Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-17-2017.pdf
PDF · 108.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD., Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, Žilina, IČO: 44 081 481, zastúpeného: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., IČO: 53 588 452, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, Bratislava, IČO: 00 603 317, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 3455/2016/UKSP/BZDA-list zo dňa 22.11.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave opatrenie žalovaného Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 3455/2016/ UKSP/BZDA-list zo dňa 22.11.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalovaný v záhlaví označeným opatrením vydal podľa ustanovenia § 88 ods. 7, písm. b) Stavebného zákona súhlas s odstránením reklamnej stavby známeho vlastníka - 1 ks billboard s dvomi jednostrannými plochami na spoločnej konštrukcii, na Bojnickej ul. v Bratislave, na pozemku vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava - CKN, parc. č. 17090/1, katastrálne územie Nové Mesto. 2. Včas podanou žalobou, doručenou súdu poštou dňa 30.1.2017, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného opatrenia žalovaného. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru je vo veci daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keďže o preskúmaní toho istého rozhodnutia medzi tými istými účastníkmi už bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1S/20/2017-102 zo dňa 22.11.2018, pričom žaloba vo veci sp. zn. 1S/20/2017 napadla skôr, ako žaloba v prejednávanej veci. Neskôr podaním zo dňa 21.4.2022 žiadal správnu žalobu zamietnuť. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúce jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 5. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 28.06.2022. 6. Lustráciou súdnych rozhodnutí správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo veci rovnakých účastníkov konania, a to vo veci sp. zn. 1S/20/2017 rozsudkom zo dňa 22.11.2018. 7. Z vyššie uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že predmetom prieskumu správneho súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1S/20/2017 bolo opatrenie žalovaného číslo: 3456/2016/
UKSP/BZDA-list zo dňa 22.11.2016. Je teda zrejmé, že námietka žalovaného o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci nemá opodstatnenie.
Skutkové a právne závery správneho súdu 8. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 9. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 10. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi (§ 134 SSP). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Opakované podávanie žalôb, ktoré sa líšia iba okruhom ďalších účastníkov, ale druhovo ide o ten istý problém, vedie k zneužívaniu zásady oficiality v súdnom konaní (§ 103 ods. 1 SSP), keď správny súd musí rozhodnúť už vo veci vyriešeného právneho problému opätovne rozsudkom. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár k § 140 SSP, zdroj ASPI). 11. Vo vyššie uvedenej veci (odsek 6 tohto rozsudku) správny súd správnej žalobe vyhovel a napadnuté opatrenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Predmetom uvedeného konania bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým bol udelený súhlas s odstránením reklamnej stavby neznámeho vlastníka - 1 ks neosvetlený jednostranný billboard, na pozemku vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava - CKN, parc. č. XXXXX/ X, katastrálne územie Nové Mesto. 13. Totožnosť predmetu konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovanému konaniu/ rozhodnutiu je daná tým, že v konaní, v ktorom bolo vydané vyššie špecifikované rozhodnutie, bolo predmetom prieskumu tunajšieho správneho súdu opatrenie žalovaného, ktorými žalovaný neformálnym listom /opatrením vydal súhlas na odstránenie inej reklamnej stavby ako je predmetom tohto konania, umiestnenej na rovnakom pozemku vo vlastníctve rovnakého vlastníka (ďalšieho účastníka konania) a žalobné námietky, ktoré boli uplatnené v konaní sp. zn. 1S/20/2017 sú takmer totožné, ako je tomu v tomto konaní. 14. V súlade s § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1S/20/2017 zo dňa 22.11.2018. V uvedenom konaní si podľa označeného rozsudku žalobca uplatnil nasledovné žalobné námietky: „10. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia opatrenia Mestskej časti Bratislava - Nové mesto označeným ako „Ohlásenie odstránenia reklamnej stavby neznámeho vlastníka - súhlas na odstránenie", č. 3456/2016/UKSP/ BZDA-list zo dňa 22.11.2016 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi. 11. V žalobe uviedol, že súhlas žalovanej má podľa jeho názoru povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 3 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP); nejde teda o rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 3 písm. b) SSP. Súhlas žalovanej nie je formálne označený ako rozhodnutie a za rozhodnutie nie je výslovne považovaný ani podľa stavebného zákona (stavebný zákon v ust. § 88 ods. 7 neustanovuje, či stavebný úrad vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby vo forme rozhodnutia). Súhlas žalovanej nemá žiadnu z obligatórnych náležitostí rozhodnutia (výrok, odôvodnenie, poučenie) a na druhej strane však súhlasom žalovanej s odstránením reklamnej stavby môžu byť dotknuté práva žalobcu, nakoľko sa týka odstránenia reklamnej stavby v žalobcovom vlastníctve, a teda ním môže byť dotknuté vlastnícke právo žalobcu. Súhlas žalovanej bol zároveň vydaný v administratívnom konaní, i keď v ňom žalovaná nepostupovala v súlade so správnym poriadkom upravujúcim správne konanie. Domnieva sa preto, že žalobou napadnutý súhlas žalovanej je opatrením orgánu verejnej správy, nebol ani napadnuteľný odvolaním a jediným do úvahy prichádzajúcim procesným prostriedkom obrany žalobcu proti nemu, je všeobecná správna žaloba podľa SSP. 12. Poukázal aj na ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Stavebný zákon
výslovne neustanovuje, že na konanie o vydaní súhlasu s odstránením reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona, sa správny poriadok nevzťahuje a že takýto súhlas sa nevydáva v podobe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré by bolo napadnuteľné odvolaním v zmysle § 53 správneho poriadku. Žalobca je preto názoru, že žalovaná ako stavebný úrad mala v danej veci uskutočniť riadne správne konanie v súlade so správnym poriadkom a v takomto konaní mala vydať rozhodnutie. Ak tak žalovaná neurobila, porušila ust. § 140 stavebného zákona. V bode 3 žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že aj keby sa akceptovalo, že stavebný úrad vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona vo forme opatrenia, a nie v podobe rozhodnutia orgánu verejnej správy, žalovaná sa pred vydaním napadnutého súhlasu s odstránením reklamnej stavby dopustila podstatného porušenia procesných ustanovení vzťahujúcich sa aj na konanie, v ktorom žalovaná vydala mocenský akt nemajúci charakter rozhodnutia. 13. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, 5, 7 správneho poriadku a uviedol, že správny poriadok predpokladá primerané použitie základných pravidiel správneho konania upravených v § 3 ods. 1 - 6 správneho poriadku aj pri vydávaní opatrení, ktoré nie sú rozhodnutiami. Žalovaná taktiež pred vydaním napadnutého súhlasu z odstránenia reklamnej stavby žalobcovi nedoručila písomnosti hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré jej boli doručené dňa 29.03.2016 - ohlásenie odstránenia reklamnej stavby neznámeho vlastníka a dňa 21.11.2016 písomnosť č. MAGS ONM 56160/2016/397941 zo dňa 14.11.2016 a neumožnila žalobcovi sa s nimi oboznámiť a teda vyjadriť sa k podkladu pre vydanie jej opatrenia a prípadne uplatniť jeho návrhy. Uvedené písomnosti jednoznačne tvorili podklad pre vydanie napadnutého súhlasu s odstránením reklamnej stavby, čím žalovaná porušila ust. § 3 ods. 2 v spojení s odsekom 7 správneho poriadku. 14. Je názoru, že v SR platí princíp, že správne akty orgánov verejnej správy musia byť odôvodňované bez ohľadu na formu rozhodnutí, čo nepriamo vyplýva i z ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého dôvodom pre vyhovenie správnej žalobe je nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov i opatrenia orgánu verejnej správy. 15. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 9As/8/2007 „základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, ktoré sú súčasťou súboru princípov dobrej správy, tvorí predovšetkým základná rezolúcia č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorej by správne akty mali byť odôvodňované“. Žalovaná napadnutý súhlas s odstránením reklamnej stavby neodôvodnila a nevysporiadala sa ani s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jeho návrhov na prerušenie konania, o ktorom ani nerozhodla a v odôvodnení žalobou napadnutého súhlasu nezaujala k nemu ani žiadne stanovisko. Žalobca poukázal, že na Ústavnom súde SR v súčasnosti prebieha konanie o súlade ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona, pričom návrh bol uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 3/2016 zo dňa 06.04.2016 prijatý na ďalšie konanie, a preto žalobca považuje za neprijateľné a nezodpovedajúce zásade dobrej verejnej správy, ak žalovaná aplikovala ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona predtým, než o jeho ústavnej konformite rozhodol Ústavný súd SR. 16. Žalobca súhlas žalovanej s odstránením reklamnej stavby považoval aj za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Z prvého odseku ,,súhlasu“, ktorý zrejme má substituovať výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy, sa však nedá zistiť, pre koho a komu sa predmetný súhlas vydáva. Takýto subjekt mal byť v súlade s odstránením reklamnej stavby jednoznačne identifikovaný. Žalovaná ďalej v súhlase neustanovila, kedy sa má uskutočniť odstránenie reklamnej stavby, ako má prebiehať, alebo aké sú podmienky pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, či a ako sa má nakladať so zvyškami odstraňovanej reklamnej stavby. Zo súhlasu žalovanej teda nemožno vyvodiť žiadne konkrétne podmienky odstraňovania reklamnej stavby; nie je však akceptovateľné, aby takéto odstránenie prebehlo svojvoľne na základe uváženia toho, kto bude reklamnú stavbu odstraňovať.“
15. Žalobca v správnej žalobe v tomto konaní uplatnil takmer totožné námietky ako vo vyššie označenom konaní. Rozdiel v žalobných námietkach je iba v označení reklamnej stavby, na ktorú sa opatrenie žalovaného vzťahuje. 16. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov, ako sú účastníci tohto konania a predmetom dotknutého konania bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny súd sa stotožnil s právnym názorom, vysloveným v skoršom rozsudku v rovnakej veci tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1S/20/2017 zo dňa 22.11.2018 uvádza časť odôvodnenia: „46. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobou napadnutý súhlas žalovanej na odstránenie reklamnej stavby musí byť vydaný vo forme rozhodnutia v správnom konaní, resp. opatrenia, a či súhlas žalovanej na odstránenie reklamnej stavby musí obsahovať i podmienky odstránenia reklamnej stavby.
47. Z ust. § 88 ods. 3 stavebného zákona vyplýva, že na odstránenie stavby (pokiaľ nebolo nariadené) je potrebné stavebné povolenie stavebného úradu, ktoré stavebný úrad vydáva vo forme rozhodnutia v konaní o odstránení stavby. Stavebný zákon v ust. § 90 ods. 2 vymedzil prípady, kedy stavebný úrad v konaní o odstránení stavby (na ktoré sa vzťahuje správny poriadok) rozhoduje rozhodnutím. Ide o rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje, alebo povoľuje odstránenie stavby, ktoré musí spĺňať náležitosti nielen podľa správneho poriadku, ale i podľa § 90 ods. 2, 3 a 4 stavebného zákona. 48. V preskúmavanej veci bolo orgánom verejnej správy nesporne zistené, že na pozemku CKN, parcela č. XXXXX/X, k.ú. Nové mesto na ulici Bojnická, ktorý je vo výlučnom vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, sa nachádza reklamná stavba - Billboard, ktorá je umiestnená bez príslušného stavebného povolenia, ktorého vlastníkom je žalobca. 49. Bilboard je v zmysle ust. § 43a ods. 3 písm. r) stavebného zákona vzhľadom na stavebnotechnické vyhotovenie a účel, ktorému slúži, považovaný za inžiniersku stavbu. 50. Zákon č. 293/2014 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený stavebný zákon s účinnosťou od 2. januára 2015, doplnil ustanovenie § 88 odsekmi 6 až 8. Pri odstránení reklamnej stavby stavebný zákon v ustanovení § 88 ods. 6 s účinnosťou od 2. januára 2015 stanovil výnimku z konania o odstránení stavby, keď stanovil, že v prípade odstránenia reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. To znamená, že sa nevyžaduje rozhodnutie, ale postačí, ak stavebný úrad v prípade, že vlastník reklamnej stavby je známy, po splnení stavebným zákonom predpokladaných podmienok vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby (§ 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona). 51. Podľa názoru súdu preto súhlas s odstránením reklamnej stavby stavebný úrad vydáva vo forme opatrenia, nakoľko stavebný zákon v ustanovení § 88 v takomto prípade nepočíta s vydaním súhlasu s odstránením reklamnej stavby vo forme rozhodnutia, ale len vo forme opatrenia vydaného v konaní o odstránení reklamnej stavby, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv vlastníka reklamnej stavby. 