Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/11/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpená splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. XXXX/XX, R., o zaplatenie 3.131,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -159 zo dňa 27.10.2021 v časti trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti istiny 2.394,78 eur zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 736,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.914,93 eur od 22.04.2019 do 16.09.2019, zo sumy 1.714,93 eur od 17.09.2019 do 04.11.2019, zo sumy 1.514,93 eur od 05.11.2019 do 12.12.2019, zo sumy 1.314,93 eur od 13.12.2019 do 28.01.2020, zo sumy 1.114,93 eur od 29.01.2020 do 01.06.2020, zo sumy 914,93 eur od 02.06.2020 do 18.05.2021, zo sumy 1.244,53 eur od 02.05.2019 do 18.05.2021, zo sumy 159,46 eur od 19.05.2021 do 15.06.2021, zo sumy 772,20 eur od 18.06.2019 do 15.06.2021, zo sumy 736,88 eur od 16.06.2021 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; a výrokom III. žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.03.2020, doručenou súdu dňa 12.03.2020, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.081,66 eur s príslušenstvom z titulu vyplateného poistného plnenia poškodenému. Súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal platobný rozkaz dňa 04.05.2020, voči ktorému žalovaný podal včas odpor. S vyplateným bolestným 772,20 eur nesúhlasil s poukazom na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní, v ktorom nebolo toto bolestné vyčíslené. Žalobkyňa v replike požiadala o pripustenie zmeny petitu zvýšením istiny o sumu 50 eur s príslušenstvom s tým, že nedopatrením v žalobe uviedla nesprávnu výšku bolestného 722,20 eur. Súd pripustil zmenu petitu uznesením č. l. 110 zo dňa 30.11.2020 a predmetom konania bolo zaplatenie istiny 3.131,66 eur s príslušenstvom. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu späť v časti zaplatených splátok žalovaným po podaní žaloby na súd vo výške 2.394,78 eur a to 200 eur dňa 01.06.2020, 2.000 eur dňa 18.05.2021 a 194,78 eur dňa 15.06.2021. V súlade s ustanoveniami a 145 ods. 2 (ďalej len „“) súd prvej inštancie konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 736,88 eur z titulu bolestného 772,20 eur vyplateného dňa 30.04.2019 poškodenému a úroky z omeškania.

2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uplatnený nárok žalobkyne bol v celom rozsahu dôvodný, nakoľko bola daná podľa zodpovednosť žalovaného

