Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: Peter Rýzek E.S.O., Športová 5284/23, Senica, IČO: 40 206 181, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanej: Mgr. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. Z. XXXX/XX, H., zastúpená splnomocnenkyňou: Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 1.764,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -224 zo dňa 25.10.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 1.496,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.496,58 eur od 19.12.2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 267,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 267,60 eur od 19.12.2014 do zaplatenia m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti z a m i e t a .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov prvoinštančného konania vo výroku II. m e n í tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,66 %.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 69,66 %.

V. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania štátu vo výroku III. m e n í tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.764,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,18 eur od 19.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. vyslovil, že štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne až 4, a , , , a , , , a , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a , , a a Základných princípov (ďalej len „“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 28.06.2016, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30.06.2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.764,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,18 eur od 19.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca

odôvodnil žalobu tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o dielo a vykonal pre ňu práce v celkovej hodnote 1.764,18 eur, za čo vyhotovil faktúru č. 53/2014 zo dňa 04.12.2014, s lehotou splatnosti 18.12.2014, pričom žalovaná fakturovanú sumu neuhradila. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o dielo, konkrétne zmluva o oprave a úprave veci, uzavretá medzi stranami sporu je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle v spojení s a nasl. a zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa a nasl. , pretože žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnými otázkami v konaní, ktoré boli aj predmetom dokazovania, boli otázky, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, a ak áno, či došlo k realizácii prác vyfakturovaných žalobcom, a aká je ich cena. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že žalobca komunikoval vo veci prác s bratom žalovanej Ing. O. R. a zmluvu o dielo žalovaná so žalobcom neuzatvorila.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom bola ústne uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci. Žalovaná síce popierala vznik zmluvného vzťahu, keď tento mal vzniknúť medzi žalobcom a jej bratom Ing. O. R., avšak súčasne si odporovala, keď tvrdila, že do domu žalobcu pustila, ďalej uvádzala, že keď žalobca prestal na stavbe pracovať, pri ďalších prácach sa už o práce zaujímala, keďže ju žalobca sklamal, z čoho vyplýva nutnosť predchádzajúceho uzavretia zmluvy o oprave a úprave veci. Z uvedeného je zrejmé, že na základe niečoho musela spolupráca prebiehať, a týmto bola práve ústna zmluva o oprave a úprave veci, keď iné hodnoverné vysvetlenie žalovaná neposkytla. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že objednávateľom prác mal byť jej brat, ktorý žalobcu poznal, a nie ona, pretože nemala ani peniaze na zaplatenie ceny diela, bolo by nelogické, aby ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, v ktorej mali byť práce vykonávané, bez uzavretia zmluvy umožnila žalobcovi vstup do nehnuteľnosti a následný výkon prác a tolerovala by tak prítomnosť cudzích osôb v jej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že k uzavretiu ústnej zmluvy o oprave a úprave veci medzi stranami sporu naozaj došlo, je možné vyvodiť aj z tvrdení žalovanej o tom, že v izbe, kde sa robilo, ona nebývala, bola väčšinou v práci a doma bola jej matka. Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 20.10.2016, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „vo všeobecnej rovine je potrebné konštatovať, že pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je treba vychádzať i z ich následného správania sa, lebo možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie bude zodpovedať posudzovanej vôli. V prípade, že sa jedná o právny úkon uzavretý v ústnej forme, či konkludentne, je pri spore veľmi obtiažne zistiť, ako si strany tohto úkonu zamýšľali upraviť svoje práva a povinnosti. Pokiaľ súd prihliadne k následnému správaniu sa účastníkov, ktoré vyloží v súlade so zásadami logiky a pri zohľadnení toho, ako by za daných okolností obvykle postupovali iní racionálni účastníci právneho úkonu, nie je dôvod takémuto postupu čokoľvek vyčítať. Trvať za všetkých okolností na vyčerpávajúcom doložení presného znenia daného zmluvného vzťahu by znamenalo v podstate popretie možnosti uzatvárania zmlúv v inej než písomnej podobe i v prípade, kedy to zákon nevyžaduje.“. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie vyvodil, že zmluva o oprave a úprave veci medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá v ústnej forme s poukazom na ich prejav vôle, ako aj ich následné správanie sa, a síce umožnenie výkonu prác žalobcom, resp. jeho pracovníkom, na nehnuteľnosti žalovanej, čím možno rovnako uzavrieť, že žalovaná je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

3. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozsahu vykonaných prác a ich hodnoty ležalo na žalobcovi, ktorý, ak chcel byť v konaní úspešný, musel v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanej a o týchto skutočnostiach poskytnúť súdu tzv. plný dôkaz, ktorým by v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukázal svoje skutkové tvrdenie, keď súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Súd dospel k záveru, že žalobca vykonal vodoinštalatérske a kúrenárske práce tak, ako boli tieto vyfakturované. Žalovaná (najmä v odpore proti platobnému rozkazu, ale i vo vyjadrení zo dňa 31.08.2018) popierala vykonanie prác žalobcom, avšak len vo všeobecnosti, bez bližšej špecifikácie svojich tvrdení, keď požadovala len predloženie zmluvy o dielo, hoci vedela, že táto nebola písomná, žiadala preukázať, kedy došlo k realizácii diela a k jeho odovzdaniu a k vzniku nároku na cenu diela, vrátane preukázateľných a dôvodných nákladov s realizáciou diela. Vykonanie prác v rodinnom dome žalovanej mal súd preukázané nielen výsluchom žalobcu, ale aj svedeckými výpoveďami U. A. a Ing. O. R., a napokon aj žalovanej, ktorá potvrdila, že žalobca v jej nehnuteľnosti práce vykonával. Žalobca podrobne špecifikoval rozsah vykonaných prác a použitého materiálu a

