Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-92-2016.pdf
PDF · 170.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1./ M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. W.Á. XX, XXX XX K., 2./ M.. B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXX/X, XX XXX Č., obaja zastúpení: JUDr. Ivan Savčák, advokátom so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, 3./ G. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XX/A, XXX XX C., 4./ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, zastúpený: JUDr. Michal Miškovič s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, 5/ Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17355345, zastúpený: JUDr. Michal Miškovič s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
III. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2016 sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parcely č. KNC XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX kat. úz. Solivar, KNC XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX kat. úz. Solivar, KNC XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX kat. úz. Solivar a KNC XXXX/X vedenej na LV č. XXXX kat. úz. Solivar.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že na vyššie uvedených nehnuteľnostiach sú stavby vo vlastníctve Mesta Prešov a to skleníky, ktoré žalobca nadobudol do vlastníctva od bývalého štátneho podniku ZASAP š.p., ktorý vznikol dňa 1.1.1989 zápisom do podnikového registra na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.1988. Dňa 7.1.1991 bol uzatvorený delimitačný protokol o prevode zakladateľskej funkcie voči ZASAP š.p. Prešov z Okresného národného výboru v likvidácii na Mesto Prešov.
3. Dňa 10.9.1992 bol uzatvorený delimitačný protokol o prevode majetku štátneho podniku, v ktorom sa nachádza informácia, že na základe uznesenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 1974/06/92 boli z malej privatizácie vyňaté prevádzkové jednotky. Stredisko výroby a predaja kvetov na Košickej ulici. V zmysle zák. č.138/1991 Zb. prechádzajú prevádzkové jednotky do vlastníctva Mesta Prešov ku dňu 1.7.1992 vrátane pozemkov a skleníkov.
4. Dňa 21.1.1994 bolo Mesto Prešov nútené vrátiť všetok oddelemitovaný majetok naspäť štátnemu podniku bez uvedenia dôvodu.
5. Dňa 28.2.1994 bol štátnemu podniku doručený list Slovenského pozemkového fondu, ktorým žiadali bezodplatne delimitovať ornú pôdu o celkovej výmere 82.303 m2 na základe zákona 229/1991 Zb. Dňa 22.3.1994 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku štátnemu podniku oznámilo, že je povinný delimitovať ornú pôdu na Slovenský pozemkový fond. Z ustanovenia § 14 zákona č.427/1990 Zb. vyplýva, že ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto predať aj s týmto pozemkom.
6. Štátny podnik k 14.9.1994 vlastnil nehnuteľnosti vedené na LV č.XXXX, pričom delimitačným protokolom odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu všetku ornú pôdu nachádzajúcu sa v areáli a vo vlastníctve štátneho podniku na základe zák. č. 229/1991, ktorým toho času zodpovedajú parcely KNC č. XXXX/X,X,X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX Q. XX. Predmetná delimitácia prebehla v rozpore s vtedy platnou úpravou aj súčasnou v otázke právneho posúdenia postupu nakladania s ornou pôdou.
7. Dňa 6.4.1994 štátny podnik požiadal o povolenie výnimky podľa § 47 b) zák. č.92/92 Zb. o udelenie súhlasu na bezodplatný prevod majetku na Mesto Prešov spolu so záväzkami a pohľadávkami. Dňa 3.5.1994 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky udelilo súhlas na priamy predaj majetku pre Mesto Prešov a následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy č.51/1994.
8. Mesto Prešov na základe uvedenej kúpnej zmluvy, okrem nehnuteľností ktoré boli oddelemitované Slovenskému pozemkovému fondu nadobudlo všetok hmotný a nehmotný investičný majetok nachádzajúci sa v prevádzkach strediska výroby a predaja kvetov Košická 18. V zápisnici je uvedený všetok majetok vrátane skleníkov.
9. Práve udelením výnimky Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na priamy predaj majetku, ku ktorému mal právo hospodárenia štátny podnik došlo k naplneniu ust. § 2 ods.6 zák. č.138/1991 Zb., s ktorým ráta ust. § 2 d) citovaného zákona, čím bol naplnený právny titul vzniku vlastníckeho práva v prospech mesta k sporným pozemkom.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto žalobca požiadal Slovenský pozemkový fond o delimitáciu parciel KNC č. XXXX/XXX Q. XXXX/XX s tým, že právny základ a titul nároku vlastníckeho práva Mesta Prešov k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam spadá pod ust. § 2 d) zák. 138/1991 Zb.
11. Vlastnícke právo k skleníkom nebolo zapísané na LV v katastri nehnuteľností, keďže sa jedná o stavby bez vydaného súpisného čísla. V čase procesu delimitácie bol na LV č. SPF XXXX parcelách č. KNC XXXX/X Q. X, v katastrálnom území Solivar, toho času správe SPF zapísaný spôsob využívania pozemkov a to, že na pozemku je postavený skleník.
12. Mesto Prešov listom zo dňa 4.9.2014 obdŕžalo od SPF zamietavé stanovisko k žiadosti o delimitáciu predmetných nehnuteľností. Následne Slovenský pozemkový fond v rámci procesu reštitučných nárokov v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. vydalo predmetné nehnuteľností žalovanému v 1., 2. a 3. rade.
13. Ďalej má žalobca za to, že nadobudol vlastnícky vzťah k nehnuteľností KNC XXXX/X a KNC XXXX/ XXX, ktoré boli protiprávne oddelimitované dňa 7.10.1994 Slovenskému pozemkovému fondu. Mestá a obce nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od štátu priamo zo zákona č. 138/1991, ktorý nadobudol účinnosť k 1.5.1991. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území mesta, pričom zákon o majetku obcí nerozlišuje kultúru pozemkov. Na druhej strane si Slovenský pozemkový fond nárokoval na ornú pôdu v intraviláne argumentujúc právnou úpravou zák. č. 229/1991, ktorý nadobudol účinnosť 24.6.1991. A skutočne sa aj stal správcom nehnuteľnosti na území obce, pričom má za to, že nezákonne.
14. Žalovaný v 4. rade žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť so vznesením námietky pasívnej legitimácie, keďže sporné nehnuteľností nie sú vo vlastníctve žalovaného v 4. rade, ale vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalovaného v 4. rade.
