Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoPv/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Monarflex s.r.o., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 35 953 411, právne zast. BRICHTA & PARTNERS s.r.o., Gr?sslingova 6 - 8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809 proti žalovanému 1/ JASONA s.r.o., Rokošská 5, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 266 224, právne zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 a žalovanému 2/ E. H., nar. XX. septembra XXXX, M. 6, XXX XX L. nad Bebravou, právne zast. JUDr. Mário Keleti, advokát so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa o ochranu pred nekalou súťažou vrátane primeraného zadosťučinenia v peniazoch, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -660 zo dňa 27. októbra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -660 zo dňa 27. októbra 2021 v prvej a druhej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -660 zo dňa 27. októbra 2021 vo štvrtej výrokovej vete m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ a žalovaný 2/ nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím uložil v prvej výrokovej vete žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa používania označení „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom primeraného zadosťučinenia sumu 5.000 Eur. Treťou výrokovou vetou žalobu vo zvyšku požadovaného primeraného zadosťučinenia zamietol a štvrtou výrokovou vetou zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v tomto štádiu konania rozhodoval o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ a domáhal sa obom žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.000,- Eur ako primerané zadosťučinenie za to, že sa voči žalobcovi dopúšťajú nekalosúťažného konania. Žalobca v konaní tvrdil, že sa žalovaní dopustili voči nemu nekalosúťažného konania tým, že si žalovaný 1/ dal protiprávne zaregistrovať ochranné známky v znení označenia produktov, s ktorými obchodoval žalobca v snahe vytvoriť si voči nemu pozíciu, z ktorej by ťažil a súčasne

sa snažil ovplyvňovať ekonomické správanie spoločnosti RAVEN a.s. ako hlavného odberateľa žalobcu a že žalovaný 2/ sa na nekalosúťažnom konaní žalovaného 1/ podieľal ako bývalý zamestnanec žalobcu, ktorý využil poznatky z pracovného pomeru a celkovú znalosť pomerov na trhu a že blízkym osobám, ktoré ovládajú žalovaného 1/ poskytol informácie o výrobkoch, s ktorými obchoduje. Žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ uplatnený nárok žalobcu od počiatku popierali.

3. Okresný súd pripomenul, že rozsudkom č.k. - 359 zo dňa 21.novembra 2017 žalobu v celom rozsahu zamietol. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že konanie žalovaného 1/ neposúdil ako konanie odporujúce dobrým mravom, pretože príprava vlastného podnikania vrátane registrácie ochrannej známky - označenia, ktoré bolo v čase prihlásenia voľné, i následné uplatňovanie práv z riadne zapísanej ochrannej známky, nie je nekalou súťažou. Konštatoval, že nebolo preukázané, že v čase podania prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ žalobca s výrobkom tohto označenia obchodoval. Hoci sa okresnému súdu nejavilo dôveryhodné tvrdenie, že žalovaný 1/ prišiel na označenie „SUPERMOST“ bez konzultácie so žalovaným 2/, samo osebe to nepovažoval za dostatočný dôkaz nekalosúťažného konania. Citovaným rozhodnutím okresný súd návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie zamietol.

4. Okresný súd poukázal na to, že na základe podaného odvolania žalobcom súd druhej inštancie rozsudkom č.k. - 459 zo dňa 25. októbra 2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými boli zamietnuté návrhy žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „Siplast Primer Speed SBS“, „Siplast Primer“ a „SUPERMOST“, uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne primerané zadosťučinenie v sume 20.000 Eur, i o nároku na náhradu trov konania, a vec mu vrátil v týchto častiach na ďalšie konanie. Rozsudok potvrdil ako vecne správne (hoci z iných dôvodov) vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa konania porušujúceho obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie s odôvodnením, že medzičasom skončila ochrana obchodného tajomstva (informácie o výrobku sa stali bežne dostupnými najneskôr dňom vydania certifikátu, t.j. 15. februára 2013).

5. Okresný súd uviedol, že žalobca v konaní argumentoval tým, že na slovenskom trhu pôsobí dlhodobo, od roku 1999 je súčasťou nadnárodnej skupiny ICOPAL orientujúcej sa na izolácie a cestné stavby. V tejto skupine bol vyvinutý komplexný systém hydroizolácie mostov a iných inžinierskych cestných stavieb, do prác na vývoji systému boli zapojené viaceré národné spoločnosti, medzi nimi aj poľská spoločnosť ICOPAL S.A., ktorá vyrábala asfaltové pásy pre hydroizoláciu mostov označené označením „SUPERMOST“. Tento systém bol pre poľskú spoločnosť certifikovaný za účelom uvedenia na trh v rokoch 2006 a 2012, v roku 2007 bola pre ňu zapísaná aj národná ochranná známka „SUPERMOST“. Výrobok SUPERMOST sa z Poľska vyvážal do okolitých krajín. Podľa žalobcu nekalosúťažné konanie žalovaných spočívalo v špekulatívnom zápise ochranných známok, najmä ochrannej známky „SUPERMOST“, prostredníctvom ktorej sa chcel žalovaný 1/ na jeho úkor neoprávnené obohatiť. Žalovaný 2/ sa na nekalosúťažnom konaní žalovaného 1/ podieľal ako bývalý zamestnanec žalobcu, ktorý využil poznatky z pracovného pomeru a celkovú znalosť pomerov na trhu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 153. rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sa konštatuje, že žalovaný 2/ sa dopustil nekalej súťaže, lebo ako bývalý zamestnanec žalobcu neoprávnene oznámil a sprístupnil jeho obchodného tajomstvo. Žiadané zadosťučinenie v peniazoch (nemajetkovú ujmu) žalobca odôvodnil ako formu súkromnoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú mu nekalou súťažou. Zdôraznil, že absencia priamej majetkovej ujmy a limitácia nemajetkovej ujmy sú len dôsledkom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu práv majiteľa ochrannej známky „SUPERMOST“, o ktoré žalobca požiadal bezprostredne po doručení výziev žalovaných. Podľa žalobcu je primerané, spravodlivé, a opodstatnené, aby zadosťučinenie bolo v sume, ktorú od neho žiadali žalovaní.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že registrácia ochrannej známky a uplatňovanie práv z nej nemôže byť nekalosúťažným konaním. Až po registrácii ochranných známok zistil, že označenie „SIPLAST“ je ako medzinárodná ochranná známka zapísané pre francúzsku spoločnosť ICOPAL SAS (nie pre žalobcu), a preto sa ochranných známok „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ vzdal bez toho, aby ich používal. Ochranná známka „SUPERMOST“ bola v čase podania prihlášky zaregistrovaná len ako poľská národná ochranná známka pre spoločnosť ICOPAL

S.A. (nie pre žalobcu). Žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, lebo v čase podania prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ žalovaným 1/ bolo toto označenie voľné a žalovaný 1/ nemal k označeniu „SUPERMOST“ žiadne práva. Žalobca žiadne výrobky nevyrába, je čisto obchodnou spoločnosťou. Žalovaný 1/ odmietol tvrdenia o koordinácii svojej činnosti so žalovaným 2/ a podotkol, že ten sa vzhľadom na jeho pracovné zaradenie u žalobcu nepodieľal na certifikácii žiadneho výrobku. Certifikáciu výrobku „SUPERMOST“ žalobca začal až po skončení pracovného pomeru so žalovaným 2/, a ten preto nemohol v súvislosti s týmto výrobkom porušiť obchodné tajomstvo. Žalovaný 1/ argumentoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, aké informácie, kedy a akým spôsobom mal žalovaný 2/ poskytnúť žalovanému 1/. Samotný fakt, že žalovaný 2/ je bývalým zamestnancom žalobcu a blízky príbuzný osôb ovládajúcich žalovaného 1/ nedokazuje, že žalovaný 1/ protiprávne získal informácie o podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobcovi ujma vo forme sťaženia umiestňovania výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku podľa žalovaného 1/ ( s poukazom na výpovede svedkov F. a Y.) preukázaná nebola, nebol blokovaný v distribúcii výrobku „SUPERMOST“, naopak, získal dominantné postavenie na trhu.

7. Okresný súd uviedol, že aj žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Argumentoval, že žalobca predkladá len nepriame dôkazy a jeho závery sú založené na nepodložených domnienkach. Nepredložil ani žiaden dôkaz, že by konanie žalovaných malo na jeho ekonomickú prosperitu akýkoľvek negatívny vplyv. Žalovaný 2/ uviedol, že počas trvania jeho pracovného pomeru so žalobcom na pozícii obchodno- technického zástupcu od 1. októbra 2005 do 31. decembra 2011 neprijal žalobca žiadne rozhodnutie o certifikácii výrobku „SUPERMOST“. Pritom žalovaný 2/ neúspešne presadzoval certifikáciu tohto výrobku na Slovensku, keďže vedel o dobrých skúsenostiach s výrobkom napr. na trhu v Poľsku. Žalovaný 2/ tvrdil, že v čase skončenia pracovného pomeru u žalobcu nevedel, že sa výrobok „SUPERMOST“ bude certifikovať na Slovensku. Tvrdil, že sa nedopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania, a preto odmietol i žiadanú náhradu nemajetkovej ujmy.

8. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že žalobca a žalovaný 1/ sú subjektami hospodárskej súťaže, podnikajú na slovenskom trhu. Hoci nikdy neboli reálne konkurentmi na rovnakom trhu - žalobca podniká v oblasti stavebníctva, žalovaný 1/ v oblasti predaja textilu, do kolízie sa dostali registráciou ochranných známok, najmä č. 235606 „SUPERMOST“. Tú si žalovaný 1/ prihlásil pre tovary patriace do portfólia žalobcu, ktoré žalobca predával pod označením „SUPERMOST“. Tak žalovaný 1/ v spolupráci so žalovaným 2/ navodil situáciu konkurenčného stretu na identickom trhu. Preto možno konštatovať, že sa žalobca a žalovaný 1/ stali konkurentmi v hospodárskej súťaži z dôvodu deklarovaného záujmu žalovaného 1/ dovážať na Slovensko výrobky (materiály), s ktorými žalobca dlhodobo obchodoval.

9. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie poukazom na konanie žalovaného 1/, ktorý listom zo dňa 10.04.2014 vyzval žalobcu na upustenie od neoprávneného zásahu do práv z ochrannej známky a zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 20.000 Eur z dôvodu, že je majiteľom ochrannej známky „SUPERMOST“. Výzva obsahuje upozornenie, že ak žalobca neupustí od používania označenia „SUPERMOST“, toto označenie neodstráni z propagačných materiálov, nestiahne všetky výrobky z obchodnej siete a nezaplatí žalovanému 1/ primerané zadosťučinenie, bude sa žalovaný 1/ domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou s upozornením na porušenie . Výzvu žalovaný 1/ zopakoval dňa 23. apríla 2014, keď zvýšil sumu požadovaného primeraného zadosťučinenia na 30.000 Eur a žalobcovi oznámil, že podá žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu podľa Zo zápisníc o osobnom stretnutí zástupcov žalovaného 1/ a žalobcu vyplýva, že žalobca ponúkol žalovanému 1/, že zaplatí registračné poplatky za podané prihlášky ochranných známok pod podmienkou ich následného prevodu žalobcovi, čo žalovaný 1/ odmietol a žalobcu presviedčal, že mu prišla vyššia ponuka na kúpu ochrannej známky „SUPERMOST“ s tým, že ak žalobca nebude súhlasiť s cenou 30.000 Eur, žalovaný 1/ vstúpi do rokovaní s iným potenciálnym záujemcom o kúpu, resp. bude žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Následne žalobca zvýšil ponuku na odkúpenie ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ na 1 000 Eur, aj to žalovaný 1/ odmietol a medzičasom kontaktoval obchodného partnera žalobcu, spoločnosť RAVEN a.s., ktorého rovnako vyzval zdržať sa ponuky a predaja materiálu „SUPERMOST“.

10. Okresný súd zdôraznil, že v čase doručenia výziev žalovaného 1/ žalobcovi (v roku 2014) žalobca už s výrobkom „SUPERMOST“ obchodoval. Vyhovenie žiadosti žalovaného 1/, stiahnutie výrobkov z trhu a upustenie od používania označenia „SUPERMOST“ by žalobcovo podnikanie skomplikovalo,

ak nie znemožnilo. To, že žalobca výzve žalovaného 1/ nevyhovel (majúc ju za neoprávnenú) neznamená, že ho nezasiahla. Bol donútený hájiť svoje práva, vysvetľovať obchodnému partnerovi (spoločnosti RAVEN a.s.) stav veci a konať vo veciach ochranných známok (podaním návrhov na vyhlásenie ochranných známok za neplatné). Za zásadné označil okresný súd oznámenie žalovaného 1/ adresované žalobcovi, že podá žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu v zmysle o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, podľa ktorého môžu colné orgány tovar zaistiť, resp. aj zničiť. Svedok K. Šmehyl vypovedal, že informácia, že žalobca nevlastní ochrannú známku „SUPERMOST“ sa rýchle rozšírila v odbornej verejnosti (bola adresovaná o.i. Výskumnému ústavu inžinierskych stavieb, hovorilo sa o nej na konferencii Mosty a tunely) a medzi obchodnými partnermi, čo nesporne skomplikovalo pozíciu žalobcu na trhu a zneistilo jeho zákazníkov.

11. Okresný súd vyhodnotil následnosť udalostí (podanie prihlášok ochranných známok, výzvy na zdržanie sa používania označenia „SUPERMOST“ a zaplatenie finančného zadosťučinenia spojené s hrozbami súdneho konania, či nariadenia opatrenia na vnútornom trhu) v kontexte faktu, že podnikateľská činnosť žalovaného 1/ nikdy nebola orientovaná na výrobky, pre ktoré podal prihlášky ochranných známok, a na základe uvedeného konštatoval špekulatívny úmysel žalovaného 1/ pri registrácii ochranných známok v snahe využiť ich nie na skutočné označovanie tovarov a služieb, ale ako prostriedok získania majetkového prospechu. Takéto konanie je nielen konaním odporujúcim dobrými mravom hospodárskej súťaže, ale i konaním zakázaným z pohľadu známkového práva - podaním prihlášky ochrannej známky v zlej viere. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na druhostupňové rozhodnutie ÚPV SR, v ktorom sa uvádza, že konanie majiteľa (žalovaného 1/) nemožno označiť inak ako špekulatívne konanie, ktoré je v rozpore s poctivými obchodnými a podnikateľskými zvyklosťami, pretože hoci majiteľ mal vedomosť o tom, že práva k označeniu SUPERMOST patria navrhovateľovi (pozn. v súdnom konaní žalobcovi), využil svoje blízke rodinné vzťahy s bývalým zamestnancom navrhovateľa E. Ďurčom (žalovaným 2/) a jeho odborné vedomosti získané počas tohto pracovného pomeru a prihlásil si zhodné označenie pre rovnaké a podobné tovary, pre ktoré toto označenie používal navrhovateľ. Na strane majiteľa je možné vyvodiť nečestné konanie a zlý úmysel, resp. také konanie, ktoré by navrhovateľovi mohlo spôsobiť ujmu či neskoršiu blokáciu v používaní tohto označenia majiteľom. Za konaním majiteľa je možné vidieť snahu prisvojiť si práva k označeniu, ktoré zjavne patria inej osobe.

12. V prípade žalovaného 2/ sa okresný súd už nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti v súvislosti s jeho pracovnoprávnym vzťahom so žalobcom, lebo táto už je vyriešená právoplatným zamietnutím žaloby v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo a dôverné informácie, z dôvodu, že tieto sa medzičasom stali verejnými. To sa však nedotklo možného nekalosúťažného konania žalovaného 2/, ktoré súd vidí v súčinnosti žalovaného 2/ a žalovaného 1/. Je nesporné, že žalovaný 2/ kontaktoval žalobcu i jeho obchodného partnera, spoločnosť RAVEN a.s. prostredníctvom H. F.. Z emailovej komunikácie H. F. adresovanej K. Y. dňa 13. mája 2014 vyplýva, že H. F. priamo telefonicky kontaktoval žalovaný 2/ a oznámil mu, že jeho manželka je držiteľkou ochrannej známky „SUPERMOST“ a spoločnosť RAVEN a.s. by to mala so žalobcom „riešiť“. V tejto súvislosti H. F. ako svedok uviedol, že predpokladal, že si žalovaný 2/ nechal prostredníctvom svojej manželky registrovať ochrannú známku „SUPERMOST“, t.j. označenie, o ktorom s ním viackrát pracovne hovorili. Svedok K. Y. (v danom čase obchodný riaditeľ žalobcu) uviedol, že žalovaný 2/ ho kontaktoval v marci 2014, pred odoslaním písomných výziev, a vyzýval, aby reagoval na požiadavky žalovaného 1/ súvisiace s ochrannou známkou „SUPERMOST“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní vo veci výziev vzájomne komunikovali, čo potvrdzuje fakt, že žalovaný 2/ o nich vedel skôr, ako boli odoslané. Pritom je nesporné, že žalovaný 2/ využil svoje kontakty z pracovného pomeru so žalobcom pri vyvolávaní tlaku na žalobcu ( i jeho obchodného partnera), aby vyhovel výzve žalovaného 1/ o.i. na zaplatenie sumy 20.000 Eur, resp. 30.000 Eur. Podľa názoru okresného súdu sa žalovaný 2/ podieľal i na registrácii ochranných známok žalovaným 1/. Okresný súd neuveril tvrdeniu žalovaného 2/, že vôbec nekomunikoval so svojou manželkou a dcérami o ich zámere zaregistrovať si ochranné známky „SUPERMOST“, „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ pre stavebné výrobky. Javí sa ako nanajvýš nepravdepodobné, až odporujúce prirodzenej logike, aby manželka a dcéry žalovaného 2/, ktoré dovtedy podnikali v oblasti predaja odevného textilu, začínali podnikať v oblasti stavebníctva (ochranné známky boli prihláseného napr. pre asfaltové pásy) a pritom o veci nekomunikovali s manželom a otcom, ktorý je v danej oblasti odborník, ktorý sa počas trvania pracovného pomeru so žalobcom oboznámil s označeniami „SIPLAST“ a „SUPERMOST“ (pričom výrobky takto označené u žalobcu presadzoval).

13. Okresný súd uviedol, že po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci na nové konanie, žalovaní primárne argumentovali tým, že zo žiadneho dôkazu v spise nevyplýva, že by žalobca v čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ (do 31. decembra 2011) prejavil záujem o certifikáciu výrobku „SUPERMOST“, z čoho možno usudzovať, že o toto označenie nemal záujem. Žalovaný 1/ opakovane navrhoval, aby súd v tejto veci vypočul vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu. Žalovaný 2/ však tvrdí, že o pracovných veciach s manželkou a dcérami nekomunikoval (a preto im o akýchkoľvek úmysloch žalobcu nič nepovedal). Na základe tohto tvrdenia žalovaného 2/ nepovažoval okresný súd dôkaz výsluchom konateľa žalobcu o úmysloch žalobcu s označením „SUPERMOST“ za relevantný pre rozhodnutie. Na druhej strane, je nepochybné, že žalovaný 2/ zostal aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom odborníkom orientovaným v danej oblasti, a ako už súd uviedol, javí sa ako veľmi nepravdepodobné, že by v čase, keď jeho manželka a dcéry pripravovali prihlášky ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“, o tom žalovaný 2/ nevedel.