52. Z textu zákona, ako aj z dôvodovej správy k novele stavebného zákona, zák. č. 293/2014 Z.z. vyplýva, že návrh zákona reaguje na nedostatočnú a dlhotrvajúcu vymožiteľnosť práv dotknutých osôb. Návrh zákona zavádza skrátené konanie o odstránení nedovolenej reklamnej stavby pre vlastníka pozemku alebo osobu, ktorá má pozemok v správe, na ktorom je umiestnená nedovolená reklamná stavba. V odseku 7 sa upravuje nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby a umožňuje odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu aj na základe ohlásenia aj v prípade, ak je vlastník takejto stavby známy. Ide o prípad, keď vlastník pozemku, alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c), na ktorom je umiestnená takáto reklamná stavba a k uskutočneniu ktorej nedal právo inej osobe alebo záujmové združenie, ohlási stavebnému úradu jej odstránenie. Pri známom vlastníkovi stavebný úrad vyzve vlastníka reklamnej stavby, aby v lehote do 15 dní preukázal, že mal právo uskutočniť reklamnú stavbu na pozemku alebo stavbe a že bola uskutočnená v súlade s platnými predpismi. Ak v stanovenej lehote vlastník reklamnej stavby nepreukáže, že mal právo uskutočniť stavbu na tomto pozemku alebo stavbe, stavebný úrad oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie a vlastníkovi stavby, že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky. Takáto reklamná stavba môže byť odstránená až po doručení oznámenia stavebného úradu. 53. Účelom navrhovanej právnej úpravy bolo zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) nedal právo inej osobe. 54. Krajský súd považuje za potrebné k argumentácii žalobcu uviesť, že jeho poňatie výkladu ustanovenia § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého by súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby mal byť vydaný vo forme rozhodnutia v konaní o odstránení stavby, nemožno vyvodiť ani z textu zákona, ani z dôvodovej správy k novele stavebného zákona, zák. č. 293/2014 Z.z., a to bez ohľadu na aplikovanú metódu výkladu práva. Opačný, extenzívny výklad tohto zákonného ustanovenia, ako ho deklaruje žalobca, by bol v rozpore s účelom samotného zákona a bol by vecne nesprávny. 55. V prospech výkladu tohto zákonného ustanovenia svedčí aj nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36, keď „k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona'". Rovnaký právny názor vyplýva i z nálezu Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS sp. zn. II. ÚS 341/07, podľa ktorého: „Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona“.
56. Na konanie o odstránenie reklamnej stavby sa však podľa názoru súdu i vzhľadom na sledovaný účel predmetnej novely stavebného zákona vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách správneho konania v zmysle ust. § 3 správneho poriadku, hoci v ust. 88 ods. 7 stavebného zákona je presne stanovený postup stavebného úradu v prípade ohlásenia odstránenia reklamnej stavby. V prípade, že vlastník reklamnej stavby nie je známy, stavebný úrad vydá súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia. V prípade, že vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo, že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením reklamnej stavby. 57. V preskúmavanom prípade stavebný úrad nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku a neumožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, t.j. vlastníka reklamnej stavby, ktorého odstránenie sa týka, vyjadriť sa k podkladu predmetného opatrenia. Stavebný úrad v súlade s ust. § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona vyzval žalobcu ako vlastníka predmetnej reklamnej stavby dňa 19. apríla 2016 a dňa 30. mája 2016 na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby, načo však žalobca reagoval len návrhom na prerušenie konania o odstránení reklamnej stavby a oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku pare. č. XXXXX/X, k.ú. Nové mesto nepreukázal. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že stavebný úrad mal v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladu predmetného opatrenia, najmä s poukazom na skutočnosť, že preskúmavaný súhlas je opatrenie konečné a voči ktorému nemožno podať opravný prostriedok. 