpil rovno k určeniu výšky škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. a k uplatňovaniu objektívnej zodpovednosti je nesprávny. Dôvodil, že základom je preukázanie, či v danom prípade bol, alebo nebol zistený neoprávnený ober plynu, s čím súvisí posúdenie hodnovernosti znaleckého posudku a otázky významu zaistených zoznamov. Žalobca svoju žalobu odôvodňuje výlučne ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, nakoľko má za to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca však opakovane prezentuje domnienky o optimalizácii hodnôt na meradle plynomera a poukazuje na možnosť manipulácie s číselníkom meradla, pričom tieto tvrdenia ničím nepreukazuje. Toto konanie pritom môže spadať výlučne pod skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. V predmetnej veci je však potrebné rozlišovať medzi druhmi neoprávnených odberov a ich následkami, ktoré môžu vzniknúť na základe dvoch rôznych skutkových podstát predpokladaných zákonom. Skutková podstata podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE pokrýva výlučne porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, netýka sa mechanizmu meradla, alebo číselníka. Vznik skutočnej škody je žalobca povinný preukázať pri všetkých skutkových podstatách podľa § 82 ods. 1 ZoE. Je tiež potrebné rozlišovať medzi vznikom škody a výškou škody. Žalobca vo vyjadreniach uvádza, že mu vznikla škoda na plyne, ktorý bol zo strany žalovaného odobratý, ktorého množstvo však nevie vyčísliť. Žalovaný odoberal plyn na základe riadne uzavretej zmluvy s dodávateľom, riadne a včas platil za spotrebovaný plyn dodávateľovi, avšak len v dôsledku poškodenia plomby (§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE), ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť a ani mu zabrániť, pričom nebol vykonaný zásah do meradla (stočenie) (§ 82 ods. 1 písm. c) ZoE), žiada žalobca od žalovaného úhradu za také množstvo plynu, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje jeho reálnu spotrebu. Žalobca má za to, že mu škoda na odobratom množstve plynu (§ 82 ods. 1 písm. c) ZoE), vznikla už samotným porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE), čo však nevie bez zbytočných pochybností preukázať. Žalobca vo vyjadreniach iba uvádza, že k stočeniu plynomera po porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácie mohlo dôjsť, nie že k nemu aj došlo. Samotný vznik škody však v rámci súdneho konania zo strany žalobcu nikdy preukázaný nebol. Pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE pritom nemôže dôjsť ku vzniku škody predstavujúcej množstvo plynu, nakoľko medzi samotným porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a spotrebovaným množstvom plynu neexistuje priama príčinná súvislosť. Samotná skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE predpokladá len vznik škody predstavujúcej poškodené/porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (rozhodnutie najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo/126/2009). Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemá priamy vplyv na prietok plynu (merací mechanizmus meradla) alebo určenie množstva plynu (vplyv na číselník meradla), preto týmto neoprávneným odberom
nemôže vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu, čím neprichádza do úvahy ani určenie jej výšky pomocou právnej fikcie - vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Žalobca pritom nepreukázal vznik skutočnej škody, v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Len zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu (tzv. stočenie, kedy namerané hodnoty nezodpovedajú reálne spotrebovanému množstvu plynu), by mohla vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože medzi zásahom do meradla a množstvom plynu, za ktoré má odberateľ platiť, je daná priama príčinná súvislosť. Len ak by si žalobca uplatňoval náhradu škody predstavujúcu poškodenú plombu, resp. predstavujúcu hodnotu poškodenej plomby, ktorú je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (cena novej plomby), mohol byť v tejto časti žalobca úspešný, lebo by preukázal príčinu (poškodenie plomby), následok (poškodená plomba; škoda = cena plomby) a priamu príčinnú súvislosť medzi príčinou a následkom (výsledkom konania poškodzujúceho plombu je poškodená plomba). Až keď žalobca preukáže vznik skutočnej škody, možno sa zaoberať jej výškou. V prípade určenia výšky škody predstavujúcej množstvo plynu ZoE predpokladá dva spôsoby jej určenia. Prvý spôsob určenia výšky škody predstavujúcej množstvo plynu je na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov v zmysle § 82 ods. 3 ZoE. Žalobca nepoužitie tohto spôsobu odôvodňuje zánikom platnosti overenia určeného meradla, čo však podľa žalovaného nie je správny postup. Druhý spôsob určenia predstavuje použitie právnej fikcie uvedenej v zákone, a to buď pomocou typového diagramu dodávky, alebo podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. V prvom rade má žalobca skúmať, či sú splnené podmienky pre určenie výšky škody pomocou typového diagramu dodávky, medzi ktoré patrí verejný prístup k meradlu a prvý neoprávnený odber. Až v prípade nesplnenia podmienok pre postup s typovým diagramom dodávky je možné určiť výšku škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Žalobca opakovane uvádza, že predložený zoznam potvrdzuje, že k neoprávneným odberom dochádzalo dlhodobo. Otázny je však význam týchto zaistených zoznamov. Žalovaný trvá na tom, že zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je založená na subjektívnom princípe a záver v rozsudku najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2009, sp. zn. 1 Cdo 107/2008 nie je správny. Žalobca je teda povinný preukázať aj zavinenie odberateľa.
10. Žalobca k tejto argumentácii žalovaného uviedol, že aktívna legitimácia je žalobcovi daná v zmysle ust. § 82 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnený uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Zákon o energetike teda umožňuje uplatniť si náhradu škody aj iným subjektom, a to dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka. Prevádzkovateľovi prepravnej siete, alebo zásobníka by škoda mohla vzniknúť len vtedy, ak by sa jednalo o odberné plynové zariadenie odberateľa, ktoré je pripojené priamo k prepravnej sieti, alebo ak by dochádzalo k odberu plynu priamo zo zásobníka. Prepravná sieť je potrubie, cez ktoré sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, ktorých je na Slovensku 26. Za zemný plyn, ktorý je v sieti zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Distribučná sieť má na Slovensku dĺžku približne 35.000 km. Dodávateľ dodá do siete len toľko plynu, koľko odoberú jeho odberatelia. Plyn nie je individuálne určená vec, preto nemožno uviesť, kto je v prípade nejakej poruchy na sieti alebo neoprávneného odberu vlastníkom tohto plynu. Na to, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento nakupuje v nepravidelných intervaloch podľa aktuálnej potreby, pričom len vo vysokotlakovej časti siete má žalobca približne 27.000.000 m3. Zákon o energetike umožňuje uplatniť si škodu i dodávateľovi plynu, ak sa jedná o odber plynu definovaný v dvoch skutkových podstatách neoprávnených odberov, a to ak ide o odber plynu, pri ktorom odberateľ nedodržal dodávateľom určené obmedzenia (ust. § 82 ods. 1 písm. f) ZoE) a druhou skutkovou podstatou je odber podľa ust. § 82 ods. 1 písm. g) ZoE, teda ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V ostatných prípadoch špecifikovaných v ust. § 82 ods. 1 ZoE vzniká škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete - žalobcovi. Plyn, ktorý odberateľ odoberie spôsobom špecifikovaným v ust. § 82 ods. 1 ZoE s výnimkou vyššie uvedených ustanovení písm. f) totiž nepatrí dodávateľovi zemného plynu, konkrétneho odberateľa. Plyn pariaci žalobcovi sa zo siete odoberá vo všetkých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Žalovaný v spornom období plyn odoberal. Ak teda žalovaný odoberal v tomto období plyn, je to plyn, ktorý musí do siete dodávať žalobca za účelom krytia strát, spôsobených tak poruchami na sieti ako aj neoprávnenými odbermi zemného plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15 ods. 6 Zákona o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu ktoré takéto meradlo vykazuje, teda nemôže vyfakturovať dodávateľ odberateľovi a toto množstvo ani nemôže byť žalobcom použité na určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Porušením plomby na meradle je možné s počítadlom meradla manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu a nie je teda zrejmé, či množstvo plynu spotrebovaného odberateľom, ktoré indikuje takto poškodený plynomer predstavuje alebo nepredstavuje aj daným odberateľom skutočné odobraté množstvo tohto plynu. Keď je plyn v distribučnej sieti, je plynom patriacim distribútorovi, teda žalobcovi, plynom dodávateľa sa stáva až prípade, že je jeho množstvo odmerané určeným, teda správnym meradlom. V prípade, že platnosť merania zanikla, tento plyn nie je možné identifikovať ako plyn patriaci konkrétnemu dodávateľovi. Musia byť splnené dve podmienky pre to, aby plyn, ktorý odoberateľ odoberie bol považovaný za plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi a to, 1/ musí mať platnú a účinnú zmluvu o dodávke zemného plynu, uzavretého s dodávateľom a 2/ musí odoberať plyn, ktorý má platné overenie, aby bolo možné určiť presné množstvo plynu, ktorý odoberal. V období od posledného odpočtu plynu na meradle až do dňa jeho demontáže nie je dodávateľom zemného plynu fakturovaná dodávka. Ak by dodávateľ vyfakturoval dodávku plynu na základe meradla, ktorému zanikla platnosť overenia, vystavuje sa riziku uloženia sankcie v zmysle Zákona o metrológii. Vzhľadom na skutočnosť, že platnosť overenia meradla zanikla v deň, kedy neznáma osoba odstránila zaisťovací prvok plomby, pričom konkrétny deň nie je možné určiť, žalobca vychádza z fikcie stanovenej Vyhláškou, ktorá predpokladá, že v deň fyzického odpočtu predchádzajúceho zisteniu poškodenia meradla, bolo toto meradlo ešte nepoškodené.
