Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-75S/82/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/XX, XXX XX A., právne zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464 (do 31.12.2022 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác, Námestie slobody 6, Bratislava 15), za účasti: Obec Kováčová, Kúpeľná 12, 962 37 Kováčová, IČO: 00 320 005, právne zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác, č. 35090/2022/SSSVP/97612 zo dňa 29. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 14.03.2022 podala Obec Kováčová, Kúpeľná 12, 962 37 Kováčová (ďalej aj ako „navrhovateľ“ alebo aj „ďalší účastník konania“) na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) návrh na obmedzenie vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre stavbu „Obec Kováčová, verejná kanalizácia – rozšírenie“. Obmedzenie sa týka pozemkových nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pod KN-E parc. č. 50/2 a parc. č. 50/3, druh pozemkov: trvalé trávnaté porasty o celkovej výmere 151 m2 a 419 m2, v k. ú. D. v prospech oprávneného z vecného bremena - navrhovateľa, pričom rozsah zriadenia vecného bremena k uvedeným pozemkom je KN-C parc. č. 34/2 o výmere 145 m2, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen. Navrhovateľ tiež uviedol, v čom by spočívalo vecné bremeno v podobe povinností žalobkyne ako vlastníčky pozemku (povinnej z vecného bremena). Prvostupňový orgán na základe uvedeného návrhu podaného podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „zákon o vyvlastňovaní“) preskúmal splnenie podmienok na obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom zriadením vecného bremena. Zistil, že listom zo dňa 30.11.2021 bol obmedzovanej vlastníčke pozemku (žalobkyni) zaslaný návrh na uzavretie dohody – zriadenia vecného bremena k pozemkom vo verejnom záujme, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 08.12.2021, ale na výzvu nereagovala. Medzi navrhovateľom a vlastníčkou pozemku nedošlo k dohode, a preto navrhovateľ dňa 14.03.2022 podal predmetný návrh na obmedzenie vlastníckeho práva

zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k vyššie uvedeným pozemkom. Prvostupňový orgán oznámil vo veci podaného návrhu listom zo dňa 31.03.2022 začatie konania a nariadenie ústneho prerokovania na deň 03.05.2022. Žalobkyňa sa dňa 03.05.2022 dostavila na ústne prerokovanie návrhu, a zároveň v tento deň predložila do podateľne prvostupňového orgánu aj písomné námietky s prílohami.

2. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU BB OVBP 2022-012477:SD zo dňa 20. mája 2022, ktorým rozhodol vo výroku I., že podľa ust. zákona o vyvlastňovaní, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“) sa obmedzuje vlastnícke právo za účelom zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam – pozemkom vedeným Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, v k.ú. D., na LV č. XXX, pod KN-E, parc. č. 50/2, celková výmera 151 m2 a KN-E parc. č. 50/3, celková výmera 419 m2, druh pozemkov: trvalý trávnatý porast; zapísané na vlastníčku – povinnú z vecného bremena (tu žalobkyňu). Obmedzenie vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa týka pozemkových nehnuteľností: LV č. XXX – parc. reg. KN-E.50/2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 151 m2 a parc. reg. KN- E.50/3, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 419 m2. Rozsah zriadenia vecného bremena k vyššie uvedeným pozemkom je nasledovný: KN-C parc. č. 34/2 o výmere 145 m2, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen, a to ako: diel č. 1 o výmere 58 m2 od parcely KN-E parc. č. 50/2 o výmere 151 m2 (nový stav 93 m2), zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen; a diel č. 2 o výmere 87 m2 od parcely KN-E parc. č. 50/3 o výmere 419 m2 (nový stav 332 m2), zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen; v prospech oprávneného Obec Kováčová, Kúpeľná 12, 962 37 Kováčová, IČO: 00 320 005 ako oprávneného z vecného bremena na účel podľa pre stavbu „Obec Kováčová, verejná kanalizácia – rozšírenie“ v rozsahu vecného bremena ako vecného práva spočívajúceho v povinnosti vlastníčky nehnuteľnosti (žalobkyne) na predmetných pozemkoch strpieť na dotknutých pozemkoch vo vyznačenom rozsahu v geometrickom pláne umiestnenie zariadenia verejnej kanalizácie, umožniť v nevyhnutnej miere vstup na dotknuté pozemky automobilmi, mechanizmami a pešo za účelom výkonu prác spojených s údržbou, prevádzkou, odstraňovaním porúch, vykonávaním opráv a rekonštrukcií zariadenia verejnej kanalizácie na pozemkoch umiestnených a bez súhlasu oprávneného z vecného bremena a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie nebudovať nad kanalizačným potrubím stavby, neumiestňovať trvalé zariadenia, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, nevysádzať trvalé porasty, neumiestňovať skládky, nevykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k potrubiu alebo ktoré by mohli ohroziť jeho technický stav, oplotenie a povrchové úpravy realizovať ľahko rozoberateľným spôsobom. Oprávnený z vecného bremena začne s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na uskutočnenie účelu obmedzenia v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku. Vo výroku II. prvostupňový orgán podľa ust. zákona o vyvlastňovaní a určil náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena: 2,92 €/m2 za 145 m2, k spoluvlastníckemu podielu 1 k celku = 211,70 Eur (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“).

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán stručne opísal priebeh konania, opísal verejný záujem, na základe ktorého obmedzil vlastnícke právo žalobkyne za účelom zriadenia vecného bremena, ktorý bol podľa neho preukázaný územným rozhodnutím č. 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30.03.2017, vydaným mestom Zvolen, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2017/020078-2-MR zo dňa 13.07.2017, právoplatným dňa 02.08.2017, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -100 zo dňa 13.06.2018, právoplatným dňa 20.08.2018, a územným plánom obce Kováčová. Ako podklad pri určení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zodpovedajúceho zriadeniu vecného bremena použil znalecký posudok č. 175/2021 zo dňa 22.10.2021 vypracovaný znalcom E. F. G., A. H. I. XX, XXX XX J.. Následne uviedol námietky podané žalobkyňou ústne pri prerokovaní návrhu ďalšieho účastníka konania dňa 03.05.2022 ako aj námietky, ktoré žalobkyňa podala v tento istý deň písomne prvostupňovému orgánu. Obsahom námietok žalobkyne bolo, že návrh na začatie konania bol neúplný, že ak bolo konanie zastavené voči tomuto spoluvlastníkovi rovnako malo byť konanie zastavené aj voči žalobkyni ako spoluvlastníčke dotknutých pozemkov, že zo strany ďalšieho účastníka konania ako oprávneného z vecného bremena nebola žiadna vôľa jednať o kúpe alebo zámene predmetných pozemkov so žalobkyňou, tiež poukazovala na nedostatky územného rozhodnutia, projektovej dokumentácie stavby a stavebného konania, ako aj výšku náhrady za vyvlastnenie a obsah znaleckého posudku. Prvostupňový

orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmito námietkami žalobkyne jednotlivo vysporiadal, a tieto zamietol.

4. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác, Námestie slobody 6, Bratislava 15 (od 01.01.2023 prešla jeho pôsobnosť na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, ďalej len „žalovaný“) tak, že rozhodnutím č. 35090/2022/SSSVP/97612 zo dňa 29. septembra 2022 odvolanie žalobkyne zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného“). Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác, Námestie slobody 6, Bratislava 15 (ďalej aj len „právny predchodca žalovaného“) v napadnutom rozhodnutí opísal priebeh administratívneho konania, vypísal odvolacie dôvody žalobkyne uvedené v odvolaní, ktoré boli totožné s námietkami vznesenými žalobkyňou v prvostupňovom konaní, a následne sa s týmito námietkami jednotlivo v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Záverom uviedol, že vec preskúmal v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku prvostupňového rozhodnutia ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a nakoľko zistil súlad prvostupňového rozhodnutia – jeho výrokovej alebo dôvodovej časti so všeobecne záväznými právnymi predpismi, prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutie vôbec nereaguje na odvolacie námietky žalobkyne a právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí uvádza len všeobecné dôvody, bez konkrétneho skutkového a právneho hodnotenia s poukazom na znenie zákona. Poukázala na to, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí, ako aj právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí zrejme zámerne opomenuli a neposkytli skutkové a právne hodnotenia práve k rozporovaným skutočnostiam, a to najmä, že územnoplánovacia informácia obce Kováčová, ktorá je podkladom znaleckého posudku súdneho znalca E. F. G. č.175/2021 sa vzťahuje na dva pozemky E KN parc.č. 50/2,50/3 a predmet znaleckého posudku sa vzťahuje na tri pozemky E KN parc.č. 50/2,50/3,50/4, hoci výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa vzťahuje na príslušné, novovymedzené časti z dvoch pozemkov E KN parc.č. 50/2,50/3. Práve tieto skutočnosti majú podľa žalobkyne vplyv na nesprávne a nezákonné uvedenie náhrady za vyvlastnenie. Právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí vôbec nezodpovedal, či úvahy znalca zodpovedajú skutkovým záverom, vyplývajúcim z dôkazov, vykonaných správnym orgánom. Ohľadom námietok žalobkyne vo vyvlastňovacom konaní na nedostatky a vady iných (súvisiacich) konaní oproti tvrdeniam v napadnutom rozhodnutí uviedla, že uvedené skutočnosti majú zásadný vplyv na priebeh, predmet a možnosť ďalšieho vedenia vyvlastňovacieho konania.

7. Ďalej v žalobe žalobkyňa uviedla dôvody totožné s jej námietkami vo vyvlastňovacom konaní. Namietala, že návrh na začatie konania je neúplný, preto je potrebné vyzvať navrhovateľa, aby tento doplnil s upozornením na možnosť zastavenia konania (§ 10 ods.5 zákona o vyvlastňovaní) a uskutočniť opätovne nové ústne pojednávanie na podklade riadne a zákonne doplneného návrhu. Podľa žalobkyne v návrhu chýba bližšie odôvodnenie, osobitne niektorých podmienok vyvlastnenia, a to nevyhnutná miera, verejný záujem a nemožnosť dosiahnutia cieľu vyvlastnenia iným spôsobom, k tomuto rovnako absentujú písomné podklady, ďalej údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku. K návrhu podľa nej nie sú priložené grafická časť územného rozhodnutia, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby, záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, či iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia, napríklad projekt stavby v príslušnej časti (s možnými variantami) či všeobecne záväzné nariadenie obce Kováčová č.52/2006 o záväzných častiach územného plánu obce Kováčová alebo grafické vyhotovenie územného plánu obce Kováčová v príslušnej časti, obsahujúce klasifikáciu predmetných pozemkov, po ktorých sa má viesť trasa stavby - verejnej kanalizácie, resp. ktoré sú označené na umiestnenie stavby v územnom rozhodnutí.

8. Žalobkyňa tiež uviedla, že k návrhu je priložená zmluva o zriadení vecného bremena s druhým spoluvlastníkom nehnuteľností. Podľa žalobkyne, ak po podpise tejto zmluvy dňa 04.05.2020 bolo skoršie administratívne (vyvlastňovacie konanie) sp.zn.: OU BB OVBP2-2021-002814:SD rozhodnutím z 02.08.2021 právoplatne zastavené, tak v novom administratívnom (vyvlastňovacom) konaní (v inej veci) mal byť v uplatnený postup podľa § 3 citovaného zákona aj voči druhému spoluvlastníkovi nehnuteľností. Navyše jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena v zmluve z 04.05.2020 vychádza z iného znaleckého posudku, a to č. 177/2019 a jej výška nezodpovedá ponúkanému rovnakému druhu náhrady v prejednávanej veci (je nižšia, a to 165,30 Eur). Rovnako preto podľa nej aj znalecký posudok č. 177/2019 obsahuje nesprávne pre výpočet náhrady za zriadenie vecného bremena kumulatívne zahrnutý pozemok E KN parc. č. 50/4. Namietala, že skoršie administratívne konanie v tej istej veci nebolo zastavené zo zákonných dôvodov (§ 12 citovaného zákona), výroku o zastavení konania nezodpovedá odôvodnenie rozhodnutia, a to ani paragrafovým znením zákona, to znamená, ak sa v administratívnom spise v skoršom administratívnom konaní nenachádza späťvzatie návrhu navrhovateľa, je to možný dôvod na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku v súlade so o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SP“ alebo „správny poriadok“). Zákon jasne uvádza len 2 dôvody zastavenia vyvlastňovacieho konania a súčasne na inom mieste () uvádza, že správny poriadok (všeobecný predpis o správnom konaní) sa použije len vtedy, ak citovaný zákon neustanovuje niečo iné. Iné dôvody na zastavenie konania citovaný zákon neuvádza, a preto sa použiť nemohli. Skutočnosti o nedoložení práva k vyvlastňovanému pozemku zo strany obce Kováčová v určenej lehote a jej následnom predlžovaní mohli byť podľa žalobkyne nanajvýš dôvodom na prerušenie konania. V návrhu sa podľa nej nachádza nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, že nie je žiadna vôľa akýmkoľvek spôsobom riešiť danú vec, hoci zo strany zástupcu obce nebola podľa nej žiadna vôľa jednať o zámene či o kúpe v zodpovedajúcej cene.

9. Žalobkyňa ďalej uviedla námietky týkajúce sa právoplatného územného rozhodnutia, projektovej dokumentácie, stavebného (vodnoprávneho) konania, ktoré je podľa nej potrebné primerane a bez ďalšieho uplatniť v prejednávanej veci, na ktorú majú vplyv.

10. Tiež uviedla, že skutočnosti ohľadom nesúhlasu s náhradou za dotknuté pozemky na účely stavby kanalizácie, či trasou kanalizácie, obec mohla predvídať už skôr a predísť im korektným a serióznym jednaním pred začatím samotného územného konania s priorizovaním dohody, výhodnej pre obidve strany a nielen jednostranne pre obec. Poukázala pritom na výslovnú možnosť danú zákonom, konkrétne § 36 ods. 5 stavebného zákona, ktorú starosta obce podľa nej nevyužil.

11. Žalobkyňa argumentovala, že pre rozhodnutie o vyvlastnení dotknutých pozemkov nie sú splnené a ani v konaní odôvodnené jednotlivé podmienky vyvlastnenia a podľa nej by bolo vhodné celé územné konanie zopakovať. Zvýraznila, že v súlade s § 62 ods. 4 správneho poriadku možno uskutočniť obnovu konania, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Podľa žalobkyne s týmito všetkými otázkami je povinný sa vyvlastňovací orgán vysporiadať, pričom od podania návrhu mohol sporné skutočnosti sám ex offo zistiť, posúdiť a vo veci rozhodnúť bez vyvlastnenia, k čomu nedošlo.

