Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoCsp-78-2022.pdf
PDF · 103.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom vo C. D., E. XX/X, zastúpenej Centrum správnej pomoci, so sídlom v Michalovciach, Topolianska 2829/174, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 10Csp/110/2020 zo dňa 20. júna 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 10Csp/110/2020 – 152 zo dňa 20. júna 2022.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 20. júna 2022 č.k. 10Csp/110/2020-152 žalobu zamietol (výrok I.) a náhradu trov konania účastníkom nepriznal (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej sprostredkovateľský úver poskytnutý v zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 003212711250315, uzavretej dňa 25.03.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez a bez poplatkov a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie 2.659,04 €, a to na tom základe, že v zmluve sa nachádzajú prijateľné zmluvné podmienky, A to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa žiadala, aby súd z úradnej moci a povinnosti podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole, predmetnú zmluvu preskúmal aj ohľadom výšky ročnej úrokovej sadzby a priemernej hodnoty RPMN v čase poskytnutia úveru, poukázala na to, že neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona neplatné, čo spôsobuje čiastočnú neplatnosť zmluvy, a ak zmluva samotná odporuje zákonu, či dobrým mravom, možno jej platnosť napadnúť v plnom rozsahu. Uviedla, že žalobkyňa uhradila za obdobie od 25.03.2015 do 17.05.2019 celkovo 7.659,04 €, z toho istina 5.000 € a úroky 2.659,04 €. Ďalej uviedla, že v zmluve absentuje požadovaný údaj, a to výška mesačných splátok, istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely jeho splatenia. Zmluva uvádza len údaj o počte mesačných splátok z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ( rozpor s § 9 ods. 2 písm. k ) zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázala na rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, ako Krajský súd v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016, Krajský súd v Trnave sp. zn. 23Co/65/2015, Krajský súd v Košiciach sp. zn. 9Co/47/2016. Uviedla, že uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dohodnutým úverovým rámcom vo výške 5.000 € na dobu 9 rokov. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavuje sumu 9.168 €, čo je navýšenie o 4.168 €, to znamená, že bola povinná zaplatiť žalovanému čiastku, ktorá predstavuje približne 80% požičanej
sumy. Žalobkyňa toto navýšenie úveru považuje za neprimerane vysoké protiplnenie. Takisto poukázala na to, že v zmluve sa nachádza rozhodcovská doložka a Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá vo svojom dôsledku predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi žalovaným a žalobcom, pretože nie súd , ale rozhodca rozhodne o právach a právom chráneným záujmom a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok.
3. Právne vec posúdil podľa § 9 ods. 1,2,3,5 a 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 11 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,5,6 a 9, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) majúc za to, že predmetnú zmluvu o pôžičke je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia.
4. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd mal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.3.2015 obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré v čase jej uzavretia vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sú v nej zreteľne uvedené údaje o poskytnutom úvere, pôžičke to je o výške poskytnutej pôžičky 5.000 €, o jej splatnosti 15.3.2024 s uvedením prvej splátky dňa 15.4.2015, o mesačných anuitných splátkach 83,98 €, ktoré žalovaná mala splácať vždy 15. dňa v mesiaci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová ako aj viaceré rozhodnutia krajských súdov. Osobitne poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 vo vzťahu k ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ sa týka spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.03.2015 uzavretej v súlade s ustanovením zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa názoru súdu, je táto písomne, obsahovo aj formálne oddelená od zmluvy o úvere a tiež obsahuje všetky vyžadované náležitosti. Neobsahuje dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, ani dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu, ani neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uzavretie zmluvy o úvere podľa názoru súdu nebolo podmienené uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Čo sa týka výšky RPMN v zmluve o úvere je výška 16,49%, pričom podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, za štvrtý štvrťrok 2014 bola RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch zo zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane vo výške 11,58%, pričom podľa ustanovení § 1 ods. 1 až 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, a teda dvojnásobok v danom prípade by predstavoval 23,16%, pričom RPMN v zmluve úveruje vo výške 16,49%, a teda v zmluve o úvere dohodnutá odplata preukázateľne neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, aj z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
5. Tiež súd nezistil, aby žalobca pochybil pri skúmaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy oboma účastníkmi. Súd zistil, že žalobkyňa uviedla v údajoch o príjmoch čistý príjem - posledný mesiac 474.00 €, čistý príjem - predchádzajúci mesiac 527.00 €. Výdavky, záväzky, hypotéka s výškou mesačnej splátky 63.00 €. Popis iných výdavkov žalobkyňa neuviedla. Rovnako zrážky zo mzdy na základe súdneho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalovaná strana skúmala bonitu žalobkyne, a bonitu klienta overovala aj v úverovom registri. Žalobkyňa poskytnutý úver riadne splácala, aj predčasne splatila. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný svoje predzmluvné povinnosti ohľadom skúmania bonity žalobkyne splnil, pričom bonitu klienta zisťoval aj nahliadnutím do príslušnej databázy údajov do spoločného registra bankových informácii, ktorý bol vytvorený bankami na základe zákona č. 483/2001 Z.z., a teda na základe tohto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a to tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov nakoľko žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovanému trovy konania nevznikli.
7. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8.1. Odvolateľka vo všeobecnosti poukázala na povinnosť súdu skúmať nároky v spotrebiteľskom spore úplne a dôsledne, pričom vykoná aj dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté a zároveň ex offo
skúma aj existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázala na to, že v danom prípade je predmetná zmluva zmluvou typovou, pričom je nesporné, že žalobkyňa je spotrebiteľka a žalovaný je podnikateľ, pričom žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, ktoré boli vopred predtlačené. Zdôraznila, že na predmetnú právnu vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ. 8.2. Poukázala na to, že len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno považovať za náležité splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom neúplné údaje o príjmoch a výdavkoch nemožno považovať za náležité splnenie si tejto povinnosti. Bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam, mal by aktívne zisťovať a preverovať bonitu dlžníka, nie sa uspokojiť len s jeho ničím nedoloženými vyhláseniami. 8.3. Žalobkyňa považuje rozhodnutie za neodôvodnené, neposkytujúce odpoveď na relevantné argumenty a nerešpektujúce hmotnoprávnu úpravu spotrebiteľských zmluvných vzťahov.