11. Žalovaný k tomu argumentoval, že žalobca vznik škody odôvodňuje tým, že žalovaný za spotrebovaný plyn nezaplatil, pretože mu boli vrátené zálohové platby, nakoľko určenému meradlu zanikla platnosť jeho overenia, pretože žalobca zistil poškodenie overovacej a zabezpečovacej značky na meradle. Avšak medzi porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vyúčtovaním dodávateľa = vrátením zálohových platieb, neexistuje priama príčinná súvislosť. Priama príčinná súvislosť je daná len medzi porušením zabezpečenia ako konaním (príčina) a porušenou plombou ako následkom konania (následok). Porušenou plombou ako následkom sa kauzalita končí, pretože ďalšie skutočnosti sa odvíjajú nie od skutkových okolností, ale od právnej skutočnosti - zánik platnosti overenia určeného meradla, a vzniká nová kauzalita. Absencia priamej príčinnej súvislosti medzi porušením plomby a vyúčtovaním vyplýva aj z vyúčtovaní žalovaného. Žalovaný dostal vyúčtovanie zo dňa 21.12.2013 za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013 s výsledkom nedoplatok. Z prehľadu spotreby je zrejmé, že vyúčtovanie vychádza z konkrétnych údajov o spotrebe. Neskôr mu bola vystavená opravná faktúra zo dňa 17.1.2014, ktorá sa týkala uvedeného vyúčtovania za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013, až v tejto opravnej faktúre je uvedený údaj o spotrebe 0 m3, ktorý spomína žalobca. Stav, kedy za spotrebovaný plyn zaplatené nebolo, nastal až momentom vydania opravnej faktúry dňa 17.1.2014. Kontrola odberného miesta a tvrdený neoprávnený odber, bol však zistený dňa 14.10.2013. Žalobcom prezentované odôvodnenie vzniku škody sa odvíja od tzv. nulovej spotreby, ktorá nastala až vydaním opravného vyúčtovania. Z toho jednoznačne vyplýva, že medzi poškodením plomby a (opravným) vyúčtovaním nie je daná priama príčinná súvislosť. Žalovaný tiež trval na tom, že výšku škody je možné určiť podľa spoľahlivých a objektívnych podkladov - na základe údajov o spotrebe plynu, ktoré boli zaznamenané určeným meradlom. Inak by mala výška škody byť určená podľa typového diagramu dodávky v zmysle § 82 ods. 4 ZoE. Priznaním náhrady škody vo výške určenej podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. by došlo k porušeniu majetkových práv žalovaného, pretože takto určená výška škody niekoľkonásobne prevyšuje možnú reálnu spotrebu na odbernom mieste. Náhrada škody by nemala kompenzačnú funkciu, ale funkciu sankčnú ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 668/15 zo dňa 11.8.2015. Žalovaný zotrval na spochybnení hodnovernosti znaleckého posudku, pričom poukazoval na stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie k obdobnému znaleckému posudku Ing. S. F. v ktorom porovnával sporný a kontrolný odtlačok, keď táto znalecký posudok vyhodnotila tak, že nepreukazuje samotný neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, nakoľko nebol preukázaný pôvod kontrolného odtlačku. Poukazoval na potrebu prekonať rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ohľadom objektívnej zodpovednosti, nakoľko NS SR použil len jazykový výklad § 82 ZoE; nie je dôvod na zvýšenú ochranu prevádzkovateľa distribučnej siete vo vzťahu k zásahu do majetkových práv a záujmov zodpovednej osoby; ust. § 82 a nasl. ZoE neobsahuje štandardné určenie objektívnej zodpovednosti ani liberačné dôvody; objektívna zodpovednosť je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa; aj žalobca má povinnosť predchádzať neoprávneným odberom, avšak za porušenie povinností zodpovedá len
odberateľ; možnosti odberateľa zabrániť neoprávnenému odberu sú obmedzené, keďže plynomery sú vo vlastníctve žalobcu a sú verejne prístupné; nemožno rozdeliť druh zodpovednosti podľa druhu neoprávneného odberu, keď všetky druhy neoprávnených odberov spadajú pod jedno zákonné ustanovenie. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal samotný neoprávnený odber, nepreukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ako aj škodu, ktorá mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s domnelým poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Odkazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.3.2015 sp. zn. 21Cob/43/2014, zo dňa 24.1.2012 sp. zn. 21Cob/131/2011; Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.8.2014 sp. zn. 16Cob/135/2013, zo dňa 20.5.2014 sp. zn. 16Cob/86/2014, zo dňa 26.3.2014 sp. zn. 8Cob/54/2013; Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.8.2015 sp. zn. 26Cb/209/2015; Okresného súdu Galanta zo dňa 7.7.2015 sp. zn. 8C/44/2013, zo dňa 6.6.2014 sp. zn. 10C/303/2013, zo dňa 6.5.2014 sp. zn. 30Cb/24/2013, zo dňa 16.12.2010 sp. zn. 12Cb/84/2008; Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7.7.2015 sp. zn. 4C/406/2013; Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.5.2015 sp. zn. 10C/7/2013; Okresného súdu Trnava zo dňa 27.3.2015 sp. zn. 1Cb/162/2012; Okresného súdu Žilina zo dňa 13.3.2013, sp. zn. 11Cb/136/2012.
12. Za žalobcu ako právnickú osobu, bol vypočutý JUDr. A. U. (v zmysle splnomocnenia zo dňa 20.7.2016 - č. l. 275 spisu), ktorý uviedol, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle ust. § 82 ZoE, nakoľko na základe informácií, ktoré boli žalobcovi poskytnuté orgánmi činnými v trestnom konaní nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto podozrenie bolo potvrdené znaleckým posudkom, ktorý pre žalobcu vypracoval Ing. F.. Odstránením, prípadne porušením overovacej značky plynomera zaniká v zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d) Zákona o metrológii platnosť overeného meradla. Odberné plynové zariadenie žalovaného bolo pripojené k distribučnej sieti žalobcu, ktorý v zmysle ust. Zákona o energetike plní úlohy prevádzkovateľa distribučnej siete a je jedným zo subjektov oprávnených uplatniť si nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Rozhodujúcou na posúdenie aktívnej legitimácie je skutočnosť, ku koho sieti bolo odberné plynové zariadenie konkrétneho odberateľa pripojené a z akej siete odberateľ zemný plyn odobral. Za plyn v sieti zodpovedá prevádzkovateľ siete a v prípade, ak dôjde k úniku plynu zo siete, alebo k jeho neoprávnenému odobratiu, musí príslušný prevádzkovateľ siete plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, alebo zo siete unikol, do siete na vlastné náklady doplniť. Odberné plynové zariadenie žalovaného bolo pripojené k distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom a žalovaný za obdobie, za ktoré si uplatnil nárok na náhradu škody preukázateľne zo siete plyn odoberal. Plyn, ktorý žalovaný odoberal, nepatril dodávateľovi zemného plynu žalovaného, ktorý mu za rozhodné obdobie vystavil daňový doklad preukazujúci tú skutočnosť, a to konkrétne faktúru za dodávku plynu, z ktorej vyplýva, že žalovaný odobral 0 m3 zemného plynu patriacich jeho dodávateľvi. Zemný plyn, ktorý sa nachádza v žalobcom prevádzkovanej sieti, do siete okrem žalobcu dodávajú aj všetci dodávatelia zemného plynu pôsobiaci na území SR. Zemný plyn však nie je individuálne určiteľnou vecou, teda nie je možné rozlíšiť plyn, ktorý do siete dodal či už SPP, a.s., ČEZ Slovensko, RW Gas Slovensko alebo ktorýkoľvek z dodávateľov, ale za plyn, ktorý sa nachádza v sieti zodpovedá žalobca a v prípade, ak došlo k jeho neoprávnenému odobratiu musel žalobca do siete plyn dodať, aby zabezpečil jej riadne fungovanie. Za plyn konkrétneho dodávateľa by sa plyn, ktorý odobral žalovaný považoval iba vtedy, ak by súčasne bolo splnené, že žalovaný by mal uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s konkrétnym dodávateľom a žalovaný by zemný plyn odobral cez meradlo, ktoré malo v zmysle ustanovení zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii platné overenie. Druhá podmienka v tomto konkrétnom prípade splnená nebola, keďže sa na plynomery našiel odtlačok raznice, aký nezanechávali raznice používané výrobcom plynomera v roku 2009, z čoho je zrejmé, že pôvodné zabezpečenie (plomba) muselo byť odstránené a bolo nahradené plombou, ktorá mala na prvý pohľad evokovať plombu originál. Osoba, u ktorej boli zadržané príslušné záznamy, ako aj falošné raznice, počítadlá plynomerov, či sklíčka, resp. štítky z plynomerov, a v ktorej záznamoch sa eviduje 5 návštev na odbernom mieste žalovaného, vykonávala činnosť bližšie popísanú jednou z osôb - odberateľov plynu rovnako sa nachádzajúcou v zadržaných záznamoch, ktorá je popísaná v uznesení OO PZ Cífer zo dňa 7.1.2015. V prvých troch odsekoch odôvodnenia tohto uznesenia je svedecká výpoveď príslušnej odberateľky, ktorá popisuje, akým spôsobom jej bola osobou, u ktorej boli zadržané príslušné záznamy, ako aj falošné raznice, upravovaná spotreba. JUDr. A. U. nevedel uviesť, či žalobca vystupuje ako poškodený v trestnom konaní proti organizovanej skupine, ktoré je vedené ÚHCP. Pokiaľ ide o spochybňovanie výpočtu podľa typového diagramu dodávky ktorý žalobca nakoniec predložil, metodika výpočtu vychádza z vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Zb., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, ako aj rozhodnutia ÚRSO, ktorým je schvaľovaný prevádzkový poriadok žalobcu. Množstvo
zemného plynu, alebo množstvo spotrebovaného zemného plynu určené pomocou typového diagramu vychádza z historických spotrieb zemného plynu na odbernom mieste žalovaného. V tomto prípade teda bolo množstvo spotrebovaného zemného plynu určené zo spotrieb, ktoré žalovanému mohli byť osobou, u ktorej boli predmetné záznamy a falšovateľské náradie zadržané, ovplyvnené. Doba trvania neoprávneného odberu bola určená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. a to od posledného fyzického odpočtu predmetného plynomera, keďže nie je možné zistiť, kedy presne došlo k odstráneniu originálnej značky. Začiatok je určený ako deň nasledujúci po dni vykonaného posledného odpočtu. Podozrenie na poškodenie zabezpečenia žalobca nadobudol pri kontrole a demontáži plynomera, toto podozrenie sa potvrdilo na základe zistení znalca. Vzhľadom na doklady o opakovaných návštevách a činnosť, ktorú vykonávala osoba V.B., žalobca má za to, že k neoprávnenému odberu dochádzalo dlhodobo, a to od dátumu, ktorý je uvedený v zozname ako prvý. Podľa zaisteného zoznamu si osoba, u ktorej boli zoznamy nájdené, viedla evidenciu návštev u jednotlivých odberateľov, ktorým poskytovala svoje „služby“. Žalobca nevie uviesť, či plynomer na danom odbernom mieste bol stočený, avšak dá sa to predpokladať. Je veľká pravdepodobnosť, že k takejto činnosti dochádzalo u všetkých osôb, ktoré boli v predmetných záznamoch osobou s iniciálami V.B. evidované. Žalobca nevie presne určiť, kedy došlo k poškodeniu zabezpečenia, ak by si uplatňoval nárok za celé obdobie uvedené v zaistenom zozname neoprávnených odberov, pričom zo strany žalovaného by nebol preukázaný úmysel, bol by nárok žalobcu minimálne v časti premlčaný. Žalobca si tak uplatnil len časť svojho legitímneho nároku. Zaistené zoznamy a činnosť, ktorá je popísaná na predloženom uznesení preukazujú v spojení so znaleckým posudkom to, že došlo k neoprávnenému odberu. To, že vznikla škoda, ktorá v prípade neoprávneného odberu môže spočívať len v tom, že bol zo siete odobraný plyn, vyplýva z toho, že žalovaný za rozhodné obdobie plyn preukázateľne odoberal a nešlo o plyn, ktorý by patril jeho dodávateľom. Žalovaný nemohol odobrať v takomto prípade plyn patriaci inému subjektu ako žalobcovi. Škodovou udalosťou je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie. Nulová faktúra deklaruje to, že plyn odobratý odberateľom nepatrí jeho dodávateľovi.
13. Na pojednávaní konanom dňa 17.1.2017 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu sumy vo výške 2.669,06 eur a žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 694,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 694,06 eur za obdobie odo dňa 30.11.2013 do zaplatenia s tým, že si ďalej uplatňuje výšku škody určenú typovým diagramom dodávky, pričom predložil príslušný výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na základe typového diagramu dodávky zo dňa 13.1.2017, podľa ktorého celková výška spôsobenej škody je 694,06 eur, keď množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu v zmysle typového diagramu je 1.509 m3.
14. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil, pretože mal za to, že takýmto postupom chce žalobca zvrátiť priebeh konania vzhľadom na doterajšie dokazovanie ako aj výsledok v iných súdnych konaniach, dôvodil, že ak by žalobca už na začiatku predložil výpočet škody podľa typového diagramu dodávky, žalovaný by možno z ekonomických dôvodov reagoval tak, že by bol ochotný zaplatiť uvedenú sumu. Žalovaný mal za to, že jeho obrana v súdnom konaní bola dôvodná a preto si bude uplatňovať plnú náhradu trov konania. Mal za to, že stále nie sú preukázané základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, spochybňuje aj výpočet škody podľa typového diagramu, pretože v predloženej tabuľke sú len dosadené čísla, avšak súčasťou tohto výpočtu nie je samotný výpočet, nie je zrejmé, odkiaľ sa tieto čísla vzali, typový diagram je nepreskúmateľný.
