Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-180-2021.pdf
PDF · 141.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/180/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G. S. XX/X, W., právne zastúpený JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Štefánikovo nám. 13, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 11.190,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13.934,98 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.436,44 Eur od 13.10.2020 do 25.11.2020, zo sumy 11.386,44 Eur od 26.11.2020 do 11.12.2020, zo sumy 11.316,44 Eur od 12.12.2020 do 28.4.2021, zo sumy 11.166,44 Eur od 29.4.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca v návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 12.10.2020 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 28.7.2017 Zmluvu č. 5133233492 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 2.3.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 14.204,98 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.436,44 Eur, z riadneho úroku vo výške 2.350,85 Eur, z úroku z omeškania vo výške 393,69 Eur a z poplatkov vo výške 24 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: platbu vo výške 50 Eur zo dňa 25.11.2020, platbu vo výške 70 Eur zo dňa 11.12.2020 a platbu vo výške 150 EUR zo dňa 28.4.2021. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 13.934,98 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 11.166,44 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.350,85 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 393,69 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 24 Eur. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 13.10.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Na podporu skutkových tvrdení žalobca spolu s návrhom predložil ako listinné dôkazy Zmluvu o postúpení pohľadávky banky voči žalovanému žalobcovi uzatvorenú dňa 12.10.2020 spolu s prílohou (špecifikácia postúpenej pohľadávky voči žalovanému) a s Oznámením banky zo dňa 20.10.2020 adresovaným žalovanému, ktorým mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 uzavretej medzi žalobcom a postupcom, Zmluvu o splátkovom úvere uzavretú dňa 28.7.2017 medzi postupcom a žalovaným, Všeobecné obchodné podmienky postupcu účinné od 1.1.2015, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery postupcu účinné od 1.1.2015, Sadzobník poplatkov postupcu účinný od 1.1.2017, Výzvu zo dňa 30.1.2020 adresovanú žalovanému, ktorou mu postupca oznamuje, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.779,91 Eur, vyzýva ho na úhradu dlhu do 15 dní od doručenia výzvy a upozorňuje ho, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnené vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.3.2020 adresované žalovanému o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 2.3.2020 spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie výzvy dňa 10.3.2020 matke žalovaného, Výzvu zo dňa 4.5.2020 adresovanú žalovanému, ktorou bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a upozornený na možnosť banky postúpiť pohľadávku tretej osobe v prípade neuhradenia dlžnej sumy, Platobnú históriu predmetného úveru a predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 8.6.2021 s podacím hárkom preukazujúcim jej odoslanie žalovanému poštou dňa 9.6.2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom, voči ktorému podali žalovaní odpor a následne žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), čím došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu a postúpeniu veci tunajšiemu súdu, ktorý ju následne prejednal ako žalobu podľa ustanovení CSP.
5. Žalovaný v odpore navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na svoje postavenie ako spotrebiteľa a na to, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a mala by byť posudzovaná jednak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, jednak aj podľa osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o bankách a zákona o ochrane spotrebiteľa účinných v čase jej uzatvárania. V tejto súvislosti uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj iba ako „ZoSÚ“), a síce uvedenie všetkých predpoklady použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov („RPMN“), v dôsledku čoho je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Uvedené vyplýva z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR, Odbor ochrany spotrebiteľa zo dňa 24.2.2020, na ktoré sa žalovaný so svojou žiadosťou o posúdenie predmetnej zmluvy obrátil a ktorú súčasne s odporom predložil. Žalovaný taktiež namietol posudzovanie jeho úverovej bonity právnym predchodcom žalobcu s odbornou starostlivosťou, čím hrubo porušil svoje povinnosti. Poukázal aj na ďalšie zákonné povinnosti žalobcu a jeho právneho predchodcu významné pre posúdenie správnosti ich postupu voči žalovanému pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, postúpení pohľadávky, jej následnom vymáhaní žalobcom, spojené predovšetkým s plynutím času (napr. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 6 písm. d) zákona o upomínacom konaní, atď.), ktoré splnenie žalobca súdu doposiaľ nepreukázal, nakoľko v súdnom spise sú síce výzvy a oznámenia, ale bez doručeniek.