jeho tvrdenia boli podopreté predovšetkým svedeckou výpoveďou U. A., ktorý presne popísal práce vykonávané v nehnuteľnosti žalovanej, ako aj spôsob ich vykonávania. Napokon, ani žalovaná výsluch tohto svedka žiadnym spôsobom nespochybnila. Výpoveď svedka U. A. súd vyhodnotil ako dôveryhodnú napriek tomu, že v rozhodnom čase tento pracoval pre žalobcu ako učeň. Pri dôkaze výpoveďou svedka súd hodnotil vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú). Naproti tomu súd výpoveď svedka Ing. O. R. vyhodnotil ako nedôveryhodnú (bez ohľadu na príbuzenský vzťah k žalovanej), nakoľko táto bola nielen v rozpore s tvrdeniami žalobcu, ale najmä žalovanej, ktorá navrhla vykonanie tohto dôkazu na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Žalobca tvrdil, že cenovú kalkuláciu žalovanej neposielal, jednali ústne aj o rozsahu prác. Podľa žalovanej brat (Ing. O. R.) faktúru neuhradil, lebo cenovú ponuku nedostal vopred. Podľa svedka Ing. O. R. však trvalo asi dva mesiace, kým dostal cenovú ponuku po urgencii, a keď ju dostal, zastavil spoluprácu, lebo ceny na internete boli o 50 % nižšie oproti cenám od žalobcu. Svedok rovnako tvrdil, že žalobca faktúru nevystavil, hoci skutočnosť, že žalobca faktúru vystavil, nebola medzi stranami sporu sporná. Aj keď sa snažil svedok tento rozpor dovysvetliť, súd jeho tvrdeniu neuveril a vyhodnotil ho v tomto smere za účelové v úmysle napraviť svoju nesprávnu odpoveď na otázku položenú právnym zástupcom žalobcu. Rozporné bolo rovnako aj tvrdenie svedka čo do rozsahu žalobcom vykonaných prác. Svedok uvádzal, že žalobca vysekal iba dve diery, priniesol 10 ks medeného potrubia, ktoré zložil na terase a nič iné nerobil. Tvrdil, že určite nebola vykonaná montáž rozvodov, ani potrubie, ani trubice. Oproti tomu žalovaná uvádzala a potvrdila, že nejaké trubky tam boli osadené a niečo zostalo vonku, pričom rovnako žalobca tvrdil, že potrubie zabudované do domu bolo a 5 m zostalo na balkóne. Súd bol preto názoru, že vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka Ing. O. R. nebolo možné túto posúdiť ako objektívnu a pravdivú.

4. Žalovaná v konaní síce sporovala rozsah prác, avšak neuviedla, ktoré zo žalobcom vyfakturovaných prác neboli vykonané. Uviedla iba, že nejaké trubky boli osadené, niečo zostalo vonku a je to tam doteraz. Súd takéto tvrdenie žalovanej posúdil ako neúčinné popretie skutkových tvrdení, keď nepreukázala, ktoré z vyfakturovaných prác vykonané neboli. Skutočnosť, že vyfakturované práce žalobca aj reálne vykonal, preukazuje aj listina - faktúra predložená žalobcom na č. l. 43, v ktorej žalovaná žiadala žltou farbou vyznačené položky špecifikovať. Podľa názoru súdu však žalovaná nespochybnila práce vykonané žalobcom ani použitý materiál, žiadala len doplniť náležitosti faktúry, a to konkrétne pri položkách búranie otvorov a sekanie rýh žiadala doplniť množstvo (počet) a cenu za jednotku, rovnako pri položke dopravné žiadala uviesť počet km a cenu za 1 km. Súd preto následné tvrdenie žalovanej, že vyfakturované práce vykonané neboli, označil za účelové tvrdenie v úmysle vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi za ním vykonané práce a zakúpený materiál.

5. V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovanú vykonal v zmysle ústnej zmluvy o oprave a úprave veci vodoinštalatérske a kúrenárske práce tak, ako boli vyfakturované. Nebolo však preukázané, na akej konkrétnej cene za vykonané práce sa zmluvné strany dohodli, preto bolo potrebné vychádzať z ceny primeranej. Primeranosť ceny nie je stanovená žiadnym právnym predpisom, jej určenie je vecou súdu. Primeranú cenu za konkrétne dielo nie je možné stanoviť presnou hodnotou, alebo bude vyjadrená vždy istým rozpätím, v rámci ktorého sa primeraná cena pohybuje. Pri svojej úvahe o primeranosti ceny súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2021, vypracovaného za účelom určenia hodnoty vykonaných prác, podľa záveru ktorého hodnota prác vykonaných žalobcom a použitého materiálu predstavuje celkom sumu 1.305,36 eur bez DPH. Nakoľko si žalobca faktúrou č. 53/2014 vyúčtoval za vykonané práce a použitý materiál sumu 1.247,15 eur (546,27 + 323,79 + 132,84 + 73,19 + 49,77 + 121,29) bez DPH, súd túto sumu vyhodnotil za primeranú. Naviac súd uviedol, že strany sporu k vypracovanému znaleckému posudku nemali žiadne výhrady alebo pripomienky.