15. Žalobca si odvodzuje svoje vlastnícke právo od ust. § 14 zák. č.427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické, alebo fyzické osoby. V zmysle ust. § 3 zák. č.427/1990 môže sa stať vlastníkom prevádzkovej jednotky iba fyzická osoba, štátny občan ČSFR, alebo fyzická osoba ktorá bola česko-slovenským štátnym občanom po 25.2.1948. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle zák. č.427/1990 Zb. nemôže dôjsť k prevodu prevádzkovej jednotky na obec. Súčasne z ust. § 14 zák. č.427/1990 vyplýva, že toto nemá žiaden dopad na majetkovo-právne vyporiadanie pozemkov a bolo by relevantné iba v prípade, ak by došlo k dražbe.
16. Pokiaľ žalobca poukazuje na ust. § 2 d) zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom od 1.7.2009, tento je aplikovateľný iba pod podmienkou, že vlastnícke právo k stavbe prešlo na obec podľa zák. č. 138/1991 Zb. V zmysle analýzy žaloby a priložených dôkazov je možné vyjadriť názor, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu skutočností, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbám postaveným na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania prechodom v zmysle ust. zák. č. 138/1991 Zb. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbám skleníka prevodom a to kúpnou zmluvou v zmysle zák. č.91/1992 Zb. Ak by mali byť pravdivé tvrdenia žalobcu o právnom titule, od ktorého si odvodzuje svoje vlastnícke právo, žalobca by bol vlastníkom všetkých vecí, ku ktorým mal právo hospodárenia štátny podnik a to ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. V takomto prípade by bola kúpna zmluva č.51/94 zo dňa 15.6.1994 absolútne zbytočná. Rovnako by bol nadbytočný súhlas Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 3.5.1994.
17. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a žalovaní v 1. a v 3. rade sa k žalobe nevyjadrili.
18. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením výpisov z listu vlastníctva, zmluvami o bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu, kúpnou zmluvou, geometrickým plánom, žiadosťou o delimitáciu, delimitačným protokolom, uznesením rady Okresného národného výboru, uznesením Mestského súdu v Košiciach, delimitačným protokolom zo dňa 21.1.1994 a 17.10.1994, listom a stanoviskom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, kúpnou zmluvou č.51/1994, výpisom z inventúry, súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, geodetickým zameraním ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
19. Podľa informatívneho výpisu z LV č.XXXX kat.úz. Solivar sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC č. XXXX/XXX o výmere 907 m2 žalovaný v 1. rade pod B1 a žalovaný v 2. rade pod B4, každý v podiele XXX/XXX; žalovaný v 3. rade pod B5 v podiele XXX/XXX a žalovaný v 5. rade pod B2 v podiele XXX/XXXX; podľa výpisu z LV XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi parcely XXXX/XX o výmere 11397 m2 žalovaný v 1. rade pod B1 v podiele XXX/XXXXX, žalovaný v 5. rade pod B5 v podiele XXXX/ XXXXX, žalovaný v 1. rade v podiele pod B4 XXXX/XXXXX, žalovaný v 2. rade pod B5 v podiele XXX XXXXX a žalovaný v 3. rade pod B6 v podiele XXX/XXXXX; podľa výpisu z LV č.XXXX podielovými spoluvlastníkmi parcely XXXX/XXX o výmere 17.446 m2 je žalovaný v 1. rade pod B1 v podiele XXXX/ XXXXX, žalovaný v 3. rade pod B2 v podiele XXXX/XXXXX a žalovaný v 2. rade pod B4 v podiele XXXX/ XXXXX a vlastníkom parcely XXXX/X o výmere 2.282 m2 vedenej na LV č.XXXX je žalovaný v 5. rade.
20. Uznesením Mestského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.1988 bol zapísaný v podnikovom registri Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov, štátny podnik s uvedením dňom vzniku 1.1.1989 ako aj spôsobu založenia a to zakladacou listinou Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 20.12.1988 podľa § 18 zákona o štátnom podniku.
21. Súčasne bolo vydané uznesenie o vymazaní z podnikového registra podniku Záhradnícky a sadovnícky podnik s tým, že všetok majetok, imanie, práva a záväzky prechádzajú dňom 1.1.1981 na novozaložený štátny podnik.
22. Delimitačným protokolom zo dňa 7.1.1991 došlo k prevodu zakladateľskej funkcii voči uvedenému štátnemu podniku z Okresného národného výboru na Mestské zastupiteľstvo v Prešove. 23. Z predloženého delimitačného protokolu zo dňa 10.9.1992 vyplýva, že na základe uznesenia ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.1974/06/92 boli vyňaté z malej privatizácie prevádzkové jednotky, okrem iného Stredisko výroby a predaja kvetov na Košickej ulici. Podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prešove č.78/1992 zo dňa 22.6.1992 bol Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov štátny podnik zrušený, podľa § 15 zák. č.111/1990 Zb. o štátnom
podniku likvidáciou. V zmysle zák. č.138/1991 Zb. prechádzajú uvedené prevádzkové jednotky do vlastníctva Mesta Prešov k 1.7.1992. Súčasťou uvedeného delimitačného protokolu bolo aj označenie odovzdávajúcej organizácie a to Záhradníckeho a sadovníckeho podniku štátny podnik; vlastníka československého štátu v zastúpení Okresného úradu Prešov a preberajúcej organizácie Mesta Prešov.
24. Dňa 21.1.1994 bol medzi Mestom Prešov a likvidátorkou štátneho podniku spísaný delimitačný protokol, z ktorého vyplýva že v zmysle zák. č.427/1990 a na základe súhlasu ministerstva došlo k prevodu prevádzky ZASAP- Stredisko výroby a odbytu kvetov a sieti, vybraných maloobchodných predajní na Mesto Prešov. V súlade s novým výkladom zákona a z dôvodu prevodu predmetného majetku už v čase zahájenia likvidácie podniku je potrebné vydať túto nehnuteľnosť pôvodnému vlastníkovi, pričom prevod sa uskutoční k 31.12.1993. Predmetom prevodu je Stredisko výroby a odbytu kvetov vrátane maloobchodných predajní špecifikovaných v delimitačnom protokole.