ako držiteľa a zároveň vodiča motorového vozidla za porušenie právnej povinnosti. Žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, zaspal počas jazdy, pričom nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie vozidla. Poškodenému bola pri dopravnej nehode spôsobená škoda na zdraví a vecná škoda. Dňa 19.03.2019, 27.03.2019 a 30.04.2019 poskytla žalobkyňa z garančného fondu poškodenému poistné plnenie po znížení o 10 % spoluúčasť vo výške 3.931,66 eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 1.914,93 eur do 21.04.2019 listom zo dňa 21.03.2019 (za bolestné 105 bodov x 19,08 eur v zmysle posudku o bolestnom zo dňa 10.12.2018, a to 80 bodov zlomenina ramena a 25 bodov podvrtnutie krčnej chrbtice, spolu 2.004 eur a vecnú škodu 123,70 eur, všetko po znížení o 10 % za spoluvinu 212,77 eur), sumy 1.244,53 eur do 01.05.2019 listom zo dňa 01.04.2019 (za regres zdravotnej poisťovni a materiálnu škodu) a sumy 772,20 eur do 17.06.2019 listom zo dňa 17.05.2019. Výzvy boli žalovanému doručované doporučene a do jeho dispozičnej sféry sa dostali uložením dňa 27.03.2019, 04.04.2019 a 24.05.2019. Žalovaný po výzve zaplatil pred podaním žaloby 800 eur. Po podaní žaloby zaplatil 2.394,78 eur. Sumu 736,88 eur neuhradil. Sporným zostalo vyplatenie poistného plnenia poškodenému vo výške 772,20 eur za bolestné, ktoré bolo doplatkom k už vyplatenému bolestnému na základe ďalšieho posudku o bolestnom zo dňa 09.04.2019. Týmto posudkom bolo určené bolestné vo výške 150 bodov, teda zvýšené o 45 bodov oproti predchádzajúcemu posudku. Posudkom bolo priznané nové bolestné za pomliaždenie tváre s výronmi 15 bodov, pomliaždenie hrudníka 20 bodov a poranenie bedrovej chrbtice 10 bodov. Celkovo bolo priznané bolestné 2.862 eur (150 bodov x 19,08 eur) znížené o 10 % spoluvinu a už vyplatené bolestné 1.803,60 eur. Žalovaný z tohto nároku uznal len 5 bodov za pomliaždenie tváre a vo zvyšku 40 bodov nárok neuznal, nakoľko tvrdil, že priznané bolestné nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poukázal na Znalecký posudok z trestného konania č. 336/2018 zo dňa 07.12.2018 znalca Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.. Znalec priznal 110 bodov a to 80 bodov za zlomeninu ramena a 25 bodov za podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré neboli sporné. Ďalej konštatoval pomliaždeniny a odreniny tváre (bez výronov), za ktoré priznal 5 bodov. Skonštatoval aj odreniny ľavého drieku, ale ich neobodoval a zdôvodnil to tým, že na odškodnenie iných zranení sa požaduje ťažšie pomliaždenie a fixácia. K pomliaždeniu hrudníka sa nevyjadril sa nevyjadril a to napriek tomu, že táto diagnóza bola uvedená v prijímacej a aj prepúšťacej správe nemocnice v Trnave, ktoré podľa posudku mal k dispozícii pri vypracovávaní znaleckého posudku. Uvedený postup znalca, ktorý neobodoval všetky zistené zranenia nemá oporu v , nakoľko, ak lekár zistí poškodenie na zdraví, je povinný ho obodovať podľa sadzobníka, ktorý je súčasťou citovaného zákona, najmä ak sa v sadzobníku zistené zranenie uvádza tak, ako to je i v posudzovanom prípade. V posudku sa znalec nevysporiadal so zraneniami, ktoré sú konštatované v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 05.10.2018, kde bol prijatý v deň nehody. Okrem nesporných zranení sa v správe uvádzajú pri prijatí a aj pri prepustení zo zariadenia diagnózy, na základe ktorých bol neskôr vypracovaný posudok o bolestnom dňa 09.04.2019 a to oderky v oblasti tváre a nosa s hematómom priokulárne vpravo (modrina - pomliaždenie v oblasti pravého oka - ohodnotené 15 bodmi), oderky ĽS chrbtice (pomliaždenie bedrovej chrbtice 10 bodov) a pomliaždenie hrudníka (20 bodov). Súd mal predloženou prepúšťacou lekárskou správou za preukázané existenciu sporných zranení v deň nehody, potvrdzuje to i predložený znalecký posudok, ktorý konštatoval síce okrem jedného zranenia, ale ich neobodoval. Znalecký posudok bol vypracovaný v trestnom konaní a neobsahuje doložku v zmysle , preto ide len o dôkaz listinou, ktorý má rovnakú dôkaznú silu, ako aj posudky o bolestnom predložené žalobcom. Z dôvodov vyššie uvedených súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je aj v tejto časti dôvodný. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 772,20 eur do 17.06.2019, výzva sa dostala do jeho dispozičnej sféry dňa 24.05.2019 uložením na pošte. Žalovaný z uplatneného nároku zaplatil sumu 35,32 eur dňa 16.06.2021, preto súd konanie v tejto časti istiny čiastočne zastavil a priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa uvedeného vo výzve na zaplatenie, t.j. od 18.06.2019 do zaplatenia pri zohľadnení jednej úhrady tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

3. V časti náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne , , , a vecne tým, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko konanie bolo čiastočne zastavené z dôvodu zaplatenia istiny žalovaným po podaní žaloby, čím zavinil čiastočné zastavenie konania a žalobkyňa má v tejto časti nárok na náhradu trov konania, a vo zvyšku bola plne úspešná s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Pokiaľ ide o ustanovenie , súd prvej inštancie konštatoval, že toto upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako

aj v okolnostiach u strán sporu. Mal za to, že zo strany žalovaného neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Samotná skutočnosť, že prestal splácať dlh v splátkach z dôvodu insolvencie, takýmto dôvodom nie je. Žalovaný uznával aj pred podaním žaloby len časť dlhu, ktorú v priebehu konania aj zaplatil avšak až po podaní žaloby. Zvyšok uplatneného nároku sporoval, preto žalobkyňa, ak sa chcela domôcť svojho nároku, musela podať žalobu na súd. Súd prvej inštancie preto nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle a nepriznať náhradu trov konania žalobkyni.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby súd v konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov v zmysle nepriznal v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru nevykonal dostatočné dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Už vo svojom podanom odpore namietal len časť uplatneného nároku, zvyšok nesporoval a ešte pred začatím súdneho konania viackrát žiadal žalobkyňu o poskytnutie splátkového kalendára z dôvodu, že na seba musel vyhlásiť osobný bankrot (tento bol vyhlásený uznesením súdu zo dňa 01.10.2019 vo veci sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.10.2019), nevlastní žiaden majetok a z dôvodu osobného bankrotu nemohol ani ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, keďže živnosť mu bola pozastavená a naviac, v marci 2020 (kedy prestal dočasne dobrovoľne splácať svoj dlh v splátkach) začala pandémia, ktorá mala veľký vplyv i na získanie akejkoľvek práce a zabezpečenie si tak finančných prostriedkov. Žalobkyňa teda neprejavila žiaden záujem, aby sa s ním na splátkovom kalendári dohodla, neupozornila ho na to, že ak nezaplatí celý svoj dlh naraz, podá žalobu na súd. Žalobkyňa teda automaticky bez akéhokoľvek posúdenia, či sa dá vyhnúť súdnemu procesu, návrh na vydanie platobného rozkazu (s viacerými chybami) podala. Pritom ju pred začatím súdneho konania viackrát žiadal o zaslanie relevantných podkladov k priznanej a vyplatenej výške náhrady škody, a to najmä z dôvodu, že v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok znalcom Prof. MUDr. Lohnertom CSc. zo dňa 07.12.2018, ktorý mal k dispozícii a z ktorého záverov vychádzal. Nemal najmenší dôvod pochybovať o profesionalite predmetného súdneho znalca. Okresný súd pritom tieto závery vo svojom rozsudku spochybnil a dokonca uviedol, že postup znalca, ktorý neobodoval všetky zistené zranenia, nemá oporu v , hoci sa znalec jasne vyjadril ku všetkým zraneniam a rovnako uviedol, že na odškodnenie ďalších zranení sa požaduje ťažšie pomliaždenie a fixácia. V konečnom dôsledku okresný súd skonštatoval, že tento znalecký posudok ako dôkaz má rovnakú dôkaznú silu ako žalobkyňou vypracované lekárske posudky. Odvolateľ vyslovil pochybnosti o správnosti lekárskych posudkov predložených žalobkyňou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa len bránil a chcel od poisťovne riadne zdokladovanie náhrady škody, teda i lekárskeho posudku. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2021 uvádzala viaceré nepravdivé údaje, a to, že vraj k žalobe boli pripojené i dôkazy, a to prepúšťacia správa zo dňa 05.10.2018. Tento dôkaz, hoci ním disponovala a mohla ho predložiť už pri podaní vyjadrenia k odporu, doložila súdu až na poslednom pojednávaní konanom dňa 27.10.2021. Rovnako uvádzala nepravdivé údaje o tom, že pred podaním žaloby sa viacerými výzvami pokúšala o mimosúdne urovnanie sporu. Dokonca uvádzala nejaký list označený ako „Pokus o zmier“ zaslaný mu vraj pred podaním žaloby, v ktorom mal byť vyzvaný k dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy v stanovenej lehote, pričom ho mala upozorniť na riešenie veci súdnou cestou. Žiaden takýto list, žiadnu takúto výzvu ako pokus o zmier nedostal, pričom všetku korešpondenciu dôkladne preberal. Akonáhle by taký list bol doručený, okamžite by naň reagoval rovnakým spôsobom, ako reagoval v korešpondencii pred podaním návrhu na súd, teda by žiadal o splátkový kalendár, ktorý mu nebol vôbec poskytnutý. Žalobkyňa mohla podať žalobu na súd len v ním namietanej časti. Tým by znížila nielen jeho náklady, ale v konečnom dôsledku i svoje náklady. Konala nehospodárne a bez ohľadu na to, či spôsobí druhej strane zbytočné náklady. Súd sa v súvislosti s jeho žiadosťou, aby nepriznal žalobkyni náhradu trov konania, pritom vôbec nezaoberal jeho situáciou, túto nijakým spôsobom neskúmal, vychádzal iba z toho, že prestal splácať svoj dlh pred podaním žaloby z dôvodu insolventnosti. Je presvedčený, že okresný súd mohol uplatniť v tomto prípade , ktorý umožňuje súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonnému, avšak pritvrdému rozhodnutiu, ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti mohlo vykazovať rozpor s dobrými mravmi. Rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov súdneho konania v rozpore s dobrými mravmi prichádza do úvahy vtedy, ak by priznanie náhrady trov úspešnej sporovej strane zakladalo neprimeraný (nezaslúžený) prospech, a to napríklad, že úspešná strana neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla. Rovnako je potrebné posúdiť predchádzajúci postoj pred začatím súdneho konania každej strany, ako i počas súdneho konania. Priznanie náhrady trov žalobkyni v rozsahu 100 % je podľa názoru odvolateľa príkro nespravodlivé a súd sa mal zaoberať

