Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-149-2016.pdf
PDF · 136.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/149/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v právnej veci žalobcu W. zastúpeného JUDr. JZ. proti žalovanej MUDr. K. zastúpenej JUDr. W. T., advokátom so sídlom D., C.. sv. X. XX, o zaplatenie 4.008,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. februára 2016, č.k. 5C/176/2000-955, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17,60% ročne zo sumy 241,98 Eur od 18.04.1998 do 17.04.1999. Vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.008,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,60 % ročne zo sumy 4.008,97 Eur od 13.07.1999 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku IV. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej právnej veci uplatňoval žalobca proti žalovanej nárok na zaplatenie ceny prác v rozsahu poslednej vystavenej faktúry č. XXXXX/ X za stavebné práce na rodinnom dome žalovanej a M. M., ktoré vykonal žalobca ako zhotoviteľ pre žalovanú a M. M. ako objednávateľov diela. V konaní mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, keď žalovaná s vtedajším priateľom M. M. ako objednávatelia si objednali u žalobcu ako zhotoviteľa zhotovenie stavby rodinného domu. Žalobca spočiatku tvrdil, že zmluvu uzavreli na základe písomnej objednávky žalovanej a M. M.; tvrdenú písomnú objednávku v konaní nepredložil, no trval na tom, že k uzatvoreniu zmluvy došlo minimálne v ústnej forme. Na predloženej zmluve o dielo zo dňa 02.11.1997 je podpis konateľa žalobcu a za objednávateľa je podpísaný M. M., no podpis žalovanej chýba. Uzavretie zmluvy o dielo v písomnej forme teda preukázané nebolo. Zákon však umožňuje uzavrieť aj ústnu zmluvu o dielo. Žalobca ústnu zmluvu o dielo síce uzatváral ako podnikateľský subjekt, ale žalovaná v právnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Spolu s M. M. si objednali zhotovenie rodinného domu, teda zhotovenie nehnuteľnosti na účely bývania. Vzhľadom na okolnosti prípadu je zrejmé, že zmluvný vzťah sa netýkal podnikateľskej činnosti žalovanej, a preto súd na záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o dielo aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú 1/ určenie diela ( predmetu zmluvy ), 2/ určenie ceny diela a 3/ vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. V predmetnej právnej veci dohodnuté dielo predstavoval výkon konkrétnych stavebných činností za účelom zhotovenia rodinného domu. Zmluvné strany sa ústnou formou dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, teda že žalobca zhotoví rodinný dom podľa projektovej dokumentácie a žalovaná spolu s M. M. uhradia žalobcovi odplatu za dielo. V danom prípade, keďže žalovaná nepodpísala zmluvu o dielo zo dňa 02.11.1997, v ktorej bola
uvedená celková cena diela 3.460.727 Sk a nebolo bez pochýb preukázané ani iným dôkazom, že by s takouto cenou diela súhlasila, súd uzavrel, že účastníci sa na konkrétnej cene diela nedohodli. Je však zrejmé, že sa dohodli na tom, že žalobca pre žalovanú a M. M. dielo zhotoví za odplatu prináležiacu v rozsahu skutočne vykonaných prác. Z predložených faktúr vystavených žalobcom žalovanej a M. M., priložených súpisov vykonaných prác a príjmových a výdavkových pokladničných dokladov totiž jasne vyplýva, že navrhovateľ objednávateľom fakturoval vykonávané práce priebežne a objednávatelia ich po odsúhlasení hradili. Súd potom vyhodnotil ako nedôvodnú obranu žalovanej o tom, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiaden právny vzťah, na základe ktorého by vzniklo žalobcovi právo domáhať sa proti žalovanej zaplatenia predmetnej peňažnej pohľadávky. Žalovaná popierala, že by práce a naviac práce podľa súpisu prác k faktúre č. XXXXX/X schválila, no jej tvrdenie bolo vyvrátené výsluchom svedka M. M., ako druhého objednávateľa diela, ktorý jednoznačne uviedol, že žalovaná všetky práce vykonané žalobcom odsúhlasila, pričom aj zo záznamu z kontrolného dňa 20.01.1998 vyplýva, že obaja objednávatelia svojím podpisom potvrdili súhlas s vykonaním naviac prác. Žalovaná spochybňovala, že práce vo faktúre č. XXXXX/X boli žalobcom vykonané v takom rozsahu ako si ich vyúčtoval a tvrdila, že niektoré z týchto prác (najmä búracie práce) neboli vykonané vôbec. V konaní bolo preukázané, že práce a naviac práce v zmysle súpisu vykonaných prác k predmetnej faktúre boli žalobcom vykonané. Potvrdili to svedkovia a ich vykonanie vyplýva aj z listinných dôkazov. Za účelom zistenia objemu prác vykonaných žalobcom na dome žalovanej súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo Y.. W. M., ktorého úlohou bolo zistiť, či boli zo strany žalobcu vykonané stavebné práce na stavbe rodinného domu v zmysle súpisov vykonaných prác priložených k faktúram č. XXXXX/X, č. XXXXX/X (keďže žalobca celkový rozsah prác rozdelil rovnakým dielom na každého z objednávateľov) a aká bola obvyklá cena týchto prác. Ustanovený znalec v posudku č. 79/2004 stanovil rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác posúdením jednotlivých položiek zo súpisu vykonaných prác