15. Žalobca na čiastočnom späťvzatí žaloby trval, dôvodil, že ide o jeho dispozičné oprávnenie, pričom žalovaný celé konanie namietal, že výška škody mala byť určená formou typového diagramu dodávky, žalobca ju teda vyčíslil podľa typového diagramu.
16. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
18. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prvým bodom výroku tohto rozsudku konanie v časti o zaplatenie sumy 2.669,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.669,06 eur od 30.11.2013 do zaplatenia zastavil, nakoľko dôvody nesúhlasu
uvádzané žalovaným neboli vážnymi dôvodmi, aké má na mysli ustanovenie § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v podstate dôvodil priebehom dokazovania, dôkaznou núdzou žalobcu a tým, že si chce uplatňovať plnú náhradu trov konania, avšak žalobcom zavinené čiastočné zastavenie konania (ktorý vzal žalobu čiastočne späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu) predstavuje prakticky v tejto časti procesný úspech žalovaného a tým automaticky nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti, nie je to dôvod pre to, aby konanie v späťvzatej časti nebolo zastavené. Predmetom konania opísaným v žalobnom návrhu disponuje žalobca, je jeho dispozičným oprávnením rozhodnúť sa vziať žalobu o zaplatenie peňažnej sumy čiastočne späť po zvážení výsledkov konania. Vážny dôvod pre nesúhlas žalovaného so zastavením konania, sú situácie, keď môže mať žalovaný do budúcnosti právny záujem na rozhodnutí o otázke, ktorá je predmetom konania, ak rozhodnutie o tejto otázke zabezpečí právnu istotu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V danom prípade čiastočné späťvzatie žaloby súvisí s uplatnenou výškou škody, ktorú si žalobca pôvodne uplatňoval vo výške podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. a po späťvzatí sa domáha výšky škody určenej typovým diagramom dodávky. Je naopak v záujme žalovaného, že dôjde k zastaveniu konania v prevažnej časti sporu, t. j. v sume 2.669,06 eur s príslušenstvom, čo je 79,36% z pôvodne žalobou uplatňovaného nároku. V súlade s uvedeným pre nedôvodný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.669,06 eur s príslušenstvom zastavil.
19. Na pojednávaní konanom dňa 28.2.2017, súd zároveň rozhodol o pripustení zmeny žaloby, v časti skutkového základu žaloby spočívajúceho v tom, že žalobca sa ďalej domáha náhrady škody vo výške určenej typovým diagramom dodávky v sume 694,06 eur s príslušenstvom.
20. Predmetom konania tak ďalej zostalo zaplatenie sumy 694,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 694,06 eur za obdobie odo dňa 30.11.2013 do zaplatenia, pričom v zmysle pripustenej zmeny žalobného návrhu, výšku škody si žalobca uplatňuje podľa typového diagramu dodávky.
21. Obrana žalovaného ďalej spočívala vo vznesení námietky premlčania, keď uviedol, že márne uplynula objektívna premlčacia lehota, ktorá začala plynúť odo dňa, keď došlo k poškodeniu zabezpečenia, čo preukazuje znalecký posudok. Žalovaný ani žalobca však nevedia, odkedy začala plynúť, nakoľko z doterajšieho dokazovania a zo zisteného skutkového stavu nie je možné určiť, či žaloba je alebo nie je podaná včas, je na dôkaznom bremene žalobcu aby dokázal, že návrh je podaný včas vzhľadom na túto námietku.
22. Žalobca k žalovaným vznesenej námietke premlčania poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/43/2010, podľa ktorého rozhodujúcim momentom začatia plynutia premlčacej doby je až moment skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku existencie škody, ale aj o jej výške. Obdobný názor zaujal NS SR aj v rozhodnutí Rc 38/75. V tomto konkrétnom prípade ide o moment, potom ako bolo poškodenie zabezpečenia preukázané, teda konštatované nezávislou osobou. Tým je naplnený predpoklad preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Taktiež moment premlčania nenastáva skôr, ako je škoda určená výpočtom podľa zákona. Týmto je naplnený predpoklad objektívneho vyčíslenia škody v peniazoch tak, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť na súde.
23. Žalovaný predložil Vyúčtovaciu faktúru s poštovým poukazom, ktorá podľa neho preukazuje, že nedoplatok určený riadnou faktúrou bol žalovaným zaplatený, čím je spochybnené vyjadrenie žalobcu o nezaplatení tejto faktúry. Ďalej poukazoval na veľké časové rozpätie medzi dátumom výmeny meradla a dátumom kedy žalobca získal zaistené zoznamy, ktoré vyhodnotil ako podnet na takúto kontrolu. Tento veľký časový rozdiel spochybňuje to, že žalobca konal v súlade so všeobecnou povinnosťou predchádzať škodám a teda je namieste, určiť mieru spoluzavinenia žalobcu a určiť, aby pomernú časť škody znášal sám. Z iného konania, vyplýva vyjadrenie žalobcu, že zoznam získali v apríli r. 2013, kontrola bola robená v októbri 2013 a vzhľadom na jednotlivé dátumy, ktoré boli v tom vyjadrení uvedené, bolo v možnostiach žalobcu vykonať 50 kontrol za deň a teda všetky kontroly mohli byť vykonané do konca mája 2013. Od 1.6.2013 do dátumu skutočnej kontroly u žalovaného je to obdobie, za ktoré by si žalobca znášať škodu sám, pretože vykonával tieto kontroly najmä ku koncu účtovného obdobia, aby obdobie neoprávneného odberu bolo čo najdlhšie. Žalobca odôvodňoval len včasnosť podania
žaloby v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, avšak žalovaný namietal včasnosť podania žaloby v rámci objektívnej premlčacej lehoty.
24. Žalobca argumentoval, že nikdy nespochybňovali, že došlo k úhrade faktúry, ale poukazoval na to, že dodávateľ na základe skutočnosti, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu fakturoval opravnou faktúrou žalovanému skutočnú spotrebu 0 m3 plynu. Preto nedošlo k spotrebe plynu dodávateľa. Čo sa týka vykonaných kontrol, žalobca nezanedbával svoje povinnosti a kontroloval odberné miesta tak, ako mu bolo umožnené v rámci jeho personálnych možností. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal odôvodnenosť svojho nároku, a to najmä, že žalovaný v predmetnom období plyn odoberal, a to plynomerom, ktorý mal poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preukázal aj svoju aktívnu legitimáciu, ako aj skutočnosť, že odobraný plyn patril žalobcovi. Závery znalca obsiahnuté v znaleckom posudku znalec objasnil aj svojou výpoveďou v pozícii svedka, pričom tieto závery preukazujú poškodenie zabezpečenia. Na základe výpovede zamestnanca žalobcu bolo preukázané, že po vymenení plynomera spotreba žalovaného stúpla cca. o 300%. Kontrole meradla predchádzali zaistené zoznamy, ktoré minimálne odôvodňujú predpoklad, že dochádzalo k manipulácii s meradlami vo veľkom rozsahu, a to aj na odbernom mieste žalovaného. Interpretácia Zákona o energetike žalovaným je účelová, nie je konzistentná s judikatúrou NS SR, ani s judikatúrou súdov nižších stupňov. Pokiaľ žalobca do konania predkladal rozhodnutia súdov, tieto rozhodnutia boli vždy právoplatné, pričom žalovaný predkladal aj neprávoplatné rozhodnutia. Typový diagram predstavuje skutočnú spotrebu určenú na základe historických spotrieb na danom odbernom mieste. Takto vyčíslená škoda je nižšia, ako skutočná škoda, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s vyvažovaním distribučnej siete, ktoré bolo potrebné v dôsledku neoprávneného odberu. Po prepočítaní škody podľa typového diagramu je nárok žalobcu vyslovene nesporný.
25. Žalovaný uviedol, že protiprávnosť samotného odberu plynu vylučuje zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi žalovaným a jeho dodávateľom, pretože na jej základe je samotný odber plynu realizovaný. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval samotný vznik skutočnej škody predstavujúcej množstvo plynu. Predložil len dôkazy k výške takejto škody, k poškodeniu zabezpečenia a ďalšie dôkazy, najmä v trestnoprávnej rovine, ktoré nesúvisia s predmetom konania. Žalobca síce v konaní predložil znalecký posudok, tento však nepreukazuje vznik škody na množstve plynu, ale môže preukazovať len škodu, ktorá predstavuje poškodenú plombu. Znalec nemal k dispozícii samotné raznice, nevie, aký odtlačok sa nachádzal na plynomeri v čase jeho montáže na odberné miesto, nevedel uviesť pôvod kontrolného odtlačku, za ktorý zodpovedá žalobca a zo strany žalobcu ani nemal určené, ktorý kontrolný odtlačok má zvoliť pri vypracovaní posudku. Tieto skutočnosti spochybňujú záver znalca, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou. Žalovaný spochybňuje správnosť určenia dňa zániku platnosti overenia meradla žalobcom, a či vôbec žalobca na základe posudku môže rozhodovať o zániku platnosti overenia meradla. Táto otázka súvisí so vzťahom medzi žalobcom a dodávateľom a nie so vzťahom medzi žalobcom a žalovaným ako odberateľom, nakoľko zánik platnosti súvisí s údajmi, ktoré poskytuje žalobca dodávateľovi. Je absurdné, aby vznik škody na strane žalobcu závisel od vyrovnania vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a dodávateľom. Nulová faktúra bola vydaná v januári r. 2014, dovtedy bolo žalovaným za plyn, ktorý odoberal počas rozhodného obdobia zaplatené. Žalobca si škodu spôsobenú neoprávneným odberom vyfakturoval už v novembri 2013, t. j. už dva mesiace pred takýmto opravným vyúčtovaním. Preto vznik škody, ktorá mala vzniknúť v novembri 2013 nemožno preukazovať opravným vyúčtovaním z januára 2014, teda o dva mesiace neskôr, ako mala škoda vzniknúť. Priama príčinná súvislosti nie je daná medzi konaním poškodzujúcim plombu a množstvom plynu, ktorý žiada žalobca. Nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia, ale je potrebné preukázať aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Len v tomto prípade je daná priama príčinná súvislosť, pretože stočením vzniká rozdiel medzi skutočne odobratým plynom, množstvom plynu, za ktorý odberateľ platí dodávateľovi. Žalobca však nielenže nepreukázal takýto zásah do meradla, ale ani ho nepreukazoval a ani netvrdil, že k takému zásahu na odbernom mieste žalovaného aj došlo. Opakovane len uvádzal, že existovala možnosť vykonania takéhoto zásahu, avšak nikdy neuviedol, či k takému zásahu na odbernom mieste aj skutočne došlo. Žalobca teda nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody, preto žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o veľké odchýlky v množstve spotreby plynu na odbernom mieste žalovaného, žalovaný uviedol, že vykuruje dom rôznymi zdrojmi, využíva aj tuhé palivo. V súčasnosti jeho spotreba opäť klesla zhruba na 40% oproti predchádzajúcim obdobiam.
