Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-27-2022.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Subarea
38C/27/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: F. D. M. Q..L.., H. XXXX/XX, XXX XX H., F. : XXXXXXXX, zastúpeného Z., proti žalovanému 1/ Y. Y. U., N..V..Q.., N. N. A. XXXX/XXA, H., F.: XXXXXXXX, 2/ A. N..V..Q.., O. XXXX/XX, O., F.: XXXXXXXX, o určenie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2021 a o určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.7.2020
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2022 žiadal aby súd určil, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2021 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ je neplatná a taktiež, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.7.2020 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/ je neplatná. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že žalobca podal dňa 29.4.2022 na Okresnom súde H. vzájomnú žalobu, ktorá sa týka tých istých strán sporu, pričom predmet sporu je uplatňovaný z rovnakého skutkového základu. Z pripojeného spisu XXC/XX/XXXX súd zistil, že Okresný súdu H.znesením zo dňa 15.3.2022 konanie zastavil a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2022. Avšak ešte pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného uznesenia (dňa 29.4.2022), žalobca dňa 28.4.2022, podal na súde vzájomnú žalobu, o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 3. Podľa § 147 ods. 1,2,3,4 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu alebo doručením návrhu
7. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
P r á v n y záver :
11. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Môžeme ich rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán ( strany) sporu, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 2 Cdo 8/2009 „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, rei iudicatae, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“
12. Medzi negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku rozhodnutej veci (rei iudicatae) a prekážku skôr začatého konania (litispendencie).
13. Litispendencia - prekážka veci začatej, patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej, Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 159 Civilného sporového poriadku ide vtedy, ak sa týka rovnakého predmetu konania, tých istých strán sporu. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Totožnosť sporových strán je zachovaná aj v prípade, ak vystupujú v opačnom procesnom postavení. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania.
14. Vzájomná žaloba má riadne procesnoprávne a hmotnoprávne účinky žaloby. Jej doručením súdu sa zakladá procesná prekážka litispendencie. Vzájomnú žalobu je súd povinný prejednať spolu so žalobou, pokiaľ nerozhodne v zmysle § 147 ods. 4 CSP o jej vylúčení na samostatné konanie. O vzájomnej žalobe súd koná rovnako, ako keby bol ňou uplatnený nárok predmetom samostatného konania. Účinky spojené so začatím konania ku dňu doručenia vzájomnej žaloby súdu ostávajú zachované vždy.
15. Súd zistil, že na Okresnom súde H. žalobca podal dňa 28.4.2022, ešte pred právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2021 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.7.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/. Konanie o vzájomnej žalobe doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva záver, že v čase podania žaloby žalobcom v prejednávanom spore na Okresnom súde H. t.j. dňa 14.6.2022 už prebiehalo konanie o tej istej veci, medzi tými istými sporovými stranami, tzn. že sa jedná o skutkovú a právnu totožnosť veci.
16. Na základe uvedeného, predstavuje skôr začaté konanie vedené na Okresnom súde H. vo vzťahu ku konaniu sp.zn. 38C/27/2022 prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku. Nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2021 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.7.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ zastavil v súlade s ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
17. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku totiž kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania. Žalobca podaním žaloby dvakrát v tej istej veci zavinil zastavenie predmetného konania, a teda mal by žalovaným 1/ a 2/ nahradiť trovy konania. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovaným 1/ a 2/ vznikli nejaké trovy, preto súd vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.