a určil ich cenu na 241.548,64 Sk na obe faktúry a pri rovnakom podiele na jednu z faktúr pripadá 120.774,32 Sk. Keďže znalec Ing. W. M. neurčoval celkový rozsah prác vykonaný žalobcom na stavbe a žalovaná naďalej spochybňovala nárok žalobcu, a to aj tvrdením, že žalobca nevykonal všetky práce, ktoré fakturoval skoršími faktúrami, bolo potrebné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie na stanovenie celkového rozsahu prác vykonaných žalobcom a určenie ich ceny. Zo zhodných tvrdení účastníkov, z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca začal práce vykonávať v novembri 1997 a prestal vykonávať práce na dome v marci 1998. Od apríla 1998 už žalobca v prácach nepokračoval, čo konateľ žalobcu na pojednávaní odôvodnil tým, že žalovaná odmietla zaplatiť za práce vykonané v marci 1998, žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov, pričom žalovaná žalobcovi listom oznámila, že žalobca nemá pokračovať v prácach, pretože zadali práce inej firme. Z listu zo dňa 07.05.1998 vyplýva vôľa žalovanej a M. M., aby žalobca v prácach ďalej nepokračoval, pretože žalovaná s M. M. neboli spokojní s tým, že žalobca od apríla 1998 už nepokračuje v prácach a na dokončenie stavby oslovia inú firmu. Žalobca uvedený list akceptoval, práce na stavbe definitívne ukončil. Vzhľadom na súhlasný prejav vôle oboch zmluvných strán (na strane žalobcu prejavený konkludentne) došlo medzi zmluvnými stranami k dohode zrušení zmluvy o dielo, čím zanikol záväzok žalobcu zhotoviť dom podľa zmluvy, no ostalo mu právo proti žalovanej na zaplatenie neuhradenej primeranej ceny ním vykonaných prác. Práce, ktoré vykonal žalobca boli prekryté ďalšími prácami iného zhotoviteľa. Úplne presný rozsah prác vykonaných žalobcom na stavbe rodinného domu nebolo potom možné zistiť, pretože zmluvné strany pri ukončení prác žalobcom nevyhotovili odovzdávací protokol, v ktorom by boli zachytený súpis vykonaných prác, na čo poukázal aj ustanovený znalec Ing. M. W.. Nevyhotovenie odovzdávacieho protokolu pri ukončení prác žalobcom však ide na vrub oboch zmluvných strán. Spísanie vykonaných prác do protokolu bolo tak v záujme žalobcu, aby sa ustálil rozsah vykonaných prác, na zaplatenie ktorých budú povinní objednávatelia ako aj v záujme žalovanej, aby uhradila len práce, ktoré boli zhotoviteľom skutočne vykonané. Nevyhotovenie protokolu o vykonaných prácach teda nemôže byť iba na ujmu žalobcovi, a už vôbec nie v tom smere, žeby súd žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol, a to najmä za situácie, keď znalec bol schopný určiť rozsah žalobcom celkovo vykonaných prác a ich cenu. Hoci znalcovi Ing. W. pri vypracovaní posudku nebolo umožnené vykonať ohliadku domu, znalec posudok vypracoval a pri zisťovaní rozsahu vykonaných prác podľa zmluvy o dielo vychádzal z projektovej dokumentácie, z geometrického plánu na zameranie rozostavaného domu, v ktorých sú zadokumentované plánované a realizované rozmery múrov, konštrukcií, výmery plôch, druh a rozmery stavebného materiálu, z vyjadrení sporových strán prítomných na ohliadke ohľadom rozsahu dokončenosti muriva 1. nadzemného podlažia. Znalec teda za použitia svojich odborných znalostí bol spôsobilý spraviť záver, či žalobcom fakturované množstvá, objem jednotlivých prác zodpovedajú rozsahu prác vykonaných žalobcom, a to vzhľadom na rozsah, v akom žalobca dokončil prvé nadzemné podlažie. Pretože presný rozsah vykonaných prác nebol sporovými stranami zadokumentovaný a ani z
výpovedí svedkov nebolo možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že murivo 1. nadzemného podlažia dokončil žalobca v rozsahu 85% a na žalobcovi spočívalo v tomto smere dôkazné bremeno, súd pri stanovení ceny žalobcom realizovaných prác vychádzal z primeranej/obvyklej ceny vypočítanej znalcom pre rozsah dokončenia muriva 1. nadzemného podlažia 75%, s ktorým rozsahom dokončenosti sporného muriva žalovaná súhlasila na ohliadke, čo potvrdila na pojednávaní. Z tvrdení účastníkov a príjmových a výdavkových pokladničných dokladov bolo preukázané, že žalovaná spolu s M. M. žalobcovi uhradili za vykonané stavebné práce sumu 454.189,86 Sk/15.076,34 Eur a po pripočítaní uplatnenej sumy 4.008,97 Eur podľa predmetnej faktúry č. XXXXX/X, celkovo cena za všetky práce, ktoré vykonal žalobca na stavbe domu činí 19.085,31 Eur. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX Y.. M. W. primeraná cena za všetky práce vykonané žalobcom pri rozsahu dokončenia muriva 1. nadzemného podlažia 75%, vrátane vykonaných naviac prác je vyššia, a to 19.866,53 Eur s DPH. Výsluchom svedkov, ktorí práce na dome vykonávali, prípadne vykonávali dozor, listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami Ing. W. M. a Ing. M. W. mal súd za preukázané, že práce v zmysle súpisu prác k faktúre č. XXXXX/ X žalobca skutočne vykonal, a to aj prostredníctvom dodávateľských firiem, nejde o duplicitnú faktúru k faktúre č. XXXXX/X a uplatnená suma 4.008,97 Eur zodpovedá primeranej cene prác vykonaných žalobcom do momentu ukončenia vykonávania prác na stavbe domu a žalobca sa potom dôvodne domáhal proti žalovanej splnenia zmluvnej povinnosti - zaplatenia ceny za ním vykonané stavebné práce, keďže druhý objednávateľ M. M. na neho pripadajúcu polovicu ceny týchto prác podľa faktúry č. XXXXX/X žalobcovi uhradil. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal od žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 17,60% ročne zo sumy 4.008,97 Eur od 23.11.1998 do zaplatenia. Žalovaná spochybňovala, že faktúru č. XXXXX/X obdržala, no z listu zo dňa 12.07.1999, ktorý žalovaná adresovala žalobcovi je zrejmé, že v čase písania tohto listu poznala obsah predmetnej faktúry , keďže ju vyhodnotila ako duplicitnú čo do fakturovaných prác a týmto listom predmetnú faktúru vrátila žalobcovi. Pretože žalovaná list spísala 12.07.1999, súd ustálil, že v tento deň bola oboznámená s požiadavkou žalobcu na zaplatenie faktúry a prvý deň omeškania žalovanej je nasledujúci deň 13.07.1999, od ktorého patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, a to vo výške 17,60% ročne, s poukazom na ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže k 13.07.1999 bola diskontná sadzba 8,8%, a jej dvojnásobok, t.j. 17,60% ročne predstavuje úrok z omeškania, ktorý prináleží žalobcovi do zaplatenia istiny 4.008,97 Eur. S poukazom na uvedené skutočnosti za použitia ust. § 631 a § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd výrokom II. zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila sumu 4.008,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,60% ročne zo sumy 4.008,97 Eur od 13.7.1999 do zaplatenia, a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu výrokom III. zamietol. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17,60% ročne zo sumy 241,98 eur od 18.04.1998 do 17.04.1999, nakoľko žalobca vzal žalobu so súhlasom žalovanej v tejto časti späť. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na skutkovú zložitosť veci výrokom IV. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho vyhovujúcej časti do výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhala sa zmeny rozsudku v tejto časti tak, že žaloba žalobcu bude v celom rozsahu zamietnutá. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokovej vyhovujúcej časti nesprávne, nakoľko je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a jednak na nesprávnom právnom posúdení, čím sú dané dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Žalovaná považovala rozsudok súdu prvej inštancie za celkom nesprávny a založený na nedostatočnom a nepresvedčivom zdôvodnení právnych záverov súdu prvej inštancie predovšetkým vo vzťahu k preukázaniu existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a ňou, ale aj na nesprávnom posúdení preukázania toho, že žalobca riadne vykonal práce v rozsahu uplatneného nároku. Zásadnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie celkom nesprávne posúdil je otázka existencie právneho vzťahu medzi ňou a žalobcom, z ktorého by vyplýval uplatnený právny nárok žalobcu a jemu zodpovedajúca právna povinnosť žalovanej, pričom táto priamo súvisí s otázkou jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Namietala, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme preukázané nebolo, je v úplnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo nepochybne preukázané, že žalobca realizoval predmetné dielo na základe riadne písomne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá nemala žiadne známky neplatnosti či neúčinnosti a ktorá bola nepochybne platným právnym úkonom a nebolo preto možné pri hodnotení toho, na základe akého právneho vzťahu žalobca príslušné stavebné práce realizoval na takúto zmluvu neprihliadnuť. Súd prvej inštancie na jednej strane poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak zároveň vôbec neuviedol, prečo dospel k záveru, že uzavretie zmluvy o dielo v písomnej forme preukázané
nebolo, keď takáto zmluva o dielo uzavretá v písomnej forme bola na dôkaz predložená a keď aj samotný žalobca na pojednávaní výslovne uviedol, že žalobca na základe písomnej objednávky žalovanej a M. M. uzavrel zmluvu o dielo dňa 01.11.1997 a zároveň predložil k nahliadnutiu originál takejto zmluvy o dielo a uviedol, že táto je podpísaná iba M. M. a prečo nie je podpísaná aj žalovaná mu nie je dobre známe. Z ďalšieho prednesu žalobcu na pojednávaní je nepochybné, že žalobca uplatnený nárok odvodzoval práve od takejto písomne uzavretej zmluvy o dielo a za právny dôvod uplatneného nároku považoval výslovne túto písomne uzavretú zmluvu o dielo, ktorá podľa jej obsahu mala všetky tie podstatné náležitosti zmluvy o dielo, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v zmysle § 631 Obč. zákonníka a zároveň obsahovala aj dojednanie o cene diela v zmysle § 634 ods. 1 Obč. zákonníka. Za tohto stavu záver súdu prvej inštancie o tom, že uzavretie zmluvy o dielo v písomnej forme preukázané nebolo je celkom nesprávny a v nadväznosti na to je celkom nesprávny aj záver súdu prvej inštancie o existencii akejsi inej zmluvy o dielo uzavretej v ústnej forme, ktorej existenciu ani samotný žalobca netvrdil. V súdnom spise sa ako listinný dôkaz nachádza zmluva o dielo č. 003/97 