Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/14/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XXXX/XX, tohto času bytom O. N., B. de H., V. X Z. XXX, XXX XX H., E., o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 166 zo dňa 09. decembra 2021 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom. Výrokom II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že dňa 13.11.2020 bola súdu postúpená žaloba žalobcu z Okresného súdu Banská Bystrica, ktorou sa domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 25.06.2019 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Slovenská sporiteľňa, a. s. (banka) dňa 25.09.2014 vystavila potvrdenie o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver č. 5062646264 s tam uvedenými podmienkami. Banka dňa 06.03.2019 vyhotovila list, obsahom ktorého je oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom jeho adresátom bol žalovaný. Tento list bol dňa 07.03.2019 riadne odoslaný žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Banka vyhotovila dňa 26.03.2019 list, obsahom ktorého je výzva žalovanému na uhradenie dlhu v sume 11 229,11 eur a upozornenie banky na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe. Tento list bol riadne odoslaný dňa 28.03.2019 žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Dňa 24.06.2019 uzatvorila banka so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE, predmetom ktorej malo byť aj postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému v sume 11 627,36 eur zo spotrebného úveru na čokoľvek č. 5062646264. Banka dňa 29.06.2019 vyhotovila list, obsahom ktorého je oznámenie o postúpení pohľadávky z predmetného úveru na žalobcu. Výška postúpenej pohľadávky uvedená nebola. Jeho adresátom bol žalovaný. Žalobca nepredložil súdu žiadnu listinu, obsahom ktorej by bola predmetná písomná úverová zmluva a ani návrh na uzatvorenie zmluvy. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa až 4, , , , , ; ; o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcej právnej skutočnosti, že postupca uzatvoril so žalovaným konkrétnu (platnú) úverovú zmluvu. Žalobca súdu predložil iba potvrdenie banky (postupcu) o jej uzatvorení, čo nenahrádza predloženie samotnej úverovej zmluvy. V potvrdení, ktoré vystavuje banka, totiž môžu byť uvádzané obsahové náležitosti zmluvy, resp. môže byť uvádzaný obsah zmluvného (úverového) vzťahu v rozpore s jej skutočným obsahom. Pritom zmluvné podmienky

spotrebiteľského úveru sú v bežnej praxi relatívne rozsiahle. Úverová zmluva obsahuje pomerne vysoký počet rôznych údajov, ktoré majú podstatný význam pre obsah zmluvy, resp. obsah zmluvného vzťahu. Nepredloženie úverovej zmluvy v písomnej forme žalobca žiadnym relevantným racionálnym spôsobom neodôvodnil. Vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu na margo tejto právnej skutočnosti uviedol, že banka dňa 25.09.2014 akceptovala listom s názvom „Potvrdenie o uzavretí zmluvy“ návrh žalovaného v znení v akom bol doručený. Na základe uvedených právnych skutočností bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 5062646264. Podľa súdu z tvrdení žalobcu vyplývalo, že úverová zmluva bola uzatvorená v písomnej forme. Súd mal za to, že v spore zo spotrebiteľskej zmluvy sa obsah zmluvného úverového vzťahu preukazuje samotnou zmluvou, nie potvrdením, ktoré vystaví veriteľ. Posúdenie obsahu textu zmluvy má zásadný vplyv aj na to, či je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Môže takisto vyvstať okolnosť, že úverová zmluva by nebola platne uzatvorená vzhľadom na jej znenie (napríklad by neobsahovala záväzok dlžníka, že poskytnuté prostriedky vráti s úrokmi). Súd takisto zdôraznil, že nemal preukázané, či prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo urobené bez zmien alebo dodatkov k tomuto návrhu. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky (pričom zároveň súd podotkol, že táto nie je jednotná) predpísaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v . Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. a 11 ods. 1 neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ust. musia byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Uvedený nedostatok (nepredloženie úverovej zmluvy súdu) sa pokúsil žalobca napraviť žiadosťou o odročenie pojednávania za účelom predloženia textu úverovej zmluvy, resp. presnejšie za účelom preverenia toho, či vôbec nejakou úverovou zmluvou disponuje. Podľa názoru súdu, ak však žalobca, resp. jeho právny zástupca neodôvodnil relevantnými dôvodmi potrebu takéhoto odročenia pojednávania, tak táto skutočnosť ide na jeho ťarchu (takými dôvodmi by pre súd boli napríklad dôvody spočívajúce v náhlom zlyhaní techniky pri zabezpečení listín na pojednávanie). Podľa súdu bolo racionálne očakávať, že súd na pojednávaní bude vyžadovať od žalobcu úverovú zmluvu. Opačným postupom by súd poškodzoval postavenie slabšej strany. Navyše žalobca je žalobcom v stovkách sporov a je právne zastúpený a z toho vyplýva, že žalobcovi musí byť zrejmé, že všetky dôkazy týkajúce sa jeho žalobného nároku má predkladať včas. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, v dôsledku čoho by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že žalovanému v priebehu konania vznikol iba náklad na poštovné v súvislosti so zaslaním odporu proti platobnému rozkazu a vyjadrenia zo 17.08.2021, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom rozhodujúcej právnej skutočnosti, že postupca so žalovaným uzatvoril konkrétnu (platnú) úverovú zmluvu. Žalobca považoval za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy a žalovaný čerpal peňažné prostriedky od postupcu - táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu sporná - na čo však súd neprihliadol a vec následne nesprávne právne posúdil. Žalobcovi nie je jasný dôvod zamietnutia žaloby, keď súd na jednej strane uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnosti uzavretia zmluvy, no na druhej strane na viacerých miestach odôvodnenia konštatoval, že absencia spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že rozhodnutie súdu je zároveň zmätočné, keď si jednotlivé body odôvodnenia rozhodnutia navzájom odporujú. V zmysle ustanovení zákona je podľa názoru žalobcu nepochybné, že sankciou za nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a nie absolútna neplatnosť, ako sa to snažil vo svojom rozhodnutí prezentovať súd prvej inštancie. Žalobca zároveň v konaní tvrdil a naďalej tvrdí, že zmluva uzatvorená bola, o čom žalobca v konaní doložil aj potvrdenie o uzatvorení zmluvy a platobnú históriu, ktorá preukazuje a zároveň potvrdzuje čerpanie finančných prostriedkov žalovaným. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nenamietal uzatvorenie zmluvy (svoju procesnú obranu založil len na tom, že úver bol poskytnutý jemu a jeho