6.1. Žalobca vo vyjadrení sa k odporu (replika) uviedol, že posúdenie zmluvy Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktoré sa žalovaný odvoláva nie je právne záväzné, nakoľko jedine miestne a vecne príslušný súd Slovenskej republiky má právomoc rozhodnúť, či zmluva má alebo nemá povinné náležitosti. Žalobca zastáva názor, že predpoklady použité na výpočet RPMN sú v zmluve prítomné. Predpoklady sú upravené v § 19 a v prílohe k ZoSÚ. Ich úlohou je určiť zložky, ktoré majú byť zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom a zohľadnené pri výpočte RPMN a tiež zabezpečiť, aby bola RPMN počítaná konzistentne v záujme lepšej porovnateľnosti jednotlivých ponúk. Ide o predpoklady ako to, že úver bol čerpaný riadne, spotrebiteľ plní svoje zmluvné povinnosti včas a pod. Túto zákonnú požiadavku plne napĺňa Zmluva o úvere v čl. I časť „predpoklady použité na výpočet RPMN“ pričom v rovnakom čl. Zmluvy o úvere sú uvedené aj údaje vstupujúce do výpočtu. Nikde v ZoSU sa nenachádza požiadavka na uvedenie vzorca výpočtu RPMN, ako to uvádza žalovaný. 6.2. Ohľadne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru si postupca so žalovaným dohodol v zmluve (čl. II ods. 6 zmluvy). Výzvou zo dňa 30.1.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z predloženej platobnej histórie je zároveň zrejme, že v čase odoslania tejto upomienky bol žalovaný v omeškaní s plnením minimálne troch splátok. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuriadil, podaním zo dňa 3.3.2020 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu taktiež dodržal všetky podmienky vyplývajúce mu z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to jednak Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ku ktorej žalobca predložil doručenku, ako aj Výzvou zo dňa 4.5.2020.
7. Ohľadne posudzovania bonity žalovaného sa žalobca vyjadril v doplňujúcom podaní zo dňa 18.11.2021, kde uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti. Príjmy žiadateľa boli vo výške 476 Eur a boli overené predloženým rozhodnutím o výške invalidného dôchodku. Maximálne splátkové zaťaženie z akceplovateľného príjmu bolo vo výške 55%. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, podľa ktorých splátky existujúcich úverov boli vo výške 0 Eur. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru s mesačnou splátkou 261,21 Eur. Dispozostatok (suma finančných prostriedkov, ktorá má ostať k dispozícií po odrátaní výdavkov) bol vo výške 262 Eur (476 Eur * 55), čo postačovalo na splátku poskytnutého úveru a zároveň neprekračovalo maximálne splátkové zaťaženie. K podaniu žalobca pripojil screenshot dopytu do úverového registra, z ktorého vyplýva overenie žalovaného ako privátneho klienta dňa 28.7.2017, kde k danému dňu má klient celkový počet kontraktov 3, počet finančných inštitúcií, v ktorých má klient kontrakty 2, počet finančných inštitúcií deklarujúcich negatívne informácie 0, počet žiadaných žiadosti 2, celková angažovanosť klienta 0, suma splátok 0.
8. Žalovaní vo svojom vyjadrení k replike žalobcu (duplika) zotrval na svojej tvrdení o absencii predpokladov použitých a výpočet RPMN. Uviedol, že žalobca doposiaľ nepreukázal zaslanie ani doručenie výzvy zo dňa 30.1.2020, ktorá mala predchádzať mimoriadnemu zosplatneniu. Namietal, že na doručenke k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je jeho podpis, ale podpis jeho matky, z čoho nevyplýva, že sa táto zásielka dostala do jeho dispozičnej sféry. Platnému zosplatneniu úveru bránilo aj zanedbanie povinnosti pri posudzovaní bonity žalovaného bankou. Uviedol, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia ani z dôvodu nedodržania postupu zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nakoľko oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôže plniť úlohu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 nakoľko jej účel je odlišný. Doručenie výzvy zo dňa 4.5.2020do dispozičnej sféry žalovaného žalobca doposiaľ nepreukázal.
