Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-75-2006.pdf
PDF · 246.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/75/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. V.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, K.. Q. N. XXXX/XXX, R., zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Bugala, Fándlyho 32, Trnava, 2. Z. H., nar. X.XX.XXXX, C. XX, C., 3. S. A., nar. X.X.XXXX, M. E. XX, C., zastúpená žalobcom v 1. rade proti žalovanej: J. T., nar. X.X.XXXX, bytom C., M. E. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Návrh žalovanej na prerušenie konania sa zamieta.
II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom C., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Z., k pozemku parcela registra "E." parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXXX - záhrady vo výmere XXXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/X, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/X nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX nezapísaná v katastri nehnuteľností,
a toto v y p o r i a d a v a tak, že reálne rozdeľuje nehnuteľnosti podľa geometrického plánu J.. T. G. č. XXC/XX/XXXX-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, tak, že
do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1., 2., a 3. rade p r i k a z u j e nehnuteľnosti evidované Okresným úradom C., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres C., pozemky registra ". parcelu č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a novovytvorené: parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/ X - záhrada vo výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX nezapísaná v katastri nehnuteľností, každému v podiele X/X z celku
a do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e nehnuteľnosti evidované Okresným úradom C., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres C., pozemky registra "E. parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a novovytvorené: parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele číslo XXXX/X a na parcele číslo XXXX/X a garáž bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/X nezapísaná v katastri nehnuteľností.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1.,2. a 3. rade na vyrovnanie ich podielu každému sumu 8.743,76 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V. O náhrade trov konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.3.1991 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba právnych predchodcov žalobcov a to A. T., nar. XX.XX.XXXX a S. T., nar. X.X.XXXX, ktorí sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. C. parcela č. XXXX/X dom, dvor o výmere XXX m2, parcela č. XXXX garáž o výmere XX m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X garáž o výmere XX m2 reálnym rozdelením podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele X/X, žalovaná tiež v podiele X/X a pri užívaní nehnuteľností dochádza medzi nimi k nezhodám ohľadne užívania jednotlivých častí a nevedia sa medzi sebou dohodnúť.
2. Žalovaná k žalobe uviedla, že súhlasí s podaným návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale žiada prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva a zaviazať ju vyplatiť žalobcov. Rodinný dom je podľa nej nedeliteľný, bol stavaný pre jednu rodinu. Rozdelenie podľa nosných múrov by nezodpovedalo polovičnému podielu a bolo by nespravodlivé. Žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi garáží ani vpredu ani vzadu, tieto boli stavané v roku 1966. Garáž pri dome postavil strýko Q. T. pre seba so súhlasom rodičov, zadnú garáž postavil jej otec C. V. T.. Zadná garáž nepatrí do spoluvlastníctva a znalec ju nemal hodnotiť. Starí rodičia predali nehnuteľnosti a to parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, pričom o garážach nie je zmienka v zmluve, lebo starí rodičia garáž nestavali a neboli ani ich vlastníkmi, preto ich nemohli predať. Strýko Q. a otec žalovanej žiadali o dodatočné stavebné povolenie garáže strýka Q. v rokoch 1974-75, ale pri vydávaní povolení došlo k podvodu, keď meno jej otca bolo preškrtnuté a prepísané menom žalobcu. Pokiaľ ide o dom, dali si vyhotoviť znalecký posudok, ale znalec J.. B. jednoznačne povedal, že dom sa nedá rozdeliť, lebo by to bolo v rozpore so stavebnými predpismi. Žalovaná potvrdila, že so žalobcami majú medzi sebou spory. Strýko A. aj teta S. bývajú v byte. Strýko Q. užíval ľavú časť dvora a záhrady za domov a strýko A. užíval pravú časť. K znaleckému posudku znalkyne J.. V. K. žalovaná uviedla, že podľa neho by bolo potrebné celý dom prestavať tak, že by zostala len hrubá stavba, nešlo by len o stavebné úpravy, ale o prestavbu. Investície by boli dva krát také veľké ako je hodnota domu, ona tieto odmieta znášať. Na odkúpenie nehnuteľnosti by si žalovaná požičala. Pri súčasnom stavebnom usporiadaní nie je reálna deľba vôbec možná. Žalobcovia a ich deti majú bývanie zabezpečené, nepotrebujú bývať v tomto dome, žalovaná ho potrebuje. Žalovaná uviedla, že má pripravenú sumu 978.988,-Sk na vyplatenie sžalobcov.
3. Žalobca v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 20.06.2008 uviedol, sama žalovaná uviedla, že si vie predstaviť rozdelenie nehnuteľností s Z. H. tak, ako je tomu doteraz, na rozdelenie však nechce pristúpiť zrejme s osobných dôvodov a nie z dôvodu, že rozdelenie nie je možné. Nehnuteľnosť je fakticky rozdelená už teraz, preto sa domáhajú aj právneho rozdelenia tak, aby neboli ukrátení ani žalobcovia ani žalovaná. Navrhuje preto pribrať do konania znalca, ktorý sa vyjadrí, či je nehnuteľnosť možné reálne rozdeliť. Žalobca v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 16.02.2015 uviedol, že navrhuje reálnu deľbu nehnuteľností nie pozdĺžne ale priečne na dve samostatné časti tak, že žalovanej pripadne do vlastníctva časť parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria - dom, parc. č. XXXX/X vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere XXX m2. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 31.03.2015 uviedol, že navrhuje aby geometrický plán pôvodne vypracovaný bol upravený tak, že v prospech žalovanej sa prizná celý dom a časť parcely XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria - dom a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a v prospech žalobcov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2. V danom prípade je potrebné upraviť znalecké posudky vypracované znalcom geodetom a znalcom pre ohodnotenie nehnuteľností, ktoré už má súd k dispozícii, treba len ustáliť hodnotu jednotlivých rozdelených nehnuteľností, aby súd vedel zaviazať účastníkov konania na vzájomné peňažné plnenie. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.10.2015 uviedol, že súhlasí so znaleckým posudkom znalca J.. T. G. č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2015 č.l. 1426. Žalovaná zavádza a robí všetko preto, aby sa stav danej nehnuteľnosti nezmenil a mohla danú nehnuteľnosť užívať sama. Žalobca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 01.02.2016 súdu oznámil, že so znaleckým posudkom znalca F.. J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015 súhlasí.
4. Žalobkyňa v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 11.03.2015 uviedla, že súhlasí s inou alternatívou reálnej deľby nehnuteľností, ktorú navrhol žalobca v 1. rade. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.03.2015 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, žalovaná sa nezúčastnila ani jednej ohliadky, nesprístupnila svoju časť nehnuteľnosti, pričom sa domáha ďalšieho znaleckého posudku, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Žalovaná užíva X/X nehnuteľnosti, pričom žalobcovia platia daň za X/ X nehnuteľnosti. Žalovaná sa o dom ani pozemok nestará a obviňuje žalobcov, že neinvestujú do nehnuteľnosti, kde nemajú ani prístup k streche, ktorá zateká, ani do priestorov suterénu. Záhradu, ktorú žalovaná užíva, neudržuje, je prerastená krovinami, stromami, burinou a zasypaná lístím, pričom Okresný úrad životného prostredia vyzýva žalobcov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby záhradu udržiavali, pričom na ňu nemajú prístup. Žalovanej tento stav vyhovuje a robí všetko pre to, aby sa tento stav nezmenil. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.10.2015 uviedla, že súhlasí so znaleckým posudkom znalca J.. T. G. č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2015 č.l. 1426. Žalovaná zavádza a robí všetko preto, aby sa stav danej nehnuteľnosti nezmenil a mohla danú nehnuteľnosť užívať sama. Žalobkyňa v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 05.02.2016 súdu oznámila, že so znaleckým posudkom znalca F.. J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015 na č.l. 1482 súhlasí.
5. Žalobkyňa v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.03.2015 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, žalovaná sa nezúčastnila ani jednej ohliadky, nesprístupnila svoju časť nehnuteľnosti, pričom sa domáha ďalšieho znaleckého posudku, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Žalovaná užíva X/X nehnuteľnosti, pričom žalobcovia platia daň za X/X nehnuteľnosti. Žalovaná sa o dom ani pozemok nestará a obviňuje žalobcov, že neinvestujú do nehnuteľnosti, kde nemajú ani prístup k streche, ktorá zateká, ani do priestorov suterénu. Záhradu, ktorú žalovaná užíva, neudržuje, je prerastená krovinami, stromami, burinou a zasypaná lístím, pričom Okresný úrad životného prostredia vyzýva žalobcov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby záhradu udržiavali, pričom na ňu nemajú prístup. Žalovanej tento stav vyhovuje a robí všetko pre to, aby sa tento stav nezmenil. Žalobkyňa v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.10.2015 uviedla, že súhlasí so znaleckým posudkom znalca J.. T. G. č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2015 č.l. 1426. Žalovaná zavádza a robí všetko preto, aby sa stav danej nehnuteľnosti nezmenil a mohla danú nehnuteľnosť užívať sama. Žalobkyňa v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 02.02.2016 súdu oznámila, že so znaleckým posudkom znalca F.. J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015 na č.l. 1482 súhlasí.
6. Žalovaná v odvolaní doručenom súdu dňa 17.06.2009 uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa duplicitne robil znalecký posudok ohľadne reálnej deľby nehnuteľností a ceny stavebných prác a navrhuje, aby súd ustanovil súdneho znalca, ktorý by vypracoval iba znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností a aby jej ju následne prisúdili za náhradu. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku znalca J.. R. M. č. XX/XXXX a trvala na tom, že rodinný dom nie je reálne deliteľný a náklady na reálnu deľbu by boli oveľa vyššie ako stanovil znalec, znalec nezapočítal mnohé položky na riadnu prestavbu. Žalovaná nesúhlasila ani s pribratím znalca J.. T. G. do konania ani s úlohou mu uloženou a žiadala, aby súd dal vyhotoviť oponentský posudok k už vyhotoveným posudkom. Dom ani záhrada sa nedá rozdeliť štyrom ľuďom. Vo veci bolo vyhotovených niekoľko znaleckých posudkov a bolo preukázané, že nehnuteľnosť sa nedá reálne rozdeliť pre výšku nákladov a preto je treba nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Súd má prihliadnuť k tomu, že v dome býva len žalovaná so svojou dcérou, všetci žalobcovia majú kde bývať, žalovaná nemá inú nehnuteľnosť. K znaleckému posudku F.. J.. Q. T. žalovaná uviedla, že cena domu časti je veľmi vysoká, nie je reálna. Omietky tam padajú, všetky siete a kanalizácia sú po životnosti, tá časť domu je neobytná, 40 rokov nedávali do nej žiadne investície, neudržiavali ju, v zime nekúria už roky, čo sa podpísalo pod cenu nehnuteľnosti. Znalec určil nesprávne veľmi nízku cenu za pozemky. Žalovaná nesúhlasila s rozdelením pozemkov tak, že žalobcovia budú mať XX árov, keď celý pozemok je cca XX árov a teda žalovanej patrí polovica XX árov. Žalovaná trvá na tom, aby jej zostala X/X pozemku tak, ako ho roky užíva.