12. Ďalej uviedla, že podľa § 59 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni, pričom nie je viazaný rozsahom podaného opravného prostriedku a môže rozhodnúť inak ako v prvostupňovom konaní. Uviedla tiež, že námietky vo vyvlastňovacom konaní sp.zn.: OU BB OVBP2 2022-012477:SD boli z dôvodu závažných hmotnoprávnych a procesnoprávnych vád a pochybení zaslané súčasne na vedomie Okresnému úradu Zvolen, Odboru starostlivosti o životné prostredie.

13. Namietala tiež, že prvostupňové rozhodnutie iba vymedzuje verejný záujem na výstavbe stavby „Obec Kováčová, verejná kanalizácia – rozšírenie“ a neuvádza odkaz na príslušné ustanovenie zákona či akéhokoľvek iného právneho predpisu či závery súdnej praxe, ktoré by takúto legálnu definíciu obsahovali a preukázanie verejného záujmu len konštatuje prostredníctvom územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. j. SÚ 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30. marca 2017, čo je podľa žalobkyne pre vydanie tak závažného, zásadného a do vlastníckeho práva zasahujúceho rozhodnutia krajne nedostatočné.

14. Poukázala, že prvostupňové rozhodnutie na strane 10 podáva nesprávny výklad , keď za všeobecný predpis o vyvlastňovaní označuje zákon o vyvlastňovaní, hoci citovaný paragraf odkazuje v poznámke 13 na „ až 116 stavebný zákon“.

15. Tiež poukázala na nesúlad výroku územného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, nesúlad vypracovaných znaleckých posudkov v otázke náhrady za vyvlastnenie s územným rozhodnutím, nesúlad poskytnutej územnoplánovacej informácie s vypracovanými znaleckými posudkami, nesúlad záväzného stanoviska podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona so žiadosťou obce Kováčová o stavebné, vodnoprávne konanie, ale hlavne nesúlad medzi výrokom prvostupňového rozhodnutia a jeho odôvodnením.

16. Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedla, že nebolo jej povinnosťou predkladať iný súkromný znalecký posudok, ale mal si ho zabezpečiť sám prvostupňový orgán, resp. ho mal doložiť vyvlastniteľ.

17. Na záver uviedla, že správny orgán nedostatočne (nepresne, neúplne) zistil skutočný stav veci. Aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné, čo je dôvodom na jeho zrušenie (zmenu). Prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, neodôvodnené, svojvoľné (arbitrárne), vnútorne rozporné, vo viacerých častiach duplicitné, podávajúce nezákonný či nedostatočný výklad zákona, zámerne popierajúce základné zásady dokazovania v správnom konaní, obsahujúce zväčša jednovetové konštatovania či niekoľkovetové slovné celky bez vlastného hlbšieho odôvodnenia či odkazu na znenie zákona, nesprávne interpretujúce skutočnosti uvedené v námietkach účastníkov konania, rovnako tak za nezákonný možno považovať aj postup správneho orgánu pri/pred vydávaní/ vydaním rozhodnutia a v samotnom vyvlastňovacom konaní. V prvostupňovom rozhodnutí bez riadneho odôvodnenia námietok podľa nej absentuje taktiež v zmysle § 34 ods. 5 SP aj voľné hodnotenie dôkazov. Námietky podľa nej neboli odôvodnené aj vo vzťahu k ostatným zisteniam a podkladom prvostupňového rozhodnutia. Ďalej prvostupňový správny orgán nedostatočne (nepresne, neúplne) zistil skutočný stav veci. Aj z tohto dôvodu je prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie nezákonné, čo je dôvodom na ich zrušenie.

18. Navrhla tiež po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom súdu, aby prvostupňový správny orgán ustanovil znalca na vypracovanie nového znaleckého posudku pre stanovenie objektívnej náhrady za vyvlastnenie, zodpovedajúcej skutkovému stavu vo veci. Navrhla výsluch (§, 120 písm. b), 182 ods.1 písm. f) ) znalca E. F. G. k vypracovaniu znaleckého posudku č. 175/2021. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe najprv stručne zhrnul priebeh administratívneho konania a uviedol, že sa dôkladne zaoberal zistením rozsiahleho skutkového a právneho stavu veci. Pri rozhodovaní sa riadne oboznámil s vecou a súvisiacimi predloženým spisovým materiálom prvostupňového orgánu. Následne zhrnul žalobné body uvedené žalobkyňou v žalobe, pričom konštatoval, že v správnej žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ako ani žiadne nové dôkazy ako tie, s ktorými sa Ministerstvo dopravy a výstavby SR podrobne zaoberalo v správnom konaní o odvolaní. Následne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobkyne samostatne.

20. K námietke žalobkyne, že návrh na začatie konania je neúplný, uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu prvostupňového orgánu zistil, že všetka potrebná dokumentácia bola v zmysle ust. § 9 zákona o vyvlastňovaní, navrhovateľom predložená a dokumentácia, ktorú požaduje žalobkyňa, nie je pre vyvlastňovacie konanie potrebná, keďže ide o dokumenty, ktoré nie sú v zmysle ust. § 9 zákona o vyvlastňovaní povinnou prílohou k návrhu na vyvlastnenie. Rovnako k návrhu na vyvlastnenie podľa žalovaného nie je potrebné doložiť ako prílohu záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia, nakoľko takéto záväzné stanovisko obce je síce uvedené ako príloha k návrhu na vyvlastnenie podľa ust. § 9 ods. 3 písm. h) zákona o vyvlastňovaní, ale s odkazom na ust. § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorého oprávnený z vecného bremena ako vyvlastniteľ cieľ a zámer územného plánovania preukázal územným rozhodnutím č. j. SÚ 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30.03.2017.

21. K námietke žalobkyne, že ak bolo administratívne konanie zastavené voči druhému spoluvlastníkovi dotknutých nehnuteľností, rovnako malo byť predmetné administratívne konanie zastavené aj voči žalobkyni, uviedol, že nebolo dôvodné zastaviť konanie o vyvlastnení voči žalobkyni z dôvodu, že oprávnený z vecného bremena uzatvoril zmluvu o zriadení vecného bremena so spoluvlastníkom dotknutých pozemkov, to znamená, že cieľ vyvlastnenia dosiahol dohodou podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní. Žalobkyňa návrh na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena neakceptovala, a preto oprávnený z vecného bremena pokračoval vo vyvlastňovacom konaní vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené všetky podmienky potrebné pre uskutočnenie daného konania. Bezvýslednosť pokusu o zriadenie vecného bremena je v zmysle ust. zákona o vyvlastňovaní v nadväznosti na preukázaná doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody zo dňa 05.03.2020 a odpoveďou žalobkyne na návrh na uzatvorenie dohody – zriadenie vecného bremena k pozemkom vo verejnom záujme označenou ako „Oznámenie“ zo dňa 28.05.2020, prostredníctvom ktorej žalobkyňa uviedla svoj nesúhlas s návrhom zmluvy o zriadenie vecného bremena.

22. K námietke žalobkyne, že prvostupňové rozhodnutie iba vymedzuje verejný záujem na výstavbe stavby „Obec Kováčová, verejná kanalizácia – rozšírenie“ a neuvádza odkaz na príslušné ustanovenie zákona či akéhokoľvek iného právneho predpisu či závery súdnej praxe, ktoré by takúto legálnu definíciu obsahovali a preukázanie verejného záujmu len konštatuje prostredníctvom územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. j. SÚ 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30. marca 2017, poukázal na Ústavu SR a na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom konštatoval, že verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľnosti pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, pretože prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Uviedol, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, tzn., že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka alebo inými verejnými záujmami.