otázkou, či by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo priznanie jednej zo strán sporu v súlade s dobrými mravmi. Hoci spomenuté ustanovenie nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej politiky, napriek tomu je zrejmé, že v rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu. V prípade, že súd u neúspešnej strany identifikuje obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu (vyhlásený osobný bankrot z dôvodu zadĺženosti na jeho strane, dlhy, ktoré sa snažil riešiť práve týmto spôsobom mu vznikli na odvodoch do poisťovne a následné vysoké penále, ktoré mu rok čo rok rástli, nemožnosť sa zamestnať počas pandémie ako i z jeho zdravotných dôvodov, v podstate bol bez príjmu a bol odkázaný na pomoc svojich detí), je jednoznačne oprávnený aplikovať ustanovenie . Súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvodov ako dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situáciu strany, ktorej má byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, ale aj sociálnu situáciu úspešnej strany sporu, ktorej by sa malo z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho konania plniť. Len tak je možné zohľadniť všetky dôvody hodné osobitného zreteľa a dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Rovnako by súd mal pri posudzovaní možnosti použiť citované ust. brať do úvahy i to, aký podiel mali obe strany na vzniku sporu, ako počas jeho priebehu konali, na povahu a okolnosti a konečne na neprimeranú tvrdosť.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 15.12.2021. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil. Uviedla, že súd v napadnutom rozsudku priznal žalobkyni uplatnený nárok v celom rozsahu a výrokom III. aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom k zastaveniu konania v časti nároku (2.394,78 eur) došlo na základe úhrad žalovaného, čiže zavinením žalovaného. Žalobkyňa mala preto plný úspech vo veci a bolo dôvodné a v súlade so zákonom priznať jej aj plný nárok na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli úspešným bránením práva, ktoré bola nútená uplatniť na súde po tom, čo nárok nebol uspokojený na základe výziev na úhradu, ktoré súdnemu konaniu predchádzali. Žalobkyňa vykonala v priebehu súdneho konania úkony nevyhnutne potrebné pre uplatnenie práva a dosiahnutie úspechu vo veci (legitímny cieľ sporovej strany). Žalobkyňa má za to, že sporová strana v civilnom spore si musí byť vedomá rizika, ktoré je spojené so súdnym konaním a musí tieto riziká súvisiace so súdnym konaním prehodnotiť, teda prehodnotiť pravdepodobnosť prípadného úspechu, ale aj následky prípadného neúspechu vo veci. Z cit. ustanovení o náhrade trov konania vyplýva, že v sporových konaniach sa v súvislosti s náhradou trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v spore v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Žalobkyňa zastáva názor, že úspech vo veci dosiahla svojím „procesným útokom“ v konaní, a preto principiálne nevidí dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Prijatím opačného názoru by došlo k porušeniu zásady rovného prístupu strán sporu k spravodlivosti a článku 47 , preto s poukazom na to, za akých okolností bol nárok uplatnený a aký bol postoj strán sporu k veci, nesúhlasí s dôvodmi odvolania žalovaného a nevidí priestor na aplikáciu ust. . Žalobkyňa s názorom žalovaného prezentovanom v odvolaní nesúhlasí, nakoľko v posudzovanom prípade podľa jej názoru neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej žalobkyni nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Zo znenia zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré súdu umožňuje, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia musí byť celkom výnimočná a aplikácia tohto ustanovenia musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Žalobkyňa má za to, že ak strana sporu nemá priaznivé majetkové a zárobkové pomery, v žiadnom prípade nemožno len tieto nepriaznivé pomery považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania úspešnej protistrane. Aplikácia ust. je prípustná len vo výnimočných prípadoch, musí byť súdom náležite odôvodnená a neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR, ). S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ust. , preto zastáva názor, že žalovaným napádaný výrok III. rozsudku je správny a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v cit. . V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a teda aj v rozpore s SR. Úspech v spore sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. V prípade, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon, pričom tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa (por. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2004).