podpísaná za zhotoviteľa v Bratislave dňa 01.11.1997 konateľom žalobcu a za objednávateľa v Trenčíne dňa 02.11.1997 M. M.. Práve z uvedenej písomnej zmluvy o dielo je celkom nechybné, že žalobca v súvislosti s realizáciou predmetného diela bol v právnom vzťahu len s M. M., pretože len tento svojím podpisom nasledujúcim o deň neskôr 02.11.1997 po podpise zmluvy žalobcom 01.11.1997 takto akceptoval návrh zmluvy predložený žalobcom, čím došlo medzi týmito účastníkmi k platnému vzniku zmluvy v zmysle ustanovení § 43a a nasl. Obč. zákonníka a skutočnosť, že žalovaná, ktorá bola na tejto zmluvy v jej záhlaví tiež ako objednávateľ označená, túto zmluvu nepodpísala, nemá na vznik tejto zmluvy a jej platnosť medzi žalobcom ako zhotoviteľom a M. M. ako objednávateľom žiaden vplyv. Z obsahu písomne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá vznikla dňom 02.11.1997 medzi žalobcom a M. M. je celkom zrejmé, že predmetom tejto zmluvy bolo plnenie nedeliteľné a že každý z objednávateľov označených v tejto zmluve sa zaviazal na plnenie povinnosti vo vzťahu k žalobcovi ako zhotoviteľovi bez vymedzenia pomeru účasti na plnení týchto povinností, z čoho je zrejmé, že ak zmluvu s takýmto obsahom ako objednávateľ podpísal len M. M., tak tento sa zaviazal voči žalobcovi na plnenie povinnosti v rozsahu celého predmetu zmluvy. Samotná skutočnosť, že hradila niektoré z predchádzajúcich faktúr žalobcu a že tieto boli vystavované v rovnakej výške na M. M. a na ňu rozdelením určitej vyúčtovanej sumy na polovicu, nemôže nič zmeniť na tom, že v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o dielo voči žalobcovi bol len M. M. a k takejto úhrade niektorých platieb v prospech žalobcu došlo práve v súvislosti s dohodou medzi M. M. a žalovanou o spoločnej realizácii predmetnej stavby, ktorá však nemá na zmluvný vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom a M. M. ako objednávateľom založený uvedenou písomnou zmluvou o dielo žiaden vplyv. Zo súhrnu týchto skutočností je zrejmé, že v tomto konaní o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo nie je pasívne vecne legitimovaným účastníkom, pretože zmluvu o dielo so žalobcom neuzavrela a závery súdu prvej inštancie o existencii takejto zmluvy v ústnej forme nemajú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a dokonca sú v priamom rozpore s nimi, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula existencia platnej zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme medzi žalobcom a M. M., na základe ktorej aj samotný žalobca predmetné dielo realizoval. Žalobca si preto akékoľvek plnenie titulom zaplatenia ceny za dielo mohol dôvodne uplatniť len voči M. M. ako objednávateľovi a následné vyporiadanie vzájomných nárokov medzi M. M. a ňou v súvislosti s ich dohodou o spoločnej realizácii predmetnej stavby by bolo len ich vecou ako účastníkov takéhoto iného právneho vzťahu. V nadväznosti na to je potom nesprávny aj záver súdu prvej inštancie o spôsobe zániku ústne uzavretej zmluvy o dielo v dôsledku listu zo dňa 07.05.1998 podpísaného M. M. a ňou a zaslaného žalobcovi, ktorý ho mal spôsobom uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia akceptovať. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neprihliadol na existujúcu platne uzavretú písomnú zmluvu o dielo medzi žalobcom a M. M., na základe ktorej žalobca všetky ním skutočne vykonané práce na predmetnej stavbe realizoval a na druhej strane vychádzal z existencie inej zmluvy o dielo uzavretej v ústnej forme medzi žalobcom ako zhotoviteľom na jednej strane a M. M. a ňou ako objednávateľmi na druhej strane, hoci existenciu takejto zmluvy netvrdili ani samotní účastníci a existencia takejto zmluvy z hľadiska času jej vzniku, spôsobu dojednania jej účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy a ďalších okolností nebola v konaní preukázaná a súd ju len hypoteticky vyvodil zo spôsobu fakturácie a platieb predošlých plnení, ktoré boli žalobcovi za vykonané práce zaplatené, pričom neprihliadal vôbec na to, že tento spôsob platenia týchto stavebných prác súvisel so vzájomnou dohodou M. M. a ňou o spoločnej realizácii predmetnej stavby a nemal dopad na právny vzťah žalobcu a M. M. založený platne uzavretou písomnou zmluvou o dielo zo dňa 02.11.1997. Dôvodila, že uplatnený nárok žalobcu voči nej je neopodstatnený, nakoľko nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a preto nie je pasívne vecne legitimovaná v konaní. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil i otázku preukázania rozsahu a kvality prác vykonaných na predmetnej stavbe žalobcom, keď neprihliadal na podstatnú skutočnosť, že žalobca v
