Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/228/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX U., právne zast. JUDr. Vladimír Zeleňák, advokát so sídlom Letná 47, 040 01 Košice proti žalovanému GEMER KOVO, s.r.o. so sídlom Sirk 317, 049 64 Sirk, IČO: 36 733 776, právne zast. JUDr. Ján Čipka, advokát so sídlom Partizánska 17, 981 01 Hnúšťa v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5Cb/20/2015-121 zo dňa 3. júna 2016 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Revúca č. k. 5Cb/20/2015-121 zo dňa 3. júna 2016 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd zamietol návrh žalobcu, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti žalovaného a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 524,81 Eur.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca podal návrh z dôvodu, že od konca roka 2012 nebol prizývaný na žiadne rokovania valného zhromaždenia. Ostatní spoločníci a konatelia konajúci v mene spoločnosti žalovaného zmenili k žalobcovi prístup, hoci formálne bol žalobca aj konateľom žalovaného. Pri rozhodovaní sa so žalobcom neradili, ani sa nepýtali na jeho názor. Zo strany žalovaného mu bol zamedzený prístup do sídla a ostatných priestorov žalovaného. Žalovaný dokonca pristúpil až k výmene zámkov a kľúče od nich žalobcovi neposkytol. Z dôvodov na strane žalovaného žalobca nemá žiadne vedomosti o výrobnom programe spoločnosti, o jej zamestnancoch, o mzdových pomeroch, o obchodných partneroch žalovaného, o záväzkoch a pohľadávkach, hoci de iure by mal niesť zodpovednosť za chod spoločnosti. Žalovaný žalobcovi upiera možnosť zúčastňovať sa na riadení spoločnosti. Zo strany žalovaného dochádza k hrubému zneužitiu jeho postavenia vo vzťahu k žalobcovi ako k minoritnému spoločníkovi. Na rokovaní valného zhromaždenia žalovaného dňa 24.07.2015 ostatní spoločníci neakceptovali návrh žalobcu na prevod jeho obchodného podielu. Z uvedených dôvodov sa žalobca aj vzdal funkcie konateľa spoločnosti, keďže ju de facto ani nikdy nevykonával. Do podania návrhu však žalovaný nevykonal zmenu zápisu v obchodnom registri. Od žalobcu preto nie je možné spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti.

3. Žalovaný v konaní poprel, že by žalobca nebol prizývaný na žiadne rokovania valného zhromaždenia. To, že žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa valných zhromaždení nie je možné považovať za dôvod, ktorý by mohol viesť k zrušeniu jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti. Ďalšie dôvody uvádzané žalobcom nepovažoval žalovaný za objektívne s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol až do vzdania sa funkcie aj jedným z konateľov spoločnosti, pričom všetci štyria konatelia spoločnosti

boli oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne. Žiadne ďalšie dohody upravujúce oprávnenia konateľov medzi konateľmi navzájom a medzi konateľmi a spoločnosťou uzavreté neboli. Uviedol, že žalobcovi žiadnym spôsobom v uplatňovaní jeho práv v spoločnosti ani v plnení povinností ako konateľa nebránil. Existencia zamestnaneckého vzťahu, prípadne vykonávanie funkcie konateľa by nemali mať vplyv na posudzovanie dôvodnosti návrhu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom. Práve skutočnosť, že žalobca vykonával aj funkciu konateľa spoločnosti dosvedčuje nedôvodnosť jeho tvrdení, pretože podľa § 128 ods. 1 a § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka mohol valné zhromaždenie zvolať aj sám. Aj v prípade, ak by súd dospel k názoru, že skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného, je potrebné, aby priznaním tohto práva nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti alebo do práv zostávajúcich spoločníkov. Dôsledky zrušenia účasti žalobcu v spoločnosti vyplývajú z § 113 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka (ďalej len . V prípade, že by súd zrušil účasť žalobcu v spoločnosti a nebolo by možné jeho obchodný podiel previesť na tretiu osobu, nebolo by možné rozhodnúť o znížení základného imania žalovaného o vklad vylúčeného spoločníka, pretože by výška základného imania nedosiahla ani zákonom stanovenú minimálnu hodnotu základného imania spoločnosti. Z tohto dôvodu by potom súd mohol spoločnosť zrušiť podľa § 68 ods. 6 písm. c/ ObZ. Žalovaný nepovažoval za spravodlivé, ak žalobca žiada zrušiť svoju účasť v spoločnosti v čase, keď žalovaný nemá dostatok objednávok a ako výrobná spoločnosť má hospodárske problémy. Snahou žalobcu by malo byť naplnenie jeho rozhodnutia o účasti v spoločnosti tým, že svojím podielom pri riadení spoločnosti prispeje k tomu, aby sa dosiahol účel vzniku spoločnosti a účel podnikania, ktorým je dosahovanie zisku. Žalobcom popisované nezhody sú zapríčinené jeho vlastnou nečinnosťou. Skutočnosť, že je menšinovým spoločníkom, a teda nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svoje vôle, ani nezhody medzi spoločníkmi nie sú postačujúce na to, aby súd mohol účasť žalobcu v spoločnosti zrušiť.

4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca nepreukázal, že existujú také skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti žalovaného a pre ktoré by bolo dôvodné jeho účasť v spoločnosti zrušiť. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03.01.2001, sp. zn. 29Cdo 2084/2000, v zmysle ktorého súd musí pri svojom rozhodovaní zvážiť všetky skutkové okolnosti a dbať na to, aby odopretím uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov žalobcu, ako aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne jej ostatných spoločníkov.

5. Uviedol, že účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je účasťou výlučne majetkovou, ktorá so sebou nesie práva spoločníka, okrem iného, podieľať sa na riadení spoločnosti, na kontrole jej činnosti a na jej zisku. Rozsah, v akom tieto práva spoločník môže vykonávať, vyplýva z veľkosti jeho majetkového podielu. Riadenie spoločnosti a kontrolu činnosti spoločnosti spoločník vykonáva v zásade na valnom zhromaždení. Medzi ďalšie práva spoločníka patrí právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a právo nahliadať do dokladov spoločnosti. Z majetkovej účasti spoločníka nevyplýva právo ani povinnosť byť zamestnancom spoločnosti, ani konateľom spoločnosti.

