Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-30-2022.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci oprávnenej z výživného: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX E. - P., právne zastúpená: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom R. F. XXXXX/XXB, XXX XX E., proti povinnému z výživného: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. XXXXX/XG, XXX XX E. - H., o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 24Pc/12/2020-407 zo dňa 14.12.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného prispievať na výživu oprávnenej mesačne sumou 250,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 13.07.2020. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 05.09.2008 č.k. 20P/180/2007-119 v časti výživného. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/180/2007-119 zo dňa 05.09.2008, keď povinnému bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 3.000,- Sk (99,58 eur) a v tom čase sa vychádzalo zo skutočnosti, že oprávnená bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. Výdavky na jej školskú dochádzku a mimoškolské aktivity predstavovali 1.533,- Sk mesačne a výdavky na jej zdravotnú starostlivosť 2.076,- Sk, žila v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom, pričom matka bola dobrovoľne nezamestnaná a manžel jej matky mal za roky 2006 až 2007 príjem vo výške 225.922,- Sk a výdavky na domácnosť predstavovali 4.913,- Sk mesačne. Vo vzťahu k povinnému vychádzal zo skutočnosti, že je živnostníkom, avšak z tejto činnosti nemá žiaden príjem a je konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá vykazovala stratu, pričom žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieval mesačne sumou 2.000,- Sk. Teda dospel k záveru, že činnosť povinného v obchodných spoločnostiach nemôže byť na úkor oprávnenej a že je v jeho možnostiach a schopnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu oprávnenej určenej výživným.
3. Matke bola rozsudkom č.k. 21Pc/29/2018-31 zo dňa 18.11.2018 uložená voči oprávnenej vyživovacia povinnosť vo výške 200,- eur mesačne, čo vychádza zo skutočnosti, že náklady na výživu oprávnenej predstavujú 284,50 eur a náklady na domácnosť starej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti 165,45 eur mesačne, pričom matka oprávnenej nepracuje.
4. V tomto konaní mal preukázané, že náklady oprávnenej predstavujú mesačne 237,15 eur + náklady na ošatenie, obuv, stravu, lieky a hygienické potreby. Z vyjadrenia zamestnávateľa oprávnenej z brigádnickej činnosti mal preukázaný jej priemerný mesačný čistý príjem za obdobie september 2020 do augusta 2021 vo výške 265,46 eur.
5. Na základe nesporných vyjadrení povinného, výsluchu svedka a listinného dokazovania jednotlivými dokladmi na ich preukázanie zistil, že povinný žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a (svojím) ďalším maloletým dieťaťom a že jeho náklady predstavujú nájomné za dom, v ktorom býva, vo výške 358,48 € mesačne, výdavky na dodávku elektrickej energie vo výške 134,86 € mesačne v období október 2019 - september 2020 (preddavky vo výške 452,00 € štvrťročne - preplatok na preddavkoch za predchádzajúce obdobie vo výške 189,67 €) a vo výške 224,96 € mesačne v období október 2020 - september 2021 (preddavky vo výške 504,00 € štvrťročne + nedoplatok na preddavkoch za predchádzajúce obdobie vo výške 683,54 €), náklady na dodávku vody vo výške 30,00 € mesačne, poistné na životné a úrazové poistenie vo výške 70,00 € mesačne, pričom na poistenie jeho ďalšieho maloletého dieťaťa pripadá časť poistného vo výške 57,70 € a na poistenie jeho družky časť poistného vo výške 12,30 €, splátka exekúcie, vzniknutej z jeho podnikateľskej činnosti, za obdobie január 2020
- január 2021 vo výške 476,92 € mesačne a ďalšie náklady na stravu a ošatenie jeho rodiny. Je konateľom a jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti BANA Martin, s. r. o., ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a v roku 2019 mala záporný výsledok hospodárenia vo výške 8 841,69 € (výnosy vo výške 81 421,50 € - náklady vo výške 80 959,07 €) a v roku 2020 vo výške 42 828,67 € (výnosy vo výške 422 919,11 € - náklady vo výške 466 747,78 €), pričom Okresným súdom Žilina je vedené konanie o jej zrušenie, a konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti NB Centrum, s. r. o., ktorá takisto nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a v roku 2019 mala základ dane z príjmu vo výške 205,50 € (výnosy vo výške 39 000,00 € - náklady vo výške 38 816,39 €). Povinný vo vzťahu k svojim nákladom ďalej uviedol, že tieto uhrádza jeho družka vzhľadom na to, že nemá žiaden príjem.