bývalej manželke - čo sa však v konaní nepreukázalo, keďže o úver žiadal len žalovaný a bol poskytnutý len jemu), a preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd vyhodnotil skutkovú otázku platného uzavretia zmluvy v písomnej forme za spornú (keďže uvedená skutková otázka predstavuje tzv. nesporné skutkové tvrdenie s ohľadom na ). Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd mal dospieť zrejme k opačnému záveru - a teda, že zmluva je neplatná, nakoľko nemá písomnú formu, a preto sa jedná v zmysle ust. - 4 a nasl. o absolútne neplatný právny úkon. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcej právnej skutočnosti, že so žalovaným bola uzatvorená konkrétna (platná) úverová zmluva v písomnej forme.

6. Odvolacie námietky žalobcu boli koncentrované na tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení veci súdom ohľadne neplatnosti uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere č. 5062646264 zo dňa 25.09.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“), ako aj na tvrdenia o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa a .

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa .

11. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

12. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. Podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz

14. V predmetnej veci žalobca tvrdil, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej len „banka“) a žalovaným bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 5062646264 zo dňa 25.09.2014. Žalobca v tejto súvislosti predložil súdu listinu označenú ako „Potvrdenie o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere“ zo dňa 25.09.2014 (ďalej len „potvrdenie o uzatvorení zmluvy“). Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v prostredí elektronického bankového systému tzv. internetbankingu. Zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou podľa a nasl. , pričom vzhľadom na postavenie zmluvných strán, keď banka mala postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa, ide aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. a zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle príslušných ustanovení .

15. Odvolací súd má za potrebné najskôr poukázať na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. v zmysle ktorého ma súd pri hľadaní riešenia prejednávanej veci zohľadniť a aplikovať všetky zákonné kritéria platné pre výklad právnych úkonov za súčasnej preferencie výkladu v prospech ich platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu. V zmysle ustanovenia platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd následne vykonáva dokazovanie ku skutkovým tvrdeniam, ktoré sú v konaní sporné. Vyššie uvedené ustanovenie sa aplikuje aj v prípade konaní s ochranou slabšej strany. Ustanovenia o spotrebiteľských sporoch v tomto smere neupravujú žiadnu výnimku, ako je tomu napr. v prípade koncentrácie konania v spore so spotrebiteľom, ktorý nie je zastúpený advokátom. Ako uviedol žalobca, žalovaný v predmetnom konaní výslovne nepoprel tvrdenie žalobcu o tom, že medzi bankou a žalovaným bola uzatvorená predmetná zmluva o úvere. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti však správne prihliadol na povahu spotrebiteľského sporu a v zmysle materiálnej korekcie postavenia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany zisťoval aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci podľa . Námietka žalobcu o tom, že súd mal bez ďalšieho vychádzať z nesporných skutkových tvrdení podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí.

