Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4C-35-2016.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-4C/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 030 691, so sídlom Rustaveliho 4, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, v zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o. - organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti žalovanému: E. T., U..: XX.XX.XXXX, R. D., o zaplatenie 4.593,21 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti sumy 23,40 EUR zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.593,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.933,33 EUR od 01.03.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 20.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.593,21 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mD. D. č. XXXXXXXXXX (ďalej len: „zmluva“) Žalobca poskytol žalovanému sumu 4.000,00 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver formou 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,20 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením viac ako dvoch splátok, žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.03.2015. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané dňa 22.03.2015, ktoré sa považovalo za doručené dňom 25.03.2015 a účinnosť nastala dňa 02.04.2015. Podaním zo dňa 20.06.2017 žalobca zobral svoju žalobcu v časti istiny vo výške 23,40 EUR späť. Žalovaný zvyšnú časť sumy žalobcovi neuhradil.
3. Právny predchodca žalobcu ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu o poskytnutí úveru mPÔŽIČKA PLUS č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2014, všeobecné obchodné podmienky mBank, obchodné podmienky poskytovania úveru mD. D., Sadzobník bankových poplatkov.
4. Okresný súd Piešťany na základe svojho uznesenia sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 16. decembra 2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že na miesto pôvodného žalobcu mBank E. K. nastúpil súčasný žalobca L. W. a Slovenská republika, s.r.o., organizačná zložka, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Rustaveliho 4, XXX 06 Bratislava - mestská časť Rača.
5. Následne Okresný súd Piešťany vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote písomne vyjadril k žalobe žalobcu. Žalovaný tvrdenia v žalobe žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadnym spôsobom nepoprel, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a po celé civilné sporové konanie ostal pasívny.
6. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
7. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA PLUS č. XXXXXXXXXX (ďalej len: „zmluva“) Žalobca poskytol žalovanému sumu 4.000,00 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver formou 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,20 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením viac ako dvoch splátok, žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.03.2015. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané dňa 22.03.2015, ktoré sa považovalo za doručené dňom 25.03.2015 a účinnosť nastala dňa 02.04.2015. Podaním zo dňa 20.06.2017 žalobca zobral svoju žalobcu v časti istiny vo výške 23,40 EUR späť. Žalovaný zvyšnú časť sumy žalobcovi neuhradil.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“
12. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.“
13. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinný do 30.06.2024 (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“) platilo, že: „zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“
16. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“
18. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že: „ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
19. Súd posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere. Nakoľko však právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v roku 2014, kedy nebolo účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o prednostnej aplikácii Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva, súd bude posudzovať právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako právny vzťah zo zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorá súčasne spĺňa definičné znaky zmluvy spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním svojho úveru, žalobcovi ako veriteľov okrem vrátenia istiny vznikol nárok na úroky z omeškania.
20. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“
21. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“
22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“
23. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Na svoju procesnú obranu sa k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, neoznačil žiadny dôkazy, čo by len i čiastočne oslabovali uplatnené právo žalobcu v tomto konania. Z uvedeného dôvodu súd považoval ostatné skutkové tvrdenia zo strany žalobcu za nesporné. Žalovaný tak neuniesol bremeno tvrdenia skutočností, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali existenciu uplatneného práva žalobcu v tomto konaní.
24. Aj keď žalovaný zostal počas celého civilného sporového konania pasívny, súd pristúpil k ex offo analýze predloženej spotrebiteľskej zmluvy. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k právnemu záveru, že predmetná zmluva spĺňa všetky minimálne zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v § 497 Obchodného zákonníka.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
26. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru, že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške podľa noriem občianskeho práva. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,05 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania žalovaného s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,05 % + 5,00 % = 5,05 % úrok z omeškania).
27. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
28. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
29. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a súčasne po podrobnej právnej analýze tohto sporu konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Nakoľko žalobca zobral časť svojho nároku vo výške 23,40 EUR späť, súd konanie v tejto časti vo výroku č. I tohto rozsudku zastavil. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
30. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
31. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
33. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
34. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.