Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/94/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. G., D.. XX.X.XXXX, N. M., P. XXX, zastúpenému Mgr. Ladislavom Riedlom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Levočská 4703/89, IČO: 50 490 044, o zaplatenie 36.592,16 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcovu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. mája 2021 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. mája 2021 č.k. -210.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27. mája 2021 č.k. -210 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48.578,06 €, spolu so zmluvným úrokom zo sumy 36.592,16 € vo výške 6,10 % ročne od 16.10.2015 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania zo sumy 36.592,16 € vo výške 8,25 % ročne od 16.10.2015 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania zo sumy 5.201,55 € vo výške 8,25 % ročne od 16.10.2015 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.10.2008 bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru č. 089082. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý hypotekárny úver vo výške úverového limitu 40.994,49 €. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere bola dňa 8.10.2008 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 089082/Zal/1 v ktorej pôvodný žalobca vystupoval ako záložný veriteľ, žalovaný ako dlžník, pričom ako záložcovia boli uvedení O. G. a O. G., vlastníci založenej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, k.ú. M.. Nakoľko žalovaný opakovane porušoval zmluvné a obchodné podmienky, vyhlásil žalobca dňa 15.11.2013 predčasnú splatnosť úveru. Keďže k dohode, aby bola celá pohľadávka riadne splácaná a splatené nedošlo, žalobca pristúpil dňa 24.2.2014 k výkonu záložného práva podľa a to formou predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Nakoľko prebiehalo na tunajšom súde konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok sp.zn. , dobrovoľnú dražbu nebolo možné vykonať. Dlžná suma úveru vyčíslená ku dňu 15.10.2015 činila celkovo 47.985,07 € a pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 36.592,16 €,

zmluvných úrokov v sume 5.201,55 €, zákonných úrokov z omeškania v sume 6.191,36 €. Uplatnil i náhradu nákladov z dražby od ktorej bol povinný upustiť vo výške 592,99 €.

3. V priebehu konania doručil žalobca návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, pričom uznesením zo dňa 15.10.2019 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorej bola pohľadávka ako postupníkovi postúpená.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa až 4, ,, a , ,, , ,, (ďalej len ) spolu s o bankách.

5. Žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý hypotekárny/spotrebiteľský úver. Úverová zmluva uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení . Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

7. Pôvodný veriteľ Československá obchodná banka a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvou o poskytnutí úveru reg. č. 089082, terajšiemu žalobcovi v priebehu tohto konania. Prioritne sa preto súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom.

8. Pôvodný veriteľ, ktorý poskytol úver žalovanému t.j. Československá obchodná banka a.s. je bankou. Z uvedeného dôvodu bolo podľa súdu potrebné na danú vec okrem ustanovení a aplikovať aj ustanovenie bankového zákona. Uvedené ustanovenie upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v ), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.4.2018 podľa ktorého ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

9. Súd preto vychádzal z úvahy, že pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení kumulatívne splnenie týchto podmienok: existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva banky, následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.

10. K postúpeniu pohľadávky bankou žalobcovi, pokiaľ sa týka Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 089082 zo dňa 8.10.2008 došlo zmluvou o postúpení pohľadávok č. 21951000363 zo dňa 30.7.2019 pred zmluvne dohodnutou dobou konečnej splatnosti celého úveru, ktorá podľa uvedenej zmluvy mala nastať až v roku 2028. Úver však bol zosplatnený predchodcom žalobcu predčasne ku dňu 15.11.2013.

11. V danom spore pôvodný žalobca súdu predložil prípis zo dňa 1.3.2013 označený ako "Posledná výzva na úhradu pohľadávky " adresovaný žalovanému právnym predchodcom žalobcu, ktorým ich mal upozorniť na nedoplatok na splátkach úveru v celkovej výške 914,57 Eur. Doklad o jeho doručení žalobcovi však súdu nepredložil. Žalobca resp. jeho predchodca teda podľa súdu nezdokladoval, že z jeho strany došlo k riadnemu predčasnému zosplatneniu tohto úveru, a tým aj zároveň k zrealizovaniu výzvy na úhradu celého ním požadovaného dlhu, ktorý ako pohľadávka jeho právneho predchodcu mal byť predmetom postúpenia z tohto právneho predchodcu na uvedeného žalobcu.

12. Právny predchodca žalobcu mal po vyššie uvedenej "Poslednej výzve na úhradu pohľadávky" pristúpiť k samotnému zosplatneniu predmetného úveru prípisom zo dňa 16.11.2013 označeným ako "Oznámenie o zosplatnení úveru" adresovaný a doručeným žalovanému. Súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by právny predchodca uvedený prípis predchádzajúci zosplatneniu žalovanému riadne doručil, či dokonca vôbec dal na poštovú prepravu. Žiaden z týchto predpokladov (doručenie, resp. aspoň odoslanie poštovej zásielky s uvedeným prípisom) preukazujúcich takto doručenie vyššie uvedeného prípisu žalovanému nebol v spore preukázaný, a teda predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné.