9.1. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správny. Súd v ňom riadne a úplne zistil skutkový stav a zároveň naň správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Rozsudok spĺňa zákonom považované požiadavky v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže odôvodnenie rozsudku je presvedčivé, jasné, zrozumiteľné a dáva odpovede na zásadné a základné otázky prejednávanej veci. 9.2. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa cituje ustanovenia Civilného sporového poriadku a § 54 OZ, ktoré žalovaný ani súd nepopreli a rovnako žalovaný nepoprel to, že zmluva bola uzatvorená na základe vopred predtlačeného tlačiva (predformulovaného návrhu zmluvy). V každom prípade je však priestor na úpravy pripravených predformulovaných návrhov zmlúv podľa preferencií klienta, a teda považuje obranu žalobkyne za účelovú, keďže s obsahom zmluvy sa oboznámila, nemala výhrady pri uzatváraní a túto dobrovoľne podpísala. 9.3. K namietanému skúmaniu bonity klienta pred uzatvorením zmluvy poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 2.6.2022, pričom citoval ust. § 7 ods. 1, 2 a § 11 ods. 2. Dôvodil, že svoje povinnosti ohľadom skúmania bonity žalobkyne si splnil, keďže
- zisťoval údaje o príjmoch (čistý príjem - posledný mesiac: 474 €, čistý príjem - predchádzajúci mesiac: 527 €), výdavkoch (záväzky: hypotéka s výškou mesačnej splátky 63 €, Popis iných výdavkov: Žalobkyňa žiadne neuviedla; Máte zrážky zo mzdy na základe súdneho rozhodnutia? Nie) a rodinnom stave (slobodná; Počet vyživovaných detí: 0; Počet členov rodiny: 1), dokonca o bývaní Žalobkyne (nehnuteľnosť vo vlastníctve bez hypotéky), vzdelaní, zamestnaní Žalobkyne (stredné s maturitou; Hlavný zdroj príjmu; Názov zamestnávateľa: ŽSR Oblastné riaditeľstvo Košice, trvalý pracovný pomer od 08/1995; Výpovedná/skúšobná doba: Nie; Číslo telefónu zamestnávateľa 0562290303; Meno pracovníka mzdového oddelenia: Ovčendová) posudzovala (brala do úvahy pri posudzovaní údaje jej dostupné a údaje získané od Žalobkyne, ktorej povinnosťou bolo poskytnúť Žalovanej úplné, presné a pravdivé údaje) – poukázal na predloženú Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelovú,
- využil oprávnenie ako veriteľ nahliadnuť do príslušnej databázy údajov a bonitu klienta overoval v úverovom registri (poukázal na v konaní predložený výpis zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) zo dňa 23.5.2015, ktorý bol vytvorený bankami na základe zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov za účelom uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov).
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. novembra 2023 o 09.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 31.10.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
13. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
14. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP neboli naplnené .
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
16. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
17. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobkyne.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku vrátane záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že naplnil podmienky zák. č. 129/2010 Z.z. v tom smere, a s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:
19. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bolo ne/správne právne posúdenie otázky, či veriteľ pri poskytnutí úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..
20. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobkyňa a žalovaný dňa 25.3.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý žalovaná splatila.
21. V súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovaný povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver, vychádzajúc z ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..
22. Súd prvej inštancie sa preto okrem iného zaoberal aj otázkou, či pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy žalobca s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..
23. Podľa ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
24. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Odvolací súd dopĺňa, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Toto ustanovenie bolo zavedené až novelou uskutočnenou zák. č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2017. V rovnakom čase nadobudla účinnosť aj zmena § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. , kde bola doplnená štvrtá veta, v zmysle ktorej za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
26. Odvolací súd v zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalovaný v tomto smere uniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia svojej povinnosti.
27. Zo Žiadosti o flexipôžičku - bezúčelovú, ktorú žalobkyňa vypísala vyplýva, že žalovaný zisťoval údaje o príjmoch (čistý príjem - posledný mesiac: 474 €, čistý príjem - predchádzajúci mesiac: 527 €), výdavkoch (záväzky: hypotéka s výškou mesačnej splátky 63 €, iných výdavkoch, zrážkach zo mzdy na základe súdneho rozhodnutia, rodinnom stave počte vyživovaných detí, počte členov rodiny, dokonca o bývaní žalobkyne, jej vzdelaní, zamestnaní a zamestnávateľovi s tým, ž sa jedná o trvalý pracovný pomer od 08/1995 a žalobkyňa nie je vo výpovednej ani skúšobnej dobe, so zistením čísla telefónu zamestnávateľa a mena pracovníka mzdového oddelenia na účely overenia údajov posudzovala, pričom povinnosťou žalobkyne bolo poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje.
28. Zároveň, žalovaný využil oprávnenie ako veriteľ nahliadnuť do príslušnej databázy údajov a bonitu klienta overoval v úverovom registri , tak ako to vyplýva z výpisu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) zo dňa 23.5.2015, ktorý bol vytvorený bankami na základe zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov za účelom uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov.
29. Žalovaný teda dôsledne posudzoval schopnosť žalobkyne splácať úver na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalobkyne (spotrebiteľa) za súčasného nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).