konaní vôbec neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že práce uvedené v súpise vykonaných prác tvoriacom prílohu faktúry č. 01198/1, ktorú žalobca vystavil na ňu, skutočne vykonal. V tejto faktúre je žalobcom uvedené, že fakturuje za stavebné práce vykonané podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác na predmetnej stavbe v mesiaci marec 1998, avšak už zo súpisu vykonaných prác pripojeného k tejto faktúre je zrejmé, že tento nebol zo strany objednávateľa podpísaný. Zo znaleckého posudku Ing. M. W. vyplýva, že rozsah skutočne vykonaných stavebných prác nebolo možné spoľahlivo zistiť s ohľadom na značný časový odstup a s ohľadom na čiastočne odlišné stanoviská účastníkov sporu. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania pri ukončení prác žalobcom nevyhotovili súpis doteraz vykonaných prác, odovzdávací protokol , z ktorých listín by bolo možné presne zistiť rozsah prác, ktoré žalobca na stavbe vykonal , mal súd prvej inštancie pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu žalobu zamietnuť. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že nevyhotovenie odovzdávacieho protokolu, v ktorom by bol zachytený súpis vykonaných prác ide na vrub oboch zmluvných strán, je v úplnom rozpore so zásadami sporového občianskeho súdneho konania a nepreukázanie žalobcom tvrdeného nároku nemôže ísť vôbec na jej vrub, ale len na vrub žalobcu v podobe zamietnutia žaloby. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nevysporiadal s protichodným tvrdením svedka M. M., v súvislosti s listom zo dňa 12.07.1999 a jeho následnou výpoveďou na pojednávaní. Súd prvej inštancie neprihliadol tiež na to, že na preukázanie zaplatenia ceny podľa faktúry č. XXXXX/X vystavenej na M. M. bol predložený príjmový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 17.06.1998 pod č. XXXX a výdavkový pokladničný doklad M. M. zo dňa 17.06.1998 tiež pod tým istým číslom XXXX, čo pri riadnom slede udalostí musela byť veľká náhoda a čo si ani ona pri množstve prípadných výdavkových pokladničných dokladov vystavených v danom roku M. M. nevie celkom dobre predstaviť, ako by sa k takémuto poradovému číslu výdavkového pokladničného dokladu jeho vystaviteľ mohol dopracovať. Aj táto skutočnosť poukazuje na možnú účelovosť konania žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Napokon o celkom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie svedčí aj porovnanie celkovej sumy zaplatenej žalobcovi za príslušné stavebné práce s pripočítaním uplatnenej sumy v tomto konaní so závermi znaleckého posudku znalca Ing. M. W., kde súd vychádza z obvyklej ceny v danom mieste a čase (odpoveď č. 3) a nie z ceny podľa zmluvy o dielo, ktorá je nižšia a v prípade ktorej by žalobca bez ohľadu na všetky ostatné námietky uplatňoval viac oproti zmluve o dielo, od ktorej sám uplatnený nárok odvodzuje. V tomto smere sa súd nezaoberal tým, že súčet doposiaľ poskytnutých plnení žalobcovi s pripočítaním sumy uplatnenej v tomto konaní je súčtom cien účtovaných žalobcom podľa zmluvy o dielo zo dňa 02.11.1997 a teda je neporovnávateľnou veličinou s obvyklou cenou týchto prác. V dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení zásadnej otázky, na základe akého zmluvné vzťahu a s akou osobou žalobca predmetné práce vôbec realizoval, došlo potom k nesprávnemu postupu súdu aj pri hodnotení výšky celkového nároku žalobcu na zaplatenie ceny za tieto práce a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bola zaviazaná na plnenie v prospech žalobcu, hoci právna povinnosť na takéto plnenie u nej vôbec nie je daná a zároveň bola zaviazaná na plnenie vo väčšej výške, než v akej by žalobcovi pri preukázaní vykonania prác, ktorých zaplatenia sa domáha, skutočne patrilo. Tiež poukázala na celkovú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri vedení konania v tejto veci, majúcu v prípade prisúdenia uplatneného nároku žalobcovi významný negatívny dopad na ňu v podobe výšky sumy zodpovedajúcej úroku z omeškania, keď súd prvej inštancie v tejto veci, v ktorej sa konanie začalo v roku 2000, rozhodol prvýkrát rozsudkom až v roku 2016 a keď v období niekoľkých rokov vôbec vo veci riadne a plynule nekonal. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi ním, žalovanou a stavebníkom M. M. došlo v roku 1997 k uzatvoreniu zmluvy o dielo minimálne v ústnej forme. Je nesporné, že so žalovanou sa dohodli, že dielo zhotoví za odplatu v rozsahu skutočne vykonaných prác. Stavebné práce vykonával v priebehu mesiacov november 1997 až marec 1998, pričom priebežne fakturoval objednávateľom vykonávané práce a objednávatelia ich po odsúhlasení uhrádzali zo svojho stavebného sporenia v rovnakom podiele, každý v 1-ici. Tvrdenia žalovanej, že práce neobjednávala, že neuzatvorila s ním zmluvu o výstavbe a že faktúry mal hradiť len M. M., resp. že uhradila ako zálohu čiastku 200000 Sk sú účelové a zavádzajúce. Poukázal na to, že žalovaná neurobila žiaden taký úkon, ktorým by vyjadrila nesúhlas s vykonávaním stavebných prác. Naviac, práce a zmeny v projekte žalovaná odsúhlasila písomne podpisom záznamu z kontrolného dňa zo dňa 20.01.1998. Rozsah prác a ceny vykonaných prác boli zodpovedne posúdené znaleckými posudkami znalcov Ing. W. M. a Ing. W.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej vyhovujúcej časti) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. Po podaní odvolania žalovanou došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie bolo podané žalovanou proti napadnutému rozsudku za účinnosti pôvodného procesného predpisu O.s.p., posudzoval dôvody odvolania podľa jeho ustanovení.