6. Čo sa týka dopravného účtovaného žalobcom v sume 223 eur bez DPH, žalovaná toto v konaní nesporovala. Pokiaľ na faktúre č. 53/2014 žiadala doplniť informácie ohľadom počtu km a ceny za 1 km (č. l. 43), uvedené nevylučuje, že žalobca nebol oprávnený si dopravné účtovať, navyše, keď podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca je zo Z., s čím mu v súvislosti s dopravou do H. vzniknú náklady. Práve naopak, uvedené potvrdzuje, že dopravné bolo medzi stranami sporu dohodnuté. Pokiaľ chcela žalovaná jeho výšku účinne sporovať, bolo potom potrebné,

aby uviedla, na dopravné v akej výške by mal podľa nej žalobca nárok, predložiť súdu o tom plný dôkaz, alebo za tým účelom navrhnúť doplnenie dokazovania, čo však neurobila.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. rozsudku a žalobcovi priznal nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy 1.764,18 eur (hodnota prác a materiálu vo výške 1.247,15 eur bez DPH + dopravné 223 eur bez DPH = 1.470,15 eur bez DPH + 20 % DPH vo výške 294,03 eur = 1.764,18 eur s DPH), keď bolo nesporné, že žalobca je platcom DPH, pričom súd mal jednoznačne za preukázané, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca vykonal pre žalovanú práce a zakúpil materiál, za čo vystavil žalovanej faktúru, vrátane dopravného, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila ani len čiastočne. Vzhľadom k tomu, že žalovaná peňažný dlh neplnila, dostala sa do omeškania, za čo si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) zo sumy 1.764,18 Eur odo dňa 19.12.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry dňa 18.12.2014, do zaplatenia. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, súd mu rovnako tento vo výroku I. rozsudku priznal.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa článku 4 ods. 1, , a a , keď konštatoval, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže v konaní vznikli štátu trovy, a to vyplatením znalečného vo výške 3,26 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. -212 zo dňa 08.06.2021, ktorým bolo znalcovi priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok v celkovej výške 503,26 Eur, pričom suma vo výške 500 eur bola vyplatená z preddavku na znalca zloženého žalobcom dňa 09.10.2020, súd prvej inštancie zároveň vo výroku III. rozsudku priznal štátu náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (t. j. rozsahu, v ktorom hradil znalečné štát), a to za použitia zásady úspechu v konaní, keď plne úspešný bol žalobca, s tým, že o výške náhrady trov konania a výške trov znaleckého dokazovania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná od počiatku namietala, že zmluvu o dielo so žalobcom nikdy neuzavrela, pričom predmetnú zmluvu o dielo, ktorej obsahom mohlo byť žalobcom fakturované plnenie, uzatvoril so žalobcom ako objednávateľ subjekt iný od žalovanej, a to jej brat Ing. O. R.. Žalovaná teda vyhlasovala, že pasívne vecne legitimovanou v konaní objektívne nie je. Uviedla, že pustenie žalobcu do domu nie je relevantná skutočnosť vo vzťahu k tomu, či žalovaná je alebo nie je objednávateľkou. Relevantnou je naopak skutočnosť, s kým sa žalobca dohodol na uzatvorení zmluvy o dielo. Žalovaná dáva do pozornosti, že už pri prvom úkone žalobcu, kedy žalobca mimosúdne vyzval žalovanú na úhradu faktúry, namietala, že nevie, o akú fakturáciu a akú zmluvu ide, pretože žalovaná so žalobcom žiadnu zmluvu o dielo neuzavrela. Súčasne, žalovaná označila konkrétnu osobu, ktorá mala byť objednávateľom a tým bol brat žalovanej, ktorý naviac priamo pred súdom v rámci svojej výpovede výslovne uviedol, že zmluvu o dielo uzatvoril so žalobcom on. Len žalobca v rámci dokazovania tvrdil, že zmluvu uzatvoril so žalovanou, a to len ústnu. Žalovaná považuje preto za normálne, že žalobcu do domu pustila za účelom výkonu činností, ktoré si žalobca dohodol s Ing. O. R.. Žalovaná nikdy nepopierala, že by nevedela o činnostiach, ktoré mal vykonať žalobca po dohode s Ing. O. R.. Pustenie do domu samo osebe neznamenalo v danej situácii nič iné, len poskytnutie súčinnosti žalobcovi zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie usúdil, že keďže žalobca žalovanú podľa jej slov sklamal, musela s ním byť vo zmluvnom vzťahu. Žalovaná odmieta, že by mala byť zmluvnou stranou v pozícii objednávateľa len preto, že sa negatívne vyjadrila k osobe žalobcu. Pokiaľ Ing. O. R. bol s činnosťou žalobcu nespokojný, mohla byť nespokojná aj žalovaná. Táto nespokojnosť však nemá absolútne žiadny vplyv na objektívnu skutočnosť, aká osoba bola objednávateľom na základe zmluvy o dielo. Žalovaná dôrazne odmieta, že by malo byť nelogické, že umožnila žalobcovi vstup do nehnuteľnosti bez uzavretia zmluvy (z jej strany) a tolerovala prítomnosť cudzích osôb v jej nehnuteľnosti. Žalovaná vedela o existencii zmluvy o dielo medzi Žalobcom a Ing. R. a preto umožnila - strpela výkon prác zo strany žalobcu. Tiež z tvrdení žalovanej o tom, že v izbe, kde sa robilo, ona nebývala, bola väčšinou v práci a doma bola jej matka, nijako nevyplýva, kto je objednávateľom v rámci zmluvy o dielo, a to jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri zhodnotení