7. Súd vyzval žalovanú listom zo dňa 23.04.2015, aby súd oznámila, či navrhuje reálnu deľbu nehnuteľnosti rozdelením domu aj pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov a v tom prípade či je ochotná znášať náklady s reálnym rozdelením nehnuteľností, alebo či žiada prikázať nehnuteľnosti do jej vlastníctva v celosti s tým, že vyplatí spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov zo všeobecnej- trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znalcom, vtom prípade nech preukáže, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcov, alebo žiada prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov v celosti s tým, že jej vyplatenia náhradu za jej spoluvlastnícky podiel z všeobecnej trhovej
ceny nehnuteľnosti určenej znalcom, alebo navrhuje zamietnuť návrh na rozdelenie nehnuteľnosti a v tom prípade nech uvedie dôvod.
8. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.06.2015 uviedla, že k výzve súdu sa nemôže vyjadriť, lebo sa nemá o čo oprieť, keďže znalecký posudok je celý nesprávny. Žalovaná k doplnku k znaleckému posudku znalca J.. T. G. č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2015 uviedla, že s týmto v plnom rozsahu nesúhlasí. Žalovaná k znaleckému posudku znalca F.. J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015 uviedla, že súčasťou znaleckého posudku je listina znalca, že žalovaná neumožnila znalcovi vstup do jej X/X nehnuteľnosti, na čo ona dáva do pozornosti, že súdny znalec s ňou nekomunikoval, čoho dôkazom je aj to, že nie je pripojená listina - doporučený list o tom, kedy príde vykonať súdnoznalecký posudok. Ďalej nie je pripojená listina, že boli prítomné osoby, ktoré menšinovými spoluvlastníkmi a ani títo nesprístupnili nehnuteľnosť k vykonaniu zamerania, nakoľko sa zameranie nedalo vykonať, o čom uvádza súdny znalec poznámku - priestory sú zapratané. Znalecký posudok nevychádza z objektívnych poznatkov, nakoľko k nemu nie sú pripojené žiadne stavebné a kolaudačné rozhodnutia. Uvádza rok asi 1950 (v tom čase boli riadne vydané stavebné povolenia vtedajším Okresným národným výborom, odbor výstavby a územného plánovania) a súdny znalec sa ani nepokúsil o nahliadnutie do archívu tohto stavebného úradu a tiež stavebné povolenie z roku 1990, keď stavebné povolenia vydával Okresný úrad C.. Súdny znalec uvádza zabudovaný stavebný materiál, ale nie je uvádzané, či je to pôvodný stavebný prvok, alebo je to už nový stavebný prvok, čo významne ovplyvňuje výpočet hodnoty nehnuteľnosti. V prípade, že boli na nehnuteľnosti vykonané významné stavebné úpravy zo strany žalobcov, chýba dôkaz alebo riadny odkaz o tom, či so stavebnými úpravami súhlasili všetci spoluvlastníci a najmä kto žiadal stavebný úrad o prípadné vydanie stavebného povolenia alebo ohlásenia drobnej stavby. Vzhľadom na uvedené považuje znalecký posudok za neobjektívny, pričom dáva do pozornosti, že ona je vlastníčka X/X a v nehnuteľnostiach sú samostatné merače odberov príslušných médii (voda, plyn, elektrina), pričom tu nie je ani zmienka o tom, ako táto realita - samostatné merače ovplyvňujú cenu nehnuteľnosti. V znaleckom posudku nie sú žiadne informácie o zrážkach alebo akejsi bonifikácii za stav nehnuteľnosti. Žalovaná sa nevie dočítať, ako znalec hodnotí veci k roku 1950 a osobitne k roku 1990, čo má významný vplyv na cenu nehnuteľnosti ako celok. Žalovaná navrhuje, aby bol súdny znalec predvolaný na súdne pojednávanie a na tomto pojednávaní uviedol príslušné odpovede, alebo súd súdnemu znalcovi uložil povinnosť vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. XX/XXXX, veď napokon už v roku 2014 pri svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX nezodpovedal na všetky otázky, ktoré mu súd uložil.
9. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 01.04.2016 vzniesla námietku zaujatosti zákonnej sudkyne a zároveň navrhla konanie prerušiť. Námietku zaujatosti žalovaná odôvodnila tým, že sudkyňa je zaujatá, lebo jej chcela odňať a odňala oslobodenie od súdnych poplatkov a trov konania z dôvodu, že Ústavný súd jej priznal finančné zadosťučinenie. Toto odňatie urobila sudkyňa v rozpore so svojimi vedomosťami s tým, aby žalovanej ublížila a teda žalovaná má za to, že sudkyňa je voči nej zaujatá. Sudkyňa dala vypracovať posudky, ktoré boli nepotrebné a vypracované zle. Doterajšie konanie vedie v rozpore so zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania a žalovanej sa zvyšuje riziko právnej neistoty. Toto konanie je vedené s úmyselnými procesnými vadami a preto žiada prerušiť konanie, aby sa súd vysporiadal s námietkami vedenia konania. Je to subjektívna stránka súdu - evidentné prekážky proti žalovanej. Žalovaná navrhla, aby doterajšej zákonnej sudkyni bola vec odňatá a bola pridelená inému sudcovi, u ktorého nebude riziko zaujatosti. Žalovaná ďalej uviedla, že súd musí vychádzať z reálnych východiskových podielov. Žalovaná nesúhlasí s rozdelením nehnuteľností podľa posledného znaleckého posudku, ona je 50 % vlastník, je neopomenuteľnou osobou, na ktorú sa musí prihliadať pozitívne. Žalovaná má dve dcéry a počíta s tým, že táto nehnuteľnosť bude pravdepodobne slúžiť na výstavbu viacgeneračného rodinného domu, aby žalovaná nebola odkázaná na opateru cudzích osôb. Urobiť pre žalovanú satisfakciu, že protistrana ju vyplatí napriek jej majoritnému spoluvlastníctvu, je prejavom poškodenia jej osoby, pretože sa opomínajú ústavou garantované práva vec vlastniť a ako matka musí rozmýšľať v prospech svojich plnoletých dcér. V znaleckom posudku nie sú urobené žiadne návrhy, ktoré by kopírovali súčasný stav a preukázal rozdiel medzi právnym a faktickým stavom (hranice pozemku podľa geometrickej mapy ani snímky geometrického plánu - zasahujú nie malým spôsobom do jej vlastníctva). A s touto otázkou sa žiadny súdny znalec nevysporiadal, preto žalovaná trvá na dopracovaní posudku ako aj v časti trhovej ceny celej nehnuteľnosti. Žalovaná nie je povinná odpredávať, keď je tu porušovanie zákona. Žalovaná prosí, aby ju súd nenútil do nevýhodných predajov.
10. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. XXCXX/XXXX-XXX zo dňa 17.11.1994 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam a vyporiadal tak, že nehnuteľnosti reálne rozdelil podľa
znaleckého posudku J.. P. S. zo dňa 31.05.1993 č. H-XX/XX tak, že vlastníčkou parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zast. plocha dom s.č. XX, dvor, parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 ako garáž zastavaná plocha a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 ako záhrada sa stáva žalovaná a vlastníkmi parciel č. XXXX/X o výmere XXX m2 ako záhrada a XXXX/X o výmere XXX m2 ako zastavaná plocha a dvor, dom s.č. XX sa stávajú pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade titulom BSM. Domová nehnuteľnosť pôvodne s. č. XXXX, ktorá po reálnom rozdelení parciel nadobúda čísla XX a XX sa reálne rozdeľuje podľa alternatívy II technickej správy znaleckého posudku a projektovej dokumentácie J.. K. z februára 1993 č. K-XX/XX so zmenou XX/XX so s.č. 84 pre žalovanú a s.č. 82 pre žalobcov v 1. a 2. rade. Stavebné úpravy týkajúce sa rozdelenia nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku J.. K. zo 16.03.1994 v zmysle alternatívy 2 základných nákladov vo výške 269.308,82,-Sk a vedľajších v sume 22.495,64,-Sk sú povinní znášať žalobca v 1. rade a žalovaná rovným dielom. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 6.758,45,-Sk, žalovanej vo výške 6.758,45,- Sk. Žalobcov zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne doplatok súdneho poplatku vo výške 40.084,40,- Sk, a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
11. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne v 1. rade a žalovanej uznesením č.k. 13Co 79/95-256 zo dňa 20.04.1995 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie za účelom posúdenia, či spornú nehnuteľnosť, najmä pokiaľ ide o rodinný dom, možno považovať za reálne deliteľnú alebo či reálne deliteľný je iba pozemok a či teda možno spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadať tzv. kombinovaným spôsobom alebo iba prikázaním veci za náhradu.
12. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 17C/66/1991-344 zo dňa 30.9.1997 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi v 1. rade, vykonávať akékoľvek stavebné úpravy, prestavby a rekonštrukčné práce s výnimkou bežnej údržby a opráv na nehnuteľnosti. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 3Co 7/98 - 356 zo dňa 29.5.1998 zmenil rozhodnutie tak, že žalobcovi v 1. rade, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných úprav, prestavby, rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania v tejto veci.
13. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 17C/66/1991-371 zo dňa 22.9.1998 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod. sp. zn. 9C/116/92, ktorej predmetom bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva A. T. a S. F.. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 6Co 42/99-377 zo dňa 26.2.1999 po odvolaní žalovanej uznesenie potvrdil.
14. Okresný súd v Senici rozsudkom č.k. 9C/116/1992-192 zo dňa 2.7.1999 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - A. T. a S. F. a okrem iného spoluvlastnícky podiel v X-ici na predmetnej nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu v 1. rade a 2. rade každému v X-ine. Rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.1999.
15. Darovacou zmluvou zo dňa 2.7.2003 pôvodný žalobca v 1. rade daroval svoj podiel na nehnuteľnosti v X-ine deťom A. T., nar. XX.XX.XXXX a Z. H., ktorí s účinnosťou od 12.11.2003 nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti každý v X/X-ine.
16. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 17C/66/91-508 zo dňa 07.09.2004 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej uznesením z 29.04.2005 uznesenie okresného súdu v časti zastavenia konania potvrdil a v ostatných častiach vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR na dovolanie žalovanej rozsudkom č.k. 2Cdo/275/2005-599 zo dňa 31.05.2006 uznesenie krajského súdu z 29.04.2005 spolu s uznesením okresného súdu zo dňa 07.09.2004 č.k. 17C/66/91-506 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie, nakoľko žalovaná sa rovnako domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázanie veci do jej vlastníctva. Vec sa ďalej vedie pod novou sp. zn. 10C/75/2006.
17. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 10C/75/2006-654 zo dňa 24.09.2007 konanie nezastavil a zamietol návrh žalovanej na zmenu účastníkov konania. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej uznesením č.k. 11Co/262/2007-679 zo dňa 31.01.2008 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripúšťa vystúpenie žalobcu A. T., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, A. a na jeho miesto vstup do konania A. T., nar. XX.XX.XXXX, K.. Q. N. XXXX/XXX, R. a Z. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C..
18. Pôvodná žalobkyňa v 2. rade zomrela dňa XX.X.XXXX, jej dedičský podiel na nehnuteľnosti nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 26D/441/2013 s právoplatnosťou 30.5.2014 žalobcovia v 1. a 2. rade každý v X/XX-ine, na miesto žalobkyne v 2. rade vstúpila jej dcéra S. A. s podielom X/X-iny. Pôvodný žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel. Podľa Listu vlastníctva č. XXX k.ú. C. je aktuálny podiel spoluvlastníkov na predmetných nehnuteľnostiach nasledovný: žalobcovia vlastnia každý X/X-inu a žalovaná X-icu.
19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho predchodcu žalobcov A. T., nar. XX.XX.XXXX, právnej predchodkyne žalobcov S. F., 05.XX.XXXX, žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade, žalobkyne v 3. rade, žalovanej, svedka V. M., svedkyne V. M., svedka M. M., svedka M. T., svedka A. D., svedka C. V. T., znalca J.. Q. T., výpisom z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 14.03.1991, zo dňa 07.02.2017, rozhodnutím mestského národného výboru - odboru výstavby v Trnave č. XXXX/XX-XXXC/R zo dňa 12.07.1974, posudkom znalkyne J.. V. K. č. X/XXXX, úradným záznamom zo dňa 15.11.1994, správou Mesta Trnava zo dňa 3.2.2015, správou Mesta Trnava, stavebného úradu zo dňa 9.3.2015, znaleckým posudkom J.. R. M. č. XX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2009, znaleckým posudkom znalca J.. T. G. č. XX/ XXXX-XXXX zo dňa 20.9.2012, znaleckým posudku znalca F.. J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.6.2014, doplnkom znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.8.2014, doplnkom znaleckého posudku č. XX/ XXXX znalca J.. G. zo dňa 3.9.2015, znaleckým posudkom znalca F.. J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015, opisom notárskej zápisnice M. zo dňa 03.01.1986, obsahom spisu M. sp. zn. 2RI/84/86 vyplýva, obsahom spisu M. sp. zn. 2D/1380/84, ohliadkou nehnuteľností dňa 4.4.1997 a dňa 25.9.1997, a ostatným obsahom spisového materiáli, keď dňa 08.02.2017 pojednával v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
20. Právny predchodca žalobcov A. T., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že jeho rodičia predali na základe zmluvy T. XXX/XX predmetné nehnuteľnosti jemu a jeho manželke do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele X/X a jeho bratovi v podiele X/X. Na základe dedičského rozhodnutia XXXX/XX spoluvlastnícky podiel po bratovi zdedila ich matka, ktorá na základe darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom RI XX/XX darovala spoluvlastnícky podiel X/X na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej. Žalovaná užíva v rodinnom dome celé podpivničené priestory, dve manzardy, povalu, kuchyňu a izbu, ktorú predtým užívali rodičia a žalobcovia užívali ostatnú časť prízemia. Žalovaná užíva dve garáže, garáž na parc. č. XXXX/X staval on a pri stavbe prvej garáže na parc. č. XXXX pomáhal. Nesúhlasí s tým, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Navrhuje, aby sa rodinný dom rozdelil na dve samostatné jednotky, jedna garáž by bola prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a druhá garáž do výlučného vlastníctva žalovanej a záhrada a dvor by sa rozdelil na polovicu.
21. Právna predchodkyňa žalobcov S. F., XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedla, že ona sa stala spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe kúpnopredajnej zmluvy RI XXX/XX a je pravdou, že nehnuteľnosť sa užíva tak, ako uviedol jej manžel. Ona v nehnuteľnosti už nebýva, súhlasí s reálnou deľbou nehnuteľností. Ona by svoju čiastku predala tomu, kto by jej dal peniaze. Neskôr uviedla, že žiada, aby nehnuteľnosť bola reálne rozdelená a chce ju užívať. Nehnuteľnosť neužíva od začiatku, ale uhrádza poplatky za ňu.
22. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že tieto budú reálne rozdelené na dve polovice a vzniknú dve samostatné bytové jednotky, z ktorých jedna by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej a druhá do podielového spoluvlastníctva žalobcov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Je potrebné dobudovať zvyšok múra oddeľujúci tieto dve bytové jednotky a aj záhrada sa dá rozdeliť. V prípade, že by nehnuteľnosť nebola reálne rozdelená, žiada, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že je ochotný vyplatiť ostatným výšku ich spoluvlastníckych podielov. Na pojednávaní dňa 05.02.2015 žalobca v 1. rade uviedol, že navrhuje alternatívu, že nehnuteľnosti by sa nedelili ako celok, ale žalobcovia žiadajú XX árov z pozemku s tým, že celú nehnuteľnosť bez nutnosti stavebných úprav by nadobudla žalovaná, ktorá sa nechce podieľať na stavebných úpravách a stále tvrdí, že chce nadobudnúť celú nehnuteľnosť. Žalobcovia preto zvažujú, že sa nechcú podieľať na znášaní nákladov súvisiacich s rozdelením nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade titulom záverečnej reči uviedol, že na základe široko vykonaného dokazovania znaleckými posudkami znalca J.. G. a J.. T. ako aj výsluchmi znalca, súd správne zistil majetok, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. V znaleckom posudku č. XX/XX J.. T. G. po zmene reálnej deľby z pozdĺžnej na priečnu upravil parcelné čísla
pozemkov pôvodného znaleckého posudku. S poukazom na doplnok znaleckého posudku zo dňa 3.9.2015 navrhuje súdu, aby rozhodol tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1 až 3 prikáže nehnuteľnosti novovytvorených parciel - parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX vo výmere XX m2 každému v podiele X/X k celku. Do výlučného vlastníctva žalovanej parc. č. XXXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom vo výmere XX m2, parc.č. XXXX/X, na ktorej je postavený rod.dom XX m2, parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - garáž vo výmere XX m2.
23. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že žiada, aby predmetné nehnuteľnosti boli reálne rozdelené tým spôsobom, ako uviedol žalobca v 1. rade, po rozdelení by ich chcela užívať. Na pojednávaní dňa 05.02.2015 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že sa pripája k vyjadreniu žalobcu v 1. rade.
24. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní dňa 05.02.2015 uviedla, že sa pripája k vyjadreniu žalobcu v 1. rade.
25. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že od roku 1984 býva v tejto nehnuteľnosti, na základe darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom pod č. RI XX/XXXX jej babka darovala spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach v podiele X/X. Obe garáže staval jej otec, prvú na dvore na parc. č. XXXX staval pre strýka Q. T. a druhú staval pre seba so súhlasom rodičov, túto jej daroval, preto nie sú predmetom tohto konania. Na zadnú garáž si nepamätá, kedy sa stavala. Pozemok bol rozdelený pozdĺžne pletivom a volierami, nedalo sa prechádzať z jednej strany na druhú. Žalovaná býva s deťmi v podpivničenom priestore, so žalobcami majú neustále nedorozumenia. Je pravdou, že žalovaná užíva väčšiu časť nehnuteľnosti ako žalobcovia. Žalovaná poukázala na názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ak by rozdelenie nebolo množné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné vec považovať za reálne nedeliteľnú. Predmetné nehnuteľnosti, hlavne rodinný dom nie je reálne deliteľný, keď uvedené zistenia skonštatovali znalci J.. B. a J.. S.. Podľa žalovanej sú náklady na stavebné úpravy privysoké, nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto žiada, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože žalovaná tam býva, užíva nehnuteľnosť celoročne, má na nej najväčší zákonný podiel a najviac to potrebuje. Žalovaná je ochotná vyplatiť žalobcom ich zákonné podiely. Ona s rozdelením nehnuteľnosti by súhlasila v krajnom prípade tak, že tieto by boli rozdelené na polovice s tým, že žalovaná by bola výlučnou vlastníčkou jednej polovice a žalobkyňa v 3. rade (v tom čase Z.P.) druhej polovice, lebo len so žalobkyňou v 3. rade si vie žalovaná predstaviť spolužitie.
26. Svedok V. M. na pojednávaní uviedol, že vie, že nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia žalobcov a žalovanej podľa dohody a neskôr prišla do nehnuteľnosti bývať aj žalovaná. Garáž, ktorá stojí na záhrade, patrí obom, hovoril mu to navrhovateľ. Ďalšia garáž je postavená pri dome a túto postavil otec žalovanej.
27. Svedkyňa V. M. na pojednávaní uviedla, že v nehnuteľnosti bývali babka s dedkom, právni predchodcovia žalobcov a žalovanej, na nehnuteľnosti sú dve garáže, myslí, že zadná garáž patrila A. a Q.. Nevie, kto bol vlastníkom garáže vpredu.
28. Svedok M. M. na pojednávaní uviedol, že na prízemí bývala babka, vedľa nej právni predchodcovia žalobcov. Jedna garáž, ktorá bola postavená vzadu na pozemku P. A. T., hovoril mu to nebohý brat Q.. Prvú garáž užíval Q. T.. Kto túto garáž postavil, svedok nevedel.
29. Svedok M. T. na pojednávaní uviedol, že v nehnuteľnosti bývala babka, otec žalovanej býval najprv v manzadrke hore, neskôr dole, kde býval žalovaná. X. u T. staval V. T. aj s manželkou. Tá novšia garáž je postavená 10-12 rokov a tá druhá garáž je stará 20 rokov. Svedok videl iba V. T. stavať tieto garáže. Žalobca nikdy nepoužíval garáž, ani tam nemal veci. Spoluvlastníci mali medzi sebou provizórny plot.
30. Svedok A. D. na pojednávaní uviedol, že v jednej polovici bývala babka, druhú polovicu obýval Q. T.. Po ich smrti sa tam nasťahovala žalovaná, užívala väčšiu časť záhrady, je tam nejaký provizórny plot. Vzadu je garáž, materiál na ňu vozil pre A. T. nebohý šofér na Q. Y., bolo to už veľmi dávno. Bolo to v roku 1965 alebo 1966. Vpredu je ešte jedna garáž, svedok myslí, že túto druhú garáž staval nebohý Q.. Materiál na garáž, ktorá je postavená vzadu, zabezpečoval žalobca, aj náklady na ňu hradil on. Svedok nevie, či mal žalobca v tejto garáži aj uložené veci.
