Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-39-2022.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/39/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu RONDOM Z a Z s.r.o., so sídlom Cementárenská cesta 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 573 312, v konaní zast. JUDr. Tatiana Čarská, advokátka, Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému IDEA INVEST, spol. s r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 657 930 o zaplatenie 40.843,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7Cb/8/2021-78 zo dňa 15. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 7Cb/8/2021-78 zo dňa 15. novembra 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.843,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.391,01 Eur od 14.07.2018 do 05.05.2018, zo sumy 13.763,17 Eur od 06.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 11.900,87 Eur od 31.07.2018 do 11.11.2018, zo sumy 8.900,87 Eur od 11.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 19.141,08 Eur od 15.08.2018 do 18.04.2019, zo sumy 18.179,45 Eur od 19.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou dňa 20.05.2021 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 40.843,49 Eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 15.11.2021, hoci bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil a právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla vo veci rozhodnúť postupom podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo vypracované pod č.k. 7Cb/8/2021-78 zo dňa 15.11.2021 a podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 100 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo doručené do jeho elektronickej schránky dňa 25.11.2021.
4. Dňa 07.12.2021 žalovaný osobne do podateľne súdu prvej inštancie doručil podanie označené ako Odvolanie proti rozsudku s návrhom, v ktorom žiadal, aby súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 277 ods. 2, 3 CSP a z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) CSP uznesením zrušil a vo veci samej nariadil nový termín pojednávania, resp. vo veci žalovaný podáva odvolanie a žiada, aby tomuto vyhovel odvolací súd, keďže v prípade, ak nebude zo strany súdu prvej inštancie pokračované v konaní, žiada žalovaný toto podanie považovať za odvolanie proti podanému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku tak, ako to má na mysli dikcia § 274 písm. a), b) CSP. Žalovaný v podaní uviedol, že dňa 15.11.2021 sa prostredníctvom telefonátu na informačné centrum súdu prvej inštancie pred začiatkom samotného pojednávania vo veci samej snažil upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa predmetného pojednávania zúčastniť a súčasne požiadať o ospravedlnenie jeho absencie a odročenie pojednávania na iný termín a zrejme z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov súdu bola žalovaného viacnásobná snaha neúspešná a telefonický kontakt sa mu nepodarilo nadviazať. Vzhľadom na právne a skutkové tvrdenia obsiahnuté v odpore však žalovaný nepovažuje procesný postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom sa stal práve rozsudok, za správny, nakoľko nárok žalobcu bol jednoznačne kompromitovaný skutočnosťou, že žalobcom vydané faktúry neboli žalovanému doručené, a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Žalovaný tvrdí, že dikcia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní musí byť v tomto prípade vnímaná tak, že ak žalovaný ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok zakladá, tento nárok nie je možné uznať rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nie je verifikovateľne odôvodnený. Ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať. Touto otázkou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná existencia odporu podaného žalovaným preukazuje snahu žalovaného o procesnú obranu i aktivitu a že z dôvodov vis major žalovaný nedokázal súdu prvej inštancie oznámiť nepredvídateľné okolnosti, ktoré mu bránili sa pojednávania dňa 15.11.2021 zúčastniť, žiada, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Podľa názoru žalovaného bolo teda porušené právo žalovaného na riadny proces a na riadne rozhodnutie v konaní, keďže žalovaný vzniesol námietky voči nároku žalobcu a o týchto nebolo riadne rozhodnuté.
5. Dňa 02.02.2022 súd prvej inštancie doručoval žalobcovi odvolanie žalovaného na písomné vyjadrenie v lehote 10 dní v zmysle § 373 ods. 3 CSP. Písomnosti boli žalobcovi (právnemu zástupcovi - § 110 ods. 1 CSP) doručené do elektronickej schránky dňa 02.02.2022. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
7. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, prijatým v upomínacom konaní dňa 20.05.2021, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 40.843,49 Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.391,01 Eur od 14.07.2018 do 05.05.2018, vo výške 9% ročne zo sumy 13.763,17 Eur od 06.05.2018 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 11.900,87 Eur od 31.07.2018 do 10.11.2018, vo výške 9% ročne zo sumy 8.900,87 Eur od 11.11.2018 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 19.141,08 Eur od 15.08.2018 do 18.04.2019 a vo výške 9% ročne zo sumy 18.179,45 Eur od 19.04.2019 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. V návrhu uviedol, že v rámci podnikateľskej činnosti poskytol žalobca ako predávajúci v mesiacoch jún a júl 2018 žalovanému ako kupujúcemu plnenie spočívajúce v predaji tovaru - stavebného materiálu. Žalovaný dodaný tovar od žalobcu riadne prevzal a žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za dodaný tovar faktúrou č. 20181413 vyhotovenou dňa 29.06.2018 znejúcou na sumu 21.391,01 Eur, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 05.05.2020 vo výške 7.627,84 Eur a zostáva uhradiť sumu 13.763,17 Eur; faktúrou č. 20181573 vyhotovenou dňa 16.07.2018 znejúcou na
sumu 11.900,87 Eur, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 10.11.2020 vo výške 3.000,- Eur a zostáva uhradiť sumu 8.900,87 Eur a faktúrou č. 20181741 vyhotovenou dňa 31.07.2018 znejúcou na sumu 19.141,08 Eur, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 18.04.2019 vo výške 961,63 Eur a zostáva uhradiť sumu 18.179,45 Eur. V návrhu žalobca vyhlásil, že uplatňovaný nárok eviduje v účtovníctve a uvádza v kontrolnom výkaze.
8. Súd v upomínacom konaní vydal dňa 04.06.2021 platobný rozkaz sp. zn. 32Up/566/2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že fakturácia zo strany žalobcu nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy a žalobca ani nepreukázal dodanie tovaru, či dohodu o cene tovaru, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Z uvedeného dôvodu teda žalovaný v celom rozsahu namieta právny základ a aj výšku uplatneného nároku. Samotné faktúry predložené žalobcom neboli žalovanému doručené a tieto z tohto dôvodu ani neeviduje v účtovníctve a neboli uvedené ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Zároveň z opatrnosti žalovaný vznáša námietku premlčania.
9. Podaním doručeným v upomínacom konaní dňa 07.07.2021 žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Súčasne sa vyjadril k podanému odporu a okrem iného uviedol, že keby bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že faktúry žalobcu mu neboli doručené a neeviduje ich vo svojom účtovníctve, potom by sám žalovaný nepriradil svojej platbe zo dňa 11.11.2020 VS: 20181573, ani nepodpísal so žalobcom dňa 18.04.2019 Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Všetky faktúry boli žalovanému zaslané poštou ako obyčajná listová zásielka, a to po poslednej dodávke tovaru. O dodaní tovaru svedčia dodacie listy pripojené k jednotlivým žalovaným faktúram. Žalobca predkladá súdu aj Uznanie dlhu a dohodu o splácaní dlžnej sumy zo dňa 05.12.2018, z obsahu ktorej je zrejmé, že sám žalovaný uznal dlh voči žalobcovi zo žalovaných faktúr vo výške pred čiastočnými úhradami a predkladá aj Odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2018 zo dňa 23.01.2011 a Odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2020 zo dňa 22.01.2021.
10. Dňa 07.07.2021 bola vec postúpená Okresnému súdu Zvolen ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Cb/8/2021-64 zo dňa 30.08.2021 žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu (vyjadrenie k podanému odporu), uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 69 listinnej podoby spisu, písomnosti boli žalovanému doručené do jeho elektronickej schránky dňa 06.09.2021. Žalovaný sa v určenej lehote nevyjadril.
12. Súd prvej inštancie dňa 05.10.2021 na prejednanie veci samej určil pojednávanie na deň 15.11.2021. V predvolaní, ktoré sa nachádza na č.l. 71 listinnej podoby spisu strany poučil, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP). Podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 73 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo predvolanie doručené do jeho elektronickej schránky dňa 08.10.2021.
13. Na pojednávaní dňa 15.11.2021 súd prvej inštancie na návrh žalobcu rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
14. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného splnené boli a súd prvej inštancie právo žalovaného na spravodlivý proces neporušil, keď na návrh žalobcu rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pričom odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
17. Rozsudok pre zmeškanie, tzv. kontumačný rozsudok je osobitným druhom rozsudku, ktorý predstavuje procesnú sankciu za pasivitu v civilnom sporovom konaní. Pri pasivite žalovaného v spore právna úprava Civilného sporového poriadku rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). K rozhodnutiu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak môže dôjsť aj vtedy, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci samej, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní.
18. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a poukázal na to, že dňa 15.11.2021 sa snažil kontaktovať telefonicky súd prvej inštancie a upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa pojednávania zúčastniť a súčasne požiadať o ospravedlnenie a odročenie pojednávania na iný termín. Žalovaný síce tvrdil, že dňa 15.11.2021 mienil ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, avšak žalovaný toto tvrdenie žiadnym dôkazom nepodoprel. Súčasne žalovaný ani len netvrdil, aká konkrétna nepredvídateľná okolnosť mu bránila v účasti na pojednávaní, pričom ustanovenie § 274 písm. b) CSP vyžaduje, aby žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, a teda žalovaný musí svoju neprítomnosť ospravedlniť nielen do začiatku pojednávania, ale musí ju ospravedlniť okolnosťami takej intenzity a závažnosti, ktoré mu z objektívnych dôvodov znemožňujú účasť na pojednávaní.
19. Pretože žalovaný do začiatku pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 15.11.2022 svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného ustanovených v § 274 písm. b) CSP. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 274 písm. a) CSP, keďže žalovaný sa na pojednávanie dňa 15.11.2021 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, keď predvolanie mu bolo doručené do jeho elektronickej schránky dňa 08.10.2021, t.j. s poukazom na § 178 ods. 2 CSP viac ako päť dní predo dňom, keď sa pojednávanie malo konať a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh žalobcu rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, pričom v spore šlo o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, keďže žalobca požadoval, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti žalovaného na peňažné plnenie.
20. K námietke žalovaného v odvolaní, že pred vydaním rozsudku pre zmeškanie musí súd obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky, odvolací súd udáva, že nielen pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, ale v každom civilnom sporovom konaní, a to tak na jeho začiatku, ako aj kedykoľvek počas konania súd podľa § 161 CSP prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu procesnú podmienku, o ktorej má za to, že v konaní na súde prvej inštancie splnená nebola a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, ani odvolací súd vady procesných podmienok nezistil.
21. Pokiaľ mal žalovaný v odvolaní za to, že pred vydaním rozsudku pre zmeškanie musí súd obligatórne skúmať aj to, či žalobca predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať, odvolací súd zdôrazňuje, že z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia, takáto povinnosť pre súd prvej inštancie nevyplývala. Rozsudok pre zmeškanie je totiž inštitútom procesného práva a ak sú splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie ustanovené v § 274 CSP, súd nemá právny rámec, na základe ktorého by mal posudzovať a vyhodnocovať aj hmotnoprávnu stránku žalobou uplatneného nároku. Pretože vo fáze pojednávania žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že sú splnené predpoklady ustanovené v § 274 CSP, súd prvej inštancie bol povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe žalobcu kontumačným rozsudkom vyhovieť, a to bez toho, aby zároveň posudzoval aj hmotnoprávnu stránku žalobcom uplatneného nároku.
22. Z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia, súdu prvej inštancie nevyplývala ani povinnosť skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bol žalovaný ako strana, v neprospech ktorej sa mal rozsudok pre zmeškanie vydať, skutočne procesne pasívny a či proti žalobcom uplatnenému nároku uplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Zo zákonnej dikcie ustanovenia § 274 CSP: „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak ...“, je totiž potrebné dospieť k záveru, že ak sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 274 písm. a), b) CSP, rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne, a to bez ohľadu na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného a žalovaným uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak súd môže rozhodnúť nielen pri úplnej pasivite žalovaného (§ 273 CSP), ale aj pri čiastočnej, resp. následnej pasivite žalovaného, pričom ide práve o situáciu predpokladanú v ustanovení § 274 CSP, t.j. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci samej.
23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd nad rámec prijatého záveru dal do pozornosti, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiadúci, odvolací súd zdôrazňuje, že pojednávanie dňa 15.11.2021, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, bolo prvým a jediným pojednávaním, ktoré sa v tomto civilnom sporovom konaní uskutočnilo, čo znamená, že do tohto pojednávania súd prvej inštancie nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, keďže dôkazy súd vykonáva v zásade na pojednávaní tak, ako to upravuje ustanovenie § 188 ods. 1 CSP. Rovnako ani samotné konanie netrvalo dlhšiu dobu, keďže od prijatia návrhu v upomínacom konaní dňa 20.05.2021 boli v konaní plynulo a v primeraných lehotách vykonávané zo strany súdov všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci samej. Jedinou procesnou aktivitou žalovaného v konaní bol pritom odpor podaný proti vydanému platobnému rozkazu a do vydania napadnutého rozsudku žalovaný v konaní iné procesné úkony a podania neurobil, a to ani na výzvu súdu prvej inštancie realizovanú uznesením č. k. 7Cb/8/2021-64 zo dňa 30.08.2021, ktorým súd prvej inštancie postupom podľa § 167 ods. 4 CSP žalovanému umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu.
24. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nenastal taký stav, že by nebolo žiadúce rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a že by takáto forma rozhodnutia bola v konečnom dôsledku pre žalovaného nespravodlivá. Napokon, aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 konštatoval, že v ním posudzovanej veci tiež o taký prípad nešlo, keď aj v sťažnostnej veci bolo rozsudkom pre zmeškanie rozhodnuté na prvom a jedinom reálne uskutočnenom pojednávaní vo veci samej.
25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).