Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-139-2021.pdf
PDF · 362.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/139/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému: ŽOS Vrútky a.s., so sídlom Dielenská Kružná 2, 038 61 Vrútky, IČO: 31 615 619, zastúpenému zástupcom HKV Law Firm s.r.o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 611 301, v konaní o zaplatenie 2.364.993,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 vo výroku I., II., III. a IV., takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného zo dňa 18.06.2021 proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 vo výroku II., ktorým vo zvyšku zmluvnej pokuty 5.517,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 v napadnutých výrokoch:
- I., podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.359.475,42 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 932.533,55 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.426.941,87 Eur od 13.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému právo na 99,54% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
- IV., podľa ktorého štát má voči žalovanému právo na 99,77% náhradu nákladov, ktoré platil a voči žalobcovi má štát právo na 0,23% náhradu nákladov, ktoré platil, o výške ktorých nákladov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozsudkom č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 podľa výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.359.475,42 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 932.533,55 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.426.941,87 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Podľa výroku II. okresný súd rozhodol tak, že vo zvyšku zmluvnej pokuty 5.517,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia žalobu zamietol.
3. Výrokom III. rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 99,54% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
4. Výrokom IV. okresný súd rozhodol, že štát má voči žalovanému právo na 99,77% náhradu nákladov, ktoré platil a voči žalobcovi má štát právo na 0,23% náhradu nákladov, ktoré platil, o výške ktorých nákladov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.9.2013 domáhal zaplatenia sumy 2.363.887,78 Eur s príslušenstvom. Následne žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2014 zmenil žalobu vo forme rozšírenia tak, že požadoval zaplatenie sumy 2.364.993,37 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.3.2009 uzavrel žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu č. 18/ VS-N/2008 na dodanie 12 kusov diesel motorových jednotiek (DMJ) zložených z diesel motorových vozňov (DMV) a vložených vozňov (VV) v celkovom zložení DMJ + DMV + VV. Súčasťou dodania pred dodaním jednotlivých vozňov bola aj skúšobná prevádzka pred schválením typu DMV, technicko- bezpečnostná skúška a zaškolenie zamestnancov, pričom žalovaný bol ako predávajúci povinný zabezpečiť aj schválenie nových typov dráhových vozidiel. Žalovaný sa zaviazal zabezpečiť schválenie typov dráhových vozidiel najneskôr do 27 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, t.j. do 30.6.2011. Každé vozidlo malo byť zhotovené v dvoch etapách: a) ukončenie stavby hrubej skrine vozňa, b) ukončenie zhotovenia DMJ, pričom záväzné termíny zhotovenia každého, jednotlivého dráhového vozidla boli určené podľa Prílohy č. 9. Čas dodania predmetu zmluvy podľa Čl. IV. bod 3. zmluvy bol dohodnutý nasledovne: Poradové číslo DMJ Odovzdanie hrubej skrine vozňa Odovzdanie DMJ: 1. 12-ty mesiac (03/2010) 20-ty mesiac (11/2010) 2. 21-vý mesiac (12/2010) 27-my mesiac (06/2011) 3. 23-tí mesiac (02/2011) 28-my mesiac (07/011) 4. 25-ty mesiac (04/2011) 29-ty mesiac (08/2011) 5. 27-my mesiac (06/2011) 31-ty mesiac ( 10/2011) 6. 29-ty mesiac (08/2011) 33-tí mesiac (12/2011) 7. 31-vý mesiac (10/2011) 35-ty mesiac (02/2012) 8. 34-ty mesiac (01/2012) 38-my mesiac (05/2012) 9. 37-my mesiac (04/2012) 41-vý mesiac (08/2012) 10. 39-ty mesiac (06/2012) 43-tí mesiac (10/2012) 11. 41-vý mesiac (08/2012) 45-ty mesiac (12/2012) 12. 43-tí mesiac (10/2012) 47-my mesiac (02/2013)
6. Zmluvná pokuta podľa žaloby žalobcu bola dohodnutá v Čl. XII. bod 3. zmluvy vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny tej časti predmetu zmluvy, s ktorej dodaním bol predávajúci v omeškaní. Pretože žalovaný žiadnu z DMJ žalobcovi nedodal riadne a včas, žalobca si uplatnil zmluvné pokuty nasledovne:
DMJ Dátum odovzdania podľa zmluvy Skutočný termín odovzdania Omeškanie (počet dní) Cena za jednotku Výška zmluvnej pokuty 861.001 30.11.2010 16.11.2011 350 4.414.343.17 Eur 386.256,50 Eur 861.002 30.06.2011 16.11.2011 138 4.414.343.17 Eur 152.295,42 Eur 861.003 30.07.2011 24.11.2011 116 4.414.343.17 Eur 128.016,44 Eur 861.004 30.08.2011 30.04.2012 243 4.414.343.17 Eur 268.172,37 Eur 861.005 30.10.2011 22.06.2012 235 4.414.343.17 Eur 259.343,65 Eur 861.006 30.12.2011 20.08.2012 233 4.414.343.17 Eur 257.136,47 Eur 861.007 29.02.2012 20.10.2012 233 4.414.343.17 Eur 257.136,47 Eur 861.008 30.05.2012 24.11.2012 177 4.414.343.17 Eur 195.335,43 Eur 861.009 30.08.2012 18.01.2013 140 4.414.343.17 Eur 154.502,60 Eur 861.010 30.10.2012 21.02.2013 113 4.414.343.17 Eur 124.705,67 Eur 861.011 30.12.2012 28.03.2012 88 4.414.343.17 Eur 97.115,92 Eur 861.012 28.02.2013 17.05.2013 77 4.414.343.17 Eur 84.976,43 Eur
7. Žalobca si uplatnil voči žalovanému celkovú výšku zmluvnej pokuty 2.364.993,37 Eur. Žalobca zo zmluvnej pokuty uplatnil aj úrok z omeškania, a to zo sumy 934.740,73 Eur, ktorú uplatnil faktúrami č. 1500002207, č. 1500002208, č. 1500002209 a č. 1500002210 splatnými 4.6.2012, teda úrok z omeškania si uplatnil od 5.6.2012 a zo sumy 1.430.252,64 Eur úrok z omeškania uplatnil odo dňa uplynutia lehoty na zaplatenie, na základe listu, ktorým si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty u žalovaného, teda úrok z omeškania od 13.8.2013. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný argumentoval pri dôvodoch omeškania absenciou legislatívnej úpravy a prijatím novej normy EÚ - TSI/2011/291/EÚ, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2011, tak táto argumentácia žalovaného sa prvý krát objavila až v liste zo dňa 8.8.2012 a bola bližšie špecifikovaná až po uplatnení zmluvných pokút. Počas plnenia zmluvy žalobca na takéto dôvody omeškania nebol upozornený.
8. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že bol zo strany žalovaného výslovne ubezpečený, že termíny výroby hrubých skríň vozňa nebudú mať vplyv na konečné odovzdanie vozidiel do prevádzky. Žalovaný bol v omeškaní s dodaním DMJ č. 861.001 s účinnosťou od 1.12.2010. Dňa 10.11.2011 žalovaný žalobcovi oznámil, že prijal adekvátne opatrenia. Dňa 15.4.2011 žalovaný oznámil stav rozpracovanosti DMJ č. 861.001 až č. 861.006, pričom za dôvod omeškania označil oneskorené dodávky hutného materiálu. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný schváliť DMJ ako typ dráhového vozidla do dvadsaťsedem mesiacov od účinnosti zmluvy, teda do 30.6.2011. Dňa 6.7.2011 žalobca žalovanému oznámil, že trvá na plnení záväzku zo zmluvy. Dňa 8.8.2011 žalovaný oznámil termíny smerujúce k odovzdaniu DMJ č. 861.001 až č. 861.003. Ako dôvody omeškania uviedol prijatie novej normy EÚ s účinnosťou od 1.6.2011. Dňa 19.9.2011 žalobca opätovne vyzval žalovaného na urýchlené ukončenie dodávky jednotiek. 3.2.2012 žalobca upozornil žalovaného na nedodržanie termínov a vzniknuté zmluvné pokuty. Na toto podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 2.4.2012 a uviedol, že pôvodne účinné právne predpisy, a to zákon č. 164/1996 Z.z. bol s účinnosťou od 1.1.2010 nahradený zákonom č. 513/2009 Z.z. a súčasne od 1.1.2010 bola zrušená vyhláška č. 250/1997 Z.z., ktorá bola nahradená až od 15.9.2010 vyhláškou č. 351/2010 Z.z., čím podľa žalovaného takmer deväť mesiacov absentovala úprava vzťahujúca sa na výrobu DMJ.
9. Ďalej okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, že žalovaný v čase absencie právnej úpravy odovzdal hrubú skriňu vozňa DMJ č. 861-001, a to dňa 31.5.2010. S odovzdaním tejto jednotky sa omeškal o 61 dní. Za toto omeškanie so zhotovením hrubej skrine vozňa žalobca uplatnil zmluvnú pokutu faktúrou č. 1300003390, ktorú žalovaný v lehote splatnosti zaplatil a žiadnu okolnosť vylučujúcu zodpovednosť nenamietal. Všetky ostatné stavby hrubej skrine vozňov zvyšných jednotiek žalovaný odovzdal včas, a to až po prijatí vyhlášky č. 351/2010 Z.z.. Podľa zmluvy platilo, že k dokončeniu jednotky malo dôjsť vždy až po dokončení hrubej skrine vozňa, pričom žalovaný sa omeškal vždy až s dokončením celej jednotky, nikdy nie až na jednu výnimku so zhotovením hrubej skrine vozňa, tieto odovzdával vždy včas, a to až po skončení absencie príslušných predpisov, preto okolnosť absencie právnych predpisov pred odovzdaním hrubej skrine nemohla mať žiadny vplyv na dokončenie a odovzdanie celých DMJ, teda na dĺžku plnenia predpokladanú po odovzdaní hrubej skrine vozňa príslušných DMJ. Žalobca uviedol, že žalovaný sa dozvedel o zmene právnej úpravy zverejnením zákona č. 513/2009 Z.z. dňa 10.12.2009, pričom o tejto skutočnosti ako dôvode omeškania s plnením zmluvy oboznámil žalobcu prvýkrát až dňa 8.8.2011.
10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na vyjadrenia žalovaného. Žalovaný poukázal na zmluvný vzťah, v ktorom určili rozsah právnych predpisov pre plnenie podľa zmluvy, medzi ktoré patril zákon o dráhach č. 164/1996 Z.z. a Dopravný poriadok - Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 250/1997 Z.z.. Žalovaný uviedol, že ako účastníci zmluvy so žalobcom určite, zrozumiteľne stanovili podmienky dodávky, skúšok, vrátane technicko-bezpečnostnej skúšky, schvaľovanie nového typu vozidla a vlastnosti technickej dokumentácie, podľa právnych predpisov platných v čase dodania, resp. vykonania toho-ktorého úkonu. Žalovaný poukázal na to, že technicko-bezpečnostná skúška musela byť v zmysle zmluvných podmienok vykonaná vždy pred samotnou dodávkou DMJ, čo s prihliadnutím na neexistenciu príslušného právneho predpisu v trvaní deväť mesiacov nebolo možné. Do odovzdania prvej DMJ žalovaný bol povinný požiadať ÚRŽD o vykonanie skúšobnej prevádzky, pred samotnou dodávkou každej príslušnej jednotky musela byť v zmysle zmluvných podmienok vykonaná technicko-bezpečnostná skúška, dodávka v poradí druhej až dvanástej DMJ mohla byť realizovaná až po schválení typov všetkých dráhových vozidiel dodávaných v rámci prvej súpravy DMJ, čo podľa žalovaného s prihliadnutím na neexistenciu príslušného právneho predpisu nebolo možné. Podľa žalovaného tento stav bolo nutné kvalifikovať v zmysle ust. § 352 ods. 2
Obchodného zákonníka. Žalovaný uviedol, že od 1.1.2010 do 15.9.2010 absentovala zásadná legislatíva vzťahujúca sa na dodávku predmetu plnenia. Žalovaný poukázal na to, že zmluva uzavretá so žalobcom riešila prípad zmeny legislatívy, ale neriešila situáciu absencie legislatívy. Žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil právo odstúpiť od zmluvy, z čoho bolo zrejmé, že prejavil vedomie a súhlas, že dôvody posunu termínov plnenia nie sú na strane žalovaného. Žalovaný uviedol, že 26.4.2011 bola prijatá nová norma EÚ - TSI 2011/291/EU, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2011. V čase zrušenia a absencie legislatívy podľa žalovaného nebolo možné aplikovať žiaden iný právny predpis, pretože vykonávacia vyhláška bola „lex specialis". Dohodu o zmluvnej pokute podľa Čl. XII. bod 3. uzavretej zmluvy nebolo možné aplikovať na zabezpečenie záväzkov, na dodanie predmetu zmluvy podľa novej legislatívy. Neposkytnutie súčinnosti, resp. omeškanie žalobcu spočívalo vo vyjadrení k predloženému návrhu funkčného popisu nástupných dverí, kde celková doba poskytnutia súčinnosti bola 16 mesiacov, ďalej vo vyjadrení k popisu funkcie obvodov 24V-DC, kde celková doba poskytnutia súčinnosti žalobcu bola deväť mesiacov a tiež žalobca mal zaslať trojciferné čísla pre označenie skiel od Jüllich Glass Holding, kde poskytoval súčinnosť sedem mesiacov a tiež sa mal žalobca vyjadriť k zoznamu signálov registrovaných v rýchlomeri, kde poskytoval súčinnosť trinásť mesiacov. Žalobca mal schváliť farebné riešenie interiéru, popis funkcie spätných zrkadiel a schválenie rozmiestnenia zariadení na pulte rušňovodiča, kde poskytoval súčinnosť tri mesiace. Žalovaný sa vyjadroval k spôsobu výpočtu žalobcu vo výške zmluvnej pokuty, poprel nárok na úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty.
11. Okresný súd poukázal na písomné podania sporových strán, rozsah vykonaného dokazovania, pôvodný rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-2517 zo dňa 25. januára 2019, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
12. Okresný súd uviedol, že v rámci nového konania vychádzal zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Okresný súd odkázal na závery zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, z ktorého k rozsahu posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu a vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané zdôvodnenie okresným súdom v rovine vykonaných dôkazov, z ktorých vyplývali odborné závery, u ktorých bola daná protichodnosť odborných záverov na v súdnom konaní hodnotenú a posudzovanú odbornú otázku. Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné vychádzať zo zmluvne dohodnutej pokuty s tým, že žalobca má dôkazné bremeno preukázať, že z dôvodov na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, a to k nedodržaniu termínov žalovaným. Ďalej Krajský súd v Žiline uviedol, že nevyhnutné je zodpovedať odbornú otázku, a to, či z titulu absencie vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh, mohol, resp. nemohol žalovaný dodržať termíny dohodnuté v zmluve. Krajský súd uviedol, že na strane žalobcu boli listinné dôkazy - súkromno-znalecké posudky doc. Ing. Jozefa Gašparíka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, oproti ktorým boli listinné dôkazy doložené žalovaným, a to Odborné posúdenie Žilinskej univerzity, Katedry dopravnej a manipulačnej techniky zo dňa 11.5.2015 (č.l. 734 spisu), Odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina zo dňa 11.5.2015, 26.03.2018, Vyjadrenie Výzkumného ústavu železničního, a.s., Praha zo dňa 27.09.2018. Súčasne krajský súd poukázal na to, že v konaní boli vypracované dva súdno-znalecké posudky znalca Ing. Miloslava Mičáka a znalecký posudok podaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Krajský súd v Žiline k znaleckému posudku vypracovanému Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že tento nie je možné neakceptovať len na základe vyňatia odpovedí znalca na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom, pokiaľ ide o znalecký posudok ústavu a ten nemôže byť hodnotený len s ohľadom na výpoveď jedného znalca. Úlohou okresného súdu v novom konaní v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo postupovať tak, že sa zhodnotia dôkazy, osobitne odborné závery vo vzájomnej súvislosti ku znalcovi Ing. Mičákovi, k vypracovanému súdno-znaleckému posudku zo strany Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
13. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany, všetkých znalcov, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ako aj súdom ustanoveného znalca Ing. Miloslava Mičáka za účelom vysvetlenia niektorých otázok, ktoré boli zo strany okresného súdu položené na pojednávaní. Za Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa dostavil prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA, ktorý uviedol, že pod technickými podmienkami sa rozumejú podmienky, ktoré určujú najzákladnejšie pravidlá, t.j. hmotnosť, šírku, brzdnú dráhu, výšku, záleží prípad od prípadu. Ďalej uviedol, že technické podmienky sa v danom
prípade premietli do vyhlášky č. 351/2010 Z.z. do Prílohy č. 2. Na otázku, aby špecifikoval konkrétne požiadavky, či už na rozmer, hmotnosť alebo iný technický parameter, kde konkrétne sa v Prílohe č. 2 tieto údaje premietli, znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že týmto sa zaoberá § 89 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 351/2010 Z.z.. Doplnil svoju výpoveď tak, že hmotnosť nie je v tejto vyhláške, tú si stanovuje objednávateľ, avšak vozidlo určitej hmotnosti musí spĺňať ďalšie parametre a tie určuje vyhláška č. 351/2010 Z.z. v Prílohe č. 2. Predmetná vyhláška predpisuje zábrzdné vzdialenosti priamo, ale aj tie sú závislé od hmotnosti, vyhláška nešpecifikuje konkrétne rozmery, ale špecifikuje podmienky, ktoré musí spĺňať vozidlo a vlastne musí spĺňať iné technické podmienky prejazdu na dráhe.
14. Podľa znalca z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je logické, že výroba musela stáť, pokiaľ absentovala vyhláška a na otázku okresného súdu, či mohol mať žalovaný aj iný dôvod, znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že mohol mať aj iný dôvod. Okresný súd konštatoval, že znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na pojednávaní uviedol, že na niektoré otázky nevie narýchlo odpovedať, vyjadrí sa písomne a rovnako právny zástupca žalovaného žiadal, aby sa znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mohol vyjadriť, resp. zodpovedať otázky písomne.
15. Na nariadenom pojednávaní vypočutý znalec Ing. Miloslav Mičák na otázky okresného súdu uviedol, že technické podmienky sú už len výstupnou časťou konštrukcie vozidla. V jednotlivých kolónkach nie sú uvedené žiadne rozmery, parametre a hodnoty. Podľa toho, ako je to vyhláške č. 351/2010 Z.z., v Prílohe č. 2 konštruktér vozidlo nepostaví, lebo tam nemá nič uvedené. Parametre konštruktér vyčíta z konštrukčnej časti dokumentácie. Konštrukčná dokumentácia vychádza zo súťažných podmienok, kde je vozidlo zadefinované a následne zo zmluvy, ktorá má množstvo príloh, je to veľa technických noriem, ktoré sú špecifikované v Prílohe č. 4 uzavretej zmluvy. Podmienky konštrukcie vozidla sa doplňovali, na čo slúžili aj zápisy z kontrolných dní. Po dokončení technickej dokumentácie, kde sú uvedené parametre, následne sa tieto prenesú do kolónok, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z.. Do Prílohy č. 2 Dopravného poriadku sa do tabuľky vpisujú údaje po kompletnom dokončení vozidla. Podľa znalca Ing. Mičáka obsahom výroby je veľa subdodávok, ktoré nepodliehali zmene vyhlášky a výrobca tieto subdodávky pri konštrukcii DMJ používal. Subdodávky boli objednané dávno pred účinnosťou zmluvy.
16. Okresný súd uviedol, že umožnil znalcovi z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, na jeho návrh ako aj na návrh právneho zástupcu žalovaného, aby mohol zodpovedať otázky písomne, odpovede na ktoré otázky okresný súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku pod odsekom 21..
17. Okresný súd v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol odpovede znalca Ing. Mičáka.
18. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 3, § 550 veta prvá, § 554 ods. 1 veta prvá, § 365, § 352 ods. 2, § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 300 Obchodného zákonníka, § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.359.475,42 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania bolo nevyhnuté podľa výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu vyhovieť.
