Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75S-69-2021.pdf
PDF · 130 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, 2/ T. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom R. Z. XX, XXX XX D. D., obaja právne zastúpení: JUDr. Jakub Bílek, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX., bytom R. Z. XXXX/ XX, XXX XX D. D. a 2/ W. C., nar. XX.XX.XXXX., bytom R. Z. XXXX/XX, XXX XX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2021/021554-002 zo dňa 02.09.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2021/021554-002 zo dňa 02. septembra 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, t. j. 100%, t. j. v sume aká bude určená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
Ďalší účastníci konania nemajú voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie
1. Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica, ako príslušným stavebným úradom, č. OVZ SU 126197/25282/2021/HOM zo dňa 01.07.2021 bolo žalobcom 1/ a 2/ ako stavebníkom podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 88a ods. 2 a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Stavebný zákon“) nariadené odstránenie nepovolenej časti stavby „Prístavba garáže s terasou - R. Z.. XX, D. D.“ na pozemku - parcele KN-C č. XXXX/XXX . (pôvodne parcela KN-C č. XXXX/XXX, XXXX/XX), v katastrálnom území Banská Bystrica, pri rodinnom dome súp. č. XXXX, R. Z. XX,. D. D..
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v konaní po tom, čo stavebníci nepredložili všetky požadované doklady, ani nepožiadali o predĺženie lehoty na doloženie potrebných dokladov, čím zároveň nepreukázali súlad stavby s verejným záujmom tak, aby bolo možné stavbu legalizovať. Stavebný úrad na základe námietok ďalších účastníkov konania (susedov), namietajúcich predmetnou nepovolenou stavbou zásah do ich vlastníckych práv, rozhodnutím vyzval stavebníkov, aby v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy doplnili žiadosť o
Geometrický plán so zameraním celej dodatočne povoľovanej stavby, vrátane jestvujúceho deliaceho oporného múru a súvisiaceho oplotenia, ako aj so zameraním vystupujúcej časti terasy, ktorá je situovaná na streche predmetnej garáže. Lehota stavebníkom uplynula dňa 04.12.2020. V určenej lehote nedostatky neodstránili, ani nepožiadali o predĺženie lehoty na doplnenie podania, čo bolo dôvodom pre nariadenie odstránenia nepovolenej stavby.
3. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu stavebného úradu č. OVZ SU 126197/25282/2021/HOM zo dňa 01.07.2021 odvolanie, prílohou ktorého bolo aj požadované podrobnejšie zameranie parciel. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2021/021554-002 zo dňa 02.09.2021 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj len „Správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
Žaloba a žalobné body
4. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia na tunajšom správnom súde všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhovali zrušiť, ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Naplnenie predpokladov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odôvodňovali tým, že:
- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, a to najmä z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal argumentami žalobcov ani dôkazmi predloženými v rámci administratívneho konania,
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a to najmä z dôvodu, že žalovaný sa absolútne nezaoberal stavbou, jej vzhľadom a konštrukciou ani skutočnosťou, či táto ohrozuje verejný záujem, ale nariadil odstránenie stavby len z formálnych dôvodov v rozpore so základnými zásadami správneho konania,
- rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä z dôvodu, že neboli splnené podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie odstránenia stavby a bez zjavných dôvodov došlo k zásahu do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcov,
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a to najmä z dôvodu, že žalovaný neprihliadol na dôkazy, ktoré boli v spise zabezpečené a postupoval v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.
5. Žalobcovia tvrdili, že pokiaľ ich stavebný úrad opakovane vyzval na predloženie dokumentov, ktoré zákon nevyžadoval, pričom už v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu mal úrad všetky dôkazy na posúdenie skutočnosti, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a neexistuje zákonný dôvod na ich odstránenie, došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Uvádzali, že od začiatku konania sa snažili vyhovieť všetkým žiadostiam stavebného úradu a nepredloženie potrebných dokladov v stanovenej lehote nebolo len ich zavinením. Podrobnejšie geodetické zameranie predmetnej stavby sa zhoduje s dokumentami, ktoré už predložili v priebehu konania a preto aj v prípade, že by toto bolo predložené stavebnému úradu v stanovenej lehote, na skutkovom stave by to nič nezmenilo. Podľa žalobcov neexistoval žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by žalovaný mal odmietnuť prihliadať na tieto dôkazy a rozhodnúť formalisticky bez ich zohľadnenia. Požadované podrobnejšie zameranie parciel bolo prílohou odvolania, teda toto mal druhostupňový orgán zohľadniť, čo nevykonal. Zásada uvedená v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, teda že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, sa vzťahuje tak na prvostupňové, ako aj na druhostupňové konanie, teda žalovaný nemôže zamietnuť odvolanie pre nedoloženie dokumentov v základnom konaní, ktoré už v rámci odvolania má k dispozícii. Žalovaný sa tak absolútne nezaoberal existenciou dôvodov pre odstránenie stavby podľa § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. Žalobcovia vyčerpali vlastné dôkazné bremeno a z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôkazov vyplýva, že by bola stavba v rozpore s verejnými záujmami.
