Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-49-2022.pdf
PDF · 130.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XXNXXXXXXXX, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený mzlegal s. r. o., so sídlom Zámocká 7013/36, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 529, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Zobok, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-99-014/2022- AV zo dňa 03.06.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-99-014/2022-AV zo dňa 03.06.2022, ktorým bol žalobca R. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XXNXXXXXXXX, dňom 03.06.2022 zaistený na čas do 03.09.2022 z r u š u j e .
II. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.
III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „správny orgán" alebo „žalovaný“) podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov") rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-99-010/2022-AV zo dňa 03.06.2022 administratívne vyhostilo žalobcu z územia Slovenskej republiky a podľa ust. § 82 ods. 3 písm. a) zákona o pobyte cudzincov mu uložilo zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov.
2. Na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP-BA6-99-010/2022- AV zo dňa 03.06.2022, ktorým bol žalobca podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu desať rokov podľa ust. § 82 ods. 3 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, bol žalobca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 03.06.2022 zaistený.
3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-99-014/2022-AV zo dňa 03.06.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) za účelom výkonu administratívneho vyhostenia zaistil žalobcu najviac do 03.09.2022. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 82 ods. 2 písm. a), § 88 ods. 1 písm. b), § 88
ods. 4, § 88 ods. 5, § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Uviedol, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov, čo je jednoznačne preukázané z úradného záznamu z oboznámenia sa s utajovanou písomnosťou so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorého pôvodcom je Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru. Predmetná skutočnosť je podľa žalovaného dôvodom na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca by mal byť podľa tejto utajovanej informácie „vysokopostaveným vodcom, organizátorom mnohých kriminálnych aktivít zločineckej skupiny bratov S. a J. W., tzv. zlodeji v práve“ a tiež, že „začína svoje nezákonné aktivity sústrediť na území Slovenskej republiky“.
4. Dňa 03.06.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), v ktorej sa vyjadril k dĺžke svojho pobytu v Slovenskej republike ako aj k ďalším okolnostiam svojej osoby. Uviedol, že nesúhlasí so zaistením a nevidí dôvod na jeho zaistenie, nakoľko si nie je vedomý akejkoľvek okolnosti, ktorá by mohla predstavovať bezpečnostné riziko, t.j. vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok na Slovensku. Má zabezpečené ubytovanie na adrese Bratislava, Námestie Slobody 13, kde žije so svojou rodinou a v súčasnosti disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami.
5. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 06.06.2022 žiadal, aby sa mohol oboznámiť s utajovanou písomnosťou a skutočnosťami v nej uvedenými, čo jemu ani žalobcovi nebolo umožnené.
II. Žaloba
6. Žalobca včas podanou žalobou zo dňa 10.06.2022, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 SSP, doručenou dňa 16.06.2022 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-99-014/2022-AV o zaistení zo dňa 03.06.2022 a jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Mal za to, že došlo k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 3 a 4 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností.
7. Uviedol, že je štátnym občanom Ruskej federácie, prvýkrát prišiel na Slovensko v roku 2009, v danej dobe mal udelený prechodný pobyt za účelom podnikania, ktorý bol viackrát predlžovaný. Žalobca má v Slovenskej republike udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas. V roku 2010 uzavrel manželstvo s K. Q., s ktorou sa zdržiaval na adrese K. W. XX, XXX XX O. až do 03.06.2022, t.j. do dňa zaistenia. S manželkou vlastné deti nemal, jeho manželka však mala z predchádzajúceho vzťahu dve deti - dcéru H. O. (nar. dňa XX.XX.XXXX) a syna F. O. (nar. dňa XX.XX.XXXX), ku ktorým žalobca uznal svoje otcovstvo. Dcéra pracuje a študuje v Bratislave, syn študuje v Prahe v Českej republike. Obe deti žijú so žalobcom a jeho manželkou v ich spoločnej domácnosti v byte na K.Q. W. XX, XXX XX O.. V nedávnom čase, keď boli na Slovensku uplatňované rigorózne opatrenia v súvislosti s pandemickou situáciou, tzv. „lockdown“, mimoriadnou situáciou a dokonca núdzovým stavom v dôsledku šírenia nákazy Sars-CoV-2, resp. ochorenia označovaného ako Covid-19, sa žalobca spolu so svojou rodinou nachádzal striedavo aj v rodinnom dome na adrese XXX XX Z. P. XX. Manželka žalobcu v súčasnosti v tomto rodinnom dome ubytováva dve rodiny z Ukrajiny odo dňa 25.03.2022. Žalobca sa počas života na Slovensku zapájal do spoločenského života v rámci pravoslávnej cirkvi, ktorej je členom on aj jeho manželka a dve deti.
