Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-76-2016.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky, L. H.U., štátnej občianky Slovenskej republiky, Č., bydliskom V. - B., P. XXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23 a manžela navrhovateľky K. H., štátneho občana Slovenskej republiky, F., trvale bytom V. - B., P. XXX/XXX, V..Č.. V., H. X, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov navrhovateľky, L. H., rod. J. a manžela navrhovateľky K. H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v V., vo zväzku 34, ročník XXXX, na strane 105, pod poradovým číslom 191, s a r o z v á d z a.
II. Maloletá Z. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej Z. sumou po 250,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že v ich manželstve chýba spoločná komunikácia a neverou manžela vniknuté citové odcudzenie spôsobilo nevhodné výchovné prostredie pre ich maloletú dcéru. Zoznámili sa prostredníctvom internetových služieb v roku 2003 a dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila mal. Z.. Po uzatvorení manželstva žili asi 4 roky v byte, ktorý mala vo vlastníctve navrhovateľka. Neskôr si kúpili väčší byt a posledných 5 rokov bývali v rodinnom dome, ktorý navrhovateľka získala darom od svojej matky. Dňa 08.03.2016 navrhovateľka zistila, že manžel má nejaký divný vzťah a že sa niečo deje. V noci neprichádzal domov, a preto si cestou detektívnej služby zistila, že manžel má mimomanželskú známosť. Z tohto dôvodu preto dňa 15.05.2016 požiadala manžela, aby odišiel z ich spoločnej domácnosti. Manžel používal maloletú ako krycí manéver na stretnutia so svojou mimomanželskou známosťou a jej deťmi. Mal. Z. videla tento vzťah otca a teraz má problémy. Navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti pracuje ako Č.C., s príjmom okolo 700 eur mesačne. Mal. Z. má 8 rokov, je žiačkou 2. ročníka ZŠ, je C., C., má J. X. C. J. R. M.. Je sledovaná aj na X.. Náklady na jej zdravotné problémy má vo výške 30 eur mesačne za lieky na imunitu, za liečenie v Tatrách, za ubytovanie a stravu pre seba a maloletú zaplatila 500 eur, ortopedické topánky, zimná aj letná obuv, stoja spolu 130 eur a v súvislosti s C. H. X. F. H.ko má náklady na jej stravu asi 200 eur mesačne. Stravné v školskej jedálni je 20 eur mesačne, ZRPŠ 9 eur mesačne, školská družina, umelecká škola a školské potreby 20 eur mesačne, škola v prírode a výlety 20 eur
mesačne, anglický jazyk 30 eur mesačne, plávanie 20 eur mesačne, poistenie a úrazové poistenie 33 eur mesačne, stavebné sporenie 60 eur mesačne a cestovné poistenie 2,80 eur mesačne. Uvedené výdavky na potreby mal. Z., ktoré navrhovateľka špecifikovala, predstavujú podľa názoru navrhovateľky sumu 500 eur mesačne, alebo dokonca aj viac. Na čas po rozvode manželstva žiadala navrhovateľka zveriť mal. Z. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť prispievať mal. Z. na výživu sumou 500 Eur mesačne. Navrhovateľka bola ochotná dohodnúť sa s otcom na výživnom vo výške 400 eur mesačne. Styk otca s maloletou navrhovateľka upraviť nežiadala. Náklady na bývanie má navrhovateľka 547,20 eur mesačne, v čom sú náklady za plyn, elektrinu, vodu a drevo na kúrenie je 150 eur. Sebe platí úrazové a sporiace poistenie 100 eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky s jej návrhom na rozvod súhlasil a súhlasil aj tým, aby mal. Z. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ale s poukazom, že nemá dostatočný príjem, aby platil maloletej výživné sumou 500 eur, bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne. Uviedol, že ich manželstvo bolo šťastné. Problém však bol v tom, že žili v rodinnom dome, v ktorom žila aj matka manželky. Manžel potvrdil, že si našiel mimomanželskú známosť, ale vzťah netrval dlho, nebol intímny a veľmi tohto svojho konania ľutuje. S odstupom času hodnotil tento vzťah len ako určitý únik z prostredia, v ktorom žil. Opakovane potvrdil, že manželku stále miluje a bude pracovať na tom, aby sa ich vzťah obnovil. Teraz mu však nezostáva nič iné, ako súhlasiť s rozvodom manželstva. Manžel navrhovateľky potvrdil, že na potreby mal. Z. platil manželke sumu 500 eur mesačne, zároveň očakával, že manželka prehodnotí svoj postoj k nemu. Výživné, ktoré požaduje manželka vo výške 500 alebo 400 eur mesačne, však platiť nemôže. Pracuje ako F. Y. J. K.V. R., kde má príjem okolo 700 eur mesačne. Manžel ďalej poukázal, že spolu s manželkou mali spoločný účet, ktorý si rozdelili a on svoj diel, 1 sumy z rozdeleného účtu v sume 43.500 eur zaslal na účet maloletej s tým, že účet je blokovaný na dobu 10 rokov.
3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom, rodným listom mal. Z.T. mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom H. V.. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky to bolo prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. Z.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, výpis z obchodného registra účastníkov, správu ÚPSVaR Trenčín o dávkach poberaných navrhovateľkou, výplatné pásky manžela navrhovateľky, správu Daňového úradu Trenčín a daňové priznanie spoločnosti Z., R..K..S.., V..
4. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
5. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
8. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým,
že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
9. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka pracuje ako Č. v obchodnej spoločnosti Z., R..K..S.., R. R. Y. V., ktorej je spolu s manželom spoločníčkou v podieli 50% a zároveň aj F.F. R. rovnako ako aj jej manžel s priemerným príjmom podľa jej vyjadrenia cca 700 Eur mesačne. Navrhovateľ je v uvedenej spoločnosti spoločník v podieli 50 % a F. s príjmom vo výške tiež vo výške cca 700 eur mesačne. Od 15.05.2016 manželia nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto času nemajú ani intímny život. V konaní bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bola mimomanželská známosť manžela navrhovateľky, čo manžel navrhovateľky úprimne ľutoval, ale navrhovateľka na jeho ľútosť nebola ochotná prihliadnuť a trvala na rozvode manželstva. Poukázala, že skutok nevery manžela ovplyvnil psychické zdravie ich dieťaťa a napriek opakovaným žiadostiam manžela o zmierenie, odmietla manželské spolužitie obnoviť.
10. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.
11. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej Z. nakoľko navrhovateľka aj manžel navrhovateľky sa o úprave práv a povinností k mal. Z. okrem výšky výživného dohodli a dohodu obaja rešpektujú už dlhšiu dobu.
12. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí.
13. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. Z. výživné, vo výške 300 eur mesačne.
14. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinností účastníkov konania k maloletej Z. na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. Z. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť mal. Z. výživné sumou 500 eur mesačne, pričom bola ochotná dohodnúť sa s manželom na výške výživného vo výške 400 eur mesačne. Uviedla, že spolu s manželom pracujú v jednej spoločnosti, ktorej sú tiež spoločníci, s podielom 50/50 a obaja sú aj konateľmi tejto spoločnosti. Má preto vedomosť, že manžel má príjem vyšší ako 1000 eur, mesačne, a preto by mohol platiť výživné vo výške 500, prípadne 400 eur mesačne, nakoľko takouto výškou výživného prispieval maloletej od svojho odchodu z domácnosti až doteraz. Manžel navrhovateľky súhlasil so zverením mal. Z. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bol ochotný platiť maloletej výživné vo výške maximálne 200 eur mesačne. Uviedol, že sumou 500 eur mesačne prispieval na výživu maloletej v domnení, že manželka nebude za takýchto okolností trvať na rozvode manželstva. Uviedol, že iné ako preukázané príjmy, nemá. Kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného sumou 200 eur mesačne. Súd preto mal. Z. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť o výške výživného pre mal. Z., súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. Z. sumou 250 eur mesačne, čo je jedna polovica nákladov maloletej, ktoré matka súdu vyčíslila, ako nevyhnutné výdavky na potreby mal. Z.. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z príjmov a majetkových pomerov rodičov mal. Z.. Matka má príjem z jej pracovného pomeru Č. v spoločnosti, ktorej je spolu s manželom spoločníčkou vo výške cca 700 Eur mesačne a otec maloletej má príjem obdobný. Mal. Z. má 8 rokov, je žiačkou 2. ročníka ZŠ a má zdravotné problémy, s ktorými má matka zvýšené výdavky. Súd preto s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery rodičov určil otcovi povinnosť prispievať mal. Z. výživným v sume 250 eur mesačne. Okrem mal. Z. matka ani otec nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Pri takto určenej výške výživného (250 eur mesačne) sa do rodiny matky dostane príjem na jednu osobu vo výške 496,26 eur mesačne, ( 700 eur mesačne z príjmu matky, plus 23,54 eur mesačne prídavok na jedno dieťa, plus 20 eur mesačne daňový bonus a výživné pre mal. Z. 250 eur mesačne, spolu vo výške 993,54 eur mesačne, delené dvoma= 496,26 eur mesačne). Do rodiny otca sa pri takto určenej výške výživného dostane príjem na jednu osobu vo výške 450 eur mesačne, (700 eur mesačne z pracovného pomeru otca, mínus 250 eur výživné pre mal. Z., spolu vo výške 450 eur mesačne). Uvedená suma na osobu do domácnosti otca mal. Z. je teda o 46,26 eur mesačne nižšia ako je príjem na jednu osobu do domácnosti matky. Takto stanovené výživné by spolu s príspevkom matky mala byť suma, ktorá dostatočne pokryje všetky potreby maloletej. Výživné pre mal. Z. vo výške 250 eur mesačne je preto podľa názoru súdu primeraná výška výživného nielen možnostiam a schopnostiam otca, ale je primeraná aj veku a potrebám mal. Z., ktorá má 8 rokov a má zdravotné problémy a výdavky primerané jej veku a potrebám. Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného prihliadol tiež na tú skutočnosť, že otec dobrovoľne vložil na účet maloletej Z. značnú sumu finančných prostriedkov (43.500 eur) s možnosťou dispozície týmito finančným prostriedkami až keď bude mať maloletá 18 rokov.
18. Rodičia mal. Z. nežiadali súd, aby upravil styk otca s maloletou Z., preto súd o úprave styku otca s maloletou nerozhodoval.
19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP). Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP) Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).