26. Svedok A. Z., zamestnanec žalobcu na pozícii kontrolóra neoprávneného odberu zemného plynu uviedol, že vykonával kontrolu odberného miesta v tomto konkrétnom prípade. Kontrola bola vykonaná z podnetu ÚHCP dňa 14.10.2013, pričom pri kontrole bolo zistené podozrenie na pozmenenie overovacej značky, a to vizuálnou kontrolou a na základe tohto podozrenia bol plynomer vymenený a zaslaný na znalecké posúdenie. Podozrenie na pozmenenie vyplývalo zo svedkových skúseností z praxe, keďže vie, ako má vyzerať originál overovacej značky, pracuje na tejto pozícii od 1.1.2011. U žalobcu pracuje celkovo 20 rokov, predtým vykonával odpočty plynu. Znalec vypracoval znalecký posudok s príslušným záverom. Predmetné odberné miesto navštívil spolu s kolegom. Pri výmene plynomeru bol prítomný aj žalovaný. Žiadosť o znalecký posudok zadával svedok osobne, formuloval tiež otázky, ktoré boli položené znalcovi. Svedok sa nevedel vyjadriť k podkladom znalca pre vypracovanie posudku. Svedok má vedomosť o tom, že znalec má k dispozícii od žalobcu kontrolné odtlačky klieští, svedok nevedel uviesť koľko kusov z každého označenia, tieto vzorky nevidel. Pokyn na preverenie odberného miesta mu na základe podnetu ÚHCP dal nadriadený. Pracovnou náplňou svedka je kontrola príslušného odberného miesta a preverenie skutočností, či sa jedná o neoprávnený odber. Ak sa neoprávnený odber potvrdí, vypracováva podklady pre výpočet škody, následne sa to rieši na polícii z hľadiska podozrenia spáchania trestného činu. Svedok uviedol, že pozná tiež vzťahy medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a dodávateľom, a to zo svojich dlhoročných pracovných skúseností. Uviedol, že v súčasnosti pôsobí na trhu asi 25 dodávateľov plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy s príslušnými odberateľmi. Dodávateľ plynu si na základe zmluvy s odberateľom objedná u žalobcu prepravu zemného plynu, distribúciu do konkrétneho odberného miesta, obchodník si nakúpi zemný plyn, ktorý žalobca distribuuje cez svoju prepravnú sieť. Dodávateľ si môže nakúpiť plyn od viacerých spoločností, ktoré plyn ťažia, žalobca ako prepravca plyn neťaží, od neho si dodávateľ plyn kúpiť nemôže. Dodávateľ môže nakúpiť plyn napr. u spoločnosti Gazprom atď. Žalobca na vykrytie strát, čo môžu byť technické straty, prípadne na vykrytie netechnických strát, ako je neoprávnený odber, si tiež kupuje plyn, a to kvôli tomu, že v prípade technických strát a neoprávnených odberov by sieť mohla zostať prázdna. Prepravná sieť je pod určitým tlakom, plyn, ktorý sa nakúpi na vykrytie technických strát alebo neoprávnených odberov je teda plynom žalobcu. Svedok tiež uviedol, že z interného systému žalobcu vyplýva, že spotreby plynu na príslušnom odbernom mieste po výmene plynomeru stúpli cca. o 300 %. Pri neoprávnenom odbere plynu vzniká škoda distribútorovi, pretože v prípade, že plyn v distribučnej sieti chýba, musí ho nakúpiť na vlastné náklady. Pokiaľ ide o zaistené záznamy z trestného konania, neoprávnený odber sa potvrdil asi v 80% prípadoch. V niektorých prípadoch znalec uviedol, že odtlačky mohli byť vytvorené nástrojom na to určeným, čiže originálnymi kliešťami. Dodávateľ uzatvára zmluvu s objednávateľom a následne si uzatvára so žalobcom zmluvu o distribúcii plynu. SPP Distribúcia si objednáva plyn na vykrytie strát vtedy, keď plyn v distribučnej sieti chýba, sleduje sa to na hodinových bázach, tlak nesmie klesnúť pod určitú hodnotu. Ak dochádza k neoprávnenému odberu, neoprávnený odberateľ odoberá plyn žalobcu, pretože žalobca musí mať sieť naplnenú. Plyn žalobcu od plynu iných dodávateľov sa nedá odlíšiť. Plyn, ktorý sa kupuje na vykrytie strát sa pohybuje približne v rozsahu 2 %. SPP Distribúcia je teda vlastníkom cca 2 % plynu v distribučnej sieti. V prípade neoprávneného odberu sa odberateľom fakturuje nulová spotreba. Opraví sa to v systéme, čo automaticky prechádza k obchodníkovi a tým pádom je u dodávateľa nulová spotreba. Plombovane plynomerov, ak sa jedná o nový plynomer, vykonáva priamo výrobca plynomeru, ak sa jedná o už použitý plynomer, vykonáva plombovanie príslušná ciachovňa. V tomto prípade sa jednalo o nový plynomer, čiže plombu osadzoval výrobca plynomeru, čiže spoločnosť Elster, s. r. o. Každý subjekt, ktorý je oprávnený na overovanie plynomerov, má pridelenú svoju metrologickú značku, v tomto prípade to bolo M41 a plynomery, ktoré sú už druhotne overované, majú pridelené označenie M40, M43 plus sa dáva daný rok overenia plynomeru, v tomto prípade to bol rok 2009. Pri výmene plynomeru sa fotodokumentácia nezhotovuje. Výrobca používal určité značky, ktoré mal znalec k dispozícii. Pôvod kontrolných odtlačkov, ktoré mal znalec k dispozícii, svedok nepozná. So znalcom spoločnosť spolupracuje od roku 2012, vypracoval pre žalobcu okolo 700 posudkov ročne. Tento rok prebiehalo výberové konanie ohľadom znalcov. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii môže byť buď mechanické, s tým, že overovacia značka na plynomery je poškodená, alebo poškodená tým spôsobom, že je odstránená a poprípade nahradená inou. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom je počítaný v zmysle vyhlášky č. 449/2012, ktorá je vykonávacou vyhláškou k Zákonu o energetike, kde je presne špecifikovaný spôsob, akým sa počíta vzniknutá škoda, pokiaľ nie je možné spôsobenú škodu vyčísliť inak. V tomto prípade, spôsob výpočtu podľa typového diagramu nebol použitý z toho dôvodu, že sa jednalo o prípad, ktorý bol riešený na základe podnetu ÚHCP. Výpočet podľa vyhlášky svedok zadával na základe pokynu nadriadeného, že v týchto prípadoch, ktoré boli nahlásené
z ÚHCP budú počítané na spotrebiče. Keby nemal pokyn nadriadeného a jednalo by sa o bežnú kontrolu odberného miesta a plynomer bol verejne prístupný, svedok by použil typový diagram. Nakoľko plomba je jedinou prekážkou pre prístup k číselníku meradla, teda počítadlu, a vlastne po získaní prístupu k tomuto číselníku je možné nastaviť ľubovoľný stav počítadla, keďže plynomer je konštruovaný tak, aby pri následnom overení bol možné tento stav vynulovať. Keďže predtým boli na danom odbernom mieste spotreby rádovo do 1000 m3 a po výmene sa pohybujú okolo 3000 m3, na základe týchto podkladov možno predpokladať, že v danom prípade s číselníkom bolo manipulované. Konkrétny plynomer nebol zaslaný na preskúšanie na metrológiu, nakoľko táto manipulácia sa nedá zistiť. Nie je vylúčené, že rozdiel v spotrebe môže byť spôsobený aj technickou poruchou plynomera. Nakoľko nebolo vykonané úradné meranie, nedá sa k tomu vyjadriť. Pokiaľ ide o spotrebu zemného plynu, podstatný faktor je aká je tuhá zima, teda počasie, potom charakter vykurovaného objektu, či sú vymenené okná, zateplený objekt, príp. alternatívne palivo. Hypoteticky, ak by nebol potvrdený neoprávnený odber, zníženú spotrebu plynu by bolo možné vysvetliť jedine tak, že odberateľ používal alternatívne palivo. Hodnoty na meradle nie je možné vziať do úvahy z dôvodu zániku platnosti overenia určeného meradla, pretože nakoľko overovacia značka bola vymenená, platnosť tohto metrologického zariadenia zanikla. Po odstránení overovacej značky je stav možné ľubovoľne upravovať, preto nie je možné vziať do úvahy tieto hodnoty. Ak zanikne platnosť overenia meradla, namerané hodnoty nie je možné použiť pre výpočet spotreby. Potom podľa vyhlášky č. 449/2012 možno brať do úvahy neoprávnený odber max. 1 rok od posledného vykonaného odpočtu, alebo posledný fyzický odpočet. Ťažko uviesť, kedy bola overovacia značka poškodená a kedy zanikla platnosť overenia meradla, preto sa vychádza z vyhlášky. Odberateľ je povinný udržiavať meracie zariadenie a zabezpečiť ho proti neoprávnenému zásahu. Kontrola na danom odbernom mieste nebola vopred ohlásená, pretože to zo zákona nevyplýva, jednalo o neplánovanú kontrolu.
27. Svedok Ing. S. F., ktorý vypracoval pre žalobcu znalecký posudok číslo 392/PL-2013 k svojmu znaleckému posudku uviedol, že je znalcom z odboru mechanoskopie, ktorá je odvetvím kriminalistiky, ktoré za zaoberá skúmaním nástrojov, stopami po nástrojoch, skúma uzamykacie mechanizmy, spôsoby ich prekonania, poškodenia, úschovné trezory, ohňovzdorné skrine, skúma plomby, pečate, razidlá, spôsoby ich poškodenia, príp. prekonania, skúma odevné zvršky mechanicky poškodené, v podstate akýkoľvek mechanicky poškodený predmet. Žalobcom mu bol v nepoškodenom obale - v krabici, prelepenom žltou páskou žalobcu, predložený plynomer s výrobným číslom 6660896, na ktorom sa nachádzala olovená plomba s označením „09-M41“. Z tohto plynomeru demontoval olovenú plombu, pričom odtlačky na plombe porovnal s kontrolnými odtlačkami, ktoré má od žalobcu, pričom zistil obsahovú zhodu a tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov. Na základe toho odpovedal na otázky v posudku, že odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a že predpokladá, že s veľkou pravdepodobnosťou bola plomba demontovaná a nahradená inou. Sporný materiál svedok demontoval z plynomeru, porovnávací materiál má od žalobcu. Na plynomery bola iba jedna nitová plomba, ktorá zaisťovala kryt číselníka tak, aby ho nebolo možné demontovať. Iné zabezpečovacie prvky na plynomery neboli. Táto plomba zabraňuje demontáži krytu číselníka a tým znemožňuje prístup k číselníku. Po jej odstránení je možné demontovať kryt číselníka, číselník sa stane voľne prístupným, pričom nie je problém s ním manipulovať, dá sa vlastnoručne nastaviť akúkoľvek hodnotu. Svedok ďalej uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii len kontrolné odtlačky, raznice, ktorými sa takéto kontrolné odtlačky vytvárajú k dispozícii nemal. Nebol pri vytváraní týchto kontrolných odtlačkov. Je to štandardný postup mechanoskopie, že sa porovnávajú kontrolné odtlačky. S týmto označením má svedok k dispozícii jeden kontrolný odtlačok. V čase montáže plynomeru, tam mal byť odtlačok vytvorený kliešťami spoločnosti Elster. Pokiaľ ide o kontrolný odtlačok, skutočnosť, že bol vytvorený originálnymi kliešťami spol. Elster vyplýva z toho, že zadávateľ posudku mu ho udal ako kontrolný odtlačok. V posudku je uvedené, že za pôvod kontrolných odtlačkov zodpovedá zadávateľ, tento ho mal pravdepodobne od spol. Elster, Stará Turá. Svedok dostal od zadávateľa kontrolný odtlačok s tým, že to je odtlačok klieští používaných spol. Elster pri plombovaní plynomerov. Pravdepodobnosť v poslednej odpovedi v posudku vychádza z toho, že síce ako znalec jednoznačne tvrdí, že tieto odtlačky neboli vytvorené jedným a tým istým nástrojom, ale keďže nebol prítomný pri demontáži plomby, ktorá tam mala byť, nedovolí si to tvrdiť. Odtlačky čeľustí plombovacích klieští sú stopami po nástrojoch, spadá to pod odvetvie mechanoskopie, tak isto poškodenie plomby, jej znefunkčnenie, prípadne falšovanie, akýkoľvek pozmeňovanie plomby je vecou mechanoskopie. Ak má svedok viac kontrolných odtlačkov, robí porovnanie so všetkými kontrolnými odtlačkami a potom zadokumentuje do znaleckého posudku to najbližšie, ktoré sa najviac podobá. Ak zistí zhodu, posudok robí so zhodným odtlačkom. Porovnáva vždy všetky a zdokumentováva ten najbližší. Pokiaľ ide o údaj v znaleckom posudku - rok posledného
overenia, tento hovorí o tom, aké označenie, keď sa týka roku, by sa na plynomeri malo nachádzať, pretože v praxi sa stretáva s tým, že posledný rok overenia je 2009 a na plynomeri je plomba z 2007, alebo s iným označením. Je to pomocný údaj, má význam v prípade, ak je tam rok úplne od veci. Kontroluje predovšetkým ten rok, ktorý je na plynomeri. Ak by bola plomba z roku 2007 bola v poriadku, ťažko by sa mohla dostať na plynomer s overením z roku 2009. Pre svedka sú podstatné údaje, ktoré nájde na plynomeri. Z hľadiska mechanoskopie, je možné vykonať porovnávanie aj keby mal svedok k dispozícii kliešte, urobil by si najskôr kontrolný odtlačok z týchto klieští a tento by porovnával so spornými odtlačkami.