19. Primárne okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku považoval za potrebné sa vyjadriť k súdno- znaleckému posudku Ing. Mičáka a k uzneseniu okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017, ktorým nepriznal znalcovi znalečné a vyslovil, že znalecký posudok bol vykonaný znalcom Ing. Mičákom nekvalitne. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ išlo o nepriznanie znalečného znalcovi Ing. Mičákovi, tak k uvedenému rozhodnutiu okresným súdom došlo ešte pred výsluchom znalcov Ing. Mičáka a doc. Podhorského za Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „ÚSI") na pojednávaní. Okresný súd pri rozhodnutí o nepriznaní znalečného Ing. Mičákovi vychádzal len z kontrolného znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého vyplynuli protichodné závery ako boli vyjadrené v znaleckom posudku Ing. Mičáka, pričom ÚSI zhodnotil závery znaleckého posudku Ing. Mičáka ako nesprávne. Okresný súd však následne z titulu potreby vypočuť znalcov na pojednávaní, ktorí boli vzájomne konfrontovaní, ich výpovede zhodnotil a mal za to, že závery znalca Ing. Mičáka vyzneli pre okresný súd presvedčivo, pretože znalec Ing. Mičák priamo a bezprostredne na pojednávaní,
ako mu bola okresným súdom položená otázka, dokázal obhájiť svoj znalecký posudok, pričom u znalca, ktorý zastupoval ÚSI, tomu tak jednoznačne nebolo. Okresný súd preto znalecký posudok podaný znalcom Ing. Mičákom zhodnotil ako presvedčivejší, a to aj vzhľadom na závery krajského súdu, v ktorom sa uvádza, že hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku. Pre okresný súd sa po výsluchu znalcov a po ich vzájomnej konfrontácii javil presvedčivejší znalecký posudok Ing. Mičáka, a to v kontexte aj ďalších dôkazov.
20. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu, v ktorom bolo uvedené, že okresný súd v pôvodnom rozsudku v dostatočnom a v potrebnom rozsahu nevykonal zdôvodnenie svojho rozhodnutia, vo vzťahu k protichodností vyplývajúcich z odborných záverov, predvolal na pojednávanie znalca Ing. Mičáka a všetkých znalcov, ktorí sa podieľali na tvorbe kontrolného znaleckého posudku vypracovaného ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline. Ak tento postup žalovaný namietal, tak okresný súd uviedol, že bol nevyhnutný na základe záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Okresný súd vzhľadom aj k záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 11/2008 mal za to, že výsluch znalcov na nariadenom pojednávaní bol súladný so zákonom, ako aj so zrušujúcim uznesením krajského súdu, keď znalecké posudky musia byť podrobené kritériu hodnotenia, t.j. ktorý z nich má v sebe vysokú odbornosť, zrozumiteľnosť tak, aby ako dôkaz bol schopný posúdiť aj konajúci súd.
21. Okresný súd nariadil pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 1.10.2020, na ktoré predvolal znalca Ing. Mičáka a podľa predvolania všetkých znalcov, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku ÚSI. Na pojednávanie sa dostavil za ÚSI znalec prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA, ktorý na otázky okresného súdu, a to na niektoré z nich nedokázal odpovedať s tým, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu požadoval, aby znalec mohol odpovede vypracovať písomne na vopred položené otázky, ktorý postup žalovaného sa okresnému súdu javil vo vzťahu k znalcovi ako neštandardný, keďže právny zástupca zastupuje stranu sporu a nie znalca. Napriek uvedenému toto okresný súd umožnil. Pokiaľ ide o predvolanie na pojednávanie, okresný súd zdôraznil, že nebol predvolaný ústav, ale všetci znalci, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku. Vo vyjadrení ÚSI uviedol, že vec bola pridelená doc. Podhorskému, ktorý však v súvislosti s COVID-19 sa nemohol pojednávania zúčastniť. ÚSI vo vyjadrení uviedol, že deň pred pojednávaním sudkyňa telefonicky kontaktovala ÚSI s požiadavkou, aby na pojednávanie bola zabezpečená účasť iného znalca. Okresný súd toto vyjadrenie ÚSI dementoval s tým, že sudkyňa ÚSI nekontaktovala. Dala pokyn asistentke, aby telefonicky kontaktovala ÚSI s tým, že je nevyhnutné, aby sa pojednávania zúčastnili znalci, ktorí sa na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku podieľali, samozrejme s výnimkou doc. Podhorského, ktorému bola nariadená domáca karanténa. Okresný súd poukázal na predvolanie, kde bolo uvedené, aby sa tohto zúčastnili všetci znalci, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku, s výnimkou doc. Podhorského. Okresný súd presne nemal vedomosť, ktorí znalci sa podieľali na vyhotovovaní kontrolného znaleckého posudku a bolo povinnosťou ÚSI uvedené zistiť a ich účasť zabezpečiť. Ak sa pojednávania zúčastnil prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA, išlo výlučne o postup ÚSI. Okresný súd uviedol, že nie je pravdou, že znalec objektívne nemal možnosť sa pripraviť na pojednávanie v dostatočnom časovom predstihu, keďže mal mať na prípravu menej ako 24 hodín. Okresný súd poukázal na predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo doručené ÚSI v dostatočnom časovom predstihu, z ktorého dôvodu sa pojednávania mali zúčastniť znalci, ktorí sa na tvorbe kontrolného znaleckého posudku podieľali a ak takouto osobou bol prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA a o tomto termíne pojednávania nevedel, uvedené išlo na vrub ÚSI, ktorý predvolanie na pojednávanie riadne prevzal. Hoci na predvolaní znalcov z ÚSI sa administratívnym nedopatrením nachádza predtlač na predvolávanie svedkov, v každom prípade z predvolania nepochybne vyplynulo, čo bude predmetom výsluchu, ktorého konkrétneho znaleckého posudku sa bude výsluch znalcov týkať a pred výsluchom boli prítomní opätovne ako znalci poučení.
22. Okresný súd uviedol, že nevykonal navrhnuté dôkazy žalovaným, a to výsluch svedkov Ing. H. M. a Ing. H. Y., pretože počas celého súdneho sporu nebolo sporné to, či jednotlivé zmluvné strany vedeli o absencii legislatívy. Ani žalobca, ani žalovaný túto skutočnosť nepopierali, teda o tejto otázke nebolo sporu. Okresný súd uviedol, že sporným bolo, či táto absencia legislatívy mala vplyv na zhotovovanie diela včas, teda, či žalovaný mohol dodržať zmluvne dohodnuté termíny a táto skutočnosť bola sa stala predmetom dokazovania.
23. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta voči žalovanému spolu s úrokom z omeškania. Zmluvná pokuta vyplývala z Čl. XII. bod 2 a 3 zmluvy
označenej ako Kúpna zmluva č. 18/VS-N/2008 zo dňa 30.03.2019 na dodanie diesel motorových jednotiek. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre nedodržanie termínov na ukončenie stavby hrubej skrine vozňa, ktoréhokoľvek dráhového vozidla, ako aj pre nedodržanie termínov na dodanie predmetu zmluvy dohodnutého v Čl. IV. bodov 3.1. až 3.12.. Okresný súd uviedol, že dôkazné bremeno mal žalobca, pokiaľ požadoval zmluvnú pokutu, aby preukázal porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, a to nedodržanie termínov žalovaným. Obrana žalovaného spočívala v tom, že z titulu absencie vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh, nemohol dodržať termíny dohodnuté medzi ním a žalobcom v predmetnej zmluve.
24. Okresný súd uviedol, že bolo nepochybné to, že v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 neexistovala právna úprava, a to vyhláška, ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh, keď pôvodná vyhláška č. 250/1997 Z.z. bola zrušená a nová vyhláška č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh nadobudla účinnosť až od 15.9.2010.
25. Okresný súd vzhľadom aj k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že riešil protichodnosť odborných záverov, ktoré boli vyjadrené na jednej strane v znaleckom posudku Ing. Mičáka, v znaleckom posudku doc. Ing. Jozefa Gašparíka, v znaleckom posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a na druhej strane tu boli listinné dôkazy, a to Odborné posúdenie zo dňa 11.5.2015 Katedry dopravnej a manipulačnej techniky strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline, ako aj odborné posúdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s. Žilina, kontrolný znalecký posudok vypracovaný ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline.
26. Okresný súd k listinným dôkazom, a to súkromno-znaleckým posudkom doc. Ing. Jozefa Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka uviedol, vo väzbe aj k záverom v odseku 90. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019, že k nim pristupoval za aplikácie ust. § 209 ods. 2 CSP. V danej veci nepostačoval postup podľa ust. § 206 CSP, preto v zmysle ust. § 207 ods. 1 CSP okresný súd na návrh nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. Podľa názoru okresného súdu bolo potrebné odborné znalecké posúdenie, keď pre zodpovedanie odborných otázok neboli postačujúce listinné dôkazy. Okresný súd uviedol, že rovnako pristupoval aj k hodnoteniu ďalších listín, a to odborného posúdenia katedry Dopravnej a manipulačnej techniky strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline, ako aj k odbornému posúdeniu Výskumného ústavu dopravného, a.s., v Žiline, ktoré stáli oproti znaleckým posudkom Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka.
27. Okresný súd doplnil dokazovanie, vypočul znalcov Ing. Mičáka, znalca z ÚSI, ktorým na pojednávaní kládol otázky a po doplnenom dokazovaní dospel k rovnakému záveru, ako pri prvotnom svojom rozhodnutí. Konštatoval, že hlavným dôvodom omeškania žalovaného nebola chýbajúca legislatíva. Toto presvedčenie okresný súd nadobudol z dôkazov, ktorými boli znalecké posudky Ing. Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc. Ing. Gašparíka, ktoré boli protichodné s kontrolným znaleckým posudkom ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline. Okresný súd uviedol, že aj keď bol znalecký posudok zhotovený ÚSI, tak samo o sebe uvedené nezakladá automatickú domnienku o tom, že ústavom vyhotovený znalecký posudok je vždy neomylný, ktorý dospel k správnym záverom, a teda, že je nespochybniteľný. V danom sporovom prípade, v súvislosti aj s inými vykonanými dôkazmi, boli tu ďalšie tri znalecké posudky, a to Ing. Mičáka, doc. Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, v spojení aj s ďalšími dôkazmi, ktorými boli zápisy z kontrolných dní a súčasne nie dosť presvedčivá výpoveď znalca, ktorý sa podieľal na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku zo strany ÚSI, na základe čoho okresný súd dospel k tomu, že závery vyslovené v znaleckom posudku ÚSI boli vážnym spôsobom spochybnené. Okresný súd uviedol, že kontrolný znalecký posudok ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline neakceptoval nielen s ohľadom na výpoveď jedného znalca s tým, že priradil výpovednú hodnotu znaleckému posudku Ing. Mičáka bez ďalšieho, pretože okresný súd neakceptoval písomnú podobu odborných vyjadrení vyslovených v znaleckom posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline v kontexte ďalších dôkazov, a to predovšetkým v súvislosti s ďalšími dvoma súkromno-znaleckými posudkami doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a doc. Ing. Gašparíka (§ 209 ods. 2 CSP), ktorí dospeli k rovnakému záveru ako znalec Ing. Mičák, ako aj vo vzťahu ku zápisom z kontrolných dní, kde ani v jednom zápise nie je konštatované, že k omeškaniu dochádza práve z dôvodu absentujúcej legislatívy. Okresný súd neakceptoval písomnú podobu odborných záverov kontrolného znaleckého posudku ÚSI práve z dôvodu, že pri samotnom výsluchu znalcov, ktorí sa podieľali na vyhotovení znaleckého posudku ÚSI ich závery vyzneli nepresvedčivo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je to práve presvedčivosť toho-ktorého dôkazu, ktorá zohráva významnú úlohu pri hodnotení dôkazov a práve osobný výsluch znalcov, ktorí
sa podieľali na znaleckom posudku ÚSI vyznel vo vzťahu k ich vypracovanému znaleckému posudku nepresvedčivo, a to aj v rámci doplneného dokazovania vykonaného okresným súdom po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom. Okresný súd zdôraznil, že znalci, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku ÚSI boli predvolaní s dostatočnými časovým predstihom a nie je pravdou to, že znalec, ktorý bol vypočutý na pojednávaní, sa dozvedel o predvolaní len deň pred tým a nemal dostatok času na prípravu. Na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že výpoveď znalca Ing. Mičáka na pojednávaní, či už pri prvotnom rozhodnutí okresným súdom, ako aj po vrátení veci krajským súdom vyznela nanajvýš presvedčivo, ktorá presvedčivosť nebola naštrbená ani tým, že okresný súd nepriznal pôvodne znalečné, ktorý postup zdôvodnil v napadnutom rozsudku okresného súdu. Okresný súd uviedol, že všetky dôkazy hodnotil samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a konštatoval, že žalobca preukázal, že k omeškaniu žalovaného nedošlo z dôvodu absentujúcej legislatívy a vykonanými dôkazmi žalobca vyvrátil obranu žalovaného, že dôvodom jeho omeškania mala byť práve absentujúca legislatíva.
28. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného, ktorý túto založil na kontrolnom znaleckom posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého má okrem iného vyplývať to, že existencia legislatívy upravujúcej podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel železničných dráh mala priamy vplyv na konštrukciu, technickú prípravu výroby a výrobu DMJ. V období od 1.1.2010 do 15.9.2010 neexistoval všeobecný záväzný právny predpis, ktorý by upravoval oblasť schvaľovania nového typu dráhového vozidla, tiež komplexné požiadavky na konštrukčné vyhotovenie dráhového vozidla, ktoré musia byť splnené na schválenie nového typu dráhového vozidla. ÚSI v kontrolnom znaleckom posudku uviedol, že neexistovali iné, všeobecne záväzné právne predpisy, na základe ktorých by bolo ďalej možné pokračovať v konštrukcii a výrobe DMJ tak, aby boli dodržané podmienky uzavretej zmluvy. Tieto závery kontrolného znaleckého posudku ÚSI boli podľa okresného súdu vyvrátené znaleckým posudkom znalca doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, ktorý uviedol, že z logiky veci vyplýva, že neexistencia vyhlášky nemá a nemôže mať vplyv na činnosti súvisiace s vykonávaním technických kontrol dráhových vozidiel, keď v sledovanom období bola v platnosti vyššia záväzná norma, zákon č. 513/2009 Z.z., ktorý ako norma dobre riešila technickú kontrolu bez odkazu na vyhlášku č. 250/1997 Z.z., keď ďalej uviedol, že z logiky veci vyplýva, že z dôvodu neexistencie vyhlášky by žiadne hnacie a ťažné dráhové vozidlo na území SR nebolo schválené v zmysle zákona riadnej prevádzky zvlášť, keď predpísaná perióda uskutočňovania technických kontrol je u hnacích dráhových vozidiel pol roka. Ďalej z tohto posudku vyplynulo, že je nad všetku pochybnosť, že k zastaveniu prevádzky na železniciach SR nedošlo, neexistencia vyhlášky neovplyvnila proces posudzovania ÚTZ elektrických, výkon revíznej činnosti, proces montáže elektrických zariadení dráhových vozidiel, konštrukciu a návrh elektrických zariadení. Pre tieto činnosti platili celé súbory STN, STN - EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. Rovnako neexistencia vyhlášky nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky na brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky.
29. Odborný názor vyjadrený doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom korešpondoval so stanoviskom zástupcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý ako vyplýva zo zápisu z jednania, zo schvaľovania motorovej jednotky radu 861 zo dňa 10.12.2010 sa vyjadril a oboznámil s novými požiadavkami pre schválenie nového typu dráhového vozidla voči predchádzajúcim právnym predpisom s tým, že je nutné k schvaľovaciemu procesu doložiť certifikát zhody s platnými normami TSI, teda bolo zrejmé, že priamo zástupca schvaľovacieho orgánu vyjadril nutnosť k schvaľovaciemu procesu doložiť certifikát zhody s platnými normami TSI. Na normy TSI sa odvoláva vo svojom znaleckom posudku aj znalec doc. Ing. Jozef Gašparík, ktorý uvádza okrem iného, že proces schvaľovania dráhových vozidiel je dostatočne upravený v zákone o dráhach č. 513/2009 Z.z., ktorý zákon obsahuje aj dostatočné podmienky pre proces technicko-bezpečnostnej skúšky a stanovuje požiadavky na posúdenie zhody s normami TSI. Nové vozidlo sa schvaľuje tiež na základe zákona o dráhach č. 513/2009 Z.z.. Jednotka DMJ radu 861 sa zhodovala podľa súťažných podmienok, zmluvy, technických podmienok DMJ, technických noriem, pričom podrobnosti konštrukčného riešenia jednotlivých komponentov sú riešené v jednotlivých normách TSI, EN, STN, UIC kódexov a predpisov. K úplne totožnému záveru vo svojom znaleckom posudku dospel aj Ing. Miloslav Mičák, ktorý v závere súdno-znaleckého posudku uviedol, že konštrukciu dráhového vozidla nerieši výlučne vyhláška, ale predovšetkým technické normy, a to normy TSI, UIC a STN. Okrem iného na normy TSI sa odvoláva aj Čl. IV. bod 5 Kúpnej zmluvy č. 18/VS-N/2008. Znalci Ing. Miloslav Mičák, doc. Dr. Ing. Radek Knoflíček poukázali na skutočnosť, že v zákone č. 513/2009 Z.z. nie je žiaden odkaz na vykonávaciu vyhlášku. Rovnaký záver vyplýva aj z listiny, a to odborného posúdenia Výskumného ústavu dopravného, a.s.,
ktoré predložil žalovaný, kde sa síce uvádza, že počas legislatívneho vákua nebolo možné zo strany dodávateľa predvídať, aké podmienky technickej spôsobilosti budú musieť byť dodržané pri schvaľovaní typu DMJ radu 861, pričom parametre DMJ ako určeného výrobku musia byť určené vyhláškou o dopravnom poriadku dráh a tiež uvádza, že najzávažnejším problémom pre výrobcu bolo zrušenie vyhlášky č. 250/1997 Z.z. bez jej okamžitej náhrady, avšak tiež sa uvádza v tomto odbornom vyjadrení, že medzinárodné normy sú rôzneho charakteru a záväzný charakter majú len tzv. Nariadenia Európskej únie, to platí hlavne pri nových TSI účinných od 1.1.2015, teda tiež sa v odbornom posúdení Výskumný ústav dopravný, a.s. odvoláva na normy TSI.
30. Okresný súd z hľadiska hodnotenia dôkazov vo vzťahu k odbornému posúdeniu Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina uviedol, že pokiaľ Výskumný ústav dopravný, a.s., Žilina vyslovil totožný záver ako v svojom posudku ÚSI, tak uvedené je úplne logické, a to z toho dôvodu, že ako sa vyjadrili znalci z ÚSI, navzájom spolupracovali a znalec z ÚSI - doc. Ing. Ján Podhorský uviedol, že pokiaľ ide o otázku, či sa dala motorová jednotka schváliť podľa TSI noriem, tak túto otázku si potvrdzovali aj stanoviskom Výskumného ústavu dopravného, a.s.. Podľa okresného súdu je tým zrejmé, že znalecký posudok ÚSI a odborné posúdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s. nebolo vykonané nezávisle od seba, ale vo vzájomnej spolupráci a teda logické bolo, že záver bol rovnaký.
31. Okresný súd poukázal na znalecké posudky Ing. Miloslava Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, na vyjadrenie zástupcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorými dôkazmi bolo vyvrátené aj tvrdenie uvedené v odbornom posúdení katedry Dopravnej a manipulačnej techniky strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline, kde sa uvádza, že bez účinnej platnej legislatívnej úpravy nebola možná konštrukcia, výroba, skúšky a schválenie nového typu dráhového vozidla, v princípe, že nebolo možné úspešne pokračovať vo vývoji nového druhu dráhového vozidla. Na podporu pravdivosti tvrdení znalca doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, ktorý uviedol, že z logiky veci vyplýva, že v priebehu neexistencie vyhlášky by žiadne hnacie a ťažné dráhové vozidlo na území SR nebolo schopné riadnej prevádzky, avšak nie je žiadna pochybnosť o tom, že k zastaveniu prevádzky na železniciach SR nedošlo, slúžila aj informácia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 boli sekciou železničnej dopravy a dráh vydané štyri rozhodnutia o schválení typu dráhového vozidla, a to rušeň radu 773.8 ŽOS Zvolen, vozeň radu FALNS ŽOS Trnava, UNAIMOG U1650, MERCEDES BENZ a vozeň radu BDGHMEER ŽOS Trnava. Pre ŽOS Vrútky bolo dňa 22.6.2010 vydané rozhodnutie o schválení typu železničného vozidla č. 12805/2010-SŽDD/z.25975.