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výrokovej vyhovujúcej časti na tom právnom názore, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou a M. M. ako objednávateľmi došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo ústnou formou v zmysle § 631 a § 634 ods. 1 Obč. zákonníka. Konštatoval, že zmluvné strany sa ústnou formou dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, teda, že žalobca zhotoví rodinný dom podľa projektovej dokumentácie a žalovaná spolu s M. M. uhradia žalobcovi odplatu za dielo prináležiacu v rozsahu skutočne vykonaných prác, každý z nich v podiele 1/2-ice. Uzavretie zmluvy o dielo v písomnej forme v konaní preukázané nebolo, keďže na predloženej písomnej zmluve o dielo zo dňa 02.11.1997 je podpis konateľa žalobcu a za objednávateľov je podpísaný len M. M., na zmluve podpis žalovanej chýba. Nakoľko Občiansky zákonník v § 631 umožňuje uzavrieť aj ústnu zmluvu o dielo a keďže účastníci sa ústnou formou dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, vyvodil, že zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi v ústnej forme je platnou zmluvou. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca v období od novembra 1997 až do marca 1998 vykonával stavebné práce na stavbe rodinného domu, ktorý spoločne stavali M. M. so žalovanou a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie primeranej ceny vykonaných prác voči obom týmto objednávateľom v rovnakom podiele, t.j. po 1-ici. Žalobca vystavil za vykonané práce v decembri 1997 M. M. a žalovanej faktúry každému v sume po 33.307,96 Sk, ktoré žalovaná a M. M. uhradili. Ďalej vystavil žalobca za práce vykonané v januári 1998 faktúry, každému z objednávateľov na sumu 129.754,73 Sk, ktoré žalovaná a M. M. uhradili. Žalobca fakturoval za práce vykonané v marci 1998 žalovanej faktúrou č. XXXXX/X zo dňa 31.03.1998 sumu 128.064,48 Sk a M. M. faktúrou č. XXXXX/X zo dňa 31.03.1998 žalovanej sumu 128.064,48 Sk. Objednávateľ diela M. M. uvedenú faktúru dňa XX.XX.XXXX uhradil žalobcovi, žalovaná uvedenú faktúru žalobcovi neuhradila. Tvrdenia žalovanej, že práce a naviac práce podľa súpisu prác k faktúre č. XXXXX/X neschválila, vyhodnotil za nepravdivé, keď z výsluchu svedka M. M. bolo preukázané, že žalovaná všetky práce vykonané žalobcom odsúhlasila. Ďalej konštatoval, že z listu zo dňa 07.05.1998 vyplýva vôľa žalovanej a M. M., aby žalobca v prácach ďalej nepokračoval, pretože žalovaná a M. M. neboli spokojní s tým, že žalobca od apríla 1998 už nepokračuje v prácach, žalobca tento list akceptoval a práce na stavbe definitívne ukončil, čím došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o zrušení zmluvy o dielo, čím zanikol záväzok žalobcu zhotoviť dom podľa zmluvy, no zostalo mu právo proti žalovanej na zaplatenie neuhradenej primeranej ceny ním vykonaných prác. Ustanovený znalec Ing. W. M. v znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovil rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác k faktúre č. XXXXX/X posúdením jednotlivých položiek zo súpisu vykonaných prác a určil ich cenu na sumu 241.548,64 Sk na obe faktúry, z čoho polovica predstavuje 120.774,32 Sk. Znalec Ing. M. W. určil rozsah skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah v rozpätí 19.866,53 eur pri dokončenosti sporného muriva 75% až 20.302,24 eur pri dokončenosti sporného muriva 85%, vrátane DPH. Súd prvej inštancie pri stanovení ceny žalobcom realizovaných prác vychádzal z primeranej/obvyklej ceny vypočítanej znalcom pre rozsah dokončenia muriva prvého nadzemného podlažia 75%, s ktorým súhlasila žalovaná, t.j. zo sumy 19866,53 eur s DPH. Vzhľadom k tomu, že z výsluchu svedkov, ktorí práce na dome vykonávali, z listinných dôkazov, zo znaleckých posudkov Ing. M. a Ing. W. mal za preukázané, že práce v zmysle súpisu prác k faktúre č. XXXXX/X žalobca skutočne vykonal a uplatnená suma 4008,97 eur zodpovedá primeranej cene prác vykonaných žalobcom do momentu ukončenia vykonávania prác na stavbe domu, považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný, keď žalobca sa proti žalovanej domáhal splnenia zmluvnej povinnosti, a to zaplatenia ceny za ním vykonané stavebné práce, keďže druhý objednávateľ M. M. na neho pripadajúcu polovicu ceny týchto prác podľa faktúry č. XXXXX/X žalobcovi uhradil. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 17,60% ročne od 13.07.1999, keď ustálil, že žalovaná bola oboznámená s požiadavkou žalobcu na zaplatenie faktúry v čase písania listu zo dňa 12.07.1999 a prvý deň omeškania žalovanej je nasledujúci deň 13.07.1999, od ktorého patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka úrok z omeškania vo výške 17,60%.
7. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením rozsudku v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:
8. Žalovaná svojím odvolaním namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu existencie zmluvného vzťahu medzi ňou a žalobcom, teda nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v konaní, ako aj nesprávne priznanú výšku plnenia žalobcovi.
