Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/140/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Zányim, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, o zaplatenie 11.678,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. septembra 2015, č.k. 23C/343/2011-287, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.678,32 eur s úrokom z omeškania 6,5% ročne od 19.11.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne mu uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 700,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 427 ods. 1, § 428, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z., § 10 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. g), § 15a ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 17.04.2007 sa vo Veľkej Británii v meste Luton, oblasť Bedfordshire stala dopravná nehoda tak, že pri vjazde do kruhového objazdu narazilo do osobného motorového vozidla, ktorého vodičom bol C. Y. a spolujazdkyňami C. H. a G. Y., zozadu iné osobné motorové vozidlo. Vodič C. Y. uviedol, že primárnou príčinou zrážky bolo to, že vozidlo vo vedľajšom jazdnom pruhu prešlo do ich jazdného pruhu, na čo vozidlo pred ním muselo zabrzdiť, preto zabrzdil aj on a vtedy do neho narazilo vozidlo jazdiace za ním. C. Y. uviedol, že po zrážke vystúpil zo svojho vozidla a prešiel k vozidlu za ním, ktoré bolo striebornej farby, zapísal si jeho EČV ako aj ostatné údaje z dokumentu predloženého druhým vodičom vo forme vodičského preukazu, tiež jeho adresu a telefónne číslo, ktoré mu vodič poskytol. Spolujazdkyňa C. H. potvrdila, že po zrážke vodič C. Y. z vozidla vystúpil a rozprával sa s druhým vodičom, ktorý svoje vozidlo neubrzdil. Táto svedkyňa však nevidela jeho dokumenty, nepamätala si farbu vozidla. Druhá spolujazdkyňa G. Y. si pamätala, že druhé vozidlo malo slovenskú poznávaciu značku a striebornú farbu, pričom z údajov ktoré si odpísal jej brat C. Y. malo ísť o E. G. a bola jej povedomá adresa XX E. D.. Dopravnú nehodu nevyšetrovala polícia. Žalovaný potvrdil, že v čase nehody býval vo Veľkej Británii na adrese XX E. D. a bol držiteľom osobného motorového vozidla zn. Daewoo, EČ: GA 183 BD, čo vyplýva aj z evidenčnej karty vozidla, z ktorej tiež vyplýva farba

vozidla biela s tým, že vozidlo je od 08.12.2008 vyradené z evidencie. Pri nehode došlo ku škode na zdraví C. H. a G. Y., pričom likvidátorom poistnej udalosti bola spoločnosť AVUS International spol. s r.o., ktorá náhradu škody likvidovala v súlade s právnym poriadkom platným v mieste dopravnej nehody a žalobcovi vyúčtovala listom z 18.9.2008 bolestné C. H. vo výške 4706,40 eur (141.785 Sk) a G. Y. vo výške 3.737,30 eur (112.590 Sk), trovy právneho zástupcu C. H. vo výške 3.204,08 eur (96.526 Sk) a G. Y. vo výške 2.950,12 eur (88.876 Sk), bankové poplatky vo výške 66,39 eur (2000 Sk) a neidentifikovaný poplatok vo výške 2.189,70 eur (65.967 Sk). t.j. celkom 16.854,01 eur (507.744 Sk), ktorú sumu žalobca dňa 26.9.2008 poukázal likvidátorovi. Následne žalobca listom z 30.10.2008 oznámil žalovanému, že za neho vyplatil poistné plnenie vo výške 14.597,92 eur (439.777 Sk), z ktorej sumy sa časti vo výške 11.678,32 eur domáha v tomto konaní titulom náhrady poistného plnenia a to z dôvodu, že žalovaný, ktorý v čase dopravnej nehody mal s ním uzavretú poistnú zmluvu, si nesplnil svoju povinnosť ustanovenú § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2011 Z.z. (povinnosť ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní od jej vzniku) a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia.

3. Žalovaný spochybňoval svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, bránil sa tvrdením že on žiadnu škodu dňa 17.04.2007 na vyššie označenom mieste nespôsobil, okrem toho vzniesol aj námietku premlčania.