32. Okresný súd dospel k záveru, že dôvodom omeškania žalovaného nebola chýbajúca legislatíva. Na okraj okresný súd uviedol, že z odborného posúdenia Výskumného ústavu dopravného, a.s. tiež vyplynulo, že v čase absencie vyhlášky mohlo byť dôvodné pozastaviť napr. konštrukčné práce a subdodávky súvisiaceho materiálu. Už z tohto vyjadrenia vyplynulo, že samotný Výskumný ústav dopravný, a.s. pripúšťa aj iný dôvod pozastavenia napr. konštrukčných prác a fakt, že existovali iné dôvody omeškania ako absencia vyhlášky tak, ako to vyplynulo aj z odborného posúdenia, o tom svedčilo aj vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý oznámil žalobcovi dňa 15.4.2011, že dôvodom omeškania dodávky prvého kusa DMJ boli oneskorené dodávky hutného materiálu objednaného u zmluvného dodávateľa. Tento dôvod omeškania uvádza samotný žalovaný a vôbec nespomína ako dôvod omeškania absentujúcu legislatívu. Dôvod omeškania pri samotnej konštrukcii DMJ, ktorým mala byť absentujúca vyhláška sa neuvádza zo strany žalovaného ani v jednom zo zápisov z kontrolných dní. Prvýkrát ako dôvod omeškania sa uvádza absencia legislatívy zo strany žalovaného až 2.4.2012, teda rok a štyri mesiace po tom, ako už DMJ prvá v poradí mala byť odovzdaná.
33. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na Čl. VI. bodu 6. uzavretej zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté, že ak dôjde v priebehu dodávania predmetu zmluvy k zmene všeobecne a individuálne záväzných právnych noriem vzťahujúcich sa na dodanie a prevádzku predmetných dráhových vozidiel a predpisov upravujúcich technické, bezpečnostné, ekologické, ako aj akékoľvek iné požiadavky na predmetné dráhové vozidlá, pričom účinnosť týchto zmien sa bude vzťahovať na dráhové vozidlá, ktoré sú predmetom dodania podľa tejto zmluvy, sú zmluvné strany povinné vzájomne sa informovať a v lehote 30 dní od účinnosti týchto noriem uzavrieť písomný dodatok k zmluve, v ktorom určia zmenu špecifikácie predmetu zmluvy v rozsahu vyplývajúcom zo zmenených noriem, dohodnú sa o zmene ceny predmetu, v období od zmeny právnych noriem podľa vyššie uvedeného do účinnosti dodatku k tejto zmluve podľa vyššie uvedeného, je predávajúci povinný prerušiť
dodávanie predmetu zmluvy. Pokiaľ bude predávajúci do uzavretia dodatku k tejto zmluve, týkajúceho sa zmeny predmetu zmluvy nútený prerušiť dodávanie predmetu zmluvy, musia sa zmluvné strany v predmetnom dodatku tejto zmluvy dohodnúť aj na zmene lehoty na dodanie predmetu zmluvy. Okresný súd podľa tohto zmluvného dojednania mal za preukázané jednoznačné povinnosti zmluvných strán. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany boli informované o zmene vykonávacej vyhlášky, o tom, že v v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 neexistovala takáto vykonávacia vyhláška. Okresný súd zotrval na presvedčení, že ak legislatívne vákuum bránilo žalovanému ako výrobcovi v dodaní predmetu zmluvy riadne a včas, tak bol to on, kto bol povinný iniciovať uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve, a to z toho dôvodu, keď žalobca ako objednávateľ - kupujúci nebol výrobcom DMJ, a tým nemohol vedieť, aký vplyv má absencia vykonávacej vyhlášky na samotnú výrobu, t.j. aký má dopad na túto výrobu. Podľa okresného súdu bol to práve žalovaný ako zhotoviteľ diela - predávajúci, kto má postupovať s odbornou starostlivosťou a ak teda absencia vyhlášky mu bránila pokračovať vo výrobe a dodávaní predmetu zmluvy a ak v zmysle jeho obrany nemohol postupovať s odbornou starostlivosťou a bol nútený prerušiť dodávanie predmetu zmluvy, tak bol to žalovaný, ktorý mal iniciovať uzavretie dodatku. Žalobca ako objednávateľ diela - kupujúci nemohol vedieť a ani nemal povinnosť predpokladať, že žalovaný je nútený prerušiť dodávanie predmetu zmluvy. O tomto bol povinný informovať žalobcu žalovaný. Žalovaný bol povinný iniciovať uzavretie dodatku k zmluve, avšak žalovaný ani len neinformoval žalobcu, že dôvodom omeškania je práve absencia vyhlášky a že práve preto je nútený prerušiť dodávanie predmetu zmluvy. Prvý krát sa o tom žalovaný zmienil až 2.4.2020, keď žalobcovi uviedol ako dôvod omeškania absenciu legislatívy, čo bolo obdobie rok a štyri mesiace po tom, ako už prvá DMJ v poradí mala byť odovzdaná. Dovtedy žalovaný uvádzal iné okolnosti, príkladmo oneskorené dodávky hutného materiálu objednaného u zmluvného dodávateľa. Až následne, keď žalobca opätovne vyzýval na urýchlenie procesu schvaľovania a upozornil na zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu odovzdania DMJ, k čomu došlo 3.2.2012, tak až po tomto dátume o dva mesiace, a to 2.4.2012 žalovaný prvýkrát uviedol dôvod omeškania absentujúcu legislatívu.
34. Okresný súd v odseku 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že po vrátení veci krajským súdom opätovne považoval za účelné vypočuť znalcov z ÚSI, znalca Ing. Mičáka. Pokiaľ ide o znalcov z ÚSI, bolo umožnené vypracovať odpovede na otázky okresného súdu písomne, avšak ani písomne zodpovedané otázky zo strany znalcov z ÚSI nepresvedčili okresný súd o tom, že bola to absencia legislatívy, ktorá spôsobila omeškanie žalovaného s dodávaním predmetu zmluvy. Na otázku okresného súdu, kde konkrétne vo vyhláške č. 351/2010 Z.z. sú špecifikované akékoľvek technické požiadavky na vozidlo, znalec z ÚSI uviedol, že je to v Prílohe č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z., kde prvá časť obsahuje záväzný a povinný zoznam parametrov, ktorými musí byť popísané zhotovené dráhové vozidlo a ide o obsahovú špecifikáciu vozidla, v ktorej je určené, aké prvky vozidlo musí mať. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že prvá časť Prílohy č. 2 k vyhláške č. 351/2010 Z.z. skutočne obsahuje len zoznam parametrov, avšak akékoľvek konkrétne hodnoty jednotlivých parametrov v prvej časti Prílohy č. 2 nie sú uvedené. K tomuto záveru, ako okresný súd dospel aj znalec Ing. Mičák, ktorý uviedol, že v tabuľke Technických podmienok Príloha č. 2 prvá časť nie sú uvedené hodnoty parametrov a uviedol, že uvedená tabuľka v časti 1. prílohy je len tlačou - návodom, v akom poradí sa píše text, aký má byť názov jednotlivých položiek a tvar, v akom sa má uvádzať konkrétny parameter. Ak by mala konštrukcia, technológia a výroba vyrábať koľajové vozidlo podľa tabuľky bez názvov parametrov, tak by nič nevyrobili. Textová časť nového vozidla, teda jeho popis sa vykonáva až po dokončení z názvov a parametrov jednotlivých použitých dielov. Vozidlo sa podľa konečného znenia technických podmienok nemôže vyrábať. Druhá časť Prílohy č. 2 je podľa znalca z ÚSI nerelevantná pre danú vec. Pokiaľ ide o tretiu časť Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z., znalec ÚSI uviedol, že obsahuje konkrétne technické požiadavky na vozidlo, z ktorých príkladmo uvádza požiadavky na brzdový systém, na registračný rýchlomer, požiadavky na stanovište rušňovodiča, požiadavky na rozmery vnútorných a vonkajších dverí, protipožiarne prostriedky. Okresný súd uviedol, že z tretej časti Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. skutočne vyplývajú požiadavky napr. na prevádzkovú brzdu, požiadavky na stanovište, z ktorého sa riadi hnacie vozidlo, teda akými konkrétnymi prístrojmi má byť vybavené a podobne, avšak ako vyplynulo zo všetkých znaleckých posudkov Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, ako aj doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, tak uvedené údaje bolo možné čerpať z iných noriem, konkrétne znalec. doc. Dr. Ing. Radek Knoflíček vo svojom znaleckom posudku uviedol, že neexistencia vyhlášky vôbec neovplyvnila proces posudzovania UTZ elektrických, výkon revíznej činnosti, proces montáže technických zariadení dráhových vozidiel, konštrukciu a návrh elektrických zariadení. Pre tieto činnosti platili celé súbory STN, STN-EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. Rovnako konštatoval, že neexistencia vyhlášky
nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky na brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky. Okresný súd uviedol, že o relevantnosti záverov znalca doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka svedčili aj listiny, a to zápisy z kontrolných dní, konkrétne Zápis z kontrolného dňa č. 2/2011, ktorý vyvrátil tvrdenia žalovaného v tom, že sa na niektorých celkoch vôbec nerobilo, resp. v prácach sa nepokračovalo. Konkrétne, čo sa týka dverových otvorov v bode 3 zápisu z kontrolného dňa, je kompletný rozpis jednotlivých skutočností, ktoré sa týkajú nástupných dverí a ktoré odkazujú dátumovo aj na predchádzajúce zápisy z kontrolných dní. Čo sa týkalo nástupných dverí, tak už v Zápise z kontrolného dňa č. 1/2010 zo dňa 18.2.2010 žalovaný poskytol žalobcovi kompletné riešenie dverových otvorov, vrátane celej grafickej schémy dverových otvorov, ktorá tvorila Prílohu č. 1 k Zápisu 1/2010 a kde v prílohe zápisu sa uvádza, že ŽOS odovzdala ZSSK funkčný popis nástupných dverí. Presne to isté znenie sa opakovalo aj v ďalšom zápise z kontrolného dňa, a to v Zápise č. 2/2011 v bode 3.1. Rovnako, pokiaľ išlo o pult rušňovodiča, tak z bodu 10. Zápisu z kontrolného dňa č. 2/2011, ktorý odkazoval aj na predchádzajúce zápisy z kontrolných dní, vyplynulo, že bola riešená problematika pultu rušňovodiča, konkrétne v bode 10.24 sa uvádza to, že ZSSK bol predstavený výkres, rozmerová schéma, výhľad z kabíny rušňovodiča, VJ48250 a ZSSK bod 10.25 bol odovzdaný popis ovládačov pultu rušňovodiča, teda tieto zápisy svedčia o tom, že aj na pulte rušňovodiča sa pracovalo a výroba kvôli absencii vyhlášky prerušená nebola. Uvedené vyplynulo aj z Prílohy č. 2 Zápisu z kontrolného dňa 2/2011, kde je grafické znázornenie pultu rušňovodiča, ktorý ale bol riešený už aj v Zápise z kontrolného dňa č. 4/2010, v ktorom sa konštatuje, že bola priložená celá grafická príloha, ktorá rieši rozmiestnenie prístrojového pultu rušňovodiča. V tomto Zápise č. 4/2010 je presne špecifikované všetko, čo musí pult obsahovať. Pokiaľ išlo o brzdový systém, tak už znalec Ing. Mičák poukazoval na Zápis z kontrolného dňa zo dňa 21.5.2009, kde v bode 4. sa konštatuje: „...zástupcom ZSSK bol predstavený koncept brzdy motorovej jednotky 861. Koncept pozostáva z dvoch samostatných riadiacich jednotiek, ktoré sú umiestnené v motorových vozňoch a každá jedna riadi priamočinnú prevádzkovú brzdu", tiež sa v tomto zápise konštatuje, že ZSSK striktne netrvá na požiadavke dodržať požadované normy pre brzdovú jednotku 861, podľa ÚIC 543, zákonné požiadavky na jednotky boli splnené, verifikovaná brzda nebola požadovaná, bola nahradená pružinovou brzdou, odkazuje sa tu na ÚIC normu 544-1. Pokiaľ išlo o zábrzdné vzdialenosti, skutočne bolo pravdou to, že táto bola špecifikovaná v § 9 vyhlášky č. 350/2010 Z.z., pôvodne v § 8 vyhlášky č. 250/1997 Z.z., avšak v tejto súvislosti okresný súd uviedol, že ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný nebol osobou oprávnenou konštruovať brzdový systém a tento bol dodávaný subdodávateľsky. Kompletná brzdová armatúra, ako vyplynula z vyjadrenia znalca Ing. Mičáka, bola dodaná ešte začiatkom roku 2010, teda pred časom legislatívneho vákua a nebolo preukázané, resp. bolo pravdivé tvrdenie vyplývajúce zo znaleckého posudku ÚSI, ktorý vytvoril záver, že z dôvodu zmeny zábrzdných vzdialeností nebolo možné skonštruovať brzdový systém.
35. Okresný súd v závere odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na písomné odpovede znalca z ÚSI v tom, že pokiaľ ide o hmotnosť, šírku a výšku vozidla, tak tieto parametre sa odvíjali primárne od požiadavky zákazníka na vozidlo. Znalec z ÚSI uviedol, že pri téme hmotnosti vozidla sa odkazuje na celú štvrtú časť vyhlášky č. 351/2010 Z.z. o najväčších prípustných toleranciách hmotnosti, rozdielu hmotnosti na dvojkolesie a rozdielu hmotnosti na kolesá dráhových vozidiel. Zo znaleckého posudku Ing. Mičáka však bolo zrejmé, ako aj z ďalších listinných dôkazov, a to protokolov z váženia, ktoré tvorili súčasť Znaleckého posudku Ing. Mičáka zo dňa 11.3.2010 a 30.6.2010, že v čase legislatívneho vákua sa uskutočňovalo váženie dráhových vozidiel, a to i napriek tomu, že neexistovala vyhláška, ktorá upravovala definíciu hmotnosti dráhového vozidla. Na ďalšiu otázku okresného súdu, že ak znalec na pojednávaní dňa 1.10.2020 uviedol, že nemôže hocikto vyrobiť dráhové vozidlo len tak a dať ho schvaľovať, a preto technické podmienky určujú tie najzákladnejšie pravidlá, čo do hmotnosti, šírky, váhy, tak potom ako bolo možné, že technické podmienky na stavbu a odsúhlasenie typu vozidla radu 861 boli zhotoviteľom aktualizované až 14 mesiacov po účinnosti novej vyhlášky, tak na túto otázku znalec z ÚSI neodpovedal ani v písomnej podobe. Pokiaľ znalec ÚSI vo svojom písomnom vyjadrení konštatuje, že odborné posúdenie veci, t.j. možnosť alebo nemožnosť dodržať zmluvné termíny dodávky DMJ z dôvodu chýbajúcej legislatívy, nebolo možné oprieť o korešpondenciu medzi stranami a od zápisu z kontrolných dní, tak okresný súd uviedol, že rozhodujúcim v danej veci bolo posúdenie, či k omeškaniu zo strany žalovaného došlo výlučne v dôsledku absencie legislatívy a na tento účel slúžilo vykonané dokazovanie, pričom okresný súd bol povinný hodnotiť každý dôkaz zvlášť, ako aj vo vzájomných súvislostiach a práve takýmto hodnotením dôkazov dospel k záveru, že hlavným dôvodom omeškania nebola chýbajúca legislatíva. Pokiaľ krajský súd vytýkal okresnému súdu, že nebolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané zdôvodnenie okresným súdom v rovine vykonaných dôkazov, tak okresný súd v novom konaní, ako aj v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku podrobným spôsobom uviedol závery, tieto
zdôvodnil a zhodnotil presvedčivosť, resp. nepresvedčivosť jednotlivých posudkov, ich úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a ich súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
36. O trovách súdneho konania a o trovách štátu okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal čistý úspech, ktorý predstavoval 99,54 %. V tejto výške je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Náklady, ktoré platil v tomto konaní štát v súvislosti so znaleckými posudkami a aj iné náklady, tak strany sú povinné ich nahradiť v pomere podľa úspechu, a to žalovaný, ktorý bol neúspešný v pomere 99,77 %, v ktorej výške bude znášať náklady štátu a žalobca v 0,23 % výške.
37. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý v podanom odvolaní zo dňa 18.06.2021 uviedol, že napáda všetky výrokové časti rozsudku okresného súdu, a to výrok I., II., III. a IV.. Ako dôvody odvolania žalovaný poukázal na to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, s tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že dňa 30.03.2009 uzavrel so žalobcom Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie 12 ks dieselmotorových jednotiek. Nebolo sporné to, že predmetom zmluvy bolo dodanie nového typu, vrátane prototypu dráhových vozidiel, t.j. novo vyrobených (doposiaľ typovo neschválených) dráhových vozidiel. Súčasťou kúpnej zmluvy, t.j. záväzku dodať nový typ dieselmotorových jednotiek (DMJ) bolo aj vykonanie skúšobnej prevádzky, vykonanie technicko-bezpečnostnej skúšky a zaškolenie zamestnancov. Žalovaný ako predávajúci bol povinný pred odovzdaním predmetu zmluvy zabezpečiť schválenie nových typov dráhových vozidiel príslušným orgánom podľa zákona o dráhach a dopravného poriadku dráh, platných v čase riadneho dodania každého jednotlivého dráhového vozidla, čo priamo vyplýva z ust. Čl. III. bod 2.5. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva opakovane odkazovala na použitie zákona o dráhach a dopravného poriadku dráh. Žalovaný sa podľa kúpnej zmluvy zaviazal v termíne do 30.11.2010 odovzdať žalobcovi prvú v poradí DMJ. Od 30.03.2009 do 30.11.2010 mala prebiehať výroba, konštrukcia a schvaľovací proces prvej v poradí DMJ, ktorá bola prototypom nového dráhového vozidla, avšak v danom čase došlo k zmene a absencii právnych predpisov rozhodujúcich pre danú oblasť, čo medzi stranami nebolo sporné, a to k zrušeniu pôvodného zákona o dráhach č. 164/1996 Z.z. a k jeho nahradeniu novým zákonom o dráhach č. 513/2009 Z.z. a k zrušeniu vykonávacej vyhlášky k zákonu o dráhach č. 250/1997 Z.z., na ktorú zmluva odkazovala, bez toho, aby bola vykonávacia vyhláška nahradená novým právnym predpisom. Žalovaný poukázal na ust. § 102 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z., ktoré ustanovenie odkazovalo na všeobecne záväzný právny predpis, pričom nový dopravný poriadok dráh ako vykonávacia vyhláška k zákonu o dráhach bol prijatý až ako vyhláška č. 351/2010 Z.z. s účinnosťou od 15.09.2010. Žalovaný uviedol, že v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nebola právna úprava v oblasti konštrukcie, výroby, skúšok a schválenia dráhových vozidiel komplexná, nakoľko po zrušení vyhlášky k zákonu o dráhach č. 250/1997 Z.z. nová vyhláška k novému zákonu o dráhach nebola prijatá a nevstúpila do účinnosti takmer 9 kalendárnych mesiacov (258 dní). Podľa žalovaného toto obdobie možno hodnotiť ako obdobie legislatívneho vákua.
38. Žalovaný poukázal na to, že Dráhové vozidlo - DMJ 861 je tzv. „určeným výrobkom", na ktorý podľa platnej legislatívy bolo povinné vykonať pred jeho uvedením na trh tzv. posúdenie zhody v zmysle zákona č. 264/1999 Z.z.. V rámci posúdenia zhody sa porovnáva zhodnosť parametrov nového výrobku, ktoré sú určené všeobecne záväznými právnymi predpismi so skutočným stavom. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že je dôležitá definícia pojmu „technický predpis" a týmto v danom prípade v rozhodnom čase bola absentujúca vykonávacia vyhláška k zákonu o dráhach, čo potvrdil nielen žalovaný, ale aj žalobca vo vyjadrení žalobcu zo dňa 17.10.2017, str. 5. Skutočnosť, že vyhláška je technickým predpisom medzi stranami sporu nebola sporná a má oporu aj vo vykonanom dokazovaní.