dôkazov opomenul zohľadniť to podstatné, a to výpoveď Ing. O. R., ktorý potvrdil, že si výslovne nielen objednal plnenie od žalobcu, ale že sa zaviazal za toto plnenie aj zaplatiť a bolo tomu tak z toho dôvodu, že sa so žalobcom osobne poznal. Zo správania žalovanej je od úvodu zrejmé, že pri doručení výzvy žalobcu bola zmätená, nevedela, o čo sa jedná, nevedela, prečo žalobca zasiela výzvu na úhradu práve jej a nie Ing. O. R., deklarovala, že jej nebol známy obsah zmluvy o dielo všeobecne, t.j. predmet diela, dohodnutá cena diela, nevedela, o čom pojednávajú konkrétne fakturované položky. Pokiaľ súd prvej inštancie vytýka žalovanej, že svoje výhrady k zmluve formulovala len všeobecne, žalovaná namieta, že uvedené nemôže ísť na jej ťarchu, lebo jednoducho obsah zmluvného vzťahu nepoznala a nezostáva jej preto nič iné, ako odmietnuť jej účasť na zmluvnom vzťahu ako celok bez ďalšieho. Žalovaná hneď v úvode označila správnu osobu objednávateľa.

10. Vo vzťahu k otázke riadneho vykonania diela žalovaná dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že zhotoviteľ má nárok na cenu diela, ktoré je vykonané riadne. Žalovaná v rámci svojej obrany tvrdila, že žalobcovi nevznikol nárok na cenu diela. Žalovaná spochybnila, že by práce, ktoré mala možnosť osobne na vlastné oči vidieť, boli žalobcom vykonané riadne. Svedok Ing. O. R. v konaní tiež namietal, že práce, ktoré vykonal žalobca, neboli vykonané riadne. Výhrady Ing. R. ako objednávateľa mali byť napokon aj dôvodom, prečo žalobca nemal v plnení pokračovať. Žalobca nijako nepreukázal, že práce, ktoré mali byť vykonané, boli vykonané riadne a že mu vznikol nárok na cenu diela. Skutočnosť riadneho vykonania diela nevyplýva z listinných dôkazov, zo svedeckých výpovedí ako ani zo znaleckého posudku, nakoľko tento sa zameriava na ocenenie prác, nie na kvalitatívnu stránku. Súd prvej inštancie tak svojvoľne prijal záver o riadnom dodaní diela, t. j. čo do kvality a kvantity, bez toho, aby túto otázku nejako výslovne posudzoval alebo sa ňou zaoberal. Žalovaná, ako aj Ing. O. R. sa na pojednávaní ohradzovali voči kvalite realizovaných plnení. Súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil na konštatovanie, že rozsah prác má za preukázaný. Toto je však konštatovanie ku kvantitatívnemu rozsahu prác, nie kvalitatívnemu. Kvalitatívna stránka diela v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje. Povinnosťou žalobcu v rámci dôkazného bremena bolo tak preukázať nielen skutočnosť, že práce vykonal, ale že ich vykonal riadne. Súd prvej inštancie okamih vzniku nároku žalobcu na cenu diela v konaní osobitne vôbec neposudzoval.

11. K rozsahu deklarovaných prác žalovaná namietala, že súd prvej inštancie neprijal v jej prospech výpoveď Ing. O. R., pričom tohto vyhodnotil ako „nedôveryhodného svedka“. Žalovaná má za to, že je potrebné vychádzať z výpovede Ing. O. R., lebo len on ako zmluvná strana vie presne uviesť, čo malo byť obsahom zmluvy o dielo z pozície objednávateľa. V každom prípade, pokiaľ súd prvej inštancie vytýkal žalovanej rozpory s výpoveďou svedka Ing. O. R., rovnakým spôsobom mal pristupovať k žalobcovi, ktorého výpovede sú vo vzájomnom rozpore. Sám žalobca sa v konaní opakovane vyjadril, že jeho práca skončila vysekaním dier a drážok do múrov nehnuteľnosti a potom prestal uskutočňovať ďalšie práce, pretože mu žalovaná nezaplatila preddavok. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia k odporu zo dňa 13.12.2016. Nikde sa ďalej neuvádza, že by mal realizovať inštaláciu, t. j. montáž potrubia. Ďalej na pojednávaní zo dňa 30.05.2017 sa vyjadril právny zástupca žalobcu k rozsahu vykonaných prác a žalobca zmenil rétoriku až po prednese jeho právneho zástupcu, kde už potom ďalej tvrdil, že vykonal aj montáž, čo mal ďalej dosvedčiť svedok U. A.. Tento svedok ale nemohol dosvedčiť montáž, keďže si protirečil s vyjadreniami žalobcu. Účasť U. A. na vykonaní diela a jeho status pritom sami osebe nevzbudzujú dôveru, čomu súd nevenoval žiadnu pozornosť. Súd prvej inštancie úplne rovnako mohol dospieť k záveru, že svedok U. A. je nedôveryhodný, ba nedôveryhodný je aj samotný žalobca, pretože ten si odporoval vo vlastných vyjadreniach.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vo vzťahu k zmluve o dielo ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalovaná v odvolaní namietala, že nemala možnosť sa vopred oboznámiť s jej obsahom. V tomto smere je veľmi dôležitá informačná povinnosť žalobcu ako dodávateľa pred uzavretím zmluvy. Ak niektoré povinnosti spotrebiteľa plniť neboli vopred dojednané alebo dodávateľ o nich spotrebiteľa vopred neinformoval, nemôže ich plnenie od spotrebiteľa vyžadovať. Tým sa má spotrebiteľ ochraňovať pred akýmikoľvek dodatočnými požiadavkami na plnenie zo strany dodávateľa. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá nepoznala obsah zmluvy o dielo, vrátane ceny diela, nemôže žalobca spravodlivo požadovať, aby mu žalovaná ako spotrebiteľ cenu diela zaplatila. V tejto súvislosti má žalovaná za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, kedy neposkytol žalovanej osobitnú ochranu v rámci spotrebiteľských práv aplikáciou príslušných právnych noriem, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa. Žalovaná ďalej uviedla, že v konaní odmietala dohodu o dopravnom, nakoľko odmietala nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky ako celok, t.j. vrátane dopravného. Pokiaľ žalovaná nebola zmluvnou stranou, nie je