23. K námietke žalobkyne, že zo strany oprávneného z vecného bremena nebola žiadna vôľa jednať o kúpe alebo zámene predmetných pozemkov so žalobkyňou, uviedol, že v ust. predpokladá pri zriaďovaní a údržbe verejných vodovodov a verejných kanalizácii usporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkmi dotknutých pozemkov a vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie formou zriadenia vecného bremena. Predmetné ustanovenie upravuje aj vzájomné práva a povinnosti oboch strán. Obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena je v tomto prípade bežnou formou úpravy právnych vzťahov. Uvedené potvrdzuje aj ust. , podľa ktorého „Ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu.“ Poukázal tiež na ust. zákona o vyvlastňovaní. Prvostupňový orgán podľa neho pri posudzovaní tejto skutočnosti vychádzal z oboch vyššie uvedených právnych predpisov a ostatných priložených písomných dokladov, čo postačovalo na posúdenie primeranosti spôsobu vyvlastnenia.

24. K námietke žalobkyne vo veci výšky náhrady za vyvlastnenie a obsahu znaleckého posudku uviedol, že prvostupňový orgán vo veci náhrady za vyvlastnenie postupoval v súlade s ust. zákona o vyvlastňovaní, keď vo výroku o náhrade podľa ust. vypracovaným znalom p. E. F. G., so sídlom A. H. I. XXXX/XX, XXX XX J. v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Výška jednorazovej náhrady bola určená ako súčin výmery dotknutých častí nehnuteľností ochranným pásmom, znalcom určenou výškou jednorázovej náhrady za m2 a spoluvlastníckeho podielu a predstavovala sumu 211,70 eur. Podľa žalovaného, súdny znalec v plnej miere zodpovedá za obsah ním vypracovaného znaleckého posudku a správny orgán nemá právo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť znaleckého posudku. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ust. zákona o vyvlastňovaní. Predmetom odvolacieho administratívneho konania tak podľa žalovaného môžu byť len výroky o vyvlastnení podľa ust. zákona o vyvlastňovaní, nie výrok o určení primeranej náhrady podľa ust. cit. zákona, nakoľko v zmysle ust. druhá veta zákona o vyvlastňovaní je na

preskúmavanie výrokov podľa ust. § 13 ods. 3 cit. zákona príslušný civilný súd, a to na základe žaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (ust. § 14 ods. 2 tretia veta). Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako druhostupňový orgán tak nemohlo pri rozhodovaní posúdiť dôvodnosť námietok žalobkyne ako odvolateľky v administratívnom konaní týkajúcich sa výroku o určení náhrady. Žalovaný má podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní právomoc len na meritórne preskúmanie výrokov podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Uviedol tiež, že znalecký posudok je dôkazom v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí nie z hľadiska jeho obsahovej správnosti, ale len z hľadiska, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym orgánom. Správny orgán nemôže závery znaleckého posudku nahradiť vlastným odborným posúdením. Práve z uvedeného dôvodu vyvlastňovací orgán zabezpečil odborné vyjadrenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Konštatoval tiež, že posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť má vo svojej kompetencii Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, čo vyplýva z ustanovení o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25. K námietkam žalobkyne, ktoré sa týkajú nedostatkov územného rozhodnutia, projektovej dokumentácie stavby a stavebného konania, uviedol, že tieto otázky nie sú predmetom vyvlastňovacieho konania a žalobkyňa si mala predmetné námietky uplatniť v jednotlivých administratívnych konaniach. Žalovaný trvá v plnom rozsahu na právnom stanovisku vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rovnako aj na právnom stanovisku vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu. Námietky uvedené v správnej žalobe podľa žalovaného nepoukazujú na nezákonnosť správneho konania a rovnako ani na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR či rozhodnutia prvostupňového orgánu a neodôvodňujú zrušenie týchto rozhodnutí.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú riadne odôvodnené. Podľa žalovaného je správna žaloba nedôvodná a žiadal, aby ju správny súd v súlade s ustanovením v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného v rozsahu 100 %.

Replika žalobkyne

27. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázala na skutočnosť, že zmluva o zriadení vecného bremena z 04.05.2020 medzi obcou Kováčová a I. K., nar.XX.XX.XXXX, ktorej predmetom sú tie isté nehnuteľnosti, pozemky (resp. určená časť z nich) ako vo vyvlastňovacom konaní prvostupňového orgánu verejnej správy sp.zn.: OU-BB-OVBP2- 2022/012477:SD je ex lege absolútne neplatná so všetkými právnymi dôsledkami, nakoľko odporuje právnej úprave podielového spoluvlastníctva v (najmä ). Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t. j. zmluvy o zriadení vecného bremena z 04.05.2020, konajúci súd prihliadne ex offo, resp. ak by tak neurobil, tejto sa môže dovolávať žalobkyňa na príslušnom súde v osobitnom konaní. Ďalej uviedla, že v návrhu na vyvlastnenie sa nachádza nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, že nie je žiadna vôľa akýmkoľvek spôsobom riešiť danú vec, preto k vyjadreniu žalobkyňa priložila oznámenie k návrhu (právneho zástupcu) obce Kováčová zn. MK z 11.02.2020 na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena k pozemkom. Podľa žalobkyne sa jedná o veľký zásah do vlastníckeho práva v podobe možnosti a rozsahu užívať dotknuté pozemky v budúcnosti. K naliehavosti verejného záujmu na výstavbe verejnej kanalizácie obcou Kováčová uviedla, že za časové obdobie 7 rokov obec neodkúpila dotknuté pozemky za primeranú trhovú cenu, ani ich nezamenila. Ďalej žalobkyňa uviedla nedostatky prvostupňového rozhodnutia, a to: v odôvodnení absentuje hodnotenie, ako znalec dospel k záveru o výške náhrady za vyvlastnenie, resp. nie je v ňom uvedená samotná výška náhrady za vyvlastnenie ani jednotlivé veličiny jej výpočtu, ďalej z akých dôvodov bola stanovená suma náhrady za m2, aké je v danom prípade rozpätie podľa vykonávacej vyhlášky, vo výroku č. I, pri rozsahu zriadenia vecného bremena sa uvádza „diel č.1“ a „diel č.2“ bez identifikácie konkrétnej skutočnosti, listiny, odôvodňujúcej ich vznik v popísanom rozsahu. Uviedla, že žiada o umiestnenie verejnej kanalizácie po hranici so susedným pozemkom alebo vo vzdialenosti ochranného pásma od susedného pozemku po jednej strane alebo kratšou či úplne inou trasou. Následne sa vyjadrila k niekoľkým konkrétnym bodom uvedeným vo vyjadrení žalovaného. Uviedla, že samotný zákon a nie žalovaný vo svojom vyjadrení bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia určuje náležitosti návrhu na vyvlastnenie, a to

jednak obsahové a jednak vo vzťahu k jeho prílohám. Žalovaný podľa nej iba uvádza, že potrebná dokumentácia bola priložená k návrhu, ale neuvádza jej identifikáciu. Tiež dôvodila, že z návrhu na vyvlastnenie nie je zrejmé, ako presne bude vedená trasa verejnej kanalizácie cez dotknuté pozemky, geometrický plán z 28.11.2019 je v podstate len výsek z konkrétneho územia, kde podľa geometrického plánu je umiestnená trasa verejnej kanalizácie blízko stredu dotknutých pozemkov, parciel. Podľa žalobkyne geometrický plán môže inak vymedziť územie, ktoré momentálne nasvedčuje tomu, že verejná kanalizácia by mala prechádzať stredom dotknutých pozemkov. Ďalej uviedla, že výška náhrady za vyvlastnenie obmedzením vlastníckeho práva, i keď určená na základe znaleckého posudku, má voči žalobkyni skôr symbolický charakter. Tvrdila, že sa jej nejedná o priznanie rádovo vyššej náhrady za vyvlastnenie, ale jedná sa o určenie objektívne správnej náhrady za vyvlastnenie obmedzením vlastníckeho práva, v prípade, ak k tomuto dôjde, kde podľa nej došlo k pochybeniu tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj druhostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o odvolaní. V tejto súvislosti uviedla, že dotknuté administratívne orgány aj napriek námietkam žalobkyne ako vyvlastňovanej v zápisnici o ústnom pojednávaní prvostupňového správneho orgánu z 03.05.2022, plne odkazujúcej na jej doložené písomné námietky z toho istého dňa, nekonali v zmysle , teda nezabezpečili odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca k namietaným skutočnostiam. V dôsledku toho podľa nej dospeli aj týmto nesprávnym procesným postupom k nezákonným a nepreskúmateľným rozhodnutiam. K nemožnosti preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie konajúcim súdom uviedla, že podaná žaloba smeruje voči druhostupňovému rozhodnutiu s návrhom na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, a to bez ďalšieho v celosti. Prvostupňové rozhodnutie tvorí jeden celok so vzájomne nadväzujúcimi výrokmi, resp. s nadväzujúcim výrokom o náhrade za vyvlastnenie, a neodporuje tomu podľa nej ani znenie citovaného zákona, keď v nepochybne uvádza a rozlišuje v prvej a druhej vete odkladný účinok podaného odvolania (veta prvá) a (osobitnú) príslušnosť súdu (v inom druhu konania civilného) na preskúmanie výrokov o náhrade za vyvlastnenie (veta druhá). Podľa žalobkyne je úlohou prvostupňového orgánu pri zistení nezákonnosti znaleckého posudku, čo i len v rovine pochybností (rozpor medzi vypracovaným znaleckým posudkom vrátane postupu predchádzajúcemu jeho vypracovaniu so skutkovým stavom veci a vykonanými dôkazmi), bez zásahov do jeho záverov, túto odstrániť a dokazovanie opakovať nariadením opätovného vykonania sporného dôkazu.

Duplika žalovaného

28. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k replike žalobkyne jednotlivo vyjadril k námietkam žalobkyne uvedeným v jej replike. Uvedené námietky pritom považoval za identické s námietkami uvedenými v žalobe. K námietke žalobkyne, že zmluva o zriadení vecného bremena medzi obcou Kováčová a I. K. ako spoluvlastníkom vyvlastnením dotknutých nehnuteľností zo dňa 4. mája 2020 je ex lege absolútne neplatná, uviedol, že práve žalobkyňa nesprávne interpretuje príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa predmetného konania, okrem iných aj ust. (ďalej len „“ alebo „OZ“). Poukázal na komentár k tomuto ust. . Podľa žalovaného, podielový spoluvlastník dotknutých nehnuteľností (I. K.), bol oprávnený s obcou Kováčová (ako oprávneným z vecného bremena), uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena, a to z dôvodu, že so svojím spoluvlastníckym podielom je oprávnený nakladať samostatne a nie je pritom nijako obmedzovaný ostatnými spoluvlastníkmi. K námietke žalobkyne, že zo strany obce Kováčová ako oprávneného z vecného bremena nebola žiadna vôľa jednať o kúpe alebo zámene predmetných pozemkov so žalobkyňou sa už vyjadril vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v bodoch 30 a 31, pričom doplnil, že aj zo samotnej prílohy, ktorú priložila žalobkyňa k Vyjadreniu žalobkyne, a to konkrétne príloha označená ako „Oznámenie“ zo dňa 28.05.2020 je zrejmé, že obec Kováčová ako oprávnený z vecného bremena zaslal žalobkyni „Návrh na uzatvorenie dohody za účelom zriadenia vecného bremena zo dňa 11. februára 2020“, doručené žalobkyni dňa 5.03.2020. Vyššie uvedené Oznámenie zo dňa 28.05.2020 a rovnako aj „Návrh na uzatvorenie dohody za účelom zriadenia vecného bremena“ zo dňa 11.02.2020 sú súčasťou administratívneho spisu a tieto písomnosti mal pri rozhodovaní k dispozícii tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný. K námietke žalobkyne, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje hodnotenie ako znalec dospel k záveru o výške náhrady za vyvlastnenie uviedol, že vo výroku II. tohto rozhodnutia je výslovne uvedené „Za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena k pozemkom patrí vlastníčke pozemkov ako povinnej z vecného bremena náhrada podľa ust. vypracovaný znalcom E. F. G., A. I. XXXX/XX, XXX XX J. v súlade s Vyhláškou MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Výška jednorazovej náhrady

sa určuje ako súčin výmery dotknutých častí nehnuteľností ochranným pásmom, znalcom určenou výškou jednorázovej náhrady za m2 a spoluvlastníckeho podielu.“, preto je táto námietka žalobkyne nedôvodná. K námietke žalobkyne, že vo výroku č. I prvostupňového rozhodnutia pri rozsahu zriadenia vecného bremena sa uvádza „diel č. 1“ a „diel č. 2“ bez identifikácie konkrétnej skutočnosti, listiny odôvodňujúcej ich vznik v popísanom rozsahu, uviedol, že predmetné rozsahy jednotlivých parciel [diel č. 1 – o výmere 58 m2 od parcely KN-E parc. č. 50/2 o výmere 151 m2 (nový stav 93 m2 ), zapísaný na LV č. XXX, v katastrálnom území: D., obec: D., okres: Zvolen a diel č. 2 – o výmere 87 m2 od parcely KN-E parc. č. 50/3 o výmere 419 m2 (nový stav 332 m2 ), zapísaný na LV č. XXX, v katastrálnom území: D., obec: D., okres: Zvolen] boli rozdelené na základe geometrického plánu zo dňa 28. novembra 2019. Uvedenú skutočnosť uviedla aj samotná žalobkyňa v rámci podaných námietok vo vyvlastňovacom konaní (str. 13 prvostupňového rozhodnutia). K námietke žalobkyne, že žiada/la o umiestnenie verejnej kanalizácie po hranici so susedným pozemkom alebo vo vzdialenosti ochranného pásma od susedného pozemku po jednej strane alebo kratšou či úplne inou trasou, uviedol, že táto námietka nie je predmetom vyvlastňovacieho konania, t. j. túto námietku mala žalobkyňa uplatňovať v územnom konaní. K námietke žalobkyne, že samotný zákon a nie žalovaný vo svojom vyjadrení bez akéhokoľvek odôvodnenia určuje náležitosti návrhu na vyvlastnenie, uviedol, že vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalobkyne sa zámerne venoval len tým prílohám, ktoré žalobkyňa v správnej žalobe označila ako chýbajúce, resp. nepriložené k návrhu na vyvlastnenie. Poukázal na znenie ust. § 9 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a konštatoval, že prvostupňový orgán a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán po dôkladnom preskúmaní administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu mali za preukázané, že povinné prílohy boli vyvlastňovateľom do vyvlastňovacieho konania predložené. K námietke žalobkyne, že dotknuté administratívne orgány aj napriek námietkam žalobkyne nezabezpečili odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, uviedol, že na str. 12 prvostupňového rozhodnutia vyvlastňovací orgán uviedol „V celom procese konania o obmedzení vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu obmedzovaná vlastníčka nenamietala skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie, a preto vyvlastňovací orgán nezabezpečil odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie (obmedzenie) podľa zo dňa 22.10.2021 vypracovaný znalcom E. F. G., A. H. I. XX, XXX XX J. vypracovaný v súlade s Vyhláškou MS SR č. o stanovení, v ktorých sú ohodnotené pozemky evidované na LV č. XXX, KN-E parc. č. 50/2 a parc. č. 50/3, druh pozemkov: trvalý trávny porast.“ K námietke žalobkyne, že úlohou prvostupňového orgánu je pri zistení nezákonnosti znaleckého posudku čo i len v rovine pochybností bez zásahov do jeho záverov, túto odstrániť či dokazovanie opakovať nariadením opätovného vykonania sporného dôkazu, opätovne upozornil, že posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť má vo svojej kompetencii Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, čo vyplýva z ustanovení o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Posúdenie veci správnym súdom

29. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou , prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: .

30. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa na 12.06.2024, nakoľko o jeho nariadenie požiadala žalobkyňa. Na predmetnom pojednávaní sa právny zástupca žalobkyne a aj žalovaný pridržiavali svojich písomných podaní vo veci. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania (ktorý sa písomne vo veci do dňa konania pojednávania nevyjadril) uviedol, že podľa nich postupovali správne orgány v tejto veci zákonne, bola mnohopočetná snaha o dohodu so žalobkyňou, ku ktorej však nedošlo, preto obec Kováčová podala predmetný návrh na obmedzenie vlastníckeho práva zriadením

vecného bremena, pričom rozsah vecného bremena dopredu odkomunikovali s prvostupňovým orgánom, aby bol zásah do vlastníckeho práva žalobkyne čo najmenší.

31. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

32. Podľa ; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa ; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa a ; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

35. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Podľa ; Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

38. Podľa ; Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní.

39. Podľa ; Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je

40. Podľa ; Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje

a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2)

41. Podľa ; Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.

42. Podľa ; Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.

43. Podľa ; Návrh musí obsahovať a) údaje o vyvlastniteľovi, a to 1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len "osobné údaje") vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba, b) údaje o vyvlastňovanom, a to 1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba, c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to 1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba, d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby, e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení, f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom, g) dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii, h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie, i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa , j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia.

44. Podľa ; K návrhu vyvlastniteľ priloží

a) údaje podľa osobitného predpisu10a) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie s identifikáciou parciel podľa katastra nehnuteľností, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, b) iné verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo a iné vecné práva k pozemku alebo ku stavbe, ktorá sa navrhuje vyvlastniť, ak ich nemožno zistiť z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, c) grafickú a písomnú identifikáciu parciel, ak pozemky a stavby nie sú zobrazené v katastrálnej mape, d) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku, e) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný, f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky, g) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby, h) záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 2 ods. 2), i) iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia.

45. Podľa ; Ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu. 13)

46. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác, Námestie slobody 6, Bratislava 15 (ktorého pôsobnosť prešla od 01.01.2023 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464) č. 35090/2022/ SSSVP/97612 zo dňa 29. septembra 2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU BB OVBP 2022-012477:SD zo dňa 20. mája 2022, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že sa obmedzuje vlastnícke právo žalobkyne za účelom zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam – pozemkom vedeným Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, v k.ú. D., na LV č. XXX, pod KN-E, parc. č. 50/2, celková výmera 151 m2 a KN-E parc. č. 50/3, celková výmera 419 m2, druh pozemkov: trvalý trávnatý porast. Obmedzenie vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa týka pozemkových nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX – parc. reg. KN-E 50/2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 151 m2 a parc. reg. KN-E 50/3, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 419 m2, pričom rozsah zriadenia vecného bremena k vyššie uvedeným pozemkom je: KN-C parc. č. 34/2 o výmere 145 m2, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen, a to ako: diel č. 1 o výmere 58 m2 od parcely KN-E parc. č. 50/2 o výmere 151 m2 (nový stav 93 m2), zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen; a diel č. 2 o výmere 87 m2 od parcely KN-E parc. č. 50/3 o výmere 419 m2 (nový stav 332 m2), zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. D., obec D., okres Zvolen; v prospech obce Kováčová, Kúpeľná 12, 962 37 Kováčová, IČO: 00 320 005 ako oprávneného z vecného bremena na účel podľa pre stavbu „Obec Kováčová, verejná kanalizácia – rozšírenie“. Uviedol pri tom povinnosti žalobkyne vyplývajúce z tohto vecného bremena. Druhým výrokom určil náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne zriadením vecného bremena vo výške 2,92 €/m2 za 145 m2, k spoluvlastníckemu podielu 1 k celku = 211,70 Eur, a to na základe znaleckého posudku č. 175/2021 vypracovaného znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, P.J. Šafárika 2321/12, 960 01 Zvolen.

47. Žalobkyňa v žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutie vôbec nereaguje na odvolacie námietky žalobkyne a právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí uvádza len všeobecné dôvody, bez konkrétneho skutkového a právneho hodnotenia s poukazom na znenie zákona. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác v napadnutom rozhodnutí uviedlo odvolacie námietky žalobkyne a samostatne sa s každou jej námietkou vysporiadalo, a to s poukazom na relevantné zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci, pričom dospelo k záveru, že námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Správny súd má preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia za to, že toto bolo vydané v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, preto túto námietku žalobkyne považoval za nedôvodnú. Žalobkyňa navyše ani nekonkretizovala previazanosť tejto žalobnej námietky so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia.

48. K námietke žalobkyne, že územnoplánovacia informácia obce Kováčová, ktorá je podkladom znaleckého posudku súdneho znalca E. F. G. č. 175/2021 sa vzťahuje na dva pozemky E KN parc.č. 50/2,50/3 a predmet znaleckého posudku sa vzťahuje na tri pozemky E KN parc. č. 50/2,50/3,50/4, hoci výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa vzťahuje na príslušné, novovymedzené časti z dvoch pozemkov E KN parc. č. 50/2 a 50/3, a to má podľa žalobkyne vplyv na nesprávne a nezákonné uvedenie náhrady za vyvlastnenie, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia. Tak v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí sú správne uvedené tie pozemky, ktorých sa rozhodnutie o obmedzení vlastníckeho práva zriadením vecného bremena týka. Skutočnosť, že v znaleckom posudku je uvedených a ohodnotených viac pozemkov než je uvedených v prvostupňovom rozhodnutí potvrdenom napadnutým rozhodnutím, nemá vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s obsahom predmetného znaleckého posudku a jeho podkladmi, mohla sa obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je v zmysle kompetentné pre posudzovanie dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť.

49. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok ako dôkaz v správnom konaní môže prvostupňový orgán ako aj odvolací orgán hodnotiť iba z toho hľadiska, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom, zisteným správnym orgánom. V súvislosti s tým správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.05.2010, v ktorom sa uvádza, že „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“ V zmysle § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. V danom prípade prvostupňový orgán určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Podľa správneho súdu prvostupňový orgán správne určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku č. 175/2021 zo dňa 22.10.2021 vypracovaným znalom p. E. F. G., L. L. A. H. I. XXXX/XX, XXX XX J.. Výška jednorazovej náhrady bola určená ako súčin výmery dotknutých častí nehnuteľností ochranným pásmom, znalcom určenou výškou jednorazovej náhrady za m2 a spoluvlastníckeho podielu, čo predstavuje sumu 211,70 Eur. Predmetný znalecký posudok je zo dňa 22.10.2021 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 20.05.2022 a napadnuté rozhodnutie dňa 29.09.2022, a teda je splnená aj podmienka, že znalecký posudok, ktorý je podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie, nebol starší ako dva roky. Správny súd na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že náhrada za vyvlastnenie bola prvostupňovým orgánom určená správne a predmetný znalecký posudok bol zákonným podkladom pre určenie tejto náhrady. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila, aby bol na určenie výšky náhrady použitý predmetný znalecký posudok, mala možnosť dať vypracovať a predložiť prvostupňovému orgánu vlastný posudok, čo však neurobila.

50. K námietke žalobkyne, že návrh na začatie konania je neúplný, správny súd uvádza, že náležitosti návrhu sú vymenované v ust. § 9 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní a prílohy, ktoré majú byť súčasťou takéhoto návrhu, sú uvedené v odseku 3 tohto ustanovenia. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj návrhu ďalšieho účastníka konania na vyvlastnenie a jeho príloh dospel k záveru, že tento návrh obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o vyvlastňovaní. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v ňom absentujú dokumenty ako grafická časť územného rozhodnutia, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby, či iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia, napríklad projekt stavby v príslušnej časti (s možnými variantami) či všeobecne záväzné nariadenie obce Kováčová č. 52/2006 o záväzných častiach územného plánu obce Kováčová alebo grafické vyhotovenie územného plánu obce Kováčová v príslušnej časti, táto námietka nie je dôvodná, pretože zákon tieto dokumenty ako povinnú súčasť návrhu podľa § 9 zákona o vyvlastňovaní nevyžaduje. Čo sa týka záväzného stanoviska obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, tento dokument je ako povinná príloha uvedená v § 9 ods. 3 písm. h) zákona o vyvlastňovaní, avšak s odkazom na § 2 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, a ten sa preukazuje

územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. V zmysle tohto ustanovenia navrhovateľ preukázal cieľ a zámer územného plánovania územným rozhodnutím č. j. SÚ 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30. marca 2017, t. j. preukázal cieľ a zámer územného plánovania v súlade so zákonom. Uvedená žalobná námietka žalobkyne preto nie je dôvodná, keďže návrh bol v súlade so zákonom a obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy.

51. Žalobkyňa namietala, že ak bolo administratívne konanie zastavené voči druhému spoluvlastníkovi dotknutých nehnuteľností, rovnako malo byť predmetné administratívne konanie zastavené aj voči nej. Správny súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého existujú dva dôvody pre zastavenie vyvlastňovacieho konania, a to ak a) vyvlastniteľ vezme návrh späť, b) v priebehu vyvlastňovacieho konania uzavrú vyvlastniteľ a vyvlastňovaný písomnú dohodu o získaní práva k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie účelu vyvlastnenia. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena uzatvoril dňa 04.05.2020 zmluvu o zriadení vecného bremena so spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, I. K., nar.XX.XX.XXXX, a preto bolo vyvlastňovacie konanie v zmysle § 12 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní voči tomuto spoluvlastníkovi zastavené. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie možno uskutočniť len, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Keďže v danom prípade bola so spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na jeho spoluvlastnícky podiel uzatvorená dohoda, a teda cieľ vyvlastnenia bol dosiahnutý dohodou, konanie o vyvlastnení sa voči nemu zastavilo a ďalej sa nevedie.

52. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena, sa pokúsil o uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena aj so žalobkyňou, avšak žalobkyňa návrh na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena neakceptovala. Ďalší účastník konania ako oprávnený z vecného bremena zaslal žalobkyni „Návrh na uzatvorenie dohody za účelom zriadenia vecného bremena zo dňa 11.02.2020“, ktorý jej bol doručený dňa 05.03.2020. Následne žalobkyňa zaslala oprávnenému z vecného bremena „Oznámenie“ zo dňa 28.05.2020, v ktorom uviedla, že s jeho návrhom nesúhlasí. Na uvedený návrh a nesúhlas žalobkyne s týmto návrhom poukázala aj samotná žalobkyňa vo svojej replike, pričom k nej aj priložila uvedené Oznámenie zo dňa 28.05.2020. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa § 9 ods. 3 písm. e) zákona o vyvlastňovaní je povinnou prílohou návrhu na vyvlastnenie aj dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný, pričom podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. V predmetnom prípade tak s poukazom na zákona o vyvlastňovaní v spojení s ust. je bezvýslednosť pokusu o zriadenie vecného bremena preukázaná doručenkou zo dňa 05.03.2020 o doručení zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody a odpoveďou žalobkyne zo dňa 28.05.2020, v ktorej vyjadrila nesúhlas s návrhom na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena k pozemkom vo verejnom záujme. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vedenie vyvlastňovacieho konania voči žalobkyni ako spoluvlastníčke pozemkov, ktorá odmietla uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena a nebol daný žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie vyvlastňovacieho konania voči nej v zmysle zákona o vyvlastňovaní, a to bez ohľadu na to, že vyvlastňovacie konanie voči spoluvlastníkovi tých istých pozemkov, I. K., bolo zastavené z dôvodu, že tento spoluvlastník uzatvoril s navrhovateľom dohodu o zriadení vecného bremena.

53. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil aj námietky žalobkyne, týkajúce sa právoplatného územného rozhodnutia, projektovej dokumentácie, ako aj stavebného (vodnoprávneho) konania, pretože tieto sa netýkajú predmetného vyvlastňovacieho konania. Ide o iné samostatné konania a rozhodnutia, v ktorých si žalobkyňa mohla a mala tieto námietky uplatniť. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o obmedzení vlastníckeho práva žalobkyne za účelom zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného z vecného bremena (tu ďalšieho účastníka konania). Správny súd sa preto

uvedenými námietkami týkajúcimi sa iných konaní a rozhodnutí, a nie predmetného vyvlastňovacieho konania, nezaoberal, keďže prieskumná právomoc správneho súdu v tejto veci je obmedzená len na predmet tohto súdneho prieskumu, ktorým je vyvlastňovacie konanie, v ktorom boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie.