4. V konaní bola sporná otázka, kto bol vodičom predmetného osobného motorového vozidla, ktoré dopravnú nehodu spôsobilo a o aké osobné motorové vozidlo išlo. Z dokazovania vyplynulo, že vodič tohto vozidla poskytol C. Y. svoje doklady, z ktorých on aj odpísal na list papiera (tvoriaci súčasť tohto spisu) jeho kontaktné údaje a poisťovňu a doplnil tieto informácie o adresu a telefónne číslo. C. a G. Y. si pamätali farbu vozidla, G. Y. si pamätala aj to, že malo slovenskú ŠPZ, meno a adresu vodiča. Žalovaný v konaní spochybňoval svoju totožnosť a totožnosť svojho vozidla s poukazom na nepresnosti v zapísaných údajoch vodiča Y., avšak súd jeho tvrdeniam neuveril, keďže žalovaný sa v čase nehody zdržiaval v mieste nehody, bol držiteľom predmetného osobného motorového vozidla, ktorého užívanie neumožnil inej osobe a nepresnosti súd vyhodnotil vzhľadom k rozsahu stotožnenia vozidla a vodiča ako minimálne a akceptovateľné. Vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode došlo k zahraničí a zápis vykonala osoba inej než slovenskej národnosti, žalovaný preto zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj ako vodič osobného motorového vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže porušil právne povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke. Škodu likvidoval v zmysle § 15a ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. likvidačný zástupca vykonávajúci činnosť na území štátu kde bola škoda spôsobená, pričom žalovaný profesionálnu zdatnosť a odbornú spôsobilosť likvidačného zástupcu v konaní nenamietal, rovnako ako nenamietal zistený rozsah škody podľa právnych predpisov štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode v súlade s nariadením ES č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), ktorého úlohou bolo posilniť právne postavenie obetí dopravných nehôd. V konaní mal súd tiež preukázané, že žalovaný ako poistený porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej poistnej zmluvy nahlásiť žalobcovi ako poisťovateľovi do 30 dní vznik škodovej udalosti v zahraničí a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovaného plnil. Toto právo sa v zmysle § 12 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. premlčuje do 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia, takže v uvedenom prípade nárok žalobcu nie je premlčaný, keď plnenie poukázal 26.09.2008 a teda ho mohol na súde po prvý raz uplatniť dňa 27.09.2008, pričom tak urobil na súde dňa 23.09.2011 a tento návrh bol doplnený podľa § 42 ods. 1 O.s.p. v lehote troch dní. Z uvedených dôvodov posúdil súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný a priznal mu aj zákonné úroky z omeškania od 19.11.2008 tak, ako žiadal žalobca vo svojom návrhu, kedy bol žalovaný preukázateľne už v omeškaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi, ktorý náhradu trov konania uplatnil, avšak včas nevyčíslil, priznal iba zo spisu vyplývajúce trovy na súdnom poplatku vo výške 700,50 eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd žalobu v celosti zamietol, vytýkajúc súdu prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne hodnotenie dôkazov. Uviedol, že už od začiatku súdu tvrdil, že kritického dňa t.j. 17.04.2007 nebol so svojím motorovým vozidlom Daewoo, EČ: GA 183 BD na mieste nehody, pričom evidenčné číslo jeho vozidla sa nezhoduje s evidenčným číslom tak, ako bolo zistené u vozidla, ktoré malo spôsobiť nehodu, rovnako bolo v konaní zistené, že vozidlo žalovaného malo bielu farbu, zatiaľ čo z výpovedí svedkov G. Y. a C. Y., vyplýva, že označili farbu vozidla ako striebornú a jedna svedkyňa motorové vozidlo ani nevidela. Svedok Y. nesprávne uviedol evidenčné číslo žalovaného keďže toto si zapísal ako GA 183 BC, farby striebornej, pričom vozidlo žalovaného malo evidenčné číslo GA 183 BD a bolo

bielej farby. Došlo tu teda k nesprávnemu označeniu tak evidenčného čísla ako aj nesprávnej farby motorového vozidla. Na zápise C. Y. sa tiež nachádza telefónne číslo, ktoré rozhodne žalovanému nepatrilo a tiež nesprávne označenie priezviska žalovaného, keďže sa tam uvádza priezvisko G.. Svedok Y., ktorý nebol zranený bol Angličanom, nič mu nebránilo aby zapísal skutočné údaje o dopravnej nehode (evidenčné číslo, farbu, meno škodcu). Tvrdenie svedka Y., že žalovaný mu mal predložiť doklady, je len tvrdenie voči tvrdeniu, svedkyňa H. nemohla vidieť, že sa jednalo o slovenskú poznávaciu značku, keďže z vozidla nevystúpila podľa jej vyjadrení a tiež svedkyňa G. Y. uviedla, že informácie o škodcovi a jeho vozidle dostala od svojho brata C. Y.. Žalovaný označil za pozoruhodné, že materiálnu škodu na aute pán Y. si nikdy voči poisťovni neuplatnil, rovnako poukázal na správu poisťovne, ktorá uviedla, že nedokážu nájsť správne vozidlo s uvedenou poznávacou značkou GA 183 BC a iba v závere je napísaná úvaha, či sa nejedná o značku GA 183 BD, ktorý zápis spochybňuje identifikačné údaje o vozidle a jeho majiteľovi. Žalovaný aj v odvolaní zotrvával na námietke premlčania, tvrdiac, že nakoľko ide o zodpovednosť za škodu, treba tu aplikovať subjektívnu premlčaciu dvojročnú dobu, ktorá uplynula poisťovni dňa 26.09.2010. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