možné od nej spravodlivo požadovať, aby podrobne popísala čo bolo presne predmetom zmluvy o dielo, resp. aký bol dojednaný rozsah prác, aká bola dohodnutá cena diela, aký bol dohodnutý čas plnenia, aké boli dohodnuté ďalšie podmienky (dopravné), aká bola dohodnutá akosť diela, použitý materiál, iné podstatné okolnosti atď..

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17.12.2021. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobca uviedol, že všetky tvrdenia žalovanej v časti odvolania, v ktorom namietala nedostatok jej pasívnej legitimácie v súdnom konaní, sú v rozpore s dôkazmi, ktoré súdu predložil a tiež s vykonaným dokazovaním v priebehu súdneho konania. Nie je pravdou, že by žalovaná od počiatku namietala svoju pasívnu legitimáciu, t.j. že nie ona uzatvorila ústnu zmluvu o dielo na vykonanie vodoinštalatérskych prác v nehnuteľnosti, v ktorej je výlučnou vlastníčkou. V danej súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie žalovanej zo dňa 27.02.2015 k jeho výzve na zaplatenie sumy 1.764,18 eur zo dňa 18.02.2015, na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 09.06.2015, na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 17.10.2016, na vyjadrenie k jeho vyjadreniu k odporu zo dňa 19.01.2017. Ku všetkým uvedeným vyjadreniam žalovanej a jej právneho zástupcu je nutné uviesť, že ani raz žalovaná a jej právny zástupca neuviedli, že žalovaným má byť Ing. O. R.. Žalovaná namietala iba to, že vo faktúre číslo 53/2014 nie je podrobnejšie uvedené, aké práce pre ňu vykonal a aký materiál pre ňu použil. Je teda nepochybné, že v tomto časovom úseku nikdy nenamietala svoju pasívnu legitimáciu. K tvrdeniu, že žalovaná si bola vedomá toho, že práce v jej nehnuteľnosti vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo iba s ňou preukazuje aj jej konkrétna reakcia priamo do samotnej faktúry číslo 53/2014 vystavenej dňa 04.12.2014. Žalovaná priamo v tejto faktúre písomne uviedla údaje, ktoré chce doplniť v danej faktúre. V spodnej časti tejto faktúry je aj podpis žalovanej. Ani v reakcii žalovanej na uvedenú faktúru nie je absolútne žiadny údaj o tom, že by ona samotná nemala byť žalovaná. Tvrdenie o tom, že pasívne legitimovaným v danom konaní by mal byť Ing. O. R. bolo uvedené právnym zástupcom žalovanej až na pojednávaní na Okresnom súde Trnava dňa 30.05.2017, kde uviedol, že k výkonu vodoinštalatérskych prác v rodinnom dome žalovanej komunikoval s jej bratom Ing. O. R.. Uvedené tvrdenie je absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Ing. O. R. ho iba zoznámil so žalovanou, pričom uviedol, že s jednotlivými prácami v dome žalovanej ho nemá zaťažovať, lebo je to jej dom. Objednávateľom vodoinštalatérskych prác bola jednoznačne žalovaná a iba s ňou dojednával aké vodoinštalatérske práce bude pre ňu robiť.

14. Ďalším argumentom, že žalovaná si nemala objednať vykonanie vodoinštalatérskych prác v jej dome, žalovaná uvádzala, že „nemala peniaze“, „mala začínať s podnikaním“. Žalobca uviedol, že on nemal žiadnu vedomosť o tom, aké sú majetkové pomery žalovanej. Žalovaná mu hovorila, že je učiteľkou a že okrem svojho výkonu prác v škole zabezpečuje aj doučovanie pre žiakov. Nikdy sa nestalo, že by sa žalovaná akýmkoľvek spôsobom vyjadrovala k tomu, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie prác, ktoré pre ňu vykonával. Ak žalovaná tvrdí, že nemala peniaze na zaplatenie vykonaných prác, ide o absolútne zavádzajúce tvrdenie z jej strany. Žalobca poukázal na to, že v konaní mal záujem uzatvoriť so žalovanou aj mimosúdnu dohodu, pričom za týmto účelom predložil súdu mailovú komunikáciu medzi sporovými stranami. Žalobca má za to, že je jednoznačne preukázané, že v tomto súdnom konaní je pasívne legitimovanou žalovaná.