9. Následným podaním žalobca uviedol, že v konaní predložil doručenku preukazujúcu doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 3.3.2020, podľa ktorej zásielku prevzala dňa 10.3.2020 matka žalovaného. Predmetná listina bola doručovaná formou doporučenej
zásielky s doplnkovou službou doručenka ale bez doplnkovej služby do vlastných rúk. Poukázal pritom na úpravu poštových podmienok, kde v zmysle bodu 5.1.1 Poštových podmienok - Doporučená zásielka (vnútroštátny styk): „SP vydá zásielky adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi po preukázaní totožnosti.“ V zmysle bodu 4.1 Poštových podmienok, Všeobecná časť, Vnútroštátny styk, Slovenskej pošty (ďalej len „Poštové podmienky“), je doporučená zásielka jedným z druhov poštových zásielok, ku ktorej sú možné tieto štyri individuálne doplnkové služby: Do vlastných rúk, Doručenka, Dobierka, Odpovedná služba. V zmysle bodu 18.1 Poštových podmienok: „Zásielky adresované fyzickej osobe dodá SP adresátovi uvedenému na zásielke, ak tento dovŕšil 15. rok života. Ak nie je možné dodať zásielku adresátovi, SP ju dodá oprávnenému prijímateľovi.“ V zmysle bodu 18.4 písm. b) Poštových podmienok: „Oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných fyzickej osobe sú: b) osoby, ktoré dovŕšili 15. rok života a bývajú s adresátom v tom istom rodinnom dome/byte - tieto osoby nie sú oprávnené preberať za adresáta zásielky s doplnkovou službou Do vlastných rúk. Nakoľko bolo Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zasielané formou doporučenej zásielky s doručenkou, ale bez doplnkovej služby do vlastných rúk, je oprávnenou osobou, ktorákoľvek osoba staršia ako 15 rokov žijúca v tom istom dome/byte. V zmysle vyššie uvedeného bola zásielka riadne doručená nakoľko „matka“ žalovaného bola Oprávneným prijímateľom takejto zásielky a nepotrebovala tak žiadne osobitné splnomocnenie. Žalobca s podaním súčasne predložil podací hárok k Výzve zo dňa 30.1.2020 spolu s print screenom zo stránky slovenskej pošty https://tandt.posta.sk/, kde po zadaní podacieho čísla zásielky je možné dohľadať, že daná Výzva bola žalovanému doručená dňa 5.2.2020. Rovnako predložil podací hárok k Výzve zo dňa 4.5.2020 spolu s print screenom zo stránky slovenskej pošty, https:// tandt.posta.sk/, kde je taktiež možné dohľadať, že zásielka bola žalovanému doručená dňa 11.5.2020.
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 28.6.2022, na ktoré predvolal právnych zástupcov oboch sporových strán, ktorí sa na pojednávanie dostavili a rovnako sa bez predvolania dostavil aj žalovaný.
11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a podaniach. Rovnako žalovaný zotrval na svojich doterajších podaniach, predovšetkým na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odôvodnenú tým, že jeho právny predchodca nepostupoval pri posudzovaní bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou keďže nezisťoval informácie potrebné pre relevantné posúdenie bonity. Poukázal na skutočnosť, že podľa žalobcu jeho predchodca vychádzal z príjmu žalovaného, ktorým mal byť invalidný dôchodku vo výške 476 Eur, pričom však žalovaný nikdy nebol invalidným dôchodcom. V tom čase bola invalidnou dôchodkyňou matka žalovaného s výškou invalidného dôchodku 170 Eur. Predchodca žalobcu vôbec nezisťoval reálne výdavky žalovaného, nezisťoval ani existenciu prípadne iných pohľadávok, príjmy a výdavky členov žijúcich v spoločnej domácnosti so žalovaným. Následkom uvedeného je v zmysle ZoSÚ nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Následne nebol dodržaný ani postup podľa § 92 ods. 8 ZoB v zmysle ktorého na tretiu osobu nemôže byť prevedená nesplatná pohľadávka.
12. Žalobca na pojednávaní korigoval svoje vyjadrenie vo vzťahu k bonite a jej skúmaniu a uviedol, že v jeho písomnom podaní došlo k chybe v písaní keď uviedol, že príjmom žalovaného bol invalidný dôchodok. V skutočnosti išlo o príjem zo závislej činnosti, ktorý žalovaný preukázal daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, ktorého kópiu žalobca zároveň predložil. Z predmetného dokladu vyplýva, že žalovaný mal v roku 2016 príjmy zo živnosti v sume 5.072,50 Eur, výdavky v sume 19,43 Eur a základ dane v sume 5,053,07 Eur. Z potvrdenia o príjme na základe daňového priznania za rok 2016 vyplynulo, že dátum začatia podnikania žalovaného je 25.5.2016, pričom v období od 1.1.2016 do 24.5.2016 bol žalovaný v zmysle jeho čestného prehlásenia obsiahnutého v daňovom priznaní dobrovoľne nezamestnaný a nemal príjmy, ktoré podliehajú dani. Na dotaz súdu ako boli bankou skúmané výdavky žalovaného sa žalobca nevedel vyjadriť a odkázal na svoje písomné podanie, ktorým sa ku skúmaniu bonity v konaní vyjadril.
13. Vzhľadom na osobnú prítomnosť žalovaného na pojednávaní, tento na dotaz súdu uviedol, že o úver žiadal osobne pričom banka sa ho na výdavky vôbec nepýtala, jediné čo sa pýtali bolo či má deti. Žalovaný vtedy žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej príjmom bol invalidný dôchodok v sume XXX Eur a nevlastnil žiaden majetok. Iné úvery ani pôžičky nemal.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi tak ako sú uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku. Na základe uvedeného zistil nasledovné:
15. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.7.2017 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 14.100 Eur, druh úveru „Spotrebný úver na Čokoľvek“. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky, všetko za podmienok dohodnutých v Zmluve. Celkovo bolo dohodnutých 96 mesačných splátok vo výške 261,21 Eur, ktoré boli splatné mesačne 25. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 25.9.2017 a konečná splatnosť bola 25.8.2025. Zo zmluvy ďalej vyplýva výška úrokovej sadzby 15,40 p.a., údaj o RPMN 16,77 %, priemernej RPMN 9,68 %, celkovej čiastke spojenej s úverom 25.069,86 Eur a odplate podľa Občianskeho zákonníka 16,90 % p.a.. V zmysle bodu III. Zmluvy sú jej súčasťou VOP slovenskej sporiteľne, a.s., POP pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. , Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa produkt poskytuje, ktoré boli žalovanému odovzdané.
16. Predmetná Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ. Predchodca žalobcu bol dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Žalovaný si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, čo žalovaný napokon ani v konaní nepoprel, pričom spôsob akým úver splácal vyplýva zo žalobcom predloženej platobnej histórie. Právny predchodca žalobcu preto výzvou zo dňa 30.1.2020 vyzval žalovaného k úhrade nedoplatkov na splátkach v celkovej výške 1.779,91 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote. Predmetné oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 5.2.2020. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 2.3.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 3.3.2020, ktorý bol žalovanému zaslaný formou doporučenej zásielky s doplnkovou službou doručenka (bez doplnkovej služby do vlastných rúk). Predmetná zásielka bola dňa 10.3.2020 v súlade s Poštovými podmienkami pošty vydaná matke žalovaného, ktorá s ním v tom čase (aj podľa vyjadrenia žalovaného) žila v spoločnej domácnosti. Výzvou zo dňa 4.5.2020 bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu celého dlhu a upozornený na možnosť postúpiť pohľadávku tretej osobe. Predmetná písomnosť bola žalovanému doručená dňa 11.5.2020. Na základe zmluvy zo dňa 12.10.2020 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o čom žalovaného vyrozumel oznámením zo dňa 20.10.2020.
18. Uplatnený nárok súd právne posúdil aplikujúc nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:
19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej aj iba ako „ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
22. Podľa § 273 ods. 1, ods. 3 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
23. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
29. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
30. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
31. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Povinné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 ZoSÚ.
33. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
34. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
35. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
36. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
37. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
38. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (ďalej aj iba ako „ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 87ad).
39. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 28.7.2017 platne uzatvorená zmluva o splátkovom úvere majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 14.100 Eur.
40. Žalovaný v konaní okrem iného namietal najmä neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru zo strany žalobcu, a to tak v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej, ako aj v súvislosti s postupom žalobcu v procese mimoriadneho zosplatnenia úveru a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
41. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení ZoSÚ je v konaní, v ktorom si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo preto na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ.
42. Z vyjadrenia žalobcu k otázke posudzovania bonity žalovaného a s tým súvisiacich predložených listinných dôkazov vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vychádzal z príjmu žiadateľa vo výške 476 Eur , ktorý mal overený predložením rozhodnutia o výške invalidného dôchodku. Na pojednávaní žalobca opravil uvedený zdroj príjmu, a to predložením daňového priznania žalovaného za rok 2016, z ktorého vychádzal aj jeho právny predchodca. Žalobcom uvádzaná výška príjmu však z predmetného dokladu nevyplýva (žalovaný mal síce celkové príjmy zo živnosti v sume X.XXX,XX Eur, avšak išlo o príjem za obdobie od 25.5.2016 do 31.12.2016 pričom v období od 1.1.2016 do 24.5.2016 bol žalovaný nezamestnaný). Priemerný mesačný príjem žalovaného za rok 2016, ktorý mal predchodca žalobcu preukázaný tak bol iba vo výške XXX Eur. Pokiaľ teda žalobca uviedol, že jeho predchodca vychádzal z dispozostatku vo výške 262 Eur (476 Eur * 55), nepreukázal na základe čoho mal tento dispozostatok zistený. Žalobca v písomnom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne výdavky žalovaného, ktoré by zisťoval a následne overoval a ani na pojednávaní sa nevedel k výdavkom žalovaného vyjadriť. Z uvedeného vyplýva záver, že predchodca žalobcu výdavky žalovaného vôbec neskúmal. Uvedené napokon potvrdil na pojednávaní aj žalovaný, ktorý uviedol, že na výdavky nebol vôbec dotazovaný. Predchodca žalobcu netvrdil a teda ani nepreukázal, že by skúmal spôsob bývania žalovaného, skutočnosť či s niekým žije v spoločnej domácnosti a ak áno príjmy týchto osôb, majetkové pomery žalovaného a podobne. Žalovaný pritom v danom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej príjmom bol iba invalidný dôchodok vo výške XXX Eur. Právny predchodca žalobcu sa teda iba formálne obmedzil na paušálnu sumu životných nákladov žalovaného bez toho, aby skúmal a následne preveroval akékoľvek informácie týkajúce sa celkového objemu jeho skutočných výdavkov. Zo strany žalobcu nebol v konaní navyše predložený dôkaz o overovaní úverovej histórie žalovaného dopytom do Spoločného registra bankových informácií („SRBI“), Nebankového registra klientskych informácií („NRKI“) vrátane časti „Register spotrebiteľských úverov“ vedených v zmysle ZoSÚ, v ktorých registroch sa zverejňujú údaje podľa § 7 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, hoci tieto boli v čase posudzovania žiadosti žalovaného o úver zriadené.
43. Napriek vyššie uvedenému žalobca umožnil žalovanému čerpanie úveru vo výške 14.100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazali splácať po dobu 96 mesiacov (8 rokov), pričom výška splátky bola v sume 261,21 Eur mesačne.
44. Uvedený postup predchodcu žalobcu nie je možné vyhodnotiť ako konanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ keďže nebolo preukázané, že by predchodca žalobcu mal pri poskytnutí úveru žalovanému k dispozícii relevantné údaje o ich rodinnom, výške celkového objemu výdavkov, ani to, že by mal overený príjem, z ktorého vychádzal. V dôsledku uvedeného tak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie právneho predchodcu žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne veriteľ nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
45. Na zdôraznenie takto prijatého záveru súd uvádza, že cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je to, aby veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta bral povinne na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. K riadnemu prevereniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver nemôže viesť ani ničím nedoložené prehlásenie spotrebiteľa, nakoľko by išlo o situáciu keď by s odbornou starostlivosťou konajúci veriteľ mohol a mal mať pochybnosti o pravdivosti tvrdených skutočností.
46. Súd sa stotožnil aj s námietkou žalovaných týkajúcou sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
47. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s veriteľom dňa 12.10.2020, ktorou malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách.
48. Keďže predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky boli nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení platnom a účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky platí, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže veriteľ previesť na tretiu osobu iba za predpokladu, že ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku, alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru.
49. V prípade žalobcu ide o veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, čím bola splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Pre platnosť postúpenia sa však vyžaduje preukázanie splnenia aj ďalšej podmienky v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda že predmetom
postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, respektíve, že sa pohľadávka stala splatnou pred jej postúpením.
50. Keďže právny predchodca žalobcu pre porušenie odbornej starostlivosti nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť a zároveň ku dňu postúpenia pohľadávky ešte nenastal termín konečnej splatnosti úveru (v zmluve dohodnutý na 20.10.2024), potom zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Zároveň ku dňu zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie.
51. Aj v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
52. Vzhľadom na vyslovený záver súdu o neplatnom mimoriadnom zosplatnení úveru a tiež z dôvodu, že ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu nenastala ani konečná splatnosť úveru, nemohla byť pohľadávka z úveru predmetom postúpenia a preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe ani len čiastočne vyhovieť a musela byť zamietnutá.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.