25. Dňa 28.2.1994 žalovaný v 4. rade požiadal na základe zákona č.229/1991 Z.z. ako aj zák. č.330/1991 Zb. štátny podnik o delimitáciu ornej pôdy, keďže v zmysle ustanovenia § 22 zákona o pôde došlo k zániku niektorých užívacích práv k nehnuteľnostiam patriacich do pozemkového pôdneho fondu, ktoré v účinností v hore uvedených zákonoch spravuje Slovenský pozemkový fond. Malo ísť o pozemky nachádzajúce sa v kat.úz. Solivar, ktoré idú dňa 28.2.1994 do dražby.
26. Štátny podnik dňa 1.3.1994 požiadal Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR o podanie stanoviska z dôvodu, že prevádzky podniku boli dané do dražby dňa 31.1. a 28.2.1994, ktoré boli neúspešné. Predmetom dražby bola aj orná pôda o celkovej výmere 82.303 m2, ktorú podnik získal v roku 1957-58, kedy uzatváral kúpno-predajné zmluvy s vlastníkmi. Na tieto pozemky bol vydaný vyvlastňovací protokol - rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že došlo k dobrovoľnému uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv. Vyvlastnenie sa týkalo len jednej parcely aj to za náhradu. Na základe uvedeného, preto žiada o podanie stanoviska, či podnik je povinný bezplatne delimitovať uvedenú ornú pôdu Slovenskému pozemkovému fondu, keďže sa na tomto nachádzajú skleníky a časť pozemku slúži ako voľná plocha pre pestovanie okrasných drevín.
27. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR dňa 22.3.1994 štátnemu podniku oznámilo, že na základe platných právnych predpisov je povinný pozemky, ktoré sú vedené ako orná pôda delimitovať na Slovenský pozemkový fond. Predmetom ďalšej dražby môžu byť iba prevádzky postavené na týchto pozemkoch.
28. Dňa 3.5.1994 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku štátnemu podniku doručilo súhlas s poskytnutím výnimky podľa § 47 b) zák. č.92/1992 Zb. a povolilo priamy odpredaj majetku, ku ktorému má právo hospodárenia štátny podnik v likvidácii a to konkrétne Strediska výroby a predaja kvetov vrátane predajne, pozemkov KN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX bez ornej pôdy; kvetinovej predajne č.1 na Hlavnej 30 v Prešove spolu s pozemkom na LV č.XXXX parc. č. XXX a kvetinových predajní č.3 a 4. Dňa 15.6.1994 bola medzi predávajúcim Záhradníckym a sadovníckym podnikom štátny podnik a Mestom Prešov uzatvorená kúpna zmluva č.XX/XX v predmete kúpy pozemku XXXX, XXXX, XXXX a XXXX vrátane stavieb postavených na uvedených pozemkov, ďalej skleníka na parc. č. XXXX/ XX Q. XXXX/XX, ďalej pozemkov XXXX, XXXX/XX, X, XX, XX, XX, XX, XX a XX vedených na LV č. XXXX kat. úz. Solivar; pozemku s parcelným č.XXX a XXXX/XXX vedených na LV č. XXXX kat. úz. Prešov, stavby na pozemku s parcelným č. XXX/X so súpisným č. XXXX kat. úz. Prešov a pozemku s parcelným č.XXX o výmere 281 m2. Podľa bodu 2.2 zmluvy predmetom kúpy je všetok hmotný investičný majetok a nehmotný investičný majetok nachádzajúci sa v prevádzkach Strediska výroby a predaja kvetov, Košická 18, Prešov a kvetinových predajní. Zo zápisnice o odovzdaní majetku, ktorý je predmetom kúpy spísanej dňa 16.6.1994 vyplýva, že predmetom kúpy nie je orná pôda na Stredisku výroby a predaja kvetov, Košická 18, keďže táto bude oddelimitovaná pre Slovenský pozemkový fond, prostredníctvom ktorého budú riešení vlastníci pozemkov, ktorým štátny podnik neoprávnene zasiahol do pozemkov pri výstavbe skleníkov s tým, že ide o celkovú výmeru 4.443 m2, ktorá doposiaľ vyporiadaná nie je. Súčasťou zápisnice o odovzdaní predmetu kúpy bol aj inventarizačný zoznam, z ktorého vyplýva, že predmetom odovzdania pod inventarizačným č. XXX bola skleníková zostava; pod inventarizačným číslom XXX,XXX,XXX skleník s označením L. X-XX a pod inventarizačným č. XXX skleník.
29. Dňa 17.10.1994 bol medzi odovzdávajúcim štátnym podnikom a preberajúcim žalovaným v 4. rade spísaný delimitačný protokol v predmete prevodu nehnuteľnosti vedených na LV č.XXXX a to konkrétne pozemkov s parcelným č. XXXX/X,X,X,X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX Q. XX.
30. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na predmetných pozemkov zmluvami uzatvorenými so žalovaným v 4. rade a to č.XXXXX/XXXX-O.-P..XX a XXXXX/XXXX-O.-P..XX a žalovaný v 2. rade zmluvou taktiež uzatvorenou so žalovaným v 4. rade Č..XXXXX/XXXXPRZ--P.. Žalovaný v 3. rade spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 6.2.2015, ktorej vklad bol povolený pod Z. (čl.54).
31. Z predloženého geodetického zamerania vyplýva, že skleníky, ku ktorým mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo sú umiestnené na parcelách č. XXXX/X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX Q. XX vedených na pôvodnom LV XXXX a parcele č. XXXX/X,6 a 7 vedených na pôvodnom LV č. XXXX.
32. V súčasnej dobe je skleník A umiestnený na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX (vo vlastníctve žalovaných 1-3); na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX vo vlastníctve štátu a XXXX/ XXX vedenej na LV č.XXXX vo vlastníctve iných osôb ako žalovaní.
