Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14T-4-2022.pdf
PDF · 103.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14T/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného W. A. G. A., pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2022 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný W. A. G. A., E.. XX.XX.XXXX K. M., C. W. X. J. I. Č. XXXX/XX, S., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov
je vinný, že
1/ dňa 08.08.2021 v čase asi o 22.30 hod. v S. E. Q. S., pri schodoch medzi obytným domom č. XXXX a obchodným domom T. O., obžalovaný kráčal za P. M., ktorú po chvíli nečakane sotil na zem, škrtil ju a požadoval po nej sex, vulgárne jej nadával, pretože kričala, pričom sa jej podarilo vytrhnúť sa mu, následne ju však dobehol, opäť ju hodil na zem do kríkov a poškodená zo strachu, aby jej neublížil si vyzliekla krátke nohavice a dovolila mu vykonať nechránený pohlavný styk zozadu, pričom ju držal za krk, súlož však prerušil, nakoľko sa zľakol okoloidúcich ľudí a utiekol preč, čím poškodenej P. M., J. I. S., B. XXXX/XX, spôsobil podľa lekárskej správy povrchovú tržnú ranu na malíčku pravej ruky a škrabanec na vnútornom ľavom stehne,
2/ dňa 08.08.2021 v čase okolo 02.45 hod. v S. E. Q. Š. pri kultúrnom dome, pristúpil k O. Č., ktorej po predchádzajúcom oslovení a krátkej komunikácii v anglickom jazyku povedal po slovensky: „Daj mi pusu“, na čo O. Č. nereagovala a preto ju odzadu začal chytať cez šaty za zadok, následne ju začal chytať za zadok pod šatami, čomu sa snažila brániť tým, že chcela z miesta odísť a zároveň mu niekoľkokrát chytila a odsotila ruku, avšak tento pokračoval a rukou jej odzadu siahol pod šatami medzi nohy, na čo zastavila a rázne ho po anglicky vyzvala, aby s tým prestal a povedala mu, že mu žiadnu pusu nedá, čo nerešpektoval, chytil ju pravou rukou za sánku a ľavou rukou jej začal chytať prsia a snažil sa ju pobozkať na ústa, kedy ho poškodená od seba odtlačila, ale obžalovaný jej dal facku, po ktorej sa prestala brániť a žiadala ho, aby ju nechal na pokoji, čo opäť nerešpektoval, chytil ju pravou rukou za tvár v oblasti sánky a dal jej bozk na ústa tak, že jej strčil svoj jazyk do úst, ďalej už nepokračoval, lebo bol vyrušený hlasmi ľudí v blízkosti, zľakol sa a z miesta ušiel, pričom následne poškodená pokračovala rýchlou chôdzou domov a v čase okolo 03.10 hod. na ulici E. ako prichádzala k činžiaku, kde býva, ju opäť dobehol a chytil odzadu rukou za ústa, snažil sa ju zvaliť na zem, čomu sa bránila krikom a obvineného sa snažila udrieť taškou s čistiacimi prostriedkami, on v konaní pokračoval až do tej chvíle, kým krik nepočul manžel poškodenej, ktorý očakával doma jej príchod a cez okno zakričal na neho, kedy sa dal na útek, čím poškodenej O. Č., J. I. S., M. XX/XX, bez prihlásenia bytom S., E. XX/XX, nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
3/ dňa 22.06.2021 v čase okolo 00.25 hod. v meste S., E. Q. P., pri zadnom vchode obytného bloku nachádzajúceho sa na ulici Ž. Č. XXXX/X dobehol k poškodenej P. I., ktorej sa bez slov, silou snažil strhnúť dámsku kabelku prevesenú cez pravé rameno, následne ju zhodil na zem, kde s ňou zápasil, kedy ju prevrátil na bok, po čom sa mu podarilo zmocniť sa kabelky a mobilného telefónu značky Iphone 8, ktorý jej pravdepodobne pri páde vypadol na zem a s takto odcudzenou kabelkou a mobilným telefónom sa dal na útek, pri ktorom po pár metroch stratil odcudzený telefón, ktorý mu spadol do trávy, pri úteku zamieril v meste S. E. Q. P. k obytnému bloku Č. XXXX/X, pred ktorým si čupol do trávy a začal prehľadávať odcudzenú kabelku, v ktorej našiel peňaženku s obsahom občiansky preukaz, vodičský preukaz, zdravotná kartička poistenca Dôvera, všetky na meno P. I., hotovosť vo výške 20,- eur, 4 kusy gastrolístkov v hodnote 4,20 eur za jeden kus, osvedčenia o evidencii časť I, patriace k motorovému vozidlu značky Škoda Rapid, evidenčného čísla I.-XXXIA, ktorého vlastníkom je spoločnosť Lidl Slovenská republika v.o.s., so sídlom Ružinovská I/E, Bratislava ako aj k tomuto vozidlu patriacej palivovej karty čerpacej stanici Shell a palivovej karty čerpacej stanici OMV, kedy však bol vyrušený osobou nachádzajúcou sa v okne obytného bloku, po čom z miesta ušiel smerom k ulici Č. a týmto konaním spôsobil P. I. povrchové zranenia bez potreby lekárskeho ošetrenia, a to v podobe škrabancov na oboch ramenách a odreninu na pravom kolene, odcudzením mobilného telefónu a peňaženky s popísaným obsahom bola P. I., trvale bytom S., Ž. XXXX/X, spôsobená škoda vo výške 584,80 eur a spoločnosti LIDL odcudzením palivových kariet a osvedčenia o evidencii škoda vo výške najmenej 6,- eur.