16. Výklad v zmysle preferencie platnosti právneho úkonu však na základe doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu neumožňoval dospieť k záveru o tom, že by zmluva o úvere nebola uzatvorená platne. Ako už bolo uvedené, žalovaný nenamietal platné uzatvorenie zmluvy a žalobca v konaní preukázal platobnú históriu predmetného úverového vzťahu zo zmluvy o úvere, z ktorého bolo možné dospieť k záveru, že finančné prostriedky boli poskytnuté a žalovaný časť z nich splatil. Nepochybne tak banka poskytla žalovanému finančné prostriedky zodpovedajúce výške poskytnutého úveru. Potvrdenie o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere nebolo podpísané žalovaným. Toto potvrdenie preto nemožno považovať za uzatvorenú zmluvu o úvere. Žalovaný ale ani pri tomto potvrdení nenamietal, že údaje v ňom uvedené nezodpovedajú jeho návrhu na uzatvorenie zmluvy.

17. Pre platnosť zmluvy o úvere zákon nevyžaduje jej písomnú formu. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere však sankcionuje podľa bezúročnosťou a bez poplatkovosťou úveru. Samotný návrh na uzatvorenie zmluvy, ako aj jeho akceptácia preto nemusí byť uskutočnený v písomnej forme, ak táto skutočnosť neodporuje dohode zmluvných strán, ktorej nedodržanie by malo za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie neskúmal, či zo zmluvného vzťahu strán, najmä všeobecných obchodných podmienok banky nevyplýva nejaká dohoda o forme právneho úkonu, resp. ani to, ako žalovaný zvyčajne s bankou

komunikoval (napr. uzatvorená dohoda o elektronickej komunikácii) a ako s ním vstupoval do právneho vzťahu.

18. Súd prvej inštancie v tomto smere neskúmal aj to, či vzhľadom na ustanovenie účinného v čase uzatvorenia zmluvy nemožno vychádzať z toho, že boli splnené podmienky zachovania písomnej formy aj inak, než len v klasickej listinnej podobe. Žalobca tvrdil, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v prostredí elektronického bankového systému - internetbankingu. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto uzatvorenie zmluvy zodpovedá uzatvoreniu zmluvy elektronickými prostriedkami. V takomto prípade bolo potrebné skúmať, či takáto forma uzatvorenia zmluvy umožňuje zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Odvolací súd zároveň poukazuje na o bankách vo vzťahu k identifikácii klienta banky. Prístupom klienta do elektronického bankového systému sa klient určitým a jedinečným spôsobom autorizuje. Klient takýmto spôsobom mohol autorizovať aj samotný návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, či súhlas s akceptáciou návrhu banky v znení, ako žalobca preukázal potvrdením o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere. Bolo úlohou súdu preskúmať, či žalovaný skutočne požadoval uzatvorenie zmluvy o úvere a túto skutočnosť autorizoval v elektronickom systéme banky a či predložené potvrdenie o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere nemožno považovať za preukázanie zachytenia obsahu právneho úkonu. Len po takýchto zisteniach bolo možné dospieť k záveru o tom, či zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí nedostatkom písomnej formy s následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, avšak nie neplatnosti samotnej zmluvy o úvere.

19. Odvolací sú má ďalej za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám podľa , v zmysle ktorých súd v odôvodnení okrem iného jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie skutočne nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, a teda, či išlo o neunesenie dôkazného bremena žalobcom, resp. nedostatok písomnej formy, ktorý však nesankcionuje neplatnosťou, ale bezúročnosťou a bez poplatkovosťou poskytnutého úveru, ako odvolací súd uviedol aj vyššie. Bez náležitého odôvodnenia nemôže odvolací súd preskúmať ani správnosť právneho posúdenia veci.

20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže vyššie uvedené nedostatky nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.

21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vzhľadom na vyššie uvedené preskúmať, či existovala osobitná úprava uzatvárania zmlúv elektronickými prostriedkami medzi bankou a žalovaným, najmä s ohľadom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, a skutočnosť, akým spôsobom žalovaný s bankou komunikoval. Ďalej súd vzhľadom na zistené skutočnosti a okolnosti prípadu posúdi, či došlo k uzatvoreniu zmluvy elektronickými prostriedkami a či pri takomto uzatvorení zmluvy bola alebo nebola zachovaná písomná forma s prípadnými sankciami z toho vyplývajúcimi. V prípade, že by dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola dojednaná písomne, nie je to dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže aj v takom prípade je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, avšak úver na jej základe poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov. Po vyriešení otázky existencie / neexistencie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme sa súd bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku tak z hľadiska vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj z hľadiska jeho výšky, keď dôsledne preskúma výšku poskytnutého úveru, rozsah jeho splatenia, splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a omeškanie dlžníka. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj ďalšími námietkami strán uplatnenými v konaní, vrátane hmotnoprávnych námietok žalobcu uplatnených v odvolacom konaní, ale aj námietok žalovaného uplatnených už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).