Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/86/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 01.07.2022, č. k. -644, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2022 takto

rozhodol:

Podľa , , sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste. Podľa sa obžalovaný

A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., Egyptská arabská republika trvale bytom E. XXXX/XX, F., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j e

Podľa s poukazom na , , s použitím , a , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa písmeno a) sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia na dobu 5 (päť) rokov.

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 01.07.2022, č. k.14T/4/2022-644 uznal obžalovaného: A. B. C. B. za vinného, že

1/ dňa 08.08.2021 v čase asi o 22.30 hod. v F. G. H. F., pri schodoch medzi obytným domom č. XXXX a obchodným domom COOP Jednota, obžalovaný kráčal za I. D., ktorú po chvíli nečakane sotil na zem, škrtil ju a požadoval po nej sex, vulgárne jej nadával, pretože kričala, pričom sa jej podarilo vytrhnúť sa mu, následne ju však dobehol, opäť ju hodil na zem do kríkov a poškodená zo strachu, aby jej neublížil si vyzliekla krátke nohavice a dovolila mu vykonať nechránený pohlavný styk zozadu, pričom ju držal za

krk, súlož však prerušil, nakoľko sa zľakol okoloidúcich ľudí a utiekol preč, čím poškodenej I. D., trvale bytom F., J. XXXX/XX, spôsobil podľa lekárskej správy povrchovú tržnú ranu na malíčku pravej ruky a škrabanec na vnútornom ľavom stehne, 2/ dňa 08.08.2021 v čase okolo 02.45 hod. v F. G. H. K. pri kultúrnom dome, pristúpil k L. E., ktorej po predchádzajúcom oslovení a krátkej komunikácii v anglickom jazyku povedal po slovensky: „Daj mi pusu“, na čo L. E. nereagovala a preto ju odzadu začal chytať cez šaty za zadok, následne ju začal chytať za zadok pod šatami, čomu sa snažila brániť tým, že chcela z miesta odísť a zároveň mu niekoľkokrát chytila a odsotila ruku, avšak tento pokračoval a rukou jej odzadu siahol pod šatami medzi nohy, na čo zastavila a rázne ho po anglicky vyzvala, aby s tým prestal a povedala mu, že mu žiadnu pusu nedá, čo nerešpektoval, chytil ju pravou rukou za sánku a ľavou rukou jej začal chytať prsia a snažil sa ju pobozkať na ústa, kedy ho poškodená od seba odtlačila, ale obžalovaný jej dal facku, po ktorej sa prestala brániť a žiadala ho, aby ju nechal na pokoji, čo opäť nerešpektoval, chytil ju pravou rukou za tvár v oblasti sánky a dal jej bozk na ústa tak, že jej strčil svoj jazyk do úst, ďalej už nepokračoval, lebo bol vyrušený hlasmi ľudí v blízkosti, zľakol sa a z miesta ušiel, pričom následne poškodená pokračovala rýchlou chôdzou domov a v čase okolo 03.10 hod. na ulici G. ako prichádzala k činžiaku, kde býva, ju opäť dobehol a chytil odzadu rukou za ústa, snažil sa ju zvaliť na zem, čomu sa bránila krikom a obvineného sa snažila udrieť taškou s čistiacimi prostriedkami, on v konaní pokračoval až do tej chvíle, kým krik nepočul manžel poškodenej, ktorý očakával doma jej príchod a cez okno zakričal na neho, kedy sa dal na útek, čím poškodenej L. E., trvale bytom F., D. XX/XX, bez prihlásenia bytom F., G. XX/XX, nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, 3/ dňa 22.06.2021 v čase okolo 00.25 hod. v meste F., G. H. I., pri zadnom vchode obytného bloku nachádzajúceho sa na ulici M. E. XXXX/X dobehol k poškodenej I. N., ktorej sa bez slov, silou snažil strhnúť dámsku kabelku prevesenú cez pravé rameno, následne ju zhodil na zem, kde s ňou zápasil, kedy ju prevrátil na bok, po čom sa mu podarilo zmocniť sa kabelky a mobilného telefónu značky Iphone 8, ktorý jej pravdepodobne pri páde vypadol na zem a s takto odcudzenou kabelkou a mobilným telefónom sa dal na útek, pri ktorom po pár metroch stratil odcudzený telefón, ktorý mu spadol do trávy, pri úteku zamieril v meste F. G. H. I. k obytnému bloku číslo XXXX/X, pred ktorým si čupol do trávy a začal prehľadávať odcudzenú kabelku, v ktorej našiel peňaženku s obsahom občiansky preukaz, vodičský preukaz, zdravotná kartička poistenca Dôvera, všetky na meno I. N., hotovosť vo výške 20,- eur, 4 kusy gastrolístkov v hodnote 4,20 eur za jeden kus, osvedčenia o evidencii časť I, patriace k motorovému vozidlu značky Škoda Rapid, evidenčného čísla N., ktorého vlastníkom je spoločnosť Lidl Slovenská republika v.o.s., so sídlom Ružinovská I/E, Bratislava ako aj k tomuto vozidlu patriacej palivovej karty čerpacej stanici Shell a palivovej karty čerpacej stanici OMV, kedy však bol vyrušený osobou nachádzajúcou sa v okne obytného bloku, po čom z miesta ušiel smerom k ulici E. a týmto konaním spôsobil I. N. povrchové zranenia bez potreby lekárskeho ošetrenia, a to v podobe škrabancov na oboch ramenách a odreninu na pravom kolene, odcudzením mobilného telefónu a peňaženky s popísaným obsahom bola I. N., trvale bytom F., M. XXXX/X, spôsobená škoda vo výške 584,80 eur a spoločnosti LIDL odcudzením palivových kariet a osvedčenia o evidencii škoda vo výške najmenej 6,- eur. teda v bode 1/ násilím donútil ženu k súloži v bode 2/ násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám v bode 3/ proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

čím spáchal

v bode 1/

zločin znásilnenia podľa v bode 2/ zločin sexuálneho násilia podľa v bode 3/ zločin lúpeže podľa .

Za to bol odsúdený podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a písmeno l) a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa písmeno h)

, s použitím , a , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa písmeno a) bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , bol obžalovanému uložený trest vyhostenia na dobu 10 (desať) rokov. Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej I. N., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom M. XXXX/X, F. spôsobenú škodu vo výške 300 (tristo) €. Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. F. O., P., so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO:35 793 783, spôsobenú škodu vo výške 6 (šesť) €. Podľa súd poškodeného Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO:35 793 783 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa súd poškodenú I. D., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom J. XXXX/XX, F., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa súd poškodenú L. E., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom D. XX/XX, F., prechodne bytom G. XX/XX, F., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 22.07.2022 nasledovne (skrátene): Prvostupňový súd mu v trestnej sadzbe od 60 mesiacov do 133 mesiacov a 10 dní vymeral neprimerane vysoký trest so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, s ktorým nesúhlasí, pričom poukázal na základné zásady ukladania trestov. Vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní bolo z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, nevykonalo sa kontradiktórne hlavné pojednávanie, čo zakladá dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa , per analogiam tak, ako to vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu SR. Pri výmere trestu bolo potrebné zohľadniť mimoriadne zníženie trestu za použitia , pričom s týmto zákonným ustanovením sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyrovnal. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a poukázal na jeho ťaživé rodinné pomery a ťaživú rodinnú minulosť, čo súd nezohľadnil. Nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov, doteraz žiadnu násilnú trestnú činnosť nepáchal, išlo o exces z jeho správania. Nesúhlasí s uložením trestu vyhostenia vo výmere 10 rokov, pričom jeho uloženie považuje za rozporné s ustanovením , nakoľko je manželom občana členského štátu Európskej únie a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom súd nedostatočne odôvodnil zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. , vyplýva, že ak vo svojom rozhodnutí súd uprednostní verejný záujem, musí svoj postup náležite odôvodniť. Nad svojim konaním prejavil ľútosť, uvedomil si protiprávnosť svojho konania a očakáva spravodlivý a primeraný trest za súčasnej aplikácie , ktorý by mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 14.07.2022 nasledovne (skrátene): Uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov považuje za neprimerane mierny, v rozpore so zásadami na ukladanie trestov v zmysle a nasl. . Obžalovaný sa v krátkom čase dopustil troch mimoriadne závažných trestných činov, z ktorých každý je zločinom. Každého konania sa obžalovaný dopustil na inej osobe ženského pohlavia, pričom pri skutku zo dňa 08.08.2021 (skutok č. 2) bolo zrejme len „šťastnou“ náhodou, že taktiež nedošlo k znásilneniu poškodenej. Stotožňuje sa s priznaním jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vrátane priťažujúcej okolnosti podľa , nakoľko obžalovaný nepochybne spáchal viac trestných činov. Pri súčasnej právnej úprave dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, a preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby tak, ako to má na mysli stanovisko NS SR S 1/2011, ktoré vylučovalo súčasnú aplikáciu a .

Navrhuje, aby odvolací súd v zmysle , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest vo výmere minimálne 7 rokov. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 06.10.2022 nasledovne (skrátene): Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. V žiadnom prípade nemožno považovať uložený trest odňatia slobody obžalovanému za neprimerane mierny a v rozpore so zásadami ukladania trestov. Zároveň zopakoval odvolacie námietky týkajúce sa výšky uloženého trestu odňatia slobody uvedené v odvolaní zo dňa 22.07.2022. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie na deň 03.11.2022 o 13.00 hod., na ktorom sa osobne zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor, ktorí zotrvali na svojich odvolaniach a dôvodoch v nich uvedených. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaných odvolaní a z dôvodov v nich uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné.

Rozsudkom citovaným v odseku 1 tohto rozsudku bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaných zločinov. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v súlade s ustanovením vyhlásil, že sa cíti byť vinný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky uvedené v , , ,, a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Súd uznal vinu obžalovaného v celom rozsahu, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom a výrokom o náhrade škody. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že súd u obžalovaného vzhliadol dve významné poľahčujúce okolnosti podľa a , teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život a k trestnej činnosti sa priznal a úprimne ju oľutoval. Zároveň bola zistená prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle , pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností súd postupoval podľa , a znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti o jednu tretinu. Súd ukladal trest odňatia slobody ako trest úhrnný, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov, pričom vychádzal zo základnej trestnej sadzby najprísnejšieho z nich, teda zo sadzby v ustanovení , ktorá je 5 až 10 rokov. Následne aplikoval a , .

Súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, a preto mu uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Uloženie vyššieho trestu súd nepovažoval za potrebné s prihliadnutím na súčasné uloženie trestu vyhostenia, ktorý uložil v trvaní 10 rokov a tiež priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutkov a ich úprimné oľutovanie na hlavnom pojednávaní, ktoré je významnou poľahčujúcou okolnosťou. Na druhej strane uloženie nižšieho trestu odňatia slobody by podľa názoru súdu dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu k spoločnosti. Preto aj napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, kedy opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017, možno pristúpiť aj k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, s prihliadnutím na okolnosti skutkov, kedy vo všetkých troch prípadoch išlo o násilnú trestnú činnosť, súd k mimoriadnemu zníženiu trestu nepristúpil, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu nemal za to, že by použitie (upravenej) zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému uložil aj trest vyhostenia podľa , a a to vo výmere 10 rokov, a to aj napriek tomu, že obžalovaný je rodinným príslušníkom občana členského štátu Európskej únie (občanom členského štátu Európskej únie je manželka obžalovaného F. C.) a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, kedy nemožno takýto druh trestu páchateľovi automaticky uložiť. Uvedené však neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čo je aj prípad obžalovaného, ktorý vážne ohrozil verejný poriadok a bezpečnosť osôb a to tým, že násilím donútil ženu k súloži, násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. V prípade obžalovaného bolo preto namieste posúdiť jeho správanie, ktorým sa dopúšťal násilnej trestnej činnosti, ako kvalifikované porušenie verejného poriadku a teda ako konanie, ktoré bolo možné posúdiť aj ako vážne ohrozenie verejného poriadku a bezpečnosti štátu. U obžalovaného sa nejednalo o jednorazové zlyhanie, ale o opakované a cielene premyslené násilné konanie, ktoré jednoznačne vykazovalo znaky vážneho narušenia a ohrozenia verejného poriadku. Zo správania obžalovaného je tak možné dôvodiť existenciu dôvodného nebezpečenstva, že by obžalovaný, v prípade neuloženia trestu vyhostenia, mohol ohroziť a narušiť verejný poriadok ešte závažnejším spôsobom, lebo je zrejmé, že svojim konaním opakovane ignoroval a porušoval právne predpisy Slovenskej republiky. Navyše, v rámci znaleckého dokazovania boli znalcami konštatované viaceré sociálne a kultúrne odlišnosti, mierne oslabená schopnosť chápať potrebu a

zmysel právnych noriem ako aj skutočnosť, že obžalovaný je nedostatočne spoločensky adaptovaný, z ktorých dôvodov tiež obžalovaný predstavuje riziko pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok.

Obžalovaný a prokurátor vo svojich odvolaniach namietali proti vyššie citovaným úvahám súdu, pričom obžalovaný považoval uloženie trestu odňatia slobody prvostupňovým súdom za neprimerane prísne s uloženie trestu vyhostenia za nezákonné a prokurátor považoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody prvostupňovým súdom za neprimerane mierne, v oboch prípadoch odporujúce zásadám na ukladanie trestu (individuálnej a generálnej prevencie). Odvolací súd s odvolacími námietkami obžalovaného a prokurátora čiastočne súhlasí, pričom považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že prvostupňový súd správne posudzoval splnenie účelu trestu s ohľadom na kombináciu oboch uložených trestov, a to trestu odňatia slobody a trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

Obžalovaný bol prvostupňovým súdom odsúdený pre zločin znásilnenia podľa so sadzbou trestu odňatia slobody od 5 do 10 rokov, pre zločin sexuálneho násilia podľa so sadzbou trestu odňatia slobody od 5 do 10 rokov a zločin lúpeže podľa so sadzbou trestu odňatia slobody od 3 do 8 rokov. Predmetné trestné činy boli obžalovaným spáchané vo viacčinnom súbehu, pričom všetky tieto trestné činy sú zločinmi, a preto prvostupňový súd správne ukladal úhrnný trest za použitia asperačnej zásady podľa . Z dôvodu, že tak zločin znásilnenia ako aj zločin sexuálneho násilia majú stanovenú rovnakú sadzbu trestu odňatia slobody od 5 do 10 rokov, prvostupňový súd správne ako najprísnejšie trestný vyhodnotil, s poukazom na systematiku , zločin znásilnenia podľa , podľa ktorého ukladal trest. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v prípade obžalovaného je daná možnosť analogickej aplikácie ustanovenia , , nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine vo vzťahu ku všetkým skutkom uvedeným v podanej obžalobe, ktoré prvostupňový súd prijal, čím sa poškodený vzdal práva na dokazovanie na hlavnom pojednávaní a práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti výroku o vine, avšak uloženie trestu obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby nemožno, s poukazom na početnosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, považovať za primerané k dosiahnutiu účelu trestu. V tomto kontexte je nevyhnutné zdôrazniť, že aplikácia , je len možnosťou prvostupňového súdu, pričom súd je povinný uložením trestu sledovať dosiahnutie účelu trestu (individuálnej a generálnej prevencie). Obžalovaný v podanom odvolaní namieta aj možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa , pričom súd žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, pre ktoré by použitie zákonom stanovej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, nezistil. Spáchania trestných činov pod vplyvom alkoholu, ako obžalovaný sám uvádza, nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, či jednorazový exces, nakoľko obžalovaný sa trestného činu uvedeného v bode 3/ dopustil cca 2 mesiace pred trestnými činmi uvedenými v bode 1/ a 2/ obžaloby a účinku alkoholu na jeho osobu si musel byť vedomý. Ťaživá rodinná minulosť obžalovaného rovnako nepredstavuje žiadnu výnimočnú okolnosť, ktorá by si zasluhovala osobitné zohľadnenie pri určení výmery trestu odňatia slobody. Obžalovanému bola daná možnosť etablovať sa v podmienkach Slovenskej republiky, bol mu tu udelený trvalý pobyt, oženil sa a tak mal reálnu možnosť zaradiť sa do bežného života. Ani doterajší riadny spôsob života obžalovaného či jeho priznanie sa k spáchanej trestnej činnosti a úprimná ľútosť nad jej spáchaním neprestavujú žiadnu mimoriadnu okolnosť prípadu, ale tieto skutočnosti boli prvostupňovým súdom správne zohľadnené ako poľahčujúce okolnosti. Odvolací súd považuje uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov (takmer na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby) za neprimerane mierne a v tomto ohľade odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné. Pri ukladaní trestu je nevyhnutné zohľadniť tak mnohosť ako aj závažnosť spáchanej trestnej činnosti a za jej spáchanie uložiť trest, ktorý naplní podmienky tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Je potrebné si uvedomiť, že uloženie trestu odňatia slobody má výrazné prvky tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom pri uložení trestu vyhostenie prevláda prvok generálnej prevencie, kedy je obžalovanému po uloženú dobu zakázané vstúpiť na územie Slovenskej republiky, v dôsledku čoho je možné predchádzať páchaniu trestnej činnosti jeho osobou na území Slovenskej republiky. Pri páchateľovi tak závažnej trestnej činnosti nie je namieste znižovať prvky individuálnej prevencie, teda prevýchovy obžalovaného, v prospech generálnej prevencie, a preto je potrebné uložiť mu prísnejší trest odňatia slobody, ako to urobil prvostupňový súd.

Odvolací súd v prospech obžalovaného zohľadnil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, urobenie vyhlásenie o vine a dospel k záveru, že za primeraný trest tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti ako aj k osobe obžalovaného predstavuje trest odňatia slobody na 6 rokov a 6 mesiacov. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu a prokurátora, že v prípade aplikácie tzv. asperačnej zásady je namieste aj zohľadnenie priťažujúcej okolnosti podľa . Podľa na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciu ustanovenia možno jednoznačne kvalifikovať ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia prišlo k zmene (zvýšeniu) trestnej sadzby, a to zvýšení hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Z tohto dôvodu (zvýšenia trestnej sadzby) nemožno na spáchanie viacerých trestných činov prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa . Ustanovenie nerozlišuje medzi zvýšením hornej a dolnej sadzby trestu odňatia slobody (ako prokurátor), ale vychádza len zo sprísnenia sadzby trestu odňatia slobody po aplikácii príslušného hmotnoprávneho ustanovenia (v tomto prípade ). Ak by súd páchateľovi rovnako zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa a prevažoval by pomer priťažujúcich okolností, prišlo by k sprísneniu trestnej sadzby aj podľa aj podľa , čo by bolo v rozpore s ustanovením . Na túto chybu napadnutého rozsudku prihliadol odvolací súd ex offo, nakoľko by sa jednalo o dovolací dôvod podľa . Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho odvolací súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj s potrebou uložiť obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Obžalovaný je manželom občianky Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky má trvalý pobyt, avšak na druhú stranu sa v priebehu cca 2 mesiacov dopustil troch zločinov, ktoré všetky sú, z hľadiska svojej závažnosti, zaradené medzi osobitnú kategóriu trestných činov uvedených v , ktoré by v prípade recidívy (nie súbehu ako v tomto prípade) odôvodňovali použitie zásady „tri krát a dosť“, ktorá ustanovuje uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov, prípadne trest odňatia slobody na doživotie. Zo znaleckého posudku č. 2/2022 Mgr. Jolany Múdrej, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých zo dňa 27.02.2022 navyše vyplýva, že osobnosť obžalovaného je menej diferencovaná, subjektivisticky disponovaná, sebaneistá, ľahko ovplyvniteľná vlastnými emóciami, s emocionálne nestabilnými, dependentnými (citovo závislými) a narcistickými rysmi, u obžalovaného je mierne oslabená schopnosť chápať potrebu a zmysel právnych noriem, pričom v emočne vypätých záťažových situáciách nemožno vylúčiť sklon k impulzívnemu či agresívnemu správaniu. Predmetné psychologické rysy obžalovaného spoločne so závažnosťou ním spáchanej trestnej činnosti vedú odvolací súd k záveru, že obžalovaný predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, v dôsledku čoho mu možno trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky uložiť aj napriek tomu, že je manželom občianky Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky má trvalý pobyt. Odvolací súd však, s poukazom na odvolaciu námietku obžalovaného, dospel k záveru, že uloženie trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 10 rokov je neprimerane prísne a to primárne z dôvodu, že sa jedná o manžela občianky Slovenskej republiky, a preto možno považovať za postačujúce uloženie trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.