31. Svedok C. V. T. na pojednávaní uviedol, že brat Q. obýval spodný byt, mama jednu kuchynku a izbu na prízemí. Povalu užívali brat s mamou. Záhrada a dvor boli rozdelené voliérami, ktoré patrili Q.. Ľavá časť patrila Q. a mame. Garáže sú na nehnuteľnosti dve, jedna sa nachádza na strane, kde býval brat Q., aj druhá. Jedna sa nachádza v záhrade, druhá vpredu pri dome. Zadná garáž je postavená asi od roku 1966, tú garáž staval svedok. A. vôbec nepomáhal pri stavbe, Q. bol chorý, občas prišiel pozrieť. Garáž staval svedok aj s manželkou. Svedok považuje za klamlivú výpoveď svedka, ktorý uviedol, že by tam A. vozil nejaký materiál, lebo z jeho strany tam nemal prístup. Tieto garáže sa stavali bez povolenia na čierno, dodatočne sa vybavovali povolenia. Žiadosť o vydanie dodatočného povolenia podal svedok, ale niekto prepísal meno C., bolo tam napísané A., A. túto žiadosť nepodpisoval, dostal ale stavebné povolenie. Druhú garáž staval svedok s manželkou pre brata Q., tá sa stavala neskoršie. Žalovaná býva v dome odvtedy, ako jej to babka darovala. Obývala spodný byt, na prízemí jednu izbu, kuchynku a povalu. Žalovaná obýva síce väčšiu časť domu, ale kvalitou sa to porovnať nedá, pretože je to pivničný byt. Svedok poukázal na dedičské spisy po nebohom Q..
32. Znalec J.. Q. T. na pojednávaní uviedol, že najväčším problémom bolo objektívne zhodnotiť skutkový stav časti nehnuteľnosti, v ktorej býva žalovaná. Napriek viacerým urgenciám z jeho strany aj zo strany súdu žalovaná svoju časť nehnuteľnosti nesprístupnila. Žalobcovia svoju časť nehnuteľnosti sprístupnili a zúčastnili sa aj ohliadky. Aj časť pozemku, ktorá patrí žalovanej bola sprístupnená, nakoľko nebola oplotená, znalecj urobil fotodokumentáciu hlavne prípojok vodovodnej šachty a garáží. Ohľadom všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej v znaleckom posudku znalec uviedol, že cena nehnuteľností sa v podstate nezmenila, trh si drží približne rovnaké ceny, hodnotu je možné brať ako konečnú k dnešnému dňu, odchýlka by bola v promile a nie v percentách. K pripomienke žalovanej, že k posudku nie sú pripojené žiadne stavebné a kolaudačné rozhodnutia, znalec uviedol, že zisťoval stav na príslušnom stavebnom úrade, ale archivácia ňou požadovaných dokladov sa vykonávala len 10 rokov, potom sa skartovala. Dom bol evidentne postavený v období staršom ako 10 rokov. V tomto prípade určuje znalec vek domu odborným odhadom. Aby tento argument ozrejmil, požiadal prítomných žalobcov na miestnom šetrení, aby mu predložili všetky doklady, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotu rodinného domu, tak isto by požiadal aj žalovanú, keby bola prítomná. Znalec sa pokúšal k nej šesť krát dostať, dvere nikdy neotvorila. Žalovaná mala možnosť predložiť doklady, do spisu viackrát nahliadala, mala presný prehľad o tom, čo sa deje. Obvinenie znalca, že jej netelefonoval, nekontaktoval ju je neadekvátne, mohla sa na neho obrátiť v ktorejkoľvek dobe. Znalec zároveň predložil základné legislatívne normy upravujúce archiváciu a registratúru písomností s účinnosťou od 1.1.2013. K námietke žalovanej ohľadne neposkytnutia možnosti vyjadriť sa jej k predloženým dokladom a že od znalca nikdy nedostala žiadnu pozvánku , znalec uviedol, že žalovanej do vlastných rúk zaslal pozvánku na miestne šetrenie, o čom znalec predložil doklady podacích lístkov. Žalovaná odmietla prevziať uznesenie o vykonaní obhliadky v infocentre, preto ho súd požiadal, aby vypracoval znalecký posudok aj bez osobnej ohliadky časti nehnuteľnosti užívanej žalovanou, ak to bude možné. Metodika to znalcovi umožňuje, preto znalecký posudok vypracoval aj bez osobnej ohliadky časti rodinného domu žalovanej, do záhrady sa dostal. Ohodnotenie parciel vychádza z LV, tam nemusel vykonávať žiadne merania. Znalec urobil fotodokumentáciu a zachytil skutkový stav. K námietke žalovanej ohľadne zabudovaných stavebných materiálov, či to bol pôvodný alebo nový stavebný prvok a či to ovplyvňuje hodnotu nehnuteľnosti, znalec uviedol, že z jeho pohľadu na ľavú stranu domu, ktorú mal možnosť vidieť konštatuje, že rodinný dom ako celok vrátane časti, kde býva žalovaná bol stavaný v jednom období a z tých istých materiálov. Zhodnotenie použitých materiálov je presne definované v znaleckom posudku jednom aj druhom, ale hlavne v tom prvom. Nedefinuje, ktoré materiály má na mysli, jedná sa o materiály tehla, kváder, betón, omietka. K námietke žalovanej, či boli na nehnuteľnosti vykonané významné stavebné úpravy zo strany žalobcov, znalec uviedol, že keby sa žalovaná šetrenia zúčastnila, mohla uplatniť túto námietku s poukázaním na to, čo sú významné stavebné úpravy. Podľa jeho zistenia za posledných minimálne 25 rokov neboli na nehnuteľnosti vykonané žiadne významné stavebné úpravy. K námietke žalovanej, či je v znaleckom posudku zohľadnené, že v nehnuteľnosti sú samostatné merače vody, plynu, elektriny a ako táto skutočnosť ovplyvňuje cenu nehnuteľnosti, znalec uviedol, že táto otázka má dva aspekty. Vodomerná šachta, elektrická prípojka s rozvodnou skriňou, plynomery sú sprístupnené zvonku, nie sú v objekte a boli v znaleckom posudku presne zohľadnené pre každú jednu nehnuteľnosť zvlášť. Žalovaná mala zhodnotené svoje merače pre svoju časť v znaleckom posudku zvlášť. Pre prehľadnosť znalec urobil dva znalecké posudky - zvlášť na jednu stranu nehnuteľnosti a zvlášť na druhú stranu nehnuteľnosti, potom ich zosumarizoval a zhodnotil to objektívne. Nakoľko prípojky boli zrealizované pred viac ako 25 rokmi, ich životnosť sa odhaduje na 30-50 rokov, čiže ich morálne opotrebovanie
je tak vysoké, že ich hodnota v dnešnej dobe je veľmi nízka a nemá to žiaden podstatný vplyv na celkovú hodnotu nehnuteľnosti. K námietke žalovanej, že v znaleckom posudku nie sú žiadne informácie o zrážkach alebo bonifikácii za stav nehnuteľnosti, znalec uviedol, že pokiaľ by žalovaná otvorila svoju časť, zistil by, v akom technickom a užívateľnom stave táto časť je. Čo sa týka zhodnotenia odpočtov, celková technická hodnota, teda tá ako to stojí, závisí na užívaní a údržbe, nakoľko časť žalobcov udržiavaná nebola tak, ako by to malo byť, toto teda zohľadnil v koeficiente predajnosti. Keby takýto istý dom stál vedľa v rovnakej lokalite a bývali by tam ľudia, ktorí sa o tento dom starajú, tento by mal diametrálne inú hodnotu, napriek tomu, že by boli tie domy rovnaké. Technická hodnota udržiavaného a neudržiavaného domu sa líši práve v tej údržbe, je na to koeficient, ktorý použil v relatívne nízkej hodnote, preto sa finálna hodnota líši. Keby sa dom predával ako celok a mal by parametre údržby, mal by možno aj o 30 % vyššiu hodnotu. K námietke žalovanej, že znalec určil nesprávne veľmi nízku cenu za pozemky na nehnuteľnosti a cena časti domu je veľmi vysoká a nie je reálna, znalec uviedol, že v rámci tohto konania sú námietky žalovanej vyslovene cielené, poukazuje na technické argumenty časti nehnuteľnosti žalobcov, pričom ona svoju časť domu sprístupniť odmietla. Keby bola prítomná pri ohliadke, mohla sa oboznámiť s časťou domu žalobcov, ktorú namieta, lebo ju nevidela. Rodinný dom je jednoznačne stavaný z páleného materiálu, čo znamená, že napriek neposkytovaniu údržby a nevykurovaniu domu je vidieť, že odolnosť materiálov z tej doby 50. rokov je veľmi vysoká. V tomto smere je znalec odborník, zaoberá sa teplo-technikou a rieši vady rodinných domov. Za svojím odhadom hodnoty rodinného domu si 100 %-ne stojí. Sprístupnená časť domu nevykazuje žiadne statické ani teplo-technické vady domu, na základe ktorých by mala byť prudko znížená cena domu. Životnosť rodinného domu sa odhaduje na 90-100 rokov, životnosť jednotlivých prípojok je individuálna, čiže vodovodná, elektrická, plynová prípojka majú rôznu dobu dožitia, robia sa z rôznych materiálov, ktoré podliehajú opotrebeniu. Dom bol postavený v 50.roku, ak by vodovodná prípojka mala napr. 50 rokov, tak morálne má nulovú hodnotu, dožila, ale fyzicky funguje, takže ju musí ako znalec zhodnotiť, jej životnosť sa môže predĺžiť až do konca životnosti domu. Toto znalec pri zhodnocovaní sietí a kanalizácií zobral do úvahy a patrične zohľadnil. Konkrétna vodovodná prípojka, ktorú ohodnocoval, má hodnotu 222 eur, ale jej východisková hodnota, keby sa robila dnes, by bola trojnásobná. Amortizáciu prípojok vzal do úvahy. K námietke žalovanej, že znalec nesprávne určil veľmi nízku cenu za pozemky znalec uviedol, že žalovaná nepredložila jediný dôkaz, na základe ktorého on podľa jej vyjadrenia pochybil a s ktorým by sa to dalo porovnať. Pri ohodnocovaní pozemkov znalec vychádza z hodnoty 1 m2 pre dané mesto, táto hodnota pre C. je 26,56 eur za m2, k tejto základnej cene sa prirátavajú a prenásobujú koeficienty, ktorých je 7 a vyjadrujú polohu pozemku, bonitu, zastavanosť, právne vysporiadanie, situovanie voči svetovým stranám, vybavenosť, možnosti napojenia na sieť. Z tohto pohľadu znalec parcely prehodnotil a konštatuje, že rodinný dom a iné stavby sú sprístupnené z troch strán, a to z ulice dvomi bránami a zozadu a je možné jednou čiarou oddeliť jednu časť od druhej. Hodnota pozemkov je preto oveľa vyššia ako hodnota rodinného domu. Pri stanovení hodnoty za m2 parciel znalec dokonca ani nepoužil koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý kľudne použiť mohol a šiel na spodnú hranicu. Parcela je právne sporná, preto to musel niekde zohľadniť, išiel na spodnú hranicu ohodnotenia. Výsledná cena 49,87 eur za m2 je naozaj na tú lokalitu a jednotlivé koeficienty na spodnej hranici. Táto cena je úplne optimálna na spodnej hranici. K poznámke žalovanej, že znalec urobil posudok účelovo tým, že nebol nestranný vo veci a nadŕžal žalobcom tak, aby žalovanú poškodil, znalec uviedol, že nemôže poškodiť niekoho, koho ani nepozná, ani ho nikdy nevidel a pozýval ho štyri krát na ohliadku. Voči žalobcom nemá znalec tiež žiadny vzťah, vôbec ich nepozná, prvýkrát sa s nimi stretol na ohliadke predmetných nehnuteľností. Znalecký posudok je vypracovaný nestranne a je skontrolovateľný. Žalovaná mala posudok k dispozícii, mohla sa so znalcom v prípade nejasností spojiť alebo si dať posudok sama skontrolovať.
33. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres C. zo dňa 14.03.1991 na č.l. 334 boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č XXXX/X dvor o výmere XXX m2, dom s.č. XXXX, parc. č. XXXX garáž o výmere XX m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X garáž o výmereXX m2 T. A. (XX.XX.XXXX) a S. r. M. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X a J. T. (X.X.XXXX) v podiele X/X.
34. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres C. zo dňa 07.02.2017 na č.l. 1607 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 sú T. A. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X a X/XX, H. Z., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X a X/XX, A. S., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X, J. T. (X.X.XXXX) v podiele X/X.
35. Z rozhodnutia mestského národného výboru - odboru výstavby v C. č. XXXX/XX-XXXC/R zo dňa 12.07.1974 vyplýva, že Odbor výstavby V. v C. povoľuje žiadateľovi A. T. stavbu autogaráže, ktorá sa uskutoční na stavebnom pozemku parc. č. XXXX/X - M. ul. X, stavba započatá v roku 1966, stavba bude dokončená v roku 1966. Osobitné podmienky: garáž je už postavená. Stavebník: T. A., M. X., C..
36. Z posudku znalkyne J.. V. K. č. X/XXXX vyplýva, že v zmysle riešenia 1. alternatívy je rozpočtový náklad na základné stavebné práce: základné rozpočtové náklady 255.315,81,-Sk, vedľajšie rozpočtové náklady 21.318,87,-Sk, v zmysle riešenia 2. alternatívy je rozpočtový náklad na stavebné práce: základné rozpočtové náklady 269.408,82,-Sk, vedľajšie rozpočtové náklady 22.495,64,-Sk.
37. Z úradného záznamu zo dňa 15.11.1994 vyplýva, že bez predvolania sa dostavila žalovaná s právnym zástupcom a žiadali zaprotokolovať preukázanie solventnosti zo strany žalovanej, preložili vkladné knižky na mená X. T., V. T., V. T., na ktorých sú vklady 301.300,-Sk, 69.863,-Sk, 50.030,-Sk, 240.000,-Sk, 321.100,-Sk.
38. Zo správy Mesta C. zo dňa 3.2.2015 č.l. 1340 súd zistil, že predmetný rodinný dom má pridelené súpisné č. XXXX a orientačné č. XX.
39. Zo správy Mesta C., stavebného úradu zo dňa 9.3.2015 súd zistil, že dňa 25.2.2015 vykonal štátny stavebný dohľad bez účasti odporkyne, ktorá deň pred tým oznámila, že je práceneschopná a nebude sa zdržiavať v nehnuteľnosti. Po vykonanom dohľade konštatoval, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná v zvislej rovine a rovnako i pozemky.
40. Súd dňa 4.4.1997 a dňa 25.9.1997 vykonal obhliadky predmetných nehnuteľností a zistil, že rodinný dom má dva vchody, časť užívaná žalovanou vyžaduje stavebné úpravy, je poškodená, záhrady sú reálne deliteľné.
41. Zo znaleckého posudku J.. R. M. č. XX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2009 súd zistil, že dom je reálne rozdeliteľný vertikálne tak, aby vznikli dve samostatné bytové jednotky. Každá z nich už má samostatné rozvody vody, elektriny, kanalizácie a plynu. Je potrebné vykonať rozdelenie domu tak, aby nemali jedna a druhá strana prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam. Znalec uviedol rozsah prác, ktoré je potrebné za týmto účelom vykonať a to zamurovaním dverí medzi časťou, ktorú užíva žalovaná a žalobcovia, realizovaním odpojenia elektroinštalácie v suteréne medzi rozdelenými časťami a realizovať vstup do časti suterénu žalobcov (schodisko, oporný múrik, vybúranie otvoru, osadenie dverí a maľovka), ďalej je potrebné zrealizovať vymurovanie stien v prízemnej časti, zamurovanie okna do záhrady, resp. rozdelenie, zrealizovanie odpojenia vykurovania jedného kusa radiátora, zrealizovanie výlezu na podkrovie, rozdelenie podkrovnej časti nehorľavou priečkou tak, aby sa nedalo z jednej strany domu do druhej prechádzať. Znalec určil cenu týchto prác sumou 4.315,- €. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti znalec neurčil, nakoľko mu žalovaná ani na opakované výzvy nesprístupnila časť nehnuteľnosti, ktorú užívala.
42. Súd trval naďalej na určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Uložil žalovanej pokutu 100 € uznesením č.k. 10C/75/2006-932 zo dňa 29.3.2011, nakoľko hrubo sťažila postup konania tým, že neumožnila znalcovi obhliadku nehnuteľnosti za účelom dopracovania znaleckého posudku. Z rovnakého dôvodu súd uložil žalovanej pokutu 200,- € uznesením č.k. 10C/75/2006-957 zo dňa 3.6.2011. Proti obom uzneseniam podala žalovaná odvolanie a Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej napadnuté uznesenia zmenil v časti platobného miesta.
43. Zo znaleckého posudku znalca J.. T. G. č. XX/XXXX-XXXX zo dňa 20.9.2012 súd zistil, že je možné reálne rozdeliť pozemky podľa spoluvlastníckych podielov v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom J.. M., ktorý konštatoval, že rodinný dom je reálne deliteľný v zvislej rovine a v nadväznosti na tento posudok znalec rozdelil i pozemky, ktorých celková výmera je XXXX mX a po rozdelení by pripadlo do vlastníctva žalovanej XXX m2 a do vlastníctva žalobcov XXX m2. Súčasťou znaleckého posudku je i geometrický plán na oddelenie pozemkov p.č. XXXX/X - 5, XXXX/X - 2 zo dňa 19.9.2012 bez overenia správou katastra. Po výzve súdu predložil znalec overený geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 17.4.2014 Správou katastra C. na oddelenie pozemkov p.č. XXXX/X - 5, XXXX/X - 2 a zameranie stavieb na p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Z geometrického plánu súd zistil, že v súčasnosti
je dom s.č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X a ďalej sú predmetom spoluvlastníctva účastníkov pozemky p.č. XXXX/X o výmere XXX mX, p.č. XXXX/X o výmere XX m2 a p.č. XXXX o výmere XX m2, všetko zastavané plochy a nádvoria a p.č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/X nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX nezapísaná v katastri nehnuteľností. Na základe geometrického plánu by do vlastníctva žalobcov pripadli novovytvorené parcely č. XXXX/X vo výmere XX m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 všetko zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 záhrada a do vlastníctva žalovanej novovytvorené parcely č. XXXX/X vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/X vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX vo výmere XX m2 všetko zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 , záhrada garáž bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/X nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX nezapísaná v katastri nehnuteľností.
44. Zo znaleckého posudku znalca J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.6.2014 súd zistil, že hodnota novovytvorených pozemkov, ktoré v zmysle znaleckého posudku znalca J.. G. nadobudnú žalobcovia v celkovej výmere XXX m2 je 49.471,04 € a hodnota pozemkov, ktoré nadobudne žalovaná vo výmere XXX m2 je 49.520,91 €. Hodnota časti nehnuteľnosti v užívaní žalobcov je 34.483,89 €, záhradného zrubového domčeka je 3.427,94 €, vonkajšieho oplotenia od ulice 1.428,32 €, príslušenstva a to vodovodnej šachty, prípojok vodovodnej, kanalizačnej, plynovej a elektrickej je 4.642,15 €. Aktuálna hodnota stavebných prác a dodávok potrebných na rozdelenie nehnuteľnosti na dve časti v súlade s navrhnutým riešením znalca J.. M. je 4.888,08 €.
45. Z doplnku znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.8.2014 súd zistil, že hodnota časti rodinného domu a pozemkov, ktoré podľa znaleckých posudkov po reálnej deľbe predmetných nehnuteľností nadobudnú žalobcovia je 97.489,34 € (znalcom chybne sčítanou na sumu 98.289,34 €) a žalovanou vo výške 101.388,22 €.
46. Z doplnku znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J.. G. zo dňa 3.9.2015 doručeného súdu dňa 14.9.2015 (č.l. 1426) súd zistil, že znalec rozdelil pozemky, ktorých celková výmera je XXXX m2 a po rozdelení by pripadlo do vlastníctva žalovanej XXX m2 a do vlastníctva žalobcov v 1. až 3. rade XXXX m2. Súčasťou znaleckého posudku je i geometrický plán na oddelenie pozemkov p.č. XXXX/X-X, XXXX/ X-X . a zameranie stavieb na p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX zo dňa 18.8.2015, autorizačne overený dňa 19.08.2015, úradne overený správou katastra dňa 28.8.2015. Na základe geometrického plánu by do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až 3. rade pripadli novovytvorené parcely č. XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 záhrada a parc. č. XXXX vo výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a do výlučného vlastníctva žalovanej novovytvorené parcely č. XXXX/X vo výmere XX m2 zastavané plochy, parc. č. XXXX/X vo výmere XX m2 zastavané plochy, parc. č. XXXX/X vo výmere XX m2 zastavané plochy, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy.
47. Zo znaleckého posudku znalca J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré v zmysle geometrického plánu znalca J.. T. G., č. XXC/XX/XXXX-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je súčasťou doplnku jeho znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2015, nadobudnú žalobcovia v 1. až 3. rade do podielového spoluvlastníctva je 69.016,88 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. XXXX/X je 9.076,34 eur, parc. č. XXXX je 1.545,97 eur, parc. č. XXXX/X je 26.680,45 eur, parc. č 5056/4 je 25.583,31 eur, všeobecná hodnota garáže - hospodárskej stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele XXXX nezapísaná v katastri nehnuteľností je 1.185,66 eur, vonkajšieho oplotenia zadného od B. ulice na parc. č. XXXX/X je 1.438,82 eur, nájazdových pásov na parc. č. XXXX/X od B. ulice je 79,87 eur). Všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré v zmysle geometrického plánu znalca J.. T. G., č. XXC/XX/XXXX-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overeného dňa 28.08.2015, ktorý je súčasťou doplnku jeho znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2015, nadobudne žalovaná do výlučného vlastníctva je 118.052,96 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. XXXX/X je 3.740,25 eur, parc. č. XXXX/X je 1.296,62 eur, parc. č. XXXX/X je 3.690,38 eur, parc. č XXXX/X je 14.163,08 eur, parc. č XXXX/X je 12.666,98 eur, všeobecná hodnota rodinného domu na M. ceste s.č. XXXX na parc č. XXXX/X je 67.702,19 eur, garáže bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/X nezapísaná v katastri nehnuteľností je 3.187,81 eur, vonkajšieho oplotenia od ulice je 2.909,67 eur, vodovodnej prípojky 2 ks je 746,56 eur, kanalizačnej prípojky 2 ks je 1.221,33 eur,
plynovej prípojky 2 ks je 559,68 eur, elektrickej prípojky je 1.069,59 eur, vodomernej šachty 2 ks je 4.735,43 eur, spevnenej plochy dvora je 363,39 eur). Všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností spolu je 187.069,84 eur.