58. Súd na tomto mieste zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že osobitne v správnom súdnictve ako súdnej ochrane vyplývajúcej z čl. 46 Ústavy SR, súd pri rozhodovaní vo veci musí vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch v každej prejednávanej veci. Povinnosťou súdu je pritom urobiť všetko pre spravodlivé riešenie preskúmavanej veci. Práve spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa tak nesie dvojaký imperatív, a to, že rozhodnutie musí byť zákonné a zároveň spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. 59. Podľa názoru súdu súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je vydaný vo forme opatrenia, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv vlastníka reklamnej stavby, nakoľko vlastník pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza, je oprávnený podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona po doručení predmetného súhlasu, odstrániť predmetnú reklamnú stavbu a to na náklady vlastníka reklamnej stavby. 60. Stavebný úrad v prípade preskúmavaného opatrenia však v súhlase s odstránením reklamnej stavby neurčil podmienky odstránenia predmetnej reklamnej stavby. Povinnosť stavebného úradu, určiť v súhlase aj konkrétne podmienky odstránenia reklamnej stavby, konštatoval i Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/2016, zo 14.06.2017 v konaní, v ktorom posudzoval aj súlad ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Je povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby, vysporiadať sa s každým osobitným prípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia reklamnej stavby, ako napríklad vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo susednej stavby, boli rešpektované... " 61. Z ust. čl. 2 a 3 ústavy SR ale vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy konať len v súlade so zákonom (zásada legality). Jedná sa o zásadu spoločnú pre všetky procesné predpisy. Z uvedenej zásady ale vyplýva aj povinnosť orgánu verejnej správy zaoberať sa zodpovedne každou vecou, chrániť záujmy štátu a spoločnosti, ale zároveň aj práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Správny súd preto námietku žalobcu, podľa ktorej zo súhlasu žalovanej nemožno vyvodiť žiadané konkrétne podmienky odstraňovania reklamnej stavby, uznal za dôvodnú. 62. K ostatnej žalobcovej námietke, že žalovaná nerozhodla o jeho návrhu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 3/2016, správny súd uvádza, že stavebný úrad nebol v zmysle ust. § 29 správneho poriadku povinný vyhovieť žalobcovmu návrhu na prerušenie konania, avšak bol povinný o ňom rozhodnúť, čo vyplýva i z ustanovenia § 29 ods. 3 správneho poriadku, keďže proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať. Vzhľadom
na už skončené konanie pred ústavným súdom, táto námietka je v čase preskúmavaného rozhodnutia bezpredmetná. Ak by však stavebný úrad návrhu žalobcu na prerušenie konania vyhovel a v konaní o odstránenie reklamnej stavby by pokračoval až po vydaní predmetného nálezu ústavného súdu, v preskúmavanom súhlase by podmienky odstránenia reklamnej stavby pravdepodobne uviedol. 63. Pozornosti súdu tiež neušlo, že žalovaná preskúmavaným opatrením vydala súhlas na odstránenie reklamnej stavby neznámeho vlastníka, pričom z obsahu administratívneho spisu a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že vlastník predmetnej reklamnej stavby bol známy, keďže ním bol žalobca. Uvedenému nakoniec zodpovedá i ust. stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad rozhodol, t.j. podľa ust. § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona. V označení predmetného opatrenia je uvedené, že sa jedná o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka, čo si vzájomne odporuje. 64. Správny súd z dôvodu, že stavebný úrad v súhlase s odstránením reklamnej stavby nereflektoval na osobitné podmienky odstránenia reklamnej stavby, postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané opatrenie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.“ 17. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd správnej žalobe vyhovel v celom rozsahu a napadnuté opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil. O vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. 18. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 19. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu a v prípade, že budú stavebným zákonom splnené zákonné predpoklady pre vydanie súhlasu s odstránením predmetnej reklamnej stavby, určiť v ňom konkrétne podmienky odstránenia stavby v súlade s ust. § 90 ods. 2, 3 a 4 stavebného zákona. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a ďalšiemu účastníkovi konania podľa § 169 SSP súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).