14. Okresný súd upozornil, že žalovaný 1/ svoje práva k označeniu „SUPERMOST“ odvodzoval výlučne z registrácie ochrannej známky „SUPERMOST“, a preto treba jeho úmysel a zámer s týmto označením skúmať v čase podania prihlášky ochrannej známky, t.j. pred 4. marcom 2013. V reakcii na argument žalovaného 1/, že v čase podania prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ bolo toto označenie na slovenskom trhu „voľné“ (žiadny iný subjekt nemal k nemu práva) poukázal okresný súd na to, že už v roku 2012 začal podpisom zmluvy žalobcu a spoločnosti VUIS-CESTY spol. s r.o. proces certifikácie výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku a samotná certifikácia pre tri varianty systému SUPERMOST (SUPERMOST 1 - 3) bola ukončená asi mesiac pred podaním prihlášky ochrannej známky. To znamená, že dňa 4. marca 2013, keď žalovaný 1/ podával prihlášky ochranných známok, už žalobca disponoval platným certifikátom výrobku „SUPERMOST“. Fakt, že žalobca nezačal certifikáciu výrobku „SUPERMOST“ vtedy, keď ho „u neho presadzoval“ žalovaný 2/, právo žalovaných na registráciu tohto označenia nezakladal. Pracovný pomer žalovaného 2/ so žalobcom skončil 31. decembra 2011 a certifikácia začala v roku 2012. Je logické, že žalobca musel o nej nejaký čas predtým uvažovať. Hoci žalovaní nemuseli mať detailné informácie o procese certifikácie, zo spisu vyplýva, že v problematike sa orientovali, keď napr. v roku 2014 dopytom na príslušný orgán v Českej republike zisťovali, či je tam systém „SUPERMOST“ certifikovaný. Ak by žalovaní postupovali s náležitou starostlivosťou, dozvedeli by sa, že v čase podania prihlášky ochrannej známky už certifikácia výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku skončila a začínal predaj tohto výrobku. Okresný súd uviedol, že ak by uvedené nebral do úvahy ako argument svedčiaci o nepoctivom úmysle žalovaných pri podaní prihlášky ochrannej známky, nesporne by o ňom svedčili následné činy žalovaných, ktorí v prvej tretine roku 2014 (v čase keď na Slovensku naplno prebiehal predaj výrobku „SUPERMOST“, jeho propagácia v odbornej tlači a na odbornej konferencii) žiadali od žalobcu pomerne agresívnym spôsobom bez ďalšieho okamžité zdržanie sa používania označenia „SUPERMOST“, stiahnutia výrobkov z trhu a poskytnutie zadosťučinenia v sume najprv 20 000 eur a neskôr 30.000 Eur s vyhrážkami o uplatnení opatrení na vnútornom trhu (reálnej možnosti zaistenia tovaru colnými orgánmi), a to všetko v situácii, keď s výrobkom „SUPERMOST“ žalovaný 1/ nikdy reálne neobchodoval a bol len „formálnym“ majiteľom ochrannej známky.

15. Okresný súd mal za to, že obhajoba žalovaného 1/ so snahou validovať svoje konanie poukazom na práva z ochrannej známky „SUPERMOST“ neobstojí aj preto, že táto jeho ochranná známka bola vyhlásená za neplatnú od počiatku z dôvodu jej registrácie v zlej viere. Podstatou princípu „zlej viery“ v známkovom práve je, že hoci v danom štáte (v prípade ochranných známok sa uplatňuje princíp teritoriality) neexistujú formálne práva k určitému označeniu, predsa môže existovať k nemu vzťah tretej strany, ktorý má prioritu pred právami spojenými s prihláškou ochrannej známky, ktorá nebola podaná z motívu jej skutočného používania, ale zo špekulatívnych dôvodov (napr. snahy o zisk z jej následného prevodu). Ako konštatuje odvolací súd v bode 115. svojho rozhodnutia, francúzska spoločnosť ICOPAL SAS a poľská spoločnosť ICOPAL S.A. umožnili žalobcovi používať označenia „SIPLAST“ a „SUPERMOST“, ku ktorým mali formálne známkové práva (hoci poľská ochranná známka nemala na rozdiel od medzinárodnej ochrannej známky „SIPLAST“ účinky na území Slovenska). Pretože poľská ochranná známka nebola účinná na Slovensku, nemohla poľská spoločnosť žalobcovi udeliť oficiálny súhlas na jej používanie, no je nesporné, že žalobca toto označenie používal ako nezapísané s vedomím a súhlasom poľskej spoločnosti ICOPAL S.A., ktorá ho v roku 2012 osobitne splnomocnila na začatie procesu certifikácie výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku. Prvostupňové rozhodnutie o vyhlásení ochrannej známky „SUPERMOST“ za neplatnú žalovaný 1/ napadol rozkladom, druhostupňové rozhodnutie nebolo podľa obsahu spisu napadnuté správnou žalobou, z čoho okresný

súd vyvodil, že žalovaný 1/ tento stav akceptoval a ďalej sa nebránil. Okresný súd rešpektoval rozhodnutie o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú z dôvodu jej podania v zlej viere ako rozhodnutie príslušného správneho orgánu v rozsahu jeho právomoci a zo záveru o podaní prihlášky v zlej viere vychádzal ako z okolnosti podstatnej pre rozhodnutie.

16. Okresný súd ďalej poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zdôraznil, že výkon formálneho známkového práva sa nesmie priečiť zásade hmotného práva vyjadrenej v , a preto aj používanie zapísanej ochrannej známky môže byť konaním proti dobrým mravom, a tak konaním nekalým (bod 117. rozhodnutia odvolacieho súdu). Okresný súd podotkol, že rozsudok NS SR č.k. zo dňa 30. apríla 2014 predložený žalovaným 1/ nemá relevantnú súvislosť s predmetom tohto konania. Princíp teritoriality ochranných známok v tomto konaní sporný nie je. Zlá viera pri podaní prihlášky ochrannej známky č. 235605 „SUPERMOST“ bola právoplatne konštatovaná správnym orgánom a toto rozhodnutie nebolo súdom zvrátené.

17. Okresný súd zhrnul, že v spore na jednej strane stojí žalovaný 1/, ktorý podal prihlášku ochrannej známky „SUPERMOST“ bez toho, aby toto označenie kedykoľvek reálne používal na označovanie tovarov a služieb a prihlášku podal pre tovary v oblasti stavebníctva, s ktorými nikdy neobchodoval. Na strane druhej stojí žalobca, ktorý od roku 1999 podniká v oblasti hydroizolácii a strešných systémov, od roku 2000 je členom nadnárodnej skupiny ICOPAL, ktorá vyrába a predáva výrobky označené „Siplast“ i výrobky označené „SUPERMOST“, ktorých certifikácia začala na Slovensku pred podaním prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ žalovaným 1/. V konaní vystupuje bývalý zamestnanec žalobcu - žalovaný 2/, ktorý počas zamestnania prišiel do kontaktu s obomi označeniami a je blízkym príbuzným osôb ovládajúcich žalovaného 1/. Po zhodnotení týchto faktov okresný súd označil konanie žalovaných spočívajúce v registrácii ochranných známok a následnom uplatňovaní práv z ochranných známok, osobitne ochrannej známky „SUPERMOST“, za konanie odporujúce dobrým mravom hospodárskej súťaže, a preto konanie nekalosúťažné. Ako zdôraznil aj odvolací súd, žalovaný 1/ neupustil od protiprávneho konania dobrovoľne, ale pod tlakom nariadeného predbežného opatrenia, keď prestal žalobcovi adresovať výzvy a z dôvodu preukázaných skorších práv k ochrannej známke „SIPLAST“ sa vzdal práv k ochranným známkam „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“. Ďalej však usiloval o ochrannú známku „SUPERMOST“, podal rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ÚPV SR o jej vyhlásení za neplatnú a trval na tom, že mu patria práva ku tomuto označeniu. Na základe záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaných, je preto žaloba v časti zdržovacieho nároku (zdržania sa používania označenia „SUPERMOST“) dôvodná, a preto jej okresný súd vyhovel.

18. Okresný súd uviedol, že ohľadne uloženej povinnosti zdržať sa používania označení „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ nie je sporné, že žalobca v čase pred podaním prihlášok ochranných známok žalovaným 1/ obchodoval s výrobkom „Siplast“. Žalobca predložil certifikát preukázania zhody zo dňa 28.12.2000 pre izolačnú vrstvu mostových konštrukcii s použitím penetračného náteru „Siplast Primer“, vyhlásenie zhody pre „Siplast Primer“ zo dňa 27. marca 2006, cenník platný od 18. marca 2013 pre tekuté asfaltové hmoty a lepidlá obsahujúci o.i. ceny pre výrobok „Siplast Primer Speed“ i objednávky na dodanie tohto výrobku z roku 2012. Výrobcom náterov „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ je francúzska spoločnosť ICOPAL SAS, ktorá vlastní medzinárodnú ochrannú známku „SIPLAST“ č. 342130 s právom prednosti od roku 1967, zapísanú pre tovary v triede 1, 17, 19 a 27 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Táto spoločnosť udelila žalobcovi súhlas na používanie medzinárodnej ochrannej známky „SIPLAST“, ktorá má účinky i na území Slovenskej republiky. Žalovaný 1/ sa ako majiteľ národných ochranných známok č. 235606 „Siplast Primer Speed SBS“ a č. 235607 „Siplast Primer“ v roku 2014 práv k týmto ochranným známkam vzdal. Pretože si žalovaný tieto označenia v minulosti ako ochranné známky prihlásil, a aj v počas súdneho konania prezentoval úmysel používať ich, súd vyhovel žalobe aj v časti zdržovacieho nároku - uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, ktoré na trhu používa žalobca ako člen skupiny ICOPAL. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v tejto súvislosti konštatoval, že ak existuje, čo aj len hypotetická možnosť do budúcna, že žalovaný 1/ môže protiprávne konanie opakovať, je na mieste zdržovací nárok plniaci preventívnu povahu, lebo neguje nielen doterajšie nekalosúťažné konanie, ale zabraňuje prípadnému ďalšiemu.

19. K námietke žalovaného 1/, že žalobca výrobok „SUPERMOST“ nevyrába, okresný súd uviedol, že nie je pre toto konanie relevantná, lebo jeho predmetom je nekalá súťaž spočívajúca v neoprávnenom

bránení používať označenie na tovaroch bez ohľadu na to, či ide o žalobcom vyrábané alebo len predávané (distribuované) tovary.

20. Okresný súd ohľadom žalobného nároku na priznanie zadosťučinenia v peniazoch poukázal na to, že primeranosť výšky peňažného zadosťučinenia musí byť posudzovaná z objektívnych i subjektívnych hľadísk. Objektívnymi kritériami sú najmä závažnosť a intenzita nekalosúťažného konania, dosah tohto konania na trhu - vplyv na počet súťažiteľov na trhu, úroveň obratu v danom okruhu obchodov aj výšku obratu. Prihliada sa tiež na to, či ten, kto sa nekalosúťažného konania dopustil, si ho bol vedomý a na dĺžku protiprávneho konania. V tejto veci nejde o skutočnú (majetkovú) škodu, ktorej výšku treba exaktne preukázať. Pri určení výšky zadosťučinenia sa vychádza len z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať. Primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia netreba (a ani nemožno) preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 16. októbra 2008).

21. Okresný súd skonštatoval, že je nepochybné, že konanie žalovaných negatívne dopadlo na žalobcu a predstavovalo určitú formu zneužitia označenia, ku ktorému síce formálne práva patrili žalovanému 1/ (ako majiteľovi ochrannej známky), no reálne patrili žalobcovi. Z vyjadrení strán a svedkov však nesporne vyplýva, že predaj výrobku „SUPERMOST“ od jeho uvedenia na trh stúpal, a tak žalobcovi odbyt neklesol a zákazníkov nestratil. Pre nespornosť tohto faktu súd ako zbytočný nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným 1/ a neuložil žalobcovi predložiť prehľad predaja výrobkov označených „SUPERMOST“ odo dňa uvedenia na trh do 26. júna 2014.

22. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že zaplatenie zadosťučinenia by malo pre rušiteľa predstavovať nielen morálnu, ale aj finančnú ujmu, ktorá vyrovná vychýlené postavenie rušiteľa a nekalou súťažou dotknutej osoby. Primerané zadosťučinenie tak plní dvojakú funkciu - sankčnú (sankcia postihuje toho, kto chybne konal a odrádza ho od opakovania takého konania), i preventívnu (priznanie zadosťučinenia signalizuje, že nekalá súťaž sa „nevypláca“ a dobré mravy súťaže treba rešpektovať). Je nesporné, že konanie žalovaných - výzvy na upustenie od používania označenia „SUPERMOST“ a stiahnutia výrobkov z trhu, vrátane hrozby opatrenia na vnútornom trhu (zaistenia tovaru) bolo spôsobilé vyvolať minimálne stav neistoty žalobcu a jeho obchodného partnera (spoločnosti RAVEN a.s.) ohľadne predávaných výrobkov „SUPERMOST“. Žalovaný 1/ ťažil z faktu dispozície s formálnymi právami k ochrannej známky „SUPERMOST“, označeniu, ktoré reálne na trhu používal iný subjekt a evidentne mienil z toho neoprávnene ťažiť, čo nemožno tolerovať. To súd pri určovaní výšky náhrady primeraného zadosťučinenia musel zohľadniť. Na druhej strane je zo skutkových zistení zrejmé, že komunikácia strán prebehla bez toho, aby žalobca utrpel vážnejšiu ujmu (napr. vo forme zníženia odberu výrobkov a straty klientely) a stav neistoty trval pomerne krátko (od prvých výziev v marci 2014 do nariadenia predbežného opatrenia v júni 2014). Preto súd vyhodnotil žalobcom žiadanú sumu peňažného zadosťučinenia 20.000 Eur ako neprimeranú dosahu konania žalovaných. Hoci zohľadnil, že žalovaní konali úmyselne a vedome, nemohol ignorovať, že pozícia žalobcu na trhu sa reálne nezhoršila. Preto súd žalobcovi priznal peňažné zadosťučinenie len v sume 5.000 Eur, ktorá podľa názoru súdu okrem satisfakcie žalobcu primerane plní i sankčnú funkciu voči žalovaným.

23. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa v spojení s a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania od žalovaných 1/ a 2/. Uviedol, že priznanie zadosťučinenia v sume nižšej, ako bola žalobcom žiadaná, nepredstavuje neúspech žalobcu, lebo výšku primeraného zadosťučinenia v peniazoch určuje súd podľa vlastného uváženia.

24. Voči rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalovaný 1/ aj žalovaný 2/.

25. Žalovaný 1/ podal odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu v rozsahu jeho výroku I., II. a IV. z dôvodov podľa ust. , a .

26. Žalovaný 1/ uviedol, že okresný súd v bode 9 rozhodnutia vymenoval vykonané dôkazy, na základe ktorých ustálil skutkový stav, pričom ale v tejto časti rozsudku neuviedol, že v čase po zrušení jeho v poradí prvého rozhodnutia už žiadne nové dôkazy nevykonával. Prvostupňový súd dokonca nevykonal ani tie nové dôkazy, vykonanie ktorých opakovane navrhoval žalovaný 1/. Okresný súd potom na základe nezmeneného skutkového stavu rozhodol na základe záväzného právneho názoru odvolacieho

súdu úplne naopak, ako vo svojom v poradí prvom rozhodnutí, kedy si v zásade osvojil argumentáciu odvolacieho súdu.

27. Podľa názoru žalovaného 1/ prvostupňový súd nesprávne vykladal jednotlivé vykonané dôkazy, a to ako samostatne, tak aj v ich vzájomnej súvislosti a na základe takéhoto nesprávneho výkladu vykonaných dôkazov potom na rozhodovanú vec nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Zdôraznil, že z pohľadu žalovaného 1/ je nevyhnutné pracovať s časovou osou, na ktorej sú chronologicky správne usporiadané jednotlivé pre posúdenie možného nekalosúťažného konania žalovaných rozhodné právne skutočnosti. Poukázal pritom na to, že podstatná je časová chronológia, ktorá zobrazuje skutočnosti predchádzajúce podaniu prihlášky ochrannej známky POZ321-2013 SUPERMOST žalovaným 1/, nakoľko len tieto skutočnosti môžu preukázať, či je možné podanie tejto prihlášky ochrannej známky žalovaným 1/ považovať za nekalosúťažné. Ak totiž samotné podanie ochrannej známky nie je nekalosúťažné, v zásade nemôže byť nekalosúťažným ani následné uplatňovanie práv z nej vyplývajúcich. Následne žalovaný 1/ pripomenul chronológiu právnych skutočností tak, ako ju zistil aj okresný súd. Zdôraznil, že z chronológie časových udalostí je zrejmé, že v čase po 31.12.2011, kedy skončil pracovný pomer žalovaného 2/ a žalobcu, žalovaný 1/ objektívne nemohol mať žiadne vedomosti o pripravovanej obchodnej stratégii žalobcu, a to ani od žalovaného 2/, ktorý rovnako tak už od okamihu skončenia jeho pracovného pomeru so žabcom nemal žiadnu možnosť oboznamovať sa s obchodnými rozhodnutiami žalobcu. Uviedol, že pre účely odvolania vychádza z premisy, ktorú zobral za základ svojich úvah prvostupňový súd, a to že postup žalovaných pri podávaní prihlášky ochrannej známky SUPERMOST a pri následnom uplatňovaní práv majiteľa tejto ochrannej známky bol koordinovaný. Tento postoj žalovaného 1/ je napriek kontinuálnemu nesúhlasu s týmto záverom determinovaný faktickou nemožnosťou preukázať túto neexistujúcu skutočnosť.

28. Žalovaný 1/ uviedol, že o nekalosúťažnom podaní prihlášky ochrannej známky SUPERMOST by bolo možné hovoriť len v prípade, ak by ktorýkoľvek zo žalovaných preukázateľne mal vedomosť o tom, že žalobca kedykoľvek v čase po 31.12.2011 zmenil svoje rozhodnutie na obchodný potenciál výrobku SUPERMOST známe žalovanému 2/ z obdobia trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu a tento sa rozhodol uviesť na trh v Slovenskej republike. Táto skutočnosť však žiadnym vykonaným dôkazom nebola preukázaná a ani preukázaná byť nemôže, nakoľko takáto skutočnosť sa nestala. Ak by potom žalovaný 1/ aj podal prihlášku ochrannej známky SUPERMOST na výslovný podnet žalovaného 2/ ako bývalého zamestnanca žalobcu tak, ako to v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd označil za logické a jediné možné, jednalo by sa o konanie žalovaného 1/ na základe podnetu žalovaného 2/ ako osoby, ktorá bola dlhodobo presvedčená o veľkom obchodnom potenciáli tohto výrobku, ktorá sa ako zamestnanec žalobcu dlhodobo a z dôvodov spočívajúcich na strane žalobcu neúspešne snažila o presadenie tohto výrobku na území Slovenskej republiky samotným žalobcom a ktorá mala objektívnu vedomosť o tom, že žalobca o obchodovanie s týmto výrobkom dlhodobo nemá záujem. Podanie prihlášky ochrannej známky SUPERMOST za takýchto okolností v žiadnom prípade nemôže byť podľa názoru žalovaného 2/ definované ako konanie nekalosúťažné.

29. Práve za účelom preukázania, že počas trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu žalobca napriek opakovanej snahe žalovaného 2/ konzistentne nemal záujem o uvedenie výrobku SUPERMOST na trh v Slovenskej republike, navrhol výsluch osoby, ktorá bola v rozhodujúcom čase konateľom žalobcu. Táto osoba mala svojou výpoveďou potvrdiť, že žalobca prijal rozhodnutie o certifikácii výrobku SUPERMOST a jeho následnom uvedení na trh v Slovenskej republike až v čase dávno potom, čo žalovaný 2/ už nebol zamestnancom žalobcu a objektívne sa nemohol oboznámiť s týmto rozhodnutím žalobcu. Potvrdenie tejto skutočnosti by bolo súčasne potvrdením toho, že žalovaný 2/ následne z tvrdených zištných dôvodov nemohol naviesť žalovaného 1/ na nekalosúťažné podanie prihlášky ochrannej známky. Tento navrhovaný svedok mal súčasne potvrdiť skutočnosť, že žalovanému 2/ žalobca nikdy počas trvania jeho pracovného pomeru nedal pokyn na vykonanie certifikácie výrobku SUPERMOST poľskej obchodnej spoločnosti ICOPAL S.A. alebo akýchkoľvek úkonov smerujúcich k jeho certifikácii.