48. Z opisu notárskej zápisnice M. notárstva v C. č. RI XX/XX zo dňa 03.01.1986 vyplýva, že darujúca P. T., rod. A. ako spoluvlastníčka nehnuteľností v LV č. XXX pre obec a k.ú. C. p.č. XXXX dom č. XXXX a zast. plocha o výmere XXX m2, p.č. XXXX garáže o výmere XX m2, p.č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2 v podiele X/X daruje tieto nehnuteľnosti tak, ako ich vlastní obdarovanej J. T.. Obdarovaná J. T. od svojej starej matky dar s vďakou prijíma a nadobúda v bode I. špecifikované nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v podiele X/X. Predmetom prevodu je rod. dom. č. XXXX v obci C. spolu s garážou, vedľajšou stavbou, stavbou neslúžiacou osobnej potrebe, vonkajšími úpravami a pozemky p.č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. C. s príslušenstvom, teda s trvalými porastmi a oplotením. Hodnota daru činí sumu 178.804,-Kčs. Bola určená v zmysle posudku znalca z odvetvia oceňovanie nehnuteľností. Darujúca je spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností tak, ako je zapísaná na LV č. XXX pre obce a k.ú. C. v podiele X/X.
49. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v C. sp. zn. XRI/XX/XX vyplýva, že jeho súčasťou je znalecký posudok znalca J.. M. S., znalca z oboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností zo dňa 03.12.1985, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku pod č. XXX/XX-XX a z ktorého vyplýva, že predmetom ocenenia sú rodinný dom sup. č. XXXX, garáže (vo dvore a v záhrade), vedľajšie stavby (dreváreň, kurín, voliéry), stavby neslúžiace osobnej potrebe - maštaľ, oplotenie, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky. Hodnota všetkých nehnuteľností je 357.608,-Kčs. Súčasťou spisu je aj výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres C. zo dňa XX.XX.XXXX z ktorého vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č XXXX dvor o výmere XXX m2, dom s.č. XXXX, parc. č. XXXX garáž o výmere XX m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2 sú T. A. (XX.XX.XXXX) a S. r. M. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X a P. T., rod. A. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X.
50. Z obsahu spisu M. notárstva v C. sp. zn. XD/XXXX/XX vyplýva, že štátne notárstvo dňa XX.XX.XXXX rozhodlo vo výroku II ods. 1 tak, že štátne notárstvo v C. potvrdilo nadobudnutie dedičstva podľa § 40 ods. 1 písm. a) Not. por. pozostávajúce z nehnuteľností v kat. území C., LV č. XXX parc. č. XXXX dom, dvor, XXXX garáž a XXXX záhrada pod A X/a na poručiteľa v X/X-ine vzhľadom k celku, výlučnej dedičke zo zákona P. T., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. č. XX. Súčasťou spisu je znalecký posudok znalca J.. V. B., znalca z oboru stavebníctvo, odvetvie rôzne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku pod č.XXX/XX/XX a z ktorého vyplýva, že predmetom ocenenia sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. C., cena nehnuteľností a to rodinného domu, garáží, drobných stavieb, oplotenia, vonkajších úprav, trvalých porastov, pozemku je 194.792 Kčs.
51. Podľa § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať (1). Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr (3).
52. Podľa § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
53. Podľa § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
54. Podľa § 110 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
55. Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
56. Podľa § 162 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania (2). O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (3).
57. Podľa § 163 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace (1). Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví (2).
58. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
59. Súd vo výroku I. tohto rozhodnutia návrh žalovanej na prerušenie konania doručený súdu dňa 01.04.2016 zamietol, nakoľko súd nezistil žiadnu prekážku, ktorá by bránila riadnemu postupu v konaní a to ani podľa § 107, § 109 ani § 110 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (v čase doručenia návrhu žalovanej na prerušenie konania) ani podľa § 162, 163, 164 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania. Uplatnenie námietky zaujatosti žalovanou a nesúhlas s postupom sudcu v konaní nie je dôvodom na prerušenie konania v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pričom postup súdu po uplatnení námietky zaujatosti je komplexne upravený v § 14 až § 16 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase uplatnenia námietky žalovanou (t.č. v § 49 až § 55 Civilného sporového poriadku). Navyše v čase uplatnenia námietky zaujatosti žalovanou už bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi, ktorý žalovanú dňa 11.04.2016 upovedomil, že súd na námietku zaujatosti podanú žalovanou dňa 01.04.2016 voči sudkyni Q.. V. V. neprihliada podľa § 15a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že podanie žalovanej nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, námietka zaujatosti sa týka okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní a ako aj z dôvodu, že vo veci došlo k zmene zákonného sudcu v zmysle dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na tok 2016 a vec bola pridelená sudkyni Q.. V. M..
60. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
61. Podľa § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
62. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „Občiansky zákonník“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
63. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom C., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres C., k pozemku parcela registra "E." parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXXX - záhrady vo výmere XXXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/X, garáž bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/X nezapísaná v katastri nehnuteľností, garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX nezapísaná v katastri nehnuteľností.
64. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občiansky zákonník). Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu. Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje.
65. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občiansky zákonník).
66. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.
67. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona. Len takýto technický
podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
68. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
69. Okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady, keď stavbu v tom stave, v akom sa nachádza, nemožno rozdeliť. Stačila by však menšia či väčšia stavebná úprava, aby nastala situácia, že reálne rozdelenie stavby by bolo možné. Než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či doterajší spoluvlastníci alebo niektorý z nich sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa z tohto hľadiska musela považovať za nedeliteľnú (T. 70. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry sú pozemky v zásade vždy reálne deliteľné, nakoľko pozemky je fakticky - technicky vždy možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, avšak súd vždy musí prihliadnuť na účelné využitie veci. Ak by po rozdelení parciel nebol k novovzniknutým parcelám zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie, ani zo susediacich pozemkov právne relevantným spôsobom, boli by pozemky považované na reálne nedeliteľné, lebo novovzniknuté pozemky by nemohli slúžiť svojmu určeniu.
71. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
72. Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne také veľké ako podiely toho, kto má byť zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania dobre použiteľné, resp. významné, keďže v takomto prípade žiadna zo sporných strán nemá väčší spoluvlastnícky podiel než druhá. Pri prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom spoluvlastníctve, je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely sčítať (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/2503/2004).
73. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Už zaužívaná judikatúra (napr. R 43/1997) ustanovuje, že primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, treba v prípade prikázania nehnuteľností jednému alebo viacerým vlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady v peniazoch (§ 142 od. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu nehnuteľností, t.j. cenu za ktorú by bolo možné predať alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdu (t.j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu). /rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/95/1995/. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
74. Pôvodní žalobcovia A. T., nar. XX.XX.XXXX ako žalobca v 1. rade a S. F., XX.XX.XXXX ako žalobkyňa v 2. rade, ako manželia, nadobudli vlastníctvo nehnuteľnosti v X -ici kúpnou zmluvou v roku 1969 (RI XXX/XX) od rodičov žalobcu v 1.rade a zároveň X-icu nehnuteľnosti nadobudol brat žalobcu v 1. rade Q. T., po jeho smrti jeho podiel zdedila ich matka v roku 1984 (XXXX/XX) a darovacou zmluvou previedla vlastníctvo na žalovanú (RI XX/XX) svoju vnučku. Nehnuteľnosť užívali tak, že žalobcovia užívali prízemie a brat Q. T. a neskôr žalovaná užívala podpivničené priestory a poschodie. Nehnuteľnosť má dve samostatné popisné čísla. Záhradu užívali rozdelene. Garáže užíva žalovaná Po rozvode žalobcov sa žalobkyňa v 2. rade odsťahovala asi v roku 1987. Pôvodná žalobkyňa v 2. rade od 11.10.1995 prejavila záujem o odpredaj svojho podielu na nehnuteľnosti žalovanej, nakoľko žalobca v 1. rade nemal záujem o odkúpenie jej podielu. Tohto názoru sa pridržiavala počas celého konania. V nehnuteľnosti nemala záujem bývať. Žalovaná tiež opakovane poukazovala na svoj záujem o odkúpenie podielu od žalobkyne v 2. rade, avšak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi nimi neprišlo a to ani po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, kedy uzatvoreniu kúpnej zmluvy nič nebránilo. Z pripojeného listu vlastníctva XXX pre k.ú. C., okres C., obec C. súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti vlastnili v čase podania žaloby právni predchodcovia súčasných žalobcov ako žalobcovia v 1. a 2. rade v X-ici a druhú polovicu vlastní žalovaná. Na základe rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. 9C 116/92-192 zo dňa 2.7.1999 právoplatného dňa 12.11.1999 sa stali právni predchodcovia súčasných žalobcov podielovými spoluvlastníkmi každý v X/X-ine. Darovacou zmluvou zo dňa 2.7.2003 pôvodný žalobca v 1. rade daroval svoj podiel na nehnuteľnosti v X-ine deťom A. T., nar. XX.XX.XXXX a Z. H., ktorí s účinnosťou od 12.11.2003 nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti každý v X/X-ine. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 10C/75/2006-654 zo dňa 24.09.2007 konanie nezastavil a zamietol návrh žalovanej na zmenu účastníkov konania. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej uznesením č.k. 11Co/262/2007-679 zo dňa 31.01.2008 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripúšťa vystúpenie žalobcu A. T., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, A. a na jeho miesto vstup do konania A. T., nar. XX.XX.XXXX, kpt. Q. N. XXXX/XXX, R. a Z. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C.. Pôvodná žalobkyňa v 2. rade zomrela dňa XX.X.XXXX, jej dedičský podiel na nehnuteľnosti nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 26D/441/2013 s právoplatnosťou 30.5.2014 žalobcovia v 1. a 2. rade každý v X/XX- ine, na miesto žalobkyne v 2. rade vstúpila jej dcéra S. A. s podielom X/X-iny. Pôvodný žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel.
75. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres C. zo dňa 07.02.2017 na č.l. 1607 mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinného domu s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a to T. A. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X a X/XX (spolu X/X), H. Z., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X a X/XX (spolu X/X), A. S., rod. T. (XX.XX.XXXX) v podiele X/X, J. T. (X.X.XXXX) v podiele X/X.
76. Zo zhodných tvrdení strán sporu a znaleckých posudkov znalcov J.. T. G. a F.. J.. Q. T. vyplynulo, že na parcele XXXX/X sa nachádza garáž bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností, na parcele XXXX sa nachádza garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností. Na parcele č. XXXX/X sa nachádza drevený zrubový domček, ktorý však podľa zhodných tvrdení strán sporu nepatrí do ich podielového spoluvlastníctva a nie je predmetom tohto konania.
77. Právni predchodcovia žalobcov A. T., nar. XX.XX.XXXX ako žalobca v 1. rade a S. F., XX.XX.XXXX ako žalobkyňa v 2. rade sa svojím návrhom domáhali zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj ku garáži bez súpisného čísla nezapísanej v katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa na parcele XXXX/X a garáži - hospodárskej stavbe bez súpisného čísla nezapísanej v katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa na parcele XXXX sa nachádza. Žalovaná v konaní tvrdila, že uvedené garáže nepatria do podielového spoluvlastníctva a že ich výlučnou vlastníčkou je žalovaná.
78. Svedkovia vypočutí v konaní k otázke vlastníctva garáží V. M. a V. M. zhodne uviedli, že garáž na záhrade na parc. č. XXXX patrí do podielového spoluvlastníctva, svedok A. D. potvrdil, že materiál na túto garáž vozil A. T., svedok M. M. potvrdil, že garáž, ktorá bola postavená vzadu, bola na pozemku P. A. T.. B. M. T. videl stavať garáž len V. T. a svedok C. V. T. uviedol, že zadnú garáž staval on, A. vôbec nepomáhal. Z rozhodnutia mestského národného výboru - odboru výstavby v C. č. XXXX/XX-XXXC/R zo dňa 12.07.1974 mal súd preukázané, že Odbor výstavby MsNV v C. povolil žiadateľovi A. T. stavbu autogaráže, ktorá sa uskutoční na stavebnom pozemku parc. č. XXXX/X - M. L. stavba započatá v roku
1966, stavba bude dokončená v roku 1966, osobitné podmienky: garáž je už postavená, ako stavebník je T. A., V. C.. K otázke vlastníctva garáže pri dome na parc. č. XXXX/X svedok V. M. uviedol, že túto postavil otec žalovanej, V. M. nevedela, kto je vlastníkom, svedok M. M. nevedel kto ju postavil, ale užíval ju Q. T., svedok M. T. videl garáž stavať iba V. T., svedok A. D. si myslí, že túto garáž staval nebohý Q. s svedok C. T. uviedol, že túto garáž staval on s manželkou pre brata Q..
79. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v C. sp. zn. 2D/1380/84 súd zistil, že štátne notárstvo dňa 26.10.1984 potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi Q. T., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, pozostávajúce z nehnuteľností v kat. území C., LV č. XXX parc. č. XXXX dom, dvor, XXXX garáž a XXXX záhrada v X/X-ine vzhľadom k celku, výlučnej dedičke zo zákona P. T., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N.. 30. Súčasťou spisu je aj znalecký posudok znalca J.. V. B., znalca z oboru stavebníctvo, odvetvie rôzne zo dňa 18.09.1984, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku pod č.XXX/XX/XX a z ktorého vyplýva, že predmetom ocenenia sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. C., cena nehnuteľností a to rodinného domu, garáží, drobných stavieb, oplotenia, vonkajších úprav, trvalých porastov, pozemku je 194.792 Kčs. Vzhľadom na uvedené súd dospel súd k záveru, že dedička P. T. nadobudla po poručiteľovi Q. T. aj spoluvlastnícky podiel na oboch garážach v podiele X/X. Z opisu notárskej zápisnice Štátneho notárstva v C. č. RI XX/XX zo dňa 03.01.1986 vyplynulo, že darujúca P. T., rod. A. ako spoluvlastníčka nehnuteľností v LV č. XXX pre obec a k.ú. C. p.č. XXXX dom č. XXXX a zast. plocha o výmere XXX m2, p.č. XXXX garáže o výmere XX m2, p.č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2 v podiele X/X daruje tieto nehnuteľnosti tak, ako ich vlastní obdarovanej J. T.. Predmetom prevodu bol rod. dom. č. XXXX v obci C. spolu s garážou, vedľajšou stavbou, stavbou neslúžiacou osobnej potrebe, vonkajšími úpravami a pozemky p.č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. C. s príslušenstvom, teda s trvalými porastmi a oplotením. Darujúca je spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností tak, ako je zapísaná na LV č. XXX pre obce a k.ú. C. v podiele X/X. Hodnota daru činila sumu 178.804,-Kčs a bola určená znaleckým posudkom znalca J.. M. S., znalca z oboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností zo dňa 03.12.1985, ktorý znalecký posudok je súčasťou spisu Štátneho notárstva v C. sp. zn. XRI/XX/XX. Zo znaleckého posudku súd zistil, že predmetom ocenenia sú rodinný dom sup. č. XXXX, garáže (vo dvore a v záhrade), vedľajšie stavby (dreváreň, kurín, voliéry), stavby neslúžiace osobnej potrebe - maštaľ, oplotenie, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky. Hodnota všetkých nehnuteľností je 357.608,-Kčs vrátane garáže vo dvore a v záhrade a darujúca darovala žalovanej nehnuteľnosti v podiele X/X v hodnote 178.804,-Kčs. Z uvedeného vyplýva, že darujúca darovala žalovanej aj obe garáže v podiele X/X a teda aj garáže na parcele XXXX/X a na parcele XXXX bez súpisného čísla patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaná v konaní tvrdila, že garáž na parcele XXXX jej daroval jej otec, avšak darovaciu zmluvu ani iný dôkaz preukazujúci výlučné vlastníctvo uvedenej garáže súdu nepredložila.
80. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že aj garáž bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností nachádzajúca sa na parcele XXXX/X a garáž - hospodárska stavba bez súpisného čísla nezapísaná v katastri nehnuteľností nachádzajúca sa na parcele XXXX patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu a preto zrušil a vyporiadal podielového spoluvlastníctvo strán sporu aj k nim.
81. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že ani žalobcovia v 1., 2. a 3. rade ani žalovaná nechcú zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a žiadajú, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal, nakoľko sa medzi sebou na jeho vyporiadaní nedohodli, preto súd dospel k záveru, že žalobca žalobcov a aj žaloba žalovanej sú dôvodné.
82. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že rodinný dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X v stave, v akom sa nachádza, rozdeliť nemožno. Zo znaleckého posudku znalkyne J.. V. K. č. X/XXXX vyplynulo, že v zmysle riešenia 1. alternatívy je rozpočtový náklad na základné stavebné práce a to základné rozpočtové náklady 255.315,81,-Sk, vedľajšie rozpočtové náklady 21.318,87,-Sk, v zmysle riešenia 2. alternatívy je rozpočtový náklad na stavebné práce a to základné rozpočtové náklady 269.408,82,-Sk, vedľajšie rozpočtové náklady 22.495,64,-Sk. Zo znaleckého posudku znalca J.. R. M. č. XX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2009 vyplýva, že cena stavebných prác je 4.315 eur. Zo znaleckého posudku znalca J.. Q. T. č. XX/XXXX zo dňa 20.6.2014 vyplynulo, že aktuálna hodnota stavebných prác a dodávok potrebných na rozdelenie nehnuteľnosti na dve časti v súlade s navrhnutým riešením znalca J.. M. je 4.888,08 eur.
83. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že žiadna zo strán sporu nie je ochotná znášať náklady potrebné na rozdelenie rodinného domu s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, preto súd dospel k záveru, že rodinný dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X nie je reálne deliteľný. Súd teda pristúpil k druhej možnosti vyporiadania, ktorou je prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Žalovaná od začiatku konania mala záujem o prikázanie všetkých nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatí na vyrovnanie ich podielu sumu stanovenú znaleckým posudkom. Žalobcovia mali spočiatku záujem o reálne rozdelenie všetkých nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalobca v 1. rade aj o prikázanie všetkých nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s tým, že ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatí na vyrovnanie ich podielu sumu stanovenú znaleckým posudkom, v priebehu konania však žalobcovia zmenili názor, odmietli sa podieľať na nákladoch potrebných na rozdelenie domu a mali záujem len o prikázanie pozemkov do ich podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že rozdelenie rodinného domu nie je dobre možné, prikázal súd rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na novovzniknutých parcelách číslo XXXX/X a číslo XXXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej, keď prihliadol na skutočnosť, že v rodinnom dome trvalo býva len žalovaná a to od roku 1984, táto užíva aj časť záhrady za domom, nemá zabezpečené iné bývanie, žalobcovia v 1. až 3. rade v nej nebývajú, otázku bývania majú vyriešenú a o prikázanie rodinného domu do podielového spoluvlastníctva ani do výlučného vlastníctva nemajú záujem.
84. Z doplnku znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J.. T. G., ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-II, zo dňa 18.08.2015, úradne overený dňa 28.08.2015 mal súd preukázané, že pozemky parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XXXX - záhrady vo výmere XXXX m2 sú reálne deliteľné tak, že k novovzniknutým parcelám č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 bude zabezpečený prístup zo M. cesty tak ako doposiaľ a k novovzniknutým parcelám č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2 bude zabezpečený prístup zo B. ulice.
85. Vzhľadom na to, že predmetné pozemky sú reálne deliteľné, súd pristúpil k prvej možnosti vyporiadania, ktorou je rozdelenie veci, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť podielov a na účelné využitie veci a pozemky rozdelil súd podľa geometrického plánu znalca J.. T. G. č. XXC/XX/XXXX- II, zo dňa 18.08.X015, úradne overeného dňa 28.08.2015 tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1., 2., a 3. rade prikázal nehnuteľnosti parcelu č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a novovytvorené: parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, garáž - hospodársku stavbu bez súpisného čísla postavenú na parcele XXXX nezapísanú v katastri nehnuteľností, každému v podiele X/X z celku a a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a novovytvorené: parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a garáž bez súpisného čísla postavenú na parcele XXXX/X nezapísanú v katastri nehnuteľností. Súd pri rozdelení pozemkov prihliadol na skutočnosť, že takto rozdelené novovzniknuté pozemky je možné účelne využívať, je k nim zabezpečený prístup z verejných komunikácii, o ich prikázanie do podielového spoluvlastníctva mali záujem žalobcovia rovnako ako žalovaná mala záujem o ich prikázanie do jej výlučného vlastníctva.
