Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/274/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. D. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca Ing. O. I. nar. X.X.XXXX trvale bývajúceho v M. na ul. F. č. XXX/ XX zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti matky MVDr. U. P. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v M. na ul. U. č. XX zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Poprade na ul. Štefánikovej č. 8 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.11.2016 č.k. 23P 361/2016-8 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že bezodkladne upravuje styk mal. K. D. s otcom každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 19.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že maloletú si otec prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú na tom istom mieste matke odovzdá.

Matka je povinná mal. K. D. na styk s otcom riadne pripraviť.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že z návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladne upraviť pomery účastníkov. Zo strany otca nebol preukázaný naliehavý záujem upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením a otec k návrhu nepripojil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej. Naopak, z návrhu a z prebiehajúceho konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vyplýva, že uvedená situácia trvá dlhodobo, preto otcovi nič nebránilo domáhať sa svojich práv podaním riadneho návrhu v predmetnej veci. V danom prípade je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd vydal neodkladné opatrenie na úpravu styku s poukazom na § 360 a § 362 CMP. Konštatoval, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, pretože s matkou maloletej sa nevedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností a je presvedčený, že konfliktnú situáciu medzi rodičmi je potrebné riešiť nevyhnutne, urýchlene, najmä s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Uviedol, že matka opakovane styk mu okliešťuje na minimum jedenkrát do týždňa a väčšinu jeho prosieb o stretnutie s dcérou odmietne. Konštatoval, že dokáže sa plnohodnotne o maloletú postarať, s dieťaťom má vytvorený krásny vzťah, maloletá je s ním rada, teší sa na stretnutie s ním, on rád varí a o to viac pre dcéru. Uviedol, že v septembri 2016 bol s matkou a maloletou na 14-dňovej dovolenke v Turecku a v Tatrách, takže mal možnosť byť s dcérou 24 hodín denne. V novembri 2016 došlo u matky k zhoršeniu jej psychického stavu

a matka mu začala styk s maloletou obmedzovať, preto ju prosil, aby dcéra mohla u neho aj prespať, pričom jej zdôrazňoval, že ak by maloletá chcela ísť k matke naspäť, okamžite by jej vyhovel, pretože jej potreby sú pre neho prioritou. Napriek tomu, že minimálny čas trávi s dcérou, ona sa ho opakovane pýta, kedy bude u neho spať v byte. Konštatoval, že maloletá od októbra 2016 navštevuje Materskú školu na Tatranskej ul. č. 23 v Košiciach a podľa vyjadrenia triednej učiteľky adaptačný proces zvládla bez väčších problémov. Dňa 15.12.2016 išiel do materskej škôlky, ktorú maloletá navštevuje, pretože zistil, že v daný deň majú deti vianočné predstavenie, kedy sa ho maloletá držala a opakovala, kedy bude s otcom, pričom na jej otázku matka ani stará matka neodpovedali. Poukázal na to, že maloletá sa narodila na Novom Zélande, kde v tom čase s matkou žili 5 rokov. Matka maloletej trpela popôrodnými depresiami a úzkosťou, nakoľko nemala dôveru a odporúčania lekárov na Novom Zélande, odcestovala s jeho rodičmi a dcérou na Slovensko. Maloletá zdravotné problémy nemala, vždy bola a stále aj je zdravé dieťa. Na Slovensku strávila matka s dcérou 6 mesiacov, počas ktorých bol za nimi trikrát, pričom sa jedná o náročné lety trvajúce 10 až 12 hodín, avšak kvôli dcére, ale aj kvôli matke maloletej považoval prekonávanie vzdialenosti za samozrejmosť. Na Novom Zélande počas polročného pobytu matky s dieťaťom na Slovensku strávil dohromady 5 týždňov, a to prípravami na spoločný návrat, ktoré spočívali najmä v presťahovaní sa do nového domu. Od júna 2014 do odchodu v decembri 2014 na Novom Zélande strávili 6 mesiacov, počas ktorých bol dvakrát na služobnej ceste 2 týždne, inak bol stále doma, pracoval z domu a matke vypomáhal so starostlivosťou o dcéru. V decembri 2014 prišli na Slovensko všetci traja spoločne, nakoľko psychický stav matky sa zhoršil a od roku 2015 ostala matka s maloletou žiť na Slovensku a on trávil na Slovenku maximálne množstvo času a odchádzal mimo republiku, len keď to vyžadovali pracovné povinnosti alebo povinnosti súvisiace s bývaním na Novom Zélande. Celý ten čas sa pokúšal o obnovenie partnerského spolužitia s matkou a dcérou, v júni, júli, auguste, októbri, novembri, decembri bývali v spoločnej domácnosti, absolvovali spoločné dovolenky v auguste 2015, v septembri 2016 a stále dúfal, že dôjde k obnoveniu vzťahu a rodiny. Koncom roka 2015 sa matkin psychický stav zhoršil a vo februári 2016 býval u rodičov, matka s dcérou u svojich rodičov a strávili aj veľa času s dcérou mimo M., vyše dvoch týždňov u babky v U. a aj v tom čase sa snažil byť s dcérou čo najviac. V apríli 2016 musel odcestovať na Nový Zéland a od 27.5.2016 je trvale na Slovensku v M.. Od narodenia dcéry sa snažil byť s ňou čo najviac napriek náročnosti jeho práce a vzdialenosti, ktorá ich delila. Skutočnosť, že o maloletú sa stará a má o ňu úprimný záujem potvrdzuje samotná matka, ako to vyplýva z predloženej komunikácie z 19.11.2016 a z návrhu matky vo veci samej. Matka mu umožnila v decembri 2016 byť s dcérou 4.12.2016, 8.12.2016, 18.12.2016. Dcéru do škôlky odovzdáva a zo škôlky vyberá stará matka, pričom by to denne mohol robiť aj on sám a nič mu v tom nebráni okrem matky, ktorá mu to nechce umožniť. Býva v prenajatom 2-izbovom byte na I. ulici v M., kde má dcéra vytvorený svoj priestor s hračkami, detskými dekoráciami, cíti sa v tomto byte dobre. Kópiu zmluvy o nájme bytu predložil súdu ako súčasť vyjadrenia na návrh matky v konaní sp.zn. 23P 323/2016. Navrhol nariadiť neodkladné opatrenie na úpravu styku s poukazom na § 360 a § 362 CMP.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako zákonné a vecne správne. Uviedla, že po príchode s maloletou na Slovensko musela s dcérou absolvovať všetky potrebné vyšetrenia a na odporúčanie pediatra aj neurologické a ortopedické vyšetrenie. Neurologička konštatovala, že lekári na Novom Zélande sa vôbec nepokúšali znížiť hodnoty bilirubínu a vyjadrila sa, že maloletá mala šťastie, že nedošlo k vážnemu poškodeniu jej organizmu. Vyjadrenia otca, že maloletá po narodení nemala žiadne zdravotné problémy len dosvedčujú jeho neschopnosť zabezpečiť dcére dostatočnú a po zdravotnej stránke kvalitnú starostlivosť, čo by mohlo mať pre jej budúci vývin výrazne negatívne následky a mohlo by z jeho strany dôjsť k zanedbaniu potrebnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu bagatelizovania prípadných náznakov zdravotných problémov u dcéry. Počas prvých 6 mesiacov pobytu na Slovenku, keď bola u rodičov, otec na maloletú ničím neprispieval a vyjadril sa, že je psia povinnosť jej rodičov sa postarať o svoje dieťa a tým aj o jej dcéru. Od júna 2014 do začiatku decembra 2014 sa správanie otca výrazne zmenilo, prehlbovala sa kríza v ich partnerskom vzťahu, otec často prízvukoval, že pracuje z domu a tak sú stále spolu, ale v podstate sa zvrel do pracovne a nebol s nimi celý deň. Jej osamotenie od jej blízkej rodiny a slovenských rodinných priateľov dovtedy žijúcich na Novom Zélande, ktorí po 10 rokoch rozhodli odísť žiť aj s deťmi na Slovensko, ju donútilo opakovane vycestovať v decembri na Slovensko. Otec prišiel za nimi, avšak dňa 22.12.2014 odletel na Nový Zéland, kde si naplánoval stretnutie a cestovanie s kamarátom. Na jej dotaz, prečo netrávil Vianoce spoločne s nimi a s rodinou povedal, že nemá rád Vianoce a pravdepodobne mu v tom období nechýbala ani dcéra ani ona ako partnerka, keď následne začiatkom roka 2015 sa s ňou definitívne cez Skype rozišiel. Na Slovensko sa vrátil vo februári 2015, aby potvrdil definitívny koniec spolužitia, nakoľko bývanie na Slovensku neprichádzalo pre neho do úvahy. V júni 2015 ju požiadal o druhú šancu a obnovenie

