Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-55-2021.pdf
PDF · 137.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Z. I., nar. X. T. XXXX, trvale pobytom L. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, proti žalovanému: Y. I., nar. XX. T. XXXX, trvale pobytom L. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Tibor Horváth, so sídlom Havelkova 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 29. júna 2020 č. k. 11C/41/2011-568, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e, s tým, že vo výroku II. dopĺňa registre parciel evidované na katastrálnej mape a to nehnuteľnosti zapísanej na 1. LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce J. U., parcely registra “C“ a) pozemok - parc. č. 1236/3 ako ostatné plochy vo výmere 144 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12 vzhľadom k celku; 2. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre kat. územie L., parcely registra “C“ a) pozemok - parc. č. 256/2 ako záhrady vo výmere 440 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; 3. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L., parcely registra “E“ a) pozemok - parc. č. 259 ako lesné pozemky vo výmere 593 m2 v spoluvlastníckom podiele 9/16 a 90/240 vzhľadom k celku; 4. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. parcely registra “C“ a) pozemok - parc. č. 256/8 ako trvalé trávne porasty vo výmere 769 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/24vzhl'adom k celku; b) pozemok - parc. č. 256/18 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 49 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/24 vzhľadom k celku; 5. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L., parcely registra “C“ a) pozemok - parc. č. 256/15 ako trvalé trávne porasty vo výmere 1.111 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; b) pozemok - parc. č. 2351/9 ako ostatné plochy vo výmere 790 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; c) pozemok - parc. č. 2351/17 ako orná pôda vo výmere 13.429 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; d) pozemok - parc. č. 2351/18 ako orná pôda vo výmere 11.602 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; e) pozemok - parc. č. 2351/19 ako orná pôda vo výmere 4.117 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; 6. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce X. P., parcely registra “E“ a) pozemok - parc. č. 290/29 ako orná pôda vo výmere 14.490 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; b) pozemok - parc. č. 297/1 ako orná pôda vo výmere 1.344 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; c) pozemok - parc. č. 299/2 ako orná pôda vo výmere 613 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; 7. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. a) rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. č. 256/12 so spoluvlastníckym podielom 1/1; b) dvojgaráž so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. č. 256/18 so spoluvlastníckym podielom 1/1; 8. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce J. U.; parcely registra “C“ a) pozemok - parc. č. 1236/17 ako ostatné plochy vo výmere 18 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; b) pozemok - parc. č. 1236/18 ako ostatné plochy vo výmere 18 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; c)
pozemok - parc. č. 1920/492 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v spoluvlastníckom podiele l/1 vzhľadom k celku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne - zostatok na vkladnej knižke vedenej v U. U., a.s. na meno žalobkyne pod č. XXXXXXXXX/XXXX v sume zostatku 2.555,33 eur, výrokom II. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľný majetok: 1. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce J. U. a) pozemok - parc. č. 1236/3 ako ostatné plochy vo výmere 144 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12 vzhľadom k celku; 2. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. a) pozemok - parc. č. 256/2 ako záhrady vo výmere 440 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; 3. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. a) pozemok - parc. č. 259 ako lesné pozemky vo výmere 593 m2 v spoluvlastníckom podiele 9/16 a 90/240 vzhľadom k celku; 4. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. a) pozemok - parc. č. 256/8 ako trvalé trávne porasty vo výmere 769 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/24vzhl'adom k celku; b) pozemok - parc. č. 256/18 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 49 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/24 vzhľadom k celku; 5. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. a) pozemok - parc. č. 256/15 ako trvalé trávne porasty vo výmere 1.111 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; b) pozemok - parc. č. 2351/9 ako ostatné plochy vo výmere 790 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; c) pozemok - parc. č. 2351/17 ako orná pôda vo výmere 13.429 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; d) pozemok - parc. č. 2351/18 ako orná pôda vo výmere 11.602 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; e) pozemok - parc. č. 2351/19 ako orná pôda vo výmere 4.117 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; 6. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce X. P. a) pozemok - parc. č. 290/29 ako orná pôda vo výmere 14.490 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; b) pozemok - parc. č. 297/1 ako orná pôda vo výmere 1.344 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; c) pozemok - parc. č. 299/2 ako orná pôda vo výmere 613 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; 7. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce L. a) rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. č. 256/12 so spoluvlastníckym podielom 1/1; b) dvojgaráž so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. č. 256/18 so spoluvlastníckym podielom 1/1; 8. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre kat. územie obce J. U.; a) pozemok - parc. č. 1236/17 ako ostatné plochy vo výmere 18 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; b) pozemok - parc. č. 1236/18 ako ostatné plochy vo výmere 18 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vzhľadom k celku; c) pozemok - parc. č. 1920/492 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v spoluvlastníckom podiele l/1 vzhľadom k celku. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal obchodný podiel v spoločnosti U. L., s.r.o. so sídlom L. S. X,XXX XX J. U., IČO: 36 268 691; ďalej kone nezisteného druhu v počte 2 ks; motorové vozidlo Ford Transit EDS - EČV: DS 219CG; peňažné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX vo P., a.s. vo výške 1.142,45 eur; peňažné prostriedky na účte č. XXXXXXXX//XXXX v L. X., a.s. vo výške 18.051,01 eur; peňažné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXXX/XXXX v L. X., a.s. vo výške 120,64 eur. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na jej vyrovnací podiel na spoločnom majetku sumu 304.742,55 eur, a to do 180 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 9.142,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 143, § 148, § 149, § 150 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázaný rozsah majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré účastníci navrhli na vyporiadanie súdnym rozhodnutím do 3 rokov od jeho zániku. Ako aktíva určil, resp. do majetku patriaceho do BSM zahrnul nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku s tým, že hodnota nehnuteľnosti v k. ú. L. na LV č. XXXX, v k. ú. J. U. na LV č. XXXX bola stanovená v znaleckom posudku č. 10/2017 sumou 284.000,- eur a strany ju nenamietali. K motorovému vozidlu a k dvom živým zvieratám a obchodnému podielu žalobkyňa predložila dôkazy na určenie majetkovej hodnoty týchto aktív a žalovaný nenavrhol žiadny dôkaz na určenie majetkovej hodnoty týchto aktív,
kedy svoju obranu založil na tvrdení o poruchovosti motorového vozidla, ktoré v roku 2010 predal za 100 eur a na tvrdení, že kone po rozvode pošli a na tvrdení, že hodnota obchodného podielu v spoločnosti U. L., s.r.o. nepatrí do BSM, ale len zisk by mal tvoriť aktíva BSM. Súd prvej inštancie mal za to, že hodnota obchodného podielu patrí do BSM a druhému manželovi prislúcha nárok na vyplatenie zodpovedajúcej protihodnoty. Taktiež príjmy plynúce z obchodného podielu za trvania BSM tvoria jeden zo zdrojov BSM a do BSM vstupuje aj vyplatený vyrovnávací podiel, ale to len v prípade, ak účasť manžela zanikne v spoločnosti za trvania tejto spoločnosti, čo však nie je daný prípad. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný síce namietal, že počas manželstva mu ako dlžníkovi a žalobkyni ako spoludlžníčke bol poskytnutý hypotekárny úver, ktorý on sám splácal, avšak vyporiadať tento spoločný záväzok manželov nenavrhol a ani nepreukázal použitie týchto prostriedkov na spoločný majetok, keď súdu predložil žalovaný zmluvu o hypotekárnom úvere, avšak nepreukázal, že poskytnutú sumu úveru skutočne použil na spoločný majetok. Súd prvej inštancie dodal, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/64/2009 zo dňa 28. septembra 2009, strany sporu sa na vyporiadaní BSM nedohodli a súd pri rešpektovaní zásad v zmysle § 150 OZ vykonal vyporiadanie tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, a to vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného BSM, čo činí 18.284 eur a z toho 1/2-ica predstavuje 9.142 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže každý dostal 1/2- icu zo spoločného majetku.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že napadnutým rozsudkom bol zaviazaný na zaplatenie žalobkyni vyrovnávacieho podielu v sume 304.742,55 eur v lehote 180 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 9.142 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Popiera však, že by mali majetok v rámci BSM vo výške 609.485,10 eur, keď s takýmto majetkom nikdy nedisponovali, čoho si je žalobkyňa vedomá, pretože žiadala na celkové vyporiadanie vyrovnací podiel len vo výške 103.000 eur. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a právne nevykonateľný. Súd prvej inštancie bez skúmania veci a bez riadneho vykonania dokazovania prevzal do svojho rozsudku návrh sumy na vyporiadanie BSM, ktorú žalobkyňa uviedla svojím podaním na súde dňa 10. marca 2020. Dôvodil, že vo svojom vyjadrení ešte z 12. júla 2012 pripojil dôkazy o tom, že on ako riaditeľ L. U. a. s. J. U. a neskôr ako konateľ a spoločník v spoločnosti U., s.r.o. sa najväčšou mierou a pričinením postaral o nadobudnutie spoločného majetku. Do jeho výlučného majetku patril obnos vo výške 2.000.000 Sk, ktorú získal odpredajom svojho rodinného domu s priľahlým pozemkom. Súd prvej inštancie neprihliadol na finančné prostriedky, ktoré žalovaný vložil do BSM, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že ako manželia žili v spoločnej domácnosti do roku 2006 a išlo o manželstvo bezdetné. Dodal, že splácal hypotéku poskytnutú mu P., a.s. J. U. vo výške 1.000.000 Sk, ktorú splatil výlučne on ako žalovaný v roku 2014. Súd prvej inštancie neprihliadol na záväzky účastníkov voči banke a nezobral do úvahy ani dlh, ktorý po zániku manželstva uhradil žalovaný, hoci žalovaný tieto doklady o splatení dlhu predložil súdu. Žalobkyňa si uplatňovala zaplatené dlhy v rámci vyporiadania BSM, keď žalobkyňa popri žalovanom ako dlžníčka bola taktiež zaviazaná zmluvne veriteľovi P., a.s. na uhradenie záväzku z hypotekárneho dlhu. V napadnutom rozsudku však žalobkyňu súd nepovažuje za dlžníčku voči banke, hoci úverovú zmluvu za dlžníka 6. apríla 2001 podpísala a podpísala aj notársku zápisnicu o realizácii exekúcie pohľadávky banky, ak včas nebude banke uhradená predmetná pohľadávka. Dodal, že žalobkyňa nemala počas trvania manželstva ani svoj vlastný osobný účet v banke, bola zamestnaná u zamestnávateľa v závislej činnosti ako účtovníčka s minimálnou mzdou. Súd prvej inštancie mal vykonať vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle, tzn. že do úvahy mal vziať a vyporiadať pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov z ich spoločného hospodárenia. Dlh účastníkov konania voči P. bol vo vzťahu BSM jednoznačný a preukázaný príslušnými dokladmi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neprihliadol. Uviedol, že založil sám bez účasti žalobkyne spol. U. L., s.r.o., ktorého hodnota obchodného podielu nemôže byť predmetom vyporiadania BSM, pretože žalobkyňa ani žalovaný do tejto spoločnosti nevložili majetok, ktorý patril do BSM, čo súd prvej inštancie neskúmal a v danej veci vyhovel návrhu žalobkyne. Poukázal na rozsudok NS ČR z 2. apríla 2002 sp. zn. 22Cdo/1717/2000, z ktorého vyplýva, že výkon povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby, teda podnik môže byť predmetom BSM, ak patrí obom manželom. Súd prvej inštancie nezisťoval hodnotu obchodného podielu U. L., s.r.o. a východiskovú hodnotu obchodného podielu prevzal z návrhu žalobkyne a tým sa dopustil nesprávneho určenia masy BSM aj v tomto ohľade. Dodal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
keďže neurčuje zistenú masu BSM, neobsahuje rozhodnutie o pasívach a vyrovnaní dlhov a rozsudok je nepresný v identifikácii opísaných pozemkov a z toho dôvodu je pre katastrálne účely nezapísateľnou úradnou listou, čo zakladá pochybnosti o jeho správnosti, spravodlivosti a vykonateľnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V prvom rade poukázala, že odvolanie bolo podané advokátom osobne do podateľne súdu v listinnej podobe a nie v zmysle § 82 ods. 3 z.č. 757/2004 Z.z. elektronickým formulárom. Ďalším nedostatkom podaného odvolania je absencia jeho zákonných náležitostí, keď nie je pri identifikovaní uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, keď napadnutý rozsudok obsahuje päť výrokov a spomedzi nich odvolateľ uviedol dva výroky, a to výrok č. III. a IV. a s ostatnými preto zrejme súhlasí, keďže ostatné výroky v podanom odvolaní ani nespomenul. Zároveň absentuje, z akých dôvodov sa považuje rozhodnutie za nesprávne, keď odvolací dôvod explicitne v odvolaní uvedený nie je a neobsahuje ani odkaz na ustanovenie § 365 ods. 1 CSP. K vecnej stránke odvolania uviedla, že žalovaný v priebehu konania zostal pasívny, v podstate dôkazy nenavrhoval a očakával unesenie jeho dôkaznej povinnosti niekým iným, možno iniciatívou súdu. Podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, súd nezistil, ani sporové strany nepredložili argumenty, návrhy a dôkazy, ktoré by vyvrátili toto konštatovanie. Dôvodom na narušenie princípu rovnosti podielov oboch manželov je schopnosť jedného z manželov za trvania manželstva prispieť viac na nadobudnutie spoločného majetku, napr. v dôsledku svojej pracovnej alebo podnikateľskej činnosti. Podstatnú časť dokazovania zmaril žalovaný nespoluprácou so súdom. Spor o súdne vyporiadanie BSM predstavuje taký spor, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsobom vyporiadania práv a povinností a súd