28. Podľa sprievodného listu - Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, zo dňa 14.11.2013, žalobca žalovanému oznamuje, že na jeho odbernom mieste U., R., došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu v období 19.12.2012 - 14.10.2013, z dôvodu odberu zemného plynu meradlom, z ktorého údaje o spotrebe zemného plynu nemohli byť použité na účely riadnej fakturácie spotreby zemného plynu z dôvodu neoprávneného zásahu do tohto meradla a zániku platnosti jeho úradného overenia, z ktorého dôvodu si žalobca vyčísľuje škodu podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. v sume 3.363,12 eur, ktorú si uplatňuje priloženou faktúrou.
29. Podľa faktúry č. 9000169645 vystavenej dňa 15.11.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanému zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.12.2012 - 14.10.2013 v sume 3.102,61 eur a náklady zisťovania v sume 260,51 eur, celkom tak zaplatenie sumy 3.363,12 eur. Faktúra bola splatná dňa 29.11.2013. Prílohou faktúry bola tabuľka Neoprávnený odber zemného plynu a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
30. Podľa Zápisu zo dňa 14.10.2013 o vykonanej kontrole odberného miesta, plynomer bol verejne prístupný, pri výmene plynomera bol prítomný majiteľ, meradlo bolo vymenené, plynomer bol zabalený do krabice a zaslaný na znalecké posúdenie. Majiteľ na zápise doplnil, že počas zimnej sezóny vykuruje krbom s použitím vzduchových prieduchov.
31. Podľa Montážneho listu meradla číslo: 1200039926 došlo dňa 14.10.2013 k výmene meradla, z dôvodu IPP - interná - porušenie plomby ur. sk.
32. Zo Znaleckého posudku číslo 392/PL-2013, znalca Ing. S. F., znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, vyplýva, že zadávateľ posudku - SPP-distribúcia, a.s. znalcovi položil nasledovné otázky: 1. bola pozmeňovaná plomba na číselníku meradla, 2) Je overovacia a zabezpečovacia značka na číselníku meradla z vrchnej a zo spodnej strany zhodná so značkou výrobcu?, 3) Bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii? Znalec uvádza, že posudok vypracoval pre potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. V nálezovej časti posudku sa uvádza, že v nepoškodenom obale bol znalcovi predložený plynomer s výrobným číslom 6660896-0B9-09-I, ktorý mal na počítadle údaj 05150,575. Z plynomeru znalec demontoval olovenú plombu číselníka, na ktorej bolo označenie „09-M41“ - tzv. sporné odtlačky. Sporné odtlačky znalec porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. a na ktorých sa nachádza označenie „09-M41.“ Znalec v posudku uvádza, že za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. V posudkovej časti je uvedené, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští pri konštantnom 23-násobnom zväčšení znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Znalec uvádza, že na základe optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Záver znalca znie, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania znalec jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.
33. Podľa výňatku zo zoznamu zaisteného orgánmi činnými v trestnom konaní, stav odberu zemného plynu na odbernom mieste U. bol 18.10.2008 - 12.954 m3, dňa 1.1.2009 - 13.007 m3, 18.12.2009 - 13.877 m3, 1.1.2010 - 13.943 m3, 18.12.2010 - 622 m3, 18.12.2011 - 1.196 m3.
34. Podľa správy Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 17.5.2016, zabezpečovala SPP a.s. dodávku zemného plynu do odberného miesta žalovaného na základe Zmluvy o dodávke zemného plynu uzatvorenej dňa 16.1.2001. Zmluva bola ukončená z dôvodu výpovede zo strany odberateľa dňa 31.3.2014. Spotreba zemného plynu počas obdobia od 19.12.2012 do 14.10.2013 bola odberateľovi vyúčtovaná vyúčtovacou faktúrou č. 7422158899 zo dňa 21.12.2013, výsledkom ktorej bol nedoplatok vo výške 1.568,32 eur, pričom išlo o spotrebu za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013, na základe odpočtov dodaných od prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Následne spoločnosť SPP - distribúcia a.s. doručila opravené stavy meradla, na základe ktorých bola dňa 17.1.2014 vystavená k faktúre č. 7422158899 opravná faktúra č. 7413943275 s výsledkom preplatok 1.713,86 eur. Pretože odberateľ neuhradil faktúru č. 7422158899, časť preplatku z opravnej faktúry sa použila na jej úhradu a zostatok preplatku vo výške 145,54 eur bol dňa 22.1.2014 vyplatený odberateľovi prostredníctvom poštového peňažného poukazu.
35. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7422158899 zo dňa 21.12.2013 za obdobie 19.12.2012 - 18.12.2013, na odbernom mieste U. 4, R. bolo spotrebovaných 3.679 m3 plynu, za cenu 1.964,32 eur s DPH, po odpočítaní prijatých preddavkových platieb vo výške 396 eur s DPH, bol výsledkom nedoplatok 1.568,32 eur. Podľa pripojenej kópie poštového peňažného poukazu, žalovaný zaplatil dodávateľovi dňa 7.1.2014 sumu 1.745,32 eur.
36. Podľa opravnej faktúry č. 7413943275 zo dňa 17.1.2014 (k pôvodnej faktúre č. 7422158899 zo dňa 21.12.2013) za obdobie 19.12.2012 - 18.12.2013, na odbernom mieste žalovaného bolo spotrebovaných 368 m3 plynu (z toho za obdobie 19.12.2012 - 13.10.2013 to bolo 0 m3 a za obdobie 14.10.2013 - 18.12.2013 to bolo 368 m3), výsledkom je preplatok -1.713,86 eur. 37. Podľa Správy vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 19.7.2015, vo veci obvinených Z. M. a spol. stíhaných pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, trestné konanie doposiaľ nebolo skončené, po preštudovaní spisového materiálu bude vec ukončená s návrhom na podanie obžaloby. Podľa Správy vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 28.6.2016, v súvislosti s osobou N. B. nie je vedené žiadne trestné stíhanie ani iné konanie smerujúce proti danej osobe. Poznatky k činnosti uvedenej osoby boli odstúpené spoločnosti SPP - distribúcia a.s.
38. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ- S-2012 zo dňa 21.X.2013 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie osobám Z.. M., A. B., A. S., U. F. a Q. N., za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom konania - organizovaniu skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákon, nakoľko táto organizovaná skupina vykonávala zásahy do elektromerov, pridelených registrovaným odberateľom elektrickej energie, s cieľom znížiť stav odoberanej elektrickej energie, za účelom obohatenia sa, pričom ako poškodený v trestnom konaní vystupuje Západoslovenská distribučná a.s.
39. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ- S-2012 zo dňa 11.2.2015 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie osobám A. B. a U. F., za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom konania - organizovaniu skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákon, pričom im bolo rozšírené pôvodné obvinenie ohľadom ďalších skutkov, oproti pôvodnému uzneseniu ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013.
40. Podľa Správy vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, vo veci obvinených Z. M. a spol. stíhaných pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, písomné záznamy zaistené dňa 21.3.2014 pri prehliadke iných priestorov, vo vozidle zn. Škoda Octavia, majiteľa N. B., boli predložené SPP-distribúcia a.s. z dôvodu podozrenia páchania trestnej činnosti na zariadeniach SPP - distribúcia a.s., a to spôsobom zmeny stavu číselníkov plynomerov. Dôvodné podozrenia vychádzali z vtedy vykonaného vyšetrovania, ako i samotných zaistených stôp vo vozidle, kde okrem iného bolo nájdené kompletné náradie potrebné pre páchanie takéhoto druhu trestnej činnosti. Záznamy si viedol podozrivý mimoriadne dôsledným spôsobom a to v období dozadu najmenej 5 rokov. Vladimír B. mal v poznámkach poznačené presné adresy, kontakty
spotrebiteľov, číselné označenie plynomerov a ich stavy. O páchaní trestnej činnosti nie je žiadna pochybnosť, nakoľko sa zistila škoda, našiel sa páchateľ, jeho presné záznamy o vykonaných zásahoch do zariadení našli sa vysoko špecializované nástroje, potrebné na pretáčanie plynomerov, páchateľ je odborníkom pri práci v tejto oblasti, našli sa finančné prostriedky pochádzajúce z tejto trestnej činnosti.
41. Podľa správy vyšetrovateľa ÚHCP, Prezídia PZ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 29.11.2016, predložená fotokópia doložená v konaní sp. zn. 22C/408/2015, je totožná a autentická s materiálom zaisteným v rámci trestného konania ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012, zošit, z ktorého bola vykonaná fotokópia je súčasťou vyšetrovacieho spisu a je prílohou návrhu na podanie obžaloby. SPP distribúcia a.s. vystupuje ako poškodený, z tohto dôvodu mala plný prístup do daného vyšetrovacieho spisu, mala zákonný prístup k informáciám.
42. Podľa údajov o odbernom mieste č. 4100603347 z interného systému žalobcu, spotreba za obdobie od 14.10.2013 do 22.11.2014 bola 3.632 m3, za obdobie od 22.11.2014 do 14.11.2015 bola 2.708 m3, za obdobie od 14.11.2015 do 14.2.2016 bola 1.152 m3. Za obdobie od 18.12.2007 do 18.12.2008 bola spotreba 861 m3, od 18.12.2008 do 18.12.2009 bola spotreba 923 m3, od 18.12.2009 do 18.12.2010 bola spotreba 2.025 m3, od 18.12.2010 do 18.12.2011 bola spotreba 574 m3, od 18.12.2011 do 18.12.2012 bola spotreba 643 m3, od 18.12.2012 do 13.10.2013 bola spotreba 3.311 m3.
43. Zo Zmluvy o dodávke zemného plynu uzavretej dňa 24.9.2013 medzi dodávateľom VEMEX ENERGO s. r. o. a žalobcom, došlo k uzavretiu dohody o dodávke zemného plynu pre žalobcu, ktorý je ako prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený nakupovať plyn na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete.
44. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/453/2015 vyplýva, že svedok Roman Salaji, zamestnanec žalobcu uviedol, že pokiaľ ide význam predloženého úryvku zo zadržaného zoznamu predloženého orgánmi činnými v trestnom konaní, svedok sa riadi Zákonom o energetike, rozhodujúce je, či je odberné miesto verejne prístupné, alebo je nedostupné, svedok z takého zoznamu nemôže vychádzať, preverí si zoznam neoprávnených odberov u žalobcu, preverí si to namieste.
