Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Co-25-2021.pdf
PDF · 192.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: C. J., nar. XX. D. XXXX, trvalo bytom Q., K. XX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Ing. V. J., nar. XX. I. XXXX, trvalo bytom J. - O., D. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ G. T., nar. XX. I. XXXX, trvalo bytom Q., ul. K. XX/XX, 2/ C. T., rod. Y., nar. X. C. XXXX, trvalo bytom Q., ul. K. XX/XX, obaja žalovaní zastúpení advokátkou: Mgr. Iva Hulmanová, Cintorínska 7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42267218, o zaplatenie 12.118,53 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 18. novembra 2020 č. k. 14C/5/2016-292, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd nepripúšťa zmenu žaloby.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu a v časti trov konania (III. a IV. výrok) p o t v r d z u j e .
III. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. nepripustil zmenu žaloby, ktorú navrhol žalobca písomným podaním doručeným súdu 21.9.2020; II. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.742,15 eur za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva; III. žalobu zamietol; IV. žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. čl. 8 a čl. 17, § 139, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 3 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. z.“); § 11 ods. 2, § 38, § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon); § 1, § 7 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010. Vecne dôvodil, že žalobou podanou na súd dňa 13.1.2016 sa žalobca domáhal odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu na pozemku parc. č . 37/1 a 37/2, t.j. 47m2 vo výške 25% z hodnoty pozemku (ktorá je 873,73 eur) vo výške 218,43 eur/rok, za dlhodobé sťaženie prístupu do záhrady a dvora pri rodinnom dome súp. č. XX/XX 10% z uvedenej hodnoty vo výške 87,37 eur/rok, za obmedzenie denného presvetlenia schodiska o 40% v rodinnom dome s. č. XX/XX od roku 2012 v rozsahu 6% z uvedenej hodnoty vo výške 52,45 eur/rok, za dlhodobo narušené pohodlné bývanie a užívanie svojich nehnuteľností v rozsahu 4% z uvedenej hodnoty vo výške 34,95 eur/rok, za dlhodobé prežívanie stresu a utrpenia v právnej neistote s pocitmi krivdy, úzkosti a frustrácie za častých hádok o spornú hranicu medzi
pozemkami parc. č. 37/1, 37/2 a parc. č. 36/3 a 36/4 v rozsahu 8% z uvedenej hodnoty v rozsahu 69,90 eur/rok, resp. spolu v sume 463,07 eur/rok od roku 2012 a spolu v sume 410,65 eur/rok od roku 1986 do 2011 s výnimkou nároku za obmedzenie denného presvetlenia, alebo odstránenia časti stavby súp. č. XX/XX presahujúcej na susedný pozemok v uličnej čiare 1,58 m, odstránenia plotu, ktorý presahuje do susedného pozemku. Naliehavý právny záujem žalobca vidí v expanzívnom správaní žalovaných, ktorí ako susedia zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Žiada, aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť sumu 10.266,25 eur od roku 1986 do 2011 a od roku 2012 každoročne sumu 463,07 eur za zasahovanie do vlastníckeho práva. V časti odstránenia stavby žalobca žiadal, aby súd vychádzal z vytyčovacieho náčrtu č. 602 z 20.8.2012. Z listu - Výpočet odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva, ktorý vypracoval žalobca ako súčasť žaloby vyplýva, že žalobca pri výpočte odplaty, ktorej sa domáha vychádzal zo zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zák. o miestnych daniach“). Z listu - Výpočet výmery neoprávnene zabratého pozemku z 20.8.2015, ktorý vypracoval žalobca ako súčasť žaloby vyplýva, že žalobca dospel k rozsahu neoprávneného zasahovania do jeho pozemkov v rozsahu 47 m2 tak, že výmera podľa údajov katastra je 575 m2 a výmera nameraná geodetickou kanceláriou Ing. Q. je 563,55 m2, odchýlka merania je 11,45 m2. Podaním doručeným súdu dňa 22.2.2016 žalobca špecifikoval žalobný petit nasledovne: 1) za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu na pozemku parc. č. 37/1 a 37/2 a rodinného domu súp. č. XX/XX za presah stavby 1,58 m na pozemok 37/1 sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť sumu 12.118,53 eur, 2) budúce ročné platby od roku 2016 výške 463,07 eur zvýšiť o % inflácie v každom roku až do doby, dokiaľ bude zasahovanie trvať, 3) pri oneskorení platby sú žalovaní povinní zaplatiť 0,024% za každý deň omeškania, 4) žalovaní sú povinní zaplatiť náhradu trov konania a 5) katastrálnemu odboru Okresného úradu v Piešťanoch sa ukladá znenie výroku I. a II. zaznamenať ako ťarchu na LV č. XX. Podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016 žalobca opäť zmenil petit nasledovne: eventualita č. 1: odstránenie časti neoprávnenej stavby rodinného domu súp. č. XX v presahu 1,58 m, eventualita č. 2: o zaplatenie a ďalšie platenie za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.1.2017 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predošlými vlastníkmi pozemku č. 37 boli staručkí manželia D., ktorí nedokázali ochrániť svoje vlastníctvo proti násilnému zabratiu 1,58 m susedným vlastníkom K. T., ktorý na 9,1 m pozemku postavil dom v šírke 10,68 m. Rovnako neoprávnene postupovali žalovaní 1/ a 2/, pričom žalovaná 2/ je vnučkou p. T., pri prístavbe, nadstavbe a novom prestrešení. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2018 sa k žalobe vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že v roku 1986 kúpili nehnuteľnosť - už oplotený starší rodinný dom, ktorý bol postavený približne v roku 1920. Kupovali v dobrej viere, pričom ich dom bol postavený skôr ako dom žalobcu. Z P. do domu dochádzali len na víkendy, ale chystali si ho, aby sa tam mohli na dôchodok presťahovať. Ťažkosti nastali až v roku 2011, keď začali s postupnou rekonštrukciou, ale iba v rámci jestvujúcich múrov, nedochádzalo k rozšíreniu stavby, až vtedy sa začal žalobca sťažovať, že zasahujú do jeho pozemku. Celú vec chceli riešiť a oslovili geodeta na zameranie stavby domu, z vyhotoveného geometrického plánu č. 3/2012 zistili, že je to 6 m2, ktoré zaberá múr ich domu na susednom pozemku. Ponúkli žalobcovi, že uvedenú výmeru od neho odkúpia. So žalobou nesúhlasia, lebo je to už 60 rokov, čo je ich dom postavený, nijakým spôsobom žalobcu nerušia v bývaní, žalobca by neprežíval stres a frustráciu, keby sám nevyvolával hádky a spory, na ponúknutú dohodu nepristúpil. Sumu, ktorú žalobca požaduje, si vymyslel. Sú ochotní však obratom odkúpiť vymeraných 6 m2 za cenu, ktorú stanoví znalec, hoci nezrovnalosť sami nezapríčinili. Žalobu žiadali zamietnuť. Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.10.2018 sa vyjadril žalobca (replika) a uviedol, že pôvodný dom žalovaných bol postavený v roku 1940 a nie 1920, ako uvádzajú žalovaní. V r. 1992 sa realizovala rekonštrukcia prístavieb, pričom došlo k vybúraniu aj 40 cm múru žalobcu o dĺžke 7,3 m. V roku 2011 realizovali žalovaní 1/ a 2/ z rovnej strechy šikmú a zakryli žalobcovi 40% sklobetónovej steny, ktorá slúžila na presvetlenie schodiska. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.11.2018 reagovali žalovaní 1/ a 2/ (duplika) a uviedli, že nadobudli rodinný dom a pozemky do vlastníctva kúpou od C. Y. a R. T. - matky a krstnej mamy žalovanej. Pôvodná vlastníčka domu - matka žalovanej 2/ uviedla, že dom bol postavený na základe ústnej dohody vtedajších vlastníkov sčasti na pozemku 37/1 so súhlasom vtedajšieho vlastníka susedného pozemku za odplatu - poskytnutie služby zo strany právneho predchodcu žalovanej - výkopové práce a stavby pivníc pre vlastníka parcely 37/1. Žalovaní boli dobromyseľní pokiaľ ide o ich užívacie právo a majú za to, že časť parcely č. 37/1, ktorá je zastavaná ich rodinným domom, nadobudli vydržaním.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.1.2019 reagoval žalobca a uviedol, že tvrdenia žalovaných o ústnej dohode, na základe ktorej postavili rodinný dom oprávnene na časti susedného pozemku, sú vymyslené, lebo vtedajší vlastník K. T. zranil motykou pôvodnú vlastníčku S. D., keď mu bránila v roku 1939 pri výkope základov, keď zabral 1,6 m. Právni predchodcovia žalovaných teda nemohli byť dobromyseľní pri stavbe rodinného domu. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.5.2020 žalobca s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie veci súdom žiadal pripustiť zmenu žaloby. Na pojednávaní dňa 8.6.2020 súd vyzval žalobcu, aby sa jednoznačne vyjadril, ako žiada pripustiť zmenu žaloby, vzhľadom na jeho opakované zmeny petitu. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby nasledovne: I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.376,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 7.376,38 eur odo dňa právoplatného rozhodnutia súdu až do zaplatenia, za obdobie od 26.3.1986 do 31.12.2019, titulom neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva vo vzťahu k pozemkom parc. č. 37/1 a 37/2 vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q. a do užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 37/1, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., presahom stavby v rozsahu 1,58 m rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. 36/3, vedeného na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. Q., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 262 eur ročne spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 262 eur ročne odo dňa právoplatného rozhodnutia súdu až do zaplatenia, spočívajúcu v sume 87,37 eur titulom nájomného za 47 m2 pozemku parc. č. 37/1 vedenej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q., v sume 69,90 eur ročne titulom trvalého sťaženia prístupu k pozemkom parc. č. 37/1 a 37/2 vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q., v sume 54,20 eur ročne titulom trvalého obmedzenia denného presvetlenia vnútorného schodiska o 40 % v rodinnom dome súp. č. XX postaveného na parc. č. 37/1, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., v sume 52,42 eur ročne titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania vo vzťahu k pozemkom parc. č. 37/1 a 37/2 vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q. a do užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 37/1, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q. a za odstránenie 40 cm protihlukového múru medzi domami súp. č. XX a súp. č. XX, za obdobie od 1.1.2000 až do času, kým protiprávny stav bude trvať, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu. IV. Katastrálny odbor Okresného úradu v Piešťanoch je povinný zapísať znenie výroku č. I a č. II ako ťarchu v časti C na liste vlastníctva č. XX kat. úz. Q., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní dňa 8.6.2020 súd umožnil žalobcovi ešte raz skontrolovať žalobný petit a tento uviedol: po prečítaní protokolácie zmeny žaloby výslovne súhlasí s tým, čo je tam uvedené a prehlasuje, že sa domáha nárokov I. až IV. Na otázku súdu, či sa žalobca domáha ešte niečoho iného, okrem toho, čo je uvedené v zmene žaloby, žalobca uviedol: nie, nedomáham. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.9.2020 žalobca opätovne žiadal pripustiť zmenu žaloby s tým, že na pojednávaní dňa 8.6.2020 nebol časový priestor, aby príslušné zápisnice a vyčíslenia nárokov opätovne dôkladne prečítali a skontrolovali a preto pochybili a predčasne odpovedali, že žalobca nemá ďalšie nároky a tento svoj postup považujú za predčasný a unáhlený. Vo veci bola naposledy pripustená zmena žaloby na pojednávaní dňa 8.6.2020. Vzhľadom na to, že žalobca viacnásobne menil žalobu počas konania a zmätočným spôsobom dopĺňal jednotlivé nároky (niekoľkokrát predkladané a menené výpočty odplaty), súd priamo na pojednávaní vyzval žalobcu, aby presne uviedol, čoho sa domáha. Žalobca tak učinil. Ako vyplýva zo zápisnice súd žalobcom navrhovanú zmenu žalobu umožnil žalobcovi skontrolovať, čo dva krát potvrdil nielen žalobca, ale aj jeho splnomocnený zástupca do zápisnice. Nebolo preto možné stotožniť sa so žalobcom, že na pojednávaní dňa 8.6.2020 nebol časový priestor, aby príslušné zápisnice a vyčíslenia nárokov opätovne dôkladne prečítali a skontrolovali a preto pochybili a predčasne odpovedali. Navyše k zmene žaloby písomným podaním doručeným súdu 21.9.2020 došlo až po tom, ako bol vo veci ustanovený znalec, výsledky doterajšieho konania by preto nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd preto zmenu žaloby, ktorú navrhol žalobca písomným podaním doručeným súdu 21.9.2020, nepripustil (výrok I). Zmenou žaloby, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 8.6.2020, bolo zrejmé, že žalobca sa namiesto pôvodne súhrnne uplatnenej sumy vo výške 12.118,53 eur, domáha už len sumy 7.376,38 eur. Podľa obsahu uvedeného procesného úkonu žalobcu je nutné konštatovať, že v časti o zaplatenie 4.742,15 eur došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaní 1/ a 2/ sa k čiastočnému späťvzatiu nijako nevyjadrili, súd mal za to, že nesúhlas so späťvzatím nebol daný a v uvedenej časti konanie zastavil (výrok II). Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci: K spornej hranici pozemkov: Z Oznámenia o vybavení podania zo 16.10.2012 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI-6073/2012-741 je zrejmé, že je reakciou na sťažnosť
žalobcu voči geometrickému plánu č. 3/2012 vypracovanému geodetickou kanceláriou - W. Y.. Vo veci bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Úrad skonštatoval, že záznam podrobného merania č. 602 vyhotovený Ing. R. Q. nie je spôsobilý ako technický podklad pre právne úkony a Ing. Q. bolo uložené, aby vrátil originály a označiť ich ako nespôsobilé pre ďalšie geodetické činnosti. Z výsledkov kontroly autorizačného overenia GP č. 3/2012 Ing. I. N., bol inšpekciou preukázaný nesúlad polohového určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 37/1, 37/2 a 36/3 z dôvodu rozdielneho vyhodnotenia, resp. vyšetrenia priebehu vlastníckej hranice v teréne a podľa máp katastra nehnuteľností v nadväznosti na skutočné hranice držby. Na odstránenie nedostatkov Ing. N. prijal opatrenia za predpokladu, že dotknutí vlastníci budú akceptovať vytýčenú vlastnícku hranicu. Na základe písomnej správy z 3.10.2012 je zrejmé, že k dohode medzi dotknutými vlastníkmi nedošlo a vlastníctvo k spornej ploche je kompetentný určiť súd. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. Q. zistil, že vlastníkmi rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 36/3 a parc. č. 36/3 a 36/4 sú žalovaní 1/ a 2/ v 1/1-ine (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. Q. zistil, že vlastníkom pozemku parc. č. 37/1 je žalobca v 1/1-ine. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. zistil, že podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 37/1 sú žalobca v podiele 7/8 a C. J., nar. XXXX v podiele 1/8. Na pojednávaní dňa 18.12.2019 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu k spornej hranici pozemkov uviedol, že zotrváva na tom, že správne zameraná hranica je podľa Protokolu o vytýčení hranice č. l. 21 - 26, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že dom žalovaných presahuje až 158 cm do jeho pozemku. Súd stručne zhrnul v rámci predbežného posúdenia veci, že hranica medzi pozemkami je sporná, čo ostatne konštatuje aj Úrad geodézie a kartografie na č. l. 15. Následne žalobca navrhol, že pokiaľ súd nemá za preukázané z listinných dôkazov, ktoré predložil priebeh spornej hranice, ustanovenému súdnemu znalcovi z odboru geodézie sa brániť nebude. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne oponovali, že považujú za smerodajný geometrický plán č. 20/12 z 11.1.2012 a nepopierajú, že je tam presah domu žalovaných, ale určite nie v takej miere ako tvrdí žalobca (geometrický plán sa nachádza v prílohovej obálke). Nebudú sa brániť dokazovaniu v smere definitívneho určenia spornej hranice, ale tvrdia, že k vydržaniu tam došlo, lebo zo začiatku tam bola dohoda, že ten dom môže byť takto postavený za určitú protislužbu. Uznesením z 5.8.2020 súd ustanovil znalca Ing. Romana Wágnera, ktorému uložil vypracovať geometrický plán v k. ú. Q., obec Q., okres Piešťany, kde bude úlohou znalca: zamerať a vyznačiť priebeh hranice medzi pozemkami v k. ú. Q., okres Piešťany, obec Q., parcelné číslo 37/1 (zastavaná plocha a nádvorie o výmere 270 m2, vedená na liste vlastníctva č. XXX), 37/2 (záhrada o výmere 305 m2, vedená na liste vlastníctva č. XXX) a 36/3 (zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, vedená na liste vlastníctva č. XX), zamerať a vyznačiť aktuálny stav oplotenia a užívania pozemkov v k. ú. Q., obec Q., okres Piešťany, parcelné číslo 37/1, 37/2 a 36/3 tak, aby bolo zrejmé určiť, či skutkový stav zodpovedá stavu právnemu, zamerať a vyznačiť rozsah zásahu stavby - rodinný dom v k. ú. Q., obec Q., okres Piešťany postavený na parcele číslo 36/3, súpisné číslo XX (vedený na liste vlastníctva č. XX), do pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec Q., okres Piešťany parcelné číslo 37/1 v prípade, ak to znalec zistí, ak znalec zistí presah stavby - rodinný dom v k.ú. Q., obec Q., okres Piešťany postavený na parcele číslo 36/3, súpisné číslo XX do parcely číslo 37/1, k. ú. Q., obec Q., okres Hlohovec, prípadne, že časť pozemku z parcely číslo 37/1 k. ú. Q., obec Q., okres Piešťany užíva druhá strana, zamerať a vyznačiť o akú plochu ide s určením výmery tejto plochy, zamerať a vyznačiť aktuálny stav oplotenia a užívania pozemkov parcelné číslo 37/1, 37/2 a 36/3 v k.ú. Q., obec Q., okres Piešťany, stranami konania tak, aby bolo zrejmé určiť, či skutkový stav zodpovedá stavu právnemu, pri zisteniach porovnať závery vytyčovacieho náčrtu č. 602 z 20.8.2012 vyhotoveného a autorizačne overeného Ing. R. Q. a geometrického plánu č. 3/2012 vyhotoveného Ing. I. N. s poukazom na Oznámenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI - 6073/2012-741 zo 16.10.2012. Dňa 14.10.2020 súdny znalec predložil znalecký posudok č. 10/2020 (ďalej aj „ZP“), ktorého súčasťou je aj geometrický plán č. 14C/5/2016 z 29.9.2020, pričom uviedol, že sporná hranica medzi pozemkami je v geometrickom pláne vyznačená spojnicami bodov č. 606-10 a 602-34. Celková výmera, ktorú oplotením zaberajú žalovaní je 1 m2. Plocha, ktorou žalovaní zaberajú z pozemku žalobcu stavbou rodinného domu je 13 m2. Pokiaľ ide o dokumenty - vytyčovací náčrt Ing. Q. a geometrický plán Ing. N., tieto znalec považuje za totožné s tou výnimkou, že sa nezhodujú v umiestnení oplotenia žalovaných. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 2.11.2020 sa k ZP vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ s tým, že znalec zameral len spoločnú hranicu pozemku parc. č. 36/3 a 37/1 a bez zamerania s pozemkom 36/1 nie je možné určiť aktuálny stav užívania a či zásah do pozemku nie je daný historicky, teda „posunom celej ulice“. Žiadali doplniť údaje znalcom. So ZP nesúhlasil ani žalobca písomným podaním doručeným dňa
9.11.2020 a uviedol, že znalec pri svojich meraniach nepoužil relevantné listinné dôkazy a jediný údaj, ktorý považuje za správny je šírka rodinného domu súp. č. XX. K výške odplaty: na pojednávaní 18.12.2019 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol, že hodnotu pozemku 18,59 za m2 zobral zo zák. 582/2004 Z.z. Na rovnakom pojednávaní súd uviedol právne posúdenie veci s tým, že čo sa týka uplatneného nároku vo výške 12.118,53 eur súd nemá za preukázanú jeho výšku. Na pojednávaní dňa 8.6.2020 žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že nie je dostatočne zrejmé z čoho vypočítal žalobca percentuálne sumy odplaty, ktorú požaduje. Na pojednávaní dňa 18.11.2020 súd nadviazal na právne posúdenie veci, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 18.12.2019 a opätovne zdôraznil, že nemá za preukázanú výšku finančných nárokov, ktoré sú predmetom nároku žalobcu I. a II. tak ako bola zmena žaloby pripustená na pojednávaní 8.6.2020. Nie je možné vychádzať z ohodnotenia pozemku podľa zákona, ktorý stanovuje hodnotu pozemku pre účely vyrubenia dane. Žalobca a jeho právny zástupca zotrvali na tom, že ide o hodnotu pôdy a je to zákon, ktorý ohodnocuje pôdu. (pozn. zák. o miestnych daniach) Návrhy na doplnenia dokazovania nemali žiadne. K vlastníctvu rodinného domu súp. č. XX: na pojednávaní dňa 8.6.2020 súd konštatoval, že na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Q. je vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XX evidovaný vlastnícky vzťah tak, že žalobca je vlastníkom v podiele 7/8 a v podiele 1/8 je C. J., rok narodenia XXXX. Žalobca uviedol, že to je jeho syn. Žaloba je koncipovaná vo vzťahu k pozemkom, ale ten zásah do pozemku zo strany žalovaných má vplyv aj na rodinný dom. Týka sa to nárokov 2 - 5. Na pojednávaní dňa 8.6.2020 žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že majú za to, že ide o šikanóznu žalobu a žiadajú, aby bol vypočutý ako svedok spoluvlastník rod. domu súp. č. XX - C. J., rok nar. XXXX, až potom ako znalec vytýči spornú hranicu. Žalobca namietol, že pokiaľ ide o navrhovaný výsluch svedka, má tam podiel len 1/8 a je natoľko pracovne vyťažený, že si myslí, že postačí ak sa vyjadrí písomne, či má záujem vstúpiť do konania alebo nie. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.8.2020 - Čestné prehlásenie, sa vyjadril podielový spoluvlastník rodinného domu súp. č. XX - Ing. C. J., nar. XX.XX.XXXX a uviedol, že všetky ujmy spôsobené presahom stavby susedného domu do pozemku jeho otca prináležia v plnej miere jeho otcovi, ktorý dlhodobo znáša všetky ujmy. V dome dlhodobo nebýva a navrhuje priznať požadovanú odplatu žalobcovi - jeho otcovi. Jeho výsluch považuje za nadbytočný. V rámci záverečnej reči splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že ústavné právo je nepremlčateľné a nezrušiteľné, žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Žalovaní si musia byť vedomí, že hranica pozemku bola sporná. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že je až neuveriteľné, že 100 rokov dozadu tam nebol žiaden problém, 25 rokov žili so žalobcom vedľa seba a neboli žiadne problémy. Až v roku 2011, keď predali byt a začali prestavovať dom, aby v ňom mohli dožiť, začal žalobca tvrdiť to, čo uvádza. Keby boli vedeli, že žalobca považuje hranice za sporné, možno by to ani nekúpili. Žalobca začal stavať s tým vedomím, že tie hranice tak prebiehajú a nikomu nič nepovedal až do roku 2011. Žiadali žalobu zamietnuť. Žalobca sa teda domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 7.376,38 eur za obdobie od 26.3.1986 do 31.12.2019 titulom neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva. Ďalej požadoval sumu vo výške 262 eur titulom nájomného za 47 m2 pozemku parc. č. 37/1, titulom trvalého sťaženia prístupu k pozemkom parc. č. 37/1 a 37/2, titulom trvalého obmedzenia denného presvetlenia vnútorného schodiska o 40 % v rodinnom dome súp. č. XX, titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania a za odstránenie 40 cm protihlukového múru medzi domami súp. č. XX a súp. č. XX, za obdobie od 1.1.2000 až do času, kým protiprávny stav bude trvať. Je zrejmé, že ide o kumuláciu rôznych nárokov, každý z nich je však potrebné posudzovať jednotlivo. Vo svojej podstate žalobca požaduje od žalovaných náhradu škody, ktorú mu spôsobili porušením právnej povinnosti nezasahovať do jeho vlastníckeho práva, tienením, sťažením prístupu k pozemkom a za odstránenie časti protihlukového múru. Nárok spočívajúci v náhrade titulom nájomného súd klasifikuje ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, spočívajúci v úbytku v majetkovej sfére žalobcu následkom toho, že nemá adekvátnu náhradu za užívanie časti pozemku žalovanými. Nárok žalobcu spočívajúci v trvalo narušenom pohodlnom bývaní a užívaní, ktorý žalobca v žalobe odôvodnil stresom a frustráciou, súd považoval za nárok za náhradu nemajetkovej ujmy podľa prísl. ustanovení o ochrane osobnosti podľa O.z. Súd prvej inštancie mal za preukázané - pričom ani nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ v určitom rozsahu zasahujú stavbou do pozemku žalobcu. Sporná otázka bola daná rozsahom presahu. Z Oznámenia o vybavení podania zo 16.10.2012 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že vo veci bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Z výsledkov kontroly autorizačného overenia GP č. 3/2012 Ing. I. N., bol inšpekciou preukázaný nesúlad polohového určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 37/1, 37/2 a 36/3 z dôvodu rozdielneho vyhodnotenia, resp. vyšetrenia priebehu vlastníckej hranice v teréne a podľa máp katastra nehnuteľností v nadväznosti na skutočné hranice držby. Na odstránenie nedostatkov Ing. N. prijal opatrenia za predpokladu, že dotknutí vlastníci
budú akceptovať vytýčenú vlastnícku hranicu. Na základe písomnej správy z 3.10.2012 je zrejmé, že k dohode medzi dotknutými vlastníkmi nedošlo. Zo ZP, ktorý v konaní vyhotovil Ing. Wágner a ktorý obsahoval aj geometrický plán vyplynulo, že sporná hranica medzi pozemkami je geometrickom pláne vyznačená spojnicami bodov č. 606-10 a 602-34. Celková výmera, ktorú oplotením zaberajú žalovaní je 1 m2. Plocha, ktorou žalovaní zaberajú z pozemku žalobcu stavbou rodinného domu je 13 m2. Pokiaľ ide o dokumenty - vytyčovací náčrt Ing. Q. a geometrický plán Ing. N., tieto znalec považuje za totožné s tou výnimkou, že sa nezhodujú v umiestnení oplotenia žalovaných. So závermi ZP nesúhlasila ani jedna zo sporových strán. Skôr, ako súd mohol pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti námietok voči ZP zo strany sporových strán, súd nemohol opomenúť zásadu hospodárnosti konania. Súd v konaní predniesol predbežné právne posúdenie prvý krát na pojednávaní dňa 18.12.2019 a uviedol, že čo sa týka uplatneného nároku vo výške 12.118,53 eur (pozn. pôvodne uplatnená suma) súd nemá za preukázanú jeho výšku. Na pojednávaní dňa 18.11.2020 súd nadviazal na právne posúdenie veci, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 18.12.2019 a opätovne zdôraznil, že nemá za preukázanú výšku finančných nárokov, ktoré sú predmetom nároku žalobcu I. a II. tak ako bola zmena žaloby pripustená na pojednávaní 8.6.2020. Nie je možné vychádzať z ohodnotenia pozemku podľa zákona, ktorý stanovuje hodnotu pozemku pre účely vyrubenia dane. Žalobca zotrvával na tom, že vyčíslenie nárokov si sám vypočítal podľa zákona o miestnych daniach, pričom jeho výška je podľa jeho názoru jednoznačne preukázaná. S uvedeným nie je možné súhlasiť. S poukazom na § 1 zák. č. 582/2004 Z.z., týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 7 ods. 2 základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ a e/ je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e/. Výška hodnoty pozemkov, ktorá vyplýva z príloh zák. č. 582/2004 Z.z. slúži výlučne pre účely vyrubenia dane a nie je možné ju aplikovať na výpočet náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a už vôbec nie náhrady nemajetkovej ujmy, akej sa domáha žalobca. Na uvedené súd dva krát upozornil žalobcu v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Žalobca však súdu nepredložil žiaden dôkaz, ani taký dôkaz nenavrhol, z ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností stanoviť výšku nárokov, akých sa domáha. Podľa názoru súdu (s výnimkou náhrady nemajetkovej ujmy) ide o otázku odbornú, ktorú môže zodpovedať jedine znalec, alebo osoba odborne znalá. Samotná nesporná skutočnosť, že k určitému presahu stavby žalovaných 1/ a 2/ do pozemku žalobcu došlo, nepostačuje na to, aby súd mohol žalobe bez ďalšieho vyhovieť. Bolo preto nadbytočné pokračovať v konaní výsluchom znalca (a následne posúdením námietok žalovaných - vydržanie vlastníckeho práva a pod.), keď je zrejmé, že aj keby súd na základe výsledkov dokazovania mohol určiť priebeh spornej hranice, žalobe by nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce výšku nárokov, ktoré si uplatňuje. V tejto časti súd žalobu zamietol. (výrok III) Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania spôsobeného stresom a frustráciou, tu súd prvej inštancie zdôraznil, že na úspešné uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu je potrebné preukázať, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby /žalobcu/ alebo jeho vážnosť v spoločnosti, prípadne iný zásah do súkromia žalobcu, ktorý by svojou intenzitou odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobca okrem vyššie uvedeného strohého odôvodnenia súdu nepredložil žiadne dôkazy a vykonanie žiadnych iných dôkazov ani nenavrhol. Vznik psychickej traumy tak ostal v rovine jeho tvrdení, preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti (výrok III). Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil Katastrálnemu odboru Okresného úradu v Piešťanoch povinnosť zapísať znenie výroku č. I a č. II ako ťarchu v časti C na liste vlastníctva č. XX kat. úz. Q., súd prvej inštancie konštatoval, že okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy, pričom povinnosti mu vyplývajú priamo z katastrálneho zákona. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zápis finančných nárokov, akých sa domáha žalobca voči žalovaným nie sú ťarchou, nakoľko neobsahujú vecné bremeno, záložné práva, predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv, ani iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva. Z povahy veci by mohlo ísť o poznámku podľa § 38 - skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informujú o nehnuteľnosti, avšak povinnosť okresného úradu zapísať poznámku je obsiahnutá v § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, nemožno ju ukladať rozhodnutím súdu samostatným výrokom. V tejto časti súd žalobu zamietol (výrok III). Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch C. J., nar. XXXX - podielového spoluvlastnícka rodinného domu súp. č. XX, súd od vykonania uvedeného dôkazu upustil. Žalobca sa v konaní domáhal aj náhrady za zásah do užívania rodinného domu súp. č. XX, ktorého však nie je výlučným vlastníkom. Z povahy veci súdu nevyplynulo, že by v danom prípade išlo o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP, hoci ide podielových spoluvlastníkov. Žalobca sa teda mohol domáhať náhrady škody vo vzťahu k
obmedzeniu užívania rodinného domu aj samostatne. Ako súd však uviedol vyššie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska preukázania výšky nárokov, a preto bolo nadbytočné vykonať dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka, ako aj iných listinných dôkazov, ktoré strany v konaní predkladali za účelom odstránenia spornosti hranice. V časti o trovách konania súd rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy súhrnne vo výške 12.118,53 eur, žalobu vzal späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.742,15 eur bez udania dôvodu, z procesného hľadiska platí, že zavinil čiastočné zastavenie konania, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, na základe čoho priznal žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku, zjavne iba v rozsahu jeho výrokov III. a IV. (zvyškové zamietnutie žaloby a závislý výrok o trovách konania), podal žalobca včas (dňa 2.12.2020, ešte pred doručením mu písomného vyhotovenia rozsudku, ktoré splnomocnenec žalobcu prevzal až dňa 15.12.2020) odvolanie. Uviedol, že rozsudok z 18.11.2020 nie je v súlade s článkom č. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto navrhuje jeho zamietnutie v plnom rozsahu. Písomné prehlásenie matky žalovanej pani C. Y., ktoré overil pracovník Obecného úradu, ale len jeho znenie a nie jeho obsah a pravdivosť, ktoré predložila na konci pojednávania dňa 18.11.2020 žalovaná 2/, je nepravdivé. Žalovaní 1/ a 2/ v roku 1993 ďalej zasiahli do vlastníctva žalobcu nasledovne: 1. Zbúrali múr postavený vlastníkom žalobcom v roku 1983 v dĺžke 7,3 m a šírke 0,4 m, ktorý bol postavený za účelom zaplnenia stavebnej medzery a zároveň plnil protihlukovú stenu, bez jeho vedomia a jeho súhlasu a bez búracieho povolenia. 2. Vybudovali dvojpodlažnú prístavbu s rovnou strechou, ktorú vysunuli 0,4 m do pozemku parc. č. 37/1, čím uzurpovali ďalšie 3 m2 stavebného pozemku 37/1 bez súhlasu vlastníka žalobcu, bez stavebného povolenia a bez projektu. 3. V roku 2011 zmenili rovnú strechu a postavili šikmú strechu bez stavebného povolenia, tým zakryli 40 % denného presvetlenia schodiska v susednom dome súp. č. XX postaveného na parc. č. 37/1 vlastníka žalobcu. Ako dôkaz označil: a/ č.1. 7 - situačný výkres domu súp.č. XX potvrdený Stavebným úradom v Trnave dňa 17.5.1982; b/ č.1. 104 a 105 - Zameranie skutkového stavu prístavby domu súp.č. XX z roku 2012; c/ znalecký posudok č.10/2020 v právnej veci 14C/5/2016 OS PN. Za nepravdivé označil tvrdenie matky žalovanej pani C. Y., že starí rodičia žalovanej 2/ stavali dom súp. č. XX aj na pozemku 37/1 na základe ústnej dohody. Starý otec žalovanej 2/ ešte aj v roku 1982, keď dostal žalobca stavebné povolenie, mu tvrdil, že susedný dom súp. č. XX je postavený len na jeho pozemku parc. č. 36/3, že si to môže overiť na katastri. Skutočnosť je taká, že na pozemku parc. č. 36/3 o šírke 9,06 m zo strany ulice je postavený dom súp. č. XX so šírkou 10,64 m t. j. presah stavby zo strany ulice je 1,58 m /viď znalecký- posudok č.10/2020/. Ďalším dôkazom nepravdivých tvrdení starých rodičov žalovanej 2/ je pozemnoknižný doklad č.d. 3971/43 - Zápisnica napísaná dňa 29.okt.1943 o ustálení delenia pozemku parc. č. 36 na parc. č.36/1, 36/2 a 36/3, 36/4 a zároveň intabuláciu domu súp. č. XX /vtedajšie č. p. 27/ starých rodičov žalovanej K. T. a N. T.. Starí rodičia zamlčali, že postavili dom aj na parc. 37/1 /predtým č. 37/, čím spôsobili pochybenie sudcu, ktorý schválil intabuláciu domu č. p. XX /terajšie súp. č. XX.-/č.X.XX/K, č.1. XX a XXX/. Starí rodičia žalovanej 2/ nikdy nehovorili o existencii ústnej dohody, alebo že poskytli protislužby za postavenie presahu stavby domu terajšie súp. č. XX do pozemku žalobcu 37/1, ale tvrdili, že stavali na svojom pozemku parc. č. 36/3. Napriek tomu po tvrdých hádkach o vlastnícku hranicu v roku 1942 s otcom žalobcu ustúpili 0,4 m za uličnou stavbou domu terajšie súp. č. XX a takýto stav užívania trval až do roku 1993, keď to narušili žalovaní. V roku 1992 sa žalovaný 1/ informoval u žalobcu, že chcú urobiť prístavbu domu súp. č. XX a žalobca mu hneď povedal, že ich dom je postavený aj na pozemku 37/1, ak chcú stavať, tak len na svojom pozemku. Tak sa rozhodli stavať protiprávne ako čiernu stavbu, rovnako ako starí rodičia žalovanej 2/ a navyše bez projektu. Na konci pojednávania dňa 18.11.2020 dostal prijaté správy z ÚPVS ku spisu 14C/5/2016 vytvorené dňa 18.11.2020 0 7,49 hod. od asistentky pani sudkyne a týka sa to vyjadrenia v právnej veci 14C/5/2016
- ku znaleckému posudku č.10/2020, ktoré čiastočne presahuje riešenie sporu presahu stavby domu pôvodného v uličnej časti a prístavby vybudovanej protiprávne žalovanými. Úvahy o posune celej ulice sú vymyslené, pretože vytyčovací náčrt hranice medzi uvedenými pozemkami si toto overoval celou radou domov a zistil presahy stavieb len u domu súp. č. XX, ktorý teraz vlastnia žalovaní 1/ a 2/. V poradí druhým včasným odvolaním (zo dňa 23.12.2020, podaným na poštovú prepravu dňa 28.12.2020) žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie zjavne iba v rozsahu jeho výrokov III. a IV. (zvyškové zamietnutie žaloby a závislý výrok o trovách konania), s návrhom na jeho zrušenie. Čiastočne zopakoval a čiastočne upravil tvrdenia z prvého odvolania. Uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v roku 1993 ďalej zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu nasledovne: l. Zbúrali výplňový múr postavený v roku
1983 vlastníkom žalobcom v dĺžke 7,3 m a šírke 0,4 m do výšky ich vnútorného prízemia, bez jeho vedomia a jeho súhlasu a bez búracieho povolenia. 2. Na tento jeho múr a základy vybudovali ďalšie podlažie prístavby s rovnou strechou, ktorú vysunuli 0,4 m do susedného pozemku parc. č. 37/1 bez súhlasu vlastníka C. J., bez stavebného povolenia a bez projektu. 3. V roku 2011 zmenili rovnú strechu a postavili šikmú strechu bez stavebného povolenia, ktorou zakryli 40 % denného presvetlenia vnútorného schodiska v susednom dome súp. č. XX postaveného na par. č. 37/1 vlastníka žalobcu. Uviedol tiež, že úvahy o posune celej ulice sú vymyslené, pretože pri vypracovávaní vytyčovacieho náčrtu hranice medzi pozemkami parc.č.37/1, 37/2 R 36/3 a 36/4 si autorizovaný geodet a kartograf i tieto skutočnosti overoval celou radov domov a zistil presah stavby len u domu súp. č. XX, ktorý teraz vlastnia žalovaní 1/ a 2/. Dňa 22.1.2020 bolo súdu doručené podanie zo strany žalobcu s návrhom úloh pre súdneho znalca z odboru geodézie pričom navrhoval: 1. Polohové určenie priebehu celej spoločnej vlastníckej hranice medzi pozemkami parc.č.36/3, 36/4 a 37/1, 37/2, ktorá je sporná. 3. Určenie celkovej výmery terajšej držby vlastníkmi pozemku parc.č.36/3, 36/4 a vlastníkom pozemku parc. č. 37/1, 37/2. 5. Určenie presahu stavby domu súp.č.XX do pozemku parc. č. 37/1 zo strany K. ulice v obci Q.. Tieto návrhy zo strany žalobcu neboli v Uznesení Okresného súdu z 5.8.2020 zahrnuté do úloh pre znalca, čo malo za následok zníženie transparentnosti a presnosti znaleckého posudku č. 10/2020 v právnej veci 14C/5/2016, ku ktorému sa žalujúca strana vyjadrila listom z 3.11.2020 s radom pripomienok. Neakceptovaním vyššie uvedených návrhov žalujúcej strany došlo k vade právoplatného uznesenia súdu. Znalec uviedol len uličnú šírku domu súp. č. XX žalovaných 10,64 metra, ale šírku domu žalobcu súp.č. XX zo strany ulice aj vnútornú nikde neuviedol i keď ich všetky zmeral kovovým pásmom. Rovnako aj šírku presahu stavby domu súp.č. XX zo strany ulice do pozemku parc. 37/1 tiež nikde neuviedol. Z týchto dôvodov žalobca oprávnene očakával, že pripomienky oboch strán ku znaleckému posudku budú riadne prejednané na vytýčenom pojednávaní dňa 18.11.2020. Pretože sa tak nestalo, nemohol vypracovať výpočet odplaty na základe neprejednaného znaleckého posudku, ale tak urobil až dňa 23.12.2020, ktorý je prílohou tohoto odvolania. Uznesenie o ustanovení súdneho znalca bolo vyhotovené 5.8.2020, to nebolo spôsobené žalujúcou stranou. Obe strany sporu si znalecký posudok zaplatili podľa uznesenia súdu, tak mali právo očakávať, že ich pripomienky budú riadne prejednané a nie len zapísané do zápisnice z pojednávania z 18.11.2020, že nie sú žiadne pripomienky. Podľa znaleckého posudku č.10/2020 šírka domu žalovaných súp. č. XX zo strany ulice je 10,64 m. Šírka pozemku žalovaných parc. č. 36/3 vypočítaná kartometrcky z aktuálnej katastr. mapy v mierke 1:2000 je 9,06 m zo strany ulice. Presah stavby domu súp. č. XX zo strany ulice je 1,58 m do pozemku 37/1 vlastníka žalobcu, čo sa zhoduje s jeho tvrdením od počiatku žaloby. Pri predchádzajúcich výpočtoch odplaty za zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu žalovanými vychádzal zo zákona č. 582/2004 Z.z. v znení zákona č. 460/2011 Z.z. - Príloha č.2: Tabuľka 3. stĺpec, 2. riadok , kde sa explicitne uvádza hodnota stavebného pozemku podľa veľkosti obce 18,58 Eur/m2, pretože iný zákon hodnoty stavebných pozemkov tak jednoznačne neuvádzal. Podľa kúpnej zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom v Trnave dňa 26.3.1986 kúpili pozemok parc. č. 36/3, ktorého šírka podľa aktuálnej katastrálnej mapy v mierke 1:2000 je 9,06 metra a užívajú 10,64 metra t. j. 1,58 m viacej zo strany ulice, čo je aj presah stavby ich domu súp. V. do susedného pozemku parc. č. 37/1 žalobcu. Vecné bremeno v kúpnej zmluve sa týkalo doživotného bývania predávajúcej tety R. T. rod. T.. V odôvodnení rozsudku bod 24. sa uvádza Záznam podrobného merania č. 602 neaktuálne znenie z listu ÚGKK SR č. OKI-6073/2012-71 zo dňa 09.11.2011; správne znenie je v nasledujúcom odseku na str. 2: Následne bol vypracovaný vytyčovací náčrt č. 602 na vytýčenie hranice medzi pozemkami parc. č. 37/1, parc. č. 37/2 a parc. č. 36/3, parc. č. 36/4 vyhotovený a autorizačne overený Ing. R. Q., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 20.8.2012, ktorý spĺňa vyhlášku ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov stanovené náležitosti a presnosť. K bodu 28: Tvrdenie žalovaných, že tam došlo k vydržaniu je nepravdivé a mylné, lebo starý otec žalovanej K. T. v roku 1939 pri kopaní základov pre uvedený dom aj na susednej parcele 37/1 /vtedy parc. č. 37/zranil vtedajšiu spoluvlastníčku S. D., keď si bránila svoje vlastníctvo tak, že musela byť ošetrená u štátneho obvodného lekára MUDr. P. T.; čiže je to držba odvtedy uzurpačná a nie oprávnená, ani dobromyseľná. To len potvrdzuje, že žiadna ústna dohoda ani protislužba nebola, ale je to len účelové tvrdenie, ktoré im mohol poradiť právnik alebo advokát. Listinné dôkazy žalobcu: č.l. 58-60, č.l. 28 K,L a Znal. posudok č.10/2020. K bodu 30: 5. riadok: správne má byť 16 m2 , nie 13. K bodu 40: Tvrdenie žalovaných je nepravdivé, viď text odvolania. K bodu 57: Aplikovať obchodné právo pre zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi žalobcu, ako aj znaleckým posudkom č.10/2020 s poukazom na Uznesenie NS SR z 24. júna 2010 sp. zn. 5Obo/52/20l0, kde sa riešil obchodný spor o neuhradení faktúr za dodaný tovar; pričom žalovaná protistrana trojnásobne porušila hrubým spôsobom platný stavebný zákon a navyše uzurpovala ďalšie 3 m2 stavebného pozemku žalobcu nie je v súlade so základnými princípmi CSP: čl. 2 ods. /1/, /2/ a čl. 3 ods. /1/. Rovnako subjektívne úvahy a tvrdenia
žalovaných, že to nadobudli vydržaním sú mylné, lebo ich držba v rozsahu 17 m2 z pozemku žalobcu parc. č. 37/l nebola a nie je oprávnená, ale je od roku 1939 uzurpačná a rovnako od roku 1939 nebola dobromyseľná. Všetky stavby na pozemku parc. č. 36/3 ako starými rodičmi žalovanej, tak aj žalovanými budované protiprávne, bez stavebných povolení a bez projektov. Toto hodnotí ako snahu žalovaných o zneužitie inštitútu vydržania, k čomu prispieva aj ich zástupkyňa Mgr. Iva Hulmanová, pretože si neoverila pravdivosť tvrdení žalovaných, ani matky žalovanej. Dôkazy: č.l. 58-60; č.l. 114-116, Znalecký posudok 10/2020. Za správnejší a spravodlivejší pokladá postup riešenia sporu spôsobom, ktorý je uvedený v zápisnici o pojednávaní z 8.6.2020 - Uznesenie na str.3-4, ktorý bol aktualizovaný na základe výpočtu odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu vlastníka stavebného pozemku parc. č.37/l v kat. úz. Q. ... a následné ujmy z 23.12.2020, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohoto odvolania. Pre tento výpočet odplaty bola použitá Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. V prípade, že súd nerozhodne o správnosti výpočtu vlastnou úvahou, uzneseniu súdu o ustanovení znalca sa brániť nebude. Odvolacie dôvody: Podľa § 365 ods./l/ písm. f, h. ods./2/. Prílohou druhého odvolania bol „Výpočet odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva C. J. vlastníka stavebného pozemku parc. č. 37/1 v kat. území Q., v obci Q. a následné ujmy.“ z 23.12.2020, v ktorom žalobca uviedol, že pre uvedený výpočet odplaty bola použitá Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Jednotková východisková hodnota pozemku ........... 3,32 Eur/m2 Stavebná pozemky pri zvýšenom záujme kz: 3,0 x3, 32 ...9,96 Eur/m2 Podľa znaleckého posudku č. 10/2020 je výmera uzurpáciou zabratého pozemku parc. č. 37/1 vlastníka
- žalobcu C. J. 17 m2.