6. Žalobcovia uviedli, že pokiaľ by stavebný úrad spoľahlivo zistil stav veci, musel by dospieť k záveru, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným Stavebným zákonom. Stavbu využívajú už od roku 2008, pričom jej užívaním neobmedzujú žiadnu osobu, nikto za ten čas nevyjadril nesúhlas s touto stavbou. Žalobcovia vytýkali stavebnému úradu, že nijakým spôsobom neprihliadol na čas a spôsob zrealizovania stavby, ktorá bola zrealizovaná už v roku 2007 na existujúcej vydláždenej ploche, obklopenej z troch strán múrom, ktorý siahal nad výšku tejto stavby, keď sa zároveň
jednalo o oporný múr chrániaci aj majetok susedov. Samotná stavba predstavovala len prestrešenie tejto omurovanej časti pozemku s tým, že v rámci prestrešenia je riešené aj odvádzanie dažďovej vody. Oporný múr bol postavený už pred 38 rokmi. Parcela, na ktorej sa stavba nachádza, je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, teda neexistuje rozpor s územným plánovaním, v zmysle ktorého sa na takomto pozemku existencia stavby predpokladá. Stavbou nie sú porušené ani ohrozené žiadne práva tretích osôb, keď ide o stavbu na pozemku žalobcov, ktorá nepresahuje deliaci oporný múr, ktorý oddeľuje pozemky takmer 40 rokov.
7. Podľa žalobcov ide o výrazný zásah do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcov, ktorí dlhodobo majetok nerušene užívajú a k užívaniu nemali výhrady žiadne osoby. Žalovaný napriek rozsiahlej dokumentácii, ktorú žalobcovia predložili, nezistil presne a úplne skutočný stav veci a bez toho, aby vyhodnotil možný rozpor s verejným záujmom, formálne nedodržanie lehoty na predloženie ďalšieho zamerania povýšil nad vlastnícke právo (chránené ústavou SR) k stavbe, ktorá stojí už 14 rokov.
8. Žalobcovia namietali aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, najmä vo vzťahu k posúdeniu rozporu stavby s verejnými záujmami. S ohľadom na nedostatočne zistený skutkový stav preto rozhodnutie správneho orgánu považujú za nezákonné, aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Taktiež poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/05-34 zo dňa 20.12.2006.
9. Podľa žalobcov žalovaný žiadnym spôsobom neozrejmil akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, keď v konečnom dôsledku vyhodnotil rozpor stavby s verejnými záujmami len z dôvodu nedoloženia dokumentov, ktoré však pri rozhodnutí o odvolaní mal k dispozícii, pričom na dôkazy svedčiace v prospech žalobcov neprihliadol. Žalobcovia tvrdili nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný ako odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami, ani samotným naplnením zákonných dôvodov pre odstránenie stavby, pričom nijakým spôsobom nevyhodnotil existujúce dôkazy, ktoré preukazovali, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2009 zo dňa 17.03.2009, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia stavebného úradu, majúc za to, že v danej veci orgány verejnej moci postupovali v súlade so zákonom. Zároveň uviedol, že žalobcovia dôvodnosť nimi podanej žaloby nepreukázali, a z administratívneho spisu vyplýva, že žaloba nie je dôvodná. Preto navrhol žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietnuť.