33. Skleník B je umiestnený na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX (vlastníci žalovaní v 1. až 3. rade); skleník C na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX (žalovaní 1-3); XXXX/XXX a XXX vedenej na LV č.XXXX (vlastník štát) a parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č.XXXX (iný vlastník ako žalovaný); skleník D je umiestnený na parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č.XXXX (iný vlastník ako žalovaný), XXXX/ XXX vedenej na LV č.XXXX (vlastníci žalovaní 1-3), XXXX/XXX a XXX vedených na LV č. XXXX (vlastník štát) a parcele XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX (vlastníci iní ako žalovaní); skleník E je umiestnený na parcele XXXX/X a XXXX/X vedených na LV č.XXXX (vlastník štát), XXXX/XX vedenej na LV č.XXXX (vlastníci žalovaní v 1.-3. rade a štát) a ďalej na parcelách vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb ako žalovaní.
34. Skleník F je umiestnený na parcele XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX (vlastníci žalovaní v 1.-3. rade a štát) a na parc. č. XXXX/X,X vedených na LV XXXX vo vlastníctve štátu; skleníky G, H, I, J, K, M sú umiestnené na parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX, ktorých vlastníkmi sú žalovaní v 1.-3. rade a štát.
35. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 30.06.2021 výrokom I. Žalobu zamietol; výrokom II. priznal žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
36. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.03.2022 pod sp. zn. 12Co/47/2021 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
37. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že rozhodnutie súdu I. inštancie je nepreskúmateľné. Žalobca okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti s parc. KNC XXXX/X a XXXX/XXX, ktoré bezpochyby urobil predmetom sporu a ku ktorým sa vlastníckeho práva domáhal iným právnym titulom ako pri parc. KNC XXXX/XXX a XXXX/XX. Konkrétne tvrdil, že tieto pozemky mal nadobudnúť priamo zo zák. č. 138/1991 Zb. účinného od 01.05.1991, pričom Slovenský pozemkový fond si nárokoval na predmetnú spornú ornú pôdu v intraviláne areálu ZASAP podľa zák. č. 229/1991 Zb., ktorej však nadobudol účinnosť až dňa 24.06.1991 a preto delimitačný protokol zo 17.10.1994, na základe ktorého boli tieto dva pozemky oddelimitované na Slovenský pozemkový fond je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. inštancie vôbec nevyplýva ako súd I. inštancie posudzoval nárok žalobcu v tejto časti, osud týchto parciel ostal v rozhodnutí súdu I. inštancie tak nepovšimnutý a nejasný.
38. Podľa § 2 zák. č.138/1991 Zb. (1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu3) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov,6) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu,7) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. (3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> alebo ak tak ustanoví osobitný predpis. (4) Do vlastníctva obcí prechádzajú aj historické radnice, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v majetku Slovenskej republiky. (5) Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce. (6) Veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov,9) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu10) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím. Ustanovenia iných osobitných predpisov11) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa osobitných predpisov.11a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> (7) Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
Podľa § 2 d) zákona č.138/1991 Zb. (1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky pod stavbami11g) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901>, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. (2) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky aj pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej vlastníctva dohodou podľa osobitného zákona,11h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou alebo rozostavanou stavbou. (3) Pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami podľa odsekov 1 a 2 prechádzajú do vlastníctva tej obce, ktorá je vlastníkom stavby alebo rozostavanej stavby. (4) Do vlastníctva obcí prejdú dohodou uzavretou medzi obvodným úradom v sídle kraja a obcou z majetku Slovenskej republiky pozemky v dočasnej správe podľa osobitného predpisu11i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/138/20190901>, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
Podľa zákona č. 427/1990 Zb. § 1 Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácia“), prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby. § 2 (1)Predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej
než poľnohospodárskej výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková jednotka“). (2) Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť prevádzkové jednotky, ku ktorým majú užívacie právo osoby, ktorých bydlisko alebo sídlo je na území iného štátu. (3) Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť ďalej prevádzkové jednotky, a) na ktoré sa vzťahuje zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, a to po dobu, po ktorú trvá nárok oprávnených osôb na ich vydanie, b) ktoré prešli z vlastníctva fyzických osôb a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi boli výhradne fyzické osoby, do vlastníctva štátu podľa predpisov vydaných po 25. februári 1948, prípadne z iných dôvodov po tomto dni, dokiaľ majetkové nároky týchto osôb neupravia osobitné predpisy. § 3 Vlastníkmi prevádzkových jednotiek, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, sa môžu stať fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo boli česko- slovenskými štátnymi občanmi po 25. februári 1948, a ďalej právnické osoby, ktorých účastníkmi alebo spoločníkmi sú výlučne tieto fyzické osoby (ďalej len „osoba“). § 14 Ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom.
39. Podľa § 15a zákona č. 138/1991 Zb., ak (1) poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku podľa osobitného predpisu27) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901>. (2) Ak obec uvedená v odseku 1 zanikla, prechádza vlastníctvo podľa odseku 1 na obec, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Ak je právnym nástupcom viac obcí, prechádza pôda podľa odseku 1 do ich vlastníctva rovnakým dielom. To isté platí, ak sa obec uvedená v odseku 1 rozdelila na dve alebo viac obcí. (3) S lesnou pôdou podľa odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí aj lesné porasty nachádzajúce sa na tejto pôde ku dňu účinnosti tohto zákona a investičné lesné cesty alebo ich časti vybudované po 31. decembri 1949. (4) Investičné lesné cesty alebo ich časti odovzdá do vlastníctva štátna organizácia lesného hospodárstva, ktorá ich spravuje, na základe žiadosti vlastníka pozemku dohodou o vydaní majetku. (5) Investičná lesná cesta alebo jej časť prechádzajúca lesnými pozemkami viacerých vlastníkov prechádza do podielového spoluvlastníctva27a) podľa veľkosti podielu investičnej lesnej cesty na lesnom pozemku vlastníka.