je viazaný len rozsahom BSM, ktoré strany urobili predmetom vyporiadania vo svojich procesne relevantných podaniach a nie aj spôsobom vyporiadania v zmysle návrhov sporových strán. Preto je prekonaná námietka odvolateľa, že žalobkyňa pôvodne v žalobe žiadala na vyporiadanie priznanie len 103.000 eur. Dodala, že obnos žalovaného vo výške 2.000.000 niekdajších Sk z titulu predaja rodinného domu nemohol byť zohľadnený, nakoľko žalovaný v priebehu konania zostal pasívny a žiaden dôkaz v tomto smere nenavrhol. Jeho prednesy zostali na úrovni tvrdení a tento rámec žalovaný neprekročil ani v podanom odvolaní a nepripojil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Hypotekárny úver bol súdom v bodoch 10. až 12. vyporiadaný s tým, že žalovaný nežiadal vyporiadať tento úver. Obchodný podiel žalovaného v spoločnosti U. L., s.r.o. nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, keď žalovaný zostal úplne pasívny v tom, že do tejto spoločnosti nevložili majetok, ktorý patril do BSM. Žalovaný zostal na úrovni prednesov bez konkrétnej opory v dôkaznom stave. Zistenie hodnoty obchodného podielu zmaril výlučne žalovaný. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP).
5. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov
- strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania je predmetom odvolacieho konania (posudzujúc ho podľa obsahu odvolania, keďže odvolacie dôvody žalovaný presne nevymedzil citáciou jednotlivých odsekov podľa § 365 CSP) posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
6. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre vyporiadanie BSM, ktorý vykonal navrhované dokazovanie potrebné na posúdenie vyporiadania, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na síce stručné, ale správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Navyše berie zreteľ ma pasivitu žalovaného v prvoinštančnom konaní, na aroganciu jeho vyjadrení napr. na pojednávaní dňa 29. júna 2020, keď uviedol, že je ochotný žalobkyni uhradiť 50.000,- eur po 10,- eur mesačne.
7. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt" t. j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva (majetkové, osobné, satisfakčné a pod.). Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o práve strany, možno nároku strany vyhovieť.
8. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, teda nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Má za to, že v enunciáte má byť určená zistená masa BSM, pasíva, vyrovnania dlhov a presná identifikácia pozemkov.
9. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
10. Odvolací súd uvádza, že výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa vyporiadania je správne formulovaný s výnimkou neuvedenia registra parciel evidovaných na katastrálnej mape, teda neuvedenia či ide o parcely registra “C“ alebo “E“. Toto pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd odstránil doplnením tohto údaju do výroku potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu. Zadefinovanie tzv. masy BSM len do odôvodnenia rozsudku je správne. Uvedenie celej masy BSM do výroku by bolo nadbytočným. Taktiež aj spôsob rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak aj v čase jeho vyporiadavania medzi obe strany vo výroku je dostatočným, zrozumiteľným. V prípade rozhodovania súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve (prípadne v podielovom spoluvlastníctve), komu pripadne tá ktorá spoločná pohľadávka a kto komu bude platiť ten ktorý spoločný dlh. Ak sa veci prikazujú do výlučného vlastníctva jednej zo strán a nie sú ešte v jej moci, je potrebné taktiež uložiť povinnosť takú vec vydať. Ak nejde o prípad, že čistá hodnota prikázaného majetku každej strane je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Nič iného do výroku nepatrí, teda ani zamietnutie návrhu na zaradenie alebo vyradenie veci, pohľadávky alebo dlhu a pod.. Všetko, čo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo nepatrí do výroku, musí byť náležite uvedené v odôvodnení. V odôvodnení rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú byť vyriešené všetky sporné predbežné otázky, ktoré sa týkajú rozsahu masy vyporiadavaného majetku. Teda, čo tam patrí a čo nie, aká je cena jednotlivých vecí, aká je výška pohľadávok a záväzkov a ktoré pohľadávky a dlhy sa súčasne stávajú predmetom vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného majetku, ako sa určujú podiely oboch strán, ktoré veci majú vo svojej moci atď. V odôvodnení rozsudku musí byť uvedený aj spôsob výpočtu výplatovej povinnosti. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom, čo sa z
BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vrátane tzv. širšieho vyporiadania) a konštituovať ich nové práva. Povinnosť jedného z manželov zaplatiť druhému manželovi sumu za účelom vyrovnania hodnôt aktív a pasív rozdelených medzi nich sa odrazí vo výroku o vyrovnaní podielov. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom nenáležitá odvolacia argumentácia žalovaného.
11. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec žaloby, keďže žalobkyňa požadovala vyrovnací podiel 103.000,- eur a súd jej priznal 304.742,55 eur. Odvolací súd uvádza, že súd v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac.
12. Súdne riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí vychádzať zo zistenia všetkých dôležitých okolností prípadu ako základ pre celkové posúdenie. Je nevyhnutné mať zvlášť na zreteli, aby dosiahnuté riešenie bolo spravodlivé a aby bola zachovaná ekvita pri náležitej aplikácii ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré sú navzájom prepojené. Z hľadiska dosiahnutia žiadaného spravodlivého riešenia je všeobecnosť ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka výhodou. Neprípustný je dogmatický prístup, či stereotyp, naopak je potrebné maximálne zohľadniť konkrétnu situáciu vyplývajúcu z variability skutočného života, a to za náležitého zhodnotenia rozhodujúcich okolností. Odvolací súd má za to, že nájdené riešenie vyjadrené v napadnutom rozsudku je v súlade so zásadou rovnoprávnosti oboch manželov a je spôsobilé uspokojiť pocit spravodlivosti.
13. Žalovaný ako ďalšiu odvolaciu námietku uvádza, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že on ako riaditeľ L. U. a.s. J. U. a neskôr konateľ a spoločník U. s.r.o. sa najväčšou mierou pričinil o nadobudnutie spoločného majetku. Odvolací súd poukazuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa bola riadne zamestnaná ako účtovníčka, mala pravidelný príjem i keď zjavne nižší ako žalovaný. Nie je dôvodné prihliadať ako sa ten ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku, keďže žalovaný zrejme mal vzhľadom na svoje pracovné zaradenie výrazne vyšší príjem ako žalobkyňa, avšak žalovaný nepreukázal, že by mimoriadnym úsilím nadobudol spoločný majetok a že žalovaná sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nepričinila napr. aj starostlivosťou o domácnosť.
14. Žalovaný taktiež namieta nedôvodnosť zaradenia obchodného podielu U. s.r.o. do masy BSM. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že tento obchodný podiel nepatrí do BSM.
15. Žalovaný nedôvodne namieta i nezohľadnenie dlhu na hypotekárnom úvere, keďže neuviedol výšku dlhu ku dňu zániku manželstva a nepreukázal, že splátky po zániku manželstva hradil výlučne zo svojich prostriedkov.
16. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania bol pasívny, nedôvodne až tvrdošijne zotrvával na svojom vyjadrení o prikázaní vecí do jeho spoluvlastníctva a vyplatení vyrovnávacieho podielu 50.000,- eur v splátkach a to napriek tomu, že minimálne zo znaleckého posudku, ktorým bola ocenená len časť nehnuteľnosti bolo zrejmé, že ich hodnota je 284.000,- eur. Aj v priebehu odvolacieho konania v rámci zmierovacieho konania zotrvával na svojich vyjadreniach a navrhoval len zjavne nespravodlivé vyporiadanie, predlžovanie sporu, odďaľovanie rozhodnutia.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena.
18. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Strana a teda aj žalovaný má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Žalovaný splnil povinnosť tvrdenia, ale neoznačil na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
21. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov i v danej veci ležala zásadne na stranách konania. Žalovaný správne vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
22. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení toho, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok), keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.
23. Súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku a hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.
24. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu parity, teda rovnosti podielov, kedy výnimku z tejto zásady vo veci nezistil. Pri vyporiadaní BSM vychádzal z podielu žalobkyne 50 % a z podielu žalovaného 50 % pri hodnote celkovej masy BSM 614.595,55 eur. Žalovaný svoje tvrdenia, že hodnota BSM má nižšiu hodnotu ako 614.595,55 eur ničím nepreukázal, dôkazné bremeno neuniesol. Preto je správny i záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel 304.742,55 eur.
25. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, teda že masa BSM je iná, že hodnota BSM je nižšia a že do masy BSM patria aj dlhy a preto odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
26. V súvislosti s prejavmi nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.
27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
28. Napokon predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, keďže pomer úspechu a neúspechu bol rovnaký.
29. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
30. Rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).