11. K námietkam žalobcov, že stavebný úrad mal k dispozícii všetky doklady na posúdenie skutočnosti, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a neexistuje žiadny dôvod na jej odstránenie, žalovaný uviedol, že ďalší účastníci konania (E. C. a W. C.) v konaní okrem iného namietali aj zásah predmetnou stavbou do ich vlastníckych práv, čo sa stavebnému úradu nedalo spoľahlivo vyhodnotiť pri miestnom zisťovaní ani podľa predloženej dokumentácie a geometrického plánu, v ktorom absentovalo zameranie celej prístavby v dotyku aj so súvisiacim oporným múrom a oplotením. Preto boli žalobcovia vyzvaní rozhodnutím zo dňa 29.09.2020 na doplnenie geometrického plánu so zameraním jestvujúceho deliaceho oporného múru a súvisiaceho oplotenia, ako aj so zameraním vystupujúcej časti terasy, ktorá je situovaná na streche predmetnej garáže. Doplniť geometrický plán bolo žalobcom uloženie do 60 dní od doručenia výzvy, pričom lehota im márne uplynula 04.12.2020. Keďže žalobcovia v konaní nepredložili všetky doklady na posúdenie skutočnosti, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, nebolo možné stavbu dodatočne povoliť.
12. K tvrdeniu žalobcov, že v čase odvolacieho konania stavebný úrad už disponoval všetkými podkladmi, žalovaný poukázal na ustanovenie § 88a ods. 1, 2, 5 Stavebného zákona, v zmysle ktorého ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s
cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V spise sa nachádzajúci geometrický plán je pre dodatočné povolenie stavby nepostačujúci, absentuje v ňom práve vyznačenie oporného múru na možnej hranici pozemku, ktorý je predmetom konania, nie je v ňom preukázané umiestnenie terasy nad garážou a oporným múrom z dôvodu možného presahu na susedný pozemok.
13. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobcovia ako stavebníci nepredložili všetky požadované doklady, ani nepožiadali o predĺženie lehoty na ich doloženie, čím zároveň nepreukázali súlad stavby s verejným záujmom tak, aby bolo možné stavbu legalizovať, bolo rozhodnuté o odstránení stavby. Rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané po niekoľkomesačnej lehote až 01.07.2021, cca po desiatich mesiacoch od poslednej výzvy na predloženie požadovaných dokladov. Potrebné doklady pre posúdenie stavby bolo potrebné predložiť v konaní prebiehajúcom na stavebnom úrade, čo však stavebníci neurobili, aj keď o následkoch nedoloženia potrebných dokladov, boli riadne poučení, zároveň ani nepožiadali o predĺženie lehoty na doplnenie podania.
14. K namietaným vadám v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že po vyhodnotení dôvodov odvolania, preskúmaní predloženého prvostupňového spisového materiálu a porovnaní rozhodnutia stavebného úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, odvolací orgán nezistil v konaní a vo vydanom rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 01.07.2021 porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie stavebného úradu zrušiť, preto rozhodnutie stavebného úradu v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil.
15. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko dôvody na odstránenie stavby sú striktne určené v ustanoveniach Stavebného zákona. Pri stavbách aj pri zmenách stavieb postavených bez stavebného povolenia, je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto nepovolenú stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom aj vplyv stavby na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s jej funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon posudzuje aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je nepovolená stavba alebo zmena stavby umiestnená.
16. Z ustanovenia § 88a ods. 1, 2 Stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, ktorými sú v tomto prípade žalobcovia. Avšak, ak sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi vlastníkovi nepovolenej stavby jej odstránenie.
17. K žalobným dôvodom nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov žalovaný uviedol, že stavebný úrad, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania
18. Z vyjadrenia ďalších účastníkov konania vyplynulo, že E. C. 06.06.2019 požiadala stavebný úrad o prešetrenie legálnosti predmetnej stavby pri rodinnom dome žalobcov, ktorý je v priamom susedstve s ich domom, o ktorej legálnosti začali mať pochybnosti už v roku 2015, keď stavali prístrešok na drevo bez pevného základu a žalobcovia im chceli diktovať, aby ho postavili 2 m od spoločnej hranice, aký má byť vysoký a dokonca v akej časti úžitkovej záhrady ho majú postaviť. Po manželovej smrti v roku 2018 sa stal majiteľom polovice nehnuteľnosti syn (ďalší účastník konania 2/), ktorý mal už dávno výhrady k tejto stavbe a preto sa znova obrátila na stavebný úrad, kde jej oznámili, že takúto stavbu neevidujú a teda ide o nelegálnu stavbu, ku ktorej oni nikdy nedali súhlas. Nesúhlasili s tvrdením, že stavba nikomu nevadila, naopak, im vadila, nakoľko narúšala ich súkromie. Vadilo im, keď na terasu umiestnili voliéru pre psa a držali ho tam.
19. Poukázali na § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Konštatovali, že správny orgán má povinnosť chrániť záujmy všetkých, tzn. aj tých, ktorých vlastnícke práva boli porušené a nielen tých, čo porušia zákon a potom im má pomáhať to legalizovať.