Podľa § 15b zákona č. 138/1991 Zb., ak (1) Spolu s pôdou a porastami podľa § 15a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> prechádzajú na obec aj hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane zastavaných pozemkov, ak tieto boli vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ ku dňu účinnosti tohto zákona sú majetkom Slovenskej republiky. (2) Ak do vlastníctva obce prechádzajú veci podľa odseku 1, je obec povinná umožniť doterajšiemu užívateľovi, ktorý s nimi hospodáril do účinnosti tohto zákona, užívať ich bez náhrady do 1. októbra 1992, ak nedôjde medzi obcou a doterajším užívateľom k inej dohode. Úžitky z užívania patria doterajšiemu užívateľovi. (3) Finančné náhrady a rozdiely v stave vydávaných nehnuteľností sa neposkytujú. Podľa § 15c zákona č. 138/1991 Zb., ak (1) Popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901>, neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> ani pozemky a) zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> alebo § 15b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901>, b) alebo ich časti, ktoré sa oprávneným osobám poskytli podľa osobitných predpisov na výmenu alebo ako náhradné za tie, ktoré sa im nemohli vydať,28) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> c) na ktorých bola zriadená záhradkárska alebo chatová osada,
d) na ktorých sú telovýchovné a športové zariadenia, e) ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sa stali súčasťou majetku určeného na privatizáciu na základe už schváleného privatizačného projektu alebo základného imania schváleného transformačného projektu podľa osobitných predpisov,29) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> f) na ktorých sa nachádzajú ložiská nerastov,30) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> g) ktoré do vlastníctva štátu prešli z obcí, ktoré zanikli podľa osobitného predpisu.31) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> (2) Obec sa môže vzdať svojho práva na prechod vecí do svojho vlastníctva podľa § 15a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> a 15b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> v prípade, ak sa na ne vzťahujú obmedzenia vlastníckeho práva, alebo osobitný režim ich užívania podľa osobitných predpisov.32) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901>
40. Podľa § 2 zák. č. 307/1992, ak (1) Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/307/20040101> členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty.1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/307/20040101> Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1992/307/20040101> zostávajú nedotknuté. (2) Vlastník, prípadne nájomca (ďalej len „vlastník“) pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu je povinný podľa účelu jednotlivých druhov pozemkov1a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/307/20040101> vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy, predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu poľnohospodárskej pôdy. Spôsob využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia.2a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/307/20040101>
41. Základným predpokladom určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
42. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobcu je daný nutnosťou zosúladenia faktického užívacieho stavu so stavom právnym.
43. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že vlastníctvo k parc.č. XXXX/XX a XXXX/XXX nadobudol v zmysle ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb. s účinnosťou od 1.7.2009. Vlastníctvo k uvedeným pozemkom mu svedčí z dôvodu, že na týchto sú umiestnené stavby skleníkov, ktoré nadobudol v súlade s ust. § 2 ods.6 zák. č.138/1991 Zb. a to kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 15.6.1994 postupom podľa § 47 b) zák. č.92/1991 Zb. Vo vzťahu k pozemkom KNC XXXX/X a KNC XXXX/XXX tvrdil, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol podľa zák. č.138/1991 Zb. s účinnosťou k 1.5.1991. Podporne ako na právny titul poukázal na ust. § 14 zák. č.427/1990, z ktorého vyplýva, že ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto predať aj s týmto pozemkom. Neskôr v priebehu súdneho konania tvrdil, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom mu svedčí titulom ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Z.z., v zmysle ktorého okrem pozemkov pod stavbami do vlastníctva obcí prechádza aj priľahlá plocha, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
44. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v zmysle ust. § 2 ods.1 zák. č.518/1990 Zb. prešla na žalobcu zakladateľská funkcia voči Záhradníckemu a sadovníckemu podniku štátny podnik, ktorý s účinnosťou k 14.7.1992 vstúpil do likvidácie.
45. Z ust. § 2 ods.2 zák. 138/1991 Zb. vyplýva, že veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, ku ktorým prešla zakladateľská funkcia na obec prechádzajú z majetku SR do vlastníctva obce.
46. Z ods. 6 uvedeného zákonného ustanovenia však vyplýva, že veci uvedené v ods. 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov (zák. č.427/1990 Zb.) sa stanú majetkom obce po tom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím. Ustanovenia iných osobitných predpisov (zák. č.92/1991 Zb.) sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa osobitných predpisov (zák. č.92/1991 Zb.).
47. Podľa žalobcu uvedené nehnuteľností vrátane parcely KNC č. XXXX/X a XXXX/XXX vytvorených z pôvodnej parcely XXXX o výmere 83 492 m2 boli súčasťou strediska výroby a odbytu kvetov na ulici Košickej 18, ku ktorému mal Záhradnícky a sadovnícky podnik š.p. (ďalej ZASAP š.p.) právo hospodárenia.
48. Z ust. § 47 b) zák. č.92/1991 Zb. vyplýva, že pri likvidácii v rámci speňažovania majetku môže likvidátor tento speňažiť na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže postupovať len so súhlasom ministerstva. Odsek 2 uvedeného zákonného ustanovenia obsahuje iba odkaz na postup pri verejných dražbách, konkrétne na zák. č.427/1990 Zb. Zák. č. 427/1990 Zb. totižto upravoval podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 01.11.1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národne výbory prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby.
49. Pokiaľ sa žalobca rozhodol ku veciam, ku ktorým patrilo právo hospodárenia ZASAP š.p inak podliehajúcim právnej úprave zákona č.427/1990 Zb. uplatniť postup podľa zákona č.92/1991 Zb., potom je vylúčené, aby vlastníctvo k uvedeným veciam nadobudol v súlade s ust. § 2 ods.6 veta prvá a veta druhá zák. č.138/1991 Zb.
50. Na základe uvedeného, tak žalobca nadobudol vlastnícke právo iba k tým veciam, ku ktorým mal ZASAP š.p. právo hospodárenia, ktoré sú špecifikované v kúpnej zmluve 51/1994 zo dňa 15.6.1994, ktorá bola uzatvorená v súlade s výnimkou poskytnutou Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR podľa § 47 b) zák. č.92/1992 Zb. zo dňa 3.5.1994. Zo zápisnice o odovzdaní majetku, ktorý je predmetom kúpy nesporne vyplýva, že predmetom kúpy nie je orná pôda, ktorú štátny podnik oddelimitoval na Slovenský pozemkový fond dňa 17.10.1994 a to konkrétne parcelu XXXX/ X,X,X,X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX a 17 vedených na LV č. XXXX kat.úz. Solivar.
51. Na základe uvedených skutočností je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca vlastnícke právo k vyššie uvedeným pozemkom nenadobudol v súlade s ust. § 2 ods.6 Zák. č.138/1991 Zb. a súčasne neprichádza do úvahy ani právny titul v zmysle ust. § 14 zák. č.427/1990 Zb. V danom prípade totižto pri speňažovaní majetku štátneho podniku likvidátorom bol aplikovaný postup podľa § 47 b) zák. č.92/1991 Zb., teda priamy odpredaj majetku na základe výnimky Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 3.5.1994.
52. Pokiaľ parc. KNC č. XXXX/X a KN C XXXX/XXX boli pôvodne súčasťou parcely KNC č. XXXX, ku ktorej mal Záhradnícky a sadovnícky podnik š.p. právo hospodárenia potom aj k uvedeným nehnuteľnostiam mohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo iba v súlade s ust. § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. Z uvedeného dôvodu je potom vylúčené, aby žalobca k uvedeným parcelám nadobudol vlastnícke právo ku dňu účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. Totižto aj z ust. § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. vyplýva, že obec nadobúda dňom účinnosti tohto zákona iba veci a majetkové práva podľa ods. 1, 2 a 5, teda nie veci uvedené v § 2 ods. 6 citovaného zákona podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov, teda zák. č. 427/1990 Zb. v spojení so zák. č. 92/1991 Zb.
53. V čase prebiehajúcej likvidácie štátneho podniku však vstúpila do účinnosti novela zák. č. 138/1991 (zák. č. 306/1992 Zb.) s účinnosťou od 25.06.1992, a to konkrétne prijatím nových zákonných ustanovení, a to § 15a) až 15c).
54. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že poľnohospodárska ako aj nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obce k 31.12.1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky prechádza do vlastníctva obce ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2. Spolu s pôdou a porastami prechádzajú na obec aj hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výroby vrátane zastavaných pozemkov ak tieto boli vo vlastníctve obce k 31.12.1949.
55. K právnym podmienkam stanoveným zákonom o majetku obci č. 306/1992 Zb. sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 75/93, v ktorom uviedol, že zák. č. 306/1992 Zb. potvrdzuje dve základné podmienky, ktoré je potrebné zachovať, aby sa dalo hovoriť o možnom prechode veci zo štátneho vlastníctva do vlastníctva obci. Tou prvou je, že majetok musí byť vo vlastníctve Slovenskej republiky a tou druhou, že sa nachádza v obci. Podobne ako zák. č. 138/1991 Zb. k týmto podmienkam pripája aj ďalšie, ktoré je potrebné splniť, aby k reálnemu prechodu vlastníctva skutočne došlo. Zák. č. 306/1992 Zb. prináša dva nové operatívne paragrafy, ktoré sa týkajú hospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy ako i budov stavieb spojených s jej využívaním. Kritériom ich prevodu na obec je, že táto pôda, respektíve budovy boli vo vlastníctve obci k 31.12.1949. Na základe uvedených ustanovení sa preto vlastníctvom obce nestáva tá poľnohospodárska, nepoľnohospodárska pôda prípadne budovy s ňou spojené, ktoré k termínu 31.12.1949 vo vlastníctve obci neboli.
56. V čase účinnosti zák. č. 306/1992 Zb. vstúpil do účinnosti aj zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý v § 2 ods. 1 uvádza, že poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmelnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účely využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.
57. Je nesporné, že predmetné pozemky majú charakter ornej pôdy a takýto charakter mali aj v čase, keď boli súčasťou parcely KNC č. XXXX, ku ktorej mal Záhradnícky a sadovnícky podnik právo hospodárenia. V čase účinnosti novely zák. č. 138/1991 Zb. zák. č. 306/1992 Zb. predmetné pozemky tak spĺňali definíciu poľnohospodárskych pozemkov tvoriacich poľnohospodársky pôdny fond v zmysle definície ust. § 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb.
58. Pokiaľ teda žalobca podľa predloženého delimitačného protokolu mal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť účinnosťou k 01.07.1992 tak potom iba za splnenia podmienok uvedených v § 15a) a 15b) zák. č. 138/1991 Zb., teda pokiaľ boli vo vlastníctve obce do 31.12.1949, čo v súdnom konaní preukázané nebolo. Skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom sporných nehnuteľností k 31.12.1949 je podľa názoru súdu prvej inštancie preukázaná aj listom jeho právneho predchodcu Záhradníckym a sadovníckym podnikom Prešov zo dňa 01.03.1994 adresovaným Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku (č.l. 32), v ktorom uviedol, že orná pôda, ku ktorej mal právo hospodárenia bola získaná v roku 1957-58 uzatvorením kúpnopredajných zmlúv s vlastníkmi. Na tieto pozemky bolo vydaný vyvlastňovací protokol - rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že došlo k dobrovoľnému uzatvoreniu kúpnopredajných zmlúv. Vyvlastnenie sa týkalo len jednej parcely aj to za náhradu ( č.l. 32 ).
59. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné považovať delimitačný protokol zo dňa 17.10.1994, na základe ktorého mali byť sporné pozemky oddelimitované na Slovenský pozemkový fond za neplatný právny úkon.
60. Okrem iného predpokladom delimitácie je zákonný prechod majetku štátu buď do správy iného správcu majetku štátu alebo do vlastníctva tretej osoby. Prechod majetku nastáva v tých prípadoch, v ktorých absentuje prejav vôle previesť právo k dotknutému majetku alebo vlastnícke právo k nemu zmluvne. Predstavuje teda len doklad - súpis majetku, ktorý bol odovzdaný v nadväznosti na prechod
správy alebo vlastníctva k tomuto majetku na nový subjekt. Nejde teda o právny úkon majúci charakter nadobúdacieho titulu vlastníctva nehnuteľnosti v zmysle ust. § 132 Občianskeho zákonníka.
61. Napriek tomu, že žalobca nepredložil presnú identifikáciu sporných parciel, z predloženého geodetického zamerania skleníkov možno vyvodiť záver, že parcela XXXX/XXX bola vytvorená, okrem iného aj z parc.č. XXXX/X,X,X a 6 vedených na pôvodnom LV XXXX a parc.č. XXXX/XX bola vytvorená okrem iného z parc.č. XXXX/X pôvodne vedenej na LV č.XXXX a z parciel XXXX/X,X,XX,XX,XX,XX Q. XX vedených na pôvodnom LV XXXX.