39. Žalovaný uviedol, že neexistovala vykonávacia vyhláška k zákonu o dráhach, t.j. technický predpis, ktorý by záväzne určoval parametre novo-vyrobeného dráhového vozidla. Žalovaný poukázal na odborné vysvetlenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „ÚSI") v Doplňujúcom stanovisku zo dňa 25.04.2018 - č.l. 2000, osobitne na str. 10 - 12. Žalovaný zotrval na tom, že v čase legislatívneho vákua neboli definované záväzné parametre na konštrukciu, výrobu, skúšky a schvaľovanie DMJ tak, aby mohlo byť vozidlo nového typu typovo schválené a naviac, parametre definované normami STN, EN a UIC neboli záväzné, keďže použitie týchto noriem bolo len dobrovoľné. Naviac, medzi STN, EN a UIC normami a vyhláškou 351/2010 Z.z. boli rozdiely, avšak záväzná bola
len vyhláška č. 351/2010 Z.z.. Pokiaľ by predmet zmluvy v čase účinnosti zmien právnych predpisov bol ukončený a nespĺňal by podmienky podľa zmenených právnych predpisov, žalobca by nebol povinný takýto predmet zmluvy prevziať, čo vyplývalo z Čl. IV. bod 8. kúpnej zmluvy, v spojení s Čl. IV. bod 17., bod 20., bod 21. kúpnej zmluvy. Predmetná zmluva na viacerých miestach zabezpečovala riadne splnenie záväzku zo strany žalovaného tak, aby predmet zmluvy vyhovel všetkým požiadavkám a parametrom stanoveným podľa zákona o dráhach a dopravného poriadku dráh, platných a účinných v čase riadneho dodania každého jednotlivého vozidla. Ak by žalovaný nerešpektoval platné právne predpisy účinné v čase dodania každého jednotlivého dráhového vozidla, vystavil by sa neprimeranému riziku a vzniku značnej hospodárskej škody. K rozdielnosti medzi vyhláškou o dopravnom poriadku dráh a normami STN, EN a UIC žalovaný odkázal na odborné vyjadrenie ÚSI v Doplňujúcom stanovisku zo dňa 25.04.2018 - č.l. 2000, a to v oblasti problematiky bŕzd, porovnanie požiadaviek na kabínu uvedené vo vyhláške č. 351/2010 Z.z. a UIC 651, porovnanie požiadaviek na kabínu uvedené vo vyhláške č. 351/2010 Z.z. a normy TŽN 285201, porovnanie požiadaviek na kabínu uvedené vo vyhláške č. 351/2010 Z.z. a UIC 612-1. Ďalej sa k rozdielom medzi vyhláškou o dopravnom poriadku dráh a normami STN, EN a UIC ÚSI vyjadril aj vo svojom Vyjadrení sa k Znaleckému posudku číslo 1691-38/2017 vypracovanému znalcom doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom podľa č.l. 1404 - osobitne odborne odôvodnil prekážky výroby DMJ a nemožnosť pokračovať vo výrobe podľa noriem STN, EN a UIC v oblastiach: 1. Hmotnosť DMJ, 2. Brzdový systém DMJ, 3. Pult rušňovodiča DMJ, 4. Hrubá stavba skrine a dverové otvory v hrubej stavbe skrine DMJ, 5. Dokumentácia DMJ, 6. Technicko- bezpečnostná skúška a technická kontrola DMJ.
40. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline, z ktorého vyplýval postup pre okresný súd v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP s dôrazom riešenia odbornej otázky s tým, že poukázal na skupinu listín, z ktorých vychádzajú protichodné závery, resp. na skupinu znaleckých posudkov. Krajský súd v Žiline zrušil pôvodný rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. I napriek viazanosti zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu okresný súd doplnil dokazovanie, opakované výsluchy znalcov z ÚSI, Ing. Mičáka, ktorý postup je podľa žalovaného svojvoľný a v rozpore so záväzným právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu. Žiadna zo strán po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nepodala okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania opakovaným výsluchom znalcov. Podľa žalovaného okresný súd mal po zrušujúcom uznesení krajského súdu hodnotiť dôkazy - osobitne odborné závery vo vzájomnej súvislosti, keďže tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného sú to dôkazy, obsahom ktorých odborné závery dávali protichodné odborné vyjadrenia. Právny názor odvolacieho súdu bol záväzný pre okresný súd a nerešpektovanie takéhoto záväzného právneho názoru je potrebné posúdiť ako svojvôľu so všetkými právnymi následkami. Po vrátení veci okresnému súdu na nové konanie nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, aby sa okresný súd odklonil od záväzného právneho názoru a pokynov vyslovených odvolacím súdom. „Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a je premietnutím princípu právnej istoty a zákazu svojvôle pri súdnom rozhodovaní. Okresný súd po opakovanom vykonaní dôkazov neakceptoval závery ÚSI ako kolektívu znalcov, len s ohľadom na výpoveď jedného znalca na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020. Okresný súd vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku absurdný a neudržateľný názor o nepresvedčivosti znaleckého posudku ÚSI, a to len na základe výsluchu jedného znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA. Navyše ÚSI bolo predvolané na pojednávanie na deň 01.10.2020 ako svedok, resp. bolo doručené predvolanie ako „svedkovi". Žalovaný poukázal na odsek 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Ak okresný súd pristúpil k hodnoteniu presvedčivosti, resp. nepresvedčivosti znaleckého posudku ÚSI, tak mohol podľa žalovaného uvedené hodnotiť len cez kritériá, či ide o znalca zapísaného alebo nezapísaného do zoznamu znalcov, odbornosť znalca vo vzťahu ku skúmanej otázke, či znalec nie je vylúčený. Hodnovernosť znaleckého posudku ÚSI nebolo možné vyhodnocovať len na základe dodatočne vykonaného osobného výsluchu znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA prítomného na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020, a to len z toho dôvodu, že údajne tento znalec na niektoré otázky okresného súdu mal odpovedať nepresvedčivo, resp. nevedel odpovedať okamžite, pohotovo, priamo na pojednávaní a naopak, písomný Znalecký posudok Ing. Mičáka č. 002/2015 bol hodnotený ako presvedčivý len preto, že Ing. Mičák dokázal okamžite a pohotovo reagovať na otázky okresného súdu, priamo na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020. Žalovaný uviedol, že navyše Ing. Mičák bol v priebehu konania vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a pribratý do konania ad hoc sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 002/2015.
41. Žalovaný hodnotil postup okresného súdu v rámci vyhodnocovania znaleckých posudkov za nesprávny. Ak by aj žalovaný pripustil, že došlo k správnemu hodnoteniu dôkazov, bolo žiaduce vypočuť všetkých znalcov ÚSI, ktorí sa na kolektívnom vyhotovení znaleckého posudku ÚSI podieľali. ÚSI na otázky súdu prvej inštancie riadne a včas v okresným súdom určenej lehote písomne odpovedal vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 19.10.2020, ktoré písomné vyjadrenie bolo dané z dôvodu, že k odborným otázkam v rámci činnosti znaleckého ústavu sa vyjadruje kolektív znalcov, nielen jediný znalec a nebolo pravdou vyjadrenie okresného súdu, že znalec požiadal o zodpovedanie otázok písomne z dôvodu, že nemal dostatok času na prípravu. Okresný súd nemohol vyhodnocovať dôkazy len na základe „subjektívneho" pocitu presvedčivosti alebo nepresvedčivosti ústneho prejavu toho-ktorého znalca. Žalovaný odkázal na písomné Vyjadrenie k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020. Ak ÚSI bolo doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 01.10.2020 v procesnej pozícii svedka, nie znalca, nebolo možné dospieť k záveru, že by predvolanie znalcov z ÚSI na pojednávanie bolo vykonané v súlade so zákonom. Tvrdenie okresného súdu, že zákonná sudkyňa dala pokyn asistentke, aby telefonicky kontaktovala ÚSI s tým, že je nevyhnutné, aby sa pojednávania zúčastnili znalci, ktorí sa na vyhotovení znaleckého posudku podieľali, sa podľa odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu javí ako zmätočné. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi okresného súdu, že boli predvolaní na termín všetci znalci, keď okresný súd nevedel, ktorí konkrétni znalci sa na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku podieľali a bolo to na ÚSI, aby týchto zistil a účasť zabezpečil. Podľa žalovaného predvolanie ÚSI, ani znalcom ÚSI nebolo doručené so zákonnými náležitosťami, a tým výsluch nemožno považovať za vykonaný v súlade so zákonom. Ak aj takéto zmätočné predvolanie bolo doručené Ing. Mičákovi v pozícii svedka (nie znalca), tak ani jeho výsluch nie je možné považovať za vykonaný v súlade so zákonom. Okresný súd sa podľa žalovaného vôbec nevysporiadal s odbornými odpoveďami ÚSI na okresným súdom položené otázky, a to Stanoviskom ÚSI zo dňa 19.10.2020. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017, ktorým okresný súd rozhodol, že Ing. Mičákovi znalečné nepriznáva pre nekvalitu vykonania znaleckého úkonu, a pretože je pre rozhodnutie vo veci nepoužiteľný. Aj krajský súd ako odvolací súd poukázal na toto rozhodnutie okresného súdu s tým, že táto okolnosť nemohla zostať bez vplyvu v konaní pred krajským súdom ako súdom odvolacím. Tento rozpor okresný súd v novom konaní neodstránil.
42. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, keďže okresný súd sa nevyjadril k otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam, a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal s rozsiahlou odbornou argumentáciou a závermi Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha ani Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktoré listiny svedčili v prospech žalovaného. Okresný súd napríklad chybne vôbec neuvádza stanovisko Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha, ktorý ústav konštatoval, že v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 nebol v slovenskom právnom systéme zavedený záväzný právny predpis, ktorý by určoval podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel a požiadavky na obsah technických podmienok. Za takého stavu legislatívy bolo nemožné posúdiť zhodu s národnou legislatívou.
43. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je potrebné rozhodovať objektívne, poskytnúť účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je riadnym odôvodnením, pokiaľ sa dá odpoveď na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Žalovaný uviedol, že okresný súd neuviedol zhodné tvrdenia strán a znalcov, ktoré svedčili v prospech žalovaného, a preto žiadal, aby sa odvolací súd oboznámil s listinami a prednesmi žalovaného, ktoré uviedol žalovaný pod poradovým číslom 1. až 22. odvolania žalovaného (str. 18 - 19).
44. Žalovaný v súvislosti s uplatnenou pokutou uviedol, že je potrebné poukázať na Čl. XII. bod 3. zmluvy. Hoci okresný súd dospel k záveru, že absencia legislatívy nebola dôvodom omeškania, čo však žalovaný v celom rozsahu popiera, neuviedol, či došlo k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou z dôvodov na strane žalovaného alebo nie. Ak nie je daná v odôvodnení rozsudku odpoveď na takúto zásadnú námietku, ide o prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, neposkytuje relevantnú odpoveď ani na jednu z technických otázok, ktoré boli v rámci sporu nastolené, absentujú úvahy a právne argumenty.
45. Žalovaný v ďalšej časti odvolania namietal, že výsluch znalcov na pojednávaní dňa 01.10.2020 bol vykonaný z vlastnej iniciatívy okresného súdu, bez návrhu strán. Nezákonne vykonaný dôkaz
nemôže byť podkladom pre súdne rozhodnutie. Ak okresný súd oprel svoje závery o odborné závery znaleckých posudkov Ing. Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a doc. Ing. Gašparíka, PhD., tak vo vzťahu k týmto znaleckým posudkom sa okresný súd nevysporiadal s námietkami žalovaného, najmä vo Vyjadrení žalovaného k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020. K znaleckým posudkom doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a doc. Ing. Gašparíka, PhD. okresný súd poukázal na ust. § 209 ods. 2 CSP, avšak žalovaný uviedol, že tieto súkromné znalecké posudky neboli žalobcom predložené spolu so žalobou, ale v priebehu sporu, a tým nemôže ísť o znalecké posudky súdom ustanoveného znalca. Z titulu hospodárnosti konania je bežnou praxou, ak sa namiesto znaleckých posudkov pre účely súdneho sporu predkladajú menej časovo aj finančne náročné odborné vyjadrenia. Z tohto dôvodu podľa žalovaného nie je správny záver okresného súdu, ktorý hodnotil za absurdný a neudržateľný, pokiaľ Odborné posúdenie Katedry dopravnej a manipulačnej techniky Žilinskej univerzity ako aj Odborné posúdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s. Žilina hodnotil ako nepostačujúce. K znaleckému posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka žalovaný uviedol, že okresný súd opomenul to, že znalec pôsobí mimo oblasť výroby koľajových vozidiel a mimo oblasť všeobecnej a odbornej legislatívy SR, pričom znalecký posudok bol vypracovaný výlučne na základe informácií a listín poskytnutých od žalobcu. Zásadným nedostatkom tohto znaleckého posudku podľa žalovaného je neoboznámenie sa znalca s procesom výroby a konštrukcie DMJ, skúšobným a schvaľovacím procesom nových dráhových vozidiel. Podľa žalovaného znalec nevysvetlil rozdiel medzi prototypom dráhového vozidla, ktoré musí byť pred tým, ako bude prevádzkované na trati, schválené a už schváleným dráhovým vozidlom, ktoré je v prevádzke, čo nepochybne zásadným spôsobom ovplyvnilo závery znaleckého posudku.
46. Pri znaleckom posudku doc. Ing. Gašparíka, PhD. podľa žalovaného nemožno opomenúť, že znalec dospel k záveru, že železničné vozidlá sa nevyrábajú podľa všeobecnej legislatívy, čo je v priamom rozpore so zistením znalca na str. 8/108 vypracovaného znaleckého posudku (č.l. 860), kde znalec uvádza: ...„Vyhlášky, kódexy a predpisy tvoria sústavu odborných noriem, ktoré detailne predpisujú technické parametre jednotlivých oblastí železničnej dopravy (najmä konštrukčné, elektrotechnické, zabezpečovacie a pod.).". Ak okresný súd vychádzal aj zo znaleckého posudku doc. Ing. Gašparíka, PhD., tak mal pri hodnotení dôkazov zohľadniť aj parciálne zistenia a závery prijaté znalcom, a to najmä hierarchiu právnych noriem v oblasti konštrukcie a výroby DMJ (č.l. 860 spisu), ktorá svedčí v prospech argumentácie žalovaného. Žalovaný poukázal na odsek 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie o schválení typu železničného vozidla - motorová jednotka 861 zo dňa 11.11.2011 (č.l. 1393), kde sa nachádza priamy odkaz na ustanovenia vyhlášky, a to dopravného poriadku dráh, ktorá v rozhodnom čase absentovala. Žalovaný považoval odôvodnenie rozsudku za arbitrárne, ak sa obmedzil len na konštatovanie, že Výskumný ústav dopravný, a.s. Žilina a ÚSI zjavne spolupracovali, keďže prijali totožné závery, čo je z hľadiska výkonu znaleckej činnosti objektívne vylúčené a takýto takmer „konšpiračný" záver okresného súdu o údajnej spolupráci inštitúcií neprípustný, neudržateľný, v rozpore so zásadami formálnej logiky a svojvoľný. Žalovaný mal za to, že okresný súd hodnotil dôkazy svojvoľne, výlučne na ťarchu žalovaného.
47. Žalovaný poukázal na odsek 1., 14., 18. až 20., odsek 38. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Podľa žalovaného bolo nesporné, že omeškanie žalobcu ohľadom poskytnutia súčinnosti pri návrhoch dizajnového riešenia interiéru a farebného riešenia exteriéru trvalo 6 kalendárnych mesiacov a nie je zrejmé žalovanému, prečo túto okolnosť okresný súd opäť vyhodnotil výlučne na ťarchu žalovaného. Žalovaný poukázal na spôsob výpovede znalca prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020, zápisnicu z tohto pojednávania str. 5, kde sa konštatuje, že „Strany sa zhodujú, že znalec povedal, že je logické, že výroba musela stáť." Okresný súd však z výpovede tohto znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA vytrhol len jednu vetu, že výrobca „mohol mať aj iný dôvod" omeškania. Žalovaný poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.03.2018 (č.l. 1869 spisu) a tvrdenia, ktoré uviedol Ing. Mičák v prospech žalovaného, keď sa vyjadril, že nie je možné schváliť DMJ len na základe TSI noriem, ktoré sú v prílohe uvedené len tri, že vyhláška bola zrušená, iný obligatórny predpis nebol a vyhláška č. 250/1997 Z.z. definovala hmotnosť plne vyzbrojeného vozidla a vyhláška č. 351/2010 Z.z. definovala hmotnosť vyzbrojeného vozidla bez vody. Žalovaný poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 11.04.2018 (č.l. 1897 spisu), podľa ktorej Ing. Mičák odpovedal, že „Pozor, v predpise UIC 544- nie je konkrétna dĺžka zábrzdnej vzdialenosti a v riadiacom pulte pribudli podľa vyhlášky č. 351/2010 Z.z. tlakomery oleja, teplota oleja, teplota vody, ktoré na pulte neboli umiestnené." Podľa Zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2018 (č.l. 2233 spisu) Ing. Mičák odpovedal, či sa UIC normy preklopili do nejakej slovenskej technickej normy, že „Nie." Znalci sa zhodli na tom, že UIC normy neboli v Slovenskej republike vydané ako Slovenské technické normy. Ďalej Ing. Mičák odpovedal, že
rýchlosť bola zmenená, pôvodná rýchlosť bolo konštrukčná +10% a podľa novej vyhlášky č. 351/2010 Z.z., to bola rýchlosť konštrukčná. Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenia Ing. Mičáka zo dňa 15.05.2015, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 11.04.2018. Žalovaný poukázal na to, že vo výpovedi Ing. Mičáka sa uvádzajú „predpoklady", čo však okresný súd nevyhodnotil ako „nevierohodné", oproti tomu „úvahy" ÚSI okresný súd vyhodnotil ako nepresvedčivé. Okresný súd sa mal vysporiadať aj s názormi Ing. Mičáka, ktoré boli v prospech žalovaného, čo však neurobil. Omeškanie termínov výroby a dodávky DMJ nebolo spôsobené dôvodmi na strane žalovaného, už len z tohto dôvodu mala byť žaloba žalobcu zamietnutá. Žalovaný k odsekom 39., 40., 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu uviedol, že je nesprávny procesný postup okresného súdu. Podľa žalovaného okresný súd nevyriešil protichodnosť odborných záverov. Žalovaný namietal záver okresného súdu o neakceptovaní písomnej podoby odborných vyjadrení vyslovených v znaleckom posudku ÚSI. Takýto záver podľa žalovaného je v rozpore s ust. § 208 ods. 1 CSP. Okresný súd nehodnotil samotný znalecký posudok, jeho vnútornú logiku a presvedčivosť. Tejto povinnosti sa vyhol hodnotením len výpovede znalca (z kolektívu znalcov), ktorá nemôže znalecký posudok nahradiť. Žalovaný neakceptoval obhajovanie postupu okresným súdom v rovine doplneného dokazovania, keďže z neho nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Nie je možné vychádzať z presvedčivosti znalca Ing. Mičáka, ak už bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a pribratý do konania v priebehu konania ad hoc, aby „sa oboznámil so svojim Znaleckým posudkom č. 002/2015". Vo všeobecnosti súd musí uznať, pokiaľ nie presvedčenie, ten fakt, že sú dôvodné pochybnosti o tom, že absencia legislatívy v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 bola dôvodom omeškania výroby a dodávky DMJ a len samotná pochybnosť, že omeškanie nebolo spôsobené dôvodmi na strane žalovaného, mala viesť k zamietnutiu žaloby ako takej.
48. K posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka v časti možností v období legislatívneho vákua vykonávať technické kontroly (TK) dráhových vozidiel žalovaný uviedol, že pri TK sa hodnotí a kontroluje aktuálny technický stav daného dráhového vozidla a porovnáva sa s parametrami už schváleného typu dráhového vozidla a s podmienkami technickej spôsobilosti. V období legislatívneho vákua podľa žalovaného nebola vykonaná ani jediná TK s novo-vyrobeným typovo neschváleným dráhovým vozidlom, pretože neexistovali záväznou legislatívou predpísané parametre, podľa ktorých by bolo možné porovnať stav novo-vyrobeného neschváleného dráhového vozidla s požiadavkami na dráhové vozidlá, ktoré musia byť splnené na schválenie nového typu dráhového vozidla a boli uvedené až 15.09.2010 vo vykonávacej vyhláške č. 351/2010 Z.z. - Príloha č. 2, prvá a tretia časť. Bolo nesporné, že novo-vyrobené dráhové vozidlo ako celok nebolo možné schváliť len podľa TSI noriem, keďže v danom období boli v platnosti len tri (3) TSI normy, a to pre oblasti: „hluk, tunely a cestujúci so zníženou pohyblivosťou". Závery Ing. Mičáka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, že v zákone č. 513/2009 Z.z. nie je žiaden odkaz na vykonávaciu vyhlášku, nemôžu obstáť, pretože v ust. § 102 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. bolo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR splnomocnené, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo dopravný poriadok dráh.