8. Žalobca aj jeho manželka boli v období odo dňa 26.05.2009 do dňa 22.02.2016 spoločníkom obchodnej spoločnosti typu IZA-GUKA s. r. o., ktorú začiatkom roku 2016 previedli (previedli svoje obchodné podiely) na svoju dcéru Izoldu, ktorá sa stala jedinou spoločníčkou a aj jedinou konateľkou (štatutárnym orgánom) predmetnej spoločnosti. Žalobca je spoločníkom rodinnej firmy, ktorá na území Ruskej federácie prevádzkuje sklady a vykonáva stavebnú činnosť. Aktuálne pre problémy s režimom uplatňovaným Putinovou administratívou má táto rodinná firma, obzvlášť v súvislosti s niekdajšou vojnou v Gruzínsku v roku 2008, obrovské problémy a je v útlme, keďže celá rodina žalobcu ako aj on sám sú pôvodom gruzínci, hoci sú oficiálne občania Ruskej federácie. Žalobca našťastie disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami v rámci svojich úspor, z ktorých financuje svoj život, pričom jeho rodine pomáhajú aj príbuzní manželky, ktorí v meste Tbilisi (hl. mesto Gruzínska) prevádzkujú súkromnú nemocnicu.
9. Podľa žalobcu možno konštatovať, že vzhľadom na svoj vek a dátum príchodu na Slovensko, odkedy sa tu nepretržite zdržiava, má v Slovenskej republike rodinné, pracovné a priateľské väzby a ovláda plynule slovenský jazyk.
10. Za podstatu veci označil žalobca posúdenie právnej situácie, v ktorej nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať tvrdeniu pôvodcu utajovanej informácie (v danom prípade NAKA) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je pre Slovenskú republiku nebezpečný a on predstavuje bezpečnostné riziko. Táto nemožnosť znamená porušenie jeho základných procesných práv a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Ani dôvod, že utajovaná písomnosť je utajená, navyše len s najnižším stupňom utajenia „VYHRADENÉ", tvoriaca kľúčový a v zásade jediný podklad rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a následne rozhodnutia o zaistení, nevylučuje právo žalobcu/jeho advokáta na oboznámenie sa s jej obsahom.
11. S odvolaním sa na ust. § 35 ods. 3 a 4 zákona o ochrane utajovaných skutočností, konštatoval, že minimálne jeho právny zástupca bol oprávnenou osobou, ktorá sa mohla jednorazovo oboznámiť s utajovanou písomnosťou, s povinnosťou vyhlásenia o mlčanlivosti. Sprístupnenie mal vykonať žalovaný a nie pôvodca informácie, NAKA. Keďže išlo len o stupeň utajenia „VYHRADENÉ“, žalovaný mohol priamo udeliť súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou informáciou a pri tomto stupni utajenia ani nemusel referovať o tomto pôvodcovi informácie.
