Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, proti žalovanej E. H., V.. X.X.XXXX, V. L. XXX, o zaplatenie 597,60 eur, o odvolaní CETELEM SLOVENSKO, a.s. Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 proti rozsudku 24C/323/2015 - 29 z 12.10.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť CETELEM SLOVENSKO, a.s. Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 (ďalej len pôvodnému žalobcovi) 139,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 139,03 eur od 17.07.2014 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach po 15,- eur mesačne a to vždy do 25-tého dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci november 2015 , až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky , má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zistil, že pôvodný žalobca uzatvoril so žalovanou 15.11.2011 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorú právne posúdil ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom , na základe ktorej boli žalovanej, fyzickej osobe nepodnikateľke poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úverového rámca pôvodným žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmluve bola uvedená výška úverového rámca 5.000,- eur a aktuálna výška úverového rámca 600,- eur s výškou mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, so splatnosťou prvej mesačnej splátky k 10. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, výškou ročnej úrokovej sadzby 26,28 % ročne, RPMN vo výške 41,76 %, priemernej RPMN vo výške 23,97 %, splatnosťou mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci. Podľa Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom zo 17.09.2015 vyplýva, že žalovaná čerpala spolu 1.008,19 eur a z Potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom

prípade žalovaná vrátila pôvodnému žalobcovi spolu 983,50 eur. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX z 21.07.2014 mu vyplynulo, že pôvodný žalobca listom z 21.07.2014 oznámil žalovanej uplatnenie práva podľa § 506 Obch. zák., teda zosplatnenie úveru ku dňu 16.07.2014 a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu. Z Rozpisu úverového prípadu mal za zrejmé vykonanie jednotlivých odfinancovaní peňažných prostriedkov zo strany pôvodného žalobcu v prospech žalovanej, ako aj komplexný rozpis jednotlivých úhrad zo strany žalovanej s tým, akým spôsobom sa uhradené sumy započítavali na istinu, úroky, poistenie ako aj poplatky za správy úveru , pričom v závere predmetného rozpisu úverového prípadu ku dňu 15.07.2014 pôvodný žalobca evidoval voči žalovanej dlh vo výške 520,63 eur na istine, 76,97 eur na úrokoch - poistnom a ostatných poplatkoch a 0,- eur na nákladoch. Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo 17.09.2015 mu vyplynulo, že došlo v danom úverovom prípade v prospech žalovanej k odfinancovaniu peňažných prostriedkov vo výške 1.008,19 eur. Z Potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade zo 17.09.2015 mal za zrejmé, že došlo k prijatiu splátok zo strany žalovanej pôvodnému žalobcovi vo výške 983,50 eur. Z vyjadrenia pôvodného žalobcu , doručeného súdu 21.09.2015 mal za zrejmé, že žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.122,53 eur tak, že 1.008,19 eur čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach, alebo financovaní na svoj účet podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ktoré pôvodný žalobca súdu predložil v prílohe a 114,34 eur sú poplatky za výber v hotovosti z bankomatov, ktoré pôvodný žalobca účtoval žalovanej ako súčasť úverovej istiny podľa Sadzobníka poplatkov, pričom vyúčtované poplatky sú zrejmé z výpisu z úverového účtu žalovanej, ktorý pôvodný žalobca v konaní už súdu predložil. Vychádzajúc z § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 497, § 369 ods. 3 Obch. zák., § 10c) Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a § 142 ods. 2 O.s.p. ( ich znenie citoval), urobil záver, že v uzatvorenej Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že v nej nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že v zmluve je uvedená výška mesačnej splátky tak, že táto bola stanovená na minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takéto dojednanie výšky mesačnej splátky nepovažoval súd za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď táto má byť uvedená konkrétnou vyčíslenou sumou a nie je vyčísliteľná spotrebiteľom, matematickými operáciami, ktorých vypočítanie je navyše nejasné. Zdôraznil, že rovnako tak pôvodný žalobca neuviedol, koľko z tej ktorej mesačnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a spotrebiteľ tak nemá možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov , aj v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj túto skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky , nakoľko pôvodný žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, že nemožno takýto jeho postup považovať za súladný zo Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Až z pôvodným žalobcom predloženého Výpisu úverového prípadu mu vyplynulo rozpočítanie jednotlivých úhrad z jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z Výpisu z úverového prípadu mu vyplynulo, že pri jednotlivých splátkach bolo na istinu započítané zo samotnej splátky raz suma vyššia, inokedy zase suma nižšia. Teda , započítanie úhrad na jednotlivé nároky , nebolo , ani nie je pôvodným žalobcom vykonané rovnomerne. Ďalej uviedol, že rovnako tak Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie splatnosti ako v 10. deň v mesiaci a, že takéto určenie termínov splátok spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ust. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia každej jednotlivej splátky. Urobil záver, že pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o termínoch splatnosti splátok úveru , nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov splátok spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak , je potrebné trvať na tom, aby termíny jednotlivých splátok boli určené konkrétnym dátumovým okamihom. Nakoľko uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť vo výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a Potvrdenia prijatia splátok zo 17.09.2015 predložených pôvodným žalobcom , žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1.008,19 eur, pričom pôvodnému žalobcovi uhradila spolu 983,50 eur. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , žalovanou čerpaný úver bola povinná v uvedenej výške pôvodnému žalobcovi vrátiť. Súd preto žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú uhradiť pôvodnému žalobcovi 139,03 eur, ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami 1.008,19 eur spolu s poplatkami za výber v hotovosti z bankomatov 114,34 eur, ktorých vynaloženie je zrejmé z predloženého rozpisu úverového prípadu a uhradenými finančnými prostriedkami vo výške 983,50 eur. Konštatoval, že z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo pôvodnému žalobcovi podľa § 369 Obch. zák. právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 Nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, nakoľko zmluvný vzťah mu vznikol pred týmto dňom a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu ECB. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy 139,03 eur aj úrok z omeškania vo výške 8,15% od 17.07.2014 ( deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) , do zaplatenia , keďže omeškanie s plnením dlhu u žalovanej doposiaľ trvá. Žalobu nemal za dôvodnú v časti , v ktorej sa pôvodný žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy nad 139,03 eur , nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie je žaloba dôvodná ani v časti uplatnených úrokov z omeškania nad sumu poskytnutého úveru a v časti požadovaného úroku. Žalobu preto v časti uplatnenej 458,57 eur spolu s úrokom z úveru a úrokom z omeškania z uvedenej sumy zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. . Žalovaná bola v prevažnej miere úspešná a preto jej vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania a nakoľko jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu jej nepriznal. Žalovanej povolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 15,- eur mesačne a to vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci november 2015 , až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia s poukazom na § 160 O.s.p., nakoľko žalovaná je t.č. nezamestnaná s celkovým mesačným príjmom 220,- eur, pričom zároveň spláca aj iné úvery.