49. K odsekom 47., 48., 49., 50., 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný poukázal na vyjadrenia zo dňa 15.05.2015, zo dňa 23.12.2015, zo dňa 01.12.2017, vyjadrenie k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020 a uviedol tabuľku
Typ: Výrobca: Schválené: Predpoklad schválenia: Rušeň radu 773.8 ŽOS Zvolen 16.02.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na základe výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach Vozeň radu Falns ŽOS Trnava 23.03.2010 - jedná sa o nákladný - výsypný vozeň, neslúži na prepravu cestujúcich, je neporovnateľný s DMJ UNIMOG U1650 Mercedes-Benz 29.03.2010 - jedná sa o traťový stoj - nákladný automobil, je schválený vo viacerých dopravných úradoch, išlo len o schválenie pre Železnice SR, neporovnateľné s DMJ Vozeň radu Bdghmeer ŽOS Trnava 24.05.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na základe výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach Rušeň radu 770.8 ŽOS Vrútky 22.06.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na základe výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 513/2009 Z. z.
s tým, že v čase legislatívneho vákua príslušný orgán nemohol vydať rozhodnutie o schválení nového typu dráhového vozidla typu DMJ, pretože pre uvedené neexistoval legislatívny základ. K zápisom z kontrolných dní žalovaný poukázal na Vyjadrenie zo dňa 01.12.2017, str. 5 až 7 - č.l. 1354 spisu. Povinnosť uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve okresný súd nespravodlivo pripisuje výlučne na ťarchu
žalovaného. Okresný súd konfrontoval písomne zodpovedané otázky okresného súdu v Stanovisku ÚSI zo dňa 19.10.2020 s názormi Ing. Mičáka, Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka ohľadne požiadaviek na brzdu, stanovište rušňovodiča, ktorí tvrdia, že „uvedené údaje bolo možné čerpať z iných noriem". Žalovaný poukázal na to, že okresný súd sa v tejto časti nevysporiadal s argumentáciou žalovaného voči názorom Ing. Mičáka, Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka podľa Vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.05.2015, zo dňa 23.12.2015, zo dňa 01.12.2017 a s Vyjadrením žalovaného k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020. Žalovaný poukázal na podrobné odborné vysvetlenie ÚSI v Doplňujúcom stanovisku zo dňa 25.04.2018 (č.l. 2000 spisu) a ÚSI sa vyjadril aj k rozdielom medzi vyhláškou o dopravnom poriadku dráh a normami STN, EN a UIC vo svojom Vyjadrení k Znaleckému posudku číslo 1691-38/2017 vypracovaného znalcom doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom, zo dňa 06.12.2017 (č.l. 1404 spisu), osobitne na stranách 8 - 11, v ktorých ÚSI odborne odôvodnil legislatívne prekážky výroby DMJ a nemožnosť pokračovať vo výrobe podľa noriem STN, EN a UIC v oblasti: 1. Hmotnosť DMJ, 2. Brzdový systém DMJ, 3. Pult rušňovodiča DMJ, 4. Hrubá stavba skrine a dverové otvory v hrubej stavbe skrine DMJ, 5. Dokumentácia DMJ, 6. Technicko-bezpečnostná skúška a technická kontrola DMJ. Okresný súd nevyhodnotil zo zápisu 2/2011, že všetky celky, ktorých výroba bola „monitorovaná" prostredníctvom zápisov z kontrolných dní, boli ukončené až po prijatí vyhlášky o dopravnom poriadku dráh, dovtedy „monitorované" celky buď neboli riešené, alebo boli riešené predbežnými riešeniami, napr.:
- hrubá stavba skrine, wc, vodné hospodárstvo, nástupné dvere, nástupný priestor, naftová nádrž, interiér jednotky, informačný systém, kabína, rýchlomer, záchranná brzda, skúšky. K váženiu dráhových vozidiel v spojitosti s odsekom 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu žalovaný uviedol, že v konaní bolo vysvetlené, že nejde o „váženie" ako také, t.j. o vykonanie úkonu váženia, ale o možnosť vyhodnotiť v tomto prípade súlad parametrov novo-vyrobeného dráhového vozidla s legislatívou prípustnými toleranciami hmotnosti, rozdielu hmotnosti na dvojkolesie a rozdielu hmotnosti na kolesá dráhových vozidiel , ktoré v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 neboli záväzne legislatívne upravené. Upravila ich až vyhláška č. 351/2010 Z.z. v Prílohe č. 2, štvrtá časť, obdobne ako pri problematike „technických kontrol". ÚSI v Stanovisku zo dňa 19.10.2020, str. 10 uviedol, že Protokoly z váženia, ktoré sú v Znaleckom posudku Ing. Mičáka, sa vzťahujú na váženie prevádzkovaných (už schválených) dráhových vozidiel, a to rušeň r. 350.007-1 a osobný vozeň 20-70 227 Bmpeer, nejednalo sa teda o novo-vyrobené dráhové vozidlá, ale o existujúce dráhové vozidlá z bežnej prevádzky. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Žalovaný v celosti namieta nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, faktúry, ktorými boli účtované zmluvné pokuty žalovaný obratom vrátil. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu o splatnosti zmluvných pokút vzhľadom na Čl. XII. bod 3. zmluvy, podľa ktorého splatnosť zmluvných pokút nastáva až odo dňa ich uplatnenia žalobcom. Podľa žalovaného nie je správny záver okresného súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 932.533,55 Eur dňa 05.06.2012 a so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 1.426.941,87 Eur dňa 13.08.2013. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, žalovanému priznať 100% nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania s tým, že štát má voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov súdneho konania, ktoré platil.
50. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.07.2021. Uviedol, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s podstatnými okolnosťami sporovej veci. Podľa žalobcu ide o právne jednoduchý spor. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany sa dohodli na dodávke tovaru, a to železničných koľajových vozidiel, pričom žalovaný nedodržal termíny dodania. Okresný súd posudzoval spor z pohľadu právnych povinností zmluvných strán a vykonal dôkazy najmä odborného charakteru navrhnutých stranami. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný plniť v stanovených termínoch, t.j. dodať tovar spĺňajúci technické náležitosti uvedené v zmluve. Pravidelne počas celého trvania dodávok tovaru komunikoval so žalobcom. Žalovaný pravidelne ako dôvody omeškania výlučne uvádzal dôvody na jeho strane a až následne, keď obdržal upozornenie žalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty, uviedol nové dôvody omeškania spočívajúce v nemožnosti plniť svoje záväzky pre legislatívne zmeny. Pred touto novou obranou zmluvnú pokutu uhradil. Ak mal žalovaný za to, že nastali také okolnosti, ktoré majú vplyv na priebeh plnenia zmluvy a spôsobili dodatočnú nemožnosť plnenia, tak na uvedené mal možnosť písomne upozorniť podľa Čl. IV. bod 6. zmluvy a mal byť uzatvorený dodatok, pričom žalovaný nepreukázal splnenie ani notifikačnej povinnosti. Všetci výrobcovia dráhových vozidiel v rozhodujúcom čase boli schopní si zabezpečiť splnenie všetkých podmienok dodania obdobných vozidiel a schvaľovacieho procesu s tým spojeného s výnimkou žalovaného. Bez ohľadu na akýkoľvek výsledok znaleckého dokazovania žalovaný si nesplnil svoje základné povinnosti, porušil zmluvné
povinnosti. Žalovaný mal povinnosť oboznámiť druhú zmluvnú stranu s údajnými dôvodmi, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať a navrhnúť vypracovanie dodatku. Ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a dospel by k záveru o nemožnosti pokračovať v dodávaní predmetu zmluvy, tak podľa zmluvy mal tieto okolnosti oznámiť žalobcovi a navrhnúť uzatvorenie dodatku, kde by tieto okolnosti boli zohľadnené a došlo by k posunu termínov dodania predmetu zmluvy. Žalobca poukázal na predchádzajúcu argumentáciu, keď 16.12.2010 oznámil žalovanému, že došlo k nedodržaniu termínov, načo dňa 10.1.2010 žalovaný žalobcovi oznámil, že prijal adekvátne opatrenia, prácu nadčas, prácu v noci a podobne, dňa 15.4.2011 žalovaný oznámil stav rozpracovanosti DMJ v poradí prvej až šiestej, za dôvod omeškania uviedol oneskorené dodávky hutného materiálu, dňa 5.5.2011 oznámil, že odovzdanie DMJ v poradí štvrtej sa uskutoční dňa 30.9.2011 a odovzdanie ostatných jednotiek bude v súlade s Prílohou č. 9, dňa 8.8.2011 žalovaný oznámil termíny smerujúce k odovzdaniu prvej DMJ až tretej DMJ a ako dôvody omeškania uviedol prijatie novej normy EÚ s účinnosťou od 1.6.2011 a skutočnosť, že došlo k výluke na Železničnom skúšobnom okruhu v Cerheniciach, a teda nebolo možné podľa žalovaného vykonať skúšky, dňa 2.4.2012 prvýkrát žalovaný uviedol ako dôvod omeškania absenciu legislatívy. K tvrdeniu žalovaného o neposkytnutí súčinnosti žalobcom bolo v konaní preukázané, že žalobca nebol oprávnený do procesu zhotovenia a dodania tovaru nijako zasahovať s výnimkou vyjadrenia sa k dizajnovému riešeniu interiéru a exteriéru v prekluzívnej lehote stanovenej v zmluve v Čl. X. bod 10. zmluvy (odsek 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu). Žalovaný preukázateľne priznával dôvody omeškania z dôvodov na jeho strane podľa Čl. XII. bod 2. a bod 3 zmluvy. V prípade ak by nemožnosť plnenia nastala, žalovaný si nesplnil notifikačné povinnosti o údajnej nemožnosti plnenia podľa § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka a podľa Čl. IV. bod 6. zmluvy, a tým mu nepatrí ochrana s tým súvisiaca. Žalobca nebol oprávnený dávať pokyny a žalovaný nebol oprávnený požadovať súčinnosť, ktorá sa týkala plnenia zmluvy okrem presne časovo ohraničeného určenia dizajnu tovaru.
51. Absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh podľa žalobcu nemala žiaden relevantný význam pre dodanie predmetu zmluvy. V rozhodnom čase absencie právnej úpravy žalovaný uvádzal iné dôvody omeškania. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ust. § 102 ods. 2 písm. b) v tom čase platného zákona č. 250/1997 Z.z. o dráhach, tak žalobca opakovane zdôraznil, že zákonom č. 433/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2010, t.j. novelou zákona o dráhach bolo ustanovenie zákona zmenené tak, že predmetná vyhláška mala rámcovo a formálne upraviť aj proces schvaľovania typu vozidla. V rozhodnom čase žalovaný ani nemal dôvod sa domnievať, že vyhláška môže upraviť proces schvaľovania typu vozidla, pretože uvedené nemalo byť ani rámcovo predmetom tejto vyhlášky. Žalovaný nevysvetlil ani to, prečo v rozhodnom období od 01.01.2010 do 15.09.2010 očakával, že nová vyhláška k zákonu - dopravný poriadok dráh upraví oblasť schvaľovania typu dráhového vozidla. Podľa výsledkov dokazovania bolo zrejmé, že dopravný poriadok dráh predstavuje vo vzťahu k schvaľovaniu typu vozidiel predpis procesného charakteru, pričom konštrukcia vozidla sa realizuje prostredníctvom technických noriem EN, STN, TSI, ktoré boli pre žalovaného postačujúce a proces schvaľovania vozidiel obsiahnutý v zákone o dráhach bol postačujúcim pre vykonávanie činnosti schvaľovania vozidiel. Právna úprava v rozhodnom čase bola dostačujúca pre vykonanie akýchkoľvek úkonov spojených s dodaním predmetu zmluvy. Dopravný poriadok dráh nebol a ani teraz nie je nevyhnutne potrebný pre schvaľovanie vozidiel a nie je možné, aby tento predpis zasahoval do konštrukcie vozidla tak, aby tvoril akúkoľvek prekážku pre žalovaného pri konštrukcii vozidla. Podľa žalobcu postup okresného súdu bol v súlade so zrušujúcim uznesením, ak po vrátení veci vykonal opätovný výsluch znalcov s cieľom objasniť rozpory v záveroch znalcov. Okresný súd sa v odseku 38. odôvodnenia vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré vychádzal aj zo súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka. Žalobca nerozumie, na základe čoho žalovaný postup okresného súdu hodnotí ako svojvoľný a takto hodnotí aj samotné rozhodnutie okresného súdu. Vykonané dokazovanie okresným súdom viedlo k zhodnoteniu protichodnosti záverov znaleckých posudkov, a tým okresný súd konal plne v súlade so závermi odvolacieho súdu.
52. Podľa žalobcu okresný súd vykonal všetko možné úsilie, aby odstránil akékoľvek pochybnosti vo svojich pôvodných záveroch a vo svojom pôvodnom rozsudku, ktorý bol zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť žalovaného s výsledkom súdneho konania nie je relevantný odvolací dôvod. Ku znaleckému posudku ÚSI žalobca uviedol, že závery tento ústav prevzal nekriticky a bez náležitého overenia od žalovaného. Žalobca poukázal na samotný výsluch znalca prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA. Podľa žalobcu posudok ÚSI bol vypracovaný na základe ničím neoverených a nepodložených domnienok znalcov, neoverených tvrdení žalovaného. Je neprípustné, aby znalec tvrdenia o pozastavení výroby „prevzal v rámci súčinnosti od žalovaného" alebo aby takéto závery spravil iba na základe svojich úvah o tom, ako by sa podnikateľ správal. Podľa výsluchu
znalcov ÚSI na viacerých pojednávaniach bolo zrejmé, že ÚSI nebol schopný presvedčivo odpovedať na položené otázky na pojednávaniach a vysvetliť rozpory medzi zisteným stavom a závermi vo svojom posudku. Žalovaný ani ÚSI dôveryhodne nevysvetlili, ako je možné, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.12.2017 obsahuje viaceré textovo absolútne zhodné pasáže s viacerými časťami textu vyjadrenia ÚSI zo dňa 6.12.2017 s tým, že žalobca logicky, vzhľadom na časové súvislosti, považoval za viac menej nemožné, aby ÚSI v tak krátkom časovom rozmedzí nahliadol do súdneho spisu a súčasne, aby si v takom krátkom čase tak „dokonale" osvojil argumentáciu žalovaného, že ju ihneď aj vo svojom doslovnom znení prevzal do vlastného podania. Dňa 22.2.2018 žalobca nahliadol do súdneho spisu a zistil, že v tomto sa nachádza Úradný záznam spísaný okresným súdom dňa 31.10.2017, v ktorom sa konštatuje, že ÚSI iniciatívne kontaktoval okresný súd s otázkou, prečo nebol volaný na pojednávanie, keď má od účastníka konania (zjavne išlo o žalovaného) vedomosť o blížiacom sa pojednávaní. Takýto postup žalobca považoval za viac ako neobvyklý. Na pojednávaní, kde sa konal výsluch znalcov a zástupcov ústavu, nebol znalec schopný presvedčivo vysvetliť závery znaleckého posudku a na základe návrhu žalovaného bolo vyhovené tomu, aby sa mohol vyjadriť písomne. Všetky tieto vzájomné súvislosti spochybňujú objektívny a odborný prístup ÚSI v tejto veci. Bolo vyvrátené zásadné tvrdenie v znaleckom posudku ÚSI, podľa ktorého absentovala zodpovedajúca legislatíva, ktorá by upravovala postupy a procesy napr. k požiadavkám dráhového vozidla, ktoré musia byť splnené pre schválenie nového typu dráhového vozidla, najmä prípustné tolerancie na dvojkolesie a rozdielu hmotností na kolesá vozidiel železničných dráh, schvaľovanie dráhových vozidiel, príslušné skúšky vrátane technicko-bezpečnostných skúšok dráhových vozidiel. Závery vyjadrené v znaleckom posudku ÚSI boli vyvrátené, z časti založené výlučne na úvahách ÚSI bez náležitého overenia, ÚSI nebol schopný vysvetliť svoje závery ani na ústnom pojednávaní. Na druhej strane boli to tri znalecké posudky, ktoré zhodne potvrdzovali, že zhotovenie a dodanie predmetu zmluvy bolo možné, hoci v dvoch prípadoch sa jedná o súkromné znalecké posudky, tieto nie je možné podľa ustanovení CSP považovať za iné dôkazné prostriedky ako právne znalecký posudok ÚSI. Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že znalci Ing. Mičák, doc. Dr. Ing. Knoflíček a doc. Ing. Gašparík, PhD. nemali dostatok informácií a podkladov pre riadne a dôsledné zistenie skutkového stavu veci, čo jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia a záverov týchto posudkov. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
53. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18.08.2021. Podstatou tohto vyjadrenia bolo zotrvanie žalovaného na odvolacích dôvodoch, ako aj na odvolacom návrhu. Podľa žalovaného žalobca nevyvrátil a nespochybnil ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov. Ak žalobca tvrdí, že ide o „jednoduchý právny spor", tak uvedené nezodpovedá rozsahu a obsahu spisového materiálu, z ktorého vyplýva odborná a technická náročnosť prejednávanej veci. Žalobca sa snaží bagatelizovať predmetný spor a relevantnosť odbornej a technickej náročnosti prejednávanej veci, ktorú odbornosť potvrdil aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení. Zmluvná pokuta bola viazaná výlučne na dôvody omeškania, ktoré sú na strane žalovaného. Žalobca bol povinný preukázať, že z dôvodov na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, a to k nedodržaniu termínov žalovaným. Žalovaný poukázal na zrušujúce uznesenie krajského súdu. Mal za to, že absenciou právnej úpravy v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nespôsobil omeškanie. Žalovaný na viacerých miestach poukazoval na zrušujúce uznesenia krajského súdu. Výsledok znaleckého dokazovania bol kľúčovým pre rozhodnutie sporu. Opätovne žalovaný poukázal na to, že k presvedčivosti posudku slúžia kritériá jeho úplnosti, logického myslenia a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné závery. Žalovaný bol povinný dodať predmet zmluvy v súlade s určenými predpismi EÚ (TSI), predpismi a normami platnými v Slovenskej republike a príslušnými vyhláškami Medzinárodnej železničnej únie (UIC) ako aj s ostatnými všeobecnými a individuálnymi záväznými právnymi predpismi. Žalovaný poukázal na to, že zmluva na viacerých miestach odkazovala na v tom čase platný zákon o dráhach a dopravný poriadok. Zmluvné strany dohodli vzájomnú informačnú povinnosť, a preto nie je možné zdôrazňovať nesplnenie tejto informačnej povinnosti len zo strany žalovaného. Rovnakú povinnosť podľa zmluvy mal žalobca. Nesprávne sa interpretuje nesplnenie informačnej povinnosti ako skutočnosti rozhodnej pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu. V Zápise zo dňa 10.12.2010 je odkaz na zmenu legislatívy. Žalovaný poukázal na interný list žalobcu zo dňa 04.04.2011, ktorým Odbor strategického plánovania žalobcu odporúča Sekcii technicko-technologickej prípravy prevádzky žalobcu rokovať s výrobcom DMJ a dojednať nový harmonogram dodávok. So žalobným nárokom žalobcu sa nerieši porušenie povinnosti žalovaného podľa Čl. IV. bod 6. zmluvy, ale to, či omeškanie žalovaného so zmluvne stanovenými termínmi nastalo z dôvodov na strane žalovaného, keďže takýmto spôsobom si zmluvné strany dohodli
písomnú zmluvnú pokutu, ktorú môže žalobca uplatňovať v prípade, že z dôvodov na strane žalovaného nebudú dodržané termíny na dodanie predmetu zmluvy. Žalobca účelovo tvrdí, že: „Dopravný poriadok dráh nebol, ani teraz nie je nevyhnutne potrebný pre schvaľovanie vozidiel a nie je možné, aby tento predpis zasahoval do konštrukcie vozidiel tak, aby tvoril akúkoľvek prekážku pre žalovaného pri konštrukcii vozidla." Ak by tomu tak bolo, tak by v Slovenskej republike nebolo potrebné vydať vykonávací predpis k zákonu o dráhach, a to dopravný poriadok dráh, vyhlášku č. 351/2010 Z.z., čo svedčí o nezastupiteľnom význame tejto právnej úpravy. Vo význame tejto vyhlášky žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol v tabuľkovom prehľade niekoľko vybraných príkladov, ktoré už uvádzal v predchádzajúcom odvolaní.