20. Nesúhlasili s konštatovaním v žalobe, že stavba predstavuje len prestrešenie omurovanej časti pozemku, čo nezodpovedá skutočnému stavu a ide o nepravdivé údaje. Vadí im, že novopostavený múr garáže je v najvyššom bode vysoký až 2,3 m, presahuje hranicu pozemku, zatieňuje ich pozemok, a zo stekajúcej vody po múre sa na schodoch udržuje vlhkosť. Tiež im predmetný múr zužuje manipulačný priestor, narúša pohodu ich bývania. Žalobcovia si mohli postaviť garáž pod pôvodnou terasou, medzi oporným múrom a múrom ich domu, lebo dĺžka oporného múru im na to postačovala, rovnako aj šírka pozemku im umožňovala zachovať odstup od hranice pozemku. Po realizácii prístavby žalobcovia urobili oplotenie aj na opornom múre, lebo z novej terasy sa voľne dalo chodiť od žalobcov k nim, avšak oplotenie neviedli stredom oporného múru, ale vysunuli ho na ich stranu. Práve čas ukazuje, v akom stave je múr prístavby a ako je nemožné, aby žalobcovia robili údržbu a nevstupovali na ich pozemok.
21. Podľa ďalších účastníkov konania rozhodnutie o odstránení nepovolenej stavby nebolo z formálnych dôvodov, ale je vo verejnom záujme, aby sa nezasahovalo do práv iných osôb nedodržiavaním podmienok stavby, nedodržaním vzdialeností a odstupov, narušením súkromia, znižovaním kvality bývania a znehodnocovaním nehnuteľnosti. Ich dom stál v individuálnej zástavbe, a ak by aj oni urobili rovnakú prístavbu, stál by ich dom v radovej zástavbe, čím by stratil na hodnote. Namietli, že prečo by mali súhlasiť s tým, aby si žalobcovia vylepšovali bývanie na ich úkor. Napokon poukázali na to, že si nevedia predstaviť ako by malo odstránenie stavby ohroziť ich majetok, ak oporný múr je tam hlavne kvôli žalobcom. Odstránenie stavby alebo jej úpravu môžu žalobcovia urobiť šetrným spôsobom.
Replika žalobcov na vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania
22. K vyjadreniu žalovaného konštatovali, že len samotná skutočnosť, že v zmysle geometrického plánu stavebný úrad pri miestnom zisťovaní nevedel vyhodnotiť možný zásah do vlastníckych práv susediaceho pozemku, v zmysle zákona nemôže byť dôvodom pre určenie, že by stavba bola v rozpore s verejnými záujmami. Poukázali na ustanovenie § 88a ods. 3 Stavebného zákona a konštatovali, že samotný Stavebný zákon predpokladá možnosť zásahu stavby do vlastníckych práv za súčasného preukázania, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami s tým, že následne stanovuje postup v konaní, ktorý nebol dodržaný. Všetky záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona, ktoré žalovaný vyžadoval boli predložené, pričom išlo o projektovú dokumentáciu, doklad o úhrade správneho poplatku, geometrický plán a revíznu správu elektriky. Uvedené doklady preukazujú súlad stavby s verejnými záujmami. Žalovaný považoval nachádzajúci sa geometrický plán v spise za nedostatočný s odkazom na "možnú“ hranicu pozemku a „možný“ presah na susedný pozemok. Žalovaný postupoval v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, a nepreukázané skutočnosti, ktoré mali zaťažovať ďalších účastníkov konania kládol na ťarchu žalobcov, ktorí svoje dôkazné bremeno vyčerpali, pričom v rozpore s § 88a ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad konanie neprerušil. Ani z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, v čom vidí rozpor s verejnými záujmami. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, pričom neobsahuje zákonný dôvod pre taký vážny zásah do vlastníckych práv žalobcov, akým je rozhodnutie o odstránení stavby.
23. K vyjadreniu ďalších účastníkov konania žalobcovia konštatovali, že ich námietky majú charakter susedského sporu, avšak v predmetnej veci sa nejedná o civilnoprávny spor, ale ide o správne konanie spravujúce sa ustanoveniami Správneho poriadku a Stavebného zákona. Ďalší účastníci neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by rozporovali tvrdenia žalobcov a nijakým spôsobom sa nevyjadrili k správnosti a zákonnosti postupu žalovaného, čo je predmetom tohto sporu.
