Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-47-2022.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Subarea
8C/47/2022
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcov: 1/ P. O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX C., štátna občianka Slovenskej republiky a 2/ Q. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXXX/ XX, XXX XX C., v súčasnosti E. P. XXXX/XX, XXX XX C., štátna občianka Slovenskej republiky proti žalovaným: 1/ SVB Železničná 38-40, 986 01 Fiľakovo, IČO: 53 001 338 v zastúpení predsedom U. U. a 2/ VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Trieda SNP 39, 040 11 Košice, IČO: 44 166 591 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkýň 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 27.06.2022 bol Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) doručený návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obci C., okres D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom a to bytu č. XX, vchod 38, prízemie, bytový dom postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. 2164 so spoluvlastníckym podielom 10015/156534-ín priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, príslušenstva a pozemku (ďalej len „dotknutá nehnuteľnosť“). V návrhu uviedli, že žalobkyni 1/ bolo doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods. 1 zákona č. 526/2002 Z.z. predajom zálohu na dražbe z dôvodu, že žalobkyňa 1/ ako dlžníčka, si riadne a včas nesplnila zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytovaných služieb. Žalobkyni 2/ oznámenie doručené nebolo. Predmetom výkonu záložného práva je dotknutá nehnuteľnosť, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobkyne, každá v 1-ici. Žalobkyni 1/ bola 1 dotknutej nehnuteľnosti v hodnote 750 Eur vydaná ako obstarávateľke pohrebu na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2D 113/2020, D/not 55/2020 zo dňa 29.07.2020 ako nepatrný majetok poručiteľa, brata žalobkyne 1/, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Tento majetok nezdedila, ale bol jej vydaný v zmysle § 188 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vzhľadom k tomu, že predmet výkonu záložného práva bol a je neobývateľný, je v havarijnom stave, brat žalobkyne 1/ (poručiteľ - podielový spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti) tento neužíval a nežil v ňom cca 3 roky. Byt je bez rekonštrukcie, s rozbitými oknami, je odpojený od kúrenia na plyn gamatkami, je odstavený od dodávky vody a elektrickej energie, odstránené sú všetky vodovodné batérie, pivničné priestory sú zaliate výkalmi. Celý bytový dom a jeho okolie sú zanedbané. Hodnota
dotknutej nehnuteľnosti bola určená Realitnou kanceláriou ANDREAL, Ing. Bothovou na 1.500 Eur v zmysle § 200 CMP v dedičskom konaní. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa 1/ za to, že za dlhy poručiteľa nezodpovedá, teda ani za dlh, ktorý od nej žalovaný 1/ požaduje. Dotknutú nehnuteľnosť chceli žalobkyne na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2021 predať za sumu 1.000 Eur, nakoľko byt je v havarijnom stave. Žalovaný 1/ im odmietol vydať potvrdenie k prevodu vlastníckeho práva s tvrdením, že na byte je dlh 3.000 Eur. Po necelom roku sa dlh vyšplhal na 4.683,84 Eur, hoci byt je neobývateľný, v havarijnom a nebezpečnom stave. Na požiadanie preukázania dlhu (faktúr, ročného zúčtovania za dodávky tepla, studenej a teplej vody, opravy bytového domu a údržby spoločných priestorov, zariadení domu, príslušenstva a pozemku, teda za poskytované služby), im ich ani po osobnom stretnutí nevydal, odmietol im ich ukázať, na základe čoho sa domnievajú, že výška dlhu je v rozpore so skutočnosťou a ako správca bytového domu nedodržal podstatné zákonné ustanovenie súvisiace s výkonom správy, nakoľko odmietol žalobkyniam predložiť aj zmluvu o výkone správy uzavretú so žalobkyňou 2/. Žalobkyne majú za to, že žalovaný 1/ nedodržuje svoje zákonné povinnosti ani voči ostatným obyvateľom bytového domu. Bytový dom je zdevastovaný, zničený, zaliaty výkalmi, jeho obyvatelia vykonávajú úhrady bez fakturácie za neposkytnuté služby. Uviedli, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasia s postupom žalovaného 1/, ani s dobrovoľnou dražbou, keďže rozhodnutie a písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva neplní na účely výkonu záložného práva funkciu súdneho rozhodnutia. Rozporuplnosť vidia v nepredložení faktúr o vyčíslenej výške dlhu, nepredloženia Zmluvy o výkone správy so žalobkyňou 2/, zastrašovaním výkonom záložného práva a nerešpektovaní skutočnosti, že žalobkyňa 1/ nezodpovedá za dlhy poručiteľa, teda ani za prípadné preukázateľné dlhy voči žalovanému 1/. Majú za to, že ide o irelevantné, jednostranné rozhodnutie žalovaného 1/, kedy vlastníckemu právu má byť nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Jediné riešenie ako zabrániť nezákonnému zásahu do svojej majetkovej sféry, prostredníctvom výkonu dražby, vidia žalobkyne vo vydaní neodkladného opatrenia. Majú za to, že existuje dôvodná obava, že vykonaním záložného práva dobrovoľnou dražbou zo strany žalovaných došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré nemajú platný právny titul. Pokiaľ by súd neodkladné opatrenie nenariadil, podľa názoru žalobkýň by vzniknutý protiprávny stav naďalej trval a žalobkyne budú zbavené akéhokoľvek účinného prostriedku na svoju obranu. K návrhu pripojili fotodokumenáciu zobrazujúcu aktuálny stav spornej nehnuteľnosti, Oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 23.05.2022 o začatí výkonu záložného práva, výpis z LV č. 2933 a uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2D 113/2020, D/not 55/2020 zo dňa 06.07.2020.
2. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 331 ods. 1 CSP veta práva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo 16) v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností 17) a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva. Záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby. Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva.
12. Podľa § 151l zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
13. Neodkladné opatrenie predstavuje zabezpečovací prostriedok, slúžiaci na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán. Pred jeho nariadením súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, ale rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti
14. Civilný sporový poriadok ustanovuje v § 325 ods. 1 dva zákonné predpoklady, na základe ktorých môže súd neodkladné opatrenie nariadiť. Prvým je potreba bezodkladne upraviť pomery, pričom táto potreba musí byť objektívne naliehavá a nevyhnutná. Druhým predpokladom je existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Existencia dôvodnej obavy je opodstatnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony, smerujúce ku sťaženiu či mareniu budúcej exekúcie, pričom pre konštatovanie takejto obavy postačuje aj reálna hrozba takýchto
úkonov. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.
15. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne navrhovateľovi dočasnú ochranu jeho práv, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Takouto dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
16. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazov doručených žalobkyňami mal súd preukázané, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami dotknutej nehnuteľnosti, každá v 1-ici. Žalobkyňa 2/ spoluvlastnícky podiel nadobudla kúpnou zmluvou uzavretou dňa 13.09.2016 a žalobkyňa 1/ uznesením Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2D 113/2020, D/not 55/2020 zo dňa 06.07.2020, ktorým jej ako účastníčke dedičského konania po poručiteľovi, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, bola dotknutá nehnuteľnosť (v 1-ici) vydaná ako majetok nepatrnej hodnoty. Žalobkyňa 1/ teda správne uviedla, že nie je dedičkou po poručiteľovi a nezodpovedá za jeho dlhy. Od roku 2020 je však spoluvlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti. S vlastníctvom nehnuteľnosti - bytu náš právny poriadok spája nielen práva, ale aj povinnosti, ako napr. povinnosť vlastníka bytu na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a iné. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, za aké časové obdobie (s ohľadom na úmrtie predchádzajúceho spoluvlastníka spornej nehnuteľnosti) mal dlh vo výške 4.683,84 Eur vyčíslený ku dňu 19.05.2022 vzniknúť, preto súd nevie posúdiť pravdivosť tvrdenia žalobkýň, že dlh žalobkyne 1/ voči žalovanému 2/ neexistuje a žalobkyne v podanom návrhu túto skutočnosť nepreukázali. V prípade odmietnutia preukázania dlhu žalovaným 1/ na vyžiadanie žalobkýň, sa tieto mali obrátiť na radu spoločenstva vlastníkov bytov, ktorá je v zmysle § 7c ods. 5 zákona o vlastníctve bytov dozorným orgánom spoločenstva, ktorý kontroluje, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade s týmto zákonom, a teda aj splnenie povinnosti vykonať vyúčtovanie úhrad. K námietke neexistencie zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou 2/ súd uvádza, že žalobkyňa 2/ sa stala spoluvlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2016. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy, bolo obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyhlásenie nadobúdateľa bytu, v tomto prípade žalobkyne 2/, o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Podľa § 8a tohto zákona je schválená zmluva o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
17. Záložné právo v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov vzniká priamo na základe zákona a plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Slúži na zabezpečenie pohľadávok vlastníkov bytov nebytových priestorov vo vzťahu k právnym úkonom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa týkajú domu, spoločných častí, spoločných zariadení a pozemkov ako aj príslušenstva k domu. Jedná sa o všetky úhrady na základe zmlúv alebo iných právnych úkonov voči domu. V prípade neplnenia si povinností majú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov právo domáhať sa svojho nároku výkonom záložného práva, bez potreby súdneho rozhodnutia.
18. Podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014).
19. Súd prihliadol na návrh žalobkýň 1/ a 2/ domáhajúcich sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Z podaného návrhu mal súd preukázané, že ani jedna zo žalobkýň v dotknutej nehnuteľnosti nebýva, a teda ich právo na obydlie nie je v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia dotknuté. Súd vzal do úvahy aj hodnotu spornej nehnuteľnosti. Táto bola znalkyňou v roku 2020 ohodnotená na cenu
1.500 Eur. Žalobkyne vzhľadom na reálny stav nehnuteľnosti chceli túto predať kúpnou zmluvou zo dňa 06.07.2021 za cenu 1.000 Eur. Z predloženého Oznámenia o začatí výkonu záložného práva je zrejmé, že žalovaný 1/ sa ako záložný veriteľ bude domáhať uspokojenia nároku vo výške 4.683,84 Eur predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv dotknutých osôb nad nevyhnutnú mieru. Právo na začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe žalovanému 1/ vyplýva priamo zo zákona. Jeho výkonom sa domáha uspokojenia nároku vo výške 4.683,84 Eur. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou, by vzhľadom na aktuálny stav spornej nehnuteľnosti a jej znižujúcu sa hodnotu, mohlo viesť k úplnému znehodnoteniu predmetu zálohu. Nakoľko podľa názoru súdu žalobkyne 1/ a 2/ neosvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, jeho nenariadenie nepredstavuje bezprostredný zásah do práva žalobkýň na obydlie, súd ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, čím im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu má súd preukázané, že im v konaní žiadane trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14 písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.