9. Podľa § 631 Obč. zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 10. Podľa § 634 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje druhej strane (objednávateľovi), že pre ňu vykoná určité dielo na svoje nebezpečenstvo za odmenu. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť dohodnutá aj až po vykonaní diela - § 634. K platnosti tejto zmluvy nepredpisuje Občiansky zákonník zvláštnu formu. Samotná zmluva teda nemusí upravovať aj výšku odplaty, teda cenu diela. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli na konkrétnej výške ceny diela a neupravujú ju ani osobitné predpisy, je objednávateľ podľa § 634 ods. 1 Obč. zákonníka povinný zaplatiť zhotoviteľovi primeranú cenu.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor životného prostredia č. ŽP XXXX/XXXX-Ra zo dňa XX.XX.XXXX bola na žiadosť stavebníkov - žalovanej a M. M. zo dňa 20.08.1997 povolená stavba rodinného domu S. XX, D., M. W., na pozemku parcela č. XXXX/X k.ú. D., ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a M. M.. Žalovaná spolu s vtedajším priateľom M. M. ako objednávatelia si objednali u žalobcu ako zhotoviteľa zhotovenie stavby rodinného domu. Z predloženej písomnej zmluvy o dielo zo dňa 02.11.1997 vyplýva záväzok zhotoviteľa vykonať stavebné práce v zmysle odsúhlasenej projektovej dokumentácie, vykonanej ohliadky objektu a následne vypracovanej a odsúhlasenej cenovej dohody, ktorá je súčasťou zmluvy. Jednalo sa o zhotovenie stavby rodinného domu S. XX, D. - M. W. na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. D.. V úvodnej časti písomnej zmluvy o dielo sú ako objednávatelia uvedení M. M. a žalovaná a ako zhotoviteľ je uvedený žalobca. Zmluva je podpísaná konateľom žalobcu dňa 01.11.1997 a M. M. o deň neskôr, t. j. dňa 02.11.1997; podpis žalovanej na zmluve chýba. Z vyjadrení žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že písomnú zmluvu o dielo nepodpísala, nakoľko nesúhlasila s cenou za zhotovenie diela. Žalovaná tvrdila, že žalobca prisľúbil, že rozpočet upraví, k čomu nedošlo, avšak napriek tomu žalobca so súhlasom objednávateľov, t.j. žalovanej a M. M. začal v novembri 1997 vykonávať stavebné práce na rodinnom dome objednávateľov a tieto vykonával až do marca 1998. Z vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe nepochybne vyplýva, že práce žalobcovi zadávala spoločne s M. M., vystupovala v pozícii spoluinvestora, nerozporovala, že bola spolu s M. M. objednávateľom diela, nenamietala svoj právny vzťah so žalobcom ako zhotoviteľom diela. Aj pôvodný právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 29.03.2001 potvrdil, že objednávateľmi diela boli M. M. spoločne so žalovanou. Z predložených faktúr vystavených žalobcom žalovanej a M. M., priložených súpisov vykonaných prác a príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ako aj z výsluchu účastníkov ďalej vyplýva, že žalobca objednávateľom fakturoval vykonávané práce priebežne a objednávatelia ich po odsúhlasení hradili. Dokazuje to aj záznam z kontrolného dňa zo dňa 20.01.1998, na ktorom M. M. a žalovaná podpismi odsúhlasili opodstatnenosť rozsahu vykonaných prác fakturovaných žalobcom za december 1997. Z výsluchu svedka M. M. ako druhého objednávateľa diela vyplýva, že žalovaná všetky vykonané práce zo strany žalobcu odsúhlasila, pričom aj zo záznamu z kontrolného dňa 20.01.1998 vyplýva, že obaja objednávatelia svojím podpisom potvrdili súhlas s vykonaním naviac prác, ktoré následne zahrnul žalobca do súpisu prác k faktúre č. 01198/1. Žalobca vystavil za práce vykonané v decembri 1997 M. M. faktúru č. XXXXX/X na sumu 33.307,96 Sk a žalovanej faktúru č. XXXXX/X na sumu 33.307,96 Sk, za práce vykonané v januári 1998 vystavil faktúru č. XXXXX/X na meno žalovanej na sumu 129.754,73 Sk a faktúru č. XXXXX/X na meno M. M. na sumu 129.754,73 Sk. Súčasťou faktúr za konkrétny mesiac vystavených zvlášť pre žalovanú a zvlášť pre M. M. bol súpis prác, ktorý bol rovnaký čo do druhu a rozsahu prác pre oboch. Tieto faktúry žalovaná a M. M. žalobcovi uhradili. Za práce
vykonané v marci 1998 žalobca fakturoval žalovanej faktúrou č. XXXXX/X zo dňa 31.03.1998 práce v sume 128.064,48 Sk a M. M. faktúrou č. XXXXX/X zo dňa 31.03.1998 práce v sume 128.064,48 Sk. M. M. predmetnú faktúru žalobcovi zaplatil, žalovaná túto faktúru nezaplatila s tvrdením, že žalobca tieto práce skutočne nevykonal. Zo súhrnu týchto skutočností je aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom, žalovanou a M. M. bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Zmluvné strany sa ústnou formou dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, teda že žalobca zhotoví rodinný dom podľa projektovej dokumentácie a žalovaná spolu s M. M. uhradia žalobcovi ako zhotoviteľovi odplatu za dielo. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, samotná zmluva o dielo nemusí upravovať aj výšku odplaty, teda cenu diela, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli na konkrétnej výške ceny diela, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi primeranú cenu. V danom prípade keďže žalovaná nesúhlasila s celkovou cenou diela 3.460.727 Sk uvedenej v písomnom texte zmluvy o dielo je potrebné vyvodiť, že účastníci sa na konkrétnej cene diela nedohodli. Dohodli sa však na tom, že žalobca zhotoví dielo pre objednávateľov, t.j. pre M. M. a žalovanú za odplatu prináležiacu v rozsahu skutočne vykonaných prác. Vo všeobecnej rovine je potrebné konštatovať, že pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je treba vychádzať i z ich následného správania sa, lebo možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie bude zodpovedať posudzovanej vôli. V prípade, že sa jedná o právny úkon uzavretý v ústnej forme, či konkludentne, je pri spore veľmi obtiažne zistiť, ako si strany