3. Proti rozsudku , v rozsahu , v ktorom bola žaloba zamietnutá , podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný žalobca.

4. Mal za to, že súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom súdu, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej kary neobsahuje náležitosti, poukazujúc na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to údaj o celkovej čiastke k zaplateniu a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z ktorého dôvodu súd považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, t.zn., že poskytuje žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovanej, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalovaná tak mohla čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohla čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohla kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia atď. Zdôraznil, že nevie vôľu žalovanej ani predpokladať , ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť celkovú výšku k zaplateniu a tiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , inak , než to urobil na úverovej zmluve, t.zn., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. Rovnako poukázal na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov a teda, že žalovaná mala presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má za to, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že v konaní pred súdom dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z § 79 ods. 1 O.s.p. Zastával názor, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, mimoriadna splatnosť úverovej zmluvy s dokladom o doručení, špecifikáciu dlžnej sumy, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách, ktoré založil do súdneho spisu počas konania na súde sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 27,- eur a trov právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 47,92 eur.

5. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 súdu prvej inštancie 12.5.2016 oznámil cezhraničné zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúce na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, s tým, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikne zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stane jej univerzálnym právnym nástupcom, a to ku dňu účinnosti cezhraničného zlúčenia 01.07.2016.

6. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 2435/D vyplýva, že pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava bol od 30.06.2016 vymazaný z Obchodného registra ex offo z dôvodu, že s účinnosťou k 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA akciovou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registra Paríž pod číslom XXXXXXXXX I. Y. a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava s tým , že právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava sa stal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu ako so žalobcom .

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

9. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), t.j. , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , sa týka chýba v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 C.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní pôvodného žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

14. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to rozčlenením jednotlivých súm, a to nielen výšku splátok a ak uvedené náležitosti nemá , je potrebné považovať úver za bezúročný.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov : a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci je spotrebiteľský úver medzi stranami sporu potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že v zmluve o úver nie sú uvedené náležitosti vyžadované v zmysle 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., teda výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Je potrebné zdôrazniť, že aplikácia cit. zák. ust. musí byť v súlade so zmyslom a účelom zák. č. 129/2010 Z.z., že zmyslom a účelom spotrebiteľských úverov je dosiahnutie pravdivého informovania spotrebiteľa o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia zmluvy, teda aby spotrebiteľ mal možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku. Tým, že zákonné dodržanie niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj jej písomnej formy postihuje v zákone platnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnuté podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy a jednak vo vzťahu k týmto náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona. Pokiaľ teda zmluva uzavretá medzi stranami sporu niektorú z vymenovaných náležitostí neobsahuje a nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. K výhrade pôvodného žalobcu, že ním spomínané náležitosti do spotrebiteľského úveru nebolo možné ku dňu uzavretia zmluvy stanoviť, že nevie vôľu žalovanej ani predpokladať a ani ovplyvniť, že preto nemohol v zmluve uviesť celkovú výšku k zaplateniu a tiež výšku, počet a termíny splátok istiny úroku a iných poplatkov, je potrebné uviesť, že sú bez právneho významu, nakoľko vychádzajúc z vyššie cit. zák. ust., zákon vyslovene uvádza, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov a že preto bolo povinnosťou pôvodného žalobcu v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne náležitosti uviesť. Zákonné ust. § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa týkajú spotrebiteľského úveru uzavretého medzi pôvodným žalobcom a žalovanou a preto výhrady právneho predchodcu žalobcu, že spotrebiteľský úver nebolo možné takýto spôsobom vymedziť tak, aby obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., je v rozpore s platnou právnou úpravou.

21. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdiť ako vecne správny.

22. Rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní v uvedenom rozsahu preskúmavaný.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 253 ods. 1 C.s.p.

24. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

27. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).