30. Žalovaný 1/ uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu vo vzťahu k možnej nekalosúťažnej registrácii ochrannej známky SUPERMOST žalovaným 1/ prvostupňový súd nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy v nasledovných bodoch:

- žalobca v konaní nikdy nespochybnil, že snaha žalovaného 2/ o presadenie výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky bola jeho osobná aktivita prameniaca z jeho vlastného presvedčenia o obchodnom potenciáli tohto výrobku,

- žalobca nikdy netvrdil ani nepreukazoval, že by žalovaný 2/ ako jeho zamestnanec dostal od žalobcu pokyn začať s certifikáciou výrobku SUPERMOST alebo sa na takejto certifikácii podieľať,

- žalobca nikdy nepreukázal, že rozhodnutie o certifikácii výrobku SUPERMOST prijal v čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/, túto skutočnosť prvostupňový súd vo svojich úvahách prekonal konštatovaním v bode 29 rozsudku o tom, že žalobca o tejto certifikácii, ktorá síce reálne začala až v auguste 2012 „musel o nej nejaký čas predtým uvažovať“, žalovaný 1/ sa domnieva, že takáto myšlienková skratka súdu nemôže nahradiť absentujúci dôkaz,

- žalovanému 1/ nie je známe, že by žalobca v konaní produkoval čo i len jeden dôkaz preukazujúci predaj výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky v čase pred podaním prihlášky ochrannej známky SUPERMOST,

- prvostupňový súd v bode 20 rozsudku bral do úvahy iba časť výpovede svedka Miroslava Karasa, resp. obsah jeho výpovede vykladal nesprávne, keď nekládol dôraz na potvrdenie toho, že žalobca napriek opakovanej snahe žalovaného 2/ v rozhodnom čase nemal záujem o výrobok SUPERMOST, nakoľko v danom čase preferoval iný zastupiteľný výrobok PARAFOR PONTS,

- v bode 31 rozsudku okresný súd konštatuje, že certifikácia výrobku SUPERMOST žalobcom začala v čase pred podaním prihlášky ochrannej známky SUPERMOST žalovaným 1/, samotná táto skutočnosť ale bez preukázania vedomosti žalovaného 1/ o tejto certifikácii nemôže zakladať jeho nekalosúťažné konanie,

- v bode 38 rozsudku súd konštatuje, že žalobca mienil ťažiť z formálnych práv k ochrannej známke SUPERMOST, pričom takto označené výrobky umiestňoval na trh žalobca, ako však bolo preukázané dôkazmi predloženými samotným žalobcom, výrobky SUPERMOST začal reálne umiestňovať na trh v Slovenskej republike až v čase po podaní prihlášky ochrannej známky SUPERMOST žalovaným 1/,

- v bode 33 rozsudku súd tvrdí, že žalobca disponuje súhlasom na použitie medzinárodnej ochrannej známky „SIPLAST“ od jej majiteľa, takýto súhlas platne udelený vo forme predpokladanej zákonom (písomná licenčná zmluva evidovaná v príslušnom registri) nebol žalobcom v konaní predložený,

- okresný súd nebral do úvahy výpoveď svedka Karasa v časti potvrdzujúcej skutočnosť, že aktivity žalovaných nemali reálny negatívny dosah na predaj výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky,

- žalovaný 1/ nemôže súhlasiť s tvrdením súdu o tom, že akceptoval rozhodnutie ÚPV SR o vyhlásení ochrannej známky SUPERMOST z dôvodu nepodania správnej žaloby proti druhostupňovému rozhodnutiu ÚPV SR v tejto veci, správna žaloba nebola žalovaným 1/ podaná z dôvodu pochybenia predchádzajúceho právneho zástupcu, ktorý lehotu na podanie žaloby zmeškal a nie je možné súhlasiť ani s tvrdením súdu o tom, že údajné akceptovanie rozhodnutia ÚPV SR žalovaným 1/ vyplýva zo správneho spisu, nakoľko žalovaný 1/ následne využil všetky možnosti priznané mu správnym poriadkom na zvrátenie tohto rozhodnutia vo vzťahu k tvrdeniu súdu je bez významu, že táto snaha žalovaného 2/ nebola úspešná.

31. Žalovaný 1/ namietol, že okresný súd uspokojivo nevysvetlil, prečo na jednej strane akceptoval prípravu na podnikanie zo strany žalobcu (certifikácia výrobku SUPERMOST) ako jeho legitímne konanie, na druhej strane neakceptoval ako legitímnu snahu žalovaného 1/ o prípravu podnikateľských aktivít, jeho konanie vo forme podania prihlášky ochrannej známky SUPERMOST, ktorou si žalovaný 1/ zákonným spôsobom chcel monopolizovať právo na používanie tohto označenia na území Slovenskej republiky. Naliehavosť poskytnutia odpovede na túto otázku je umocnená tým, že žalovaný 1/ objektívne nemohol mať a nemal vedomosť o tom, že žalobca má záujem o uvádzanie výrobku SUPERMOST na trh v Slovenskej republike. Žalovaný 1/ sa domnieva, že takýto diferencovaný prístup k vyhodnoteniu podnikateľských stratégií dvoch súťažiteľov by mal byť náležitým spôsobom odôvodnený vykonanými dôkazmi.

32. Žalovaný 1/ uviedol, že ak potom prvostupňový súd tvrdil, že podanie prihlášky ochrannej známky SUPERMOST bolo nekalosúťažné, jedná sa len o jeho úvahy, ktorými ex post vykladá skutkový stav platný do dňa podania prihlášky ochrannej známky SUPERMOST a zistených v konaní vykonanými dôkazmi. Takéto úvahy o údajnom nekalosúťažnom konaní spočívajúcom v podaní prihlášky ochrannej známky SUPERMOST sú pravdepodobne determinované následnými úkonmi vykonanými žalovanými, ktoré sú prvostupňovým súdom vnímané ako nekalosúťažné. Toto konanie, ktoré bolo žalovanými realizované po podaní prihlášky ochrannej známky potom, čo žalobca začal uvádzať na

trh v Slovenskej republike výrobok SUPERMOST, je ale v zásade nevyhnutné posudzovať cez prizmu toho, či samotné podanie prihlášky ochrannej známky bolo nekalosúťažné alebo nie. Je totiž legitímne tvrdenie, že ak samotné podanie prihlášky ochrannej známky SUPERMOST nie je možné kvalifikovať ako nekalosúťažné, nemôže byť následne nekalosúťažným ani jeho použitie a uplatnenie práv z nej plynúcich. Toto nie je možné spochybniť ani v prípade, ak následne reálne došlo ku konfliktu záujmov dvoch súťažiteľov k tomuto označeniu.

33. Vo vzťahu ku konaniu žalovaných v čase po podaní prihlášky ochrannej známky SUPERMOST žalovaným 1/ je vykonanými dôkazmi preukázané a žalovaným 2/ nespochybňované, že žalovaný 2/ kontaktoval zamestnanca, obchodného partnera žalobcu a informoval ho o tom, že žalovaný 1/ podal prihlášku ochrannej známky SUPERMOST. Je rovnako tak nepochybné a vykonanými dôkazmi preukázané, že žalovaný 1/ opakovane vyzval žalobcu na zdržanie sa používania označenia SUPERMOST z dôvodu existencie jeho práva k tomuto značeniu založenému prihláškou ochrannej známky. Je rovnako preukázané a nesporné, že žalovaný 1/ žiadal od žalobcu finančnú kompenzáciu za neoprávnené použitie označenia SUPERMOST a súčasne ho upozornil na možnosť použitia právneho inštitútu prijatia opatrenia na vnútornom trhu. Rovnako tak je ale nepochybné, že všetky tieto právne úkony boli žalovaným 1/ vykonané v legitímnom presvedčení o tom, že podaním prihlášky ochrannej známky SUPERMOST neporušil žiadne práva žalobcu ani žiadnej tretej osoby, nakoľko k označeniu SUPERMOST v rozhodnom čase na území Slovenskej republiky nemal žiadne práva ani žalobca (technický certifikát výrobku bez jeho masívneho uvedenia na trh takýmto dokladom jednoznačne nie je) a ani žiadna iná tretia osoba.

34. Žalovaný 1/ namietol, že zdržovací výrok rozsudku vo vzťahu k označeniam „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ podľa názoru žalovaného 1/ nemá absolútne žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Národných ochranných známok „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ sa žalovaný 1/ vzdal hneď potom ako zistil, že práva k týmto označeniam na území Slovenskej republiky patria z titulu platne zaregistrovaných medzinárodných ochranných známok tretej osobe. Tieto označenia žalovaný 1/ nikdy žiadnym spôsobom nepoužíval a ani si nikdy neuplatňoval práva z nich plynúce. Navyše takto formulovaný výrok súdneho rozhodnutia zakazuje žalovanému 1/ aj prípadné zákonom dovolené použitie tohto označenia, čo je z jeho pohľadu neprípustné. Neakceptovateľný zákaz možného zákonom dovoleného použitia označenia bez výnimky platí aj vo vzťahu k označeniu SUPERMOST. Použitie tohto označenia žalovaným 1/ v čase po vydaní predbežného opatrenia, ktorým mu bolo použitie tejto ochrannej známky a práv z nej vyplývajúcich zakázané a ktoré by odôvodňovalo existenciu tohto zdržiavacieho výroku, nebolo preukazované žiadnym dôkazom. Akékoľvek tvrdenia o hrozbe takéhoto protizákonného použitia dotknutých označení žalovaným 1/ v budúcnosti sú len ničím nepodloženými úvahami.

35. Žalovaný 1/ uviedol, že vzhľadom na neexistenciu nekalosúťažného konania žalovaného 1/ odôvodnenú vyššie uvedenými skutočnosťami podľa neho neexistuje ani právny dôvod na priznanie nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia žalobcovi.

36. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v súlade s ust. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

37. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný, pričom vychádza zo správne vyhodnoteného skutkového stavu založeného na dôkazoch vykonaných v potrebnom rozsahu na jeho ustálenie.

38. K tvrdeniu žalovaného, že samotná registrácia ochrannej známky SUPERMOST nemohla byť nekalosúťažnou žalobca uviedol, že žalovaný 1/ opomenul základnú skutočnosť, že ochranná známka SUPERMOST nebola jedinou registráciou ochrannej známky, ale žalovaný 1/ si spolu s ochrannou známkou SUPERMOST v ten istý deň a zjavne bezprostredne po sebe vzhľadom na pridelené čísla POZ registroval aj ďalšie ochranné známky, konkrétne „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ (ďalej spoločne označované ako ochranné známky Siplast Primer). Žalobca uviedol, že k uvedenej skutočnosti sa žalovaný 1/ vyjadril len v rozsahu, kde napadol udelenie súhlasu na používanie ochrannej známky Siplast udelené majiteľom ochrannej známky, čo označil za nedôvodné, lebo aj jednostranný súhlas je v súlade s platnou právnou úpravou postačujúci na preukázanie oprávnenia používať ochrannú známku a v tej časti odvolania, kde napadol dôvodnosť zdržovacieho výroku rozhodnutia okresného

súdu vo vzťahu k uvedeným označeniam. Uvedené registrácie však vylučujú skutočnosť, že by sa jednalo o náhodnú zhodu okolností a žalovaný 1/ by postupoval v legitímnej snahe využívať označenie SUPERMOST v rámci obchodnej činnosti, ako to opakovane tvrdil v odvolaní. Podľa názoru žalobcu je štatisticky vylúčené, že z nekonečného množstva označení si zvolil tieto 3 konkrétne a osobitne v tejto špecifickej kombinácii slov úplne charakteristickej pre obchodnú činnosť žalovaného, a to s osobitným dôrazom na kľúčovú okolnosť, že žalovaný 2/ pracovne pôsobil u žalobcu, kde preukázateľne prišiel do styku s uvedenými označeniami. To súčasne podľa názoru žalobcu vylučuje akúkoľvek inú možnú motiváciu žalovaných ako snahu protiprávne si vytvoriť právnu pozíciu voči žalobcovi, ktorý všetky 3 označenia v obchodnom styku využíval. Žalobca v tejto súvislosti pripomenul, že ako vyplynulo z dokazovania pred okresným súdom, práve výrobky označené Siplast tvorili preukázateľne súčasť výrobku SUPERMOST ako zloženého výrobku, navyše predaj výrobkov s označeniami Siplast bol celkom jednoznačne preukázaný v súdnom konaní pred podaním prihlášok ochranných známok žalovaným 1/ a prebiehala aj v čase, keď bol žalovaný 2/ zamestnaný u žalobcu. Navzdory snahe žalovaného 1/ zhodne s rozsudkom okresného súdu nemožno pri hodnotení motivácie žalovaných a celkovo v priebehu nekalosúťažného konania ignorovať následné kroky žalovaných, ktorí si v rámci kolúzneho konania následne „pomerne agresívnym spôsobom“ uplatňovali práva voči žalobcovi.

39. Žalobca uviedol, že ako správne ustálil aj okresný súd, s čím sa žalovaný 1/ v odôvodnení nevysporiadal, je kľúčové v tejto súvislosti prihliadnuť aj na skutočnosť, že ochranná známka SUPERMOST a tiež ochranné známky Siplast Primer boli vyhlásené za neplatné z dôvodu zlej viery ÚPV SR. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, jedná sa v prípade týchto rozhodnutí o rozhodnutie príslušného správneho orgánu v rozsahu jeho právomoci, zo záveru o podaní prihlášky v zlej viere vychádzal súd prvého stupňa ako z okolnosti podstatnej pre rozhodnutie, pričom s poukazom na názor odvolacieho súdu konštatoval, že výkon formálneho známkového práva sa nesmie priečiť zásade hmotného práva vyjadrenej v a preto aj používanie zapísanej ochrannej známky môže byť konaním proti dobrým mravom a tak konaním nekalým.

40. Uvedenému hodnoteniu možno podľa žalobcu len prisvedčiť, pričom podľa názoru žalobcu je v tejto súvislosti kľúčové zdôrazniť, že nekalosúťažným je v tomto prípade celé konanie žalovaných. Teda nedá sa izolovať registrácia ochrannej známky SUPERMOST a ochranných známok Siplast Primer, a to aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s iniciálnou motiváciou žalovaných potvrdenou aj právoplatnými rozhodnutiami ÚPV SR, ktorý tým konštatoval zlú vieru v čase podania všetkých prihlášok ochranných známok od uplatňovania práv z ochrannej známky SUPERMOST, ktoré bolo len dôsledkom stavu protiprávnej formalizácie práv k uvedenému označeniu.

41. Žalobca tak s poukazom na uvedené považoval za správne hodnotenie skutkového stavu aj aplikované právne posúdenie zo strany okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne použil a súčasne žalovanému 1/ uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania.

42. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný 2/ voči výroku rozhodnutia okresného súdu II. a IV., a to z dôvodov uvedených v ust. , , , a .

43. Žalovaný 2/ uviedol, že okresný súd poukázal na to, že už sa nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva o mlčanlivosti v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom žalovaného 2/ a žalobcom, pretože táto už je vyriešená právoplatným zamietnutím žaloby. Uvedené tvrdenie okresného súdu však nie je pravdivé, ako vyplýva z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia. V tom istom bode okresný súd uviedol, že žalovaný 2/ využil svoje kontakty z pracovného pomeru so žalobcom pri vyvolávaní tlaku na žalobcu. Rovnako v tomto bode súd uviedol, že podľa jeho názoru sa žalovaný 2/ podieľal aj na registrácii ochranných známok žalovaným 1/ z dôvodu, že využil svoje predchádzajúce znalosti v oblasti stavebníctva, ako aj vnútorných pomerov žalobcu. V bode 29 rozhodnutia okresný súd uviedol okolnosti skončenia jeho pracovného pomeru a začatia procesu certifikácie, z čoho logicky odvodzuje, že žalobca o certifikácii musel uvažovať predtým, ako s ním skončil pracovný pomer, čiže o nej mal vedomosť. Všetky uvedené výroky odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu smerujú k tomu, že mal rôznymi vyššie popísaným konaním porušiť obchodné tajomstvo žalobcu, aj keď priamo takejto formulácii sa okresný súd vyhol. Nesporne však jeho vyššie uvedená, ako aj iná argumentácia v rozsudku k takémuto záveru smeruje. Nie je teda pravdou, že by sa okresný súd nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti, práve naopak, touto sa nesporne zaoberal a z porušenia obchodného tajomstva

zo strany žalovaného 2/ dokonca vyvodil základ odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k žalovanému 2/, ako aj k niektorým aspektom týkajúcim sa žalovaného 1/. Ak by sa totiž okresný súd nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti v súvislosti s jeho pracovným pomerom u žalobcu a túto by považoval za vyriešenú právoplatným zamietnutím žaloby v tejto časti, musel by vo vzťahu k nemu zamietnuť aj žalobu týkajúcu sa nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia. Platí, že v prípade takého postoja okresného súdu sa porušenia obchodného tajomstva nedopustil a teda zo strany žalovaného 2/ nie je žiaden základ pre poskytnutie primeraného zadosťučinenia, keďže samotný žalobca dôvod žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ odôvodnil porušením obchodného tajomstva.

44. Skutočnosť, že žalobca odôvodnil dôvodnosť žaloby porušením obchodného tajomstva zo strany žalovaného 2/, vyplýva zo samotnej žaloby, najmä z bodov 8 a 21 žaloby, ale najmä navrhovaného petitu 6 podanej žaloby, ako aj z ďalších prednesov žalobcu a ním navrhnutých a vykonaných dôkazov. Žalovaný 2/ poukázal na ust. a vo vzťahu k podmienkam zmeny žaloby. Uviedol, že zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, k takémuto úkonu však zo strany žalobcu nikdy nedošlo a nárok vo vzťahu k žalovanému 2/ vždy opieral o porušenie obchodného tajomstva. V tomto smere v priebehu konania nikdy nedošlo k zmene žaloby. Pokiaľ súd otázku obchodného tajomstva nepovažoval za prioritnú a touto sa už nezaoberal, zjavne by musel rozhodnúť z iných dôvodov, kde by už však rozhodnutie súdu bolo založené nad rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Vyššie citované ustanovenie zakotvujúce dispozičný princíp civilného sporového konania, z ktorého vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než ktorým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a .

45. Žalovaný 2/ uviedol, že ak teda okresný súd považoval otázku porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti v súvislosti s jeho pracovným pomerom u žalobcu za právoplatne vyriešenú a zároveň z jeho rozhodnutia vyplývajú argumenty, ktoré logicky nie je možné pochopiť inak, ako že pri tam popísaných konaniach porušil obchodné tajomstvo žalobcu, tak takéto odôvodnenie rozsudku okresného súdu potom vníma ako vnútorne rozpornú argumentáciu v jeho odôvodnení. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR , v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí byť konzistentné v jeho argumentácii a argumenty musia podporiť príslušný záver. Mal za to, že pokiaľ okresný súd tvrdí, že pre rozhodnutie je nepodstatná otázka porušenia obchodného tajomstva a na druhej strane s obchodným tajomstvom v odôvodnení rozhodnutia pracuje, v tomto rozhodnutí sa nachádzajú argumenty, ktoré sú vnútorne rozporné a porušujú Ústavným súdom SR viackrát formulovaný zákaz vnútornej rozpornosti argumentácie odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ teda okresný súd v odôvodnení rozhodnutia či už vedome alebo nevedome v súvislosti so žalovaným 2/ konštatoval skutočnosti týkajúce sa obchodného tajomstva žalobcu, mal povinnosť zdôvodniť, ako zohľadnil právne normy týkajúce sa obchodného tajomstva, nakoľko ide o rozhodujúcu skutočnosť tvoriacu základ pre toto rozhodnutie. Následne žalovaný 2/ v odvolaní vymedzil znaky obchodného tajomstva a uviedol, že označenie výrobkov a ani samotné výrobky iných spoločností značiek SUPERMOST, Siplast Primer Speed SBS a Siplast Primer nikdy nemohli a ani netvorili skutočnosti výrobnej, obchodnej či technickej povahy žalobcu. Viackrát bolo uvedené a preukázané, že ide o výrobky iných medzinárodných spoločností, pričom žalobca je len obchodnou spoločnosťou a len samotná príslušnosť žalobcu k medzinárodnej skupine Icopal nemôže tvoriť skutočnosti výrobnej alebo technickej či obchodnej povahy, ktoré by boli bez ďalšieho viazané výlučne na žalobcu. Teoreticky by mohli existovať skutočnosti vo vzťahoch k uvedeným výrobkom, ktoré by svojou povahou mohli tvoriť skutočnosti obchodnej povahy, ako napr. zoznamy zákazníkov alebo plány predaja či marketingu, takéto skutočnosti však v konaní neboli preukázané a ani preukázané byť nemohli, keďže v čase skončenia pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu dňa 31.12.2011 žalobca s predmetnými výrobkami neobchodoval a ako sám uviedol, s výrobkami SUPERMOST začal pracovať až v roku 2012 a obchodovať až v priebehu roka 2013. Zopakoval, že okresný súd v odôvodnení neuviedol, ako aplikoval právne normy týkajúce sa obchodného tajomstva na svoje skutkové zistenia.

46. Žalovaný 2/ namietol, že okresný súd uviedol ako fakt, že žalobca začal už v roku 2009 pripravovať certifikáciu systému SUPERMOST. Táto skutočnosť však podľa názoru žalovaného 2/ nevyplýva zo žiadneho dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise, práve naopak, vykonaným dokazovaním je takéto tvrdenie možné spochybniť. Do zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.05.2017 svedok A.. K. Y. uviedol, že v roku 2013 žalobca pripravoval dovoz a uvedenie na trh hydroizolačného materiálu s označením

SUPERMOST. Žalobca to mal realizovať v roku 2013 a uvedenie na trh v roku 2014. Uviedol tiež, že certifikácia trvala zhruba 8 mesiacov. Žalovaný 2/ tiež poukázal na výpoveď svedka A.. H. F. dňa 27.06.2017, ktorý uviedol, že keď komunikoval so žalovaným 2/ ako zamestnancom žalobcu, tento presadzoval na Slovensku materiál parafor ponts. Myslí si, že až po odchode žalovaného 2/ od žalobcu začal žalobca a spoločnosť RAVEN uvažovať o presadení tohto výrobku na Slovensku. Mal za to, že kým bol žalovaný 2/ u žalobcu pracoval, žalobca neuvažoval o dovoze výrobkov SUPERMOST na Slovensko. S poukazom na tvrdenia svedkov má žalovaný 2/ za to, že je možné vyvodiť, že o akomkoľvek nakladaní ohľadne výrobku SUPERMOST začal žalobca uvažovať až po skončení jeho pracovného pomeru u žalobcu. V zhode s uvedenými tvrdeniami svedkov sú aj ďalšie vykonané dôkazy, a to zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou VUIS CESTY, spol. s r.o. o vykonaní počiatočnej inšpekcie vnútropodnikovej kontroly zo dňa 10.08.2012, samotné zmocnenie poľskej spoločnosti Icopal SA, ktorým splnomocnila žalobcu na zabezpečenie technického osvedčenia jej výrobku na Slovensku. Z uvedeného podľa žalovaného 2/ nie je možné vyvodiť inú skutočnosť, že akékoľvek úkony vo vzťahu k výrobku SUPERMOST žalobca začal realizovať až po skončení pracovného pomeru žalovaného 2/.

47. Žalovaný 2/ uviedol, že tvrdenie žalobcu, ktoré si osvojil aj krajský súd, vychádza len z výpovede svedka Ing. Y., ktorý doslovne uviedol: Mám za to, že interná komunikácia žalobcu, že potrebuje konkurencieschopný hydroizolačný materiál nižšej ceny ako dovtedy dodávaný zo západnej Európy, začala už niekedy v roku 2009. Žalovaný 2/ uviedol, že z takéhoto tvrdenia je možné vysloviť len istú domnienku tohto svedka, ktorá však nie je jeho tvrdením. Z logického výkladu slovného spojenia „Mám za to“ je možné ustáliť, že ide len o akúsi domnienku alebo predpoklad tohto svedka. O to viac, že ak v ďalšej časti svojej výpovede uviedol, že v roku 2009 síce bol zamestnancom žalobcu, ale na pozícii, kde neprichádzal do styku s komoditou hydroizolačných materiálov na mosty. Vo výpovedi zároveň neuviedol konkrétne osoby, ktoré sa tejto internej komunikácie mali zúčastniť a teda nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť a ani to žiadnym spôsobom nebolo doložené, že by žalovaný 2/ bol súčasťou internej komunikácie vedenia spoločnosti ohľadne výrobku SUPERMOST. Bez akýchkoľvek pochybností žalovaný 2/ tvrdí, že takáto komunikácia ani neexistovala. Vo svojom stanovisku zo dňa 18.11.2014 uviedol, že v roku 2008 žalobca vykonal certifikáciu výrobku parafor ponts. Je teda logické, že s týmto výrobkom žalobca následne obchodoval a určite nepripravoval ďalšiu certifikáciu v podstate konkurenčného výrobku.

48. Žalovaný 2/ namietol, že v bode 84 rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd ustálil, že sa pri plnení svojich pracovných povinností pre žalobcu podieľal na prípravných prácach týkajúcich sa certifikácie systému SUPERMOST. Takéto tvrdenie podľa žalovaného 2/ nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. V súdnom spise sa nachádza len e-mailová komunikácia, z obsahu ktorej vyplýva, že vo veci tohto výrobku žalovaný 2/ kontaktoval zástupcu spoločnosti Icopal SA v Poľsku, pričom išlo o jeho osobnú iniciatívu bez pokynu nadriadených a táto komunikácia zo strany poľského partnera ostala bez povšimnutia a ani na ňu nebolo odpovedané. Naproti tomu zo strany žalobcu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by akýkoľvek zamestnanec žalobcu počas trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ prijal rozhodnutie o certifikácii výrobku SUPERMOST pre územie Slovenskej republiky.

49. Žalovaný namietol, že v bodoch 84 až 87 odvolací súd poukazoval na pracovnú zmluvu a dohodu o skončení pracovného pomeru, z ktorých sa zaviazal zachovať obchodné tajomstvo žalobcu. Z doposiaľ vykonaných dokazovaní však žiaden z konajúcich súdov neustálil, ktoré okolnosti je potrebné považovať za obchodné tajomstvo žalobcu a ktorých sa týka povinnosť mlčanlivosti, nakoľko pre žalobcu majú charakter dôverných informácií. Do spisu okresného súdu bol v priebehu dokazovania doručený e-mail zamestnanca žalobcu týkajúci sa iných vecí, kde je výslovne uvedené, že ide o informácie dôverné. V takom prípade je možné uvažovať, že pokiaľ ich žalobca výslovne o značil za dôverné, má na ich utajení záujem a teda tvoria predmetné obchodné tajomstvo. Vo vzťahu k výrobku SUPERMOST však žiadny takýto dôkaz ani tvrdenie neexistuje.

50. Žalovaný namietol aj ďalšiu časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, a to ohľadom bodu 134 rozsudku odvolacieho súdu ohľadom preukázania porušenia obchodného tajomstva žalobcu žalovaným 2/. K záveru odvolacieho súdu, že k ukončeniu ochrany obchodného tajomstva došlo najneskôr dňom 15.02.2013, teda dňom vydania certifikátu a vyhlásenia o zhode pre výrobky SUPERMOST 1 až 3, pričom žalovaný 1/ podal prihlášky ochranných známok SUPERMOST, Siplast Primer Speed SBS a Siplast Primer dňa 04.03.2013, teda v čase, keď aj podľa tvrdenia odvolacieho súdu už informácia o týchto výrobkoch prestala byť obchodným tajomstvom žalobcu. Žalovanému 2/ teda nie je zrejmé,

ako sa v zmysle úvah odvolacieho súdu mohol dopustiť porušenia obchodného tajomstva v čase, keď toto obchodné tajomstvo podľa úvah odvolacieho súdu už neexistovalo. Vyššie uvedené rozpornosti argumentov v odôvodnení rozhodnutia teda platia podľa žalovaného 2/ aj vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu.

51. V závere odvolania žalovaný 2/ zhrnul predchádzajúce tvrdenia uvedené v odvolaní aj v konaní a namietol procesné pochybenie okresného súdu vo vzťahu k tomu, že žalovaný 1/ opakovane navrhoval, aby súd vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu vykonávajúceho funkciu v čase rokov 2009 až 2011, k čomu okresný súd nepristúpil. Okresný súd nevykonanie takéhoto dôkazu odôvodnil tým, že o pracovných veciach s manželkou a dcérami žalovaný 2/ nekomunikoval. Takéto odôvodnenie rozhodnutia však neposkytuje odpoveď, prečo dôkaz nebol vykonaný k základným a podstatným skutočnostiam tvoriacim predmet sporu.

52. Žalovaný 2/ namietol, že postupom okresného súdu, aj keď dôkaz navrhoval žalovaný 1/, bolo porušené aj právo žalovaného 2/ na spravodlivý proces, keďže obsah navrhovaného dôkazu sa dotýka aj skutočností, ktoré tvoria základ odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu k žalovanému 2/. Z uvedených dôvodov navrhol a trval na tom, aby tento dôkaz vykonal odvolací súd.

53. Žalovaný 2/ namietol, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v časti týkajúcej sa výšky primeraného zadosťučinenia nezodpovedá vykonaným dôkazom. Poukázal na rozhodnutie okresného súdu, ktorý uviedol, že konanie žalovaných, a to výzva na upustenie od používania označenia, hrozba opatrení na vnútornom trhu bolo spôsobené vyvolať minimálne stav neistoty žalobcu. Odôvodnenie rozsudku však neobsahuje úvahy, ako k takýmto záverom okresný súd vo vzťahu k žalovanému 2/ dospel. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalovaný 2/ adresoval konkrétnu výzvu k akémukoľvek konaniu žalobcu vo vzťahu k výrobku SUPERMOST. Tvrdenia okresného súdu svedčia len o tom, že informoval vypočutých svedkov o v tom čase objektívnej realite. Nesúhlasil ani s tvrdením okresného súdu, že u žalobcu mohol byť vyvolaný stav neistoty. Podľa žalovaného 2/ objektívne takýto stav vyvolaný nebol. Žalobca obchodoval s výrobkom SUPERMOST bez akýchkoľvek obmedzení a predaj výrobku postupne stupňoval až do dosiahnutia dominantného postavenia na trhu. Výška priznaného primeraného zadosťučinenia teda nemá oporu v skutkových zisteniach.

54. Žalovaný 2/ namietol odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k trovám konania. V podstate obsahuje jednoduché odôvodnenie, že žalobca bol v konaní úspešný. Takéto tvrdenie však nie je pravdou a je v rozpore s objektívnou realitou. Pôvodná žaloba žalobcu obsahovala 8 navrhovaných výrokov. Žalobca v priebehu konania vo vzťahu k 5 navrhovaným výrokom vzal žalobu späť, kde v zásade platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je ohľadne týchto výrokov povinný na náhradu trov. Uvedené skutočnosti sa však týkajú žalovaného 1/. Žalovaného 2/ sa čiastočne tieto skutočnosti týkajú, nakoľko vo veci týchto výrokov bolo nariadené aj predbežné opatrenie, a to len vo vzťahu k žalovanému 1/, ku ktorému výlučne smerovalo, avšak pri takomto výroku rozsudku okresného súdu by bol povinný spoločne a rozdielne so žalovaným 1/ na náhradu akýchkoľvek trov žalobcu, teda aj trov týkajúcich sa spomínaného predbežného opatrenia. Okresný súd úplne opomenul vyššie viackrát ním uvedené tvrdenie, že otázka obchodného tajomstva bola vo vzťahu k nemu už právoplatne vyriešená. Jedná sa o bod 6 pôvodnej žaloby a bod 2 rozsudku odvolacieho súdu. V tejto časti žaloby bol nesporne úspešný žalovaný 2/ a minimálne v tejto časti mu mal okresný súd priznať nárok na náhradu trov konania. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , z ktorého vyplýva, že v prípade, ak súd pojednáva v spoločnom konaní o viacerých právnych veciach, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za vec samostatnú. Vo vzťahu k žalovanému 2/ mal teda okresný súd aj pri takomto výroku rozhodnutia osobitne rozhodnúť o trovách konania týkajúcich sa povinnosti zaplatiť primerané zadosťučinenie a osobitne o trovách konania týkajúcich sa povinnosti zdržať sa konania, ktorým sa porušuje obchodné tajomstvo, pri ktorom nepochybne mal žalovanému 2/ priznať náhradu trov konania. Osobitne malo byť rozhodnuté aj o nárokoch žalovaného 1/ ohľadne výrokov, kde došlo k späťvzatiu žaloby, keďže aj úkony vykonané vo vzťahu k týmto nárokom by sa pri náhrade trov konania dotýkali žalovaného 2/.

55. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobu ohľadne povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v celosti zamietne. Zároveň aby odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania vo vzťahu k obom výrokom, ktoré sa ho v konaní dotýkali a to ako vo vzťahu k výroku o povinnosti zaplatiť

primerané zadosťučinenie, ako aj vo vzťahu k výroku o uloženie povinnosti zdržať sa porušovania obchodného tajomstva o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

56. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ vyjadril, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný, pričom vychádza zo správne vyhodnoteného skutkového stavu založeného na dôkazoch vykonaných v potrebnom rozsahu ................ na jeho ustálenie a poukázal na to, že bol založený na záväznom právnom názore formulovanom v rozhodnutí odvolacieho súdu. K námietkam žalovaného 2/ o obchodnom tajomstve ako právnom základe nekalo-súťažného konania žalovaného 2/ a nedostatkom pri zistení jeho porušenia odvolacím súdom žalobca poukázal na skutočnosť, že z rozsudku okresného súdu vyplýva celkom jednoznačne, že podstatou nekalo-súťažného konania žalovaného 2/ nie je porušenie obchodného tajomstva, ale súčinnosť žalovaného 2/ so žalovaným 1/ v spojitosti s registráciami ochranných známok žalovaným 1/ a následné uplatňovanie práv žalovaného 1/ z protiprávne registrovanej ochrannej známky SUPERMOST. Poukázal na rozhodnutie okresného súdu v bode 27. rozsudku z ktorého vyplýva, že tvrdenie žalovaného 2/, že skutkovým základom nekalej súťaže bolo porušenie obchodného tajomstva sú nielen v rozpore s písomným vyjadrením rozsudku okresného súdu, ale aj s jeho obsahovým významom a nie sú teda nejako dôvodné a nemôžu zakladať vnútornú protirečivosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorú žalovaný 2/ svojim odvolaním vytkol. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou nekalo-súťažného konania nebolo porušenie obchodného tajomstva žalobcu .... sa žalobca k námietkam súvisiacim s vymedzením obchodného tajomstva ani nevyjadril. Uviedol však, že argumentácia žalovaného 2/ zakladá zvláštnu dichotómiu medzi ním a informáciami získanými ním ako zamestnancom napríklad o tom, že výrobok SUPERMOST je výhodnejší ako alternatívne produkty ponúkané v tom čase žalobcom a predmetom obchodného tajomstva žalobcu. Bez ohľadu na skutočnosť, či v čase trvania alebo ukončenia pracovného pomeru žalobca zamýšľal začať s predajom výrobku SUPERMOST alebo nie samotná skutočnosť, že tú možnosť predaja takto označených výrobkov existuje a že môže byť dokonca výhodnejšia ako alternatívne produkty žalobcu 2/ bolo žalovaným 2/ preukázateľne získaná počas trvania jeho pracovného pomeru a v čase ukončenia jeho pracovného pomeru nebola zverejnená a teda celkom jednoznačne podlieha dohode o dôvernosti, ktorú uzavrel so žalobcom.

57. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu nevykonaním všetkých navrhovaných dôkazov žalobca uviedol, že ako vyplýva z obsahu odvolania žalovaného 2/ nevykonanie dôkazu spočívajúceho vo výsluchu konateľa žalobcu z obdobia rokov 2009 - 2011 sa malo týkať výlučne skutočností súvisiacich s certifikáciou výrobkov SUPERMOST a s porušením obchodného tajomstva žalobcu. Keďže však s poukazom na skutočnosti uvedené vyššie nebolo základom nekalo-súťažného konania žalovaného 2/ podľa rozsudku okresného súdu porušenie obchodného tajomstva, pričom úmysel žalobcu ohľadne certifikácie výrobkov z logiky veci nemohol mať žiaden vplyv na súdom prvého stupňa konštatované kolúzne nekalo-súťažné konanie žalovaných označil žalobca procesný postup súdu prvého stupňa za dôvodný, keď vykonanie navrhovaného dôkazu nebolo potrebné pre účely ustálenia zisteného skutkového stavu a to bez ohľadu na konkrétne zdôvodnenie nevykonania tohto dôkazu v rozsudku okresného súdu.

58. K nesprávnym zisteniam súdu prvého stupňa v spojitosti s priznaným primeraným zadosťučinením tvrdeným žalovaným 2/ v odvolaní žalobca uviedol, že argumenty žalovaného 2/ selektívne a v rozpore s odôvodnením rozsudku okresného súdu vytvárajú dualitu v konaní medzi žalovanými. Z obsahu rozhodnutia okresného súdu a v zhode s tvrdeniami žalobcu počas celého súdneho konania bol postup oboch žalovaných kolúzny. Okresný súd toto označil slovom súčinnosť. V tomto smere pri vyhodnotení nekalo-súťažného konania žalovaného 2/ je aj v spojitosti s nárokmi žalobcu na priznanie primeraného zadosťučinenia jeho základom v prípade žalovaného 2/ nielen samotný obsah jeho komunikácie, ale mimo iného aj skutočnosť, že vždy avizoval spoločnosti RAVEN a.s., ale najmä žalobcovi blížiacu sa komunikáciu žalovaného 1/, na základe ktorej s ním súčinne jednajúci žalovaný 1/ stupňoval hrozby voči žalobcovi ako to v rozsudku okresného súdu označil súd prvého stupňa „pomerne agresívnym spôsobom“. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní stavu právnej neistoty žalobca poukázal na argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorý presvedčivo v bode 38. rozsudku vysvetlil, že spočívala v tom, že existoval subjekt, ktorý „ťažil z faktu dispozície s formálnymi právami z ochrannej známky SUPERMOST označeniu, ktoré reálne na trhu používal iný subjekt a evidentne mienil z toho neoprávnene ťažiť, čo nemožno tolerovať“. Podľa žalobcu je všeobecne v tejto súvislosti potrebné uzavrieť, že vzhľadom na to, že protiprávne nekalo-súťažné konanie žalovaných je v súlade s rozsudkom okresného súdu neoddeliteľne spojené, musí byť aj nárok na primerané zadosťučinenie voči obom

nedeliteľný a to aj s poukazom na všeobecný princíp zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním, ktorý zo svojej podstaty musí byť ako všeobecný právny princíp analogicky uplatniteľný aj na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nekalo-súťažným konaním a podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac škodcov zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

59. K protiprávnosti výroku o náhrade trov konania žalobca zdôraznil, že v čase podania žaloby boli požadované výroky uplatnené dôvodne a formulačne zodpovedali právnemu stavu v čase podania žaloby osobitne existencii formalizovaných práv k označeniam SUPERMOST a Siplast Primer prostredníctvom registrácie ochranných známok, ktoré boli vyhlásené za neplatné ÚPV SR až počas trvania konania a teda, úpravu žaloby oproti pôvodne uplatnenému rozsahu nemožno považovať za procesne zavinenú žalobcom ako tvrdí žalovaný 2/.

60. Žalovaný 2/ redukuje svoje protiprávne konanie len na porušenie obchodného tajomstva žalovaného, avšak už z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca vychádzal z toho, že konanie oboch žalovaných je spoločné a postupujú voči žalobcovi zosúladene, čo bolo následne preukázané aj dôkazmi vykonanými v konaní a konštatované rozsudkom okresného súdu. Jednotlivé navrhované výroky v žalobe teda vychádzali z toho, že nekalo-súťažné konanie bolo len jedno spoločné konanie žalovaných ako to vyplynulo aj z rozhodnutia okresného súdu, avšak samotné nároky uplatnené vo výrokoch boli voči žalobcom vyvodzované podľa toho, kto konkrétnu povinnosť zakladajúcu príslušný nárok porušil, hoci právnym základom porušenia povinnosti a dôvodnosti nároku bolo spoločné nekalo-súťažné konanie žalovaných. Jedinou výnimkou bol celkom logicky nárok na primerané zadosťučinenie formou peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi spoločným nekalo-súťažným konaním žalovaných. V rozpore s tvrdeniami žalovaného 2/ teda rozsudok okresného súdu teda správne vychádzal z premisy, že sa v tomto prípade jednalo o jednu právnu vec, právnym základom konania bolo jedno spoločné nekalo-súťažné konanie žalovaných bez ohľadu na to, koľko nárokov si žalovaný voči jednému alebo druhému žalovanému alebo voči obom súčasne uplatnil, preto správne uzavrel, že žalobca mal plnú úspech v tejto veci a priznal nárok na náhradu trov konania voči obom žalovaným v postavení solidárnych dlžníkov. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správny potvrdil vo vzťahu k žalovanému 2/ a súčasne žalovanému 2/ uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania.

61. Žalovaný 2/ v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zároveň v zmysle ust. už po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu nie je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ani také, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie ( ). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nereprodukuje obsah odvolacej repliky a dupliky.

62. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

63. Odvolací súd nezistil dôvod pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, preto bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:

64. Žalovaný 1/ podal dňa 4. marca 2013 prihlášky slovných ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“. Označenia boli zapísané do registra ochranných známok dňa 10. septembra 2013 pre tovary v triede 19 medzinárodného triedenia tovarov a služieb [asfalt, alfaltové (bitúmenové) potery, povlaky, pokryvy na strechy, asfaltové (bitúmenové) výrobky pre stavebníctvo].

65. Žalovaný 1/, odvolávajúc sa na ochrannú známku č. 235605 „SUPERMOST“, v roku 2014 naliehal na žalobcu, aby upustil od používania označenia „SUPERMOST“, ktoré v tom čase už používal na certifikovaných výrobkoch a aby zaplatil žalovanému 1/ sumu 20 000 Eur (neskôr 30 000 Eur) ako odškodnenie, resp. odplatu za porušenie jeho práv k ochrannej známke „SUPERMOST“.

66. Uznesením č.k. - 98 zo dňa 22. mája 2014 (vykonateľným dňa 24. júna 2014, právoplatným dňa 10. júla 2014) nariadil súd predbežné opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie), ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv majiteľa ochrannej známky č. 235605 „SUPERMOST“, jej používania, povinnosť zdržať sa podania žiadosti o prijatie colného opatrenia na domácom trhu podľa o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi na základe tejto ochrannej známky, a zdržať sa jej prevodu.

67. Žalobca podnikal na slovenskom trhu od roku 1999 v oblasti predaja hydroizolačných materiálov a strešných systémov. Do roku 2004 podnikal pod obchodným menom JCP Izolácie, a.s., potom ako Icopal, a.s. a od roku 2017 po zmene právnej formy ako Icopal s.r.o. V priebehu odvolacieho konania na základe zlúčenia spoločnosti Icopal s.r.o. so spoločnosťou Monarflex s.r.o. došlo k univerzálnej právnej sukcesii, na základe ktorej sa spoločnosť Monarflex s.r.o. stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Icopal s.r.o.

68. Dňa 10. augusta 2012 uzavrel žalobca so spoločnosťou VUIS-CESTY spol. s r.o. zmluvu o vykonaní počiatočnej inšpekcie vnútropodnikovej kontroly v rámci preukazovania zhody stavebného výrobku, ktorá predstavuje oficiálne zahájenie procesu slovenskej certifikácie výrobku „SUPERMOST“. Uzavretiu zmluvy predchádzalo splnomocnenie zo dňa 11. júla 2012, ktorým poľská spoločnosť ICOPAL S.A. splnomocnila žalobcu na zabezpečenie technického osvedčenia jej výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku. Vo februári 2013 bol pre žalobcu vydaný certifikát pre izolačné systémy vozovky na ceste pre tri varianty systému „SUPERMOST“ (SK Certifikát vnútropodnikovej kontroly SK 09-YVS-0127 zo dňa 15. februára 2013). Výrobok „SUPERMOST“ bol od roku 2013 propagovaný v tlači (časopisy Inžinierske stavby 04/2013, Stavebné hmoty 3-4/2013, Eurostav 10/2013 i ASB architektúra stavebníctvo biznis 5/2013) a na odborných konferenciách (medzinárodnej konferencii o hydroizolácii mostov a tunelov v Podbanskom v dňoch 6. - 8. novembra 2013) a dodávaný na slovenský trh, o čom svedčí o.i. cenník žalobcu platný od 18. marca 2013.

69. Označenie „SUPERMOST“ bolo pre žalobcu zapísané ako ochranná známka na základe prihlášky podanej dňa 11. marca 2015 pod číslom 243330 pre tovary v triede 17 a 19 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (izolačné pásy; izolačné pásy na káble; izolačné pásky, asfaltová lepenka; asfaltová lepenka na strechy; asfaltové pásy pre stavebníctvo; lepenka pre stavebníctvo; asfaltové pásy na stavebné účely; asfaltované hydroizolačné pásy; pásy dechtované pre stavebníctvo; pásy dechtové a asfaltové pre stavebníctvo).

70. Žalovaný 1/ podniká na slovenskom trhu od roku 2011, prevádzkuje obchod s oblečením. Spoločníčkami žalovaného 1/ sú manželka žalovaného 2/ E. H. st. (konateľka) a dcéra žalovaného 2/ R. H., ktorá je prokuristkou spolu s druhou dcérou E. H. st. a žalovaného 2/ E. H. ml.

71. Žalovaný 1/ podal dňa 4. marca 2013 tri prihlášky ochranných známok - „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ pre tovary v oblasti stavebníctva, t.j. tovary, na akých zhodné označenia používa žalobca ako člen skupiny ICOPAL. ÚPV SR rozhodnutím č. POZ 321-2013/OZ 235605/I-5-2015 zo dňa 18. februára 2015 vyhlásil ochrannú známku „SUPERMOST“ za neplatnú z dôvodu podania v zlej viere (rozhodnutie potvrdené rozhodnutím predsedu úradu č. POZ 321-2013/OZ 235605/II 19-2016 zo dňa 7. marca 2016). Z rovnakého dôvodu boli za neplatné vyhlásené aj ochranné známky č. 235606 „Siplast Primer Speed SBS“ a č. 235607 „Siplast Primer“ (žalovaný 1/ sa vzdal práva na ochrannú známku, vyhlásenia neplatnosti sa domáhal žalobca, ktorý preukazoval právny záujem na ich vyhlásení za neplatné od počiatku).

72. V čase podania prihlášok ochranných známok nemal žalobca na Slovensku registrovanú ochrannú známku „SUPERMOST“, v Poľsku mala od roku 2007 zaregistrovanú rovnomennú ochrannú známku poľská spoločnosť ICOPAL S.A. Na medzinárodnej úrovni označenie „SUPERMOST“ chránené nie je.

73. Žalovaný 1/ prostredníctvom konateľky E. H. st. písomne vyzval dňa 10. apríla 2014 žalobcu, aby upustil od neoprávneného zásahu do jeho práv z ochrannej známky „SUPERMOST“ a žiadal primerané zadosťučinenie za porušovanie a ohrozovanie práv v sume 20 000 Eur. Túto výzvu zopakoval dňa 25. apríla 2014 s požiadavkou peňažného plnenia v sume 30 000 Eur. Dňa 15. mája 2014 sa bezvýsledne uskutočnilo rokovanie žalovaného 1/ a žalobcu. Žalovaný 1/ dňa 23. apríla 2014 písomne

vyzval na upustenie od zasahovania do svojich práv z ochrannej známky aj spoločnosť RAVEN a.s., najvýznamnejšieho obchodného partnera žalobcu a odberateľa jeho výrobkov „SUPERMOST“.

74. Žalovaný 2/ pracoval ako obchodno-technický zástupca žalobcu od 1. októbra 2005 do 31. decembra 2011. Počas trvania pracovného pomeru komunikoval s poľskou spoločnosťou ICOPAL S.A. (jej zamestnancom H. W.) ohľadom deklarácie zhodnosti, technického listu a aplikačného návodu na materiál „SUPERMOST“ s tým, že bude vybavovať jeho certifikáciu na Slovensku (emailová komunikácia z roku 2009).

75. Svedok K. Šmehyl (zamestnanec a obchodný riaditeľ žalobcu) uviedol, že žalobca patrí do medzinárodného koncernu ICOPAL. V roku 2013 pripravoval dovoz a uvedenie na trh výrobku „SUPERMOST“, ktorý vyrába v Poľsku partnerská firma ICOPAL S.A. Materiál certifikovali v roku 2013. Boli zaskočení, keď ich v marci 2014 kontaktoval žalovaný 2/ s tým, že žalovaný 1/ vlastní ochrannú známku „SUPERMOST“. Informácia, že táto ochranná známka nepatrí žalobcovi sa vzápätí rozšírila v príslušnej odbornej verejnosti a medzi obchodnými partnermi, čo malo negatívny dopad na žalobcu.

76. Svedkyňa R. H. (dcéra konateľky žalovaného 1/ E. H. st. a žalovaného 2/), ktorá v mene žalovaného 1/ podala prihlášky sporných ochranných známok uviedla, že jej partner absolvoval stavebnú školu, venoval sa i kladeniu izolačných pásov na stavbách, a pretože v tom čase začala stavba diaľnice v okolí Bánoviec nad Bebravou, uvažovali, či by bolo možné dovážať z Poľska (na ktoré sa v obchodovaní zameriavali) nejaký materiál na stavbe použiteľný. Vedela, že na Slovensku sa používa označenie „Siplast“ a po zadaní poľského výrazu pre izolačné pásy s písmenom „S“ do vyhľadávača sa zobrazil článok o izolačných pásoch „SUPERMOST“. Zistila, že toto označenie nie je na Slovensku chránené, a tak podala prihlášky ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“. Pretože obchodné aktivity žalovaného 1/ zabezpečovala so svojim partnerom ona, a krátko po registrácii ochranných známok otehotnela, od obchodovania s týmito komoditami žalovaný 1/ upustil a napokon žiadne výrobky „SUPERMOST“ alebo „Siplast“ z Poľska nikdy nedoviezol.

77. Svedkyňa E. H. ml. (dcéra konateľky žalovaného 1/ E. H. st. a žalovaného 2/) uviedla, že o registrácii ochranných známok nevie, lebo v spoločnosti sa starala o iné veci.

78. Svedok H. F. (zamestnanec spoločnosti RAVEN a.s.), uviedol, že žalovaného 2/ pozná z obdobia, keď pracoval u žalobcu. V tom čase žalobca na Slovensku presadzoval materiál „PARAFOR PONTS“, no žalovaný 2/ už vtedy upozorňoval na poľský výrobok „SUPERMOST“ s odporučením certifikovať ho na Slovensku. Tento výrobok umiestňoval žalobca na Slovensku od roku 2013 len prostredníctvom spoločnosti RAVEN a.s., ktorá od roku 2013 predala cca 500 000 m2 tohto výrobku (ku dňu 20. júna 2017) a dodávky mali stúpajúcu tendenciu.

79. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

80. Podľa , osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

81. Podľa o ochranných známkach, do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá zjavne nebola podaná v dobrej viere. Podľa a citovaného zákona, úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. Na ochrannú známku, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, sa hľadí ako keby k jej zápisu do registra nedošlo.

82. Odvolací súd nepovažuje za hospodárne opakovať argumentáciu, ktorú v konaní uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.10.2018 a preto vo vzťahu k nej len konštatuje, že po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu nezistil dôvody, pre ktoré by sa od svojej pôvodnej argumentácie mal

odchýliť. Odvolací súd zároveň uvádza, že sa s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje, a preto v zmysle ust. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v ďalšom sa bude vyjadrovať iba ku konkrétnym námietkam odvolateľov.

83. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že okresný súd po zrušení v poradí jeho prvého rozhodnutia už žiadne nové dôkazy nevykonával, ani tie, ktoré navrhovali žalovaní. Na základe nezmeneného skutkového stavu potom v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu rozhodol opačným spôsobom, než vo svojom prvom rozhodnutí. Žalovaný 1/ tak správne poukázal na skutočnosť, že okresný súd vychádzal z rovnakého skutkového stavu, aký bol zistený pred vydaním jeho prvého zrušeného rozhodnutia. Takáto procesná situácia však nie je pochybením okresného súdu, pretože dôvodom pre zrušenie prvého rozhodnutia okresného súdu nebol pokyn okresnému súdu, aby doplnil alebo zopakoval dokazovanie, ale dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z textu rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 25.10.2018, odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ tak, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie a pre postup v ďalšom konaní zaviazal okresný súd, aby vyhodnotil všetky podstatné náležitosti nekalosúťažného konania opakovane a tiež ho zaviazal, aby vyhodnotil primeranosť výšky žalobcom uplatnenej sumy na základe všetkých skutočností, ktoré mali za následok nekalosúťažné konanie žalovaných. Okresný súd postupoval v zmysle uvedeného pokynu a zistené skutkové okolnosti vyhodnotil v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. Nebolo pritom potrebné vykonávať nové dôkazy, ani opakovať predtým vykonané dôkazy. Rozhodnutie okresného súdu tiež nemohlo byť pre sporové strany prekvapivým, pretože ako správne na to poukázal žalovaný 1/ vo svojom odvolaní, vychádzalo z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý bol sporovým stranám známy, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu im bolo doručené. Zároveň žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali možnosť, ktorú aj využili, reagovať na právne názory odvolacieho súdu a prezentovať k nim svoje námietky už v konaní pred okresným súdom skôr, než tento druhýkrát rozhodol.

84. Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na to, že pre vyhodnotenie toho, či konanie žalovaného 1/ malo charakter nekalosúťažného konania sa treba sústrediť na obdobie predchádzajúce podaniu prihlášky ochrannej známky, pretože len z okolností predchádzajúcich podania prihlášky ochrannej známky je možné vyhodnotiť, či táto bola alebo nebola podaná v dobrej viere. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že nekalosúťažnosť konania je nutné posúdiť práve k obdobiu podania prihlášky ochrannej známky žalovaným 1/, avšak pri posúdení motivácie žalovaného 1/ na časovej osi ku dňu podania prihlášky ochrannej známky nie je možné abstrahovať od udalostí, ktoré nastali následne. V danom prípade tie udalosti, ktoré nastali následne totiž potvrdzujú predpoklad, z akej motivácie a za akým účelom bola prihláška ochrannej známky podaná. Zámer podania prihlášky ochrannej známky, očakávanie prihlasovateľa ani jeho vnútornú motiváciu v zásade nie je možné preukázať žiadnym konkrétnym dôkazom, osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o právnickú osobu. Na základe dokazovania objektívnych skutočností je možné iba s určitým stupňom pravdepodobnosti vyvodiť dôvody, pre ktoré prihláška ochrannej známky bola podaná. Intenzita tejto pravdepodobnosti je súdom určovaná na základe komplexného posúdenia vykonaných dôkazov, ako na to upozornil žalovaný 1/ tak samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Práve tento spôsob posúdenia dôkazov viedol okresný aj odvolací súd k záveru, že žalovaný 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/ pristúpil k prihláške ochrannej známky bez dobrej viery. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na zhodné závery ÚPV SR, ktorý tiež podrobne odôvodnil, prečo je zo zistených okolností možné vyvodiť zlú vieru prihlasovateľa ochrannej známky, teda žalovaného 1/.

85. Obaja žalovaní v konaní opakovane zdôrazňovali ukončenie pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu ku dňu 31.12.2011 a žalovaný 1/ v odvolaní následne z toho odvodil, že žiadne ďalšie úkony žalovaného 1/ nemôžu byť vyhodnocované z pohľadu zlej viery, pretože žalovaný 1/ po ukončení pracovného pomeru objektívne nemohol mať žiadne vedomosti o pripravovanej obchodnej stratégii žalobcu. Aj v tomto prípade platí, že subjektívna vedomosť žalovaného 2/, teda to, čo žalovaný vedel alebo nevedel, je informáciou, ktorou disponuje výlučne žalovaný 2/ a ako takú mu ju nie je možné preukázať. Z okolností, ktoré však boli objektívne preukázané, je možné zistiť, že žalovaný 1/ ako prihlasovateľ ochrannej známky ani ku dňu prihlásenia nemal predmet činnosti, na ktorý by ochrannú známku mohol využiť, registrovaný ako predmet podnikania, žalovaný 1/ pred podaním prihlášky (ani po nej) v stavebníctve nikdy nepodnikal. Žalovaný 1/ podnikal v oblasti predaja textilu a v konaní nebolo preukázané, že by podnikol akýkoľvek krok v súvislosti s orientovaním svojho podnikania na

dovážanie izolačného systému vozoviek určených pre mosty. Uvedené naznačuje, že ku dňu podania prihlášky ochrannej známky bola s vysokou pravdepodobnosťou motivácia prihlasovateľa iná, než ním deklarované obchodovanie s izolačným systémom vozoviek. Konkrétnu motiváciu žalovaného 1/ je potom možné odvodiť z následných krokov žalovaného 1/, ku ktorým na časovej osi skutočne došlo až po zaregistrovaní prihlášky ochrannej známky, avšak práve z okolností, ktoré nastali po tejto udalosti je možné spätne s určitou pravdepodobnosťou ustáliť dôvody, pre ktoré došlo k podaniu prihlášky. Zo strany žalovaného 1/ v konaní nebola preukázaná skutočná snaha o obchodovanie s produktami chránenými ochrannou známkou SUPERMOST alebo produktami chránenými ochrannými známkami Siplast Primer a Siplast Primer Speed SBS, okresný súd preto správne (aj v súlade s rozhodnutím ÚPV SR) pristúpil k posúdeniu dobrej alebo zlej viery prihlasovateľa ochrannej známky ku dňu jej prihlásenia vo svetle následných krokov žalovaného 1/. Vysvetlenie konateľky žalovaného 1/ smerujúce k tomu, že pri náhodnom zadaní písmenka „S“ pri vyhľadávaní oblasti budúceho podnikania čírou náhodou narazila práve na produkt, ktorému sa jej otec niekoľko rokov intenzívne venoval ako zamestnanec žalobcu je odôvodnením, ktoré neprišlo dôveryhodné ani okresnému súdu pred jeho prvým rozhodnutím. I keď žalovaný 1/ je právnickou osobou, subjektom oddeleným od žalovaného 2/ ako fyzickej osoby, nie je možné abstrahovať od úzkych rodinných vzťahov medzi žalovaným 2/ a osobami, ktoré sú spoločníkmi a členmi štatutárneho orgánu žalovaného 1/. Práve skutočnosť, ktorá vyplynula aj z výpovede žalovaného 2/, že to bol on, kto sa opakovane snažil o to, aby žalobca na území SR využíval produkt SUPERMOST naznačuje, že žalovaný 2/ bol osobou, ktorá mala o tomto produkte veľmi detailné informácie a osobou, ktorá bola presvedčená o podnikateľskom potenciáli tohto výrobku. Nie je preto možné uveriť tvrdeniu, že čírou náhodou sa žalovaný 1/ rozhodol zabezpečiť si ochrannú známku práve k tomuto produktu, ktorý bol podľa predchádzajúceho konania otca prihlasovateľky produktom s vysokým potenciálom predaja na relevantnom trhu. Žalovaný 1/ zároveň neurobil žiadne kroky, ktoré by smerovali k tomu, aby využil podnikateľský potenciál predaja tohto výrobku, iba si registroval ochrannú známku. Takéto konanie je typickým príkladom tzv. blokácie ochrannej známky, teda konaním, kedy si subjekt zaregistruje ochrannú známku, o ktorej vie, že ju používa na inom území iný podnikateľ v súvislosti so svojimi produktami a cieľom registrácie nie je využívanie ochrannej známky za účelom ďalšieho podnikania s produktami označenými touto ochrannou známkou, ale jeho cieľom je finančný zisk od subjektu, ktorý nevyhnutne bude mať záujem na získaní tejto ochrannej známky, keďže predmetom jeho podnikania sú práve tieto produkty.

86. Na základe uvedeného je práve vo vzájomnej súvislosti preukázaných informácií možné odvodiť, že už ku dňu podania prihlášky bolo jej podanie realizované v zlej viere žalovaným 1/ a všetky ostatné udalosti, ktoré na časovej osi neskôr nastali, túto skutočnosť len potvrdzujú. Odvolací súd tak považuje za vysoko pravdepodobné, že ku dňu podania prihlášky ochrannej známky si prihlasovateľka bola vedomá skutočnosti, že produkty so zhodným označením, aké si prihlásila ako ochrannú známku, sú distribuované žalobcom a je vysoko pravdepodobné, že predpokladala, že žalobca bude mať záujem na získaní tejto ochrannej známky a očakávala, že tento záujem žalobcu dokáže zneužiť na finančné obohatenie. Kompenzáciu za vzdanie sa práv k ochrannej známke, ktorou žalovaný 1/ chránil označovanie výrobkov s ktorými nikdy neobchodoval potom stanovil na pomerne vysokú sumu, pôvodne 20.000,- Eur a pokiaľ žalobca nereagoval spôsobom, aký žalovaný 1/ očakával, zvýšil tlak uvedením informácie, že túto ochrannú známku následne predá ďalšiemu subjektu za sumu ešte vyššiu - 30.000,- Eur. Ide o typické nátlakové konanie, ktoré je možné realizovať iba vtedy, ak si prihlasovateľ včas zablokoval ochrannú známku, o ktorej nevyhnutne musel vedieť, že bude mať o ňu záujem žalobca.

87. Preto udalosti, ktoré sú na časovej osi až následne, boli podmienené práve tým, že žalovaný 1/ stihol zablokovať ochrannú známku žalobcovi skôr, než žalobca začal s produktami označenými ochrannou známkou na území Slovenska reálne obchodovať. Nie je možné oddeliť vyhodnotenie okolností, ktoré nastali na časovej osi až po prihlásení ochrannej známky, od očakávaní a motivácie jej prihlasovateľa v čase podania prihlášky. Ak by totiž ochranné známky boli prihlásené v dobrej viere, žalovaný 1/ by po zistení, že žalobca má záujem s produktami so zhodným označením obchodovať, mohol použiť rovnaký postup ako využil po zistení, že k označeniam Siplas Primer má práva francúzsky obchodný partner žalobcu a práv k označeniu SUPERMOST sa vzdať. Osobitne s prihliadnutím na ponuku žalobcu, že žalovanému 1/ bude kompenzovať náklady na jej prihlásenie. Taký postup by potvrdzoval dobrú vieru a deklarovanú subjektívnu nevedomosť žalovaného 1/ pri prihlásení ochrannej známky. Reakcia žalovaného 1/ na uvedený zmierlivý postup však bola opačná, žalovaný 1/ zvýšil nielen svoje finančné požiadavky, ale použil aj vyhrážku aktivovania opatrenia na vnútornom trhu, ktoré by malo za následok znemožnenie dovozu výrobku SUPERMOST žalobcom na územie Slovenskej republiky.

88. Pokiaľ mal na základe uvedeného okresný súd ustálené, že podanie prihlášky ochrannej známky bolo v zlej viere, nebolo motivované rozvojom podnikania žalovaného 1/ s výrobkami označenými SUPERMOST, ale bolo motivované blokovaním a následným speňažením ochrannej známky, uvedené správne posúdil tak, že išlo o nekalosúťažné konanie žalovaného 1/.

89. Žalovaný 1/ v odvolaní naznačil, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že by postup žalovaných pri podávaní prihlášky ochrannej známky SUPERMOST a následnom uplatňovaní práv majiteľa tejto ochrannej známky bol koordinovaný a upozornil, že napriek tomu, že kontinuálne nesúhlasí s takýmto záverom, fakticky nie je z jeho strany možné preukázať neexistujúcu skutočnosť. V tejto súvislosti opäť odvolací súd poukazuje na to, že motívy alebo subjektívnu vedomosť v konaní reálne nie je možné preukázať inak, než posúdením konania osôb. Skutočný subjektívny motív pozná výlučne konajúca osoba sama. Avšak už konanie osoby je objektívna kategória a tú je možné objektívne vyhodnotiť. V danom prípade bolo objektívne zistené, že žalovaný 2/ bol zamestnancom žalobcu, ktorý sa dlhodobo venoval práve produktom označeným ako SUPERMOST a produktom označeným ako Siplast Primer a Siplast Primer Speed SBS, videl v nich obchodný potenciál, pokiaľ presadzoval u žalobcu používanie týchto produktov. Rovnako bolo objektívne zistené, že žalovaný 2/ o postupe žalovaného 1/ informovaný bol, pretože skôr, než žalovaný 1/ formálne vyzval žalobcu na usporiadanie práv k ochrannej známke, bol to práve žalovaný 2/, kto osobne komunikoval s predstaviteľom žalobcu, ako aj s predstaviteľom obchodného partnera žalobcu (RAVEN a.s.) a na základe uvedeného má odvolací súd za objektívne zistené, že postup žalovaného 1/ a žalovaného 2/ tak pri podávaní prihlášky ochrannej známky, ako aj pri následnom uplatňovaní práv žalovaného 1/ z ochrannej známky bol vzájomne koordinovaný a prepojený.

90. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že o nekalosúťažnom podaní prihlášky by bolo možné hovoriť iba vtedy, ak by ktokoľvek zo žalovaných mal preukázateľne vedomosť o tom, že žalobca v čase po 31.12.2011 zmenil svoje rozhodnutie a rozhodol sa uviesť SUPERMOST na trh v Slovenskej republike. S takýmto účelovým argumentom sa odvolací súd nemohol stotožniť. Žalovaný 2/ si bol vedomý skutočnosti, že produkty označené ako SUPERMOST sú produktami využívanými práve žalobcom. Žalovaný 2/ ako fyzická osoba, rovnako ako žalovaný 1/ ako právnická osoba obchodujúca s textilom nikdy nevyužívali výrobky označené SUPERMOST a naopak žalovaní si boli vedomí skutočnosti, že tieto výrobky používa žalobca. Bez ohľadu na to, či ich využíval v inej krajine a či sa ich rozhodol využívať aj v ďalších regiónoch, mal k 31.12.2011 žalovaný 2/ a prostredníctvom neho aj žalovaný 1/ vedomosť, že označenie SUPERMOST je viazané na výrobok používaný žalobcom. To, či sa žalobca rozhodne uviesť výrobok na slovenský trh alebo nerozhodne, bolo výlučne v kompetencii žalobcu. Žalovaný 2/ ako zamestnanec žalobcu navyše vedel, čo bolo objektívne zistené z predložených dôkazov, že žalobca komunikoval s poľským partnerom opakovane ohľadom uvedenia výrobku SUPERMOST na slovenský trh. To, že sa po 31.12.2011 sám osobne nezúčastnil certifikácie výrobku vzhľadom na ukončenie svojho pracovného pomeru, neodôvodňuje, aby ako bývalý zamestnanec túto aktivitu svojmu bývalému zamestnávateľovi znemožnil tým, že prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov zablokuje získanie ochrannej známky žalobcovi.

91. K námietke, že nebolo preukázané, že žalovaný 2/ vzhľadom na ukončenie pracovného pomeru 31.12.2011 / vedel, že sa žalobca v auguste 2012 započal proces certifikácie výrobku SUPERMOST je nutné zdôrazniť, že bolo preukázané, že žalovaný 2/ vedel o komunikácii žalobcu s poľskými partnermi, v ktorých žalobca prejavil záujem o SUPERMOST už v roku 2009 a v roku 2011, pretože táto e- mailová komunikácia je súčasťou spisu. Pokiaľ ide o subjektívnu vedomosť žalovaného 2/ po ukončení pracovného pomeru, na to, aby jeho konanie bolo nekalosúťažným nie je nutné mať preukázanú subjektívnu vedomosť, ako nekalosúťažná motivácia postačil aj špekulatívny predpoklad žalovaného 2/, že o využitie výrobku SUPERMOST bude mať žalobca na území Slovenska záujem.

92. Skutočnosť, že žalobca s poľskými partnermi o využití systému SUPERMOST opakovane komunikoval, a to práve prostredníctvom žalovaného 2/, bola zistená okresným súdom a správne z nej vychádzal keď uviedol, že už v období predchádzajúcom 31.12. 2011 bolo zo strany žalobcu zvažované využívanie tohto obchodného produktu. Práve skutočnosť, že bezprostredne po ukončení pracovného pomeru žalovaným 2/ sa žalovaný 1/ rozhodol zablokovať ochrannú známku tak, aby si ju nemohol prihlásiť žalobca naznačuje, že zo strany žalovaného 2/ a žalovaného 1/ došlo k špekulatívnemu prihláseniu ochrannej známky, pričom označenie „špekulácia“ pokrýva aj skutočnosť, že žalovaný 2/ nemusel mať objektívnu vedomosť o tom, že žalobca bude tento výrobok na Slovensku

certifikovať, avšak nepochybne s vysokou predpokladal, že je vysoko pravdepodobné, že žalobca o to záujem mať bude, čo bolo potvrdené aj následným konaním žalobcu. Pokiaľ sa žalovaný 1/ opakovane odvoláva na časovú os, je v tejto súvislosti nutné pripomenúť, že začatie certifikačného procesu, teda zmluva o certifikácii SUPERMOST bolo ku dňu 10.08.2012 a prihláška ochrannej známky bola podaná 04.03.2013, teda k podaniu prihlášky ochrannej známky už došlo v procese, kedy sa žalobca rozhodol umiestňovať svoj produkt na území Slovenskej republiky. Časová následnosť medzi vydaním vyhlásenia o parametroch žalobcom (18.02.2013) vo vzťahu ku dňu podania prihlášky ochrannej známky (04.03.2013) naznačuje, že podanie prihlášky ochrannej známky bolo veľmi dobre načasované. Žalovaný 1/ tvrdil, že sa k rozšíreniu podnikania smerom na poskytovanie izolačných systémov vozoviek chcel venovať už skôr, a tvrdil že ku 31.12.2011 ešte nemohol vzhľadom na ukončenie pracovného pomeru otca konateľky žalovaného 1/ vedieť že by mal na ňom záujem žalobca. Avšak žalovaný 1/ prihlášku k ochrannej známke nepodal ani v priebehu celého roka 2012 a v roku 2013 ju podal práve vtedy, keď navrhovateľ už vydal vyhlásenie o parametroch a teda bolo zrejmé, že s ňou bude následne obchodovať. Časová súvislosť medzi týmito udalosťami naznačuje, že vyššie odôvodnená nekalosúťažnosť konania podania ochrannej známky v zlej viere je zvýraznená ešte aj spôsobom načasovania, ktorý práve umožnil žalovanému 1/ zvyšovať nátlak na žalobcu za účelom získania finančného prospechu. Zaregistrovanie ochranných známok pri končiacom procese certifikácie produktu pritom ešte žalovaný 1/ v roku 2013 nevyužil, nátlak na žalobcu začal vykonávať až v priebehu roka 2014, keď žalobca začal svoj produkt distribuovať na Slovensko, čo znamenalo skomplikovanie situácie žalobcu pri uvádzaní produktu na trh a vyššiu pravdepodobnosť, že sa žalobca podvolí finančným požiadavkám žalovaného 1/.

93. Uvedené je teda možné zhrnúť vyjadrením, že aj za predpokladu, že by žalovaný 2/ objektívne nevedel s istotou, či žalobca bude alebo nebude mať záujem o využívanie ochrannej známky SUPERMOST na území Slovenskej republiky, s vysokou pravdepodobnosťou túto skutočnosť predpokladal a práve tento predpoklad ho viedol k tomu, aby prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov a teda formálne prostredníctvom subjektu žalovaného 1/ zablokoval žalobcovi využívanie ochrannej známky, keďže sám bol osobou, ktorá v pozícii zamestnanca upozorňovala na potenciál využívania produktu SUPERMOST na území Slovenskej republiky. Uvedené odôvodňuje predchádzajúci záver odvolacieho súdu, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou šlo o špekulatívne konanie žalovaného 1/ vyvolané žalovaným 2/. Špekulácia vždy zahŕňa vo svojom obsahu čiastočnú neistotu. Preto aj keby nebola na strane žalovaného 2/ 100%-ná istota vedomosti o postupe žalobcu, na strane žalovaného 2/ nepochybne bola motivácia z presvedčenia, že žalobca o predaj produktu SUPERMOST na území Slovenskej republiky skôr či neskôr záujem mať bude a toto presvedčenie bolo u neho vo vysokej intenzite až natoľko, že bol hýbateľom následných udalostí, kedy žalovaný 1/ podaním prihlášky ochrannej známky zablokoval žalobcovi možnosť túto ochrannú známku využívať a následne finančne sa snažil neodôvodnene získať prospech od žalobcu predajom takto nepoctivo zablokovanej ochrannej známky.

94. Žalovaný 1/ namietol procesný postup okresného súdu, ktorý nevykonal dokazovanie výsluchom osoby, ktorá bola v rozhodujúcom čase konateľom žalobcu, a to vo vzťahu k ujasneniu toho, či žalobca počas trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ mal alebo nemal záujem o uvedenie výrobku SUPERMOST na trh. Okresný súd však postupoval správne, keď nepovažoval za relevantné vykonať tento dôkaz, pretože aj keby žalobca nemal záujem reálne spustiť proces certifikácie výrobku SUPERMOST v období do 31.12.2011, kedy skončil pracovný pomer žalovaného 1/, to neznamená, že mu tým zaniklo právo využiť možnosť certifikácie tohto výrobku po ukončení pracovného pomeru žalovaného 2/ a bolo to výlučne v kompetencii žalobcu ako podnikateľa, či bude produkt, ktorého existenciu využívajú jeho sesterské spoločnosti v zahraničí, využívať aj na území Slovenska alebo nie. Rozhodne nie je možné dospieť k záveru, že ak zamestnanec zistí, že jeho zamestnávateľ nemá v danom momente záujem o využívanie určitého výrobku, tak po ukončení pracovného pomeru tento produkt zablokuje svojmu zamestnávateľovi s vierou, že na tom zarobí. Ide o typické nekalosúťažné konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Preto aj keby konateľ žalobcu potvrdil, že k 31.12.2011 ešte žalobca neurobil v rámci obchodného vedenia spoločnosti rozhodnutie o začatí certifikačného procesu, nešlo by o informáciu, ktorá by ovplyvnila rozhodnutie súdu. Aj z predložených dôkazov je zrejmé, že i keď komunikácia ohľadom SUPERMOSTU prebiehala medzi žalobcom a poľským partnerom už v roku 2009 a 2011, formálne proces certifikácie začal až k 10.08.2012, kedy bola uzavretá zmluva o certifikácii SUPERMOST s VUIS-CESTY s.r.o. Výsluch konateľa žalobcu by preto nepriniesol vo svetle skutkových zistení okresného súdu nič nového, iba by nehospodárne predĺžil už tak dlhé súdne konanie,

a preto okresný súd postupoval správne, ak tento dôkaz nevykonal. Potvrdenie skutočnosti, že proces certifikácie nastal až po ukončení pracovného pomeru však nie je potvrdením toho, že by žalovaný 2/ nemohol naviesť žalovaného 1/ na nekalosúťažné podanie prihlášky ochrannej známky, ako už bolo uvedené vyššie.

95. K námietkam žalovaného 1/, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, a to vzhľadom na to, že žalobca v konaní nikdy nespochybnil, že snaha žalovaného 2/ o presadenie výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky bola jeho osobná aktivita prameniaca z vlastného presvedčenia o obchodnom potenciáli tohto výrobku, je nutné žalovaného 1/ upozorniť, že nesprávne vyhodnocuje postavenie zamestnanca spoločnosti, pokiaľ oddeľuje jeho konanie od konania zamestnávateľa. Ako vyplynulo z predložených písomných dôkazov (e-mailová komunikácia žalovaného 2/ v pozícii zamestnanca s poľským partnerom) je zrejmé, že skutočne žalovaný 2/ ako zamestnanec presadzoval zavedenie výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky a v tomto zmysle aj komunikoval s poľským partnerom. Kým prvý proces bol už v priebehu roku 2009, snaha žalovaného 2/ v pozícii zamestnanca ťažiskovo prebiehala práve v roku 2011. I keď mailové správy písal žalovaný 2/, šlo o komunikáciu žalobcu ako právnickej osoby so svojim poľským partnerom. Preto tieto úkony potvrdzujú, že zo strany žalobcu prichádzalo k zvažovaniu budúceho procesu certifikácie, ktorý však k tomuto momentu (február a marec 2011) ešte nebol realizovaný. Konanie žalovaného 2/ spočívajúce v mailovej komunikácii s poľským obchodným partnerom žalobcu nebolo konaním, ktoré by realizoval vo svojom mene, ako samostatná fyzická osoba. Naopak bolo konaním jeho zamestnávateľa, teda bolo konaním žalobcu, čiže neustále opakované tvrdenia žalovaného 2/ aj žalovaného 1/, že žalobca nevykonával žiadne úkony v súvislosti so zisťovaním potenciál certifikácie sú v rozpore s predloženými dôkazmi, ktoré naopak preukazujú, že žalobca túto komunikáciu s poľským partnerom vykonával a vykonával ju práve prostredníctvom žalovaného 2/. Nie je možné oddeliť žalovaného 2/ ako samostatný subjekt, ktorý by nemal žiadnu spojitosť so žalobcom, pretože žalovaný 2/ postupoval v pozícii zamestnanca žalobcu. To, či sa žalovaný 2/ ako zamestnanec podieľal na samotnom procese certifikácii výrobku SUPERMOST v konaní ani sporné nebolo, pretože certifikácia výrobku SUPERMOST začala zo strany žalobcu 10.08.2012, kým k ukončeniu pracovného pomeru žalovaného 2/ došlo k 31.12.2011. Napriek tomu žalobca už pred 31.12.2011 vykonával úkony súvisiace s k zisteniu potenciálnej spolupráce ohľadom SUPERMOST-u s poľským partnerom, a to práve prostredníctvom e-mailov žalovaného 2/ z obdobia začiatku roka 2011, takže na procese prípravy prípadnej certifikácie žalovaný 2/ osobne participoval. Rovnako zo zisteného skutkového stavu ani nevyplýva, že by žalobca preukazoval, že rozhodnutie o certifikácii výrobku SUPERMOST prijal v čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/, keďže ako bolo uvedené, k zmluve o certifikácii došlo 10.08.2012 a k ukončeniu pracovného pomeru žalovaného 2/ ku dňu 31.12.2011. Zároveň však platí záver okresného súdu, že o certifikácii musel žalobca nejaký čas predtým uvažovať, pretože to vyplýva z predložených písomných dôkazov, e-mailovej komunikácie žalobcu (realizovaných práve prostredníctvom žalovaného 2/) s poľským partnerom už v období 02/03/2011. Nejde teda o myšlienkovú skratku súdu, ide o skonštatovanie objektívnej skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo k určitej komunikácii ohľadom budúceho prípadného využitia produktu SUPERMOST na území Slovenskej republiky už v roku 2011 a predtým aj v roku 2009. Nešlo pritom o komunikáciu samostatného subjektu žalovaný 2/, išlo o komunikáciu žalobcu ako právnickej osoby zamestnávateľa, ktorú vykonával žalobca.

96. K námietkam ohľadom skutkového stavu v súvislosti s tým, či žalobca produkoval dôkaz preukazujúci predaj výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky pred podaním prihlášky ochrannej známky SUPERMOST odvolací súd opakovane poukazuje na tzv. blokovanie ochrannej známky, ktoré sa týka práve konania predchádzajúceho reálnemu distribuovaniu určitého výrobku na určitom území. Ide o časovo predchádzajúce blokovanie ochrannej známky za účelom znemožnenia následnej distribúcie, resp. za účelom finančného obohatenia sa prihlasovateľa ochrannej známky v očakávaní, že oprávnený subjekt bude mať záujem svoje produkty na určenom území distribuovať. Preto nebolo pre úspech v spore zo strany žalobcu nutné preukazovať distribúciu produktov označených SUPERMOST na území Slovenskej republiky v čase pred podaním prihlášky ochrannej známky SUPERMOST. Z uvedeného pohľadu je tiež irelevantné, či žalobca je výrobcom alebo iba distribútorom výrobku s označením SUPERMOST.

97. Žalovaný 1/ namietol, že okresný súd bral do úvahy iba časť výpovede svedka Karasa, keď nekládol dôraz na to, že v čase pracovného pomeru žalovaného 2/ nemal žalobca záujem o výrobok SUPERMOST, nakoľko preferoval iný zastupiteľný výrobok PARAFOR PONTS. Ako už bolo uvedené,

skutočnosť, že ku dňu ukončenia pracovného pomeru žalovaného 2/ bola obchodná stratégia žalobcu podľa jeho vedomostí iná, neoprávňovalo žalovaného 2/, aby spustil proces zablokovania ochrannej známky žalobcovi. V konaní ani nebolo popreté, že by v čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ využíval žalobca zastupiteľný výrobok a v tejto súvislosti to ani nie je relevantné pre posúdenie dobrej alebo zlej viery podania prihlášky, ako už súd odôvodnil vyššie.

98. Žalovaný 1/ namietol, že pokiaľ okresný súd tvrdil, že žalobca disponuje súhlasom na použitie medzinárodnej ochrannej známky Siplast od jej majiteľa, takýto súhlas nebol žalobcom v konaní predložený. Odvolací súd zdôrazňuje, že predovšetkým v konaní nebol predložený súhlas na použitie medzinárodnej ochrannej známky „Siplast“ žalovanému 1/, ktorý nekalosúťažne sa snažil túto ochrannú známku pre územie Slovenskej republiky získať, i keď je pravda, že ohľadom produktov označovaných ako „Siplast“ sa ochrannej známky vzdal žalovaný 1/ sám, keď zistil, že táto je medzinárodne chránená v prospech francúzskeho majiteľa. Každopádne v konaní zo všetkých skutkových zistení je zrejmé, že produkty zahŕňajúce označenie „Siplast“ využíva žalobca so súhlasom majiteľa ochrannej známky, pretože inak by nebolo možné, aby ho komerčne využíval. Preto, i keď skutočne nebola predložená písomná listina, ktorá by takýto súhlas v sebe inkorporovala, z komplexného posúdenia skutkových okolností dospel okresný súd k správnemu záveru, že produkty, ktoré sú označované aj ochrannou známkou obsahujúcou výraz „Siplast“ využíva žalobca na území Slovenskej republiky so súhlasom majiteľa ochrannej známky.

99. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že okresný súd nebral do úvahy výpoveď svedka F. v časti potvrdzujúcej, že aktivity žalovaných nemali reálny negatívny dosah na predaj výrobku SUPERMOST. Uvedená námietka je v rozpore s odôvodnením okresného súdu, ktorý práve s poukazom na skutočnosť, že aktivity žalovaných nemali zásadný negatívny dosah na predaj výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky odôvodnil výšku priznaného finančného zadosťučinenia, ktoré žalobcovi priznal v rozsahu 5.000,- Eur a nie v pôvodne uplatnenom rozsahu 20.000,- Eur. Správnosť zamietnutia finančného zadosťučinenia v rozsahu 15.000,- Eur odvolací súd preskúmavať nemôže, pretože voči výroku, ktorým bola ustálená výška finančného zadosťučinenia nebolo žalobcom podané odvolanie. Odvolací súd tak môže iba konštatovať, že práve dosah aktivít žalovaných potvrdený svedkom Karasom mal vplyv na rozhodnutie okresného súdu ohľadom posúdenia následkov nekalosúťažného konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Skutočnosť, že z konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nevznikli väčšie škody a nenastali vážnejšie následky však nemôže zvrátiť zlú vieru, v ktorej boli prihlášky podané. Žalobca využil všetky právne prostriedky na to, aby eliminoval negatívne dopady nekalosúťažného konania žalovaných 1/ a 2/ a v konečnom dôsledku je na prospech žalovaných, že sa mu to prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia aj podarilo, takže žalobcovi nevznikla rozsiahlejšia škoda, ktorej náhradu by mohol uplatniť voči žalovaným.

100. Žalovaný 1/ namietol záver okresného súdu, že by bol akceptoval rozhodnutie ÚPV SR o vyhlásení ochrannej známky SUPERMOST. Odvolací súd pripúšťa, že formulácia zvolená okresným súdom nebola správna, pretože vnútorná akceptácia alebo neakceptácia určitého rozhodnutia je opäť subjektívnou kategóriou, takže okresný súd mal správne uviesť, že rozhodnutie ÚPV SR o vyhlásení ochrannej známky SUPERMOST za neplatnú z dôvodu zlej viery podania prihlášky je právoplatné a preto je nutné brať do úvahy aj jeho závery. Závery rozhodnutia ÚPV SR však berie súd do úvahy výlučne pri posúdení dobrej alebo zlej viery podania prihlášky, pretože predmetom konania na ÚPV SR nebolo posúdenie nekalosúťažnosti konania, ktoré je predmetom konania pred okresným súdom vo vzťahu k podanej žalobe. Preto rozhodnutie ÚPV SR nie je tým rozhodnutím, ktorým by bol okresný a odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ust. viazaný. Vzhľadom na rovnaký rozsah zisteného skutkového stavu však rovnako všeobecný súd (okresný aj odvolací súd) dospel k rovnakému záveru, ako ÚPV SR pri posudzovaní dobrej viery žalovaného 1/ pri podaní prihlášky ochrannej známky. Preto skutočnosť, že voči rozhodnutiu ÚPV SR už nebola podaná žaloba je v tomto konaní irelevantná, na rozhodnutie ÚPV SR je možné poukazovať skôr v súvislosti s tým, že sa súd stotožnil s myšlienkovou líniou odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale nie vo vzťahu, že by toto rozhodnutie bolo pre posúdenie nekalosúťažného konania a následné určenie finančného zadosťučinenia pre okresný súd záväzné.

101. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že okresný súd uspokojivo nevysvetlil, prečo akceptoval prípravu na podnikanie zo strany žalobcu certifikácia výrobku SUPERMOST, avšak neakceptoval ako prípravu na podnikanie legitímnu snahu žalovaného 1/ formou podania prihlášky ochrannej známky SUPERMOST. Závery okresného súdu sú pritom logické a vychádzajú z posúdenia predmetu prípravy

podnikania. Kým žalobca si podnikanie s výrobkom SUPERMOST pripravoval práve tým spôsobom, že zabezpečoval jeho reálne použitie na území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania tohto výrobku iným podnikateľským subjektom za účelom vytvorenia izolačných systémov vozoviek a preto tento výrobok aj nechal riadne certifikovať, zo strany žalovaného 1/ nedošlo k príprave podnikania, ale došlo iba k blokovaniu ochrannej známky. Na strane žalovaného 1/ nebolo preukázané, že by zabezpečil oprávnenie na podnikanie v oblasti izolačných systémov vozoviek, nepreukazoval, že by zabezpečoval certifikáciu takéhoto výrobku, alebo v tejto súvislosti získaval kontrakty s potenciálnymi odberateľmi. Zo strany žalovaného 1/ došlo výlučne k podaniu prihlášky ochrannej známky, ktorá v tomto prípade však vzhľadom na ostatné okolnosti zrejme nesmerovalo k príprave podnikania, ale smerovalo k príprave vhodnej východiskovej situácie na to, aby si od žalobcu žalovaný 1/ zabezpečil finančný zisk. Takéto správanie je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, preto ho okresný súd nemohol akceptovať ako legitímnu snahu žalovaného 1/ o prípravu podnikateľských aktivít.

102. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že vyhodnotenie nekalosúťažnosti konania žalovaného 1/ ochranným súdom má iba charakter úvah okresného súdu, ktorým je okresný súd ex post vykladá skutkový stav ku dňu podania prihlášky. Podľa názoru odvolacieho súdu úvahy okresného súdu, na ktoré odvolateľ poukazuje, vychádzajú v súlade s zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov, kedy súd s určitou pravdepodobnosťou ustálil motívy žalovaných. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu okresný súd správne vychádzal z objektívnej definície nekalosúťažného konania, ktoré je charakterizované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, ktoré je zároveň spôsobilé privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľovi. Blokovanie ochrannej známky, teda jej prihlásenie za účelom finančného zisku a nie za účelom obchodovania s produktami označovanými touto ochrannou známkou je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Zároveň toto konanie malo smerovať práve k získaniu finančného prospechu od žalobcu, pričom sprievodným javom bolo zhoršenie postavenia žalobcu na relevantnom trhu upozornením odberateľov žalobcu na blokovanie ochrannej známky žalovaným 1/. Vzhľadom na uvedené mal okresný súd objektívne preukázané naplnenie skutkovej podstaty vymedzenia nekalej súťaže tak, ako ju definuje v ust. , a preto tieto úvahy okresného súdu vyhodnotil odvolací súd ako správne.

103. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že je nepochybné, že všetky úkony žalovaného 1/ boli vykonané v legitímnom presvedčení o tom, že podaním prihlášky ochrannej známky SUPERMOST neporušil žiadne práva žalobcu ani žiadnej tretej osoby, nakoľko k označeniu SUPERMOST v rozhodnom čase na území Slovenskej republiky nemal žiadne práva ani žalobca ani iná tretia osoba. Ako je zrejmé z odôvodnenia odvolacieho súdu, práve s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Samotná skutočnosť, že ku dňu podania ochrannej známky SUPERMOST nebolo toto označenie chránené v prospech inej osoby neznamená, že prihláška bola podaná v dobrej viere. Odvolací súd nebude opakovať tie isté argumenty, ktoré uviedol vyššie a ktoré uviedol v rozhodnutí a ktoré sú uvedené v rozhodnutí ÚPV SR zo dňa 07.03.2016 iba zdôrazňuje, že na základe komplexného posúdenia všetkých skutkových okolností má za to, že prihláška ochrannej známky bola podaná síce s vedomím, že iný subjekt nemá označenie SUPERMOST na území Slovenskej republiky chránené, avšak nebola podaná s motiváciou rozvíjať obchodovanie s produktom označeným SUPERMOST, ale bola podaná s motiváciou finančného zisku. Táto motivácia bola potvrdená neskoršími krokmi žalovaného, ku ktorým logicky nemohlo prísť pred podaním prihlášky. Bez podania prihlášky by nebolo možné tlačiť na finančnú kompenzáciu za vzdanie sa práv k ochrannej známke, preto argumentácia, že nie je možné prihliadnuť k následným krokom, ktoré nepredchádzali podaniu prihlášky je v tomto kontexte absurdná.

104. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že výkon formálneho známkového práva sa nesmie priečiť zásade hmotného práva vyjadrenej v , a preto aj používanie zapísanej ochrannej známky môže byť za špecifických okolností konaním proti dobrým mravom súťaže, a preto konaním nekalosúťažným. Argumentácia, že žalovaný 1/ mal zapísanú ochrannú známku, a preto všetky jeho ďalšie úkony nemohli byť v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, je práve v tomto prípade vyvrátená skutočnosťami, ktoré nastali následne. Prihlásenie ochrannej známky spĺňalo všetky podstatné náležitosti skutkovej podstaty vymedzenia nekalosúťažného konania žalovaného 1/ rovnako ako žalovaného 2/, ktorý veľmi aktívne participoval na celom procese bol jeho zrejmým hýbateľom a podporovateľom.

105. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že zdržiavací výrok nemal byť vydaný vo vzťahu k označeniam „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, keďže k týmto ochranným známkam sa žalovaný 1/ vzdal svojich práv hneď potom, ako zistil, že tieto patria z titulu platne zaregistrovaných medzinárodných ochranných známok tretej osobe a tieto teda následne nikdy nevyužíval. Za neakceptovateľný označil aj zákaz využívania označenia SUPERMOST a uviedol, že tvrdenia o hrozbe takéhoto použitia dotknutých označení v budúcnosti sú ničím nepodloženými úvahami. Odvolací súd naopak zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom už v rozhodnutí , kedy upozornil, že je irelevantné, že žalovaný 1/ ním prihlásené ochranné známky nikdy nevyužíval, keďže ani predtým ani potom v stavebníctve vôbec nepodnikal. Táto skutočnosť mu nezabránila v tom, aby si dal prihlášku k ochranným známkam, ktoré sa vzťahovali na produkty, ktoré ani predtým nikdy nepoužíval a ku ktorým ani nemal vytvorené podmienky na podnikanie na to, aby s nimi reálne nimi obchodoval. Žalovaný 1/ tak vyjadril záujem uvedené ochranné známky použiť, i keď nie na podnikanie, ale na získanie finančného prospechu. Preto je odôvodnené, aby z dôvodu istoty žalobcu bolo žalovanému uložená povinnosť zdržať sa ich používania do budúcnosti. V konečnom dôsledku od protiprávneho konania upustil žalovaný 1/ aj na základe nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré však po ukončení sporu stratí svoju účinnosť a žalobcove práva už nebudú týmto spôsobom chránené. Keďže zo strany žalovaného 1/ už prišlo k úkonom, kedy mal záujem využívať označenia SUPERMOST, Siplast Primer Speed SBS a Siplast Primer, inak by si ich nebol prihlásil, okresný súd správne vyhovel petitu žaloby žalobcu v tom zmysle, že zdržiavací výrok nariadil.

106. Žalovaný 1/ namietol, že vzhľadom na neexistenciu nekalo-súťažného konania žalovaného 1/ podľa neho neexistuje ani právny dôvod na priznanie nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia žalobcovi. Keďže okresný aj odvolací súd zhodne dospeli k opačnému záveru, že zo strany žalovaného 1/ boli naplnené všetky náležitosti skutkovej podstaty nekalo-súťažného konania voči žalobcovi, bol odôvodnený aj návrh na priznanie primeraného zadosťučinenia žalobcovi tak, ako mu to vyplýva z ust. .

107. Žalovaný 2/ v odvolaní namietol rozpornosť odôvodnenia okresného súdu, ktorý na jednej strane uviedol, že sa už nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti v súvislosti s pracovno-právnym pomerom žalovaného 2/ a žalobcom, pretože táto už bola vyriešená právoplatným zamietnutím žaloby, avšak zároveň podľa žalovaného 2/ odôvodnenie okresného súdu smeruje k tomu, že žalovaný 2/ mal rôznym konaním porušiť obchodné tajomstvo žalobcu, aj keď priamo takejto formulácii sa okresný súd vyhol. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukázal na konštatovanie okresného súdu, že žalovaný 2/ využil svoje kontakty z pracovného pomeru so žalobcom pri vyvolávaní tlaku na žalobcu, že žalovaný 2/ sa podieľal aj na registrácii ochranných známok žalovaným 1/ z dôvodu, že využil svoje predchádzajúce znalosti v oblasti stavebníctva a z konštatovania okresného súdu, že žalobca musel o certifikácii uvažovať predtým, ako skončil žalovaný 2/ u neho pracovný pomer, čiže mal žalovaný 2/ o certifikácii vedomosť.

108. Ako žalovaný 2/ správne uviedol, v prvom rozhodnutí okresného súdu už bolo právoplatne rozhodnuté o nároku, ktorý žalobca uplatnil voči žalovanému 2/ vo forme zdržiavacieho výroku, kedy sa žalobca domáhal, aby žalovanému 2/ bolo uložené zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie. Takto uplatnený nárok žalobcu bol okresným súdom zamietnutý a jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené z dôvodu, že ochrana obchodného tajomstva zanikla v okamihu, keď zanikol jeden z predpokladov ochrany. Vydaním certifikátu a Vyhlásenia o zhode pre výrobky žalobcu označené SUPERMOST 1/ až 3/ dňa 15.2.2013 prestal žalobca prejavovať vôľu na utajenie obchodného tajomstva a toto prestal zabezpečovať. Následne tak nemohlo konaním žalovaného 2/ dôjsť k ďalšiemu porušovaniu obchodného tajomstva, aj pokiaľ k nemu došlo pred týmto dátumom, preto zdržiavací výrok stratil zmysel a žalovanému 2/ nemohla byť uložená povinnosť zdržať sa obchodného tajomstva, pokiaľ obchodné tajomstvo už zaniklo. Napriek tomu odvolací súd v rozhodnutí zdôraznil, že sa nestotožnil s právnym posúdením konania žalovaného 2/ ako konania, ktorým nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva, pretože z jeho konania nesporne vyplýva, že skutočnosti, ktoré tvorili predmet obchodného tajomstva, porušil, avšak toto konštatovanie sa mohlo vzťahovať výlučne na obdobie, kým obchodného tajomstvo spĺňalo všetky náležitosti obchodného tajomstva, teda na obdobie pred 15.02.2013.

109. Porušenie obchodného tajomstva však nie je vo vzťahu k využívaniu informácií jedinou formou konania, ktorá môže nadobudnúť znaky konania nekalosúťažného. Rovnako zneužitie informácií

získaných počas pracovného pomeru žalovaným 2/ môže mať charakter nekalosúťažného konania, aj keď sa nedá kvalifikovať ako priamo porušenie obchodného tajomstva. Obchodné tajomstvo je špecifický, osobitný inštitút práva, ktorým je možné označiť iba taký súhrn skutočností, ktoré napĺňajú podmienky uvedené v . Zneužitie informácií získaných zamestnancom na ďalšie využitie v hospodárskej súťaži môže byť nekalosúťažným konaním, teda konaním v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, spôsobilým privodiť ujmu súťažiteľovi, aj v prípade, že nejde o také skutočnosti, ktoré by napĺňali všetky formálne náležitosti . Inak povedané, aj zneužitie známych skutočností, ktoré získa zamestnanec v priebehu svojho zamestnaneckého pomeru v neprospech bývalého zamestnávateľa iniciovaním blokácie ochrannej známky k produktom, ktoré bývalý zamestnávateľ využíva, síce nie je konaním, ktorým by porušoval ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva, ale je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a ako také je nekalosúťažným konaním.

110. Uvedeného sa domáhal aj žalobca priamo vo svojej žalobe, kedy nárok voči žalovanému 2/ neodvodzoval iba z porušovania obchodného tajomstva žalovaným 2/, ale upozorňoval aj na súčinnosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/ pri nekalosúťažnom postupe prihlásenia obchodných známok. Okresný súd v tejto súvislosti správne konštatoval, že zistil, že žalovaný 2/ využil svoje kontakty z pracovného pomeru so žalobcom pri vyvolávaní tlaku na žalobcu (telefonicky kontaktoval tak zamestnancov žalobcu ako aj zamestnanca hlavného odberateľa žalobcu spoločnosť RAVEN, a.s.), zistil, že z okolností prihlásenia ochrannej známky je zrejmé, že postup žalovaného 1/ nepochybne súvisel s tým, že žalovaný 2/ využil svoje predchádzajúce znalosti z oblasti stavebníctva, a poukázal na preukázanú skutočnosť, že žalobca kontaktoval poľského partnera ohľadom bývalej spolupráce v súvislosti s výrobkom SUPERMOST pred ukončením pracovného pomeru žalovaného 2/. Všetky uvedené výroky okresného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní a okresný súd nimi neformuloval záver, že by týmto konaním došlo k porušeniu obchodného tajomstva žalobcu, formuloval záver, že ním došlo k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného 2/. K nekalosúťažnému konaniu žalovaného 2/ pri prihlasovaní ochrannej známky žalovaným 1/ a následnom vyvinutí nátlaku žalovaných na žalobcu nedošlo formou porušenia obchodného tajomstva žalovaným 2/, ale formou spoluúčastí na prihlásení ochranných známok žalovaným 1/ v zlej viere.

111. Na základe uvedeného sa preto nie je možné stotožniť s námietkou žalovaného 2/, že ak by sa okresný súd nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti a túto by považoval za vyriešenú právoplatným zamietnutím žaloby v tejto časti, musel by vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietnuť aj žalobu týkajúcu sa nároku na zaplatenie prime raného zadosťučinenia. Z odôvodnenia okresného súdu je naopak zrejmé, že povinnosť podieľať sa na zaplatení primeraného zadosťučinenia neuložil žalovanému 2/ v súvislosti s porušením obchodného tajomstva po 15.2.2013, ale v súvislosti so zosúladeným postupom žalovaného 2/ a žalovaného 1/ pri prihlasovaní ochrannej známky a teda pri nekalosúťažnom konaní, v ktorom sa žalovanému 1/ a žalovanému 2/ podarilo zablokovať ochrannú známku tak, aby si ju nemohol prihlásiť žalobca, ktorý na rozdiel od žalovaného 1/ ako podnikateľ reálne z produktom označovaným ochrannou známkou podnikal. Konanie žalovaného 2/ pritom bolo popísané nielen výpoveďami svedkov, ale potvrdené aj žalovaným 2/, teda nebolo sporné, že žalovaný 2/ kontaktoval obchodného riaditeľa žalobcu (svedok K. Y.) pred odoslaním písomných výziev žalovaným 1/ a vyzýval ho, aby žalobca reagoval na požiadavky žalovaného 1/ v súvislosti s ochrannou známkou SUPERMOST a sporným nebolo ani to, že žalovaný 2/ kontaktoval kľúčového odberateľa žalobcu spoločnosť RAVEN, a. s. prostredníctvom svedka H. Karasa, ktorému oznámil, že manželka žalovaného 2/ je držiteľkou ochrannej známky SUPERMOST, a teda spoločnosť RAVEN, a.s. ako odberateľ žalobcu by to mala so žalobcom „riešiť“. O zamýšľanom postupe získania finančného prospechu žalovaným 1/ bol tak žalovaný 2/ nepochybne informovaný skôr, než sám žalovaný 1/ uplatnil voči žalobcovi údajné nároky z nepoctivo získanej ochrannej známky. Základom žaloby pre poskytnutie priemerného zadosťučinenia voči žalovanému 2/ teda bolo nielen konanie súvisiace s porušením obchodného tajomstva (ktoré je právoplatne skončené zamietnutím uplatneného nároku), ale aj spolupodieľanie sa na nepoctivom konaní, kde v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže v záujme získania finančného prospechu zabránil žalovaný 1/ za účasti žalovaného 2/ žalobcovi využívať produkt, ktorý má záujem umiestniť na slovenskom trhu.

112. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti namietol, že zo strany žalobcu nedošlo v priebehu konania k formálnemu návrhu na zmenu žaloby, okresný súd teda nerozhodol o zmene žaloby, a preto mal za to, že ak rozhodol o priznaní zadosťučinenia z iných dôvodov, tak by už rozhodnutie súdu muselo ísť

nad rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a takýto postup by nebol správny. Z textu žaloby však vyplýva, že nároku voči žalovanému 2/ sa žalobca nedomáhal výlučne v súvislosti s porušovaním obchodného tajomstva, ale uviedol skutkové tvrdenie, že konanie odporcu 2/ je konaním v nekalej súťaži, ktorým odporca 2/ zneužil informácie o produktoch ponúkaných a pripravovaných navrhovateľom, ktoré získal počas trvania svojho pracovného pomeru s navrhovateľom a použil ich v rámci podnikania spriaznenej spoločnosti odporcu 1/ za účelom nekalej registrácie nekalých známok vytváranie nátlaku na jemu známych zákazníkov navrhovateľa a podieľanie sa na vymáhaní zadosťučinenia za údajné porušenie práv z ochrannej známky. Práve uvedené konanie bolo vzťahu k žalovanému 2/ preukázané. Okresný súd sa s tým stotožnil aj na základe uvedeného uložil žalovanému 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne sa podieľať so žalovaným 1/ na primeranom finančnom zadosťučinení voči žalobcovi. Z procesného hľadiska tak nebol dôvod na zmenu žaloby, keďže už priamo v žalobnom návrhu vymedzil žalobca aj uvedené dôvody pre zaviazanie žalovaného 2/ na poskytnutie finančného zadosťučinenia. Preto skutočnosť, že žalobca neuspel voči žalovanému 2/ vo svojom návrhu ohľadom zdržiavacieho výroku na zabránenie porušovania obchodného tajomstva, nemá vplyv na to, že okresný súd bol naďalej povinný rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému 2/ z nekalosúťažného konania, ktorý sa neprejavil v žiadnom konkrétnom zdržiavacom výroku voči žalovanému 2/, ale prejavil sa v nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

113. Aj vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ zrejme nesprávne pochopil odôvodnenie okresného súdu, pokiaľ uviedol, že jeho argumenty logicky nie je možné pochopiť inak, akože pri tam popísaných konaniach porušil žalovaný 2/ obchodné tajomstvo žalobcu. Naopak z odôvodnenia okresného súdu je možné pochopiť, že okresný súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ sa dopustil konania, kedy sa v spolupráci so žalovaným 1/ podieľal na nekalosúťažnej registrácii ochranných známok, a to za účelom získania finančného prospechu, a nie za účelom reálneho výkonu podnikateľskej činnosti s produktami označenými týmito ochrannými známkami. Okresný súd preto nemal v súvislosti s rozhodnutím o zadosťučinení povinnosť zdôvodniť, ako zohľadnil právne normy týkajúce sa obchodného tajomstva, ako to namieta žalovaný 2/ v odvolaní. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základe pre rozhodnutie okresného súdu bolo zistenie, akým spôsobom sa podieľal žalovaný 2/ na postupe žalovaného 1/, ktorý sa vyvinutím nátlaku snažil získať od žalobcu finančný prospech na základe nekalosúťažnej registrácie ochranných známok. Rozhodnutie okresného súdu o povinnosti spolupodieľať sa na finančnom zadosťučinení preto nevychádzalo z posúdenia naplnenia skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva v .

114. Žalovaný 2/ v odvolaní namietol, že okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobca začal už v roku 2009 pripravovať certifikáciu systému SUPERMOST. Ako okresný súd zistil z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným 2/, ktorý bol zamestnancom žalobcu a pánom H. zo dňa 02.12.2009 a zo dňa 03.12.2009, žalobca žiadal poľského partnera o dodanie dokladov potrebných pre certifikáciu výrobku SUPERMOST na území Slovenskej republiky. Uvedené konanie žalobcu bolo v priebehu konania pred okresným súdom prezentované ako osobná iniciatíva žalovaného 2/, ktorú vyvinul sám žalovaný 2/ na základe vlastného presvedčenia o obchodnom potenciáli výrobku SUPERMOST. V tejto súvislosti odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že nie je možné oddeliť činnosť žalovaného 2/ ako zamestnanca žalobcu od žalobcu. Pokiaľ bol pán H. W. dňa 02.12.2009 a dňa 03.12.2009 kontaktovaný so žiadosťou o dodanie dokladov potrebných pre certifikáciu výrobkov SUPERMOST, bol žiadaný žalobcom ako právnickou osobou. Skutočnosť, že žalobca konal prostredníctvom svojho zamestnanca nie je možné interpretovať tak, že žalobca nekonal a konal len žalovaný 2/ oddelene od žalobcu. Preto pokiaľ aj okresný súd aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach použili formuláciu, že žalobca začal už v roku 2009 pripravovať certifikáciu systému SUPERMOST, tento záver vyplýva z predloženej dokumentácie medzi žalobcom a jeho poľským partnerom z roku 2009. Skutočnosť, že v mene žalobcu túto komunikáciu realizoval žalovaný 2/ nie je možné interpretovať tak, že ju nerobil žalobca. Takže v rozpore s tvrdením žalovaného 2/ v odvolaní skutočnosť, že žalobca začal už v roku 2009 pripravovať využívanie systému SUPERMOST, ktoré malo vyústiť v jeho certifikácii, vyplýva z dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise v podobe emailovej komunikácie s poľským partnerom (dôkaz je založený v prílohovej obálke č.l. 54 označenie N5).

115. Žalovaný 2/ v odvolaní zdôrazňoval, že aj z výpovede svedkov (A.. H. F., A.. K. Y.) vyplýva, že príprava dovozu a uvedenie na trh hydroizolačného materiálu s označením SUPERMOST prebehla až v roku 2013 a uvedenie na trh v roku 2014. Uvedené v konaní ani nebolo sporné, ako vyplýva zo zistení okresného súdu, zmluva o certifikácii SUPERMOST s VUIS-Cesty, s.r.o. bola zo dňa 10.08.2012,

vydanie Vyhlásenia o parametroch zo dňa 18.02.2013 a uvádzanie hydroizolačného materiálu SUPERMOST žalobcom na trh v roku 2014. Uvedené aktivity žalobcu však vo vzťahu k výrobku SUPERMOST neboli prvými aktivitami. Súčasťou spisového materiálu sú písomné dôkazy preukazujúce emailovú komunikáciu medzi žalobcom a poľským partnerom z dňa 13.01.2011, 04.03.2011, 07.03.2011 (prílohová obálka č.l. 54 označenie dôkazu N5), z ktorých vyplýva že v tomto období už prebiehala komunikácia žalobcu s poľským partnerom ohľadom certifikácie SUPERMOST. Uvedená e-mailová komunikácia prebiehala opäť medzi poľským partnerom a žalovaným 2/ ako zamestnancom žalobcu, teda medzi žalobcom a poľským partnerom. Na základe uvedeného je správne zistenie, že žalobca podnikal kroky, z ktorých je zrejmé, že mal záujem o získanie údajov v súvislosti s certifikáciou projektu už v priebehu roku 2011 ešte počas trvania pracovného pomeru žalovaného 2/. Je účelovou dezinterpretáciou tvrdiť, že žalobca tieto kroky nepodnikal, ak ich podnikal jeho zamestnanec. Konanie zamestnanca je konaním zamestnávateľa, takže bez ohľadu na to, akým spôsobom bola vyhodnotená pracovná iniciatíva žalovaného 2/ v pozícii zamestnanca jeho zamestnávateľom, stále platí, že úkony smerujúce k poľskému partnerovi vykonával žalobca ako právnická osoba. Preto aj v tomto smere je záver okresného súdu, že žalobca podnikal kroky v súvislosti s certifikáciou už pred ukončením pracovného pomeru žalovaného 2/ správna. Túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani zistenie, že ku certifikácii ako takej pristúpil žalobca preukázateľne až 10.08.2012, keď bola uzavretá zmluva o certifikácii SUPERMOST s VUIS - CESTY, s. r. o.

116. Žalovaný 2/ v odvolaní polemizoval nielen s rozhodnutím okresného súdu, ale aj so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, keď namietol záver odvolacieho súdu, že žalovaný 2/ sa pri plnení svojich pracovných povinností pre žalobcu sa podieľal na prípravných prácach týkajúcich sa certifikácie systému SUPERMOST. Tento záver odvodil odvolací súd z vyššie citovaných listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalobca sa ako právnická osoba zaujímal o údaje v súvislosti s certifikáciou systému SUPERMOST v roku 2009 a v roku 2011 v oboch prípadoch prostredníctvom konania svojho zamestnanca žalovaného 2/.

117. Žalovaný 2/ sa domáhal toho, že zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz o tom, že by zamestnanec žalobcu počas jeho pracovného pomeru prijal rozhodnutie o certifikácii výrobku SUPERMOST pre územie Slovenskej republiky, avšak táto námietka je vo vzťahu k preukázaniu toho, že sa podieľal na nekalosúťažnom blokovaní prihlásením ochrannej známky SUPERMOST irelevantná. Žalobca ani netvrdil, že by niektorý z jeho zamestnancov prijal rozhodnutie o certifikácii výrobku SUPERMOST počas trvania pracovného pomeru žalovaného 2/. Samotná zmluva o certifikácii SUPERMOSTU bola uzavretá dňa 10.08.2012, teda nepochybne po ukončení zamestnaneckého pomeru žalovaného 1/. Z pohľadu posúdenia konania žalovaného 2/ však nie je podstatné, či takýto pokyn niektorý zo zamestnancov žalobcu vydal pred ukončením pracovného pomeru žalovaného 2/. Podstatné je, že žalovaný 2/ vedel o tom, že obchodný partner žalobcu SUPERMOST vyvinul, vedel o tom, že žalobca ho môže využívať, že má prostredníctvom svojich obchodných partnerov v iných štátoch možnosť získať právo k takémuto výrobku a skutočnosť a vedel aj to, že žalobca už v rokoch 2009 a 2011 kontaktoval poľského partnera z dôvodu záujmu o výrobok SUPERMOST. Skutočnosť, že počas pracovného pomeru žalovaného 2/ žalobca ešte výrobok SUPERMOST na území Slovenska nevyužíval, neoprávňovala žalovaného 2/, aby bez súhlasu žalobcu zablokoval obchodné aktivity žalobcu v súvislosti s výrobkom SUPERMOST na Slovensku tým, že prostredníctvom žalovaného 1/ zabezpečí prihlásenie ochrannej známky, následne s vyvinutím nátlaku na žalobcu, aby finančne uspokojil žalobcu 1/ v rozsahu 20.000,-- a neskôr 30.000,--Eur. Preto opakované zdôraznenie skutočnosti, že žalovaný 2/ ukončil pracovný pomer u žalobcu k 31.12.2011 nemôže zakladať záver, že zo strany žalovaného 2/ následne došlo ku konaniu v dobrej viere a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže o to viac, že žalovaný 2/ si bol vedomý obchodného potenciálu SUPERMOSTU pre žalobcu, sám bol tým zamestnancom, ktorý na tieto výhody upozorňoval, a ktorý sa počas trvania pracovného pomeru snažil, aby žalobca SUPERMOST využíval aj na území Slovenskej republiky.

118. K opakovaným námietkam žalovaného 2/, že žiaden z konajúcich súdov neustálil, ktoré povinnosti je potrebné považovať za obchodné tajomstvo žalobcu, odvolací súd pripomína, že rozhodnutie okresného súdu ohľadom povinnosti podieľať sa na finančnom zadosťučinení v prospech žalobcu nebolo vydané v súvislosti s porušením obchodného tajomstva.

119. Žalovaný 2/ zhodne so žalovaným 1/ namietol, že okresný súd nevypočul štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý vykonával funkciu v rokoch 2009 až 2011. Odvolací súd vyššie odôvodnil, z akého

dôvodu má za to, že takýto postup okresného súdu bol hospodárny a v súlade s pravidlami civilného sporového procesu. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nemá dôvod vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý funkciu vykonával v rokoch 2009 až 2011. Tvrdenia skutkových strán má za dostatočne preukázané z predložených listinných dôkazov. Skutočnosť, že žalobca už v rokoch 2009 až 2011 kontaktoval poľských partnerov bola preukázaná výpismi z emailovej komunikácie, táto je však inak interpretovaná žalovaným 2/ práve z dôvodu, že zamestnancom, ktorí v mene žalobcu poľských spolupracovníkov kontaktoval bol žalovaný 2/. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že išlo o konanie žalobcu ako právnickej osoby. Zároveň nie je sporné, že v roku 2009 až 2011, kedy žalobca kontaktoval poľských obchodných partnerov, ešte išlo iba o prípravu prípadného procesu certifikácie na Slovensku, len o jeho zvažovanie, pretože proces certifikácie ako taký bol formálne započatý dňa 10.08.2012.

120. Žalovaný 2/ namietol, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v časti týkajúcej sa výšky primeraného zadosťučinenia nezodpovedá vykonaným dôkazom, neobsahuje úvahy, ako k uvedeným záverom okresný súd dospel a osobitne vo vzťahu k žalovanému 2/ z neho nevyplýva, že by žalovaný 2/ adresoval konkrétnu výzvu akémukoľvek konaniu žalobcu vo vzťahu k výrobku SUPERMOST. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil, pretože okresný súd v odôvodnení rozhodnutia o výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia zdôraznil, že táto musí byť posudzovaná z objektívnych aj subjektívnych hľadísk. Zdôraznil, že objektívnymi kritériami sú najmä závažnosť a intenzita nekalosúťažného konania, dosah tohto konania na trhu - vplyv na počet súťažiteľov na trhu, úroveň obratu v danom okruhu obchodov aj výška obratu. Prihliada sa tiež na to, či ten, kto sa nekalosúťažného konania dopustil, si ho bol vedomý a na dĺžku protiprávneho konania. Okresný súd tak vymedzil mantinely, v rámci ktorých rozhodoval o priznaní výšky finančného zadosťučinenia. Dôvod, pre ktorý nepriznal finančné zadosťučinenie žalobcovi v plnom uplatnenom rozsahu 20.000,- Eur okresný súd odôvodnil skutočnosťou, že od uvedenia výrobku SUPERMOST na trh, jeho predaj stúpal a tak žalobcovi odbyt neklesol a zákazníkov nestratil. Okresný súd pripustil, že konanie žalovaných vo forme výzvy na upustenie od používania označenia SUPERMOST vrátane hrozby opatrenia na vnútornom trhu bolo spôsobilé vyvolať stav neistoty žalobcu aj jeho obchodného partnera ohľadne predávaných výrobkov SUPERMOST, avšak zohľadnil aj skutočnosť, že komunikácia strán prebehla bez toho, aby žalobca utrpel vážnejšiu ujmu, napríklad vo forme zníženia odberu výrobkov a straty klientely. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu obsahuje úvahy, na základe ktorých dospel okresný súd k záveru, prečo je priznanie zadosťučinenie práva vo výške 5.000,- Eur primeraným zadosťučinením. Keďže žaloba nepodal odvolanie čo do zamietnutej časti uplatneného návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia, odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať, či by skutkové zistenia odôvodňovali priznanie vyššieho zadosťučinenia v prospech žalobcu. Pokiaľ sa však týka priznanej sumy 5.000,- Eur, odvolací súd má za to, že nárok v takto priznanom rozsahu je oprávnený, vyplýva z toho, že žalovaný 2/ sa v súčinnosti so žalovaným 1/ dopustil nekalosúťažného konania a ako vyplýva z časovej osy postupu žalovaného 1/ a žalovaného 2/, kedy tento vyvíjal psychologický nátlak na žalobcu nielen vo forme upozorňovania odberateľa žalobcu (RAVEN, a. s.), ale najmä hrozbou vyhrážky aplikácii hrozby opatrenia na vnútornom trhu (zaistenia tovaru) a následného zvyšovania finančných požiadaviek z 20.000,- Eur na 30.000,- Eur s upozornením, že žalovaný 1/ nájde kupca na odkúpenie práv ochrannej známky za túto sumu. Vzhľadom k uvedenému bolo priznanie finančného zadosťučinenia voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ odôvodnené.

121. Zo strany žalovaného 2/ bolo pritom preukázané podieľanie sa na tomto konaní aj keď nie formou konkrétnej výzvy zaslanej žalobcovi vo vzťahu k výrobku SUPERMOST, keďže tieto výzvy produkoval žalovaný 1/ ako držiteľ ochrannej známky, avšak žalovaný 2/ bol osobou, ktorá telefonicky kontaktovala tak predstaviteľa žalobcu ako aj predstaviteľa hlavného odberateľa žalobcu spoločnosť RAVEN. Pokiaľ žalovaný 2/ v tejto súvislosti nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že u žalobcu mohol byť vyvolaný stav neistoty, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, pretože žalovaný 1/ si po registrácii ochranných známok v roku 2013 (10.09.2013 zapísanie ochranných známok) začal voči žalobcovi uplatňovať svoje práva až v momente, keď žalobca spustil predaj produktu na slovenskom trhu a kedy mohlo konanie žalovaného 1/ zásadným spôsobom ovplyvniť záujem odberateľov žalobcu a teda mu spôsobiť značnú finančnú ujmu. Skutočnosť, že k takémuto stavu nedošlo, súvisela aj s operatívnym nariadením neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/, ktoré dočasným spôsobom zastabilizovalo vzťah medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Do vydania neodkladného opatrenia však bol žalobca vystavený neistote rovnako ako jeho odberatelia ohľadom možnosti distribúcie produktu označeného ako SUPERMOST vo vzťahu k nekalosúťažnému blokovaniu tejto ochrannej známky

žalovaným 1/. Výška priznaného primeraného zadosťučinenia v rozsahu, v akom ju okresný súd priznal žalobcovi, teda má oporu v skutkových zisteniach okresného súdu.

122. Žalovaný 2/ namietol rozhodnutie okresného súdu aj vo vzťahu k trovám konania. Upozornil, že pôvodná žaloba obsahovala osem navrhovaných výrokov, z ktorých žalobca päť vzal späť, pričom žalovaný 2/ mal za to, že procesne zavinil zostavenie konania ohľadom týchto výrokov žalobca. Žalovaný 2/ pritom abstrahuje od skutočnosti, že v čase podania žaloby bolo dotknutých päť výrokov žalobného petitu uplatnených v súlade so skutkovými tvrdeniami uvádzanými v žalobe, a teda s právnym stavom, kedy formálne disponoval právom k ochranným známkam SUPERMOST a Siplast Primer žalovaný 1/. Vyhlásenie ochrannej známky SUPERMOST za neplatnú, rovnako ako vzdanie sa nároku na ochranné známky obsahujúce výraz Siplast Primer nastalo až v priebehu konania pred okresným súdom, nebolo procesne zavinené žalobcom, ale naopak potvrdením skutočnosti, že zo strany žalovaného 1/ došlo k podaniu prihlášky ochrannej známky v zlej viere. Procesne tak zavinil zastavenie konania ohľadom týchto piatich výrokov žalovaný 1/ konaním v súčinnosti so žalovaným 2/ a nie žalobca.

123. Žalovaný 2/ namietol aj skutočnosť, že vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie len vo vzťahu k žalovanému 1/. V tejto súvislosti treba upozorniť, že predbežné opatrenie sa nedá vyčleniť z veci, bolo vyvolané povahou uplatneného nároku a bolo dôsledkom spoločného konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Samostatne sa o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení (počas predbežnom opatrení) rozhoduje iba vtedy, ak je konanie nariadením neodkladného opatrenia ukončené a vo veci nie je ďalej podaná žaloba, čo nie je prejednávaný prípad. V ostatných prípadoch sa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje vzhľadom na celkový úspech alebo neúspech vo veci. Nie je možné vylúčiť samostatne trovy predbežného opatrenia z trov celkového konania. Preto rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemalo vplyv na určenie trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/.

124. Na rozdiel od vyššie uvedeného však žalovaný 2/ správne namietol, že okresný súd opomenul, že žalobca neuspel ohľadom zdržiavacieho výroku voči žalovanému 2/ v súvislosti s porušením obchodného tajomstva. Tento nárok bol právoplatne zamietnutý, čo znamená, že v jeho rozsahu žalobca voči žalovanému 2/ neuspel. Žalobca si tak voči žalovanému 2/ uplatnil dva nároky. Samostatný nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, a to na základe tvrdenia, že žalovaný 2/ sa spolupodieľal na prihlásení ochrannej známky a následne na zneužití nekalosúťažného prihlásenia ochrannej známky za účelom získania majetkového prospechu a v tomto rozsahu žalobca voči žalovanému 2/ uspel, a zároveň sa žalobca domáhal zdržiavacieho výroku vo vzťahu k obchodnému tajomstvu žalobcu, pričom v tomto nároku voči žalovanému 2/ neuspel. Pokiaľ vo vzťahu k jednému nároku uspel žalobca a neuspel žalovaný 2/ a naopak vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku uspel žalovaný 2/ a neuspel žalobca, sú splnené predpoklady aplikácie ust. v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca v jednom nároku uspel a v jednom nároku neuspel, sú splnené podmienky na to, aby súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ a zároveň žalovaný 2/ nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Postup navrhovaný žalovaným 2/, podľa ktorého vo vzťahu k žalovanému 2/ mal okresný súd osobitne rozhodnúť o trovách konania v súvislosti s povinnosťou zaplatiť primerané zadosťučinenie a osobitne o trovách konania v súvislosti s povinnosťou zdržať sa konania je v rozpore s ustanoveniami , ktorý vychádza z toho, že súd priznáva strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, teda nerozlišuje samostatný úspech vzhľadom na jednotlivé uplatnené nároky, ale posudzuje pomer úspechu vzhľadom k celej veci. Práve pri posudzovaní nároku vzhľadom k celej veci sa potom berie do úvahy aj otázka späťvzatia žaloby, skutočnosť, že bolo nariadené predbežné opatrenie, ako aj skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ došlo k situácii, keď každý v nich uspel v jednom z uplatnených nárokov.

125. Keďže odvolací súd je v zmysle odvolacími dôvodmi viazaný, rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu odvolania a v ďalšom napadnuté rozhodnutie nepreskúmaval.

126. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ z dôvodu, že žalovaný 1/ v odvolaní nebol úspešný v celom rozsahu. Žalobcovi tiež priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/, pretože žalovaný 2/ nebol v odvolaní úspešný v odvolaní voči rozhodnutiu vo veci samej a uspel iba v závislom výroku o trovách. Celkovo tak v odvolacom konaní uspel žalobca, ktorému tak vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ aj voči žalovanému 2/. Na základe uvedeného zaviazal odvolací súd žalovaného 1/ a žalovaného 2/ povinnosťou zaviazať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, a to spoločne a nerozdielne.

127. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).