Duplika ďalších účastníkov konania k vyjadreniu žalobcov (k replike)
24. Podľa ďalších účastníkov konania nikto netvrdí, že sa posúval oporný múr, ale oplotenie, ktoré tam predtým nebolo, žalobcovia neviedli po hranici pozemku, ale ho posunuli k nim. Problémom je novopostavený múr ako súčasť prístavby garáže a terasy, ktorý presahuje hranicu pozemku a tvrdenie, že práve zateplenie tohto múru bolo na ich požiadavku znie ironicky, veď kto by si žiadal, aby na jeho
pozemku stálo zateplenie cudzej garáže. Žalobcovia si vybágrovali pozemok pre svoj úžitok, aby tam mali dvor a práve preto tam teraz je oporný múr, ktorý nemá bežnú hrúbku múrika oplotenia a je taký, aby chránil ich pôvodný dvor. V opačnom prípade by tam bol svahovitý terén a nie terasa. Za najpodstatnejšie považovali to, ako sa merajú odstupové vzdialenosti medzi domami podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a poukázali na ustanovenia § 6 ods. 1, 3,4 a 7 citovanej vyhlášky, taktiež na stanovisko vydané MVRR SR č. 532/2004-920 zo dňa 02.04.2004 k problematike spôsobu merania odstupových vzdialeností medzi rodinnými domami.
25. Správny súd uznesením č. k. 75S/69/2021-82 zo dňa 01.02.2022, právoplatným dňa 17.02.2022, podľa § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného rozhodnutia.
26. Na prejednanie veci správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) SSP nariadil pojednávanie. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.06.2022, za účasti predvolaných účastníkov konania. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a zopakoval argumentáciu uvedenú v rámci žalobných bodov. Rovnako žalovaný, ako aj ďalší účastník konania predniesli svoje stanoviská v súlade s ich písomnými podaniami.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1, ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. d), a písm. g) SSP a vrátenia mu veci na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
32. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorý nariadil žalobcom ako vlastníkom stavby a stavebníkom odstrániť stavbu postavenú bez stavebného povolenia podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 88a ods. 2 a § 90 Stavebného zákona, z dôvodu že žalobcovia ako vlastníci stavby požadované doklady nepredložili v určenej lehote.
33. Podľa § 88 ods. 1, písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. - Stavebného zákona (v znení platnom v čase rozhodnutia žalovaného); stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
34. Podľa § 88 ods. 2 Stavebného zákona; odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.
35. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona; ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
36. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona; ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
37. Podľa § 88 ods. 5 Stavebného zákona; ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
38. Podľa § 90 ods. 1 Stavebného zákona; konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.
39. Podľa § 90 ods. 2 Stavebného zákona; v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.
40. Podľa § 140 Stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
41. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. - Správneho poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
42. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku; ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí
43. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Podľa § 60a Správneho poriadku; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
47. Dôvodom, prečo správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného bola podstatná vada v konaní žalovaného, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, teda dôvod určený v ustanovení § 191 ods. 1, písm. g) SSP. Išlo o vadu v konaní pred orgánom verejnej moci v rámci odvolacieho konania, keď došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy, ak sa žalovaný v
odvolacom konaní nezaoberal dôkazom - dokladom, ktorý bol predložený až v odvolacom konaní, pripojený k odvolaniu. Je pravdou, že stavebný úrad tento doklad Geometrický plán s podrobnejším zameraním nemal k dispozícii, teda, že v čase jeho rozhodovania bol iný skutkový stav veci, z ktorého pri rozhodovaní stavebný úrad vychádzal. V priebehu administratívneho konania, vo fáze odvolacieho konania došlo k jeho zmene, avšak v Správnom poriadku, ani v Stavebnom zákone nie je v tomto prípade zakotvená koncentračná zásada, t. j. že by nebolo možné doložiť doklady aj k odvolaniu s tým, že by odvolací orgán bol oprávnený na ne neprihliadať, ani posudzovať ich relevanciu vo vzťahu k predmetu konania.
