Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_2Co-23-2016.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného Jakubčák, AK, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému S. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. N. Y. X., K., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou D. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu I. J. Y., o zaplatenie 430,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.11.2015, č. k. 11C/39/2015-115 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 417,27 eur s prísl., a nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 25,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania platne bola uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu, pričom žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neuhradil nedoplatky za odobraný plyn. Žalobca bol preto nútený prerušiť mu distribúciu plynu a na základe toho vyúčtoval vo vzťahu k žalovanému náklady v zmysle platného cenníka, preto bolo dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 417,27 eur v celom rozsahu vyhovieť.
3. Pokiaľ ide o sumu 13,- eur, túto súd prvej inštancie žalobcovi nepriznával a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, keďže žalobca sa domáhal aj zaplatenia nákladov za upomienky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vec právne posúdil podľa zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinností zo zmluvy, nemožno priznávať viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko nepochybne zmluva o dodávke plynu uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď vyhodnotil, že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti. Pri rozhodovaní o náhrade trov však poukázal na rozhodujúce pravidlo o náhrade iba účelne vynaložených trov, čo sa samozrejme vzťahuje aj na náklady spojené so zastupovaním advokátom. Je potrebné rozlišovať právo na právnu pomoc a právo na náhradu trov konania spojených so zastupovaním. Obe veci síce spolu súvisia, ale
je potrebné ich posudzovať oddelene. Za účelne vynaložené trovy sa považujú tie, ktoré sú nevyhnutné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva na súde. Posúdenie tejto otázky sa odvíja od charakteru konkrétneho sporu. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade ide o tzv. typovú žalobu, ktorá sa používa v množstve obdobných sporov a v jej obsahu sa menia len čísla a sumy príslušných faktúr. Ide o skutkovo a právne jednoduchú vec a zo spisu nevypláva, že by nastala skutočnosť, ktorá by vybočovala z tohto typového konania. Nemožno opomenúť, že ide o pohľadávku zo zmluvy, kde jednou stranou je spotrebiteľ a pri zohľadnení týchto skutočností súd prvej inštancie nepovažoval trovy právneho zastúpenia žalobcu za účelne vynaložené a v tejto súvislosti mu priznával len náhradu súdneho poplatku zo žaloby.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstata nesprávnosti rozhodnutia v napadnutom rozsahu podľa žalobcu spočíva v nesprávnom určení nároku žalobcu voči žalovanému v neodôvodnení rozhodnutia súdu odňatím možnosti konať pred súdom a nepredvídateľnom postupe konajúceho sudcu. Zdôrazňuje, že medzi stranami sporu vznikol zmluvnú vzťah, na základe ktorého vznikli účastníkom tak práva aj povinnosti. Kritériom na nárok strán voči sebe navzájom je existencia a trvanie zmluvného vzťahu. Pokiaľ ku skončeniu zmluvného vzťahu nedôjde, odberateľ môže odoberať plyn a dodávateľ má nárok na odplatu za odobratý zemný plyn, ako aj na ďalšie poplatky. Poukázal v tejto súvislosti na výzvy na zaplatenie pohľadávky adresované vo vzťahu k žalovanému. V priebehu celkom 19 kalendárnych mesiacov bolo žalovanému zaslaných 5 upomienok, čo nie je možné považovať za neštandardný postup. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či požadovanú náhradu nákladov súd považoval za škodu alebo nie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou nákladov, sledovania úhrad žalovaného, nákladov vyhotovenia upomienky, nákladov obálky a kancelárskeho papiera, nákladov podania zásielky na poštovú prepravu, nákladov poštovného, pričom je zrejmé, že tieto aj ostatné náklady žalobcu vznikli a tento ich uhradil, pričom uvedené súviselo len s tým, že žalobca porušil svoje platobné povinnosti. Súd nezdôvodnil svoj postup v tom, akým postupom konkrétnu zmluvnú podmienku posúdil. Z jeho záveru však vyplýva, že to asi urobil. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by tento pokiaľ ide o poukaz na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vykonal akékoľvek skúmanie nerovnováhy, jej stupňa, neprospechu spotrebiteľa a možných nákladov žalobcu, pričom je zrejmé, že tento tieto náklady znášal. Rozsudok je v tejto časti nezdôvodnený. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o trovy konania a má za to, že rozhodnutie je nejasné. Upozorňuje na to, že súd prvej inštancie nepriznal ani náhradu tzv. režijný paušál, hoci je úplne nepochybné, že žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi náklady, ktoré režijný paušál pokrýva, vznikli. Rozsudok je v tejto časti postihnutý aj vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu súdu, najmú v súvislosti so zamietnutím návrhu vo vzťahu k istine 13,- eur a jej príslušenstva, príp. záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, či tento trovy právneho zastúpenia žalobcovi priznať chce alebo nechce. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či postupoval podľa § 150 ods. 1 alebo ods. 2 O.s.p.. Osobitne namieta žalobca tú skutočnosť, že súd v priebehu konania neoboznámil žalobcu so svojou možnou úvahou o neprijateľnej zmluvnej podmienke. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v spojení s § 470 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
7. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 9.11.2011 bola uzatvorená písomná zmluva o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, ktorou poskytoval žalobca dodávky zemného plynu na odberné miesto v K., H. N. Y. X, č. bytu XXX.
8. Pri uzatváraní tejto zmluvy žalobca nepochybne vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Nepochybne predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10 . Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.
12. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania strán je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 s tým, že zohľadňoval len charakter žaloby ako typovej a nie charakter sporu ako drobný spor. Pri rozhodovaní o trovách konania platí zásada zodpovednosti strany za výsledok v spore vyplývajúca z ust. § 142 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, § 255 ods. 1 C.s.p.. Právo na náhradu trov konania je viazané na účelnosť vynaložených trov. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokáta v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložená na riadne
bránenie práva na súde. V tomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
13. Problematikou posudzovania účelnosti trov právneho zastúpenia sa zaoberal aj Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.7.2014, ktorý poukazoval na to, že v prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p.. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer podobných veciach alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
14. So zreteľom na uvádzané odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posudzoval nevyhnutnosť uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia a účelnosť jej vynaloženia a správne rozhodol, ak náklady právneho zastúpenia žalobcu advokátom nepovažoval za účelné po ustálení, že sa jednalo o typovú vec, jednoduchú po skutkovej a právnej stránke, k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza typovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška dlhu.
15. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).