15. K námietke žalovanej ohľadom rozsahu vykonaných prác žalobca uviedol, že Ing. O. R. nemal absolútne žiadnu vedomosť o tom, aké práce pre žalovanú na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo vykonal. Okrem toho, že Ing. O. R. ho zoznámil so žalovanou, nikdy počas ním vykonávaných prác pre žalovanú nebol v danej nehnuteľnosti. V danej súvislosti poukázal na vyjadrenia svedka Ing. O. R. na pojednávaní dňa 26.09.2017, z ktorých vyplýva, že tento nemal absolútne žiadnu vedomosť o konkrétnych prácach, ktoré pre žalovanú vykonával a nemal absolútne žiadnu vedomosť o ich vzájomnej komunikácii so žalovanou po vykonaní prác. Ing. O. R. nikdy nepredložil žiadnu cenovú ponuku na vodoinštalatérske práce u žalovanej, pretože sa spolu o cenovej ponuke pre žalovanú nikdy nerozprávali. Svedok Ing. O. R. tiež na pojednávaní dňa 26.09.2017 uviedol: „Žalobca nevystavil žiadnu faktúru.“. Uvedené vyjadrenie potvrdzuje, že Ing. O. R. so žalovanou vôbec nekomunikoval, pretože nemal absolútne žiadnu vedomosť o faktúre, ktorú žalovanej vystavil. Zo všetkých horeuvedených dôvodov je teda preukázané, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil jeho výpoveď ako nedôveryhodnú. Svedok U. A. na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, aké práce spolu s ním pre žalovanú vykonával. Tiež uviedol, že: „Na stavbe u žalovanej bol žalobca, jeho syn - môj spolužiak s ktorým sme robili, žalovaná a ešte nejaká pani s ňou, myslím, že asi mama alebo nejaká príbuzná. Okrem týchto menovaných osôb, som si nevšimol, žeby tam niekto iný bol.“ Ďalej svedok U. A. uviedol: „Pán žalobca komunikoval

so žalovanou.“. Žalovaná, ktorá bola prítomná na tomto pojednávaní sa k výpovedi svedka U. A. žiadnym spôsobom nevyjadrila, nepoprela tvrdenia svedka U. A. o tom, že by nevykonával práce spolu s ním pre žalovanú. Svedok U. A. jednoznačne potvrdil, že okrem žalovanej so žiadnou inou osobou k prácam pre žalovanú nekomunikoval. Na preukázanie jednotlivých prác pre žalovanú a hodnotu týchto prác bol vypracovaný znalecký posudok č. 01/2021 zo dňa 21.05.2021, znalcom Ing. Petrom Mateášom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác. Znalec v tomto znaleckom posudku uviedol aká bola hodnota vykonaných prác podľa faktúry číslo 53/2014. Žalobca uviedol, že rešpektuje závery znalca, ku ktorým dospel na základe obhliadky nehnuteľnosti. Žalovaná bola prítomná pri obhliadke, ktorú Ing. Peter Mateáš v súvislosti so svojou povinnosťou vypracovať znalecký posudok uskutočnil. Žalovaná absolútne žiadnym spôsobom pri samotnej obhliadke nespochybnila jednotlivé ním vykonané a znalcom kontrolované práce pre žalovanú. Žalovaná sa na výzvu súdu k znaleckému posudku žiadnym spôsobom nevyjadrila. Je teda zrejmé, že žalovaná nemala žiadne námietky k záverom zo znaleckého posudku č. 01/2021, ktoré aj súd použil pri svojom rozhodovaní. Súd prvej inštancie pri hodnote a rozsahu vykonaných prác bral do úvahy znalecký posudok č. 01/2021, ktorým bol preukázaný skutočný rozsah a hodnota týchto prác.

16. K časti odvolania žalovanej k spotrebiteľskému charakteru zmluvy o dielo žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danej ústnej zmluve o dielo uzatvorenej medzi ním a žalovanou ide o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že medzi ním a žalovanou došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, v žiadnom prípade nemožno hovoriť neprijateľných zmluvných podmienkach v tejto zmluve. K námietkam žalovanej k určeniu výšky dopravného, ktoré bolo súdom priznané, žalobca uviedol, že v tejto časti sa žalovaná žiadnym spôsobom v priebehu pojednávania a vykonaného dokazovania nevyjadrovala. Iba v poznámkach k faktúre číslo 53/2014 uviedla údaje: „Koľko km?, Koľko za jeden km? - chýba“. Žiadnym iným spôsobom žalovaná nespochybnila vyúčtované dopravné vo faktúre číslo 53/2014. Súd sa s touto námietkou žalovanej v odôvodnení rozsudku dostatočne vyporiadal a správne bral do úvahy vypočítané dopravné. Žalovaná mala vedomosť o tom, že za účelom vykonávania vodoinštalatérskych prác dochádzal do H. zo Z. a je nepochybné, že mu vznikli náklady za dopravné.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len čiastočne.

18. Podľa , zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

19. Podľa , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

20. Podľa , ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

21. Podľa , aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal zarobiť.

22. Podľa , ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

23. Podľa , opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

24. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2016 domáha zaplatenia sumy vo výške 1.764,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,18 eur od 19.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o dielo a vykonal pre ňu práce v celkovej hodnote 1.764,18 eur, za čo vyhotovil faktúru č. 53/2014 zo dňa 04.12.2014, s lehotou splatnosti 18.12.2014, pričom žalovaná fakturovanú sumu neuhradila. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý bol súdom prvej inštancie zistený správne, z ktorého dôvodu nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( ). Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľky uvedených v odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené len v časti okresným súdom priznanej sumy týkajúcej sa položky vo faktúre označenej ako „dopravné“. Odvolací súd však zároveň nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov prvoinštančného súdu v časti týkajúcej sa námietok žalovanej ohľadom pasívnej vecnej legitimácie, riadneho vykonania diela, rozsahu vykonaných prác a spotrebiteľského charakteru zmluvy o dielo, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považuje za vecne správne.