86. Žalovaná v konaní namietala, že po reálnom rozdelení pozemkov budú do jej výlučného vlastníctva prikázané nehnuteľnosti vo výmere nižšej, ako je jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pred rozdelením. K námietke žalovanej súd uvádza, že pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka len prihliada na veľkosť podielov spoluvlastníkov, toto nie je jediným a rozhodujúcim kritériom, súd musí do úvahy brať aj ďalšie kritériá, ako účelné využitie veci, nakoľko nie je vždy je možné a účelné nehnuteľnosti rozdeliť striktne podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov, pričom k takému rozdelenie pozemkov súd pristúpil preto, že do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal celý rodinný dom vo všeobecnej hodnote 67.702,19 eur, garáž a pozemky okolo rodinného v takej výmere, aby ich mohla účelne využívať, t.j. XXX m2, spolu vo všeobecnej hodnote 118.052,96 eur a žalobcom boli do podielového spoluvlastníctva prikázané len pozemky a to vo výmere 1.261 m2 a garáž spolu vo všeobecnej hodnote 69.016,88 eur (rodinný dom im nebol prikázaný do podielového spoluvlastníctva) a teda súd zohľadnil to, aby suma, ktorú bude žalovaná povinná vyplatiť žalobcom na vyrovnanie ich podielu, bola čo najnižšia pri čo najúčelnejšom využití všetkých nehnuteľností. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi žalobcami a žalovanou sa takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva predíde vzniku nových sporných situácii a vytvoria sa priaznivé podmienky na nerušené využitie nehnuteľností.
87. K námietke žalovanej, že ona je majoritnou spoluvlastníčkou nehnuteľností súd uvádza, že nakoľko žalobcovia v 1., 2. a 3. rade chcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, veľkosti ich podielov sa sčítavajú a tieto sú vo svojom súhrne také veľké, ako podiel žalovanej na nehnuteľnostiach, preto v danom prípade žiadna zo sporných strán nemá väčší spoluvlastnícky podiel než druhá strana. Preto ani hľadisko veľkosti podielov nebolo pre výsledok konania dobre použiteľné, resp. významné, keďže bolo potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov podiely žalobcov sčítať.
88. Garáž - hospodársku stavbu bez súpisného čísla postavenú na parcele XXXX nezapísanú v katastri nehnuteľností súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov z dôvodu, že táto garáž sa nachádza na parcele, ktorá bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcov, nie je reálne deliteľná, žalovaná k nej nemá zabezpečený prístup a teda účelne využívať ju môžu len žalobcovia. Garáž bez súpisného čísla postavenú na parcele XXXX/X nezapísanú v katastri nehnuteľností prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že garáž sa nachádza na parcele, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, nie je reálne deliteľná, žalobcovia k nej nemajú zabezpečený prístup a teda účelne využívať ju môže len žalovaná
89. Pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015 znalca F.. J.. Q. T., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností spolu na sumu 187.069,84 eur. Žalovanej súd prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota spolu je 118.052,96 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. XXXX/X je 3.740,25 eur, parc. č. XXXX/X je 1.296,62 eur, parc. č. XXXX/X je 3.690,38 eur, parc. č XXXX/X je 14.163,08 eur, parc. č XXXX/X je 12.666,98 eur, všeobecná hodnota rodinného domu na M. ceste s.č. XXXX na parc č. XXXX/ X a XXXX/X je 67.702,19 eur, garáže bez súpisného čísla postavenej na parcele XXXX/X nezapísanej v katastri nehnuteľností je 3.187,81 eur, vonkajšieho oplotenia od ulice je 2.909,67 eur, vodovodnej prípojky 2 ks je 746,56 eur, kanalizačnej prípojky 2 ks je 1.221,33 eur, plynovej prípojky 2 ks je 559,68 eur, elektrickej prípojky je 1.069,59 eur, vodomernej šachty 2 ks je 4.735,43 eur, spevnenej plochy dvora je 363,39 eur) a žalobcom v 1. až 3. rade súd prikázal do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota spolu je 69.016,88 eur (všeobecná hodnota pozemkov parc. č. XXXX/X je 9.076,34 eur, parc. č. XXXX je 1.545,97 eur, parc. č. XXXX/X je 26.680,45 eur, parc. č XXXX/X je 25.583,31 eur, všeobecná hodnota garáže - hospodárskej stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele XXXX nezapísanej v katastri nehnuteľností je 1.185,66 eur, vonkajšieho oplotenia zadného od B. ulice na parc. č. XXXX/X je 1.438,82 eur, nájazdových pásov na parc. č. XXXX/X od B. ulice je 79,87 eur). Oproti ich terajšiemu podielu je potrebné, aby im žalovaná doplatila na vyrovnanie ich podielu sumu 24.518,01 eur, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.,2. a 3. rade na vyrovnanie ich podielu každému sumu 8.743,76 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
90. Žalovaná nesúhlasila so všeobecnou cenou nehnuteľností určenou znalcom F.. J.. Q. T. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2015. Súd preto predvolal znalca na pojednávanie a uložil mu vyjadriť sa k pripomienkam vzneseným žalovanou k jeho znaleckému posudku. Znalec sa vyjadri ku všetkým pripomienkam žalovanej, odborne a logicky odôvodnil stanovenie všeobecnej ceny všetkých nehnuteľností a na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval. Podľa názoru súdu znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti zodpovedá veku nehnuteľnosti, jej technickému stavu, polohe, využitiu a situácii na trhu s nehnuteľnosťami, preto hodnotu stanovenú znaleckým posudkom považuje súd za primeranú.
91. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
92. Súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade na vyrovnanie ich každému sumu 8.743,76 eur do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, teda v lehote dlhšej ako tri dni od právoplatnosti rozsudku, keď zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o zaplatenie vyššej sumy, ktorú si žalovaná bude podľa jej vyjadrenia zabezpečovať aj prostredníctvom rodinných príslušníkov a výberom z vkladných knižiek.
93. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
94. Súd návrh žalovanej na doplnenie dokazovania doplnením znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F.. J.. Q. T. a doplnením znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J.. T. G. zamietol z dôvodu, že súd znalca F.. J.. Q. T. vypočul na pojednávaní, znalec zodpovedal na všetky otázky a pripomienky vznesené písomne žalovanou a na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval. Návrh žalovanej na doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J.. T. G. na také rozdelenie nehnuteľností, ktoré by kopírovalo súčasný stav, súd zamietol z dôvodu, že skôr vykonanými dôkazmi mal súd preukázané, že rodinný dom nie je reálne deliteľný, čo v konaní tvrdila aj sama žalovaná, preto súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tzv. kombinovaným reálnym rozdelením nehnuteľností, pri ktorom nehnuteľnosti nebudú rozdelené pozdĺžne, ale priečne, pričom znalec nehnuteľnosti v geometrickom pláne rozdelil presne podľa pokynu súdu a teda žalovaná žiadala doplniť dokazovanie o okolnosť toho času už nepodstatnú pre rozhodnutie. Ďalšie dokazovanie doplnením znaleckých posudkov súd nepovažoval za dôvodné a hospodárne, nakoľko skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k predmetu konania, preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol ako nadbytočné a nehospodárne.
95. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
96. Podľa § 183 ods. 1, 3, 4 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (4).
97. Podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
98. Dňa 06.02.2017 o 13:25 hod. doručila žalovaná tunajšiemu súdu žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 08.02.2017 o 13:00 hod. z dôvodu, že v roku 2017 bola nútená znovu požiadať Centrum právnej pomoci v Bratislave o pridelenie advokáta ex-offo a má zhoršený zdravotný stav ako invalid. Po oboznámení sa so žiadosťou žalovanej o odročenie pojednávania súd zistil, že dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a nebol oznámený včas. Žalovaná požiadala z rovnakého dôvodu o odročenie pojednávania dňa 11.4.2016, kedy jej súd vyhovel, pojednávanie odročil a uznesením jej súd uložil povinnosť, aby sa lehote 20 dní so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta obrátila na Centrum právnej pomoci. Následne boli odročené pojednávania dňa 13.07.2016, 14.09.2016, 30.11.2016 z dôvodu, že konanie o nároku žalovanej na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci Bratislava nebolo právoplatne skončené. Centrum právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. 10398/2016- KaBA zo dňa 11.11.2016 zastavilo konanie o nároku žalovanej na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalovaná nedoplnila údaje a doklady k preukázaniu právnej stránky veci (návrh na začatie súdneho konania, uvedenie čísla listu vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania) a to ani po prerušení
konania a po opakovanom predĺžení lehoty na doplnenie údajov a dokladov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2016. Nakoľko súd umožnil žalovanej požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta a z tohto dôvodu odročil pojednávanie konané dňa 11.04.2016, aj následené pojednávania dňa 13.07.2016, 14.09.2016, 30.11.2016, pričom Centrum právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. 10398/2016-KaBA zo dňa 11.11.2016 zastavilo konanie o nároku žalovanej na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nespolupráce na strane žalovanej, opätovnú žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania dňa 08.02.2017 z rovnakého dôvodu súd v zmysle čl. 5 Civilného sporového poriadku považoval za zjavné zneužitie práva vedúce k nedôvodným prieťahom v konaní, ktoré nepožíva právnu ochranu, podľa súdu sa jedná o procesnú obštrukciu žalovanej majúcu za cieľ bezdôvodne predlžovať súdne konanie, ktorá navyše vzhľadom na dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Centrum právnej pomoci dňa 07.12.2016 nebola podaná včas. Žalovanou len všeobecne tvrdený zhoršený zdravotný stav ako invalid súd tiež nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko osoby uznané za invalidné sú uznané práve z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, pričom žalovaná zároveň lekárskym potvrdením nepreukázala, že by sa nemohla pojednávania zúčastniť bez závažného zhoršenia svojho zdravotného stavu ani neuviedla, kedy tento dôvod mal nastať. Vzhľadom na to, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku a neuviedla svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu napriek tomu, že o tejto povinnosti bola poučená v predvolaní na pojednávanie, ktoré si prevzala dňa 20.12.2016 a súdu sa nepodarilo zistiť telefónne číslo na žalovanú ani prostredníctvom webowej stránky, súd vzhľadom na krátkosť času 1 deň nemohol žalovanú bezodkladne o rozhodnutí súdu upovedomiť, pričom žalovaná sama sa na rozhodnutie súdu o jej žiadosti o odročenie pojednávania neinformovala. Preto súd pojednával dňa 08.02.2017 v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku.
99. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
100. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko všetky strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, sporným bol len spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žalobcovia v priebehu konania niekoľko krát zmenili navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalovaná žiadala prikázať všetky nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, pričom súd nakoniec podielové spoluvlastníctvo vyporiadal kombinovaným spôsobom a teda každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný.
101. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
102. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli štátu vyplatením znalečného zo štátnych prostriedkov, rozhodol súd tak, že o tejto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že vo veci bolo najprv potrebné rozhodnúť o znalečnom uplatnenom znalcom za účasť na pojednávaní, ako aj o odvolaniach žalovanej proti už priznanému znalečnému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.