62. Žalobca ďalej tvrdil, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom nadobudol v súlade s ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb., keďže ide o pozemky pod stavbami skleníkov, ktoré mal nadobudnúť kúpnou zmluvou č.51/1994 zo dňa 15.6.1994 pokiaľ ide o parc. KNC XXXX/XXX a 12, pričom parc. č. XXXX/X a XXXX/ XXX majú predstavovať tzv. priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením a využitím má tvoriť neoddeliteľný celok so stavbou.
63. Ako ďalšiu otázku bolo potrebné vyriešiť, či skleník má charakter nehnuteľností. Vo všeobecnosti platí, že stavba má charakter nehnuteľností, len ak je spojená so zemou pevným základom. Napriek tomu, že do 1.8.2000 stavebný zák. č.50/1976 Zb. nedefinoval pojem pevné spojenie so zemou, uvedená právna úprava je aplikovateľná aj pre daný prípad, teda že pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom; upevnenie strojnými súčiastkami, alebo zvarom o pevný základ v zemi, alebo inú stavbu; ukotvenie pilótami, alebo lanami s kotvou v zemi, alebo na inej stavbe; pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, alebo umiestnenie pod zemou.
64. Špecifickou priestorovou stavbou je skleník, ktorý je so zemou spojený pevným základom len v mieste styku s konštrukciou, ktorá vymedzuje plochu skleníka, teda nie v celej ploche, ktorá sa nachádza pod skleníkovou konštrukciou. To je dané účelom tejto stavby, teda jej využitím na konkrétnu poľnohospodársku výrobu, ktorá sa realizuje na pôde. Napriek tomu je potrebné považovať za zastavaný celý pozemok, ktorý je konštrukciou skleníka vymedzený. Stavba nie je totiž tvorená len jej jednotlivými stavebnými prvkami, ale aj priestorom, ktorý sa v rámci týchto prvkov - zvyčajne pod ich uzavretím
- nachádza; jednotlivé stavebné prvky možno spravidla považovať za ohraničujúce vonkajšiu časť stavby bez toho, aby bola akokoľvek spochybnená skutočnosť, že stavba je tvorená tiež priestorom nachádzajúcim sa vnútri týchto prvkov (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26.6.2013 pod sp.zn. 22Cdo/3099/2012).
65. V danom prípade je potom nedôvodná námietka žalovaných v 4. a 5. rade, že skleník nemá charakter stavby a to aj z dôvodu, že skleníky podľa predloženého geometrického zamerania nikdy neboli evidované v katastri nehnuteľnosti.
66. Keďže žalobca mal predmetné skleníky nadobudnúť do svojho vlastníctva za účinnosti zák. č.265/1992 Zb., potom v zmysle ust. § 43 vykonávacej vyhlášky 594/1992 Zb. sa stavba na liste vlastníctva eviduje ak nemá pridelené súpisné, ani orientačné číslo, iba opisným spôsobom.
67. Pre danú právnu vec je aplikovateľné aj usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. USM ÚGKK SR 1/2014 zo dňa 14.1.2014, z ktorého vyplýva, že Okresný úrad - katastrálny odbor spravidla nezapisuje drobné stavby do katastra, prípustné je evidovanie drobných stavieb spojených so zemou k pevným základom, ktoré majú charakter budovy, pričom Okresný úrad má autonómne postavenie pri posúdení, či drobná stavba je predmetom evidencie katastra.
68. Súčasne sa v uvedenom usmernení uvádza, že drobnou stavbou nie je napríklad vlek, lanovka, studňa, stožiar, múrik, cestné teleso, železničný zvršok, priehrada, rybník, bazén, kanál, silážna jama, parkovisko, letisko, alebo iná spevnená plocha, predajný stánok, hnojisko, alebo prístrešok. Z uvedeného teda vyplýva, že pre posúdenie či stavba má charakter nehnuteľností nie je rozhodujúce, či je alebo nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Z predloženého geodetického zamerania vyplýva, že zamerané skleníky mali betónový základ, teda v čase ukončenia ich výstavby spĺňali charakter nehnuteľnej veci. Pokiaľ by teda žalobca nadobudol vlastníctvo k stavbám zameraných skleníkov podľa § 2 ods.6 veta 3 zák. č. 138/1991 Zb. a to kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.1994 v zmysle zák. č. 92/1991 Zb. potom v zmysle ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb. do jeho vlastníctva prešli aj pozemky pod uvedenými
stavbami vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. 69. Z predloženej kúpnej zmluvy č.51/1994 zo dňa 15.6.1994 vyplýva, že žalobca okrem iného nadobudol od štátneho podniku skleník, ktorý je umiestnený na parc. č. XXXX/XX a XX. Súčasťou kúpnej zmluvy bol aj inventarizačný zoznam s uvedením 4 skleníkov a skleníkovej zostavy bez identifikácie, na ktorých pozemkoch sú umiestnené. Je nesporné, že žalobca kúpnou zmluvou nadobudol do svojho výlučného vlastníctva stavby skleníka umiestneného na parc.č. XXXX/XX Q. XX, avšak predloženým geodetickým zameraním nebolo preukázané, že ide o identické skleníky, keďže tieto sú umiestnené na pozemkoch s označením pôvodného parcelného čísla, ktoré sú rozdielne oproti pozemkom uvedených v kúpnej zmluve, na ktorých mali byť skleníky umiestnené.
70. Z ust. § 132 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Z uvedeného dôvodu je potom vylúčené, aby žalobca nadobudol vlastníctvo k stavbám skleníkov na základe inventarizačného zoznamu, keďže tento nie je právnym úkonom, na základe ktorého môže dôjsť k prevodu vlastníctva veci na iného vlastníka.
71. V danom prípade sa preto súd I. inštancie stotožnil s námietkou žalovaných v 4. a 5. rade, že medzi obsahom inventarizačného zoznamu vyhotoveného na podklade kúpnej zmluvy a obsahom geodetického zamerania sú nezrovnalosti, čo do počtu skleníkov a zároveň oba tieto listinné dôkazy sú absolútne nespôsobilé preukázať, či skleníky vymedzené v inventarizačnom zozname sú tými istými skleníkmi, resp. aspoň niektoré z nich ako ich špecifikuje geodetické zameranie.