6. K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý v otázke premlčania poukázal na skutočnosť, že zákon presne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby pre tzv. postihové právo, ktoré v tomto konkrétnom prípade začína plynúť dňom výplaty poistného plnenia. Výplatu poistného plnenia preukázal žalobca výpisom z účtu, pričom dňa 26.09.2008 malo dôjsť iba k odpísaniu finančných prostriedkov z účtu, teda k výplate s poukazom na § 567 ods. 2 O.z. došlo až po tomto termíne, pričom návrh na začatie konania podal dňa 23.09.2011, takže uplatnený nárok nie je premlčaný. K skutkovému základu sa vyjadril tak, že podľa neho svedecké výpovede sú jednotné, pričom ako zrejmý účastník a osoba zodpovedná za dopravnú nehodu je označený žalovaný. Poukázal na potrebu vyhodnocovania dôkazov vo vzájomnej súvislosti a preto považoval za absurdné, aby všetci svedkovia nehody určili takpovediac náhodou a klamlivo osobu so štátnou slovenskou príslušnosťou, so súčasnou vedomosťou o jeho vlastníctve k motorovému vozidlu. Svedeckými výpoveďami považoval zodpovednosť žalovaného za nehodu za preukázanú a akékoľvek kontrujúce vyjadrenie žalovaného za účelové, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. S účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len , pričom podľa jeho § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe o zaplatenie sumy 11.678,32 eur s príslušenstvom v celom rozsahu vyhovel a v závislom výroku o trovách konania. 9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Odvolacím dôvodom je tu tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnosti hodnotenia vykonaných dôkazov súdom, ktoré skutočnosti mali mať za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

11. Podľa § 132 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania mu predchádzajúceho zistil, že bolo vykonané dokazovanie relevantnými listinnými dôkazmi, najmä úradne preloženými dokladmi o uplatnených nárokoch poškodených osôb, zápisnicami z výsluchu svedkov - vodiča C. Y. a jeho spolujazdkýň, ktoré boli poškodené v dôsledku dopravnej nehody, listinou obsahujúcou rukou písané údaje o vodičovi vozidla, ktorý nehodu spôsobil, potvrdeniami o krytí dopravnej nehody vo Veľkej Británii, výpismi z účtov, evidenčnou kartou vozidla, ďalšími listinami ako aj výsluchom žalobcu a žalovaného a prvoinštančný súd vykonané dôkazy riadne vyhodnotil, pričom sa vysporiadal aj s otázkou rozporných zistení ohľadom evidenčného čísla vozidla (EČV) a farby vozidla.

13. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť a uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné, z nich potom vylúči tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, teda ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, ani hodnotenie ich vzájomnej súvislosti, pretože ide o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

14. Z dôkazov jednoznačne vyplynulo, že v označený deň 17.04.2007 došlo v meste Luton vo Veľkej Británii k dopravnej nehode, pri ktorej nárazom zozadu do vozidla, ktoré viedol C. Y. došlo k poškodeniu na zdraví jeho spolujazdkýň C. H. a G. Y.. K tejto nehode nebola polícia volaná, keď účasť polície vzhľadom na odhadovaný rozsah škody nebola potrebná a vodič, zodpovedajúci za nehodu, poskytol dobrovoľne kontaktné údaje. Svedok C. Y. zapísal rukou z dokladov, ktoré mu vodič poskytol, údaje o vozidle vrátane evidenčného čísla, mena, adresy a tel. čísla vodiča a jeho poisťovňu, na základe ktorých poisťovňa napriek drobnej nepresnosti v zaznamenaných údajoch, identifikovala žalovaného ako škodcu. Tento záver žalovaný v konaní spochybňoval odvolávajúc sa na to, že zapísané EČV ani farba označená svedkami sa nezhoduje s EČV a farbou vozidla žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že C. Y. si zapísal EČV ako GA 183 BC, hoci žalovaný mal EČV GA 183 BD, ale ostatné zapísané údaje sú presné a jednoznačne vedú k žalovanému - značka vozidla Daewoo, meno vodiča ( nie je pritom pravdivé tvrdenie odvolateľa, že by na zápise C. Y. sa nachádzalo nesprávne uvedené priezvisko žalovaného