13. Zároveň ale okrem toho, že nebolo preukázané splnenie riadneho predčasného zosplatnenia úveru, nebolo ani preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovaného riadne vyzval na splnenie ním predčasne zosplatneného úveru, a teda nepreukázal, že vykonal výzvu na splnenie záväzku žalovanému pred následným postúpením tejto pohľadávky žalobcovi v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

14. Za takúto výzvu by podľa súdu nebolo možné považovať ani následné oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré však súdu predložené nebolo, nakoľko pre takýto právny úkon sa je existencia predcházajúcej výzvy na úhradu dlhu a následne 90-dňové omeškanie žalovaných s úhradou pohľadávky uvedenej v tejto výzve podmienkou pre samotné postúpenie tejto pohľadávky. Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 1.3.2013 a Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013 podľa súdu nemožno považovať za písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania a ktorou by bol dlžníkovi poskytnutý primeraný čas vykonať nápravu na zotrvanie vo vzťahu s bankou, s ktorou bola dojednaná finančná služba. Uvedené listiny sa totiž podľa ich obsahu týkali a vzťahovali len na predčasné zosplatnenie úveru. Okrem toho, aj keď to priamo v Zákone o bankách nie je uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná dlžníkovi v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Predložené výzvy doručované 6 rokov pred účinnosťou postúpenia pohľadávky, nemožno považovať za výzvu doručovanú v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené, je potrebné konštatovať, že nedošlo k preukázaniu existencie kvalifikovanej písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách dlžníkovi. Súd v tomto smere poukazuje na napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28.11.2019 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 27.3.2019.

15. Súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej jednou zo základných požiadaviek k tomu, aby pohľadávka voči žalovanému mohla byť z banky postúpená na tretí subjekt, je splnenie podmienky, že tomuto žalovanému bola výzva na splnenie jeho omeškaných úhrad voči banke, ako aj samotné zosplatnenie preukázateľné dlžníkovi zaslané. V danom spore táto podmienka však ako už súd vyššie uviedol nebola splnená. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.04.2018).

16. Súd tiež dodal, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (odôvodnenie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

17. Vychádzal z úvahy, že vyššie uvedené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách musia byť splnené kumulatívne na to, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. V prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia v zmysle . Zo strany predchodcu žalobcu pritom neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky, a preto k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo. Z uvedeného dôvodu súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

18. Súd opakovane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.4.2018, podľa ktorého ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.

19. Po preukázaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sa súd ďalším vecným preskúmavaním merita sporu nezaoberal.

20. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

21. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v časti o zaplatenie sumy 30.134,44 € s príslušenstvom vyhovie, resp., aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca vyjadril názor, že v konaní bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje zákona o bankách, keďže bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výzvou označenou ako posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 1.3.2013 a výzvou označenou ako oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky preukazujúcu doručenie tejto výzvy žalovanému. K samotnému postúpeniu došlo dňa 21.7.2019, t.j. niečo vyše 5 rokov po poslednej čiastočnej úhrade žalovaného vo výške 100 € za mesiac máj 2014. Teda je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Žalobca má za to, že ust. ZoB ukladá postupcovi povinnosť vyzvať žalovaného na splnenie, avšak neukladá mu povinnosť upozorniť ho na skutočnosť, že v prípade splnenia zákonných podmienok môže postúpiť pohľadávku na tretiu osobu a zároveň z tohto ustanovenia nevyplýva časová limitácia pre banku dokedy môže k zamýšľanému postúpeniu pristúpiť. V zmysle tohto ustanovenia nie je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom by táto lehota začínala plynúť až po doručení „špeciálnej“ písomnej výzvy banky. Takýto výklad realizovaný súdom, že omeškanie dlžníka nastáva až doručením výzvy banky, je v rozpore s ust. a je v rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej, nie súdnej. Žalobca podporne poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov Slovenskej republiky, a to rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , , , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. , , , , Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevysvetlil z akého dôvodu predchádzajúce výzvy postupcu nepovažoval za spôsobilé podľa ust. ZoB. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie KS v Trnave sp. zn. , ktorý dospel k záveru, že aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti možno považovať za výzvu v zmysle ust. ZoB, pričom vychádzal z úvahy, že zákon nevylučuje možnosť spísať do jednej listiny aj dva právne úkony. Tiež poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. a zdôraznil, že výzva na plnenie podľa ust. ZoB nemusí byť nevyhnutne označená ako výzva podľa ust. ZoB, ani nemusí výslovne upozorňovať na možnosť postúpenia pohľadávky. Aj v danom prípade má za to, že si jeho právny predchodca (banka) svoju povinnosť splnil pred postúpením pohľadávky na žalobcu, keďže žalovaného vyzýval, a to aj prostredníctvom samotného zosplatnenia úveru a žalovaný napriek takýmto opakovaným výzvam bol v omeškaní s plnením časti svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

22. Žalobca má za to, že jeho právny predchodca platne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň má za to, že podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky nie je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti veriteľom, čo je podľa neho v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou, kde poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Vyriešenie právnej otázky platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nie je podľa žalobcu pre výsledok tohto konania rozhodujúce, nakoľko

vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nebolo podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca výslovne odmieta záver o nepreukázaní doručenia výzvy podľa ust. , avšak aj v prípade takéhoto záveru, podľa neho táto skutočnosť sama osebe (nepreukázanie doručenia výzvy podľa ust. ) nespôsobuje neplatnosť postúpenia podľa ust. ZoB. Aj v prípade, ak by nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, tak časť žalobou uplatneného nároku je dôvodný s poukazom na ust. , v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Poukázal na výšku splátok 322,52 € s platných k 15. dňu v mesiaci, pričom žaloba bola doručená dňa 18.4.2016 a ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo nezaplatených 97 splátok, čo spolu činí 31.284,44 € a po odpočítaní čiastočných platieb žalovaného po 18.5.2013 v sume 1.150 € je nesplatená časť záväzku žalovaného vo výške 30.134,44 €. Súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil.

23. Žalobca zároveň poukázal na vylúčenie aplikácie , keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver (v zmysle sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 € a nad hodnotu 20.000 €, pričom v danom prípade sa jednalo o úver vo výške 40.994,49 €). Taktiež za zmätočné a účelové označil tvrdenie žalovaného o neplatnom postúpení, keďže v spore vedenom pod sp. zn. (o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. ) uvádza pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú, pričom nenamietal postúpenie pohľadávky a sám navrhoval zmenu žalovaného subjektu priamo na EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobcu v tomto konaní).

24. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( z.č. ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , teda preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Odvolaním napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. .

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júna 2022 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.6.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

28. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , a , t.j. súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

31. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

32. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

34. V preskúmavanom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej správnym predchodcom žalobcu.

35. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nedisponuje v spore s aktívnou vecnou legitimáciou v dôsledku neplatného postúpenia predmetnej uplatnenej pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na súčasného žalobcu.

36. Podstatou odvolacích námietok bolo preskúmanie správnosti vyššie uvedených záverov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

37. Podľa zák. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

38. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je splatná (teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa ) a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

39. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle , keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. etc).

40. Splnenie podmienok stanovených v zák. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia na vymáhanie bankovej pohľadávky.

41. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. zák. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

42. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže

postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.

43. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta cit. ust. definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už ), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.

44. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ( ).

45. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky ( ).

46. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle ust. : 1. možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, 2. dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3. veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

47. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie dve podmienky v zmysle citovaného ust. , a to: 1. veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2. veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

48. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.

49. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.

50. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp.zn. , publikované v Zbierke rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod č. 4, v zmysle ktorého ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonní neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa. Ust. o bankách v znení do 31.12.2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.

51. Žalobca považuje za splnenú povinnosť vyzvať žalovaného na plnenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB za splnenú s poukazom na výzvu označenú ako posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 1.3.2013 a na výzvu označenú ako oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky preukazujúcu doručenie tejto výzvy žalovanému.

52. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že za výzvu, ktorou bola splnená podmienka v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB možno považovať výzvu označenú ako oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013, u ktorej je preukázané aj doručenie tejto výzvy žalovanému, nakoľko za správny považuje názor žalobcu, že aj takéto oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti mu môže spĺňať podmienku stanovenú podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože zákon nevylučuje možnosť spísať do jednej listiny aj dva právne úkony. (Zároveň správny je aj názor, že takáto výzva nemusí byť nevyhnutne označená ako výzva podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB.

53. Odvolací súd preto považuje za správne tvrdenie žalobcu, že v danom prípade bolo preukázané splnenie tých podmienok na postúpenie pohľadávky vyžadovaných v ust. § 92 ods. 8 ZoB, ktorými sú 1/ že žalovaný bol v omeškaní s plnením časti dlhu po dobu dlhšiu ako 90 dní, napriek tomu, že mu 2/ bola doručená výzva na plnenie.