45. Podľa potvrdenia spoločnosti Elster, s. r. o., so sídlom Nám. Dr. A. Schweitzera 194, Stará Turá , IČO: 31421482 zo dňa 4.11.2016, spoločnosť Elster s. r. o. používala v roku 2009 4 ks razníc s označením M41-09 (číslo uvedené za značkou M41 je posledné dvojčíslo roku overenia). Všetky raznice boli používané i pre zabezpečenie plynomerov určených pre žalobcu. Žalobcovi neboli dodané žiadne raznice a žiadna z razníc z roku 2009 nie je aktuálne k dispozícii, nakoľko všetky raznice boli komisionálne zošrotované v súlade s dokumentáciou platnou v uvedenom období. Žalobcovi bol odovzdaný kontrolný odtlačok z jednej raznice.
46. Podľa Informácie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 8.12.2016, vo veci 3006/02/2016 P-918/2014, bol jej odovzdaný vyšetrovací spis č. ORP-2728/01-TT-TT-2014 na prejednanie iného správneho deliktu s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, pričom po preskúmaní vyšetrovacieho spisu bolo inšpektorátom zistené, že závery znaleckého posudku jednoznačne nepreukazovali porušenie § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, pretože z odpovede znalca nie je vôbec zrejmé, aké kontrolné odtlačky plombovacích klieští boli znalcovi predložené zadávateľom posudku. Je známe, že plombovanie overovacích/zabezpečovacích značiek sa vykonáva rôznymi plombovacími kliešťami za určité obdobie (napr. v danom roku), avšak ani samotný zadávateľ znaleckého posudku nevedel preukázať, že kontrolný odtlačok vykonaný na účely znaleckého posudku bol vykonaný presne tými istými plombovacími kliešťami, ktorými bola odtlačená/zaplombovaná overovacia/zabezpečovacia značka plynomeru v čase jej osadenia.
47. Z uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru Cífer ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014 AM zo dňa vyplýva, že konanie vo veci prečinu podvodu z dôvodu neoprávneného zásahu do plynomeru bolo zastavené ako neprípustné - premlčané podľa § 9 Trestného poriadku. Z odvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia, na tom skutkovom základe, že na jar roku 2009 sa osoba vystupujúca pod menom V. B. stretla s majiteľkou domu, pričom sa ponúkol, že nastaví plynomer tak, aby menej platila za plyn, za čo mal zobrať odmenu za zníženie stavu plynomeru,
pričom majiteľke domu mal uviesť, že stav plynomeru upraví aj v plynárňach, pričom takéto úpravy mal vykonať aj v roku 2010 a 2011. Majiteľka XY vypovedala, že ju oslovil V.B. a ponúkol sa, že jej upraví plynomer, čo mu ona trikrát dovolila. Svedok V.B. vypovedal, že vykonáva revíziu plynových zariadení, s veľkou pravdepodobnosťou vykonával u majiteľky kontrolu tesnosti, ktorú skutočnosť, meno majiteľky a jej spotrebu si zaznačil do zošita, s plynomerom žiadnym spôsobom nemanipuloval, plombu nemenil, nie je pravda, že mal stočiť plynomer, alebo upravovať číselník, od majiteľky nevzal za kontrolu tesnosti žiadne peniaze.
48. Podľa žalovaným predloženej výpovede žalobcu v inom konaní, žalobca mal uviesť, že zoznamy zaistené v trestnom konaní boli žalobcovi poskytnuté v mesiaci apríl 2013. Na základe uvedených zoznamov vykonal žalobca celkovo 487 kontrol, a to od 15.4.2013 do 24.7.2015. Podľa žalobcu malo 334 kontrol potvrdiť zásah do zabezpečovacej značky meradla, prípadne výmenu overovacej značky.
49. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
50. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
51. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
52. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
53. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
54. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
55. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
56. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
57. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2).
58. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (2).
59. Podľa § 52 ods. 1 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
60. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Francisciho 7655/4, Trnava, v období od 19.12.2012 do 14.10.2013 vzhľadom na to, že v tomto období odoberal zemný plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne olovenej plomby umiestnenej číselníku meradla, žalobca preukazoval Znaleckým posudkom číslo 392/PL-2013 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. S.., znalecký posudok zo dňa 8.11.2013. V tomto znaleckom posudku totiž znalec na základe porovnania sporného odtlačku - olovenej plomby číselníka s označením „09-M41“, demontovanej znalcom z predloženého plynomeru, s kontrolnými odtlačkami, ktoré mal znalec k dispozícii od žalobcu, dospel optickým skúmaním k záveru, že „sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.“ Vzhľadom na takto zistený neoprávnený odber zemného plynu si žalobca vyčíslil výšku škody najskôr len podľa ustanovenia § 82 ods. 3 Zákona o energetike, v spojení s § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vo výške 3.102,61 eur a zároveň si voči žalovanému uplatnil tiež náhradu nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu vo výške 260,51 eur s poukazom na Cenník externých služieb SPP-distribúcia, a.s. Náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu si žalobca voči žalovanému uplatnil listom zo dňa 14.11.2013 a faktúrou č. 9000169645 zo dňa 15.11.2013, splatnou dňa 29.11.2013. Neskôr v konaní žalobca predložil výpočet škody podľa ustanovenia § 82 ods. 4 Zákona o energetike, pomocou typového diagramu dodávky, na základe čoho si uplatnil škodu vo výške 694,06 eur a vo zvyšnej časti vzal žalobu späť (o zaplatenie sumy 2.669,06 eur s príslušenstvom, pričom tým viac nežiadal ani náhradu nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu). Žalobca sa tak na základe zmeneného žalobného návrhu, ktorého zmenu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 28.2.2017, domáhal náhrady škody vo výške určenej typovým diagramom dodávky v sume 694,06 s príslušenstvom, t. j. žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 694,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 694,06 eur za obdobie odo dňa 30.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
61. Žalobca uviedol, že o skutočnosti, že na danom odbernom mieste má dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu, sa dozvedel na základe oznámenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Ministerstva vnútra SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, v ktorom bol žalobca upozornený na podozrenie z páchania trestnej činnosti na jeho zariadeniach, spôsobom zmeny stavu číselníkov plynomerov, pričom v rámci vykonaného vyšetrovania boli zaistené písomné záznamy osoby Vladimíra B., kde boli uvedené adresy, kontakty, číselné označenie plynomerov a ich stavy. Z uvedeného dôvodu pre podozrenie z neoprávneného odberu plynu, vykonal žalobca kontrolu všetkých odberných miest, ktoré boli na uvedenom zozname. Z predloženého Zápisu zo dňa 14.10.2013 vyplýva, že skontrolované bolo tiež odberné miesto žalovaného, v rámci ktorej kontroly došlo k výmene meradla plynu, za prítomnosti žalovaného. Na odbernom mieste bolo zistené, že meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste, žalovaný pri výmene plynomeru uviedol, že počas zimnej sezóny vykuruje krbom. V súvislosti s výmenou plynomeru, došlo tiež s spísaniu montážneho listu meradla. Plynomer bol demontovaný, zabalený do krabice a zaslaný znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku.
62. Žalovaný skutočnosť, že by malo na jeho odbernom mieste dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu popieral, uviedol, že mal uzatvorenú riadnu zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s., neobjednával si žiadne osoby, aby mu zasahovali do meradla plynu, nevie, či na tomto meradle niekto niekedy vykonával nejaký zásah, plynomer je na ulici, nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Plynomer mu menili aj v marci r. 2010, nikdy sa
mu nikto nepreukazoval oprávnením konať za plynárenskú spoločnosť. Pri fotení plynových spotrebičov žalovaný pracovníkov žalobcu upozorňoval, že okrem vykurovania plynom, vykuruje aj krbom, táto skutočnosť nebola vôbec zohľadnená. Okrem toho ďalším zdrojom dodávky tepla je klimatizačná jednotka, ktorou si dokáže vytemperovať priestor, kde sa s manželkou zdržiava. Žalovaný uviedol, že nevedel o činnosti nejakej organizovanej skupiny, o tom, že existuje nejaký zoznam sa dozvedel až z predvolania na políciu. Veľké odchýlky v množstve spotreby plynu vysvetľoval tým, že vykuruje rôznymi zdrojmi, čo závisí od jeho možností zohnať tuhé palivo. Zásadná obrana žalovaného spočívala v spochybnení záverov znaleckého posudku číslo 392/ PL-2013 zo dňa 8.11.2013, a to vzhľadom na spornosť pôvodu kontrolných odtlačkov, ktoré mal znalec pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii. Žalovaný spochybňoval, či mal znalec dostatok relevantných podkladov od žalobcu pre vypracovanie hodnoverného znaleckého posudku, keď porovnávacia plomba mu bola poskytnutá žalobcom. Poukazoval na to, že odtlačok na plombe (napr. znak „M41“) sa vytvára pomocou plombovacích klieští. Raznica na plombovacích kliešťach sa vyrába pomocou hĺbiacej elektródy. V oblasti plynárenstva sa každý rok vytvára sada razníc, ktorá sa používa počas kalendárneho roka. Jedna sada obsahuje napríklad 10 razníc, ktoré sú všetky vyrobené pomocou tej istej elektródy. Pri výrobe sady razníc pomocou elektródy dochádza k úbytku materiálu na elektróde (opotrebovanie elektródy) čo spôsobuje odchýlku vo veľkosti medzi prvou a poslednou raznicou v príslušnej sade. Teda prvá vyrobená raznica nie je 100% totožná s poslednou vyrobenou raznicou. Táto skutočnosť môže zapríčiniť tiež to, že odtlačok vytvorený prvou raznicou sa nebude zhodovať s odtlačkom vytvoreným poslednou raznicou v príslušnej sade, aj keď oba odtlačky sú vytvorené raznicami v rámci jednej sady. Preto mal žalovaný za to, že znalec mal mať k dispozícii všetky raznice resp. ich kontrolné otlačky pre príslušný kalendárny rok, a všetkými raznicami mal vytvoriť porovnávané odtlačky a následne sporný odtlačok mal porovnať so všetkými porovnávanými odtlačkami. Len v takomto prípade, ak by znalec konštatoval nezhodu medzi sporným odtlačkom a všetkými porovnávanými odtlačkami, znalecký posudok by bol hodnoverný v tom zmysle, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou raznicou zo sady za príslušný kalendárny rok. Keďže žalobca neposkytol znalcovi uvedené podklady pre vytvorenie znaleckého posudku a znalec skúmal len zhodu medzi sporným odtlačkom a jediným porovnávaným, ktorého pôvod nie je uvedený, je znalecký posudok nedostatočný na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Poukazoval na to, že predložený znalecký posudok je nepreskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu znalca a preto nie je možné zistiť, akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. Konštatovanie znalca o optickom skúmaní odtlačkov nie je dostatočné. Z fotografií, na ktorých sa nachádza sporný a kontrolný odtlačok nie je možné zistiť, ktoré špecifické znaky a koľko ich znalec skúmal, preto nie je možné overiť, ako znalec prišiel k záveru, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec tiež porovnával sporný odtlačok len s jedným kontrolným odtlačkom, aj keď mal kontrolných odtlačkov k dispozícii viac. Žalobca neuviedol pôvod kontrolných odtlačkov, či tieto boli vytvorené len jednou raznicou, alebo viacerými raznicami, alebo či tento kontrolný odtlačok bol vytvorený na účely znaleckého skúmania alebo bol demontovaný z iného plynomera. Samotné porovnanie odtlačkov preto nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Je otázne, kto vyberal, aký kontrolný odtlačok sa má porovnávať, aký kontrolný odtlačok dostal znalec. Poukazoval tiež na stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie k obdobnému znaleckému posudku Ing. S. F. v ktorom porovnával sporný a kontrolný odtlačok, keď táto znalecký posudok vyhodnotila tak, že nepreukazuje samotný neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, nakoľko nebol preukázaný pôvod kontrolného odtlačku. Tieto skutočnosti spochybňujú záver znalca, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou.