48. V danom prípade žalovaný konal a rozhodol ako odvolací orgán. V zmysle § 140 Stavebného zákona „ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní“. Vzťah Správneho poriadku a Stavebného zákona je v teórii práva prezentovaný zásadou „lex specialis derogat lex generalis“, t. j. špeciálny zákon (Stavebný zákon) ruší, deroguje všeobecný zákon (Správny poriadok). Inak vyjadrené, to, čo je upravené explicitne v špeciálnom zákone má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Stavebný zákon nič nehovorí o postupe odvolacieho orgánu pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktorými bolo nariadené odstránenie stavieb, preto sa aplikuje Správny poriadok. Povinnosťou odvolacieho orgánu bolo vysporiadať sa s odvolaním a predloženými prílohami k odvolaniu, vrátane dokladu pripojeného žalobcami k odvolaniu, na predloženie ktorého boli márne vyzývaní stavebným úradom, čo bolo dôvodom pre nariadenie odstránenia stavby v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Aj predmetné odvolacie konanie je ovládané všeobecným princípom úplnej apelácie podľa § 140 Stavebného zákona v spojení s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého „odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni“. Vzhľadom na to odvolací stavebný orgán rozhoduje podľa skutkového stavu veci v čase jeho rozhodovania, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje explicitná koncentračná zásada, čo však nie je takýto prípad.
49. Nie je sporné, že žalobcovia predložili predmetný doklad na základe výzvy stavebného úradu, ktorým preukazovali skutočnosť, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi (§ 88a ods. 1 Stavebného zákona), pričom tak urobili po lehote určenej stavebným úradom na jeho predloženie. V zmysle § 88a ods. 2 Stavebný zákon umožňuje stavebnému úradu nariadiť odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia v dvoch prípadoch, jednak ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo v prípade, ak ich predložil, a na ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom.
50. Správny súd poukazuje na výklad ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ktorý podal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Sžp 19/2012 zo dňa 10.10.2013, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona nie je vyjadrením koncentračnej zásady. Nemožno z neho vyvodzovať, že ak vlastník stavby požadované doklady predloží po určenej lehote, tak odvolací stavebný úrad už na tieto doklady neprihliada. Uvedené ustanovenie by muselo obsahovať výslovnú formuláciu, že na neskôr predložené doklady sa neprihliada. Existenciu koncentračnej zásady nie je možné implicitne vyvodzovať. Naopak, musí byť explicitne vyjadrená zákonným ustanovením. Koncentračná zásada v administratívnom konaní predstavuje obmedzenie obsahu práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto musí byť uvedená výslovne zákonom.
51. Pre rozhodnutie vydané v odvolacom konaní sa primerane uplatňujú podmienky rozhodovania vyžadované pre prvostupňový orgán, vrátane splnenia zákonom požadovaných náležitostí rozhodnutia (§ 60a Správneho poriadku). Aj rozhodnutie o odstránení stavby je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, a teda musí byť vydané v súlade so Správnym poriadkom, pričom musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Okrem iného rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku).
52. Rozhodnutím o odstránení stavby dochádza k významnému zásahu do práva vlastníkov stavby, hoci aj postavenej bez stavebného povolenia. Podmienkami predmetného rozhodnutia je zabezpečenie jednak dodržania požiadaviek dotknutých orgánov, ale aj ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Preto stavebný úrad musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom sa v konaní uplatňuje zásada materiálnej pravdy a musí dbať aj na náležité odôvodnenie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Takúto požiadavku nespĺňa rozhodnutie
žalovaného, ktoré sa žiadnym spôsobom nevyjadrilo k dokladu žalobcov predloženému síce po lehote určenej stavebným úradom, avšak v rámci odvolacieho konania. Správne konanie prebiehajúce v dvoch stupňoch tvorí jeden celok. Bolo úlohou žalovaného vysporiadať sa s relevanciou takéhoto dokladu. Uvedené neprináleží správnemu súdu, ktorý nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy, resp. orgánu verejnej moci. Úlohou správneho súdu je práve preveriť (v rozsahu žalobných bodov), či postup v administratívnom konaní bol súladný so zákonom, či nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, k čomu v danom prípade došlo, ak žalovaný neprihliadol na doklad pripojený k odvolaniu a nezaujal k nemu žiadne stanovisko ohľadom jeho relevancie k meritu veci.
53. Z dôvodov vyššie uvedených dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vrátenia mu veci na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
54. V ďalšom konaní sa žalovaný vysporiada s dokladom predloženým žalobcami v rámci odvolacieho konania a vydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie posudzovaného prípadu.
55. Správny súd úspešným žalobcom priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
56. Aplikujúc ustanovenie § 169 SSP správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania voči neúspešnému žalovanému, nakoľko im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd. Zároveň ani nepodali návrh na priznanie práva na náhradu ďalších trov konania, kedy by súd musel posudzovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie.
57. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.