12. Konštatoval, že nevie aké bezpečnostné riziko by mal pre Slovenskú republiku tvoriť, ale poukázal len na stupeň utajenia predmetnej utajovanej písomnosti ako „VYHRADENÉ“, čo je samo o sebe v konflikte s tým, že by mohla obsahovať skutočnosti znamenajúce bezpečnostné riziko žalobcu pre Slovenskú republiku. Poukázal na samotnú definíciu stupňa utajenia, pričom „nevýhodnosť pre záujmy Slovenskej republiky“ sa podľa neho nemôže zamieňať s „poškodením záujmov Slovenskej republiky" a navyše v danom stupni utajenia sa nepredpokladá ujma pre Slovenskú republiku, iba poškodenie záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
III. Vyjadrenie žalovaného
13. Vo vyjadrení zo dňa 16.06.2022 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami, pričom má za to, že spoľahlivo zistil skutkový stav veci riadne vykonaným dokazovaním. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a následnom rozhodnutí o zaistení žalobcu boli informácie z utajovanej písomnosti so stupňom utajenia „vyhradené“, ktorej pôvodcom je Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru, evidovaná pod číslom PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022. Predmetná písomnosť obsahuje podľa žalovaného konkrétne dôvody a zistenia, že žalobca je vysokopostaveným vodcom, organizátorom mnohých kriminálnych aktivít zločineckej skupiny bratov S. U. J. W., tzv. zlodeji v práve. Zároveň žalobca začína svoje aktivity sústrediť na území Slovenskej republiky a predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť stupňa utajenia „VYHRADENÉ“, táto nemôže byť súčasťou spisového materiálu. Žalovaný má za to, že oboznámil žalobcu a jeho právneho zástupcu v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, t.j. že žalobca je vysokopostaveným vodcom, organizátorom mnohých kriminálnych aktivít zločineckej skupiny a predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 14. Žalovaný má za to, že nedošlo k porušeniu ustanovení § 35 ods. 3 zákona č. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodcom predmetnej utajovanej skutočnosti je organizačná zložka Národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru a nie žalovaný, tak len vedúci tejto organizačnej zložky Národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru, ktorá túto utajovanú skutočnosť spracovala, môže urobiť oboznámenie o tejto predmetnej utajovanej skutočnosti. Žalovaný sa rovnako nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný, ktorý vo veci konal, mohol priamo udeliť súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou informáciou zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu a pri tomto stupni utajenia ani nemusel referovať o tomto pôvodcovi informácie, nakoľko podľa neho ide o utajovanú skutočnosť „len“ stupňa „VYHRADENÉ“. Podľa žalovaného vzhľadom k tomu, že išlo o utajovanú skutočnosť stupňa „VYHRADENÉ“, nebol povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu utajovanej skutočnosti o tom, že právneho zástupcu žalobcu v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie o nej informoval. Dodal, že to, že má predmetná či
iná utajovaná skutočnosť najnižší stupeň utajenia, tj. stupeň utajenia „VYHRADENÉ“ neznamená, že nemôže obsahovať informácie, resp. skutočnosti, ktoré by v tomto konkrétnom prípade zakladali dôvod na konanie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a zároveň následné konanie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
15. Žalovaný dospel k záveru, že zo skutočností, ktoré uviedol, je zrejmé, že dôvody, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ako aj rozhodnutiu o zaistení žalobcu naďalej pretrvávajú. Pokiaľ zanikne účel zaistenia, tak bude žalovaný postupovať v zmysle zákona a žalobcu bezodkladne prepustí zo zaistenia, avšak žalovaný má za to, že v súčasnosti tento účel nezanikol a naďalej trvá.
IV. Relevantné právne predpisy
16. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
18. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 19. Podľa § 85 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej aj „vydávajúci štát“), ak štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.
20. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
21. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
22. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
23. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.
24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
25. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. 26. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom, b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom, c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní, d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán, e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov, f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 27. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a) prísne tajné, b) tajné, c) dôverné, d) vyhradené.
29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z., stupne utajenia sa označujú slovami "Prísne tajné", "Tajné", "Dôverné" a "Vyhradené" alebo skratkami "PT", "T", "D" a "V".
30. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z., stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.
31. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti. Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu.
32. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z., s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, ohrozený svedok a chránený svedok, osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu a agent po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných
skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.
33. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z., za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.
34. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z, štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.
35. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
36. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
38. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd).
V. Posúdenie veci správnym súdom 39. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) je dôvodná, rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
40. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-99-014/2022-AV zo dňa 03.06.2022, žalovaný za účelom výkonu administratívneho vyhostenia zaistil žalobcu najviac do 03.09.2022. Dôvodom administratívneho vyhostenia bolo oboznámenie sa riaditeľa správneho orgánu s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „VYHRADENÉ“, evidovanou pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, obsahujúcou informácie o tom, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čo zakladá zákonný postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.
41. Za podstatu veci označil žalobca posúdenie právnej situácie, v ktorej nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať tvrdeniu pôvodcu utajovanej informácie (NAKA PPZ) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je pre Slovenskú republiku nebezpečný a on predstavuje bezpečnostné riziko. Táto procesná nemožnosť znamená porušenie jeho základných procesných práv a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Ani dôvod, že utajovaná písomnosť je utajená, navyše len s najnižším stupňom utajenia „VYHRADENÉ", tvoriaca kľúčový a v zásade jediný podklad rozhodnutia o administratívnom vyhostení,
a následne rozhodnutia o zaistení, nevylučuje jeho právo a právo jeho advokáta na oboznámenie sa s jej obsahom.
42. Argumentáciu žalobcu, označenú za podstatu preskúmavanej veci, správny súd v tomto konaní o zaistení nepovažuje za kľúčovú, pretože priestor svojho využitia nájde v konaní o administratívnom vyhostení. Správny súd však poznamenáva, že ak vo vyšetrovacej činnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru došlo k zisteniu informácie, ktorá by mohla indikovať nebezpečnosť žalobcu pre Slovenskú republiku, mala mu byť už aj vzhľadom na stupeň utajenia „VYHRADENÉ", sprístupnená, mal s ňou byť konfrontovaný a mal mať možnosť sa k nej vyjadriť, ozrejmiť ju, prípadne ju vyvrátiť.
43. Na podstatu zaistenia žalobcu v preskúmavanej veci je potrebné pozerať z pohľadu primeranosti použitia tohto výnimočného prostriedku obmedzenia osobnej slobody. Žalobca bol bez možnosti oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky, so zákazom vstupu na jej územie a územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Ako vyplýva z obsahu spisu, na území Slovenskej republiky, kde žije od roku 2009, úspešne podniká, v roku 2010 uzavrel manželstvo s manželkou K. Q., ktorá býva na území Slovenskej republiky od 1995. Žalobca k obom deťom manželky, ktoré pochádzajú z jej predošlého manželstva, uznal otcovstvo. Žalobca žije usporiadaným rodinným životom v Bratislave, počas lockdownu spôsobeného pandémiou koronavírusu sa zdržiaval spolu so svojou rodinou striedavo v rodinnom dome v Z. P.. Ako cudzinec má v Slovenskej republike udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas. Dcéra pracuje a študuje v Bratislave, syn študuje v Prahe. Obe deti žijú so žalobcom a jeho manželkou v spoločnej domácnosti v byte v Bratislave. Žalobca sa počas svojho dlhoročného pobytu a života na Slovensku zapájal do spoločenského života v rámci pravoslávnej cirkvi, ktorej je členom on, jeho manželka aj deti. Žalobca spolu s manželkou boli v období odo dňa 26.05.2009 do 22.02.2016 spoločníkmi obchodnej spoločnosti typu IZA - GUKA s. r. o., ktorú začiatkom roku 2016 previedli (previedli obchodné podiely) na dcéru, ktorá sa stala jedinou spoločníčkou a aj jedinou konateľkou.