63. Žalobca k tejto argumentácii žalovaného uviedol, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca P.. S. F. č. 392/PL-2013 zo dňa 8.11.2013, znalcom v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Znalec je pritom povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a je nezávislou a nestrannou osobou (§ 16 ods. 2 písm. d) z. č. 382/2004 Z. z.). Žalobca mal za to, že spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným je irelevantné s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. K meradlu plynomera sa dá dostať po manipulácii niektorými plombami, znalec kontroloval, či sú tieto plomby zhodné, vykonal komparáciu značiek, dospel k záveru, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou. Znalecký posudok sa týka iba skutočnosti, že malo dôjsť k neoprávnenej manipulácii overovacou značkou, pričom samotná táto skutočnosť stačí, že sa prípad považuje za neoprávnený odber. Znalecké posudky sú pritom vždy
postavené na určitej pravdepodobnosti. Pokiaľ ide o metodiku výroby plombovacej raznice, žalobca poukazoval na výpoveď znalca pred Okresným súdom Dunajská Streda vo veci sp. zn. 11C/502/2015 kde znalec uviedol, že raznice boli vyrobené ryteckým spôsobom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zverejňuje a vedie Zoznam autorizovaných osôb na výkon overovania určených meradiel. Overovacie značky sú pridelené konkrétnym subjektom. Raznice sú platné vždy len na určité obdobie a po ich platnosti sú archivované, prípadne sa archivujú originálne odtlačky, ktoré sú následne porovnávané. Všetky znalecké posudky, ktorú sú robené si znalec archivuje aj s plombami. Ak by bolo viacero razníc, všetky sa dávajú znalcovi, raznice sú vyrobené tak, aby nevykazovali žiadne rozdiely a kópie musia byť vždy rovnaké. V prípade ak znalec konštatuje nezhodu kontrolného otlačku a sporného odtlačku, konštatuje tým de facto, že sporná plomba zaisteného plynomera nebola vytvorená čeľusťami plombovacích klieští používaných výrobcom a overovateľom, teda spoločnosťou Elster, s.r.o. Podľa žalobcu znalec pri vypracovaní znaleckého posudku disponoval kontrolnými odtlačkami spôsobilými na realizáciu takéhoto znaleckého posudku. Pôvod kontrolného odtlačku žalobca dostatočne objasnil. Znalec pri vypracovaní znaleckých posudkov vždy používa len kontrolné odtlačky zabezpečené priamo od výrobcu meradla. Potvrdením znalca o poškodení zaisťovacieho prvku plomby je zrejmé, že prišlo automaticky k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nakoľko zaisťovací prvok plomby zabezpečuje umiestnenie plomby na správnom mieste, tak aby plomba plnila svoj účel a zabezpečovala ochranu pred prípadnou manipuláciou a v prípade ak by k manipulácií došlo, aby to bolo zrejmé na jej poškodení.
64. Ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 Zákona o energetike, upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu.
65. Predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá to síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.
66. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 Zákona o energetike, sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. Znamená to, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody.
67. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Žalobca sa pritom náhrady škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu domáhal ako prevádzkovateľ distribučnej siete, keď dôvodil, že v prípade neoprávnených odberov je plyn odoberaný priamo z distribučnej siete a škoda spôsobená neoprávneným odberom vzniká priamo žalobcovi. V súčasnosti je pritom v Slovenskej republike jediným prevádzkovateľom distribučnej siete žalobca, pričom na trhu pôsobia viacerí dodávatelia zemného plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy o dodávke plynu s jednotlivými odberateľmi. Na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu platí odberateľ za odobratý plyn dodávateľovi s ktorým je v zmluvnom vzťahu. Dodávateľ pritom fakturuje odberateľom množstvo odobratého zemného plynu na základe údajov, ktoré mu oznamuje žalobca, ktorý je aj vlastníkom meracích zariadení, vykonáva ich montáž, kontrolu a údržbu. V zmysle ustanovení § 42 ods. 4 a 7 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, dodávateľ v mene koncového odberateľa plynu požiada distribútora siete o pridelenie distribučnej kapacity, pokiaľ je táto distribučná kapacita pridelená, dôjde k reálnemu napojeniu koncového odberateľa do distribučnej siete žalobcu. Podľa ustanovení § 67 ods. 2 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., je jednou z povinností distribútora vyvažovanie tlaku plynu v plynovej sústave, ktoré tlakovanie realizuje žalobca pomocou vlastného plynu, ktorý je do sústavy povinný dodávať. Preto ak odberateľ plyn neodoberá od dodávateľa plynu (ako je tomu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu), dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu, ktorému sa uvedený odber prejaví ako pokles tlaku plynu, ktorý je povinný doplniť. Neoprávnený odber plynu sa tak prejaví u distribútora plynu ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. Žalovanému preto podľa žalobcu nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle, preto mal žalovaný na riadnej vyúčtovacej faktúre od dodávateľa za predmetné obdobie spotrebu plynu vo výške 0 m3 a dodávateľ zemného plynu žalovanému vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla podľa § 15 ods. 6 písm. d) z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo potrebné určiť prostredníctvom zákona.
68. V danom prípade bolo správou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 17.5.2016 preukázané, že žalovaný mal so spoločnosťou SPP a.s. uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu zo dňa 16.1.2001, ktorá zmluva bola ukončená z dôvodu výpovede zo strany odberateľa dňa 31.3.2014. Spotreba zemného plynu počas obdobia od 19.12.2012 do 14.10.2013 bola odberateľovi najskôr vyúčtovaná vyúčtovacou faktúrou č. 7422158899 zo dňa 21.12.2013, výsledkom ktorej bol nedoplatok vo výške 1.568,32 eur, pričom išlo o spotrebu za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013, na základe odpočtov dodaných od prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Za toto obdobie podľa predloženej vyúčtovacej faktúry malo byť pôvodne spotrebovaných 3.679 m3 plynu, za cenu 1.964,32 eur s DPH, po odpočítaní prijatých preddavkových platieb vo výške 396 eur s DPH, bol teda výsledkom nedoplatok 1.568,32 eur. Následne spoločnosť SPP - distribúcia a.s. doručila dodávateľovi plynu opravené stavy meradla, na základe ktorých bola dňa 17.1.2014 vystavená k faktúre č. 7422158899 opravná faktúra č. 7413943275 s výsledkom preplatok 1.713,86 eur. Podľa tejto opravnej faktúry za obdobie 19.12.2012 - 18.12.2013, na odbernom mieste žalovaného bolo spotrebovaných 368 m3 plynu (z toho za obdobie 19.12.2012 - 13.10.2013 to bolo 0 m3 a za obdobie 14.10.2013 - 18.12.2013 to bolo 368 m3). Pretože odberateľ neuhradil faktúru č. 7422158899, časť preplatku z opravnej faktúry sa použila na jej úhradu a zostatok preplatku vo výške 145,54 eur bol dňa 22.1.2014 vyplatený odberateľovi prostredníctvom poštového peňažného poukazu. Žalobca sa pritom domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom v období od 19.12.2012 do 14.10.2013.
69. Z vyššie uvedeného má súd za preukázané, že v prípade preukázania neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, by aktívna legitimácia žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike bola daná, keďže odberateľ v rozhodnom období plyn z distribučnej siete žalobcu skutočne odoberal, čo napokon v konaní ani nebolo sporné, avšak nešlo by o plyn z distribučnej kapacity pridelenej dodávateľovi, s ktorým bol žalovaný v rozhodujúcom období v zmluvnom vzťahu, nakoľko tento si voči žalovanému spotrebu zemného plynu neuplatňoval, keď na opravnej vyúčtovacej faktúre č. 7422158899 zo dňa 17.1.2014 je za rozhodujúce obdobie od 19.12.2012 - 13.10.2013 uvedená spotreba zemného plynu vo výške 0 m3 (potom až za obdobie 14.10.2013 - 18.12.2013 bola dodávateľom nameraná spotreba 368 m3). Pretože však nepochybne bol plyn žalovaným v rozhodnom období odobraný, preto ak by nešlo o plyn z distribučnej kapacity zmluvného dodávateľa, išlo by v tom prípade o plyn z kapacity žalobcu slúžiacej na vyrovnávanie tlaku v prepravnej sieti. Žalobca tak v danom prípade je osobou oprávnenou domáhať sa
náhrady škody spôsobenej odberom zemného plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
70. Na tomto mieste je ešte potrebné uviesť, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o spotrebiteľský spor, nakoľko žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu, preto žalovaný v konaní nemal postavenie spotrebiteľa. V tomto smere neobstojí ani poukaz žalovaného na ustanovenie § 17 ods. 1 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike, pretože toto ustanovenie upravuje právo odberateľa plynu v domácnosti na ochranu spotrebiteľa podľa z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, resp. ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pri dodávke plynu, v rámci zmluvného vzťahu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu v rámci uzavretej zmluvy o združenej dodávke zemného plynu. Neoprávnený odber zemného plynu však vo svojej podstate predstavuje protiprávne konanie, nemajúce základ v zmluvnom vzťahu, na ktoré tak nemožno aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa.
71. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípade nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
72. Žalobca na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu predložil jediný dôkazný prostriedok, a to Znalecký posudok č. 392/PL-2013 zo dňa 8.11.2013, znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. S. F.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec na základe porovnania sporného odtlačku z predloženého plynomeru - olovenej plomby číselníka s označením „09-M41“, s kontrolnými odtlačkami, ktoré mal znalec k dispozícii od žalobcu, optickým skúmaním zistil, že „sporné odtlačky plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.“ V tomto posudku však znalec zároveň konštatuje, že „za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP - distribúcia, a. s.“ Tento znalecký posudok, ktorý si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania v predmetnej veci, má charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neobsahuje však doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto tento dôkazný prostriedok nemožno hodnotiť rovnako ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ale len ako listinný dôkaz. Z tohto dôvodu bol Ing. S. F., ktorý predmetný znalecký posudok vypracoval, vypočutý v konaní pred súdom ako svedok. Svedok Ing. Peter Leška pritom na pojednávaní dňa 18.10.2016 uviedol, že žalobcom mu bol v nepoškodenom obale - v krabici, prelepenom žltou páskou žalobcu, predložený plynomer s výrobným číslom 6660896, na ktorom sa nachádzala olovená plomba s označením „09-M41“. Z tohto plynomeru demontoval olovenú plombu, pričom odtlačky na plombe porovnal s kontrolnými odtlačkami, ktoré má od žalobcu, pričom zistil obsahovú zhodu a tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov. Na základe toho odpovedal na otázky posudku, že odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a že predpokladá, že s veľkou pravdepodobnosťou bola plomba demontovaná a nahradená inou. Sporný materiál svedok demontoval z plynomeru, porovnávací materiál má od žalobcu. Svedok ďalej uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii len kontrolné odtlačky, raznice, ktorými sa takéto kontrolné odtlačky vytvárajú k dispozícii nemal. Nebol pri vytváraní týchto kontrolných odtlačkov. S týmto označením má svedok k dispozícii jeden kontrolný odtlačok. V čase montáže plynomeru, tam mal byť odtlačok vytvorený kliešťami spoločnosti Elster. Pokiaľ ide o kontrolný odtlačok, skutočnosť, že bol vytvorený originálnymi kliešťami spol. Elster vyplýva z toho, že zadávateľ posudku mu ho udal ako kontrolný odtlačok. V posudku pritom svedok uviedol, že za pôvod kontrolných odtlačkov zodpovedá zadávateľ, tento ho mal pravdepodobne od spol. Elster, Stará Turá.
