Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-9-2022.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX X., zastúpenému: F. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/87/2016-750 zo dňa 29.11.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu XX/XXXX vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie N.; parcelu č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelu č. XXXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 so stavbou rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parcele č. XXXX vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N.. II. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného parcelu č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavbu súpisné č. XXX- obchodná prevádzka, postavenú na parcele č. XXXX, vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N. a parcelu- č. XXXX záhrada o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie N.. III. Žalobkyňa j e p o v i n n á za účelom úplného vyporiadania BSM zaplatiť žalovanému sumu 17.175 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. P r i z n á v a nárok na náhradu trov konania F.. S. S., znalkyni z odboru Stavebníctvo so sídlom G. XXA, K. za podané znalecké posudky č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX v rozsahu 100 %, z toho v rozsahu 50 % od žalobkyne a v rozsahu 50 % od žalovaného. V. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 149 ods. 1 až 5, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.04.2013 pod sp. zn. 28C/4/2013 s dátumom právoplatnosti 05.05.2013. V žalobe uviedla, že strany sporu počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti a to trojizbový byt č. X s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vedeného na LV č. XXXX so všeobecnou hodnotu 40.000 EUR; rodinný dom č. 85, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti, postavený na parcele č. XXX/X vedený na LV č. XXX katastrálne územie V. vo všeobecnej hodnote 80.000 EUR; parcelu č. XXX/X vedenú na LV č. XXX katastrálne územie V. vo všeobecnej hodnote 34.064 EUR; rodinný dom so súpisným číslom XX, ako aj parcely U. XXXX/ X a XXXX vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N. vo všeobecnej hodnote 70.000 EUR spolu s obchodnou prevádzkou č. XXX s parcelou U. XXXX vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie N. a parc. U. XXXX vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie N. vo všeobecnej hodnote 60.000 EUR. Uvedené nehnuteľnosti žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel vo výške 50.000 EUR. Uviedla, že výlučne ona zabezpečovala potreby detí, starostlivosť o rodinu a mala väčšie zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Preto sa domnieva, že jej by mal patriť podiel vo výške X/X a žalovanému X/X. Žalovaný súhlasil s predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, avšak nesúhlasil s návrhom žalobkyne na vyjadrenie disparity podielov. Žiadal, aby do výlučného vlastníctva žalobkyne bol prikázaný byt spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu; rodinný dom so súpisným číslom XX vrátane pozemkov U. XXXX a XXXX/X a zostávajúce nehnuteľnosti žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva.
4. Vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že parcely č. XXX/X a XXX/X vedené na LV č. XXX kat. úz. V. nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže tieto sú podľa predloženého listu vlastníctva v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že aj stavba rodinného domu so súpisným č. 85 vedená na LV č. XXX katastrálne územie V. je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a preto taktiež nemôže byť predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podiely strán sporu na spoločnom majetku nemajú byť vyjadrené rozdielne v neprospech žalovaného, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, žeby sa žalovaný nepodieľal na nadobudnutí spoločného majetku z dôvodu, že nepracoval, práci sa vyhýbal, spôsoboval rodine škodu, alebo sa podieľal na ich nadobudnutí nepodstatnou časťou. Žalobkyňa nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy z ktorých by bolo preukázané jej tvrdenie, že hlavne jej pričinením pri výkone podnikateľskej činnosti bol nadobudnutý majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný sa nepodieľal na nadobudnutí spoločného majetku príp. sa podieľal iba nepodstatnou časťou, potom pri určení výšky podielov strán sporu na majetku nadobudnutom počas manželstva prvoinštančný súd vychádzal zo zásady uvedenej v ust. § 150 vety 1. Občianskeho zákonníka teda, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti, ktoré táto výlučne užívala od rozvodu manželstva a to konkrétne byt č. X nachádzajúci sa vo vchode XX bytového domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu XX/XXXX vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie N., ako aj parcelu č. XXXX/X a XXXX so stavbou rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parcele č. XXXX vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N.. Žalovanému do výlučného vlastníctva prikázal parcelu č. XXXX so stavbou obchodnej prevádzky so súpisným č. XXX vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N., ako aj priľahlý pozemok parcelu č. XXXX vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie N..
6. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N. vo výške 85.500 EUR, znaleckým posudkom č. XX/XXXX nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne v sume 65.800 EUR a znaleckým posudkom č. XX/XXXX k nehnuteľnostiam prikázaným do výlučného vlastníctva žalovaného v sume 126.000 EUR. Z predloženého výpisu živnostenského registra vyplýva, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník od 15.05.2003 do 30.04.2015 a žalobkyňa je naďalej vedená ako podnikateľka s uvedením dňa vzniku oprávnenia 01.08.1995. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX bola hodnota podniku žalovaného ku dňu zániku manželstva určená v sume 14.450 EUR a doplnkom k znaleckému posudku bola určená hodnota podniku žalovanej ku dňu zániku manželstva v sume 23.500 EUR. Pri určení podielov strán sporu na vyporiadavanom majetku vychádzal zo súčtu aktív vo výške 315.250 EUR (cena
nehnuteľnosti - 85.500 EUR, 65.800 EUR a 126.000 EUR a hodnota podnikov 23.500 a 14.450 EUR) a teda podiel každého z manželov je 157.625 EUR. S poukazom na vyššie uvedené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu bolo nesporným, že žalobkyni boli prikázané veci vo vyššej hodnote, ako je hodnota jej podielu (85.500 EUR + 65.800 EUR + 23.500 EUR = 174.800 EUR) preto jej prvoinštančný súd uložil povinnosť žalovanému vyplatiť finančnú náhradu za jeho podiel na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vo výške 17.175 EUR (157.625 EUR - hodnota prikázaná žalovanému 140.450 EUR). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 251, § 255 ods. 2, § 259, § 262 ods. 2 CSP.
7. Proti rozsudku v jeho celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalobkyňa. Namietala, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a prosného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto boli podľa názoru žalobkyne naplnené dôvody v súlade s ust. § 365 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalobkyňa navrhla, aby jej súd prikázal do výlučného vlastníctva uviedla, že považuje za spravodlivé, aby jej súd prikázal do výlučného vlastníctva byt v ktorom býva a taktiež obchodnú prevádzku so súpisným číslom XXX, vrátane parciel U. č. XXXX a XXXX. Obchodnú prevádzku č. XXX v súčasnosti vyžíva žalovaný, avšak nie na podnikateľskú činnosť, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť dal do nájmu, teda na rozdiel od žalobkyne, ktorú predmetnú obchodnú prevádzku potrebuje pre výkon svojej podnikateľskej činnosti, ju žalovaný „nepotrebuje“, inak by ju využíval sám na svoju podnikateľskú činnosť. Žalobkyňa potrebuje uvedenú nehnuteľnosť predovšetkým z dôvodu, že má ideálnu polohu, predovšetkým kvôli dobrej dostupnosti pre zákazníkov. Žalovanému navrhuje prikázať celý hnuteľný majetok a príslušenstvo rodinného domu č. XX v V., ktorý samotný síce patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu, ale jeho vybavenie predovšetkým zabezpečila žalobkyňa a je súčasťou BSM. Taktiež žalobkyňa navrhla aby boli žalovanému prikázané všetky spoločné úspory, ktoré vybral žalovaný zo spoločných účtov v banke a rodinného trezoru, čo žalovaný počas celého konania ani nerozporoval. Žalobkyňa mala za to, že bolo preukázané, že ona bola tá, ktorá sa zaslúžila o majetok manželov, naproti tomu žalovaný len vyslovene vykonával pomocné práce. Vzhľadom k tomu, že sa jej v podnikaní darilo sa stranám konania počas trvania manželstva podarilo nadobudnúť slušný majetok, avšak len vďaka šikovnosti žalobkyne. Žalovaný, ktorý ak nebol v zahraničí, tak na N. vyslovene len vypomáhal žalobkyni pri podnikaní. Žalobkyňa sama vychovala deti, na čo by mal súd taktiež prihliadať. Žalovaný aj po rozvode spôsobuje problémy a rôznymi obštrukciami sa snaží jej zmariť ďalší výkon podnikateľskej činnosti. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby sám vo veci rozhodol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania, osobou oprávnenou (ust. § 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.06.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
10. Podľa ust. § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i BSM.
11. Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
12. Podľa § 150 Občianského zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z mnaželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržalnie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
13. Odvolací súd uvádza, že ust. § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Svojou formuláciou a demonštratívnym výpočtom hľadísk, ku ktorým sa má pri vyporiadaní prihliadať, umožňuje súdu podľa okolností konkrétneho prípadu zohľadniť rôzne skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania BSM. Ak v konaní o vyporiadanie BSM výjdu najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému z bývalých manželov, je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z bývalých manželov konkrétnu vec z BSM prikáže. Táto úvaha súdu ale musí byť riadne odôvodnená, vychádzať z právne významných skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní a nesmie byť zjavne neprimeraná. Vzhľadom na charakter hypotézy tejto právnej normy, pod záväznosťou zásad vyporiadania treba rozumieť povinnosť súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo niektoré zo skutočností uvedených v predmetnom ustanovení nevzal do úvahy. Zákon pravda dáva súdu značnú mieru úvahy, ktoré zo skutočností a do akej miery zoberie do úvahy, súd ale musí riadne odôvodniť spôsob svojho rozhodnutia v tomto smere.
14. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/4/2013 zo dňa 17.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2013. Medzi stranami sporu došlo k zhode, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti a to byt č. X . nachádzajúci sa vo vchode XX bytového domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu XX/XXXX vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie N.; ďalej parcely č. XXXX/X, XXXX so stavbou rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parcele č. XXXX, vedených na LV č. XXXX katastrálne územie N.; parcela č. XXXX a stavba súpisné č. XXX, vedené na LV č. XXXX katastrálne územie N. a parcela č. XXXX, vedená na LV č. XXXX, katastrálne územie N. a tiež hodnota ich podnikov ako živnostníkov.
15. K odvolacej námietke žalobkyne, ktorou navrhla aby jej súd prikázal do výlučného vlastníctva aj obchodnú prevádzku č. XXX (vrátane parciel U. č. XXXX a XXXX) a ktorú odôvodnila tým, že ju žalovaný nepotrebuje, lebo by ju inak využíval sám na svoju podnikateľskú činnosť, odvolací súd uvádza, že táto námietka žalobkyne neobstojí. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri prikázaní uvedených nehnuteľností do vlastníctva žalovaného zohľadnil nielen užívací stav od rozvodu manželstva, ale aj skutočnosť ich zhodnotenia stavebnými prácami realizovanými žalovaným po rozvode manželstva, čo nesporne vyplýva z predložených listinných dôkazov (č. l. 120-122), ako aj zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX. Je vo vzťahu k uvedenému nutné podotknúť, že zásadou vyporiadania zaniknutého BSM je „rozdelenie“ majetku nadobudnutého bývalými manželmi, nie prikázanie celého majetku jednému z bývalých manželov za finančnú náhradu. Preto ani tvrdenie odvolateľky, že žalovaný v obchodnej prevádzke nepodniká, lebo ju „iba“ prenajal, nemôže byť vyhodnotené ako dôvodné, lebo jednak aj prenajatie priestorov môže byť podnikaním, a jednak z nadobudnutého majetku bolo nutné „ niektoré“ nehnuteľnosti prikázať aj žalovanému. Čo sa týka spoločných úspor, ktoré mal podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný vybral zo spoločných účtov v banke a rodinného trezoru, odvolací súd dodáva, že ich prvoinštančný súd správne nepriznal, keďže tieto neboli žalobkyňou vyčíslené, konkretizované a ani preukázané. Súd predsa nemôže rozhodovať o neurčitej a nepreukázanej sume, ktorej výšku ani sama žalobkyňa neuviedla. Rovnako nebolo možné vziať do úvahy až v odvolaní tvrdené to, že žalovanému majú byť prikázané do jeho vlastníctva hnuteľné veci, ktoré sa majú nachádzať v nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva strán sporu a to jednak z dôvodu, že išlo by o neprípustnú novotu v odvolacom konania ( za situácie, keď pred súdom prvej inštancie strany sporu sa zhodli na mase BSM a tiež žiadne konkrétne návrhy, ktoré hnuteľné veci by to mali byť neuviedla).
16. Žalobkyňa v podanom odvolaní ďalej tvrdila, že ona bola tá, ktorá sa zaslúžila o majetok manželov. Iba vzhľadom na to, že sa jej v podnikaní darilo, manželom sa počas trvania manželstva podarilo nadobudnúť slušný majetok, avšak len vďaka šikovnosti žalobkyne. V tejto súvislosti však treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy, z ktorých by bolo preukázané toto jej tvrdenia, a to že hlavne jej pričinením pri výkone podnikateľskej činnosti bol nadobudnutý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že pri učení výšky podielov strán sporu na majetku nadobudnutom počas manželstva vychádzal správne súd prvej inštancie zo zásady uvedenej v ust. § 150 prvá veta Občianskeho zákonníka. Ani tvrdenie žalobkyne, že žalovaný bol v zahraničí nie je bez všetkého dôvodom na disparitu podielov. Je bežným, že manžel pracuje v zahraničí za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov pre rodinu, kedy sa samozrejme nemôže inak osobne starať o deti, rodinu a domácnosť. Neznamená to však, že iba to by mal byť dôvodom na disparitu podielov pri vyporiadaní BSM, ak nie sú na disparitu preukázané zákonné dôvody.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, z akých dôvodov tento považoval podiely oboch strán sporu za rovnaké, nezistiac pritom dôvody pre použitie disparity. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (ust. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/1/2010).
18. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom v danej veci došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vrátane správneho výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odvolacej námietke ku trovám konania je potrebné uviesť, že nie je možné pripísať zodpovednosť za neuzavretie dohody o vyporiadení BSM iba žalovanému, lebo dohoda je dvojstranný právny úkon, teda aj úkon žalobkyne, ktorá nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tak dohoda s ňou asi nebola možná. Odvolací súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú aj túto odvolaciu námietku.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).