44. Žalovaný uviedol, že má zo služobnej činnosti vedomosť, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a je daný zákonný postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda administratívne vyhostenie, avšak nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré bolo v prípade žalobcu potrebné zaisťovací proces realizovať. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov týkajúcimi sa zaistenia cudzinca vo vzťahu k administratívnemu vyhosteniu, a to článkom 5 ods. 1 a čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, pričom možnosti uloženia menej závažných opatrení neskúmal, len skonštatoval, že dospel k záveru, že „bolo vydané rozhodnutie a administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, z čoho jasne vyplýva, že v danom prípade nemôže byť aplikované ustanovenie § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov.“... „v prípade, ak by správny orgán nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, účastníkovi konania by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste, a tým by správny orgán mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a členských štátov zo strany účastníka konania. Účastníkovi konania by bola daná možnosť ďalej organizovať a páchať nezákonné aktivity.“ Takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia, prečo nestačilo uloženie menej závažného opatrenia v tak závažnom zásahu do osobnej slobody cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky žije 13 rokov, z toho 12 rokov v manželskom zväzku, disponuje dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, vedie normálny život. Podstatným v danej veci je aj to, že nejde o osobu nezákonne, opakovane, bez dokladu totožnosti, bez jej stotožnenia, poznania zdravotného stavu atď., migrujúcu po štátoch Európskej únie, u ktorej je vo väčšine prípadov takýto zásah nevyhnutný z dôvodu potreby mať ju k dispozícii práve pre výkon administratívneho vyhostenia, výkon trestu vyhostenia, príp. realizáciu Dublinského konania a pod. Nejde ani o osobu bez finančných prostriedkov a nemožnosti zabezpečenia ubytovania, ktoré by využitie alternatívy zaistenia úplne vylučovali.
45. Nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že by bola žalobcovi daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste, čím by žalovaný mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca má trvalý pobyt na Námestí slobody 13, Bratislava, kde sa zdržiava. Situácia žalobcu, ktorý má zabezpečené bývanie, disponuje finančnými prostriedkami a rodinným zázemím na území Slovenskej
republiky, vylučuje postup zvolený žalovaným, ktorý ho naviac nedostatočným spôsobom odôvodnil. Len skonštatovanie o existencii utajenej informácie, s ktorou naviac nebol žalobca oboznámený, bez akéhokoľvek vysporiadania sa s touto skutočnosťou, bez uvedenia zrozumiteľných dôvodov a správnej úvahy, ktorá žalovaného viedla k vyhodnoteniu dôkazov a k záveru, prečo nebolo možné využiť alternatívy zaistenia, založené len na ničím nepodloženej obave, že sa žalobca bude zdržiavať na neznámom mieste, spôsobuje arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť, neodôvodnenosť a tým celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku znamená, že nie je možné posúdiť ani jeho zákonnosť.
46. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci a za tým účelom je povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, t.j. akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výrokovej časti rozhodnutia.
47. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
48. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Súčasťou právneho štátu je rešpektovanie viacerých hodnôt, medzi ktoré okrem iných patrí právna istota, zákaz diskriminácie, princíp proporcionality, predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci a ďalšie.
49. Základné práva sú podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
50. Cudzincom sa na území Slovenskej republiky zaručujú všetky práva uvedené v čl. 46 až 50. Ústavy Slovenskej republiky, pretože oprávnený subjekt sa v týchto článkoch označuje slovom „každý“ (čl. 52 ods. 2).
51. Týmito vyššie uvedenými princípmi sa žalovaný neriadil, napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom neodzrkadľuje reálny stav veci a naviac porušuje aj čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, pretože ním bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života žalobcu, u ktorého nejde o realizáciu návratovej operácie administratívneho vyhostenia, ale o následok vyvolaný rozhodnutím o administratívnom vyhostení, ktoré je založené na informácii, ktorej obsah nemal možnosť spoznať.
52. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, v ktorom konštatuje: „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je
potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f) uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom.
53. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 230 ods. 1 písm. a) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.
54. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).