73. V konaní bolo zabezpečené vyjadrenie spoločnosti Elster, s. r. o., so sídlom Nám. Dr. A. Schweitzera 194, Stará Turá , IČO: 31421482 zo dňa 4.11.2016, ktorá spoločnosť uviedla, že používala v roku 2009 4 ks razníc s označením M41-09 (číslo uvedené za značkou M41 je posledné dvojčíslo roku overenia). Všetky raznice boli používané i pre zabezpečenie plynomerov určených pre žalobcu. Žalobcovi neboli dodané žiadne raznice a žiadna z razníc z roku 2009 nie je aktuálne k dispozícii, nakoľko všetky raznice boli komisionálne zošrotované. Žalobcovi bol odovzdaný kontrolný odtlačok z jednej raznice.
74. Na základe predloženého znaleckého posudku, výpovede svedka Ing. S. F. a potvrdenia spoločnosti Elster s. r. o., Stará Turá dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, či znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku, ktorý mu žalobca zadal, disponoval adekvátnym kontrolným materiálom. V predmetnej veci pritom nebolo sporné, že autorizovanou osobou na používanie overovacej značky „M41“ je spoločnosť Elster, s. r. o., Stará Turá, keď táto spoločnosť uviedla, že žalobcovi odovzdala kontrolný odtlačok jednej raznice, hoci v roku 2009 používala 4 kusy razníc s označením „M41-09“. Žalobca pritom sám poukazoval na výpoveď znalca v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda vo veci sp. zn. 11C/502/2015 kde mal znalec uviesť, že raznice boli vyrobené ryteckým spôsobom, a teda nie pomocou elektródy, ako uvádzal žalovaný. Podstatné je, že v zmysle potvrdenia spoločnosti Elster, s.r.o., táto používala 4 kusy razníc s označením „09-M41“, pričom znalec mal pre účely vypracovania znaleckého posudku k dispozícii iba jeden kontrolný odtlačok plombovacích klieští. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ohľadom tejto skutočnosti ani netvrdil žiadne skutočnosti o tom, že všetky raznice používané spoločnosťou Elster s. r. o. v roku 2009 boli celkom rovnaké. Žalobca iba poukazoval na vyjadrenie znalca v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11C/502/2015, kde mal znalec uviesť, že označenie M41 sa v priebehu roka nemení, avšak nakoľko znalec nikdy nemal k dispozícii všetky raznice - resp. odtlačky všetkých razníc „09-M41“ používaných v tomto roku, nemohol prijať zodpovedne uvedený záver. Vzhľadom na to, že tieto raznice v zmysle oznámenia spoločnosti Elster s. r. o. boli už zošrotované, nie je možné v súčasnosti túto skutočnosť exaktne overiť. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že zadal zvolenému znalcovi vypracovať znalecký posudok na základe adekvátneho kontrolného materiálu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že používané boli 4 kusy razníc s označením „09-M41“, znalec mal pre účely vypracovania znaleckého posudku k dispozícii iba jeden kontrolný odtlačok, pričom žalobca nepreukázal hodnoverne ani tú skutočnosť, či mal znalec presne ten istý kontrolný odtlačok, ktorý mu bol odovzdaný spoločnosťou Elster s. r. o. Preto ak znalec v posudku svoj záver o poškodení zabezpečia opiera o zistenie, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, nemá toto jeho zistenie dostatočnú relevanciu a závery tohto znaleckého posudku nemožno považovať za dôkaz skutočnosti, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca skutočnosť, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku disponoval kontrolnými odtlačkami spôsobilými na realizáciu takéhoto znaleckého posudku nepreukázal. Hoci žalovaný neustále sporoval hodnovernosť záverov znaleckého posudku pričom uvádzal konkrétne výhrady a súd žalobcu podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku poučil o tom, že medzi stranami je sporná hodnovernosť záverov znaleckého posudku, žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia na preukázanie odôvodnenosti záverov znaleckého posudku, nepredložil žiadne iné dôkazy, ani nenavrhol doplnenie dokazovania v tomto smere, netvrdil žiadne podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa pôvodu a adekvátnosti kontrolných odtlačkov. Správna bola tiež výhrada žalovaného, že znalec v posudku dostatočne neopísal svoj postup, neuviedol ani, aké špecifické znaky odtlačkov porovnával, teda v tomto smere je jeho posudok nepreskúmateľný. Na základe uvedeného má súd za to, že Znalecký posudok č. 392/PL-2013 zo dňa 8.11.2013, znalca Ing. S. F., ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí. Už len podporne možno poukázať na to, že z rovnakých dôvodov spochybnila závery znaleckého dokazovania aj Slovenská obchodná inšpekcia v inej veci - 3006/02/2016 P-918/2014, pretože nebolo vôbec zrejmé, aké kontrolné odtlačky plombovacích klieští boli znalcovi predložené zadávateľom posudku, keď zadávateľ znaleckého posudku nevedel preukázať, že kontrolný odtlačok vykonaný na účely znaleckého posudku bol vykonaný presne tými istými plombovacími kliešťami, ktorými bola odtlačená/zaplombovaná overovacia/zabezpečovacia značka plynomeru v čase jej osadenia.
75. Okrem znaleckého posudku žalobca iné dôkazy na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného nepredložil. Žalobca uviedol, že listom Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Ministerstva vnútra SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, bol upozornený na podozrenie z páchania trestnej činnosti na jeho zariadeniach organizovanou skupinou, spôsobom zmeny stavu číselníkov plynomerov, pričom v rámci vykonaného vyšetrovania boli zaistené písomné záznamy osoby V.B., kde boli uvedené adresy, kontakty, číselné označenie plynomerov a ich stavy. Podľa predloženej kópie výňatku z týchto záznamov, bolo predmetom evidencie osoby V. B. aj odberné miesto žalovaného, a to od roku 2008 do roku 2011. Podľa tohto výňatku je posledný záznam zo dňa 18.12.2011, teda z času pred relevantným obdobím 19.12.2012 - 14.10.2013. Oznámenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015 však nie je dôkazom
o trestnej činnosti, či neoprávnenom odbere zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, ani z neho nevyplýva, že by členom tejto organizovanej skupiny bol aj žalovaný, alebo osoba V. B. Žalobca ďalej nepreukázal, že by v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu na odberom mieste žalovaného prebiehalo iné trestné stíhanie vo vzťahu k žalovanému alebo iným osobám, že by bola trestne stíhaná osoba V. B. (podľa oznámenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/ NJ-S-2012 zo dňa 28.6.2016, v súvislosti s osobou V. B. nie je vedené žiadne trestné stíhanie ani iné konanie smerujúce proti danej osobe), resp. že by žalobca v súvislosti s týmto odberným miestom vystupoval v trestnom konaní ako poškodený. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie osobám Z.. M., A. B., A. S., U. F. a Q. N., za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom konania - organizovaniu skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákona, nakoľko táto organizovaná skupina vykonávala zásahy do elektromerov, pridelených registrovaným odberateľom elektrickej energie, s cieľom znížiť stav odoberanej elektrickej energie, za účelom obohatenia sa, pričom ako poškodený v trestnom konaní vystupuje Západoslovenská distribučná a.s. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, za akým účelom boli záznamy Vladimírom B. robené, nebol preukázaný súvis týchto záznamov s konkrétnym trestným, či iným neoprávneným konaním. Nie je preto možné uzavrieť, že ide nepochybne o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Hoci žalobca predložil uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru Cífer ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014 AM zo dňa 7.1.2015 kde mala majiteľka domu uviesť, že sa dohodla s osobou V.B. na úprave plynomera, avšak svedok V.B. takéto konanie poprel a trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené ako neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku z dôvodu premlčania. Toto uznesenie tak nie je dôkazom trestnej činnosti osoby V.B.
76. Navyše z výpisu z interného systému žalobcu o odbernom mieste č. 4100603347 vyplýva, že spotreba zemného plynu žalovaným, v období bezprostredne nasledujúcom po období žalobcom tvrdeného neoprávneného odberu zemného plynu, bola približne rovnaká, keď za obdobie od 18.12.2012 do 13.10.2013 bola spotreba žalovaného 3.311 m3, za obdobie od 14.10.2013 - 22.11.2014 bola 3.632 m3, za obdobie od 22.11.2014 do 14.11.2015 bola 2.708 m3, za obdobie od 14.11.2015 do 14.2.2016 bola 1.152 m3. Žalovaný pritom pokles spotreby odôvodňoval tým, že používa na vykurovanie tiež krb a klimatizačnú jednotku.
77. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež podľa ustanovenia § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinný preukázať, že mu škoda skutočne aj vznikla. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, odvolací súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobca) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že jej vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“
78. Vychádzajúc tak z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným za neopodstatnený. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v období od 19.12.2012 - 14.10.2013 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda
potrebné skúmať výšku škody. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovaného, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
79. Súd z týchto dôvodov zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania názornou demonštráciou demontáže plomby na modelovom plynomeri, čím chcel žalovaný preukázať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi poškodením zabezpečenia a vyúčtovanou nulovou spotrebou, nakoľko takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, pretože žalobca nepreukázal samotný neoprávnený odber zemného plynu.
80. Súd považoval tiež za nedôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania, keď dôvodil, že márne uplynula objektívna premlčacia lehota. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady škody za obdobie od 19.12.2012 do 19.10.2013, keď podal žalobu na súde dňa 31.8.2015 urobil tak pred uplynutím objektívnej trojročnej lehoty a vzhľadom na to, že o tvrdenej škode sa dozvedel až na základe znaleckého posudku zo dňa 8.11.2013, urobil tak aj v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.
81. Žalobcovi nebolo možné priznať požadovanú sumu 694,06 eur s príslušenstvom ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2, resp. § 454 Občianskeho zákonníka, keď právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z prepravnej siete žalobcu v období od 19.12.2012 - 14.10.2013 bola platná Zmluva o dodávke zemného plynu, ktorú mal žalovaný uzavretú so svojím dodávateľom - spoločnosťou SPP, a.s. Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol postup žalobcu, ktorý oznámil dodávateľovi zemného plynu spotrebu žalovaného za obdobie od 19.12.2012 - 14.10.2013 vo výške 0 m3 správny. K odobratiu zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej Zmluvy o dodávke zemného plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného dodávateľa a nie z kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k žalobcovi, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu dodávateľovi za svoju skutočnú spotrebu zemného plynu v období od 19.12.2012 - 14.10.2013 nezaplatil, zavinil žalobca oznámením nesprávnych údajov, na základe ktorých dodávateľ žalovanému prijaté platby vrátil. Pretože v danom prípade nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ, v prípade oznámenia mu žalobcom správnej výšky spotreby zemného plynu žalovaným v období od 19.12.2012 - 14.10.2013, uplatniť voči žalovanému zaplatenie ceny za spotrebovaný zemný plyn. Z pôvodnej vyúčtovacej faktúry č. 7422158899 zo dňa 21.12.2013 pritom vyplýva, že žalovaný v období od 19.12.2012 - 13.10.2013 spotreboval celkom 3.311 m3 plynu, pričom žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia ceny za odobraté množstvo zemného plynu vo výške len 1.509 m3, čo je dokonca menej ako pôvodne žalovanému vyúčtoval dodávateľ. V danom prípade však neboli žalobcom preukázané podmienky pre priznanie mu čo i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď vzhľadom na pochybenie žalobcu, sa na jeho úkor neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť k obohateniu dodávateľa zemného plynu, ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity prevádzkovateľa siete.
82. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo veci plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).