6. Z vyjadrenia zamestnávateľa družky povinného zistil, že jej priemerný čistý príjem spolu s daňovým bonusom za obdobie september 2020 - august 2021 predstavoval sumu vo výške 384,05 € mesačne, okrem toho poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 € mesačne v roku 2021 a vo výške 24,95 € v roku 2020. Z predložených dokladov k účtom družky povinného a obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom (a zamestnancom), v banke ku dňu 20.10.2021 bol na účte tejto obchodnej spoločnosti disponibilný zostatok vo výške 603,09 € a na osobnom účte uvedenej družky zostatok vo výške 21,13 €, pričom tento účet bol do sumy vo výške 36 435,58 € zablokovaný exekútorom, na účet obchodnej spoločnosti dňa 06.08.2021 bola pripísaná suma vo výške 8 000,00 € ako pôžička od obchodnej spoločnosti NB Centrum, s. r. o. na účel úhrady dlhu z lízingovej zmluvy, uzavretej s obchodnou spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o., na osobný účet družky povinného odo dňa podania návrhu do septembra 2021 boli pripísané vklady v hotovosti v celkovej výške 17 370,00 €, pričom povinný nevedel uviesť, o aké príjmy sa jedná.
7. Na základe uvedeného mal za to, že na strane oprávnenej došlo k výraznej zmene v pomeroch, keď oproti pôvodnému konaniu bola žiačkou 3. ročníka základnej školy v súčasnosti je študentkou 4. ročníka vysokej školy. Býva v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou a v čase štúdia v prenajatom byte v mieste návštevy školy. Rovnako došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak zároveň začal žiť v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá má tak isto k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Naopak k významnej zmene pomerov u otca nedošlo v preukázaných príjmoch a podnikateľskej činnosti. Nebolo preukázané, že by povinný zo svojej dlhoročnej podnikateľskej činnosti mal nejaký príjem a už v čase posledného rozhodovania o výživnom bolo konštatované, že takáto podnikateľská činnosť nemôže byť na úkor výživy oprávnenej. Nebolo zistené a povinný ani netvrdil, že by mu jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, vedomosti, zručnosti a ďalšie schopnosti neumožňovali dosahovať taký príjem, aby zodpovedne plnil svoje vyživovacie povinnosti. Povinný sa venuje stavebnej činnosti a jej riadnym vykonávaním preto takýto príjem dosahovať môže. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a povinný sa do tvrdenej súčasnej situácie dostal vlastnou vinou, keď na seba bral neprimerané riziká. Navyše preukázaný príjem povinného a jeho družky ani súhrnne nezodpovedá jeho nákladom a životnej úrovni a zďaleka nepostačuje ani na úhradu jeho preukázaných výdavkov. Je teda nepochybné, že povinný (či už vlastným prostredníctvom alebo prostredníctvom svojej družky) má ďalší príjem a životnú úroveň, ktorým tieto potreby dokáže uspokojovať. Príjem družky nezisťoval z dôvodu, aby táto plnila jeho vyživovaciu povinnosť k oprávnenej, ale z dôvodu, že takéto zisťovanie bolo potrebné na preukázanie skutočnej
životnej úrovne a príjmu jeho samotného. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie povinný. Rozhodnutie považuje za nesprávne, vydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového stavu veci. Súd rozhodnutím nesprávne vyhodnotil mesačne náklady oprávnenej a nie je v rozhodnutí zmienka o tom, že voči oprávnenej má vyživovaciu povinnosť i matka vo výške 200,- eur mesačne. Vzhľadom na súčet príjmu oprávnenej z brigádnickej činnosti a vyživovacej povinnosti matky je zrejmé, že v tomto prípade sú plne uspokojené všetky nároky na výživu oprávnenej. Na jeho strane dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si náležitý príjem, a to napriek tomu, že z daňového priznania spoločnosti BANA Martin, s.r.o. vyplýva daňová strata vo výške 8.841,69 eur a z daňového priznania spoločnosti NB Centrum, s.r.o. vyplýva základ dane 205,50 eur. Teda nemá žiadne príjmy a súd neprihliadol ani na exekučné konania, ktoré sa vedú voči nemu a tieto náklady neboli zahrnuté do jeho povinných výdavkov. Zarážajúcou okolnosťou bolo zisťovanie majetkových a príjmových pomerov jeho družky. Jeho družka nemá absolútne žiadnu vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej. Životná úroveň jeho družky nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a to z dôvodu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a nie tretích osôb. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na rozhodnutie.
9. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu povinného má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v zmysle príslušných ustanovení zákona správne a spravodlivo. Na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď jej výdavky na výživu, výchovu a štúdium sa nepomerne zvýšili a o výživnom bolo naposledy rozhodované pred 14. rokmi. Povinný jej bol schopný posielať do apríla 2020 sumu výživného vo výške 200,- eur. Má za to, že je schopný aj spôsobilý objektívne dosahovať vyšší príjem. Preto by sa mala zohľadniť potencionalita jeho príjmu, nielen čo skutočne zarobí, ale aj čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, odbornosť, vedomosti a zručnosti. Je nutné prihliadať aj na neprimerané majetkové rizika, ktoré povinný na seba berie, čo správne konštatoval aj prvoinštančný súd. Súd by mal prihliadnuť aj na príjem, ktorý rodič opomenul dosiahnuť v prípade, že nedostatočne využíval svoje schopnosti a možnosti. Otcovi nič nebráni hľadať si aktívne zamestnanie v pracovnom pomere, pokiaľ skutočne sa mu v podnikateľskej činnosti nedarí. Exekúcia zaťažuje otca ako povinnú osobu. Táto však nemôže mať vplyv na výživné a byť na ťarchu plnoletého dieťaťa. Výdavky otca a jeho rodiny sú vyššie ako jeho príjmy. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
10. Povinný v replike zotrval na dôvodoch odvolania. Opätovne zdôraznil, že oprávnená je schopná plne uspokojiť všetky svoje nároky na výživu zo svojho príjmu.
11. Rovnako v duplike oprávnená zotrvala na svojom vyjadrení a zdôraznila, že súd rozhodol správne, spravodlivo a v zmysle zákonných ustanovení.
12. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch naň neodkazuje.
14. Rozhodná právna úprava robiaca možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia o výživnom závislou na existencii zmeny pomerov pri narábaní s jednotlivými relevantnými kritériami (ktorými sú podľa § 75 ods. 1 vety prvej ZoR na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávneného a na strane druhej možnosti, schopnosti a pomery výživou povinného) pracuje so zisťovaním a porovnávaním pomerov existujúcich v čase pôvodného rozhodnutia (majúceho sa prípadne zmeniť) aj v čase rozhodovania o zmene (teda spravidla o návrhu sledujúcom úpravu skoršieho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti), resp. podľa
okolností prípadu i v určitom časovom úseku predchádzajúcom začatiu konania o zmene. Pomermi zhora sú opäť v závislosti na konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci buď reálne existujúce pomery účastníkov (rozumej ich príjmové, majetkové a celkové sociálne pomery najčastejšie doložené i správami o príjmoch a ostatnej finančnej a inej situácii tej-ktorej osoby, resp. inými tomu na roveň postavenými podkladmi), alebo i pomery reálne síce neexistujúce, vyjadrujúce však najmä pri vyhodnocovaní miery schopnosti výživou povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť jej skutočné predpoklady zhostiť sa plnenia takejto povinnosti. Práve toto má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 vety druhej ZoR, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Účelom takejto úpravy je ustanovenie miery schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinného síce len v podobe konštatovania hypotetických pomerov, na druhej strane však takých, ktoré by za riadneho chodu vecí, čiže za predpokladu naozaj zodpovedného počínania výživou povinného bolo možno dôvodne očakávať.
15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.