tohto úkonu zamýšľali upraviť svoje práva a povinnosti. Pokiaľ súd prihliadne k následnému správaniu sa účastníkov, ktoré vyloží v súlade so zásadami logiky a pri zohľadnení toho, ako by za daných okolností obvykle postupovali iní racionálni účastníci právneho úkonu, nie je dôvod takémuto postupu čokoľvek vyčítať. Trvať za všetkých okolností na vyčerpávajúcom doložení presného znenia daného zmluvného vzťahu by znamenalo v podstate popretie možnosti uzatvárania zmlúv v inej než písomnej podobe i v prípade, kedy to zákon nevyžaduje. Dlhodobá akceptácia prác a výsledkov činnosti žalobcu na nehnuteľnostiach patriacich žalovanej a M. M. nasvedčuje v danom prípade tomu, že medzi účastníkmi došlo k zhode o odplatnom prevedení týchto prác, a to práve v podobe (i rozsahu), v akej boli vykonané. Súd prvej inštancie v danej veci náležite zhodnotil okolnosti sprevádzajúce vykonávanie stavebných prác zo strany žalobcu so súhlasom žalovanej a M. M. a dospel k správnemu právnemu záveru, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah - zmluva o dielo uzavretá v ústnej forme. Odvolacie námietky žalovanej, že v konaní nie je vecne pasívne legitimovaná, nakoľko existuje platne uzavretá písomná zmluva o dielo medzi žalobcom a M. M. zo dňa 02.11.1997, na základe ktorej žalobca všetky ním skutočne vykonané práce na predmetnej stavbe realizoval a preto nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v konaní o uplatnenom nároku žalobcu mal byť M. M., neobstoja. Je nesporné, že zmluva o dielo v písomnej forme, v ktorej sú označení ako objednávatelia žalovaná spolu s M. M. a ako zhotoviteľ žalobca, nebola podpísaná žalovanou. Vzhľadom k tomu, že žalovaná vystupovala v písomnom návrhu zmluvy o dielo ako objednávateľ (spolu s M. M.) a zo strany žalovanej k podpisu zmluvy o dielo nedošlo, táto skutočnosť má za následok, že k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme medzi žalobcom, žalovanou a M. M. v zmysle ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka nedošlo. Z okolností prípadu vyššie uvedených však možno jednoznačne vyvodiť, že zmluva o dielo medzi žalobcom, žalovanou a M. M. bola uzavretá v ústnej forme s prihliadnutím na ich prejav vôle, ako aj ich následné správanie sa (zadávanie stavebných prác oboma objednávateľmi, uhrádzanie ceny vykonaných prác objednávateľmi v rovnakom podiele, t. j. M. M. a žalovanou po 1-ici). Za tohto stavu treba vyvodiť, že žalovaná bola v konaní pasívne vecne legitimovaná, nakoľko medzi ňou, M. M. ako objednávateľmi a žalobcom ako zhotoviteľom došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme, na základe ktorej vzniklo právo žalobcu domáhať sa proti žalovanej zaplatenia primeranej ceny za ním vykonané práce.
13. Pokiaľ žalovaná namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny aj v časti priznanej výšky plnenia žalobcovi s poukazom na to, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca vykonal práce v rozsahu uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že ani táto námietka nebola dôvodná. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia rozsahu prác vykonaných žalobcom na rodinnom dome žalovanej a M. M., pričom výsluchom svedkov, ktorí práce na dome vykonávali, listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami Ing. W. M. a Ing. Pavla W. mal za preukázané, že stavebné práce v zmysle súpisu prác k faktúre č. XXXXX/X žalobca skutočne vykonal. Je zrejmé, že rozsah skutočne vykonaných stavebných prác zo strany žalobcu bolo obtiažne zistiť s ohľadom k tomu, že zmluvné strany pri ukončení prác žalobcom nevyhotovili odovzdávací protokol, v ktorom by bol zachytený súpis vykonaných prác a naviac práce, ktoré vykonal žalobca boli následne prekryté ďalšími prácami iného zhotoviteľa. Znalec Ing. M. W. pri zisťovaní rozsahu vykonaných prác vychádzal z projektovej dokumentácie, z geometrického plánu na zameranie rozostavaného domu, v ktorých boli zdokumentované plánované a realizované rozmery múrov, konštrukcií, výmery plôch, druh a rozmery
stavebného materiálu, ako aj z vyjadrení sporových strán prítomných na ohliadke ohľadom rozsahu dokončenosti muriva prvého nadzemného podlažia. Súd prvej inštancie pri stanovení ceny žalobcom realizovaných prác vychádzal z primeranej/obvyklej ceny vypočítanej znalcom Ing. W. pre rozsah dokončenia muriva prvého nadzemného podlažia 75%, s ktorým rozsahom dokončenosti sporného muriva žalovaná súhlasila na ohliadke, čo potvrdila aj na pojednávaní. Celkovo primeranú cenu za všetky práce, ktoré vykonal žalobca na stavbe domu ustálil podľa záverov znaleckého posudku Ing. W. na sumu 19.866,53 eur s DPH. Pokiaľ ide o rozsah prác fakturovaných žalobcom na stavbe rodinného domu v zmysle súpisov vykonaných prác priložených k faktúram č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, ustanovený znalec Y.. W. M. stanovil rozsah vykonaných prác a určil ich cenu na sumu 241.548,64 Sk, z čoho polovica predstavuje 120.774,32 Sk, t. j. 4.008,97 eur. S prihliadnutím na znalecké posudky znalcov Y.. W. M. a Ing. M. W., ako aj s prihliadnutím na výsluch svedkov, ktorí práce na dome vykonávali, bol potom záver súdu prvej inštancie, že práce v zmysle súpisu prác k faktúre č. XXXXX/X žalobca skutočne vykonal a že uplatnená suma XXXX,XX eur zodpovedá primeranej cene prác vykonaných žalobcom, správny. Nevyhotovenie odovzdávajúceho protokolu pri ukončení prác žalobcom, v ktorom by bol zachytený súpis vykonaných prác, nebol dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a najmä znaleckými posudkami znalcov bolo možné určiť rozsah žalobcom celkovo vykonaných stavebných prác a ich cenu. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovanej neopodstatnené. V ostatnom odvolací súd odkazuje na náležité a riadne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).