spolužitia, pričom v auguste 2015 aj s dcérou odišli na dovolenku na Cyprus, avšak po dovolenke otec opätovne s kamarátmi vycestoval na Nový Zéland a až v októbri 2015 sa nasťahoval k nej, kde bývala s dcérou až do mája 2015. Pre neprekonateľné rozpory medzi nimi však začiatkom roku 2016 definitívne ukončili spolužitie a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti. Konštatovala, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Dôvody odvolania sú účelové a irelevantné. Od januára 2016 nežije otec s nimi v spoločnej domácnosti, a preto 14-dňová dovolenka je určite nepostačujúca na to, aby si otec myslel, že pozná každodenné potreby dcéry. Nikdy sa nezaujímal o žiadne relevantné skutočnosti ohľadne dcéry, ktoré by sa týkali jej riadnej výchovy, zdravotného stavu, nemá predstavu o tom, či nepotrebuje nosiť ortopedické vložky do topánok, akú veľkosť topánok potrebuje, nezaujímal sa veľkosť oblečenia, ktoré dieťa nosí, ani aké očkovanie musí absolvovať a podobne. Každodenného kontaktu s dcérou sa domáhal účelovo, keď sa dozvedel o jej podaní vo veci návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností. Konštatovala, že komunikácia, ktorú otec pripojil k odvolaniu je vytrhnutá z kontextu, nakoľko tejto komunikácii predchádzalo nekonečné každodenné niekoľkonásobné telefonovanie a vypisovanie SMS správ, čo hraničilo až s náznakom duševnej poruchy otca, prípadne s cielenou snahou o jej psychické týranie a malo to výrazne negatívny vplyv na jej bežný život. Nedomnieva sa, že ani jeho každodenné kývanie ráno pred škôlkou na 5 minút by bola pre zdravý psychický vývin dcéry pozitívna vec, skôr sa domnieva, že je to pre ňu zaťažujúce až stresujúce, preto sa mu snažila vysvetliť, čo však on chápal ako jej snahu o obmedzenie kontaktu s ňou. Ohľadne jeho starostlivosti konštatovala, že otec bol dvakrát vybrať dcéru zo škôlky, avšak vzhľadom na charakter počasia ju obliekol výrazne nepostačujúco a keď jej zabudol obliecť časť oblečenia, nechal ho v škôlke, pretože vôbec zrejme nevie, ako je potrebné maloleté dieťa obliecť, hlavne v zimnom období, inak by sa to nemohlo prihodiť. Uviedla, že maloletá nie je zvyknutá spávať bez jej prítomnosti, je na ňu výrazne naviazaná a v súčasnosti sa nejaví vhodné, aby bez predchádzajúcej prípravy dcéry na prespávanie u otca otec akékoľvek prespávanie vynucoval, a to aj s ohľadom na to, že pracuje pre spoločnosť s výrazným časovým posunom a cez pracovný týždeň uskutočňuje časté konferenčné hovory so zamestnávateľom vo večerných a nočných hodinách a vtedy určite nemôže plnohodnotne venovať starostlivosti o dcéru. Aj v týždni na vyberanie maloletej zo škôlky si vyberal len vtedy, len keď to vyhovovalo jemu, a to výrazne direktívnym spôsobom, že pôjde po malú a basta. Uviedla, že maloletá sa narodila na Novom Zélande, kde aj s otcom žili do januára 2014, kedy kvôli jej popôrodným zdravotným problémom, ale aj novorodeneckým zdravotným problémom dcéry sa vrátila na Slovensko, pretože z nemocnice na Novom Zélande boli prepustené predčasne a maloletá dokonca s kritickou hodnotou bilirubínu. Neustále posmešky otca o návštevách lekárov ju prinútili trvať na odchode na Slovensko a naposledy sa otec dosť nevhodne pre dcéru správal ku nej na vianočnom večierku v predškolskom zariadení, kde si začal vynucovať jej pozornosť dosť výrazným spôsobom, následne tam začal mávať, a to až tak, že dcéra sa rozplakala, volala ju k sebe, chcela ísť ku nej, pričom otec ju nasilu vytrhol z jej rúk a svedkom tejto nepríjemnej udalosti boli jej matka aj triedna učiteľka dcéry. Od 28.12.2016 sa otec vôbec nesnaží kontaktovať ju ohľadom dcéry pravdepodobne znovu vycestoval do zahraničia, tak ako už uviedla a v dobe, keď sa zdržiaval na Slovensku, ju ohľadne dcéry kontaktoval každodenne niekoľkokrát. Skutočnosti ohľadne neustáleho cestovania otca za dcérou na Slovensko považuje za zavádzajúce a účelové, nakoľko výrazné množstvo údajných 37 letov boli služobné cesty a len z Nového Zélandu do Európy netrvá len 10 až 12 hodín, ale minimálne dvakrát toľko, čo znamená, že otec síce mohol absolvovať 37 letov, avšak nie výlučne kvôli dcére letel na Slovensko. Aj v jeho vyjadrení badať jeho evidentnú snahu vykresliť sa pred súdom v úplne inom svetle, než ako sa v skutočnosti správa pred ňou a dcérou a evidentne sa snaží presadiť len svoje záujmy a neberie do úvahy záujmy dcéry. Konštatovala, že otcom predložená nájomná zmluva je platná len do 31.1.2017, čo samo osebe svedčí o tom, že otec neplánuje zotrvať na Slovensku dlhšiu dobu a po uvedenom termíne nebude mať otec vôbec priestor k tomu, aby sa mohol riadne o dcéru postarať, vychovávať ju, keďže nebude mať kde dlhodobo bývať.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu otca poukázal na to, že tvrdenia matky nie sú pravdivé. Z vyjadrenia matky je zrejmé, že nepopiera, že v styku s dcérou otcovi bráni, pričom je zrejmý jej záujem na čo najužšom styku, k jeho tvrdeniam o psychických problémoch matky sa nevyjadruje a netvrdí, že by vzťah otca s dcérou nebol dobrý. Vyjadrenie matky potvrdzuje potrebu urýchleného zásahu súdu spočívajúceho v úprave starostlivosti o maloletú, minimálne styku dcéry s otcom.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 362 vety druhej odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 a § 66 CMP, oboznámil sa s obsahom predloženého spisu a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bola osvedčená naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia mal. K. D. nežijú spolu, ich práva a povinnosti voči maloletej doposiaľ neboli upravené a nevedia sa dohodnúť o styku otca s maloletou. V súčasnosti matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú na požadovanej úrovni nespochybnenej ani otcom, preto neboli splnené zákonné podmienky bezodkladne neodkladným opatrením upravovať výchovu maloletej. Otec v súčasnosti si zabezpečil bývanie v prenajatom byte, v ktorom vytvoril všetky podmienky pre riadne zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Otec podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha aspoň styku s mal. K. D. s odôvodnením, že matka ho vylúčila z participácie na starostlivosti o maloletú tým, že mu neumožňuje stretávať sa s ňou napriek tomu, že s maloletou má vytvorený pozitívny citový vzťah. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že síce nebráni otcovi v stretávaní sa s maloletou, avšak spochybňuje schopnosť otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú počas styku na požadovanej úrovni a keďže matka nie je prístupná žiadnej dohode, v súčasnosti vylučuje styk otca s maloletou. Odvolací súd na základe nepochybne zistených skutočností súdom prvej inštancie a po náležitej úvahe dospel k tomu presvedčeniu, že v tejto právnej veci plynutím času po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti zakladá naliehavosť potreby predbežne upraviť jeho styk s maloletou, pretože vylúčením otca zo starostlivosti o maloleté dieťa v tak útlom veku je bezprostredne ohrozený jej psychický vývin a je všeobecne známou skutočnosťou, že maloleté dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje obidvoch rodičov. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd), pretože takéto správanie nie je v záujme dieťaťa a má negatívny vplyv na jeho zdravý psychický vývin. V rámci svojich úvah pri rozhodovaní o návrhu otca odvolací súd poukazuje na pozitívny záväzok Slovenskej republiky na ochranu rodinného života, t.j. vytvárať predpoklady pre to, aby prerušený kontakt dieťaťa s rodičom mohol byť perspektívne obnovený. Táto požiadavka je zosilnená aj povinnosťou súdu, aby v konaní starostlivosti o maloletých viedol rodičov k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloleté deti. Otec mal. K. D. má právo stretávať sa s ňou a maloletá má právo poznať svojho otca a tiež má právo na jeho starostlivosť, ako to vyplýva z čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Vychádzajúc zo zásady pri rozhodovaní o úprave styku, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času a súdna úprava pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v § 25 ods. 3 Zákona o rodine, odvolací súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože takto upravený styk zodpovedá charakteru bezodkladnosti a primeranosti inštitútu neodkladného opatrenia a tiež osobitostiam rodinných vzťahov medzi rodičmi, režimom maloletej, ktorá v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s maloletou a ich neochota vzájomne komunikovať je v rozpore so záujmom maloletej, preto odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je potrebné upraviť styk otca s maloletou. Dlhodobá absencia otca pri výchove dieťaťa so zreteľom na jeho vek spôsobuje vzájomné odcudzenie, a preto je

nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a bez ďalšieho v záujme maloletého dieťaťa, preto podľa § 388 zmenil napadnuté uznesenie a upravil styk v rozsahu zodpovedajúcom účelu neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia so zreteľom na to, že nariadením neodkladného opatrenia ide o ingerenciu súdu bezodkladnú a neodkladné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej.

13. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .