Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoCsp-19-2022.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Subarea
10CoCsp/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37927795, proti žalovanému: I. H., nar. XX. Z. XXXX, trvalo bytom N., ulica H. XXX/XX, o zaplatenie 6.428,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. júna 2021 č. k. 18Csp/116/2020-131, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 a 9, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ a b/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou došlou na Okresný súd (ďalej len „OS“) Banská Bystrica domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 6.428,27 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorila dňa 26.11.2015 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ pod číslom úverového účtu 2112342821. Na základe uvedenej zmluvy poskytla žalovanému úver vo výške 6 428,27 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoju povinnosť riadne neplnil a preto právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, a tak právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila ku dňu 8.11.2017 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené 15.12.2017 v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia dlžnú sumu nezaplatil, a tak sa od 23.12.2017 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 19.11.2019 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe zmluvy postúpená žalobkyni ako postupníkovi. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 2.9.2019. Žalobkyňa si v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 6.428,27 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobkyni napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Žalobkyňa si zároveň uplatnila zákonný úrok z omeškania.
OS Banská Bystrica 29. júna 2020 vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby pod sp. zn. 35Up/1169/2020. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobkyne čo do dôvodu a výšky, a preto je platobný rozkaz nedôvodný a neopodstatnený. Nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy uloženej v predmetnom platobnom rozkaze, ktorú si žalobkyňa uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Únijným právom a žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru čo je v demokratickom štáte neprípustné. Žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byt' zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú. Žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby. Prílohou žaloby je iná zmluva s iným číslom úveru ako sa uvádza v žalobe, čo súd neskúmal a v inej výške poskytnutého úveru. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Uviedol, že mu nikdy nebola doručená žiadna výzva, žiadne postúpenie pohľadávky a žiadne zosplatnenie úveru a preto žiada súd, aby zaviazal žalobkyňu, aby predložila výkaz doručenia a platnú úverovú zmluvu, ktorú žalobkyňa žaluje č. 2112342821 na poskytnutý úver vo výške 6.428,27 eur. V úverovej zmluve absentuje doba trvania zmluvy, RPMN je v neprospech spotrebiteľa, absentuje, kde si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Taktiež je tam poplatok 140 eur za poskytnutie úveru čo je neprijateľná zmluvná podmienka. Banka ho ako spotrebiteľa neinformovala o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, nekonala s náležitou odbornou starostlivosťou, použila predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou stranou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie bodu 2.4 Úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni spracovateľský poplatok za vyhotovenie zmluvy vo výške 140 eur. Žalovaný uviedol, že netuší kto je žalobkyňa a prečo žaluje niečo čo neexistuje. Súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobkyňou predloženú zmluvu, zistiť že žalobkyňa žaluje iné číslo zmluvy a inú výšku úveru t.z. podrobiť ju súdnej kontrole a to s poukazom na únijné právo najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa, ktorá hovorí i o tom, že každý je spotrebiteľom, kto si zoberie úver, okrem toho, kto si požičia na to, aby mohol požičiavať ďalej. Zmluva sa riadi §§ 52, 53 a 54 O.z.. Ide o formulárovú, predtlačenú, typovú zmluvu, ktorú mu veriteľ predložil na podpis a ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. V predmetnej zmluve je cena dojednaná neurčite a z toho dôvodu s poukazom na ust. § 37 O.z. ide o neplatný právny úkon. Žalovaný ďalej uviedol, že si uplatňuje námietku premlčania, nárok žalobkyne je premlčaný. Poukázal na Uznesenie Súdneho dvora C - 76/10 a na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V závere odporu žalovaný uviedol, že navrhuje aby súd platobný rozkaz zrušil, žalobu zamietol, a rozhodol, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania. V prípade, ak súd žalobu nezamietne, žiadal, aby súd nariadil pojednávanie. Žalobkyňa k odporu žalovaného uviedla, že ho považuje v celom rozsahu za neodôvodnený a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť platobný rozkaz zrušený, tvrdenia žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku, nárok uplatnený žalobou považuje žalobkyňa za dôvodný a preukázaný. Súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade predmetom konania je uplatnenie pohľadávky žalobkyne proti žalovanému na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úver, ktorú uzavrel právny predchodca žalobkyne /Všeobecná úverová banka, a.s./ so žalovaným 26.11.2015 č. 2112342821 vo výške 6.428,27 eur. Žalobkyňa pri podaní žaloby súdu doručila úverovú zmluvu č. 012637111251115 uzavretú 26.11.2015, v zmysle ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 7.000 eur. Pokiaľ žalobkyňa mala byť úspešná v konaní musela by uniesť dôkazné bremeno za účelom preukázania oprávnenosti podanej žaloby. Žalobkyňa však pri podaní žaloby nepredložila súdu zmluvu, na základe ktorej si uplatnila nárok. Súdu predložila inú zmluvu s iným číslom a súd má podozrenie, že právna predchodkyňa so žalovaným uzavrela viac zmlúv. Z tohto dôvodu nie je zrejmé, či dlžná suma uplatnená v tomto konaní je naozaj dlžnou sumou a či predžalobná výzva bola žalovanému zaslaná k tejto uzavretej zmluve. Ďalšie argumenty strán súd prvej inštancie považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať, preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vecne dôvodil plným úspechom žalovaného v spore.
2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov), mala za to, že napadnuté rozhodnutie súdu je príliš formalistické, arbitrárne, odporujúce obsahu zmluvy a výkladovým pravidlám uvedeným v ust. § 35 ods. 2, 3 O.z. Identifikátor pod č. 2112342821 je interným identifikačným označením úveru poskytnutého žalovanému na základe v spore predloženej úverovej zmluvy z 28.1.2015. Uvedený identifikátor je používaný v informačnom systéme jej právnej predchodkyne, ako aj vo všetkých dokumentoch súvisiacich s predloženou úverovou zmluvou (napr. Tretia upomienka označená číslom 2112342821, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pod číslom 2112342821). Bez ohľadu na formálne číselné označenie úverovej zmluvy, z predložených dôkazov niet pochýb, že nárok uplatnený v tomto spore pochádza z neplnenej úverovej zmluvy, ktorá bola priložená ako dôkaz k žalobe. Z výpisu z úverového účtu vyplývajú oba tieto identifikátory - č. 2112342821 (v kolónke s názvom „úver“) a aj č. 012637111251115 (v kolónke „číslo zmluvy“). Zároveň tieto skutočnosti podrobne uviedla aj v samotnej žalobe. Žalovanému bol právnou predchodkyňou žalobkyne poskytnutý úver vo výške 7.000 eur, ako vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Zjavnou chybou v písaní bola v žalobe uvedená nesprávna suma poskytnutého úveru - ktorá korešponduje so žalovanou sumou, nie s výškou poskytnutého úveru. Napriek uvedenému však spolu so žalobou bola predložená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpis z účtu, z ktorých je zrejmá aj výška poskytnutého úveru, a tiež ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť ňou uplatneného nároku. Má za nesporné, že v tomto spore bolo preukázané, že úver bol poskytnutý a žalovaným čerpaný - už v žalobe tvrdila, že žalovaný na úver poukázal čiastočné plnenie, čo preukázala výpisom z úverového účtu, preto si voči žalovanému uplatňuje vrátenie zostatku dlžnej sumy nesplateného úveru. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd I. inštancie sa pri rozhodovaní vyššie uvedenou zásadou neriadil. „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu SR z 1.4.2015, sp.zn.I.ÚS 640/2014). Nakoľko úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt, z ktorej nároky sú uplatnené žalobou v tomto spore bola uzavretá platne, vznikol jej nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym posúdením veci by súd I. inštancie žalobe vyhovel.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
4. Z Obchodného vestníka 104/2022 vydaného 31.5.2022 odvolací súd zistil, že uznesením OS Trnava z 25.5.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Vladimír Kumai, narodený 14.7.1995, trvalo bytom Kováčska 916/36, 925 72 Selice, bola mu ustanovená správkyňa JUDr. Alena Kaplanová a súd oddlžil dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Podľa § 166 ods. 1 ZoKR (zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). Podľa § 166b ods. 1 ZoKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom, za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, iba že by bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určenie splátkového kalendára. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) predstavuje procesný nástroj určený pre dlžníka, ktorým možno za podmienok stanovených v zákone dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v zákonom stanovenom rozsahu. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je, že súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZoKR) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZoKR), sa zastavujú, a to na základe súdneho rozhodnutia vydaného ex offo. Vo zverejnenom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa rozhodlo aj o oddlžení žalovaného ako dlžníka, odvolací súd preto z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie zastavil (súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
5. Vzhľadom na zastavenie konania bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a s čl. 4 ods. 1 CSP. Keďže bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, zavinenie za zastavenie konania nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu (zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska). O celkovej náhrade trov bolo preto rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)