teda
v bode 1/
násilím donútil ženu k súloži
v bode 2/
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám
v bode 3/
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
tým spáchal
v bode 1/
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona
v bode 2/
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona
v bode 3/
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá :
Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) a písmeno l) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona trest vyhostenia na dobu 10 (desať) rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej P. I., E.. XX.XX.XXXXv M., J. I. Ž. XXXX/X, S. spôsobenú škodu vo výške 300 (tristo) €.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO:35 793 783, spôsobenú škodu vo výške 6 (šesť) €.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO:35 793 783 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú P. M., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J. I. B. XXXX/ XX, S., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú O. Č., E.. XX.XX.XXXX K. X., J. I. M. XX/XX, S., Z. I. E. XX/XX, S.Ď., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. X Z. XXX/XX/XXXX zo dňa 19.05.2022 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti obžalovanému W. A. G. A., E.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2022 v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov v bodoch 1 až 3 obžaloby, v zmysle čoho súd podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov a oboznámením znaleckých posudkov.
Súd vo vzťahu k trestu, náhrade škody a ochrannému opatreniu vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - Odpis registra trestov z čl. 612, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z čl. 613, znalecký posudok č. 25/2022 z čl. 286-292, znalecký posudok č. 2/2022 z čl. 246-268, znalecký posudok č. 12/2022 z čl. 220-232. Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku prečítané návrhy na náhradu škody neprítomných poškodených. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemá v evidencii evidovaný žiaden priestupok. Zo znaleckého posudku č. 2/2022 Mgr. Jolany Múdrej, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých zo dňa 27.02.2022 vyplýva, že osobnosť obžalovaného je menej diferencovaná, subjektivisticky disponovaná, sebaneistá, ľahko ovplyvniteľná vlastnými emóciami, s emocionálne nestabilnými, dependentnými (citovo závislými) a narcistickými rysmi. U obžalovaného je mierne oslabená schopnosť chápať potrebu a zmysel právnych noriem. Agresivita nepatrí do trvalej osobnostnej výbavy obžalovaného a nie je bežným prejavom jeho správania, vzhľadom na emocionálnu labilitu, u neho v emočne vypätých záťažových situáciách nemožno vylúčiť sklon k impulzívnemu či agresívnemu správaniu. Aktuálne jeho sklon k agresivite pravdepodobne súvisí s psychickým ochorením. Znalkyňa odporučila nariadiť obžalovanému psychiatrickú liečbu. Zo znaleckého posudku č. 25/2022 MUDr. Ivana André, PhD., MPH, MHA, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia zo dňa 30.03.2022 súd zistil, že obžalovaný duševnou chorobou netrpel a netrpí, je nedostatočne spoločensky adaptovaný a škodlivým spôsobom užíva alkohol. Alkoholová opojenosť ovplyvňovala konanie obžalovaného, nie však do takej miery, že by nedokázal rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie aj ovládať. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len nepodstatne, forenzne nevýznamne, bol a je schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného možno predpokladať viaceré sociálne a kultúrne odlišnosti, prejavy agresívnej techniky sexuálnej interakcie boli u neho spustené účinkom
alkoholu, sexuálna deviácia nebola zistená, pobyt obžalovaného sa slobode sa ako nebezpečný pre spoločnosť nejaví, ochranné liečenie znalec nenavrhuje.
Zo znaleckého posudku č. 12/2022 MUDr. Mária Straku, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria zo dňa 31.01.2022 bolo zistené, že obžalovaný netrpí látkovou závislosťou, v čase skutkov bol zrejme v stave prostej opitosti, ktorú si navodil sám, pričom opitosť nie je duševná porucha ani choroba, ale dobrovoľne si osobou navodený stav so všeobecne známymi konsekvenciami. Obžalovanému nie je potrební nariadiť žiadnu psychiatrickú, protialkoholickú či ochrannú protitoxikomanickú liečbu, na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný. Jeho duševný stav ďalej nie je potrebné skúmať, netrpí žiadnou takou formou duševnej poruchy, ktorá by nejakým forenzne významným spôsobom ovplyvňovala jeho rozpoznávacie či ovládacie schopnosti v čase spáchania činu alebo v aktuálnom čase.
Z prečítaných návrhov na náhradu škody súd zistil, že poškodená O. Č., E.. XX.XX.XXXX K. X., J. I. M. XX/XX, S., prechodne bytom E. XX/XX, S., pri výsluchu dňa 10.08.2021 uplatnila nárok na náhradu škody, avšak škodu ani v minimálnej výške nešpecifikovala, poškodená P. M., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J. I. B. XXXX/XX, S. pri výsluchu dňa 10.08.2021 uplatnila nárok na náhradu škody, ani ona však výšku škody ani v minimálnej výške nešpecifikovala, poškodená P. I., pri svojom výsluchu dňa 22.06.2021 uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 300,-€ a splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti LIDL Slovenská republika v.o.s., Ružinovská 1/E, 821 02 Bratislava dňa 01.02.2021 uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 50,- €.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného vzhliadol dve významné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život a k trestnej činnosti sa priznal a úprimne ju oľutoval. Zároveň bola zistená prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu.
Súd ukladal trest odňatia slobody ako trest úhrnný, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov, pričom vychádzal zo základnej trestnej sadzby najprísnejšieho z nich, teda zo sadzby v ustanovení § 199 odsek 1 Trestného zákona, ktorá je 5 až 10 rokov. Následnou aplikáciou § 41 odsek 2 Trestného zákona z dôvodu, že jeden zo spáchaných úmyselných trestných činov je zločin, bola horná hranica už upravenej trestnej sadzby v režime podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona zvýšená o jednu tretinu. Po uvedenej zákonnej modifikácii súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 60 mesiacov až 133 mesiacov a 10 dní.
S prihliadnutím na osobu páchateľa, najmä na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, súd ukladal trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pričom takýto trest považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý. Uloženie vyššieho trestu súd nepovažoval za potrebné s prihliadnutím na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý nemá záznam v registri trestov a ani v registri priestupkov a pri jeho ukladaní súd vzal do úvahy aj dĺžku súčasne uloženého trestu vyhostenia, ktorý uložil v hornej polovici trestnej sadzby (10 rokov) a tiež aj priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutkov a ich úprimné oľutovanie na hlavnom pojednávaní, ktoré je významnou poľahčujúcou okolnosťou. Na druhej strane uloženie nižšieho trestu odňatia slobody by podľa názoru súdu v kontexte vyššie uvedených skutočností dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu k spoločnosti. Preto aj napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, kedy opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 („ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť
aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“), možno pristúpiť aj k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, s prihliadnutím na okolnosti skutkov, kedy vo všetkých troch prípadoch išlo o násilnú trestnú činnosť, súd k mimoriadnemu zníženiu trestu nepristúpil, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu nemal za to, že by použitie (upravenej) zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania.
Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Navyše, zaradenie do ústavu s vyšším stupňom stráženia podľa názoru súdu by nijakým spôsobom v danom prípade nepomohlo k lepšej resocializácii a takpovediac k usporiadaniu si morálnych hodnôt obžalovaného.
Súd obžalovanému uložil aj trest vyhostenia podľa § 65 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona a to vo výmere 10 rokov.
Podľa § 65 ods. 1 Trestného zákona ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem , súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Podľa § 65 ods. 2 Trestného zákona trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. To však neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
Trest vyhostenia súd ukladal aj napriek tomu, že obžalovaný je rodinným príslušníkom občana členského štátu Európskej únie (občanom členského štátu Európskej únie je manželka obžalovaného S. G., pričom podľa § 2 odsek 5 písmeno a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je rodinným príslušníkom občana únie štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je jeho manžel) a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, kedy nemožno takýto druh trestu páchateľovi uložiť. Uvedené však neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. V prípade obžalovaného mal súd za to, že trestnou činnosťou, ktorej sa dopustil a ku ktorej sa priznal obžalovaný vážne ohrozil verejný poriadok a bezpečnosť osôb a to tým, že násilím donútil ženu k súloži, násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Definíciu pojmu verejného poriadku obsahuje § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z. z., podľa ktorého ohrozením verejného poriadku sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb, alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.
V prípade obžalovaného bolo preto namieste posúdiť jeho správanie, ktorým sa dopúšťal násilnej trestnej činnosti, ako kvalifikované porušenie verejného poriadku a teda ako konanie, ktoré bolo možné posúdiť aj ako vážne ohrozenie verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že sa u obžalovaného nejednalo o jednorazové zlyhanie, ale o opakované a cielene premyslené násilné konanie, ktoré jednoznačne vykazovalo znaky vážneho narušenia a ohrozenia verejného poriadku. Zo správania obžalovaného je tak možné podľa názoru súdu dôvodiť existenciu dôvodného nebezpečenstva, že by obžalovaný v prípade neuloženia trestu vyhostenia mohol ohroziť a narušiť verejný poriadok aj ešte závažnejším spôsobom, lebo je zrejmé, že svojim konaním opakovane ignoroval a porušoval právne predpisy Slovenskej republiky.
Navyše, v rámci znaleckého dokazovania boli znalcami konštatované viaceré sociálne a kultúrne odlišnosti, mierne oslabená schopnosť chápať potrebu a zmysel právnych noriem ako aj skutočnosť, že
obžalovaný je nedostatočne spoločensky adaptovaný, z ktorých dôvodov tiež obžalovaný predstavuje riziko pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok.
Ochranné psychiatrické liečenie navrhované znalkyňou Mgr. Jolanou Múdrou, odbor psychológia súd neukladal, nakoľko obaja znalci z odvetvia psychiatria (MUDr. Mário Straka ako aj MUDr. Ivana André, PhD., MPH, MHA) sa zhodne v rámci záverov podaných znaleckých posudkov vyjadrili, že obžalovanému nie je potrebné nariadiť žiadnu psychiatrickú, protialkoholickú či protitoxikomanickú liečbu a že na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný.
Nakoľko škoda, ktorú si poškodená P. I., E.. XX.XX.XXXX K. M., J. I. Ž. XXXX/X, S. riadne a včas uplatnila, je súčasťou popisu skutkovej vety výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku, súd v adhéznom konaní uložil obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť predmetnú škodu poškodenej nahradiť. Napriek tomu, že súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku bola škoda vo výške 584,80 €, súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu iba vo výške uplatnenej samotnou poškodenou, pretože súd nemôže priznať poškodenému nárok na náhradu škody vo výške presahujúcej jeho návrh. V paralele s civilným konaním teda nemôže konať ultra petitum.
Naopak, v prípade spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., súd uložil obžalovanému povinnosť na náhradu škody vo výške, ktorá je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, vo vzťahu ku ktorému skutku obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný. Vo zvyšku jeho nároku na náhradu škody a teda v rozsahu presahujúcom uvedenú výšku škody, ktorá je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, súd poškodeného odkázal na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vo zvyšku nároku poškodeného na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poškodená O. Č., E.. XX.XX.XXXX K. X., J. I. M. XX/XX, S., prechodne bytom E. XX/XX, S. si do skončenia prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody, pričom neuviedla výšku ani dôvod ňou uplatneného nároku.
Poškodená P. M., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J. I. B. XXXX/XX, S. pri výsluchu dňa 10.08.2021 uplatnila nárok na náhradu škody, ani ona však neuviedla ani minimálnu výšku a ani dôvod uplatneného nároku.
Poškodený je v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, avšak návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Vzhľadom k tomu, poškodené P. M. a O. Č. neuviedli ani minimálnu výšku a dôvod uplatneného nároku, súd obe poškodené s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.