Dovtedajšia právna úprava vyhl. 250/1997 Z.z.: Obdobie od 01.01.2010 do 15.09.2010 Nová vyhláška č. 351/2010 Z.z. Zhodnotenie: Otázka zaťaženia (dovolených tolerancií hmotnosti) „Celkovou hmotnosťou sa rozumie hmotnosť plne vybrojeného vozidla." Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy „Celkovou hmotnosťou sa rozumie hmotnosť plne vyzbrojeného vozidla s prevádzkovými hmotami - bez náplne vody pre sociálne a hygienické zariadenia." Náplň vody pre sociálne a hygienické zariadenia predstavuje nezanedbateľné množstvo náplne vody, a to rozdiel hmotnosti cca 800 až 1000 kg. Otázka zábrzdnej vzdialenosti ovplyvňujúca brzdový systém Pre dráhové vozidlá konštruované na rýchlosť 140 km/hod. platila zábrzdná vzdialenosť 1500m. Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy Pre dráhové vozidlá konštruované na rýchlosť 140 km/hod. platila zábrzdná vzdialenosť 1000m. Parameter zábrzdnej vzdialenosti bol novou vyhláškou sprísnený o 1/3. Otázka riadiaceho pultu rušňovodiča Úprava v zrušenej vyhláške presahovala úpravu podľa normy UIC 651. Bez komplexnej záväznej legislatívnej úpravy (v UIC len čiastkovo) Záväzne stanovila, ktorými ovládacími, kontrolnými a meracími prvkami musí byť vybavené stanovište rušňovodiča - vysoko nad rámec UIC 651! Až do vydania vyhlášky č. 351/2010 Z.z. nebolo možné prijať definitívne technické riešenie stanovišťa rušňovodiča. Pult rušňovodiča s prvkami len podľa UIC 651 by nevyhovel pri schválení nového typu dráhového vozidla. Otázka technických podmienok (t.j. povinná dokumentácia ku schváleniu nového typu dráhového vozidla Technické podmienky z 02/2009 zodpovedali podmienkam podľa Prílohy č. 1 vyhlášky č. 250/1997 Z.z. Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy Technické podmienky zo dňa 17.10.2011 zodpovedali podmienam podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. Otázka vypracovania dokumentácie bola bez Dopravného poriadku dráh nemožná, ide o povinnú prílohu, bez ktorej by schválenie nebolo možné. Parameter skúšobnej rýchlosti pri vykonávaní technicko-bezpečnostnej skúšky (TBS) Skúšobná rýchlosť je o 10% vyššia, ako je konštrukčná rýchlosť dráhového vozidla Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy Skúšobná rýchlosť pri technicko-bezpečnostnej skúške dráhového vozidla je nižšia alebo rovná konštrukčnej rýchlosti Zmena skúšobnej rýchlosti o 10%. Skúšky pri pôvodnej rýchlosti by nemohli byť použité ako podklad pre schválenie nového typu dráhového vozidla. Podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel Upravené len vo vyhláške č. 250/1997 Z.z., konkrétne v ust. § 66 ods. 6 písm. e) + Príloha č. 1 vyhlášky Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy Upravené len vo vyhláške č. 351/2010 Z.z., konkrétne v ust. § 89 ods. 2 písm. e) + Príloha č. 2 vyhlášky Nemožnosť vyhodnotiť uvedené oblasti ako podmienky schválenia typu novovyrobeného vozidla.
54. Podľa žalovaného tabuľka preukazuje to, že konštrukcia, výroba a skúšky dráhového vozidla boli priamo závislé na existencii vykonávacieho predpisu, ktorým je dopravný poriadok dráh. Podľa žalovaného bez tejto platnej právnej úpravy nebolo možné pokračovať vo výrobe nového dráhového vozidla. Žalovaný nemohol pokračovať vo výrobe len s odvolaním sa na TSI, UIC a STN EN normy, nakoľko tieto neupravujú komplexne vlastnosti, skúšky a schválenie dráhových vozidiel. Ak by ku schvaľovaniu DMJ boli predložené technické podmienky z februára 2009, DMJ by ako nový typ dráhového vozidla schválená nebola. Aj v procese schvaľovania železničných koľajových vozidiel nezastupiteľný význam podľa žalovaného má zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach a vyhláška č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh. Zrušujúcim uznesením Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu, pôvodne vydaný, zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP s právnym záverom, ktorým bol okresný súd viazaný. Príkaz okresnému súdu na doplnenie dokazovania by mohol byť odôvodnený iba tým, ak by bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. V sporovom konaní je vylúčené vec prikázať okresnému súdu s vykonaním dokazovania bez návrhu sporovej strany. Podľa žalovaného okresný súd z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie o opakované výsluchy znalcov, čím postupoval svojvoľne, v rozpore so záväzným právnym názorom a pokynmi Krajského súdu v Žiline.
Žalovaný opätovne poukázal na princíp právnej istoty, zákaz svojvôle súdneho rozhodovania. Podľa žalovaného okresný súd nemôže dodatočne vyhodnocovať presvedčivosť a hodnovernosť znaleckého posudku, a to znaleckého posudku ÚSI len na základe ďalšieho vykonaného osobného výsluchu jedného znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA, ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 01.10.2020, a to ani z dôvodu, že sa okresnému súdu osoba znalca javila počas osobného výsluchu ako nepresvedčivá, pokiaľ neodpovedal okamžite, pohotovo a bezprostredne. Okresný súd nemôže hodnotiť správnosť alebo nesprávnosť tej-ktorej odpovede, pretože nemá na to aprobáciu pre posúdenie skutočností odborného charakteru. Okresný súd diskvalifikoval všetky odborné závery, ktoré boli v prospech žalovaného. Na druhej strane za presvedčivé posúdil odborné závery Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD. a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka. Žalovaný uviedol, že s jeho argumentáciou sa okresný súd nevysporiadal. Žalovaný sa vyčerpávajúco vyjadril v podaní zo dňa 27.03.2018, zo dňa 08.02.2018. Okresný súd sa s konkrétnymi vyjadreniami žalovaného nevysporiadal. Ing. Mičák bol v priebehu konania vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a aj napriek tomu sa opakovane vyjadroval a prezentoval ďalšie svoje názory, nad rámec zadania súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom pred okresným súdom. Práve toto konanie bývalého znalca Ing. Mičáka vykazuje známky zaujatosti a neobjektívnosti. Žalovaný zvýraznil nadmernú a neobvyklú iniciatívu p. Ing. Mičáka. Žalovaný poukázal na svoje písomné vyjadrenia zo dňa 27.03.2018, zo dňa 08.02.2018 a zo dňa 25.09.2020. Žalovaný sa nestotožnil s hodnotením zmluvy uzavretej so žalobcom, že ide o zmluvu o kúpe budúcej veci podľa ust. § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Predsúdna vzájomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným nemôže mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný zotrval na tom, že so žalobcom mali vedomosť o absencii legislatívy a žalovaný nepovažoval za nutné žalobcu na túto absenciu legislatívy písomne upozorňovať. O tejto absencii mohla informovať ktorákoľvek zo sporových strán. Žalovaný opätovne poukázal na ust. § 102 ods. 2 písm. b) zákona o dráhach, ktoré bolo novelizované zákonom č. 433/2010 Z.z. dňa 21.10.2010, s účinnosťou od 01.12.2010 tak, že dopravný poriadok dráh upraví aj celý proces schvaľovania vozidla. Bolo zrejmé, že nielen na TBS ale aj na celkový proces schvaľovania dráhových vozidiel sa budú vzťahovať ustanovenia dopravného poriadku dráh, a to aj z toho dôvodu, že schválenie nového typu dráhového vozidla len podľa ust. § 21 zákona o dráhach nebolo možné. V rámci schvaľovacieho procesu sa overuje zhoda skutočných parametrov novo-vyrobeného dráhového vozidla so záväznými parametrami určenými technickým predpisom (t.j. dopravný priadok dráh), ktorý v tom čase podľa žalovaného neexistoval, a tým pádom parametre na overenie zhody neboli známe. K tejto skutočnosti sa vyjadril Výskumný ústav dopravný a.s., Žilina a Výzkumní ústav Železniční a.s. Praha, s čím sa okresný súd nevysporiadal. V Slovenskej republike neexistuje rozhodnutie o schválení nového typu dráhového vozidla bez odkazu na úspešne absolvovaný skúšobný a schvaľovací proces dráhového vozidla podľa v danom čase platného zákona o dráhach a zároveň podľa dopravného poriadku dráh. Žalovaný zvýraznil, že predmetom sporu nie je nárok na náhradu škody, pri ktorom inštitúte Obchodný zákonník explicitne ustanovuje tzv. notifikačnú povinnosť na strane subjektu, ktorý zmluvnú povinnosť porušil.
55. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.8.2021 (č.l. 3102 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15 dní. Túto možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
56. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom odvolanie žalovaného zo dňa 18.06.2021 proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 vo výroku II. odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP a vo výrokoch I., III., IV. rozsudok okresného súdu potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
57. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/139/2021-3109 zo dňa 01.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
58. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
59. V zmysle obsahu podaného odvolania žalovaného zo dňa 18.06.2021 bolo zrejmé, že podľa výslovného vyjadrenia žalovaného toto smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu, t.j. proti výroku I., II., III. a IV.. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu zistil, že výrokom II. vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty 5.517,95 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.08.2013 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá. Krajský súd mal za to, že už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov je ustálené, že odvolaním je možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ to zákon pripúšťa a ide o rozhodnutie, ktorým bol odvolateľ negatívne dotknutý na svojich právach, resp. mu bola spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Krajský súd primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/28/1992 zo dňa 07.07.1992, podľa ktorého ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach." Výrok II. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšku zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania bola žaloba zamietnutá, nevyznel v neprospech žalovaného. Ak v tejto časti podľa výroku II. napadnutého rozsudku okresný súd žalobu zamietol, ktorý výrok II. nevyznel v neprospech žalovaného, čo znamená, že nebol žalovaný dotknutý na svojich právach, išlo o procesno-právnu situáciu v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu bolo odvolanie žalovaného v tejto časti napadnutého rozsudku okresného súdu odmietnuté.
60. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v písomne podanom odvolaní zo dňa 18.06.2021, krajský súd uvádza, že tieto vyhodnocoval nielen za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, ale v spojení so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, pretože toto zrušujúce uznesenie krajského súdu predchádzalo napadnutému rozsudku okresného súdu a súčasne žalovaný v odvolaní na viacerých miestach namieta postup okresného súdu, ktorý podľa neho bol v rozpore so zrušujúcim uznesením krajského súdu.
61. Krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo na doplnenie dokazovania.
62. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, svojvôle rozhodovania okresného súdu, nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu, keď podľa žalovaného sa nevysporiadal s konkrétnymi tvrdeniami žalovaného a ním predloženými dôkazmi. Krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Krajský súd mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý mal zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre rozhodnutie, a preto nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny. Okresný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými, ako aj právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Závery rozhodnutia okresného súdu po skutkovej, ako aj právnej stránke zodpovedajú ust. § 220 CSP. Okresný súd sa v dostatočnom rozsahu v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal podstatnými a rozhodnými okolnosťami sporovej veci. Okresný súd a v odvolacom konaní ani krajský súd nemusia zodpovedať na každý podnet, argument sporovej strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a rozhodujúci význam, čo odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu aj došlo. Pokiaľ sa žalovaný ako sporová strana nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, uvedené neznamená zásah do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a ani nedochádza k popretiu ust. § 220 ods. 2 CSP. V súvislosti s riadnym odôvodnením súdneho rozhodnutia je potrebné vychádzať z konštantnej judikatúry ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 226/03, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. III. ÚS 95/06, sp. zn. III. ÚS 260/06, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. I. ÚS 114/08) ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení rozhodnutia reaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, prednesenú žalovaným, tak nie je možné rozhodnutie okresného súdu považovať za arbitrárne,
svojvoľné. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal skutkové a právne závery na všetky podstatné okolnosti obrany žalovaného, vo väzbe na podstatnosť danej sporovej veci. Krajský súd dodáva, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby súd dal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na každý argument sporovej strany, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, čo sa odôvodnením napadnutého rozsudku aj naplnilo.
63. Krajský súd nehodnotí ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by žalovanému nebola poskytnutá rovnaká možnosť uplatňovať z jeho strany práva a právom chránené záujmy. Tak žalobca, ako aj žalovaný mali postupom okresného súdu vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca a žalovaný ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z týchto sporových strán (sp. zn. II. ÚS 35/02).
64. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, neobjektívnemu zhodnoteniu vykonaných dôkazov, čo boli v ďalšom odvolacie dôvody žalovaného, krajský súd uvádza, že ani v tomto nezistil ich opodstatnenosť. Okresný súd v potrebnom a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, za zachovania procesnej aktivity sporových strán, za dodržania dôkaznej povinnosti, ako aj povinnosti tvrdenia. Nie je možné súhlasiť s odvolaním žalovaného, že by v rozpore so zrušujúcim uznesením krajského súdu okresný súd iniciatívne vykonával dokazovanie opätovným vypočutím znalca Ing. Mičáka a znalcov, resp. znalca za Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „ÚSI").
65. Krajský súd po oboznámení sa so zrušujúcim uznesením sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, s napadnutým rozsudkom okresného súdu a odvolaním žalovaného uvádza, že nedošlo v novom konaní zo strany okresného súdu k postupu, ktorý by bol v rozpore s predmetným zrušujúcim uznesením krajského súdu.
66. Uznesením krajského súdu sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, ktorým sa zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-2517 zo dňa 25. januára 2019, sa poukázalo na samotný predmet sporu, ktorým bola uplatnená zmluvná pokuta voči žalovanému spolu aj s úrokom z omeškania. Zmluvná pokuta vyplývala z Čl. XII. a bola dohodnutá podľa bodu 2. a 3. tohto článku uzavretej označenej Kúpnej zmluvy č. 18/VS-N/2008 na dodanie motorových jednotiek zo dňa 30.3.2009 (ďalej aj len „Zmluva"). Aj na základe nového rozhodnutia okresným súdom krajský súd považuje za potrebné poukázať na rozhodný Čl. XII. Zmluvy, bodu 2., 3..
67. Podľa Čl. XII. bodu 2 Zmluvy, v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho (poznámka krajského súdu - žalovaného) tento nedodrží termíny na ukončenie stavby hrubej skrine vozňa ktoréhokoľvek dráhového vozidla uvedeného v Prílohe 9 k tejto Zmluve, má kupujúci (poznámka krajského súdu - žalobca) právo uplatňovať si voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania zo zálohy, ktorá má byť po ukončení stavby hrubej skrine vozňa daného dráhového vozidla uhradená predávajúcemu podľa bodu 1.2 čl. VII tejto Zmluvy.
68. Podľa Čl. XII. bodu 3 Zmluvy, v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho tento nedodrží termíny na dodanie predmetu zmluvy dohodnuté v tejto zmluve (body 3.1 až 3.12 čl. IV. Zmluvy), má kupujúci právo uplatňovať voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny tej časti predmetu Zmluvy, s ktorej dodaním je predávajúci v omeškaní. Za predmet Zmluvy sa pre účely tohto bodu tohto článku Zmluvy považuje jednotka v zložení definovanou v bodoch 3.1 až 3.12 čl. IV. tejto Zmluvy.
69. Je nepochybné, že tá sporová strana, ktorá uplatňuje svoje právo, resp. pohľadávku voči druhej sporovej strane, má dôkazné bremeno. Aj v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu (odsek 84. odôvodnenia) bolo uvedené, že dôkazné bremeno má žalobca, t.j. preukázať, že z dôvodov na strane žalovaného ako predávajúceho neboli dodržané termíny na dodanie predmetu Zmluvy, pre ktoré nedodržanie žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania. Zákonite pre posúdenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ak bola vznesená obrana žalovaným, že z titulu absencie právnej úpravy, a to absencie vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, žalovaný nemohol dodržať dohodnuté termíny so žalobcom na splnenie predmetu Zmluvy, namieste nastupovalo dokazovanie za dôkaznej
povinnosti sporových strán, zo strany žalobcu na preukázanie svojej pohľadávky a zo strany žalovaného na ním použitú obranu o absencii právnej úpravy, ktorá mu neumožňovala dodržať zmluvné termíny. Okresný súd správne postupoval, ak k predmetu plnenia, a to dodania diesel motorových jednotiek žalovaným žalobcovi z titulu nevyhnutnosti zodpovedať odbornú otázku zameral samotné dokazovanie. Táto odborná otázka, ktorá bola na základe výsledkov dokazovania zhodnotená, bola otázkou, či z titulu absencie vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, mohol, resp. nemohol žalovaný dodržať termíny dohodnuté medzi ním a žalobcom na splnenie predmetu Zmluvy. Pri pôvodnom rozhodnutí rozsudkom okresného súdu, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, bolo krajským súdom konštatované, že k tejto odbornej otázke, ktorá bola v súdnom spore zodpovedaná, boli na obidvoch sporových stranách dôkazy, z ktorých vyplývali odborné závery, u ktorých bola konštatovaná protichodnosť, t.j. nielen u súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka a kontrolného znaleckého posudku ÚSI, ale aj u súkromno-znaleckých posudkov predložených žalobcom vypracovaných doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, PhD. a doc. Dr. Ing. Radekom Knoflíčkom, oproti ktorým dôkazom bolo doložené zo strany žalovaného Odborné posúdenie Žilinskej univerzity katedry dopravnej a manipulačnej techniky zo dňa 11.05.2015 (č.l. 734 spisu), Odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného, a.s. Žilina zo dňa 11.05.2015, 26.03.2018 (č.l. 739 a č.l. 1884 spisu), Vyjadrenie Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha zo dňa 27.09.2018 (č.l. 2438 spisu). Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení nepochybne vyjadril záver, že na túto odbornú otázku je možné dať odpoveď len zo strany osoby, resp. znalca k tomuto vybaveného potrebnou odbornosťou, resp. subjekt, ktorý disponuje odbornosťou nevyhnutnou na zhodnotenie a posúdenie tejto otázky.
70. Krajský súd v odseku 98. odôvodnenia svojho uznesenia sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 poukázal na princíp hodnotenia dôkazov s tým, že výsledok tohto hodnotiaceho procesu musí byť presvedčivý, o to viac, ak závery súdu sú závislé od zodpovedania odbornej otázky, pričom bol konštatovaný nedostatočný postup, ktorý sa premietol aj v nedostatočnom odôvodnení pôvodného rozsudku okresného súdu v hodnotení vykonaných dôkazov, a tým predčasného záveru o uplatnenom žalobcovom nároku. Podľa odseku 101. odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 bolo krajským súdom okresnému súdu v novom konaní uložené, aby postupoval tak, že bude hodnotiť dôkazy osobitne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, hodnotiť súkromné listiny, ako aj hodnotiť vypracované súdno-znalecké posudky znalca Ing. Mičáka a kontrolný súdno-znalecký posudok zo strany ÚSI s tým, že posudok zo strany ÚSI nie je možné neakceptovať len s ohľadom na výpoveď jedného znalca a súčasne priradiť výpovednú hodnotu znaleckému posudku Ing. Mičáka bez ďalšieho, s poukazom na samostatné uznesenie okresného súdu č.k. 17Cob/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017, ktorým nebolo tomuto znalcovi Ing. Mičákovi priznané znalečné. Nepochybne zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýval záver o predčasnom rozhodnutí okresným súdom a nie náležité a dostatočné zhodnotenie vykonaných dôkazov v odbornej rovine predložených, a preto bolo uložené okresnému súdu v rámci nového konania hodnotiť tieto vykonané dôkazy a vo výsledku hodnotenie týchto dôkazov aj dostatočným spôsobom odôvodniť. Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením. Ak bolo zrušujúcim uznesením krajského súdu okresnému súdu uložené opätovne hodnotiť dôkazy v dostatočnom a v potrebnom rozsahu a tieto následne aj v potrebnom a v dostatočnom rozsahu zdôvodniť, tak nebol svojvoľný postup okresného súdu, ktorý práve pre krajským súdom uložené hodnotenie dôkazov nariadil výsluch znalcov, a to znalca Ing. Miloslava Mičáka a znalcov ÚSI. V rámci nového výsluchu znalcov nebolo podstatné ani určujúce, že od vypracovania znaleckého posudku do momentu, keď robil okresný súd výsluch znalca Ing. Mičáka, nebol zapísaný v zozname znalcov, pretože určujúce bolo pre posúdenie protichodnosti záverov, že v čase vypracovania znaleckého posudku Ing. Mičák bol znalcom zapísaným v zozname znalcov. Postup okresného súdu, ktorý vykonal výsluch znalcov, nebol v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu podľa zrušujúceho uznesenia a krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na odsek 88., 98., 101. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia. Krajský súd zvýrazňuje, že v zrušujúcom uznesení poukázal na stav nedostatkov v hodnotení vykonaných dôkazov, v postupe hodnotenia týchto dôkazov, čo vyústilo do predčasnosti záverov okresným súdom. Následne bolo namieste, ak okresný súd zopakoval dôkazy výsluchu znalcov, pretože išlo o závery odbornej otázky, resp. o odpoveď na odbornú otázku, pri ktorej protichodnosti odborných záverov bolo potrebné, aby sa v novom konaní pred okresným súdom odborným otázkam venovala náležitá pozornosť, čo vyústilo aj do zopakovaného výsluchu znalcov.
71. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že postup okresného súdu nebol v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, jeho princípmi, ale bol potrebný podľa zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ak
bez ďalšieho okresný súd nemohol neprihliadať na kontrolný znalecký posudok ÚSI z titulu výpovede len jedného znalca z tohto ústavu a bez ďalšieho pri nepriznaní znalečného priradiť výpovednú hodnotu znaleckému posudku Ing. Mičáka. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu uvedené znamenalo, že bolo potrebné, aby okresný súd pristúpil k výpovedi osôb, ktoré vypracovávali súdno- znalecké posudky.
72. Krajský súd dodáva, že jeho zrušujúcim uznesením bolo uložené dôkazy hodnotiť tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, ich presvedčivosť, výpovednú hodnotu. K tomuto v potrebnom rozsahu bolo nevyhnutné, aby okresný súd vykonal dokazovanie. Okresný súd preto nekonal v rozpore s vysloveným názorom krajského súdu, a tým nešlo o relevantný odvolací dôvod žalovaného.
73. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietal postup okresného súdu pri predvolávaní znalcov ÚSI, sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu. Podľa č.l. 2807 spisového materiálu okresného súdu v zmysle úpravy konajúcej sudkyne bol nariadený termín pojednávania na deň 01.10.2020 o 09:00 hod., č. pojednávacej miestnosti 5, volaný bol žalobca, právny zástupca žalovaného, znalec Ing. Mičák, ÚSI, s úpravou „viď č.l. 1055 všetci znalci, ktorí sa podieľali na ZP č. 171/2017". Na č.l. 2811 spisového materiálu sa nachádza podanie súdnej asistentky Okresného súdu Martin, v ktorom sa k predvolaniu na termín 01.10.2020 uvádza termín, že sa predvolávajú svedkovia, a to tí, ktorí sa podieľali na vypracovaní Znaleckého posudku č. 171/2017. Toto podanie sa malo doručovať ÚSI. Nasledovalo podanie Mgr. F. F., referent pre znaleckú činnosť, ÚSI (č.l. 2850 spisu), ktorým sa vo veci predvolania svedka oznamuje, že znalec doc. Ing. Ján Podhorský, PhD. ako zodpovedný riešiteľ Znaleckého posudku č. 171/2017, sa nemôže zúčastniť pojednávania na deň 01.10.2020 o 09:00 hod., keďže prišiel do kontaktu s osobou pozitívne testovanou na COVID-19 a bola mu nariadená preventívna karanténa, z ktorého titulu bol zo strany ÚSI návrh na ospravedlnenie neúčasti s tým, že v prípade opätovného predvolania sa žiada, aby bol doc. Ing. Ján Podhorský, PhD. predvolaný ako znalec, pretože ako fyzická osoba v pozícii svedka sa nemôže vyjadrovať k odborným otázkam. Za týmto elektronickým podaním je zažurnalizované č.l. 2851 spisu Ospravedlnenie neúčasti znalca doc. Ing. Jána Podhorského, PhD. za ÚSI, podpísané prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA. Následnou elektronickou komunikáciou medzi Okresným súdom Martin a ÚSI, bolo v zmysle č.l. 2854 spisu oznámené, že nariadeného pojednávania sa bude môcť zúčastniť prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA, keďže bol jedným z dvoch zhotoviteľov Znaleckého posudku č. 171/2017. Krajský súd má za to, že uvedený postup okresného súdu nemal za následok inú vadu konania, ktorá by mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci a ani nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, ku ktorému porušeniu dochádza len v tom prípade, ak sa sporovej strane znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Bolo nepochybné, že ÚSI v konaní pred okresným súdom mal postavenie znalca z titulu vypracovaného kontrolného znaleckého posudku a pokiaľ aj došlo k predvolaniu s poučením pre svedka, sama o sebe táto skutočnosť nemohla zasiahnuť do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Naviac, mimo akúkoľvek pochybnosť podľa priebehu a výsledku konania, pojednávania pred okresným súdom zo dňa 01.10.2020, v zmysle č.l. 2868 - 2869 spisu na základe práve požiadavky žalovaného, okresný súd vyhotovil písomne formulované otázky podaním zo dňa 7.10.2020 (č.l. 2869 spisu), ktoré boli zaslané ÚSI, ktorým bolo umožnené ÚSI zodpovedať okresným súdom položené otázky písomne. K podaniu odpovedi zo strany ÚSI došlo písomne v zmysle podania zo dňa 19.10.2020 (č.l. 2904 - 2920 spisu).
74. Krajský súd poukazuje na Úradný záznam zo dňa 29.10.2020 (č.l. 2937 spisu), spísaný sudkyňou Okresného súdu Martin Mgr. Katarínou Janotovou, v ktorom poukazuje na to, že na termín 01.10.2020 boli predvolaní všetci znalci, ktorí sa podieľali na Znaleckom posudku č. 171/2017, vypracovanom ÚSI, čo vyplynulo z referátu sudkyne na č.l. 2807 spisu. Z dôvodu oznámenia, že znalec doc. Ing. Podhorský, PhD. sa nachádza v preventívnej karanténe, a preto sa nemôže pojednávania dňa 01.10.2020 zúčastniť, sudkyňa dala pokyn asistentke, aby zistila na ÚSI, ako sú na tom s karanténou ostatní predvolaní znalci, ktorí sa podieľali na Znaleckom posudku č. 171/2017, ktorá asistentka sa telefonicky spojila s ÚSI, následne ÚSI kontaktovala aj e-mailom podľa č.l. 2852 spisu s tým, či sa pojednávania dňa 01.10.2020 zúčastnia ďalší znalci, ktorí sa podieľali na predmetnom znaleckom posudku. Sudkyňa okresného súdu poprela, že by osobne žiadala účasť prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., MBA. Predvolanie ÚSI na pojednávanie bolo doručené včas, s dvojmesačným predstihom pred termínom pojednávania a pokiaľ ÚSI neinformoval o predvolaní prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., MBA, tak uvedené je pochybením ÚSI a nie okresného súdu, pretože ani súd nevedel, že prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA sa podieľal na vypracovaní Znaleckého posudku č. 171/2017. Sudkyňa okresného súdu
v Úradnom zázname zo dňa 29.10.2020 (č.l. 2937 spisu) uviedla, že ak bolo predvolanie doručené ÚSI ako predvolanie svedka, tak k tomuto došlo len administratívnym pochybením, pretože malo ísť o predvolanie znalcov. Tento nedostatok sudkyňa okresného súdu korigovala priamo na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020, keď prítomných znalcov poučila ako znalcov.
75. Krajský súd konštatuje, že po vrátení veci okresnému súdu tento postupoval v súlade so závermi zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, ak z titulu rozporností odborných záverov bolo nevyhnutné vykonať opätovne dôkazy, listiny, znalecké posudky, tieto vyhodnotiť za aplikácie ust. § 191 ods. 1 CSP a vyvodiť závery pre súdne rozhodnutie.
76. Krajský súd zvýrazňuje, že nevyhnutným predpokladom zhodnotenia dôkazov je ich vykonanie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. K tomuto postupu okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu pristúpil.
77. Z výsledkov dokazovania, ktoré sa týkalo odbornej stránky sporovej veci, vyplynulo, že okresný súd vyhodnocoval listiny, znalecké posudky. V súlade s rozhodovacou činnosťou nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu SR okresný súd hodnotil listiny, znalecké posudky po stránke logičnosti záverov, či znalec pri poskytnutí záverov bol presvedčivý, vychádzal zo zistených skutočností, či znalec presvedčivo odstránil pochybnosti súdu, sporových strán. Práve z týchto kritérií okresný súd hodnotil závery znalcov, vyplývajúce zo znaleckých posudkov. Krajský súd uvádza, že okresný súd nehodnotil odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho úplnosť k princípom logického myslenia a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi pred okresným súdom.
78. Nebol opodstatnený ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by sa okresný súd nevysporiadal so závermi Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina a Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha. Žalovaný namietal, že okresný súd nedal v odôvodnení svojho rozsudku odpoveď na podstatný argument, ignoroval zhodné tvrdenia sporových strán, nedal myšlienkové úvahy. Žalovaný žiadal, aby krajský súd sa oboznámil so všetkými vyjadreniami žalovaného. K týmto odvolacím dôvodom krajský súd primárne uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je možné zahlcovať podaniami sporových strán, detailne ich vyjadreniami, pretože obsahom súdneho rozhodnutia musí byť to, čo bolo vo výsledku súdom vyhodnotené ako podstatné, určujúce a presvedčivé zo skupiny vykonaných dôkazov. Žalovaný v priebehu celého súdneho sporu zdôrazňoval to, že chýbajúca vyhláška č. 250/1997 Z.z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, ktorá bola zrušená 01.01.2010 a nahradená vyhláškou č. 351/2010 Z.z., účinnou od 15.09.2010, bola dôvodom, pre ktorý žalovaný nemohol dodržať zmluvne stanovené termíny plnenia podľa uzavretej Zmluvy.
79. V konaní pred okresným súdom bolo na základe dôkaznej povinnosti sporových strán a na základe poskytnutých odborných záverov, keďže išlo o hodnotenie odbornej otázky, posudzované, či absencia právnej úpravy, a to vyhlášky o dopravnom poriadku dráh, na ktorú odkazovala Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v období od 01.01.2010 do 15.09.2010, bola okolnosťou, pre ktorú žalovaný nemohol plniť Zmluvu riadne, včas.
80. Žalovaný aj v odvolacom konaní zvýrazňoval to, že absenciou vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nastala situácia, keď neexistoval technický predpis, ktorý by záväzne určoval parametre novo vyrobeného dráhového vozidla, že neboli definované záväzné parametre na konštrukciu výroby, skúšky a schvaľovania DMJ (diesel motorová jednotka).
81. Krajský súd mal za to, že žalobca, ktorý uplatňoval zmluvnú pokutu s príslušenstvom, preukázal podľa výsledkov (hodnotenia) dôkazov, ktoré sa týkali odborných otázok, že z dôvodov na strane žalovaného neboli dodržané zmluvné termíny, ak len samotná absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nebola tým, prečo žalovaný nedodržal zmluvné termíny.
82. Žalovaný namietal, že boli porušené pravidlá dokazovania, ak okresný súd neakceptoval odborné vyjadrenia. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že hoci Čl. 15 CSP uvádza, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, je potrebné pri ich hodnotení sa v súdnom rozhodnutí vyjadriť, ktorý z nich má presvedčivejšiu, logickejšiu, komplexnejšiu výpovednú hodnotu s dôrazom na závery takéhoto dôkazu, z ktorého súd vychádzal. Práve vyhodnotenie dôkazov bolo úlohou okresného súdu podľa zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na sumár dôkazov, ktoré sa v odbornej otázke rozchádzali, preto v novom konaní pred okresným súdom bolo nevyhnutné ich vyhodnotiť a rozhodnúť, ktoré z nich môžu vzhľadom k hodnoteniu kritérií znaleckých záverov rozhodnejších, presvedčivejších, komplexnejších tvoriť základ pre rozhodnutie súdu. Krajský súd zvýrazňuje, že zákonite sa musí urobiť „výber dôkazov", ktoré sa stali podkladom pre súdne rozhodnutie. Ak okresný súd uskutoční tento výber, tak následne v odôvodnení súdneho rozhodnutia potom nebude uvádzať tie dôkazy v podrobnosti, ktoré v rámci hodnotenia dôkazov pre súd nemali presvedčivú výpovednú hodnotu, v logickej súvislosti aj s inými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom.
83. Okresný súd vyhodnocoval dôkazy v celej súvislosti, čomu zodpovedá odsek 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom odseku presne poukázal na jednotlivé listinné dôkazy, znalecké posudky, keď je zrejmé, že bolo potrebné kvalifikovať, v ktorej časti dôkazu ide o znalecký posudok a v ktorej časti o listinný dôkaz, následne vyjadriť výpovednú hodnotu týchto dôkazov, s priznaním presvedčivosti, komplexnosti, úplnosti tohto dôkazu. Podľa priebehu konania, dokazovania pred okresným súdom bol zachovaný princíp rovného postavenia strán.
84. Ak okresný súd chcel vyjadriť záver, ktorý znalecký posudok hodnotil ako presvedčivý, ktorému uveril a ktorý mal jednoznačným spôsobom zodpovedať nielen na otázky súdu, ale aj otázky sporových strán, tak za tým účelom bolo namieste v odôvodnení rozsudku okresného súdu uvádzať odpovede na položené otázky znalcom. Je nepochybné, že v čase od 01.01.2010 do 15.09.2010 absentovala vyhláška o dopravnom poriadku dráh, avšak nebola jedinou právnou úpravou, na ktorú odkazovala Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, keďže podľa zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania tu boli normy, na ktoré odkazovala aj uzavretá Zmluva, a to súbory STN, STN - EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať, na ktorý zoznam noriem a predpisov týkajúcich sa predmetu Zmluvy odkazovala Zmluva podľa Čl. XVII. bodu 8., ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola Príloha č. 4, ktorá obsahovala zoznam noriem a predpisov pre realizáciu predmetu Zmluvy, v ktorej prílohe boli jednotlivo číselne uvedené STN - EN, TNŽ, UIC - kódexy číselne vyjadrené.
85. Žalovaný namietal, že okresný súd nezhodnotil to, že doc. Dr. Ing. Radek Knoflíček pôsobí mimo oblasť koľajových vozidiel a mimo oblasť odbornej legislatívy Slovenskej republiky a ďalej žalovaný namietal, že okresný súd nevyhodnotil ani rozpor posudku doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD.. Krajský súd uvádza, že pri vyhodnocovaní odborných záverov nie je možné z kontextu celého znaleckého posudku vyňať len časť, ale tieto závery je nevyhnutné hodnotiť komplexne, t.j. ako výsledok odborného záveru, a tým podľa krajského súdu nebolo namieste, aby žalovaný ako odvolateľ poukazoval len na časť zo záveru znaleckého posudku. V podstate odborné závery doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka boli hodnotené v kontexte so znaleckým posudkom Ing. Mičáka, v konfrontácii so znaleckým posudkom ÚSI a odbornými stanoviskami, vyjadreniami predloženými žalovaným, čo vo výsledku hodnotenia boli logickejšie, ucelenejšie a presvedčivejšie dôkazy predložené žalobcom v kontexte znaleckého posudku vykonaného pred okresným súdom znalcom Ing. Mičákom. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 k presvedčivosti znaleckého posudku vypracovaného v tom čase znalcom Ing. Mičákom, podľa odseku 87. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu v spojení s odsekom 88., 89., 101. tohto zrušujúceho uznesenia, v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu sa spoľahlivo vysporiadal s presvedčivosťou súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka v odseku 38. odôvodnenia.
86. V rámci dokazovania, hodnotenia dôkazov, výsledkom ktorého boli odborné závery, v konaní pred okresným súdom nedošlo k nezákonnosti dokazovania tak, ako to na viacerých miestach namietal žalovaný v odvolaní, keď krajský súd zvýrazňuje, že na základe zrušujúceho uznesenia sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 bolo nevyhnutné opätovne zopakovať vykonané dôkazy, v rámci ktorého zopakovania bolo namieste vykonať aj výsluch okresným súdom ustanovených znalcov. K zákonnosti dokazovania pred okresným súdom krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 41/2010 ...„Podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 132 O.s.p. (poznámka krajského súdu: § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi." Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 31/2008 ...„Dovolací súd je názoru, že súd nemôže preskúmať
vecnú správnosť odborných záverov znalca, lebo k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol toto preskúmanie zodpovedne urobiť. To však neznamená, že je súd viazaný znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ však má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok." Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 5/2012, 5Obo/18/2017 ....„Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, poprípade, aby vypracoval nový posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Znalecký dôkaz je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí súd podľa ust. § 132 O.s.p. (poznámka krajského súdu: § 191 ods. 1 CSP). Súd pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu. Ak dospeje k záveru, že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému znalcovi." Okresný súd v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR hodnotil znalecké posudky. Práve cez ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR okresný súd posudzoval znalecké posudky cez kritériá presvedčivosti, úplnosti, logického odôvodnenia znaleckého záveru a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi, preto v dokazovaní pred okresným súdom nedošlo k nezákonnému postupu ako to namietal žalovaný v odvolaní.
87. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným, vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania, čo v preskúmavanej veci okresný súd uskutočnil a vyjadrenými závermi konštatoval presvedčivosť znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v tom čase znalcom Ing. Mičákom v spojení aj s posudkami doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD. a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka. Po zhodnotení dokazovania okresný súd riadne zdôvodnil presvedčivosť súdno-znaleckého posudku vypracovaného Ing. Mičákom.
88. Krajský súd konštatuje, že priebeh dokazovania pred okresným súdom nepredstavoval zásah do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie je upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavno- právny rozmer, lebo vyplýva z princípu nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu.
89. Krajský súd uvádza, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011).
90. V konkrétnosti k odvolacím dôvodom týkajúcim sa odborných otázok krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje, a preto za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo v odvolacom konaní potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd opätovne v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval skutkové a právne závery vyjadrené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa krajský súd stotožnil, a tým bolo postačujúce na ne len odkázať.
91. Predmetom sporu bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta voči žalovanému, spolu aj s úrokom z omeškania, ktorá podľa uzavretej Zmluvy bola dohodnutá v Čl. XII. bodu 2. a 3.. Zmluvná pokuta bola pre nedodržanie termínov na ukončenie stavby - hrubej skrine vozňa ktoréhokoľvek dráhového vozidla, ako aj pre nedodržanie termínov na dodanie predmetu Zmluvy dohodnutého v tejto Zmluve (body 3.1. - 3.12., Čl. IV. Zmluvy). Je zrejmé, že Zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi. Zmluvná pokuta podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka je postavená na
objektívnom princípe, čo znamená objektívnu zodpovednosť zmluvnej strany, ktorá nesplní povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, a to bez možnosti liberácie. Uvedené znamená, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Podľa ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 300 Obchodného zákonníka, ktoré sa vzťahuje k zmluvnej pokute, nie je ustanovením kogentným, a preto zmluvné strany sa môžu od tohto zákonného ustanovenia v Zmluve odchýliť.
92. Pre posúdenie žalobcovho nároku na zmluvnú pokutu a vyhodnotenie obrany žalovaného bolo v danej veci cez zodpovedanie odbornej otázky potrebné vyhodnotiť, či žalovaný z titulu absencie vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 mohol a mal dodržať termíny v Zmluve stanovené alebo táto absencia právnej úpravy spôsobila to, že žalovaný nemohol dodržať zmluvné termíny, a tým z dôvodov nie na jeho strane nastalo jeho omeškanie s plnením predmetu Zmluvy. Výsledkom tohto posudzovania bol okresným súdom uskutočnený „legitímny výber" odborných dôkazov, posudkov, z ktorých vyplynulo, že absencia vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, nemohla spôsobiť omeškanie žalovaného.
93. Pokiaľ už krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že bez ďalšieho okresný súd nemohol neprihliadať na znalecký posudok ÚSI z titulu výpovede len jedného znalca a bez ďalšieho oproti uzneseniu okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017 o nepriznaní znalečného znalcovi Ing. Mičákovi, priradiť výpovednú hodnotu ním vypracovaného znaleckého posudku, tak uvedené znamenalo, že bolo potrebné, aby okresný súd pristúpil k výpovedi znalcov. Okresný súd preto postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu v spojení s odsekom 101. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia. Za ÚSI bol v konaní pred okresným súdom vypočutý znalec doc. Ing. Ján Podhorský, PhD. a prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA. Pokiaľ sa podľa spisového materiálu okresného súdu títo znalci z ÚSI podieľali na vypracovaní znaleckého posudku, tak bolo namieste, aby okresný súd v konaní žiadal za splnenia kritérií presvedčivosti, úplnosti znaleckých záverov, aby znalci zodpovedali na otázky súdu.
94. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania, odborných záverov, u ktorých uskutočnil legitímny výber s prihliadnutím na znalecké posudky Ing. Miloslava Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD. dospel podľa názoru krajského súdu k vecne správnemu záveru, že dôvodom omeškania žalovaného nemohla byť chýbajúca legislatíva, a to absencia vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh. Ak aj krajský súd v odseku 97. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia uviedol, že vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným podporne pristupuje k dôkaznému stavu, pretože zodpovedanie odbornej otázky je primárne na posúdenie danej sporovej veci, uvedené neznamená, že sa nemá prihliadať na túto vzájomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným. Ak primárne bola zodpovedaná odborná otázka znalcami, vyhodnotená so záverom okresného súdu, že absencia vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, nebola dôvodom omeškania žalovaného, tak bolo namieste, ak okresný súd následne prihliadol aj k vzájomnej korešpondencii medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd preto následne vecne správne poukázal na túto korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným, keď žalovaný neuvádzal dôvod omeškania pri samotnej konštrukcii DMJ absenciu vyhlášky, ale poukazuje na okolnosti subdodávok.
95. Krajský súd nehodnotí relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že neuzavretie dodatku k Zmluve vyložil okresný súd na ťarchu žalovaného. V Zmluve žalobca a žalovaný v Čl. IV. bodu 6. sa dohodli, že ak v priebehu dodávania predmetu Zmluvy dôjde k zmene všeobecne a individuálne záväzných právnych noriem vzťahujúcich sa na dodanie a prevádzku predmetných dráhových vozidiel a predpisov upravujúcich technické, bezpečnostné, ekologické, ako aj akékoľvek iné požiadavky na predmetné dráhové vozidlá, pričom účinnosť týchto zmien sa bude vzťahovať na dráhové vozidlá, ktoré sú predmetom dodania podľa tejto Zmluvy, sú zmluvné strany povinné sa o tom vzájomne informovať a v lehote do 30 dní od účinnosti zmeny týchto noriem uzavrieť písomný dodatok k tejto Zmluve, v ktorom určia zmenu špecifikácie predmetu Zmluvy v rozsahu vyplývajúcom zo zmenených noriem, dohodnú sa o zmene ceny predmetu Zmluvy. Ďalej mali dohodnuté, že v období od zmeny právnych noriem do účinnosti dodatku k tejto Zmluve predávajúci, t.j. žalovaný je povinný prerušiť dodávanie predmetu Zmluvy. Krajský súd poukazuje na to, že uzavretím Zmluvy so žalobcom sa žalovaný nepochybne „prihlásil k svojej profesijnej odbornosti", bez ktorej by nemohol prevziať na seba záväzok zo Zmluvy na dohodnuté plnenie. Ak boli podľa Zmluvy dohodnuté sankcie pre žalovaného z titulu omeškania z dôvodov na jeho strane, t.j. dohoda zmluvnej pokuty podľa Čl. XII. bodu 2., 3.
Zmluvy, tak primárne bol to žalovaný, ktorý vo svojom záujme bol povinný vyvinúť tomu zodpovedajúcu odbornú obozretnosť a iniciovať vo vzťahu k žalobcovi uzavretie dodatku z dôvodov vzniknutých nie na jeho strane. Podľa krajského súdu, ak by žalovaný takto postupoval, mal by svoju dôkaznú pozíciu „výhodnejšiu" pri preukazovaní obrany, že k omeškaniu so zmluvným plnením nedošlo z dôvodov na jeho strane, ale napríklad z titulu neposkytnutia súčinnosti žalobcom, hoci v Zmluve sa povinnosť uzavrieť dodatok vzťahuje k obidvom stranám (Čl. IV. bod 6. Zmluvy). Ak žalovaný v odvolaní namietal spôsob položenia otázky, protokolovania a hodnotenia výpovede prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., MBA, keď na otázku okresného súdu, či žalovaný ako výrobca mohol mať aj iný dôvod, pre ktorý výroba stála, odpovedal „mohol mať aj iný dôvod", tak nie je možné hodnotiť odpoveď tohto znalca za ÚSI ako emotívnu, s ohľadom aj na profesionalitu a odbornosť tohto znalca. V konečnom dôsledku tento znalec za ÚSI mohol svoju odpoveď korigovať, upraviť, čo sa na pojednávaní pred okresným súdom dňa 01.10.2020 nestalo. Okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu hodnotil presvedčivosť znaleckých posudkov po zopakovanom dokazovaní a výpovedi znalcov, ktorý postup nie je možné hodnotiť ako svojvoľný, pretože ak mal okresný súd prijať záver presvedčivosti znaleckých posudkov v odpovedi na odbornú otázku, nevyhnutne musel tieto dôkazy opätovne vykonať. Krajský súd dodáva, že okresný súd hodnotil i protichodnosť odborných záverov znaleckých posudkov s ohľadom k ich presvedčivosti. Nehodnotil ich odborné závery, správnosť odborných záverov, ale to, ktoré znalecké posudky majú v sebe presvedčivosť a logičnosť, na čo bol okresný súd oprávnený, čo vo výsledku bolo zhodnotené so záverom okresného súdu o presvedčivosti znaleckých posudkov Ing. Miloslava Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., podľa ktorých odborných záverov chýbajúca vyhláška - dopravný poriadok dráh, nebola dôvodom omeškania žalovaného. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, podľa tejto skupiny odborných záverov, vyhodnotených ako presvedčivých, žalovaný mohol dodržať zmluvné termíny i z titulu absencie uvedenej právnej úpravy. Žalovaný sa preto žalobcom uplatnenej zmluvnej pokute neubránil, ak nebolo preukázané, že nie z dôvodov na strane žalovaného neboli dodržané zmluvné termíny.
96. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že ak v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 absentovala vyhláška o dopravnom poriadku dráh, tak uvedené zasiahlo do zmluvne dohodnutých termínov plnenia tak, že neexistoval technický predpis, ktorý by záväzne určoval parametre novo vyrobeného dráhového vozidla, neboli definované záväzné parametre na konštrukciu výroby, skúšky a schvaľovanie dráhového vozidla, pričom podľa uzavretej Zmluvy bol žalovaný povinný predmet plnenia odovzdať podľa v tom čase platných a účinných predpisov. Žalovaný namietal aj to, že v rozhodnutí o schválení typu železničného vozidla sa nachádza priamy odkaz na ustanovenia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh. Žalovaný v odvolaní namietal, že nemohol pokračovať vo výrobe v oblastiach hmotnosť DMJ, brzdový systém, pult rušňovodiča DMJ. Bez schválenej vyhlášky o dopravnom poriadku dráh podľa žalovaného nebolo možné plniť predmet Zmluvy, pretože vyhláška o dopravnom poriadku dráh upravovala celý proces schvaľovania vozidla. Žalovaný poukázal na to, že schvaľovací proces overuje zhodu skutočných parametrov novo vyrobeného dráhového vozidla (tolerancie hmotnosti, dodržanie zábrzdnej vzdialenosti, prvky pultu rušňovodiča) so záväznými parametrami určenými technickým predpisom, ktorým podľa žalovaného bola vyhláška o dopravnom poriadku dráh, ktorá v rozhodnom čase od 01.01.2010 do 15.09.2010 neexistovala. Žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s odbornými dôkazmi žalovaného, so závermi Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina, Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha, ako aj, že okresný súd nevyhodnotil stanovisko ÚSI zo dňa 19.10.2020, v ktorom boli obsiahnuté odpovede na otázky okresného súdu zo dňa 07.10.2020 (č.l. 2869 spisu). Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že boli zhodnotené okresným súdom aj tieto dôkazy, čoho dôkazom je to, že okresný súd vo výsledku hodnotenia dôkazov žalobcu a žalovaného vyjadril skutkový a právny záver a súčasne zdôvodnil to, že ak sa dôkazy žalobcu a žalovaného v odpovedi na odbornú otázku rozchádzali, tak na základe akých skutočností uskutočnil „výber" dôkazov, z ktorého „výberu" vyplynula presvedčivosť súkromno-znaleckých posudkov žalobcu v spojení s presvedčivosťou súdno-znaleckého posudku vypracovaného v tom čase znalcom Ing. Mičákom. Pokiaľ krajský súd uviedol, že korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným má len podpornú povahu, tak uvedené znamená to, že k okruhu dôkazov predložených žalobcom, ich presvedčivosti následne a podporne pristupuje vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej žalovaný neuvádzal dôvod omeškania chýbajúcu právnu úpravu vyhlášky o dopravnom poriadku dráh. Pokiaľ mala byť absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh podľa obrany žalovaného dôvodom, pre ktorý nemohol dodržať zmluvné termíny, t.j. že nastalo omeškanie žalovaného nie z dôvodov na jeho strane, tak ak by žalovaný postupoval podľa Čl. IV. bodu 6. Zmluvy, mal by výhodnejšiu dôkaznú pozíciu,
t.j. ak by žalovaný žalobcovi oznámil absenciu vyhlášky o dopravnom poriadku dráh a do momentu účinnosti dodatku k Zmluve o zmene termínov plnenia by prerušil dodávanie predmetu Zmluvy.
97. Zo súkromno-znaleckého posudku predloženého žalobcom, vypracovaného doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, PhD. č. 1/2015 zo dňa 30.7.2015 (č.l. 853 a nasl. spisu, zväzok č. 2 spisu) vyplynulo, že žalovaný z hľadiska platnej právnej úpravy mohol riadne a včas dodať príslušné železničné dráhové vozidlá podľa špecifikácie obsiahnutej v Zmluve, ak podkladom pre výrobu a schválenie typu dráhového vozidla a jeho uvedenie do prevádzky boli technické špecifikácie Interoperability (TSI), technické normy (EN, STN, UIC kódexy) a zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach v znení neskorších zmien, ktoré dostatočne upravovali technické požiadavky a požiadavky na schválenie typu vozidla a jeho uvedenie do prevádzky. Zo súkromno-znaleckého posudku vypracovaného doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom č. 1691-38/2017 zo dňa 25.10.2017 (č.l. 1217 a nasl. spisu, zväzok č. 3 spisu) vyplynulo, že absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nemala vplyv na plnenie termínov dohodnutých v Zmluve, pretože včasnou výrobou - stavbou hrubej skrine vozidiel zo strany výrobcu sa mohli následne kompletovať zostavy dráhových vozidiel diesel motorových jednotiek - motorové a vložené vozy a žalovaný mohol s hotovými DMJ radu 861 vyčkať do zahájenia procesu ich schválenia ako typu zo strany kompetentných úradov na území Slovenskej republiky existujúcich v sledovanom období, pričom, pokiaľ by boli splnené náležitosti vývoja a výroby nového dráhového vozidla radu 861, nebol dôvod očakávať, že by proces schvaľovania typu neprebehol úspešne.
98. Podľa Čl. III. Zmluvy sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi diesel motorové jednotky podľa bodu 2.1. tohto článku Zmluvy a zároveň sa žalovaný zaviazal touto Zmluvou dodať žalobcovi technickú dokumentáciu podľa bodu 2.2. tohto článku Zmluvy, vykonať skúšky dodávaného predmetu Zmluvy podľa bodu 2.4.1. a 2.4.2. tohto článku Zmluvy, zaškoliť zamestnancov žalobcu podľa bodu 2.4.3. a 2.4.4. tohto článku Zmluvy a zabezpečiť pre žalobcu schválenie všetkých na základe tejto zmluvy dodaných nových typov dráhových vozidiel podľa bodu 2.5. tohto článku Zmluvy.
99. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd nevyhodnocoval odborné vyjadrenia predložené žalovaným, tak podľa odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu tento zhodnocoval aj odborné vyjadrenia predložené žalovaným, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy žalovaným. Nepochybne to však boli znalecké posudky znalcov Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD. a doc. Dr. Ing. Knoflíčka, podporné dôkazy, a to zápisy z kontrolných dní a okresným súdom vyhodnotená nie dostatočná presvedčivosť výpovedí znalcov ÚSI, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku, na základe čoho konštatoval zodpovedanie odbornej otázky v tom, že absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nebola dôvodom, pre ktorý žalovaný nedodržal zmluvne stanovené termíny. Zo súkromno-znaleckého posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka vyplynulo, že neexistencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh neovplyvnila proces montáže elektrických zariadení dráhových vozidiel, konštrukciu a návrh elektrických zariadení, pretože pre tieto činnosti platili celé súbory STN, STN - EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. Rovnako neexistencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky, na brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky. V rámci súkromno- znaleckého posudku vypracovaného znalcom doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, PhD. sa uvádza, že proces schvaľovania dráhových vozidiel je dostatočne upravený v zákone č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že tento zákon aj obsahuje dostatočné podmienky pre proces technicko-bezpečnostnej skúšky a stanovuje požiadavky na posúdenie zhody s normami TSI. Podrobnosti konštrukčného riešenia jednotlivých komponentov sú riešené v jednotlivých normách TSI, EN, STN, UIC kódexov a predpisov. Súdno-znalecký posudok vypracovaný v tom čase znalcom Ing. Miloslavom Mičákom konštatuje, že konštrukciu dráhového vozidla nerieši vyhláška o dopravnom poriadku dráh, ale predovšetkým technické normy, a to normy TSI, UIC, STN. Ak okresný súd v rámci nového zhodnotenia dôkazov predložených žalobcom a žalovaným dospel k záveru, že dôvodom omeškania žalovaného nebola chýbajúca právna úprava, a to vyhláška o dopravnom poriadku dráh, tak jeho závery boli vecne správne, s ktorými sa krajský súd práve z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje.
100. V rámci dokazovania a nového zhodnotenia dôkazov pred okresným súdom bolo zistené, že vyhláška č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh, ktorá nadobudla účinnosť od 15.09.2010, v Prílohe č. 2 nemá uvedenú konkrétnu hodnotu jednotlivých parametrov, a to prvá časť Prílohy č. 2, pričom druhá časť Prílohy č. 2 tejto vyhlášky nebola relevantná pre danú sporovú vec. Pokiaľ aj tretia
časť prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. obsahuje kritériá pre prevádzkovú brzdu, požiadavky na stanovište rušňovodiča a ďalšie podmienky, tak na základe zhodnotených dôkazov podľa súkromných znaleckých posudkov doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, zo súdno- znaleckého posudku vypracovaného okresným súdom ustanoveného znalca Ing. Miloslava Mičáka - Znalecký posudok č. 002/2015, bolo možné potrebné údaje nachádzať v súboroch noriem STN, STN
- EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. V súkromno-znaleckom posudku vypracovanom doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom sa konštatuje, že neexistencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky, na brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky.
101. Ak právna úprava v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nebola komplexná, tak bolo zrejmé, že v tom čase existujúca právna úprava, normy, čo zistil aj okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania pri posudzovaní a zodpovedaní odbornej otázky, dávala priestor žalovanému postupovať podľa uzavretej Zmluvy a v tom čase platných právnych predpisov, aby realizoval predmet svojho záväzku podľa Zmluvy, t.j. plnil ho v rozsahu a v časovej postupnosti tak, ako sa zaviazal. Krajský súd v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania však poukazuje na jednotlivé prílohy vyhlášky o dopravnom poriadku dráh č. 351/2010 Z.z., konkrétne Prílohu č. 2, ktorá sa delila na prvú, druhú, tretiu a štvrtú časť, ktorá prvá časť neobsahovala v sebe konkrétnosti technického charakteru a v ostatnej časti technické údaje podľa zhodnotených odpovedí odborných otázok, z ktorých okresný súd vychádzal, žalovaný mohol čerpať z iných noriem (odsek 22., 50. odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Ak žalovaný zvýraznil ako riziko situáciu nerešpektovania právnych predpisov platných v čase dodania každého jednotlivého dráhového vozidla, tak vo vzťahu k tomuto zvýraznenému riziku sa primerane s odbornou spôsobilosťou, starostlivosťou nesprával, keď neinicioval práve z tohto dôvodu zmenu Zmluvy. Nie každá absencia právnej úpravy je dôvodom, pre ktorý nemôže zmluvná strana splniť svoj záväzok. Práve znaleckým dokazovaním, jeho zhodnotením, zhodnotením všetkých dôkazov zo strany okresného súdu bolo podrobne rozoberané, či samotná absencia vyhlášky č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh, účinná od 15.09.2010, mohla, resp. nemohla zasiahnuť do dodržania termínov žalovaným. Výsledky dokazovania, ich zhodnotenie preukázali to, že nebol tu relevantný vplyv absencie tejto právnej úpravy, t.j. priamy, bezprostredný vplyv, ktorý by mal spôsobiť omeškanie žalovaného so splnením Zmluvy. Ak nebolo preukázané, že dôvodom omeškania žalovaného bola absencia právnej úpravy a vyhodnotené vykonané dokazovanie v odbornej otázke dalo záver, že absencia nemohla byť dôvodom omeškania žalovaného s plnením predmetu zmluvy, tak je potrebné konštatovať, že platilo omeškanie žalovaného z dôvodov na jeho strane.
102. Krajský súd upriamuje pozornosť na odsek 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okrem iného okresný súd podrobne poukazuje na zápisy z kontrolných dní, na ktoré zistenia krajský súd odkazuje. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že okresný súd nevyhodnotil písomné odpovede ÚSI, sa poukazuje na odsek 51. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd poukazuje na odpovede ÚSI, na otázky okresného súdu.
103. K odvolaciemu dôvodu žalovaného k splatnosti zmluvnej pokuty podľa Čl. XII. bodu 2., 3. Zmluvy krajský súd uvádza, že pre splatnosť zmluvnej pokuty nebolo žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami dohodnuté, že je potrebné vyúčtovanie, pretože zmluvná pokuta vzniká omeškaním žalovaného.
104. Odvolací súd uvádza, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je nárokom, pre vznik ktorého právna a v danej veci zmluvná úprava vyžaduje predchádzajúce uplatnenie u povinnej osoby - žalovaného. Vyplýva to z uzavretej Zmluvy Čl. XII. bodu 2., 3. a zákonnej úpravy zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pre splatnosť zmluvnej pokuty bol určujúci moment porušenia povinnosti, pre ktorý bola zmluvná pokuta dohodnutá, a preto pre jej splatnosť sa nevyžadovalo vyčíslenie, resp. uplatnenie u žalovaného. Vyplýva to zo samotného charakteru zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď účastník, ktorý zmluvnú povinnosť poruší, pre ktoré porušenie je zmluvná pokuta dohodnutá, je povinný takúto zmluvnú pokutu zaplatiť. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká momentom porušenia zmluvnej povinnosti, a tým nie je výslovne potrebná výzva na úhradu takejto zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti analogicky krajský súd poukazuje na to, že ak sa právo na zmluvnú pokutu premlčuje, a to v premlčacej dobe odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz, čo v prípade práva na zmluvnú pokutu znamená, že lehota začína plynúť počnúc dňom, keď došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku, resp.
povinnosti, t.j. zákonite musí ísť o splatnú zmluvnú pokutu, a preto aj jej splatnosť je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti, pre ktorú bola zmluvná pokuta dohodnutá. Z daného vyplýva, že sa nevyžaduje osobitná výzva, resp. žiaden ďalší úkon k tomu, aby nadobudla splatnosť. Tento záver krajského súdu potvrdzuje ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ by právo nebolo splatné, nemohla by ani začať plynúť premlčacia doba z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným tak, ako bola vyjadrená v Čl. XII. Zmluvy, označenom „Zodpovednosť za škodu a sankcie". Krajský súd upriamuje pozornosť na Zmluvu o dojednaní zmluvnej pokuty, k splatnosti ktorej sa nevyžadoval žiaden ďalší úkon, ale len právna skutočnosť porušenia povinnosti, na ktorú bola viazaná zmluvná pokuta, a tak na jej vznik, ako aj splatnosť sa nevyžadoval ďalší úkon zo strany žalobcu.
105. Závislé výroky III., IV. o náhrade trov súdneho konania osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného neboli napadnuté, preto ako výroky závislé od výroku vo veci samej, a to výroku I. boli potvrdené ako vecne správne.
106. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalovaného, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III., IV. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd dodáva, že ani v odvolacom konaní nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na každý odvolací dôvod sporovej strany, ale len na tie, ktoré pre posúdenie napadnutého rozsudku okresného súdu boli podstatné a rozhodné, k čomu zo strany krajského súdu ako odvolacieho súdu došlo. Z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd k napadnutým výrokom I. a k závislým výrokom III., IV. odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, viažuce sa k týmto výrokovým častiam.
107. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.