16. Súd prvej inštancie vo veci správne určil výšku výživného, keď mal preukázané, že povinný je jediným spoločníkom a konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach, ktoré sú dlhodobo stratové (takúto podnikateľskú činnosť vykonával aj v čase pôvodného rozhodovania), napriek tomu nepreukazoval, že v rámci svojich schopností, možností, zdravotného stavu a veku by si hľadal iné zamestnanie, z ktorého by mal adekvátny príjem a mohol si tak plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Uvedený stav si povinný otec zapríčinil sám svojím konaním. Jeho konanie a správanie nemôže ísť na ujmu oprávnenej. Povinný si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť nielen k oprávnenej, ale aj k maloletému dieťaťu z ďalšieho jeho vzťahu, a preto sa má správať zodpovedne. Je povinnosťou oboch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa, podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že preukazovaný príjem povinného a jeho družky by nepostačoval ani na úhradu povinným prezentovaných nákladov a výdavkov 683,44 eur za nájom domu, elektrinu, vodu, poistenie (a to bez stravy, hygieny a iných bežných výdavkov) a okrem toho ešte aj splátku na exekúcie 476,92 eur. Z týchto skutočností ani nie je možné uveriť povinnému otcovi, že nemá žiaden príjem. Oboznámením sa s predmetom činností obchodných spoločností, ktorých je povinný jediným konateľom a spoločníkom je zrejmé, že tieto spoločnosti sa venujú stavebnej činnosti, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach povinného si zabezpečiť taký príjem, aby si mohol plniť stanovenú vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že povinný do apríla 2020 oprávnenej bol schopný dobrovoľne prispievať na výživu mesačne sumou 200 eur. V neposlednej miere odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na to, že hoci spoločnosť povinného NB Centrum s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, dňa 06.08.2021 pripísala na účet spoločnosti družky povinného sumu 8.000 eur ako pôžičku na účel úhrady dlhu z lízingovej zmluvy so spoločnosťou VOLKSWAGEN finančné služby Slovensko, s.r.o.
17. Nie je pravdivé tvrdenie povinného, že súd prvej inštancie neprihliadol na vyživovaciu povinnosť matky oprávnenej, keď bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku na ňu poukazoval. Pokiaľ povinný poukazoval na exekúcie, ktoré sú vedené voči jeho osobe, súd prvej inštancie správne na ne neprihliadal, s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine.
18. Bolo preukázané, že oprávnená sa naďalej riadnym štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie, preto zákonná povinnosť povinného otca, ako aj matky trvá do času, kým nebude schopná sama sa živiť. Je pravdou, že oprávnená sa popri štúdiu brigádnickou činnosťou zabezpečuje určitý
mesačný príjem, cca 265,46 eur, na krytie svojich výdavkov. Avšak uvedené nezbavuje povinného jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej do ukončenia jej prípravy na budúce povolanie. Uvedený príjem oprávnenej spolu s výživným od matky čiastočne hradí náklady oprávnenej, avšak nie v celom rozsahu. Oprávnená preukazovala pravidelné mesačné náklady, ktoré predstavovali v celkovej výške 237,15 eur spojené predovšetkým so štúdiom na vysokej škole, avšak v týchto nákladoch neboli zahrnuté výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, kultúrne vyžitie, prispievanie na bývanej starej matke a pod. V neposlednej rade oprávnená má nárok podieľať sa na životnej úrovni povinného otca.
19. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov predovšetkým na strane oprávnenej (keď od posledného rozhodnutia ubehla doba cca 14 rokov, oprávnená bola žiačkou 3. ročníka základnej školy a v súčasnej dobe je študentkou 4. ročníka vysokej školy), ako aj na strane povinného otca (pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť) a prihliadol na schopnosti a možnosti povinného dosahovať riadny (vyšší) príjem. Ak sa povinnému otcovi dlhú dobu v podnikaní nedarí (ako aj pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom) je na ňom, aby zvážil ďalšie kroky, začal sa správať zodpovedne a využil svoje schopnosti a možnosti na dosahovanie riadneho príjmu. Preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil spolu so závislým výrokom o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie vo veciach výživného plnoletých osôb ohľadne trov konania, neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)