31. Za správny možno považovať záver súdu prvej inštancie, že zmluva o dielo, konkrétne zmluva o oprave a úprave veci, uzavretá medzi stranami sporu je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle v spojení s a nasl. . Ako správne tiež uviedol súd prvej inštancie, uvedená zmluva vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu (žalobca - dodávateľ, žalovaná - spotrebiteľ) je zároveň i spotrebiteľskou zmluvou podľa . Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu (a v odvolaní to nespochybňuje ani samotná žalovaná), založeného žalobcom a žalovanou predmetnou zmluvou o dielo, resp. zmluvou o oprave a úprave veci.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom bola ústne uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci, z ktorého dôvodu námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej strany sporu bola nedôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti, podobne ako to už učinil aj súd prvej inštancie, poukazuje na správanie sa žalovanej bezprostredne po

vzniku zmluvného vzťahu ako aj po vystavení faktúry za žalobcom vykonané práce a na jej následnú argumentáciu v priebehu súdneho konania.

33. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Z chronológie úkonov strán sporu jednoznačne vyplýva, že žalovaná svoju pasívnu legitimáciu prvotne nespochybňovala a vyjadrovala výhrady k spôsobu fakturácie i k špecifikácii jednotlivých položiek uvedených žalobcom vo faktúre zo dňa 04.12.2014. Žalovaná v liste zo dňa 27.02.2015 žiadala o predloženie kompletného súpisu prác, vrátane podrobného rozpisu materiálu, keď jednotlivé položky mali byť špecifikované len rámcovo a všeobecne (viď č. l. 33). V liste zo dňa 09.06.2015 žalovaná zotrvala na pôvodných výhradách, predmetnú faktúru a výšku uvedenej ceny na faktúre rozporovala a opätovne požiadala o informáciu, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že je oprávnený fakturovať jednotlivé položky, vrátane dopravného (viď č. l. 18). Žalovaná vzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie až na pojednávaní dňa 30.05.2017 s odôvodnením, že žalobca s ňou nekomunikoval, neuzavrel s ňou žiadnu zmluvu a vo veci komunikoval s jej bratom. Na pojednávaní dňa 26.09.2017 žalobca súdu predložil faktúru č. 53/2014 s rukou písanými pripomienkami podpísanými žalovanou, v ktorých žiadala podrobnú špecifikáciu jednotlivých položiek požadovaných k úhrade (č. l. 43). Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že námietka nedostatku pasívnej legitimácie bola vznesená účelovo až na pojednávaní dňa 30.05.2017, napriek tomu, že faktúra bola vystavená už 04.12.2014 a žalovaná svoju pasívnu legitimáciu prvotne nespochybňovala. Z jej vyjadrení tiež vyplýva, že od žalobcu žiadala podrobnú špecifikáciu jednotlivých položiek faktúry bez toho, aby namietala existenciu zmluvného vzťahu. Zároveň na pojednávaní dňa 30.05.2017 uviedla, že s matkou, s ktorou obývajú spoločnú nehnuteľnosť, chceli vodoinštalatérske a kúrenárske práce, robila si prieskum cien u konkurencii a po odchode žalobcu si zabezpečila na dokončenie prác ľudí, pričom pri ďalších prácach sa už o práce zaujímala, keďže ju žalobca sklamal a kontrolovala si všetko sama. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v konaní v súlade s jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

34. Ďalšie odvolacie námietky sa týkali otázky riadneho vykonania diela a rozsahu deklarovaných prác. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.12.2014 vystavil žalobca žalovanej faktúru č. 53/2014 na sumu 1.764,18 eur s DPH, resp. 1.470,15 Eur bez DPH, so splatnosťou 18.12.2014. Faktúrou vyfakturoval v sumách bez DPH nasledujúce položky: montáž rozvodov vrátane materiálu: potrubie z medených rúrok O 15 x 1 - 546,27 eur, O 18 x 1 - 323,79 eur, O 22 x 1 - 132,84 eur, trubice Mirelon 42 m - 73,19 eur, búracie a sekacie práce - 171,06 eur, dopravné 223 eur.

35. V súvislosti s procesnou aktivitou oboch strán sporu v priebehu konania, odvolací súd dáva do pozornosti, že pojmami procesný útok a procesná obrana ( ) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami až malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ).

36. Žalobca tvrdil, že rozsah ním vo faktúre uvádzaných prác zodpovedal ním reálne vykonaným prácam v nehnuteľnosti žalovanej, pričom uvedenú skutočnosť fakticky potvrdzuje ocenenie prác znalcom Ing. Petrom Mateášom v znaleckom posudku č. 1/2021, a to aj na základe obhliadky nehnuteľnosti za prítomnosti žalovanej, ktorá sa konala dňa 13.05.2021 (ako to vyplýva zo str. 6 znaleckého posudku). Znalec neposudzoval kto tieto práce vykonal, nakoľko to nebolo predmetom znaleckého posudku, no ocenil práce reálne vykonané v nehnuteľnosti žalovanej. Žalovaná na druhej strane síce spochybňovala rozsah prác vykonaných zo strany žalobcu a tvrdila, že tieto práce dokončili iné osoby, na ktorých prácu dohliadala, no v rámci kontradiktórneho procesu neprodukovala dôkazy o tom, že dokončenie prác fakticky realizovala iná osoba a v tomto smere preto neuniesla dôkazné bremeno. Naopak žalobca v konaní popri znaleckom posudku a vlastných výpovediach preukázal ním tvrdené skutočnosti tiež výpoveďou svedka U. A., ktorý sa ako učeň spolupodieľal na vykonávaní prác v nehnuteľnosti žalovanej.

Svedok potvrdil, že vysekávali diery do steny a prerážali z miestnosti do miestnosti, montovali do dier medené rúry aj s izoláciou s tým, že v podstate to už bolo nachystané na prevádzku, len tam nebol kotol a radiátor. Uviedol tiež, že žalobca vo veci komunikoval so žalovanou. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na vyjadrenie samotnej žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 30.05.2017 potvrdila, že „nejaké trúbky tam boli osadené“, čo je inak v rozpore s výpoveďou brata žalovanej (Ing. O. R.) na pojednávaní dňa 26.09.2017. K dôveryhodnosti jednotlivých svedkov sa vyjadril už súd prvej inštancie a odvolací súd sa nemá dôvod v tomto smere odchýliť od jeho vecne správnej argumentácie, na ktorú poukazuje.

37. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca vykonal v zmysle ústnej zmluvy vodoinštalatérske a kúrenárske práce v rozsahu ním vyfakturovanom. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že zmluvné strany sa nedohodli na konkrétnej cene za vykonané práce, preto bolo potrebné v zmysle , vypracovaného za účelom určenia hodnoty vykonaných prác. V zmysle znaleckého posudku hodnota žalobcom vykonaných prác a použitého materiálu predstavuje celkom sumu 1.305,36 eur bez DPH. Žalobca si faktúrou č. 53/2014 vyúčtoval za vykonané práce a použitý materiál sumu 1.247,15 eur bez DPH (546,27 + 323,79 + 132,84 + 73,19 + 171,06), t. j. sumu nižšiu ako celkovú hodnotu vykonaných prác a použitého materiálu ustálenú znaleckým posudkom. Z uvedeného možno vyvodiť primeranosť žalobcom fakturovanej sumy za vykonané práce a použitý materiál a teda aj dôvodnosť podanej žaloby v časti sumy 1.247,15 eur bez DPH, resp. 1.496,58 eur s DPH.

38. Žalovaná v priebehu konania opakovane uvádzala, že doprava, resp. náhrada dopravy nebola medzi zmluvnými stranami (ústne uzavretej zmluvy o dielo) dohodnutá. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzkoprávneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdil, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, nesprávne však uzavrel, že súčasťou uzavretej zmluvy bola aj dohoda o náhrade dopravných nákladov (položka vo faktúre označená ako „dopravné“). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetom záväzkového vzťahu bolo vykonanie vodoinštalatérskych a kúrenárskych prác v nehnuteľnosti žalovanej, ktorej súčasťou nebola dohoda o náhrade nákladov vynaložených na dopravu. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že ak by sa aj požadovala úhrada nákladov fakticky vynaložených na dopravu, tieto v konaní zo strany žalobcu preukázané neboli, keďže žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy o reálnom vzniku nákladov a ich výške. Špecifikácia dopravného vo faktúre v podobe uvádzanej vzdialenosti násobenej žalobcom uvedenou sumou (446 km x 0,50 eur) takýmto dôkazom, i s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, nie je. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, preto dospel k záveru, že žaloba v časti požiadavky na úhradu dopravného, t. j. sumy 223 eur bez DPH, resp. 267,60 eur s DPH s príslušným úrokom z omeškania nie je dôvodná.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 1.496,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.496,58 eur od 19.12.2014 do zaplatenia podľa ako vecne správny potvrdil, keď ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal v tejto časti od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Naproti tomu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 267,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 267,60 eur od 19.12.2014 do zaplatenia v zmysle zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

44. Podľa , ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

45. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

48. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.

49. Zo spôsobu rozhodnutia odvolacím súdom v merite veci vyplýva, že v konaní mal žalobca úspech v rozsahu 84,83 % (vyhovujúca časť veci samej - 1.496,58 eur s prísl. zo žalobcom žalovanej sumy 1.764,18 eur s prísl.) a žalovaná v rozsahu 15,17 % (zamietnutie žaloby v časti 267,60 eur s prísl.), pričom rozdiel pomerných úspechov strán sporu predstavuje 69,66 %, v ktorom rozsahu má potom úspešnejší žalobca proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,66 %.

50. V rovnakom rozsahu potom zaznamenal žalobca úspech aj v odvolacom konaní, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, ako je to uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku odvolacieho súdu.

51. Výrokom V. rozsudku napokon odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania štátu vo výroku III. zmenil tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedeným spôsobom rozhodol z dôvodu, že trovy znaleckého dokazovania boli čiastočne hradené aj zo štátnych prostriedkov, keď tieto boli vynaložené na návrh žalobcu a v prospech žalobcu, ktorý má v zmysle predchádzajúcich výrokov (o trovách konania strán sporu) nárok na pomernú náhradu mu reálne vzniknutých trov (porovnaj s ust. , a ).

52. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).