6. Skutočnosť, že žalobca už nie je zamestnancom spoločnosti žalovaného nepredstavuje podľa okresného súdu žiadne porušenie jeho práv ako spoločníka. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vo vzťahu k nemu konal diskriminačne v porovnaní s ostatnými spoločníkmi, lebo s ním jediným nebola opätovne uzavretá pracovná zmluva. Naopak z vyjadrení všetkých ostatných spoločníkov vyplynulo, že to bol práve žalobca, ktorý sa pri opätovnom uzatváraní pracovných zmlúv so spoločníkmi a konateľmi v spoločnosti zamestnať nechcel, pretože už mal v tom čase prácu u iného zamestnávateľa, Gem-spol. s r. o., ako aj z dôvodu, že žalovaný v tom čase nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na vyplácanie miezd zamestnancov.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani o tvrdení, že mu zo strany ostatných konateľov neboli od roku 2012 poskytované informácie týkajúce sa chodu spoločnosti, výrobného programu spoločnosti, zákaziek a zamestnancov spoločnosti. Nepreukázal kedy a akým spôsobom si tieto informácie od konateľov spoločnosti mal žiadať. Nepreukázal svoje tvrdenie, že od žalovaného žiadal informácie elektronickou poštou, ani že mu ich žalovaný neposkytol. Naopak, na pojednávaní dňa 30.03.2016 sám uviedol, že až do jari 2015 stále komunikoval so spoločníkmi a konateľmi spoločnosti o tom, ako ide firma, ako funguje, aké má zákazky a podobne, komunikácia podľa jeho vlastného tvrdenia prestala až na jar 2015. Žalobca nepreukázal, že by od tohto obdobia do podania návrhu od ostatných konateľov a spoločníkov žiadal informácie o chode spoločnosti, alebo o možnosť nahliadnuť

do dokumentov spoločnosti. Až do vzdania sa funkcie konateľa dňa 31.07.2015 mal žalobca informácie o chode spoločnosti od ostatných konateľov, resp. nahliadanie do dokladov ani žiadať nemusel, nakoľko sám vykonával funkciu konateľa, teda všetky mal, resp. mal mať neobmedzene k dispozícii.

8. Skutočnosť, že žalobcovi neboli doručené pozvánky na dve zasadnutia valného zhromaždenia konané dňa 20.03.2013 a 14.03.2014 okresný súd nevyhodnotil ako také závažné upretie práv žalobcu ako spoločníka, ktoré by predstavovalo dôvod na zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Pri neúčasti žalobcu na zasadnutiach valného zhromaždenia je potrebné vyhodnotiť, či ňou došlo alebo mohlo dôjsť k faktickej ujme na jeho právach ako spoločníka. Jediným predmetnom rokovania valných zhromaždení konaných v dňoch 20.03.2013 a 14.03.2014 bolo schválenie účtovnej závierky za predchádzajúci kalendárny rok. Neprejednávali sa na nich žiadne otázky týkajúce sa fungovania spoločnosti, výroby, organizačných zmien, resp. iné podstatné otázky pre ďalší chod a fungovanie spoločnosti. Preto, aj keby žalobca nemal vedomosť o ich konaní, jeho neúčasť na nich mu ako spoločníkovi nebola spôsobilá privodiť žiadnu reálnu ujmu. Navyše sa žalobca mohol, ak o to mal záujem, ako konateľ spoločnosti s účtovnou závierkou kedykoľvek oboznámiť, ak už inak nie, tak nahliadnutím do Zbierky listín žalovaného vedenej na registrovom súde. Žalobca neuvádzal ani nepreukázal, že by sa niekedy od ostatných konateľov spoločnosti dožadoval nahliadnutia do účtovnej závierky za roky 2012 a 2013.

9. K tvrdeniu žalobcu, že mu ostatní spoločníci v čase, keď bol ešte konateľom spoločnosti znemožnili prístup do sídla spoločnosti tak, že na vchode do sídla spoločnosti vymenili zámky, okresný súd uviedol, že zo zhodných tvrdení účastníkov síce vyplynulo, že k výmene zámkov na spoločnosti došlo, nie však z dôvodu, aby tým ostatní konatelia a spoločníci zamedzili žalobcovi prístup do spoločnosti, ale z dôvodu, že došlo k poškodeniu zámkov na bráne vedúcej do areálu spoločnosti. Konatelia žalovaného uviedli, že žalobca po výmene zámkov od nich kľúče od nových zámkov nikdy nežiadal a toto tvrdenia žalobca nespochybnil.

10. Z výpovedí účastníkov konania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a ostatnými spoločníkmi (a konateľmi) spoločnosti žalovaného existujú rozpory. Súd mal taktiež preukázané, že pôvodcom týchto rozporov je žalobca, ktorý minimálne dvoch spoločníkov a konateľov spoločnosti opakovane osočoval a vyhrážal sa im pre nevyplatenie mzdy. Existencia rozporov medzi spoločníkmi alebo medzi konateľmi a spoločníkom, ktorý žiada o zrušenie svojej účasti v spoločnosti predstavuje dôvod na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti len vtedy, ak by existujúce rozpory mali za následok nefunkčnosť spoločnosti, teda že by v ich dôsledku spoločnosť nebola schopná vykonávať svoju činnosť, alebo ak by v dôsledku existujúcich rozporov dochádzalo k porušovaniu práv spoločníka, a teda naplneniu dôvodov zrušenie jeho účasti v spoločnosti podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka (rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.09.2006, sp. zn. 29Obo 789/2005).

11. Okresný súd nevyhodnotil ani skutočnosť, že ostatní spoločníci nemali záujem na odkúpení obchodného podielu žalobcu ako dôvod na zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Na odkúpenie obchodného podielu ostatnými spoločníkmi nemá spoločník právny nárok a k tomu nemožno ostatných spoločníkov nútiť. Žalobca v konaní nepreukázal, že spoločníkom navrhol odpredanie svojho obchodného podielu tretej osobe a že s týmto ostatní spoločníci nesúhlasili. Aj keby tomu tak bolo, išlo by o legitímne konanie spoločníkov s väčšinovým obchodným podielom v spoločnosti.

12. Okresný súd tiež poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by mu majetková účasť v spoločnosti bola na ujmu, že by z nej pre neho vyplývali také povinnosti, ktoré by objektívne nebol schopný plniť, alebo že by jeho práva spoločníka boli spoločnosťou alebo jej konateľmi porušované tak, že by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v spoločnosti.

13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že aj keď konajúci súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, nerozhodol správne. Uviedol, že neobsahuje úpravu dôvodov, pre ktoré je možné domáhať sa zrušenia jeho účasti v spoločnosti, pričom takéto podmienky neboli dohodnuté ani v spoločenskej zmluve o založení spoločnosti žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že nebol prizývaný na rokovania valného zhromaždenia žalovaného, že ostatní spoločníci a konatelia spoločnosti konajúci v mene spoločnosti žalovaného zmenili k žalobcovi prístup, hoci formálne bol žalobca aj konateľom žalovaného. Ostatní konatelia sa pri rozhodovaní so žalobcom neradili, ani sa nepýtali na jeho názor. Zo strany žalovaného mu bol zamedzený prístup do sídla spoločnosti žalovaného a jeho ostatných priestorov. Žalovaný

pristúpil aj k výmene zámkov a kľúče od nich žalobcovi neposkytol. Žalobca z dôvodu na strane žalovaného nemá žiadne vedomosti o výrobnom programe spoločnosti, o ich zamestnancoch, mzdových pomeroch, záväzkoch a pohľadávkach, o tom, kto sú obchodní partneri žalovaného, o spoločnosti žalovaného nevie nič, hoci de iure by mal niesť zodpovednosť za chod spoločnosti. Žalobcovi týmto žalovaný upiera možnosť zúčastňovať sa na riadení spoločnosti.

14. Uviedol, že nakoľko sám spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, a k dohode o tejto skutočnosti nedošlo, valné zhromaždenie žalovaného dňa 24.07.2015 prerokovalo vzdanie sa žalobcu funkcie konateľa spoločnosti, ako aj návrh na prevod obchodných podielov žalobcu spoločnosti na ostatných spoločníkov spoločnosti žalovaného. Podľa súdnej praxe a ustálenej judikatúry má súd posudzovať existenciu dôvodov vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Súd bol preto povinný skúmať nielen či spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, ale aj z inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi, alebo zo stanov, ale aj či zámerne znevýhodňujú postavenie žalobcu ako spoločníka.

15. Dôvody na zrušenie účasti môžu existovať nielen na strane žalovaného, ale aj na strane spoločníka

- žalobcu. Žalobca podľa jeho názoru v konaní dostatočne preukázal existenciu takých dôvodov, či už na strane žalovaného, alebo na jeho strane ako spoločníka, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že už samotné vzťahy medzi spoločníkmi v spoločnosti sú tak vážne narušené, že vyústili do vzájomných útokov, a to nielen slovných, ale aj fyzických, ktorých príčina spočívala najmä v nevyplatení miezd žalobcovi za obdobie roka 2012, ale aj z iných porušení práv žalobcu.

16. Žalobca v odvolaní zopakoval, že valné zhromaždenia žalovaného, konané v dňoch 20.03.2013 a 14.03.2014 neboli riadne zvolané, pretože žalobca na ne nebol zákonným spôsobom pozvaný. Pripomenul, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potom, ako spoločníci žalovaného ukončili pracovný pomer u žalovaného sa dohodli, že po zlepšení ekonomickej situácie na strane žalovaného sa opäť zamestnajú. Ostatní spoločníci žalovaného počnúc februárom 2013 sa opätovne zamestnali u žalovaného, pričom žalobcu do pracovného pomeru neprijali, ani mu takúto možnosť neponúkli a túto skutočnosť v konaní ani nepreukázali, iba bez dôkazov tvrdili, že žalobca nemal záujem sa u žalovaného zamestnať. Aj napriek tomu, že žalobca tvrdil v priebehu konania, že sa u žalovaného chce zamestnať, konajúci súd uveril iba tvrdeniam ostatných spoločníkov, že neprejavil záujem nastúpiť do pracovného pomeru spoločnosti žalovaného, pričom ani jedna zo strán nepredložila o tejto skutočnosti písomné dôkazy, a preto žalobca zastáva názor, že konajúci súd v tomto smere nevykonal dostatočné dôkazy, ktoré by ho oprávňovali akceptovať závery ostatných spoločníkov spoločnosti na úkor žalobcu.

17. Napriek tomu, že súd mal preukázané, že došlo k výmene kľúčov na dverách od sídla spoločnosti, ani túto skutočnosť neposúdil ako bránenie prístupu žalobcu do sídla spoločnosti, a ako dôvod uviedol, že žalobca nepreukázal, že by bol požadoval náhradné kľúče. Tento výklad zo strany konajúceho súdu považuje žalobca za extenzívny, neprijateľný a neobjektívny. Súd mal skúmať dôvody, prečo žalovaný neoznámil žalobcovi, že došlo k výmene zámkov a kľúče od nových zámkov mu neodovzdal.

18. V konaní bolo podľa žalobcu preukázané, že vzťahy medzi spoločníkmi sú natoľko rozvrátené, že od žalobcu nie je možné požadovať ďalšie zotrvanie v spoločnosti žalovaného. Aj v tejto súvislosti, keď sa dokazovanie o tejto skutočnosti vykonávalo iba výpoveďou jednotlivých účastníkov, okresný súd uveril iba výpovediam ostatných konateľov spoločnosti žalovaného, a preto nesprávne vyhodnotil, že pôvodcom týchto rozporov bol práve žalobca. Ak by sa aj zakladala na pravde skutočnosť, že sa žalobca agresívnym spôsobom dožadoval vyplatenia nevyplatených miezd, pôvodnou príčinou vzniku rozporov bolo nevyplatenie miezd zo strany žalovaného. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, ktorý mal mať za preukázané, že nielen žalobca, ale ani ostatní spoločníci nemajú vyplatené mzdy za obdobie marec až august 2012. Podľa jeho názoru splnenie odvodovej povinnosti prichádza do úvahy za predpokladu, že zo strany žalovaného dôjde k fyzickému vyplateniu miezd. Ak chcel okresný súd uvedenú skutočnosť riadne vyhodnotiť, mal za povinnosť zabezpečiť účtovníctvo žalovaného za obdobie roku 2012 a zistiť, či žalovaný eviduje v svojich výdavkoch mzdu, o ktorej tvrdí, že ju spoločníkom nevyplatil, alebo či ju eviduje ako záväzok cez nevyplatenú mzdu. Žiadne čestné prehlásenie takýto dôkaz nemôže nahradiť. Konajúci súd neskúmal uvedenú skutočnosť aj na priek tomu, že z potvrdenia žalovaného vyplynulo, že žalovaný vyplácal mzdy vo vzťahu k ostatným spoločníkom za obdobie, v ktorom opätovne nastúpili do zamestnania u žalovaného, t. j. po februári 2013, a to aj napriek tomu, že nie

sú vyplatené mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, čo hraničí s trestnou zodpovednosťou konateľov žalovaného, ktorí, ako to vyplýva z ich výpovedí, rozhodli o vyplácaní miezd bez účasti žalobcu, vtedy ešte aj ako konateľa spoločnosti žalovaného.

19. Žalobca poukázal na skutočnosť, že okresný súd nevzal do úvahy ako dôkaz zápisnicu valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 11.05.2016, ktorej predmetom bolo schválenie účtovnej závierky za rok 2015, z čoho vyplýva, že spoločnosť žalovaného dosiahla za rok 2015 zisk v celkovej výške 11.577,49 Eur, a aj napriek tomu nevyplatila dlžnú mzdu za obdobie marec až október 2012 a v rozpore s pôvodnou dohodou spoločníkov zisk použila na vykrytie strát z predchádzajúcich účtovných období. S týmto dôkazom sa konajúci súd nijako nevysporiadal.

20. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že nie je možné spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, ak sa nezúčastňuje na riadení spoločnosti, a jeho účasť v spoločnosti je len formálna, nakoľko pre prípad straty zamestnania sa aj napriek tejto skutočnosti bude považovať za podnikateľa a nevznikne mu nárok na podporu v nezamestnanosti.

21. Pokiaľ okresný súd okrem iného poukázal na to, že pri rozhodovaní o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti zákon ponecháva súdu široké medze pre úvahu, aká situácia môže byť považovaná za takú, že od spoločníka nie je možné požadovať zotrvanie v spoločnosti žalobca uviedol, že s tým je možné súhlasiť, avšak zákon neumožňuje súdu svojvoľne vykladať jeho ustanovenia iba na ťarchu žalobcu, ak mal súd za preukázané porušenie čo i len jednej povinnosti zo strany žalovaného voči žalobcovi ako spoločníkovi, resp. vyplývajúcimi z inej než spoločenskej zmluvy, mal návrhu vyhovieť. Pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03.02.2001 sp. zn. 29Cdo/2084/2010, vec po právnej stránke nesprávne posúdil a vo veci nesprávne rozhodol, nakoľko judikatúra na strane slovenských súdov je odlišná. Napadnutým rozhodnutím odôvodneným vylúčením neúmerného zásahu do práv žalovaného okresný súd bezdôvodne odoprel uplatňované právo žalobcu.

22. Napriek tomu, že boli preukázané skutkové okolnosti, že žalovaný nepredvolal žalobcu na valné zhromaždenie, konané v dňoch 20.03.2013, resp. 14.03.2014 odôvodnenie, že predmetom týchto konaní bolo iba schválenie účtovnej závierky neobstojí, pretože vôbec neboli splnené podmienky na konanie valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka, a ak by bol na zasadnutie valného zhromaždenia žalobca riadne prizvaný, mohol využiť svoje práva a navrhnúť rozšírenie programu valného zhromaždenia, resp. na tomto zasadnutí požadovať od ostatných konateľov informácie o chode spoločnosti.

23. Vzhľadom na uvedené žalobca uviedol, že okresný súd nesprávne právne posúdil napadnutú vec, a preto vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie súdu je preto po skutkovej, ako aj po právnej stránke nesprávne, nakoľko prvostupňový súd jednotlivé dôvody zamietnutia žaloby neoznačil právnym predpisom podľa ktorého postupoval, ani neopísal jeho dikciu, a to pri žiadnom z uvedených dôvodov zamietnutia žaloby. I keď iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje účastníkov konania, uvedená skutočnosť neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy, vyjadrenej v ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Záver okresného súdu, že žalobca neuniesol ťarchu dôkazného bremena preto neobstojí. Konajúci súd nevykonal vo všetkých smeroch dokazovanie, i keď takýto dôkaz bol potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko vyšiel najavo v priebehu konania a súd mal o tom vedomosť.

24. Žalobca uviedol, že okresný súd zamietnutie návrhu nedostatočne odôvodnil s odkazom na ust. § 157 ods. 2 OSP, najmä stručne, jasne a výstižne nevysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto nepovažuje žalobca za presvedčivé. Na strane žalobcu tak nebolo napadnutým rozsudkom reálnym spôsobom naplnené základné právo na jeho ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení nedovoľuje žalobcovi posúdiť, ako súd v predmetnom spore vyložil a aplikoval predmetné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí vo veci samej, nakoľko uvedené skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú. Z týchto dôvodov považuje žalobca rozhodnutie za nesúladné s právami na jeho súdnu ochranu. Zo strany súdu išlo v napadnutom rozhodnutí o prílišný formalizmus pri výklade práva a jeho aplikácii, čím došlo k absolútne a

ústavne neprípustnému znemožneniu práva na strane žalobcu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby konajúci súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného zruší.

25. Pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu, tento navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie čo do trov konania tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP výnimočne náhradu trov konania žalovanému neprizná z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako spoločníka, resp. zamestnanca, čo bolo príčinou na podanie žaloby. Zároveň navrhol, aby pre tento prípad z dôvodu, že podľa vedomostí žalobcu nie je známy judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúci sa obdobného prípadu, odvolací súd pripustil možnosť podania dovolania, nakoľko toto rozhodnutie má pre neho zásadný význam.

26. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Rozsudok okresného súdu považoval za zákonný a vecne správny a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil. K dôvodom odvolania uviedol, že tieto korešpondujú so samotným návrhom, takže sa k nim už vyjadril nielen vo vyjadrení k návrhu, ale aj v priebehu pojednávania vo veci samej. Upozornil, že po vykonanom rozsiahlom dokazovaní, najmä po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP bez ďalších návrhov na doplnenie dokazovania, vykonal prvostupňový súd všetky navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy spravodlivo vyhodnotil v rozsahu ust. § 132 OSP, vyhodnotenie dôkazov aj samotné rozhodnutie náležite odôvodnil tak, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 OSP, a preto odvolací dôvod prezentovaný žalobcom ako porušenie jeho práva na súdnu ochranu neexistuje. Žalobcom tvrdený dôvod o extenzívnom, neprijateľnom, neobjektívnom a formalistickom výklade práva a jeho aplikácii zo strany okresného súdu je dôkazom toho, že tento nerozhodol podľa vôle a očakávania žalobcu. Túto skutočnosť však nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nesprávnosť rozhodnutia. Okresný súd sa dôsledne zaoberal všetkými okolnosťami veci, v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne uviedol, čoho sa žalobca domáhal, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné, ktoré považoval za sporné, pomenoval všetky dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rozhodnutie súdu je dostatočne presvedčivé. Na dôvody napadnutého rozsudku preto odkázal a bez výhrad sa s nimi stotožnil.

27. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že zo strany žalobcu nebol produkovaný žiaden dôkaz ani skutočnosť, ktorá by odôvodňovala možný záver súdu o tom, že nemožno od neho spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Len samotné formálne konštatovanie existencie dôvodov nie je základom pre možné rozhodnutie súdu, ktorým by zrušil účasť žalobcu v spoločnosti žalovaného. Ak boli preukázané určité rozpory medzi jednotlivými spoločníkmi, tak prvostupňový súd správne uzavrel, že ich pôvodcom je žalobca a samotná existencia rozporov nemôže byť dôvodom na zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti, najmä ak nebolo preukázané, že by tieto rozpory mali za následok nefunkčnosť spoločnosti.

28. Žalovaný naďalej zotrval na stanovisku, že žalobca mal vedomosť o konaní všetkých valných zhromaždení, teda aj o tých konaniach, ktorých sa nezúčastnil. Okresný súd aj pri opačnej alternatíve vedomostí žalobcu o termínoch konania valných zhromaždení správne poukázal na to, že aj prípadné neoznámenie termínu konania valných zhromaždení žalobcovi nemohlo mať za následok taký zásah do práv žalobcu, ktoré by mohli byť dôvodom na vyhovenie jeho návrhu, a to s prihliadnutím na predmet a výsledky rokovaní valných zhromaždení. Postoj žalobcu ako spoločníka k samotnému chodu spoločnosti po skončení jeho pracovného pomeru bol vyslovene pasívny, a to napriek tomu, že až do konania valného zhromaždenia dňa 24.07.2015 bol aj konateľom spoločnosti. Sám mal teda možnosť rozhodnúť o vyplatení mzdy, prípadne aj o tom, že opakovane uzavrie so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu a aj o zvolaní valného zhromaždenia. To, že tak neurobil, svedčí len o jeho nedôvere v samotnú činnosť spoločnosti. Ani táto skutočnosť však nemôže byť takým dôvodom, pre ktorý by bolo možné zrušiť jeho účasť v spoločnosti žalovaného.

29. Žalovaný uviedol, že v odvolaní žalobcu navrhovaná zmena napadnutého rozsudku čo do výroku o náhrade trov konania pri použití § 150 OSP nie je ničím bližšie odôvodnená. Neprichádza teda do úvahy použitie ust. § 150 OSP, najmä ak toto ustanovenie je výnimkou z určujúcej zásady hradenia trov konania, a to zásady úspechu v spore. K otázke možnosti pripustenia dovolania žalovaný uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, akú otázku zásadného významu by mal dovolací súd v prípade pripustenia dovolania vyriešiť, preto navrhol dovolanie nepripustiť.

30. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15.08.2016, v ktorom zopakoval svoje argumenty uvedené v odvolaní. Nad rámec toho uviedol, že žalovaný sa od samého počiatku bránil zrušeniu účasti žalobcu v spoločnosti najmä z dôvodu, že by nebolo možné obchodný podiel žalobcu previesť na tretiu osobu, ani rozhodnúť o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka, pričom takúto obranu žalovaného vo vzťahu k predmetu sporu označil žalobca za právne irelevantnú už aj z dôvodu, že spoločníci žalovaného mali možnosť odkúpiť obchodný podiel žalobcu, avšak ako vyšlo v konaní najavo, teraz takýto záujem nemajú, ale až vtedy, keď bude mať spoločnosť žalovaného lepšie hospodárske výsledky. Žalobca je preto naďalej presvedčený, že okresný súd bezdôvodne odoprel uplatňované práva žalobcu iba z dôvodu, aby nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti žalovaného, čo žalobca považuje za diskriminačné. V ďalšom žalobca zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní, alebo vo vyjadreniach v priebehu konania. K návrhu na zmenu napadnutého rozsudku čo do výroku a náhrady trov konania žalobca uviedol, že na svojom návrhu trvá aj naďalej z dôvodov uvedených v odvolaní, pretože jeho návrh je v súlade aj s ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len .

31. K vyjadreniu žalobcu ku vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 19.09.2016 a uviedol, že z vyjadrenia žalobcu vyplývajú opakované nedôvodné a neprípustné názory na postup súdu prvej inštancie, ku ktorým však žalobca neponúka žiadne podstatné a opak preukazujúce tvrdenia a dôkazy. Zároveň zotrval na stanoviskách, ktoré prezentoval v predchádzajúcich vyjadreniach.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že spoločnosť GEMER KOVO s.r.o. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 22.11.2006 spoločníkmi A. J., W. I., M. O. a K. J.. Výška vkladu každého spoločníka spoločnosti bola 1 660,- Eur. Vklady spoločníkov boli splatené v plnej výške. Každý zo spoločníkov bol zároveň konateľom spoločnosti. Žalobca sa funkcie konateľa vzdal ku dňu 31.07.2015. Zánik funkcie konateľa bol zapísaný v obchodnom registri s účinnosťou od 28.04.2016.

34. Všetci konatelia a spoločníci boli od začiatku existencie spoločnosti zároveň aj zamestnancami spoločnosti na základe pracovnej zmluvy. Zo zhodných tvrdení spoločníkov vyplynulo, že z dôvodu zlej finančnej situácie žalovaného sa spoločníci koncom roku 2012 dohodli, že navzájom skončia pracovné pomery u žalovaného s tým, že sa ďalej budú snažiť získať zákazky a v prípade zlepšenia finančnej situácie sa opätovne v spoločnosti zamestnajú. Žalobca skončil u žalovaného pracovný pomer dohodou zo dňa 26.09.2012 ku dňu 30.10.2012.

35. Žalobca sa nezúčastnil valných zhromaždení žalovaného, konaných v dňoch 20.03.2013 a 14.03.2014. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol žalobca na uvedené valné zhromaždenia pozvaný písomnou pozvánku. Programom valného zhromaždenia dňa 20.03.2013 bolo schválenie riadnej účtovnej závierky zo rok 2012 a programom valného zhromaždenia dňa 14.03.2013 bolo schválenie riadnej účtovnej závierky zo rok 2013. Žalobca žalobu o neplatnosť uznesení prijatých na týchto valných zhromaždeniach nepodal.

36. Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 30.03.2016 vyjadril, že na deň 24.07.2015 zvolal valné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnil. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia na tomto valnom zhromaždení bolo prerokované vzdanie sa žalobcu funkcie konateľa spoločnosti a jeho návrh na prevod obchodného podielu. Spoločníci súhlasili s návrhom na prevod obchodného podielu žalobcu, ale vzhľadom k tomu, že nebol navrhnutý nový spoločník, v zápisnici z valného zhromaždenia uviedli, že žalobca naďalej zostáva spoločníkom spoločnosti. Na valné zhromaždenie konané 11.05.2016 za účelom schválenia riadnej účtovnej závierky za rok 2015 bol žalobca pozvaný pozvánkou, ktorú podľa predloženej doručenky prevzal dňa 25.04.2016.

37. Žalobca bol od 28.01.2013 zamestnaný u zamestnávateľa Gem-spol. s r.o. na základe dohody o vykonaní práce, od 01.03.2013 na základe pracovnej zmluvy.

38. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2016 žalobca uviedol, že ostatných spoločníkov požiadal, aby ho na aute patriacom žalovanému vozili do Revúcej do práce. Počas spoločných ciest „debatovali o tom, ako ide firma, ako funguje, ostatní spoločníci ho informovali o tom, aké majú zákazky a podobne. Komunikácia začala viaznuť niekedy na jar 2015, odkedy ho už o ničom neinformovali“.

39. Na objekte žalovaného vymenili spoločníci na jar 2015 zámky na vstupnom vchode a žalovanému neboli odovzdané kľúče.

40. Žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu za obdobie marec až október 2012 v celkovej výške 3 409,32 Eur, z čoho neskôr doplatil mzdu za mesiace 09, 10/2012. Žalobca si zvyšný nárok v celkovej výške 2 411,51 Eur uplatnil na súde v konaní pod sp. zn. 7Cpr/3/2015. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, v dôsledku ktorej mal súd za premlčaný nárok žalobcu na zaplatenie mzdy za obdobie marec až júl 2012 vo výške 1 988,79 Eur a priznal mu nárok na zaplatenie mzdy vo výške 422,72 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorá už bola žalobcovi vyplatená.

41. Žalovaný predložil čestné prehlásenie, že ani ostatní spoločníci nemajú vyplatenú mzdu za mesiace marec až august 2012, ďalej za mesiac máj 2014, marec až máj 2015 a marec a apríl 2016. A. J. nemá vyplatenú mzdu za toto obdobie v celkovej výške 5 674,87 Eur, W. I. v celkovej výške 5 098,44 Eur a K. J. v celkovej výške 5 028,12 Eur. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že žalovaný si ako zamestnávateľ splnil všetky odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni za zamestnancov A. J., W. I., K. J. a M. O..

42. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len , spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

43. Podľa § 113 ods. 5 ObZ, obchodný podiel vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.

44. Podľa § 113 ods. 6 ObZ, ak sa neprevedie obchodný podiel podľa ods. 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

45. Podľa § 114 ods. 1 ObZ, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

46. Podľa § 115 ods. 1 ObZ, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

47. Podľa § 115 ods. 2 ObZ, spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

48. Podľa § 122 ods. 1 ObZ, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

49. Podľa § 122 ods. 2 ObZ, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

50. Žalobca v odvolaní správne upozornil, že neobsahuje úpravu dôvodov, pre ktoré je možné domáhať sa zrušenia jeho účasti v spoločnosti. Žalobca preto v konaní poukazoval na také skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru rozhodnutie súdu o zrušení účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného

odôvodňujú. Okresný súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie a v rozsudku sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu, prečo od neho nie je možné spravodlivo očakávať, aby v spoločnosti žalovaného zotrval, pričom s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Nad rámec argumentov uvedených okresným súdom v napadnutom rozhodnutí odvolací súd k odvolaniu žalobcu uvádza, že v konaní nepreukázal existenciu tak závažnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala zrušenie jeho účasti v spoločnosti.

51. Žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že nebol prizvaný na rokovania valného zhromaždenia žalovaného, pričom z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemohol preukázať riadne predvolanie žalobcu na dve valné zhromaždenia, konané v dňoch 20.03.2013 a 14.03.2014. I keď žalovaný počas konania zotrval na stanovisku, že žalobca o konaní týchto valných zhromaždení bol informovaný, čomu by nasvedčovalo aj vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.03.2016, kedy uviedol, že počas ciest do práce spoločníci „debatovali o tom, ako ide firma, ako funguje, ostatní spoločníci ho informovali o tom, aké majú zákazky a pod.“, ani samotná skutočnosť, že žalovaný nepreukázal doručenie pozvánky na valné zhromaždenia nie je dôvodom pre zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti. Pokiaľ žalobca považoval skutočnosť, že nebol na uvedené valné zhromaždenia pozvaný za závažnú ujmu, ktorá sa dotýkala jeho práv spoločníka, mal možnosť podať v zmysle § 131 ods. 1 na súd návrh na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktoré ostatní spoločníci na uvedených valných zhromaždeniach prijali. Z dokazovania nevyplynulo, že by takýto návrh žalobca podal, preto sú uznesenia prijaté na týchto valných zhromaždeniach platné. Na valné zhromaždenia, ktoré nasledovali neskôr, už bol žalobca riadne pozvaný. Na valnom zhromaždení konanom dňa 24.07.2015 sa zúčastnil a na valné zhromaždenie konané dňa 11.05.2016 za účelom schválenia riadnej účtovnej závierky za rok 2015 bol pozvaný pozvánkou, ktorú podľa predloženej doručenky prevzal dňa 25.04.2016. Nie je preto možné dospieť k všeobecnému záveru, že spoločnosť žalovaného sústavne porušuje , keď žalobcu neprizýva na rokovania valného zhromaždenia. Preukázané bolo iba to, že v prípade dvoch valných zhromaždení konaných v dňoch 20.03.2013 a 14.03.2014 nebola žalobcovi doručená pozvánka na valné zhromaždenie. V konaní však žalobca nepreukázal, že by sa bol sám účasti na nich dovolával. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že zo strany žalovaného nešlo o tak závažnú skutočnosť, aby odôvodnila nútené zrušenie účasti žalobcu ako spoločníka v spoločnosti.

52. Žalobca namietal, že ostatní konatelia sa pri rozhodovaní s ním neradili, ani sa nepýtali na jeho názor. V tejto súvislosti súd opakovane poukazuje na vyjadrenie žalobcu z ktorého vyplýva, že do jari 2015 bol o činnosti spoločnosti informovaný a aj sa k nej vyjadroval. Ani pre nasledujúce obdobie od apríla 2015 žalobca nepreukázal, že by sa v konkrétnom prípade domáhal informácií o chode spoločnosti a že by mu ich poskytnutie ostatní spoločníci odopreli.

53. Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré žalobca pociťuje diskriminačný prístup ostatných spoločníkov voči svojej osobe je skutočnosť, že ostatní spoločníci žalovaného sa počnúc februárom 2013 opätovne zamestnali u žalovaného, pričom žalobcu do pracovného pomeru neprijali. Ohľadom tejto skutočnosti boli v priebehu konania prezentované rôzne vyjadrenia zo strany žalobcu, ktorý tvrdil, že mal záujem nastúpiť do pracovného pomeru a zo strany ostatných spoločníkov žalovaného, ktorí toto tvrdenie popreli s poukazom na skutočnosť, že v tom čase už žalobca bol zamestnaný u iného zamestnávateľa, u ktorého mu bol pracovný pomer predĺžený, takže doposiaľ v tom riadnom pracovnom pomere zotrval. Bez ohľadu na to, ktoré z týchto tvrdení zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne poukázal na oddelenosť zamestnaneckého pomeru od funkcie štatutárneho orgánu a od postavenia spoločníka kapitálovej spoločnosti. Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá zo zákona právo, aby bol zároveň zamestnancom tejto spoločnosti. Uzavretie zamestnaneckého pomeru medzi zamestnancom a spoločnosťou je predmetom obchodného vedenia spoločnosti, na ktorom sa môžu podieľať všetci spoločníci, avšak právny nárok na prijatie do zamestnaneckého pomeru nemá ani jeden zo spoločníkov. Preto argumenty súvisiace s ukončením zamestnaneckého pomeru so žalobcom ku koncu roku 2012, ku ktorému došlo dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie sú v konaní o zrušenie účasti spoločníka relevantné.

54. Rovnako nie je podstatná ani námietka žalobcu, že mu zo strany žalovaného neboli odovzdané kľúče potom, ako tento vymenil zámky na dverách do sídla spoločnosti. V prípade, kedy sa spoločníci osobne denne podieľajú v priestoroch spoločnosti na riadení a obchodnom vedení spoločnosti je nevyhnutné, aby mali zabezpečený do nich prístup. Z dokazovania vyplynulo, že v čase, kedy boli vymenené zámky na sídle spoločnosti, žalobca už v spoločnosti nemal zamestnanecký pomer, nevykonával v nej pracovnú

činnosť a preto ani nebol dôvod, aby mal zabezpečený denný prístup do spoločnosti. Ak by bol mal záujem o získanie informácií o spoločnosti, o stretnutie s ostatnými spoločníkmi, prípadne o prístup na zvolané valné zhromaždenie, tento prístup do budovy by mu musel byť umožnený. V opačnom prípade by to bolo možné vyhodnotiť ako bránenie výkonu práv spoločníka. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by mu bol býval prístup do sídla spoločnosti odopretý. Zároveň je nutné poukázať aj na to, že žalobca ani nepreukázal, že by po výmene zámkov požiadal niektorého zo spoločníkov o vydanie kľúčov.

55. Žalobca v odvolaní namietol, že súd bol povinný skúmať nielen to, či spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, ale aj z inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi, alebo zo stanov, ale aj či zámerne znevýhodňujú postavenie žalobcu ako spoločníka. Keďže v spoločnosti žalovaného neboli uzavreté osobitné zmluvy, z ktorých by vyplývali iné konkrétne povinnosti spoločnosti nad rámec tých, ktoré boli upravené v spoločenskej zmluve, ktoré by bol žalovaný porušil, žalobca ani nemohol uviesť, o aké konkrétne porušenie povinnosti z takýchto zmlúv zo strany žalovaného šlo. Zároveň nebolo preukázané zámerné znevýhodňovanie postavenia žalobcu, keďže toto odôvodňoval žalobca neuzavretím zamestnaneckého pomeru, nevydaním kľúčov od sídla spoločnosti a nepredvolaním na valné zhromaždenia, s ktorými skutočnosťami sa okresný súd riadne vysporiadal.

56. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že samotné vzťahy medzi spoločníkmi v spoločnosti sú tak vážne narušené, že vyústili do slovných, ale aj fyzických útokov, ktorých príčina spočívala najmä v nevyplatení miezd žalobcovi za obdobie roka 2012. V tejto súvislosti treba uviesť, že slovné a fyzické útoky boli v zmysle vykonaného dokazovania vedené práve zo strany žalobcu voči spoločníkom žalovaného, preto nie je možné dospieť k záveru, že by bol žalobca napádaný ostatnými spoločníkmi žalovaného.

57. Zároveň je nutné prihliadnuť k vyjadreniu ostatných spoločníkov žalovaného, ktorí by sa odchodu žalobcu zo spoločnosti nebránili, pokiaľ by tento previedol obchodný podiel na inú osobu. V opačnom prípade by muselo dôjsť v zmysle Obchodného zákonníka k zníženiu základného imania pod zákonom stanovenú hranicu, čoho následkom by bolo zrušenie spoločnosti súdom. Takýto následok by bol voči ostatným spoločníkom nespravodlivý. Rozhodnutie vstúpiť do kapitálovej spoločnosti ako spoločník musí byť prijaté po zrelej úvahe, pri vyhodnotení všetkých následkov. Konkrétny spoločník môže stratiť záujem o postavenie spoločníka z rôznych dôvodov, či už preto, že stratí záujem podieľať sa na riadení spoločnosti alebo preto, že výnosy z vkladu do spoločnosti nezodpovedajú jeho pôvodným predstavám. Ešte pred vstupom do spoločnosti si však musí uvedomiť, že ukončenie účasti v spoločnosti podlieha pravidlám Obchodného zákonníka a vo väčšine prípadov je naviazané na spoluprácu s ostatnými spoločníkmi, a to aj pri prevode jeho obchodného podielu. Spoločníci však nie sú ani v prípade, ak by žalobca navrhol tretiu osobu, na ktorú by mal záujem previesť svoj obchodný podiel, povinní s takýmto prevodom súhlasiť, pokiaľ sa na to nezaviazali v spoločenskej zmluve. Napriek tomu, ostatní spoločníci urobili ústretový krok a vyjadrili sa, že by s prevodom obchodného podielu súhlasili, avšak žalobca na valnom zhromaždení neuviedol žiadnu konkrétnu tretiu osobu, na ktorú by mal záujem obchodný podiel previesť.

58. Jedným z argumentov, ktoré žalobca uvádzal na podporu svojho tvrdenia, že prístup ostatných spoločníkov k nemu je diskriminačný bola aj tá skutočnosť, že nemá vyplatené mzdy za obdobie marec až august 2012. Nároky zo zamestnaneckého pomeru sú však osobitnými nárokmi, ktoré nemajú vzťah k jeho postaveniu ako spoločníka alebo konateľa. Tieto nároky si žalobca uplatnil v konaní na okresnom súde, preto prípadné mzdové nároky nie sú dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti.

59. Žalobca v odvolaní namietol, že rozhodnutie okresného súdu nebolo dostatočne odôvodnené a nepovažuje ho za presvedčivé. Podľa jeho názoru tak nebolo napadnutým rozsudkom naplnené základné právo na jeho ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň uviedol, že i keď iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje účastníkov konania, uvedená skutočnosť neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v ust. § 153 ods. 1 OSP, a preto záver okresného súdu, že žalobca neuniesol ťarchu dôkazného bremena neobstojí, keďže konajúci súd nevykonal vo všetkých smeroch dokazovanie, i keď takýto dôkaz bol potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie veci. K obom uvedeným námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu bolo odôvodnené dostatočne, okresný súd sa vyjadril ku všetkým námietkam, ktoré žalobca v priebehu konania vzniesol, jasne a stručne vyjadril, čo zostalo v konaní sporné a prečo svoje právne závery

odôvodnil tak, ako to v rozhodnutí napadnutom odvolaním uviedol. Okresný súd viedol dokazovanie v zmysle návrhov sporových strán, pričom v prípade obchodného sporu, v ktorom sú strany zastúpené právnymi zástupcami, nie je dôvod, aby okresný súd vykonával dôkazy z vlastnej iniciatívy a nahrádzal tak povinnosť tvrdenia skutočnosti a označenia dôkazov, ktorá zaťažuje sporové strany. Uvedené námietky žalobcu preto považoval odvolací súd za neodôvodnené.

60. Žalobca pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel jeho odvolaniu navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie v rozsahu trov konania tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP v znení do 30.06.2016 a podľa § 257 výnimočne náhradu trov konania žalovanému neprizná z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako spoločníka, resp. zamestnanca, čo bolo príčinou podania žaloby. Uvedený návrh považuje odvolací súd za nedôvodný. Pokiaľ by v konaní bolo preukázané porušenie práv žalobcu, v takom prípade by bol v spore úspešný žalobca a jemu by vznikol nárok na náhradu trov konania. V konaní však žalobca úspešný nebol, a to práve z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu porušenia jeho práv ako spoločníka. Zároveň bolo zdôraznené, že jeho práva zamestnanca sú v tomto konaní irelevantné. Žalovanému v súvislosti s obranou proti nedôvodnému návrhu žalobcu vznikli trovy konania, preto v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 okresný súd správne rozhodol, že má nárok na ich náhradu. Pre aplikáciu § 150 OSP neboli splnené zákonné predpoklady, preto takémuto návrhu žalobcu nemohol vyhovieť ani odvolací súd.

61. K návrhu žalobcu, aby odvolací súd pripustil možnosť podania dovolania, nakoľko toto rozhodnutie má pre neho zásadný význam, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že od 01.07.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého za zákonom stanovených okolností je podanie dovolania aj voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné. Odvolací súd už nie je z tohto dôvodu oprávnený rozhodovať o tom, či pripustí alebo nepripustí podanie dovolania.

62. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

63. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

64. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .