Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-343-2016.pdf
PDF · 77.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/343/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému X. K., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, I., o zaplatenie 1895,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 7C/54/2014-73 zo dňa 14. júla 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 096,10 € spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy, a to všetko v splátkach po 50,- mesačne. Vo zvyšku žalobu zamietol. 2) Konštatoval, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom v úvere v sume 1465 Eur. Žalovaný z výšky poskytnutého úveru uhradil žalobcovi sumu vo výške 456,95 €. Tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť, keď sa ako klient dostal do omeškania s platením splátok istiny a úrokov, ktoré trvalo viac ako 10 dní, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013. Keďže ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval záväzok žalovaného sumu vo výške 1096,10 € súd ho zaviazal na jej úhradu tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže na dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov má veriteľ nárok len do splatnosti dlhu, pričom od jeho splatnosti je dlžník povinný platiť úroky z omeškania, nakoľko v opačnom prípade by na ťarchu dlžníka ako spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi a k splatnosti spotrebiteľského úveru došlo v tomto prípade dňa 17.5.2013, v dôsledku čoho sa celý dlh žalovaného stal k tomuto dňu splatným, súd návrh žalobcu vo zvyšku zamietol (v sume 799,31 Eur - fixný úrok od zosplatnenia úveru za obdobie 18.5.2013 až 20.8.2016). O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p..
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nesúhlasil s nepriznaním riadneho úroku od zosplatnenia úveru do konečnej splatnosti úveru. S poukazom na ust. § 503 ods. 3, § 505 a § 506 Obchodného zákonníka odstúpením veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy. Logickým výkladom judikátu NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98 je možné dospieť k záveru, že NS SR vyslovil názor, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov až do vrátenia peňažných
prostriedkov. Súd svojim postupom ochránil neplatiaceho dlžníka a pripravil žalobcu o ušlý zisk. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Odvolateľ namietal v odvolaní iba skutočnosť, že by mu patria úroky z omeškania až do konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka je dispozitívne, pre dobu splatnosti úrokov je rozhodujúci obsah zmluvy, teda splatnosti, ktorú si strany dojednali v zmluve (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka). Čo sa týka ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z jeho znenia vyplýva, že ak dlžník vráti peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia úveru do predčasného vrátenia peňažných prostriedkov. Z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť, že zmluvné úroky je dlžník povinný platiť vždy až do vrátenia peňažných prostriedkov. Toto ustanovenie rieši otázku vrátenia úrokov len za dobu do predčasného vrátenia peňažných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä s prihliadnutím na to, že ustanovenia vyplývajúce z Obchodného zákonníka sú dispozitívne vo vzťahu k povinnosti platiť úroky a ich splatnosti a z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom konania, nevyplýva žiadnym spôsobom, že by zmluvný úrok mal byť dlžníkom zaplatený až do vrátenia peňažných prostriedkov, logicky prvoinštančný súd uzavrel, že pokiaľ došlo k zosplatneniu úveru, a keďže splatnosť úrokov je totožná so splatnosťou istiny, žalobca (keďže v úverovej zmluve nebolo dohodnuté iné) má nárok na zmluvný úrok len do zosplatnenia istiny.
8) V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, na ktoré poukázal aj odvolateľ) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník (žalovaný) v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní). 9) V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie,
že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
10) Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. 11) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, má nárok na náhradu trov konania.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).