72. Keďže žalobca nepreukázal, že nadobudol do výlučného vlastníctva stavby skleníkov podľa predloženého geodetického zamerania kúpnou zmluvou č.51/1994 zo dňa 15.6.1994 potom v zmysle ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb. nemohol nadobudnúť ani vlastníctvo k sporným pozemkom, na ktorých majú byť stavby skleníka umiestnené, resp. tvoria tzv. priľahlú plochu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
73. Pokiaľ z ust. § 2d) zák. č. 138/1991 Zb. vyplýva, že do vlastníctva obce prechádzajú z vlastníctva štátu pozemky pod stavbami, ktoré do vlastníctva obce prešli podľa § 2 až 2c) vrátane priľahlej plochy potom v prípade, ak žalobca v súdnom konaní nepreukázal, ktoré stavby skleníka do jeho vlastníctva prešli kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.1994 postupom podľa § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb, súčasne nepreukázal, že sporné pozemky sú pozemkami pod stavbami, ktoré nadobudol v zmysle zák. č. 138/1991 Zb., prípadne tvoriacimi tzv. priľahlú plochu, ktorá je právne ako aj faktický priradená ku stavbe a svojim využitím tvorí so stavbou jeden funkčný celok (zastávaná plocha, ostatná plocha alebo iná plocha ako sú dvory, oplotené areály škôl, sociálnych zariadení, zdravotníckych zariadení a pod.).
74. V konkrétnom prípade prichádza do úvahy aj aplikácia nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.03.2016 zo záverov, ktorého vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavne hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto tipu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Teda aj v prípade preukázania vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom by súd prvej inštancie tohto považoval za nedbalého vlastníka, ktorý napriek tvrdeniu, že nadobudol vlastnícke právo ešte v roku 1991 prvýkrát vlastníctvo štátu k sporným pozemkom spochybnil až v roku 2013, teda po viac ako 20. rokov. Na základe uvedeného, by potom bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva žalovaným v 1. až 3. rade ako dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom nadobudli v dobrej viere v reštitučnom konaní respektíve kúpnou zmluvou od reštituentov.
75. Súd 1. inštancie sa ďalšími námietkami žalovaných nezaoberal, keďže tieto nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia a boli by opodstatnené iba za predpokladu preukázania vlastníctva žalobcu k stavbám skleníkov umiestnených na sporných parcelách.
76. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie ÚS SR z 23.4.2004 pod sp.zn. III. ÚS 209/04, rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997 - sťažnosť č.21522/93 a Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III).
77. Zároveň súd I. inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 4. rade pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore, keďže nebol vedený ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník sporných pozemkov, ale iba vykonával správu pozemkov vo vlastníctve štátu.
78. Zároveň sa súd I. inštancie nestotožňuje s tvrdením žalovaných v 4. a 5. rade, že došlo k porušeniu princípu rovnosti strán sporu realizovaným predbežným právnym posúdením na pojednávaní konanom dňa 7.9.2020. Na uvedenom pojednávaní súd I. inštancie sa iba stotožnil s námietkou žalovaného v 4. rade, ktorý sám namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie s tým, že vlastníkom sporných nehnuteľností je Slovenská republika, ku ktorým iba vykonáva správu. V danom prípade zo strany súdu nebolo realizované akékoľvek hmotno-právne, resp. procesno-právne poučenie na odstránenie uvedeného hmotno-právneho nedostatku označenia strán sporu. Súčasne neboli splnené podmienky na zamietnutie žaloby voči žalovanému v 4. rade z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie čiastočného rozsudku v zmysle ust. § 213 CSP.
79. Pokiaľ žalobca súdu doručil návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania s označením SR
- Slovenský pozemkový fond, tento realizoval bez poučenia súdu. Účelom pristúpenia do konania ako inštitútu sporového konania je odstránenie nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý tu bol už v čase začatia konania a ktorý by inak viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, aby vec bola prejednaná alebo rozhodnutá v rámci už začatého konania a voči inej osobe (Najvyšší súd ČR 23Cdo/5090/2008). Preto súd uvedenému návrhu žalobcu v súlade s ust. § 79 CSP vyhovel.
80. Podľa § 153 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
81. Z ust. § 153 CSP nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť na tie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovou stranou neboli predložené včas a to najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
82. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania žalobcu výsluchmi svedkov, ktoré pôvodne predniesol ešte na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 z dôvodu, že tieto nielenže neboli uplatnené včas, ale súčasne žalobca neuviedol na preukázanie, ktorých skutkových tvrdení žiada uvedené dôkazy vykonať. Až na pojednávaní konanom dňa 27.06.2022 uviedol, že osoba ním navrhovaného svedka JUDr. Viera Andrejková je bývala likvidátorka Záhradníckeho a sadovníckeho podniku Prešov š.p. s predložením jej písomnej svedeckej výpovede. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca napriek dĺžke trvania súdneho konania a ešte pôvodnému prednesu návrhu na doplnenie dokazovania na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 až do dátumu pojednávania konaného dňa 27.06.2022 nevedel, že ním navrhovaný svedok mal postavenie likvidátora jeho právneho predchodcu, pričom neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili súdu oznámiť včas, ku ktorým skutkovým okolnostiam žiada navrhované dôkazy vykonať. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie v súlade s ust. § 153 CSP neprihliadal na návrhy na doplnenie dokazovania bola skutočnosť ich predloženia na pojednávaní konanom dňa 27.06.2022 a z dôvodu zachovania procesných práv
a povinnosti žalovaných by bolo nevyhnutné uvedené pojednávanie odročiť a umožniť žalovaným v primeranej lehote zaujať stanovisko k predloženým dôkazom.
83. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania vlastníctva žalobcu k stavbám skleníkov podľa geodetického zamerania súd zamietol z dôvodu hospodárnosti konania aj jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky.
84. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
86. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 a úspešným žalovaným v 1.,2.,4. a 5. rade bol priznaný voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 87. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
88. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnému žalovanému v 3. rade trovy konania nevznikli.
89. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadnej nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018 pod sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti výroku I., II. a III. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Proti výroku IV. odvolanie prípustné nie je.