54. Žalobkyňa argumentovala, že pre rozhodnutie o vyvlastnení dotknutých pozemkov nie sú splnené a ani v konaní odôvodnené jednotlivé podmienky vyvlastnenia a podľa nej by bolo vhodné celé územné konanie zopakovať. Správny súd poukazuje na ust. § 2 zákona o vyvlastňovaní, ktorý stanovuje podmienky vyvlastnenia. Na základe tohto ustanovenia vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie tiež musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania (ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní) a rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Správny súd má za to, že všetky tieto podmienky boli v predmetnej veci splnené a tak v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí sú tieto podmienky riadne odôvodnené. Predmetný návrh na obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena na nehnuteľnosti žalobkyne bol podaný z dôvodu výstavby verejnej kanalizácie ako líniovej stavby, pričom verejným záujmom je všeobecný väčšinový záujem na uskutočnení tejto stavby, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Predmetná stavba je súčasťou Územného plánu obce Kováčová, schváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. 116/06 zo dňa 28.02.2006. Verejný záujem bol tiež preukázaný aj v územnom konaní ukončenom územným rozhodnutím č. 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30.03.2017, vydaným mestom Zvolen, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2017/020078-2-MR zo dňa 13.07.2017, právoplatným dňa 02.08.2017, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -100 zo dňa 13.06.2018, právoplatným dňa 20.08.2018. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30. marca 2022, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že „podľa ust. zákona o vyvlastňovaní, ktoré reflektuje , možno vyvlastnenie uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Verejný záujem sleduje legitímne spoločenské, hospodárske, ekonomické, resp. iné záujmy a predstavuje hodnotu, ktorá je (vo všeobecnosti) nadradená nad základné právo, resp. viaceré základné práva a slobody. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný. Práve líniové stavby možno vnímať ako príklad, na ktorom sa podstata verejného záujmu ilustruje. Z povahy vyvlastňovania pre potreby realizácie líniových stavieb plynie jednak široký okruh subjektov dotknutých núteným obmedzením vlastníckeho práva, jednak jeho rozsiahly územný záber, ktorý je nutné vnímať aj vo svetle rozdrobenosti vlastníctva k pôde.“. Tak je tomu aj v tomto prípade, keď predmetná stavba – verejná kanalizácia, pre ktorú bolo obmedzené vlastnícke právo žalobkyne zriadením vecného bremena, je líniovou stavbou. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že preukázanie verejného záujmu prvostupňový orgán konštatuje len prostredníctvom územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. j. SÚ 3477/2016-Če-rozh. zo dňa 30. marca 2017, keďže v prvostupňovom rozhodnutí riadne odôvodnil, čo je verejným záujmom na výstavbe kanalizácie, poukázal pritom na , územné rozhodnutie o umiestnení tejto líniovej stavby – verejnej kanalizácie ako aj na potrebu jej výstavby s ohľadom na Územný plán obce Kováčová, schváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. 116/06 zo dňa 28.02.2006, kde je táto líniová stavba zahrnutá.

55. Prvostupňový orgán obmedzil vlastnícke právo žalobkyne len v nevyhnutnej miere za účelom výstavby verejnej kanalizácie len na pozemkoch, na ktorých sa má táto verejná kanalizácia stavať. Za vyvlastnenie pozemkov žalobkyne zriadením vecného bremena prvostupňový orgán určil náhradu vo výške 2,92 €/m2 za 145 m2, k spoluvlastníckemu podielu 1 k celku = 211,70 Eur, pričom podkladom pri určení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zodpovedajúceho zriadeniu vecného bremena použil znalecký posudok č. 175/2021 zo dňa 22.10.2021 vypracovaný znalcom E. F. G., A. H. I. XX, XXX XX J. (viď. odsek 49 tohto rozsudku). Tiež bolo preukázané, že žalobkyňa odmietla uzatvoriť s oprávneným z vecného bremena dohodu o zriadení vecného bremena (viď. odsek 52 tohto rozsudku). Skutočnosť, že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, mal prvostupňový orgán za preukázané územným rozhodnutím (viď. odsek 50 tohto rozsudku). Rozsah vyvlastnenia je uvedený vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia, kde sú presne vymedzené

pozemky, na ktorých sa vecné bremeno zriaďuje a rozsah vecného bremena určením povinností žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti strpieť na dotknutých pozemkoch vo vyznačenom rozsahu v geometrickom pláne umiestnenie zariadenia verejnej kanalizácie, umožniť v nevyhnutnej miere vstup na dotknuté pozemky automobilmi, mechanizmami a pešo za účelom výkonu prác spojených s údržbou, prevádzkou, odstraňovaním porúch, vykonávaním opráv a rekonštrukcií zariadenia verejnej kanalizácie na pozemkoch umiestnených a bez súhlasu oprávneného z vecného bremena a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie nebudovať nad kanalizačným potrubím stavby, neumiestňovať trvalé zariadenia, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, nevysádzať trvalé porasty, neumiestňovať skládky, nevykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k potrubiu alebo ktoré by mohli ohroziť jeho technický stav, oplotenie a povrchové úpravy realizovať ľahko rozoberateľným spôsobom. Správny súd tiež poukazuje na , z ktorého priamo vyplývajú oprávnenia a povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie. Na základe vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že jednotlivé podmienky vyvlastnenia boli splnené a prvostupňovým orgánom ako aj odvolacím orgánom riadne odôvodnené, preto ani táto žalobná námietka nie je dôvodná.

56. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie na strane 10 podáva nesprávny výklad , keď za všeobecný predpis o vyvlastňovaní označuje zákon o vyvlastňovaní, hoci citovaný paragraf odkazuje v poznámke 13 na až 116 stavebný zákon. Správny súd konštatuje, že skutočne v znení zákona do 31.03.2024 bol pod poznámkou 13, na ktorý odkazuje tohto zákona, uvedené „ až 116 stavebný zákon“ ako všeobecný predpis o vyvlastňovaní, pričom prvostupňový orgán uviedol vo svojom rozhodnutí ako všeobecný predpis o vyvlastňovaní , avšak podľa správneho súdu nejde o chybu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán napriek zneniu poznámky pod č. 13 uviedol správne všeobecný predpis o vyvlastňovaní, ktorým je o vyvlastňovaní. Za pravdu mu dáva aj skutočnosť, že zákonodarca opravil znenie poznámky č. 13, ktorá s účinnosťou od 01.04.2024 už správne odkazuje na o vyvlastňovaní ako na všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

57. Ohľadom poukazovania žalobkyne na nesúlad medzi výrokom prvostupňového rozhodnutia a jeho odôvodnením, tvrdenia žalobkyne, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci, prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, neodôvodnené, svojvoľné (arbitrárne), vnútorne rozporné, vo viacerých častiach duplicitné, podávajúce nezákonný či nedostatočný výklad zákona, zámerne popierajúce základné zásady dokazovania v správnom konaní, obsahujúce zväčša jednovetové konštatovania či niekoľkovetové slovné celky bez vlastného hlbšieho odôvodnenia či odkazu na znenie zákona, nesprávne interpretujúce skutočnosti uvedené v námietkach účastníkov konania, rovnako tak za nezákonný možno považovať aj postup správneho orgánu pri/pred vydávaní/ vydaním rozhodnutia a v samotnom vyvlastňovacom konaní, v prvostupňovom rozhodnutí bez riadneho odôvodnenia námietok absentuje voľné hodnotenie dôkazov, námietky neboli odôvodnené aj vo vzťahu k ostatným zisteniam a podkladom prvostupňového rozhodnutia, správny súd konštatuje, že nejde konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú dôvodné. Správny súd uvádza, že žalobkyňou v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobkyne s napadnutými rozhodnutiami, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

58. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v , pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobkyňou v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobkyne s rozhodnutiami prvostupňového orgánu a žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobkyne, ku ktorým dospela výlučne na základe svojich

tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutých rozhodnutiach, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobkyňou v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. ďalších podaniach žalobkyne, alebo prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada.

60. Správny súd na záver uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby, všetkých vyjadrení a administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zistil skutkový stav, vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup prvostupňového orgánu a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobkyňou v správnej žalobe.

61. O návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom znalca E. F. G. k vypracovaniu znaleckého posudku č. 175/2021 správny súd rozhodol uznesením na pojednávaní konanom dňa 12.06.2024 tak, že tento dôkaz podľa § 121 ods. 1 nevykoná, a to z dôvodu, že to nepovažoval pre rozhodnutie vo veci potrebné.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyne, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

63. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

64. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

65. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

66. Trovy konania vo vzťahu k žalobe žalobkyne posudzoval správny súd podľa pomeru úspechu vo veci. Správny súd žalobkyni v zmysle (a contrario) náhradu trov konania nepriznal, keďže nebola v konaní úspešná. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať ( ). Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle (a contrario), pretože mu nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. O priznanie iných trov ďalší účastník konania nepožiadal.

67. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( ). 67. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa a v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa a sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.