15. Súd je však povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie.

Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti. Nakoľko použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia predmetného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (viď. R 34/1982). Nepriznať trovy konania je teda prípustné len výnimočne a v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán, pričom má súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Významné z hľadiska aplikácie sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia .

17. Podľa odvolacieho súdu len samotná skutočnosť, že žalovaný bol v minulosti oddlžený neznamená preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa na postup v zmysle , a to i s prihliadnutím na to, že žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 01.10.2019, pričom k vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku došlo dňa 27.10.2021. Žalovaný v odvolaní argumentoval okrem iného svojim nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý ale žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Taktiež namietal nemožnosť sa zamestnať z dôvodu pandémie, pričom súdu nedoložil žiadne doklady preukazujúce jeho nepriaznivé sociálne či príjmové pomery (nepredložil potvrdenia o tom, že je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, prípadne že sa neúspešne uchádzal o zamestnanie a pod.). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pritom musí strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania nie len tvrdiť, ale aj relevantným spôsobom ich preukázať, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

18. Ako už bolo vyššie uvedené pri aplikácii ustanovenia je potrebné skúmať aj postoj protistrany v konaní. V tomto prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil postoj žalovaného v spore. Žalovaný bol pred podaním žaloby vyzvaný na úhradu sumy 1.914,93 eur do 21.04.2019 listom zo dňa 21.03.2019, sumy 1.244,53 eur do 01.05.2019 listom zo dňa 01.04.2019 a sumy 772,20 eur do 17.06.2019 listom zo dňa 17.05.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou žaloby bol lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09.04.2019, v ktorom bolo bolestné ohodnotené na 150 bodov. Z obsahu listov žalovaného spred začatia konania (listy z 23.07.2019 a 15.08.2019 predložené v priebehu konania žalovaným) vyplýva, že žalovanému bol tento posudok pred začatím súdneho konania známy, pričom žalovaný rozporoval bodové ohodnotenie bolestného na 150 bodov. Žalovaný po výzve zaplatil pred podaním žaloby 800 eur. Po podaní žaloby zaplatil 2.394,78 eur. Sumu 736,88 eur neuhradil a súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť túto sumu s príslušnými úrokmi z omeškania uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, voči ktorému výroku žalovaný odvolanie nepodal. Napriek tomu, že žalovaný rozporoval len časť žalobkyňou požadovanej istiny, sumu, ktorú nesporoval, pred začatím konania nezaplatil a k jej úhrade došlo až v priebehu súdneho konania. Argumentácia žalovaného, že sa tak stalo z dôvodu, že žiadal splátky, ktoré mu neboli umožnené, neobstojí, nakoľko prípadný splátkový kalendár si vyžaduje vzájomnú dohodu, ku ktorej nedošlo. Žalovaný bol pritom vo výzvach na náhradu poistného plnenia upozornený, že po márnom uplynutí termínu na plnenie v danej veci žalobkyňa podnikne ďalšie právne kroky za účelom uspokojenia pohľadávky. V časti žalovanej sumy, ktorú žalovaný rozporoval,

potom možno konštatovať procesný neúspech žalovaného v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak žalovaný v odvolaní vyslovil pochybnosti o správnosti lekárskych posudkov predložených žalobkyňou, tieto nemôžu byť predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu, nakoľko boli predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, v ktorej časti žalovaný odvolanie nepodal.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na vyššie uvedené, v predmetnej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť v spore úspešnej žalobkyni proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko konanie bolo čiastočne zastavené pre zaplatenie časti istiny žalovaným až po podaní žaloby (zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie) a vo zvyšku žaloby bola žalobkyňa plne úspešná (zásada úspechu v spore). V danom prípade povinnosť žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobkyni nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni, ktorá podala žalobu dôvodne.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (v tretej výrokovej vete), ako vo výroku vecne správny s použitím ust. potvrdil.

21. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná ( ) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).