- G., pretože je tam jasne uvedené priezvisko G., to iba v niektorých písomnostiach poisťovne sa objavuje odvolateľom uvádzaná nesprávnosť), adresa XX E. D. vo Veľkej Británii, kde aj podľa vyjadrenia samotného žalovaného tento v čase nehody býval a tiež názov poisťovne Wüstenrot s adresou jej sídla v Bratislave. Keďže podľa zapísaného EČV nebolo možné nájsť žiadneho držiteľa vozidla, ktorý by zodpovedal ostatným údajom, poisťovňa napokon zistila, že žalovaný ako poistník má vozidlo Daewoo s EČV GA 183 BD, pričom ostatné údaje boli zhodné. Odvolací súd, berúc do úvahy všetky vykonané dôkazy bol toho názoru, že v danej veci rozhodné skutočnosti boli v konaní dostatočne preukázané a omyl v EČV musel vzniknúť pod vplyvom rozrušenia zapisujúceho. Odvolací súd pripomína, že išlo o situáciu, kedy v dôsledku nehody bol nepochybne vodič poškodeného vozidla C. Y. v strese, zatiaľ čo opisoval údaje z vozidla za ním, v jeho vozidle sedeli dve zranené osoby, ktoré potrebovali pomoc, nie je vylúčené aj to, že pri opisovaní blokoval premávku. Za osobu škodcu preto považuje aj odvolací súd žalovaného a to napriek tomu, že svedok C. Y. pri výsluchu dňa 15.05.2014 uviedol ako farbu vozidla striebornú a jeho sestra G. k otázke farby uviedla: „povedala by som, že strieborná, ale neviem, či je to presné pomenovanie, bolo to už dávno", hoci Daewoo žalovaného bolo bielej farby. Túto nepresnosť pri ústnej výpovedi svedkov ( ktorá nebola obsiahnutá medzi opísanými údajmi zo dňa nehody) je však možné pričítať odstupu času, keďže svedkovia boli vypočutí až viac ako sedem rokov po nehode, kedy

si na farbu nemuseli rozpomenúť celkom presne, odhliadnuc od toho, že za určitých okolností nie je vylúčené pomýliť si farbu bielu so striebornou. Pokiaľ ide o argument žalovaného, ktorý poprel, že by mu bolo patrilo telefónne číslo, ktoré si C. Y. zapísal, tento sa potom javí vzhľadom k okolnostiam, za akých zápis prebiehal, ako bezvýznamný. C. Y. si zapisoval údaje z dokladu ( podľa jeho slov vodič mu ukázal dokument, ktorý mal formu vodičského preukazu), na ktorom sa však údaj o telefónnom čísle nenachádza, je teda zrejmé, že číslo mu nadiktoval vodič, ktorý nemusel uviesť pravdivý údaj.

15. V prejednávanej veci tak odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal súdu prvej inštancie vytknúť postup pri hodnotení dôkazov, zároveň súd prvej inštancie svoje poznatky z ich vyhodnotenia formuloval do logických záverov, ktoré si aj náležite odôvodnil, pričom odvolací súd sa s jeho závermi tiež stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu totiž oproti predloženým dôkazom, ktoré jednoznačne potvrdzujú identitu vodiča, ktorý nehodu spôsobil ( žalovaného), potom obrana žalovaného nemohla obstáť, keď jeho tvrdenie popierajúce, že by bol účastníkom nehody sa javí ako nevierohodné a účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti zaplatiť postih poisťovni, ktorá za neho plnila, rovnako ako si nesplnil svoju povinnosť voči poisťovni už v čase nehody a to povinnosť ohlásiť vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku ak vznikla mimo územia SR. Na druhej strane tu nebol žiadny dôvod neveriť svedkom nehody, keď zhodne so žalobcom, ako aj so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že je vysoko nepravdepodobné, že by si poškodené osoby vytipovali žalovaného ako škodcu zo zahraničia a súčasne by disponovali aj jeho údajmi o osobe, bydlisku aj poisťovateľovi v Slovenskej republike.

16. Pre úplnosť k námietke premlčania vznesenej žalovaným odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie túto námietku správne vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc z toho, že žaloba bola podaná na súd včas, teda pred uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Nesprávny je názor odvolateľa, že tu ide o zodpovednosť za škodu, kde treba aplikovať subjektívnu premlčaciu dvojročnú dobu. V prejednávanej veci nejde o nárok na náhradu škody, ale o nárok, ktorý má poisťovňa z poistnej zmluvy a to voči poistencovi. Ide tu o nárok poisťovne podľa ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. ( právo na refundáciu poskytnutého plnenia), ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá aj bola zachovaná. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súc viazaný rozsahom odvolania ( § 379 a odvolacími dôvodmi ( § 380 ods. 1 , s výnimkou vád, týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd musí prihliadnuť aj bez toho, aby boli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( § 380 ods. 2 , ktoré však neboli v konaní zistené, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech, pretože ním vytknuté odvolacie dôvody sa ukázali ako neopodstatnené a preto rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 ako vecne správny a to aj v časti trov konania potvrdil a súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z toho, že aj v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .