Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_80Ek-3794-2021.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Subarea
80Ek/3794/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze", so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, v mene a na účet ktorého koná: LawService Recovery, k.s., správca konkurznej podstaty, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, zastúpeného: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 252 952, proti povinnej: I. I., nar: XX. XX. XXXX, trvale bytom I. W. XXX, XXX XX I. W., o vymoženie 654,66 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/3794/2021 zo dňa 11. 02. 2022, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/3794/2021 zo dňa 11. 02. 2022 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/3794/2021 zo dňa 11. 02. 2022.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (repodaj) doručeným súdu dňa 15. 12. 2021 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 654,66 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku ktorý vydal Okresný súd Malacky, sp.zn.: 4C/191/2015 dňa 27. 11. 2015 (ďalej ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19. 01. 2016, vykonateľnosť dňa 19. 01. 2016. 2. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 80Ek/3794/2021 zo dňa 11. 02. 2022 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol, keď dospel na základe zisteného skutkového stavu právne k záveru, že nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31OdK/166/2021 zo dňa 01.12.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 234/2021, K066223, dňa 07.12.2021, bol na majetok dlžníka: I. I., nar: X.X.XXXX, trvale bytom I. W. XXX, I. W., vyhlásený konkurz, pohľadávka je vylúčená z uspokojenia a v prípade oddlženia sa považuje za nevymáhateľnú podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR. 3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že predmetom vymáhania je oddlžením nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR, keď ide o pracovnoprávny nárok oprávneného proti povinnej, a to peňažná pohľadávka vzniknutá titulom náhrady za schodok na zverených hodnotách (manko). 4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Podľa § 166c ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 16. 07. 2022 (ďalej len „ZKR“), oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi. 7. Po preskúmaní sťažnosti žalobcu proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v nedôvodná. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a dôvodmi uvedenými v sťažnosti dospel súd prvej inštancie, konajúci sudcom, k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31OdK/166/2021 zo dňa 01.12.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej, dlžníka: I. I., nar: X.X.XXXX, trvale bytom I. W. XXX, I. W., a zároveň súd rozhodol, že žalovaného oddlžuje tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. 8. Oprávnený pohľadávku voči povinnej, vzniknutú z pracovnoprávnych nárokov považuje za oddlžením nedotknutú, nakoľko má judikovaný nárok, v pozícii oprávneného ako zamestnávateľa voči povinnej ako zamestnankyni, titulom náhrady za schodok na zverených hodnotách (manko). Sporným je tak právne posúdenie veci, či ustanovenie § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR o nedotknutých pohľadávkach dopadá na oprávneným vymáhaný nárok, a teda či je exekúciu možné proti povinnej na základe návrhu oprávneného viesť, alebo sa oddlžením povinnej stala nevymáhateľnou. Ustanovenie § 166c ods. 1 ZoKR upravuje osem skupín pohľadávok, ktoré ostávajú aj napriek oddlženiu dlžníka vymáhateľnými. Predstavujú tak výnimku zo všeobecného pravidla, podľa ktorého je úpadca (dlžník) zbavený oddlžením a následným konkurzom na jeho majetok, všetkých svojich dlhov. Ako vyplýva z dôvodovej správy, podľa úmyslu zákonodarcu, cit.: „existuje však kategória nárokov, ktoré by napriek oddlženiu mali byť ich veriteľovi zachované.“. Z jednotlivých skupín pohľadávok vyplýva, že ide o osobitné skupiny pohľadávok, v ktorých sa chránia práva veriteľa na uspokojenie vybraných pohľadávok, pred záujmami dlžníka, ktorý má záujem zbaviť sa všetkých dlhov. Ich úprava reaguje na všeobecné ponímanie spravodlivosti v spoločnosti a vyjadruje tak úmysel zákonodarcu vyňať špecifikované skupiny pohľadávok z oddlženia, teda z ich hmotnoprávneho zániku oddlžením úpadcu. Spoločným menovateľom uvedených skupín (snáď s výnimkou pohľadávky uvedenej pod písmenom b) a pohľadávky krytej záložným právom pod písmenom c) je ochrana veriteľa, ktorý má postavenie „slabšej zmluvnej strany“. Napríklad fyzická osoba, od ktorej nemožno spravodlivo požadovať kontrolovať obchodný vestník (písm. a), poškodený na zdraví, či úmyselným konaním (písm. d), osoba odkázaná na výživné (písm. e) a podobne. V prípade pracovnoprávnych nárokov bolo úmyslom zákonodarcu za nedotknuté považovať iba tie nároky, ktoré má zamestnanec (ako tzv. slabšia zmluvná strana), voči zamestnávateľovi. O uvedenom svedčí nepochybne spresnenie uvedeného ustanovenia novelou vykonanou zákonom č. 111/2022 Z.z., podľa ktorej s účinnosťou od 17.07.2022 bude ustanovenie § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR znieť, cit.: „Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi.“. Podľa dôvodovej správy k uvedenej zmene, cit.: „Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne vyjadruje, že nedotknuteľnosťou pohľadávky sú chránené pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka ako ich zamestnávateľa. V opačnej situácii prípadné pracovnoprávne nároky zamestnávateľa voči dlžníkovi, ako jeho zamestnancovi, nemajú spadať pod takúto ochranu.“. Ústavnokonformný výklad právnych noriem nemôže byť výsledkom iba jazykovej metódy výkladu, ale vyžaduje kombináciu viacerých metód výkladu. K používaniu výkladových metód sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07, cit.: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.". Aj keď doslovným gramatickým výkladom by sme mohli dospieť k záveru, že pohľadávka oprávneného je pohľadávkou nedotknutou, kombináciou s metódou teleologickou a historickou možno dospieť k záveru opačnému. Ako vyplýva z komparácie s ostatnými skupinami nedotknutých pohľadávok, ktoré chránia „slabšiu zmluvnú stranu“ a z historického porovnania, právnej úpravy, ktorá bude účinná od 17.07.2022, možno teleologickým výkladom dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo považovať za nedotknuté pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR len tie, ktoré sú pracovnoprávnymi nárokmi zamestnancov, voči zamestnávateľovi v prípadoch, kedy zamestnávateľ bude oddlžený. Zákonodarca sa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď pri definícii nedotknutých pohľadávok uviedol, cit.: „pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi“, namiesto „pracovnoprávne nároky voči zamestnávateľovi.“. Nesprávne použitie slov „voči dlžníkovi“, má za následok nesprávny gramatický výklad. Pokiaľ by mal byť výklad, aký presadzuje oprávnený v sťažnosti, teda akýkoľvek pracovnoprávny nárok, potom by formulácia mala znieť „pracovnoprávne nároky“. Bolo
nadbytočné uvádzať do ustanovenia § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR slovné spojenie o tom, voči komu majú byť pracovnoprávne nároky uplatňované. Je samozrejmé, že vždy pôjde o nároky voči dlžníkovi, veď práve a jedine dlžník prechádza procesom oddlženia (a následne konkurzným konaním). Uvedené ustanovenie by nemalo význam, ak by bolo uvedené napríklad „voči veriteľovi“. Rovnako tak uvedené spojenie „voči dlžníkovi“ stráca svoje opodstatnenie v iných písmenách uvedených v odseku 1, keď napríklad ustanovenie § 166c ods. 1 písm. e) ZoKR, by potom malo správne znieť: „pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky voči dlžníkovi“. Výkladom ad absurdum by tak bolo možné dospieť k záveru, že tým, že iba ustanovenie § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR obsahuje slovné spojenie „voči dlžníkovi“, ostatné písmená nespôsobujú nedotknutosť pohľadávky, keď nie je uvedené voči komu smeruje pohľadávka. Absurdný výklad treba podľa názoru súdu vždy odmietnuť. O uvedenej nesprávnosti svedčí následná novela (zákon č. 111/2022 Z.z.), ktorá uvedenú nesprávnu pôvodnú formuláciu zákonodarcu (zákon č. 377/2016 Z.z.) spresňuje tak, že nedotknutými pohľadávkami budú iba „pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi“. 9. Nakoľko návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky, ktorú je možné (bolo možné) uspokojiť iba v konkurze (ide o pohľadávku podľa § 166a ods. 1 ZoKR a nejde o pohľadávku konkurzom nedotknutú podľa § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR), keď ide o pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý bol oddlžený, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (povinnej) podľa § 167e ods. 1 ZoKR sa táto stala podľa § 166e ods. 2 ZoKR nevymáhateľnou, nakoľko v tomto rozsahu bola povinná konkurzným súdom zároveň aj zbavená dlhov. 10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/3794/2021 zo dňa 11. 02. 2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že pohľadávka oprávneného sa stala v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej nevymáhateľnou, nakoľko ide o pohľadávku z pracovnoprávnych nárokov oprávneného ako zamestnávateľa, voči povinnej ako zamestnankyni, a preto je podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a v spojení s § 167e ods. 1 ZKR daný dôvod na zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. 11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).