54. Odvolací súd však zároveň zdôrazňuje, že právny predchodca žalobcu mohol platne postúpiť iba už splatnú časť pohľadávky. Keďže k uzatvoreniu zmluvy o postúpení došlo skôr ako sa stala splatnou celá dlžná suma v zmysle pôvodne dojednaných splátok a teda právny predchodca žalobcu postupoval celú pohľadávku s poukazom na využitie možnosti požadovať splatnosť celého dlhu, ku ktorému malo dôjsť listom zo dňa 16.11.2013, pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení bolo potrebné ako predbežnú otázku posúdiť aj platnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru.

55. Nemožno považovať za správnu úvahu odvolateľa, že platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti (zosplatnenia) nemá vplyv na posúdenie platnosti postúpenia. Odvolací súd naopak zároveň zdôrazňuje, že právny predchodca žalobcu mohol platne postúpiť iba už splatnú časť pohľadávky. Keďže v danom prípade zmluvou o postúpení došlo k postúpeniu celej pohľadávky pred zmluvne dohodnutou konečnou splatnosťou. Postupca aj považovali za splatnú celú pohľadávku v dôsledku vyhlásenej predčasnej splatnosti v prípade, ak nedošlo platne k vyhláseniu takejto predčasnej splatnosti, nemohlo dôjsť k platne k postúpeniu celého tohto dlhu (a nakoľko nebola špecifikovaná iba časť dlhu, ktorá už bola splatná vychádzajúc zo splátkového kalendára, nie je možné dospieť k záveru ani o platnosti postúpenia časti už splatného dlhu). Pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení bolo preto potrebné ako predbežnú otázku posúdiť aj platnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru.

56. V predmetnom spore žalobca splnenie povinností v zmysle ust. v spojení s poukazuje na výzvu, ktorá predchádzala oznámeniu o zosplatnení, t. j. výzvu označenú ako posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 1.3.2013, ku ktorej však nie je pripojená doručenka preukazujúca doručenie tejto výzvy žalovanému a zároveň poukazuje na predchádzajúce výzvy, ktoré však súd prvej inštancie nevyhodnocoval.

57. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní predložil okrem oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013 iba výzvu označenú ako posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 1.3.2013, ku ktorej však žalobca nepripojil kópiu doručenky preukazujúcu doručenie tejto výzvy žalovanému alebo neprevzatie zásielky v odbernej lehote, t.j. doklad preukazujúci, že sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného.

58. Žalobca na osvedčenie doručenia tejto výzvy nepredložil ani poštový podací hárok osvedčujúci odoslanie tejto listiny. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani listina - poštový podací hárok môže osvedčiť iba odoslanie zásielky, v žiadnom prípade však z nej nemožno vyvodiť, že sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta. Zároveň odvolací súd uvádza, že aj keď je možné, aby sa strany sporu dojednali na niektorých otázkach vzájomného vzťahu aj vo všeobecných obchodných podmienkach pre možnosť aplikácie takýchto dojednaní napríklad pre doručovanie zásielok je nevyhnutné, aby tieto obchodné podmienky boli zo strany žalovaného aj podpísané.

59. Odvolací súd napokon poukazuje na to, že nie je možné aplikovať procesnoprávne predpisy a tam upravenú fikciu doručenia, ale je možné prípadne aplikovať ust. , v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

60. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

61. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. ).

62. S poukazom na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na splnenie dlžnej časti úveru zo dňa 16.11.2013, ktorá mala predchádzať zosplatneniu, pretože nepreukázal, že zásielka bola žalovanému doručená do jeho dispozičnej sféry.

63. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na splnenie dlžnej časti úveru, ktorá má predchádzať zosplatneniu v zmysle ust. , a ktorá je podmienkou platného zosplatnenia, (do dispozičnej sféry žalovaného) nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že v danom prípade nedošlo platne k zosplatneniu. V dôsledku čoho nebolo možné platne postúpiť celú pohľadávku z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

64. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v spore nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere, dôsledku čoho dospel súd k správnemu záveru o nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobcu.

65. Správnosť uvedeného záveru nemôže spochybniť ani poukaz žalobcu na to, že v danom prípade je vylúčená aplikácia (aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu). Nebolo možné akceptovať ani poukaz žalobcu na ust. a výšku splatnej čiastky vychádzajúc zo splatných splátok ku dňu rozhodovania súdu, keďže uvedené, t. j. tvrdenie o splatnosti jednotlivých splátok nič nemení na správnosti záveru o neplatnosti postúpenia celého dlhu, v dôsledku čoho žalobcu nemožno považovať za aktívne legitimovaného v danom spore.

66. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý žalobca nenapadol osobitnými odvolacími dôvodmi.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).