Z uvedených údajov je hodnota protiprávne zabratého pozemku parc. č. 37/1 žalovanými 169,32 Eur. Požadovaná odplata za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva C. J. od 26.03.1986 do 31.12.2020 t.j. 34,77 rokov vo výške 25 %/rok: je 1471,81 Eur. Nasledovný výpočet bol prevedený v súlade s § 139 ods. /1/ písm. a/ Stavebného zákona č. 50/1976 Zb.: 1. Nájomné za 17 m2 stavebného pozemku parc. č.37/1 vo výške 25 % hodnoty .. 42,33 Eur/rok. 2. za trvalé sťaženie prístupu do záhrady a dvora cez 27 % stúpanie spôsobené protiprávnou stavbou súpis. č. XX a prístavbou: 69,90 Eur/r. 3. za trvalé obmedzenie denného presvet1enia vnútorného schodiska o 40 % v rodinnom dome žalobcu súp. č. XX.:54,20 Eur/rok. 4. za trvalo narušené pohodlné bývanie a užívanie svojich nehnuteľnosti a za odstránenie 40 cm protihlukového múru medzi domami súp. č. XX a súp. č. XX . :..........................52,42 Eur/rok. Spolu ...... 28,85 Eur/rok za obdobie od 01.01.2021 až do času, kým protiprávny stav bude trvať. S termínom platby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu. Katastrálny odbor Okresného úradu v Piešťanoch je povinný zapísať znenie výroku č. I a č. II ako ťarchu v časti C na liste vlastníctva č. XX v kat. úz. Q., do troch dni od právoplatnosti rozsudku. Šírka domu žalovaných súp. č. XX zo strany ulice podľa znaleckého posudku č. 10/2020 je 10,64 metra. Šírka pozemku žalovaných zo strany ulice vypočítaná kartometricky z aktuálnej katastrálnej mapy v mierke 1:2000 je .(-)9,06 metra Presah stavby domu žalovaných súp.č. XX do pozemku žalobcu parc.č.37/1 je ............1,58 metra čo sa zhoduje s jeho tvrdením od počiatku žaloby.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniam žalobcu nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalobcu boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti (jeho
III. a IV. výrok) v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.
5. V druhom odvolaní a jeho prílohe žalobca opätovne zmenil žalobu (viď záver 2. bodu tohto rozsudku odvolacieho súdu). Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 140 ods. 1 až 3 CSP: (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. (3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 143 ods. 1 až 3 CSP: (1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. (3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Zmenou žaloby je v zmysle § 140 CSP rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, keď takýto postup by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Odvolací súd preto nepripustil zmenu žaloby uvedenú v druhom odvolaní žalobcu a jeho prílohe, a to z dôvodu uvedeného v § 371 CSP t. j. že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
6. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol (III. výrokom napadnutého rozsudku) vecne správne, keď žalobu vo zvyšku zamietol a tiež posúdiť správnosť závislého rozhodnutia o trovách konania (IV. výrok napadnutého rozsudku). Časti rozsudku súdu prvej inštancie o zaplatenie sumy 4.742,15 eur za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva (v ktorej bolo konanie zastavené II. výrokom napadnutého rozsudku) a o nepripustení zmeny žaloby (I. výrok napadnutého rozsudku) neboli odvolaniami žalobcu napadnuté ani spochybnené a v týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaniach (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné: Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané (medzi stranami nebolo sporné), že žalovaní 1/ a 2/ v určitom rozsahu zasahujú stavbou do pozemku žalobcu. Sporným v konaní bol rozsah presahu. Z Oznámenia o vybavení podania zo 16.10.2012 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že vo veci bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Z výsledkov kontroly autorizačného overenia GP č. 3/2012 Ing. I. N., bol inšpekciou preukázaný nesúlad polohového určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 37/1, 37/2 a 36/3 z dôvodu rozdielneho
vyhodnotenia, resp. vyšetrenia priebehu vlastníckej hranice v teréne a podľa máp katastra nehnuteľností v nadväznosti na skutočné hranice držby. Na odstránenie nedostatkov Ing. N. prijal opatrenia za predpokladu, že dotknutí vlastníci budú akceptovať vytýčenú vlastnícku hranicu. Na základe písomnej správy z 3.10.2012 je zrejmé, že k dohode medzi dotknutými vlastníkmi nedošlo. Zo znaleckého posudku, ktorý v konaní vyhotovil Ing. Wágner a ktorý obsahoval aj geometrický plán vyplynulo, že sporná hranica medzi pozemkami je v geometrickom pláne vyznačená spojnicami bodov č. 606-10 a 602-34. Celková výmera, ktorú oplotením zaberajú žalovaní je 1 m2. Plocha, ktorou žalovaní zaberajú z pozemku žalobcu stavbou rodinného domu je 13 m2. Pokiaľ ide o dokumenty - vytyčovací náčrt Ing. Q. a geometrický plán Ing. N., tieto znalec považuje za totožné s tou výnimkou, že sa nezhodujú v umiestnení oplotenia žalovaných. So závermi znaleckého posudku nesúhlasila ani jedna zo sporových strán. Súd prvej inštancie skôr ako by pristúpil k posúdeniu dôvodnosti námietok voči znaleckému posudku zo strany sporových strán, z dôvodu hospodárnosti konania, predniesol predbežné právne posúdenie (prvý krát na pojednávaní dňa 18.12.2019), uviedol k uplatnenému nároku vo výške 12.118,53 eur (pôvodne uplatnená suma), že nemá za preukázanú jeho výšku. Na pojednávaní dňa 18.11.2020 súd nadviazal na právne posúdenie veci, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 18.12.2019 a opätovne zdôraznil, že nemá za preukázanú výšku finančných nárokov, ktoré sú predmetom nárokov žalobcu (tak ako bola zmena žaloby pripustená na pojednávaní 8.6.2020). Odvolací súd takýto postup súdu prvej inštancie považuje za správny, pokiaľ žalovaná strana spochybňuje žalobcov spôsob výpočtu výšky nárokov (žalovaní tvrdili, že sumu, ktorú žalobca požaduje si vymyslel a že nie je dostatočne zrejmé z čoho vypočítal percentuálne sumy odplaty, ktorú požaduje), nie je možné vychádzať z ohodnotenia pozemku podľa zákona, ktorý stanovuje hodnotu pozemku pre účely vyrubenia dane, a pokiaľ žalobca zotrvával na tom, že vyčíslenie nárokov si sám vypočítal podľa zákona o miestnych daniach, pričom ich výška je podľa jeho názoru takto jednoznačne preukázaná, s uvedeným nie je možné súhlasiť. S poukazom na § 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 7 ods. 2 základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ a e/ je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e/. Výška hodnoty pozemkov, ktorá vyplýva z príloh zák. č. 582/2004 Z.z. slúži výlučne pre účely vyrubenia dane a nie je možné ju aplikovať na výpočet náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a už vôbec nie náhrady nemajetkovej ujmy, akej sa domáha žalobca. Na uvedené súd prvej inštancie opakovane upozornil žalobcu v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Žalobca však súdu nepredložil žiaden dôkaz, ani taký dôkaz nenavrhol, z ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností stanoviť výšku nárokov, ktorých sa domáha. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že (s výnimkou náhrady nemajetkovej ujmy) ide o otázku odbornú, ktorú môže zodpovedať jedine znalec, alebo osoba odborne veci znalá. Samotná nesporná skutočnosť, že k určitému presahu stavby a oplotenia žalovaných 1/ a 2/ do pozemku žalobcu došlo, nepostačuje na to, aby súd mohol žalobe bez ďalšieho vyhovieť. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že by bolo nehospodárne pokračovať v konaní (napr. výsluchom znalca, následne posúdením námietok žalovaných - vydržanie vlastníckeho práva a pod.), keď je zrejmé, že aj keby súd na základe výsledkov následného dokazovania mohol určiť priebeh spornej hranice, žalobe by nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať výšku nárokov, ktoré si uplatňuje. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, a nositeľa dôkazného bremena, zásadne určuje hmotnoprávna norma, upravujúca sporný právny pomer strán konania. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno preukázať výšku nárokov prináležalo žalujúcej strane bolo náležité (nebolo podstatným, na závery ktorého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie v tomto smere poukázal, či išlo o rozhodnutie obchodného alebo občianskoprávneho senátu, nakoľko jeho závery boli aplikovateľné aj pre občianskoprávny vzťah). Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 8Cdo 181/2016). Súd prvej inštancie opakovane uviedol predbežné právne posúdenie veci o nedôvodnosti žaloby, keďže nemal za preukázanú výšku finančných nárokov, ktoré sú predmetom nárokov žalobcu (tak ako bola zmena žaloby pripustená na pojednávaní 8.6.2020), bolo na žalobcovi, aby následne uplatnil prostriedok procesného útoku, napr. návrhom na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením podľa § 206 CSP (súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby), žalobca však napriek tomu uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, keďže už doložil množstvo dokladov.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania spôsobeného stresom a frustráciou, tu súd prvej inštancie správne uviedol, že na úspešné uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu je potrebné preukázať, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby /žalobcu/ alebo jeho vážnosť v spoločnosti, prípadne iný zásah do súkromia žalobcu, ktorý by svojou intenzitou odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobca okrem vyššie uvedeného strohého odôvodnenia súdu nepredložil žiadne dôkazy a vykonanie žiadnych iných dôkazov ani nenavrhol. Vznik psychickej traumy tak ostal v rovine jeho (aj podľa odvolacieho súdu nepreukázaných) tvrdení. Pokiaľ ide o časť žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil katastrálnemu odboru Okresného úradu v Piešťanoch povinnosť zapísať znenie výroku č. I a č. II (z naposledy súdom pripustenej zmeny /petitu/ žaloby) ako ťarchu v časti C na liste vlastníctva č. XX kat. úz. Q., súd prvej inštancie správne skonštatoval, že okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy, pričom povinnosti mu vyplývajú priamo z katastrálneho zákona. Zápis finančných nárokov, akých sa domáha žalobca voči žalovaným - tieto nie sú ťarchou, nakoľko neobsahujú vecné bremeno, záložné práva, predkupné práva, ktoré by mali účinky vecných práv, ani iné práva, ktoré by boli dohodnuté ako vecné práva. Z povahy veci by mohlo ísť o poznámku podľa § 38 katastrálneho zákona - skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informujú o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti, avšak povinnosť okresného úradu zapísať poznámku je obsiahnutá v § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, nemožno ju ukladať rozhodnutím súdu samostatným výrokom. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozsudok nie je v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto navrhuje jeho zamietnutie, na inom mieste odvolania, že rozsudok nie je v súlade nielen s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj so základnými princípmi CSP čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 ods. 1, preto navrhuje jeho zrušenie, odvolací súd k tejto námietke uvádza, že bez konkretizácie v čom (konkrétne) má nesúlad spočívať (za konkretizáciu nesúladu nemožno považovať všeobecné tvrdenie odvolateľa, že za správnejší a spravodlivejší pokladá postup riešenia sporu podľa uznesenia o naposledy súdom pripustenej zmene žaloby na pojednávaní dňa 8.6.2020), nebolo možné túto námietku považovať za dôvodnú. Tiež pokiaľ žalobca navrhoval zamietnutie rozsudku, tak takáto námietka bola zmätočnou, nakoľko zamietnuť alebo vyhovieť možno len žalobe a odvolateľ v jeho odvolaniach navrhoval tiež zrušenie rozsudku v napadnutých častiach. Odvolateľ tiež v odvolaní opätovne uvádzal a rozvíjal skutkové tvrdenia a námietky voči súdom nariadenému znaleckému dokazovaniu, uvedené už pred súdom prvej inštancie, poprel tvrdenie žalovaných o vydržaní, tvrdil vadu právoplatného uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania (v dôsledku neakceptovania návrhov žalobcu), neprejednanie jeho námietok voči znaleckému posudku a poukazoval na ním predložené dôkazy vo vzťahu k uplatneným nárokom. Odvolací súd k týmto námietkam uvádza, že sa netýkali súdom prvej inštancie konštatovaného neunesenia dôkazného bremena žalobcom preukázať výšku nárokov (čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby), ale základu nárokov, a tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že po vykonaní dokazovania na pojednávaní o.i. aj znaleckým posudkom č. 10/2020, strany uviedli, že nemajú k nemu žiadne pripomienky, preto ani tieto námietky neboli dôvodnými. Tvrdenie žalobcu, že na základe neprejednaného ZP nemohol vypracovať výpočet odplaty bolo potrebné považovať za účelové, keďže výpočet v odvolaní zrealizoval, hoci ako tvrdí tak nemohol urobiť. Pokiaľ sa žalobca snaží navodiť v závere odvolania dojem, že výška nárokov v zmenenej žalobe (naposledy súdom pripustenej zmene žaloby na pojednávaní dňa 8.6.2020) bola vypočítaná podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., tak toto sa z jeho podania z 22.5.2020 „Výpočet odplaty...“ nepodáva, v tomto podaní výslovne uviedol, že pre uvedený výpočet odplaty bol použitý zákon č. 582/2004 Z.z. - príloha č. 2 (rovnako v jeho podaní zo 17.9.2020), rovnako sa to nepodáva ani zo Zápisníc o pojednávaní z 8.6.2020 a 18.11.2020. Žalobca až v 2. odvolaní uviedol, že pre výpočet odplaty použil Vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, a prílohou odvolania bol takýto výpočet, uviedol, že v prípade ak súd nerozhodne o správnosti výpočtu vlastnou úvahou, uzneseniu súdu o ustanovení znalca sa brániť nebude. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V predmetnom spore nebol žalobcom uplatnený pred súdom prvej inštancie prostriedok procesného útoku, a to skutkové tvrdenie o výške uplatňovaných nárokov /výpočte výšky nárokov/ podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Takéto skutkové tvrdenie uplatnil žalobca až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré však odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko sa netýkalo procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemalo byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nešlo o prostriedok procesného útoku a procesnej obrany, ktorý by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ani odvolateľ v odvolaní netvrdil, neuvádzal, že by malo ísť o opravný prostriedok s právom novôt. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia kvalifikovane uviedol rozhodujúci skutkový stav, na ktorý vecne správne aplikoval hmotnoprávne i procesné právne predpisy, z ktorých vyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie postupoval i v súlade s prejednacou zásadou a zásadami hodnotenia dôkazov, adekvátne preukázanému skutkovému stavu, dôkaznej procesnej aktivite i ostražitosti strán konania, predovšetkým dôkaznej iniciatíve a vyhodnoteniu dôkazného bremena. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu a v časti trov konania (III. a IV. výrok) podľa ustanovenia § 387 <. ods. 1 a 2 CSP <. ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj od rozhodnutia vo veci samej závislého, odvolaním nespochybneného rozhodnutia o náhrade trov konania.
7. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ boli plne úspešní aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nevidel v predmetnom spore dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)