Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-1532-2020.pdf
PDF · 68.09 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1532/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej: O. T., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 1, XXX XX X., o vymoženie 1858,23 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom, JUDr. Michaelou Zubaľ Burdovou, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, pod sp. zn. 419EX 509/20, o zastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči výroku III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/1532/2020 zo dňa 30.03.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 30.03.2022 uznesenie, ktorým exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (výrok I.) a oprávnenému (výrok II.) ani súdnemu exekútorovi (výrok III.) nepriznal trovy exekučného konania. V odôvodnení uviedol, že na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 09.03.2022 zistil nesúlad medzi údajmi povinnej v návrhu na vykonanie exekúcie a vydanom poverení súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho sa exekúcia viedla voči osobe, ktorá nie je pasívne vecne legitimovanou. Preto vyšší súdny úradník exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov súdneho exekútora súd rozhodol tak, že mu ich nepriznal, nakoľko si ich súdny exekútor v rámci predloženého podania neuplatnil, a zároveň na ich uhradenie nemožno zaviazať povinného, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a nejde ani o situáciu podľa § 199 c ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, resp. dôvod, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
2/ Dňa 05.04.2022 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, ktorou žiadal o zrušenie III. výroku uznesenia, sp.zn. 32Ek/1532/2020 zo dňa 30.03.2022, nakoľko si súdny exekútor trovy exekúcie uplatňuje a to vo výške náhrady paušálnych výdavkov v sume 72,00 Eur s DPH.
3/ Oprávnený sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím a požiadal odvolací súd, aby toto rozhodnutie potvrdil.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
8/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť súdneho exekútora voči výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým mu nebol priznaný nárok na náhradu trov exekúcie nie je dôvodná a napadnutý výrok treba považovať za správny.
10/ Pokiaľ súdny exekútor svoju sťažnosť odôvodnil len tým, že trovy exekúcie si uplatňuje (a zároveň ich vyčíslil), podstatným pre rozhodnutie o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi v uvedenej veci nebola len skutočnosť, že si ich súdny exekútor neuplatnil, ale najmä to, že náhradu trov exekútora nemožno uložiť ani oprávnenému ani povinnému, ako správne uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. V tejto časti však súdny exekútor nezaujal žiadnu obranu, preto možno sťažnosť v uvedenom rozsahu považovať za neodôvodnenú. Povinnosť úhrady trov súdneho exekútora niektorým z účastníkov exekučného konania je vymedzená v ustanoveniach § 199c Exekučného poriadku. Platí, že pokiaľ sa nejedná o prípady uvedené v odsekoch 1 až 3 citovaného ustanovenia (ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinný a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie; prípadne, že povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, avšak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať), trovy súdneho exekútora uhrádza povinný (§ 199c ods. 4 Exekučného poriadku). V uvedenej veci však vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že niet osoby, ktorej by bolo možné náhradu trov exekúcie súdneho exekútora uložiť. Osoba, ktorá vystupovala na strane povinného, nie je osobou z exekučného titulu a následkom takého zistenia bolo zastavenie exekúcie, preto by bolo nelogické a zároveň nespravodlivé, aby uhrádzala trovy súdneho exekútora. Na druhej strane nemožno povinnosť náhrady trov exekúcie uložiť ani oprávnenému, lebo nebol naplnený základný predpoklad, a to, že k zastaveniu exekúcie došlo pričinením oprávneného. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil povinnú údajmi vyžadovanými § 48 ods. 3 písm. b/ bod 1. Exekučného poriadku (menom, priezviskom, adresou pobytu a dátumom narodenia). Na druhej strane sa však sám (ak mal vedomosť o podrobnejších identifikačných údajoch povinnej, najmä jej rodnom čísle) vystavil riziku, že súd vychádzal len z takto poskytnutých údajov a z dostupných registrov zistil údaje o osobe s dátumom narodenia a menom a priezviskom zhodnými s údajmi v návrhu na vykonanie exekúcie. Až v priebehu exekúcie sa zistilo, že povinná zmenila priezvisko (pričom ani v upovedomení o zastavení starej exekúcie nebolo uvedené nové priezvisko povinnej, z čoho potom možno dôvodne usudzovať, že oprávnený o zmene priezviska povinnej nevedel), v dôsledku čoho bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané na nesprávnu osobu. „Sankciou“ pre oprávneného tak bolo zastavenie exekúcie, no neuvedenie i rodného čísla v návrhu na vykonanie exekúcie súd nepovažoval za takú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné považovať postup oprávneného za dôvod na to, aby mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku.
11/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, sudca sťažnosť súdneho exekútora voči výroku III. napadnutého uznesenia zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).