Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu Ľ. B., bytom J. č. XX, N., zastúpeného JUDr. Vladimírom Stankom, advokátom, so sídlom Obrody č. 25, Košice, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7351-002 Km zo dňa 06.07.2016, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.07.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.08.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave sp. zn.UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/7351-002 Km zo dňa 06.07.2016 o nepriznaní osobitného príspevku a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/ SOC/2016/119060-0002 zo dňa 01.06.2016 podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepriznal osobitný príspevok B. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX N. - M. W..

3. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

4. V odvolaní proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice žalobca žiadal, aby úrad práce vydal nové rozhodnutie, pričom odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako orgán príslušný podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie účastníka konania zo dňa 07.06.2016 zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/SOC/2016/119060-0002 zo dňa 01.06.2016 potvrdil.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a uviedol, že úrad posúdil nárok na osobitný príspevok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žiadateľ nebol pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 23.07.2013 do 24.08.2015, pričom do pracovného pomeru nastúpil dňa 16.05.2016. Žiadateľ vykonával najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, a to z dohody o vykonaní práce od 21.04.2015 do 30.06.2015 a z dohody o pracovnej činnosti v období od 23.03.2016 do 15.04.2016. Žiadateľ dňa 16.05.2016 nastúpil do pracovného pomeru a jeho mesačný príjem je dohodnutý najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy vo výške 405 eur pri 37,50 hodinovom týždennom pracovnom čase. Účastníkovi konania sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že na základe uvedených skutočností žiadateľ nespĺňa všetky podmienky nároku na osobitný príspevok, a to v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu, že nebol bezprostredne pred nástupom do zamestnania dlhodobo nezamestnaný a nespĺňa ani podmienky nároku v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu, že vykonával činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a to z dohody o vykonaní práce a z dohody o pracovnej činnosti.

8. Žalovaný poukázal na to, že proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 01.06.2016 podal účastník konania odvolanie v lehote stanovenej zákonom, v ktorom nesúhlasí s nepriznaním osobitného príspevku. V odvolaní uviedol, že v období poberania pomoci v hmotnej núdzi musel vyvíjať aktívnu činnosť a odpracovať 32 hodín mesačne, preto spísal dohodu o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti, z ktorých mal príjem. Ďalej uviedol, že úrad nezohľadnil všetky skutočnosti a mal za to, že skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú preformulované tak, aby nárok na osobitný príspevok nevznikol.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmaním spisovej dokumentácie zistil, že účastník konania má poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi od 01.11.2013 do 31.05.2016 a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 23.07.2013 do 24.08.2015. Dňa 16.05.2016 sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 30.04.2017 s dohodnutým týždenným pracovným časom 37,50 hodín a dohodnutým príjmom v sume 405 eur mesačne. Dňa 18.05.2016 požiadal o osobitný príspevok. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne mal účastník konania uzatvorenú dohodu o vykonaní práce od 21.04.2015 do 30.06.2015 a dohodu o pracovnej činnosti od 23.03.2016 do 15.04.2016, z ktorých mal príjem. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán posúdil nárok účastníka konania na osobitný príspevok na základe žiadosti a napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.06.2016 rozhodol o nepriznaní osobitného príspevku.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 16 ods. 1, § 16 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“) a uviedol, že osobitný príspevok patrí fyzickej osobe, ktorej vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a jej dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy, ktorá pred vznikom pracovného pomeru bola dlhodobo nezamestnaným občanom (evidencia uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) alebo dlhodobo neaktívnym občanom a ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

11. Žalovaný mal zo spisovej dokumentácie preukázané, že účastník konania dňa 18.05.2016 požiadal úrad o poskytnutie osobitného príspevku z dôvodu, že nastúpil do pracovného pomeru od 16.05.2016 na dobu určitú u zamestnávateľa Technická univerzita v Košiciach, Študentské domovy a jedálne s dohodnutým týždenným pracovným časom 37,5 hodín a dohodnutým funkčným platom 405 eur mesačne. Poukázal na to, že pomoc v hmotnej núdzi mu bola odňatá od 01.06.2016 a jej poskytovanie sa skončilo v súvislosti so vznikom pracovného pomeru od 16.05.2016. V evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce bol od 23.07.2013 do 24.08.2015. Z databázy Sociálnej poisťovne mal žalovaný preukázané, že účastník konania mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce v období od

21.04.2015 do 30.06.2015 a dohodu o pracovnej činnosti v období od 23.03.2016 do 15.04.2016, z ktorých podľa predložených potvrdení mal príjem.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že účastník konania nesplnil všetky podmienky nároku na osobitný príspevok ustanovené v § 16 zákona o pomoci v hmotnej núdzi pre vznik nároku na osobitný príspevok a to, že pred vznikom pracovného pomeru nebol dlhodobo nezamestnaným občanom (pred vznikom pracovného pomeru nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) a najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nebol neaktívny, pretože od 21.04.2015 do 30.06.2015 a od 23.03.2016 do 15.04.2016 mal uzatvorené dohodu o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti, ktoré zakladajú nárok na príjem zo závislej činnosti. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti účastníkovi konania nárok na osobitný príspevok nevzniká.

13. K dôvodom odvolania účastníka konania žalovaný uviedol, že na vznik nároku na osobitný príspevok je potrebné splniť všetky podmienky uvedené v § 16 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a nie len niektoré, ako je to v prípade účastníka konania.

14. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že postup prvostupňového orgánu bol v súlade s platnými právnymi predpismi, preto žalovaný postupoval podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 01.06.2016 potvrdil.

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o nepriznaní osobitného príspevku a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

16. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalobca utrpel ujmu na svojich právach a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom, následkom čoho mu nebol priznaný osobitný príspevok.

17. Žalobca citoval § 16 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 417/2013 a poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 16 zákona č. 417/2013 Z. z., v ktorej zákonodarca uviedol: „Návrhom sa sleduje zvýšenie motivácie osôb v produktívnom veku, dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych, s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi, k uplatneniu sa na trhu práce, nájsť a udržať si zamestnanie a podieľať sa tak na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie vlastným pričinením. Návrh vymedzuje nové podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok, ktoré umožnia súbeh poskytovania osobitného príspevku u občana v produktívnom veku, ktorý bude dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny a nastúpi do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s pomocou v hmotnej núdzi. Podmienkou vzniku nároku na osobitný príspevok bude predovšetkým vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (služobného pomeru a pod.) minimálne v rozsahu polovice zákonom ustanoveného maximálneho pracovného času podľa príslušných ustanovení § 85 Zákonníka práce a dohodnutý príjem z takéhoto pomeru v rozmedzí medzi minimálnou mzdou a dvojnásobkom minimálnej mzdy. Zároveň nárok vznikne iba občanovi, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo dlhodobo neaktívnym občanom, t.j. občanom, ktorý nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (najmenej 12 mesiacov), avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného občana, ak by evidovaný bol. Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Na rozdiel od platnej právnej úpravy už ale podmienkou na vznik nároku na osobitný príspevok nebude ukončenie poskytovania pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu prekročenia hranice príjmu z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu pre vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Návrh vymedzuje dĺžku poberania osobitného príspevku a výšku osobitného príspevku, ktorý bude možné poberať na dvoch úrovniach. Osobitný príspevok bude patriť občanovi najviac 12 kalendárnych mesiacov, pričom prvých 6 kalendárnych mesiacov sa navrhuje poskytovať osobitný príspevok vo výške 126,14 eur a ďalších 6 kalendárnych mesiacov vo výške 63,07 eur mesačne“.

18. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z. obsahuje spojku alebo čo v právnom význame po jazykovom výklade znamená, že žiadateľ o osobitný

príspevok nemusí splniť všetky podmienky kumulatívne tak, ako to uvádza žalovaný v rozhodnutí, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, ale len niektoré tak, ako to aj uviedol zákonodarca v dôvodovej správe k návrhu zákona o hmotnej núdzi.

19. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky na vznik nároku na osobitný príspevok vymedzené v ustanoveniach v § 16 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2, 2a, ust. § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z..

20. Žalobca mal za to, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy mal postavenie dlhodobo neaktívneho občana, t.j. občana, ktorý nebol pred uzatvorením pracovného pomeru evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (najmenej 12 mesiacov), avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného občana, ak by evidovaný bol.

21. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje práva a povinnosti nezamestnaných, evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (uchádzačov o zamestnanie), umožňuje ľuďom, ktorí sa ocitli v situácii, kedy si nevedia nájsť stále zamestnanie, pracovať napríklad na dohodu o vykonaní práce, alebo na dohodu o pracovnej činnosti.

22. Žalobca poukázal na § 6 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona a uviedol, že v danom prípade žalobca postupoval v súlade s citovaným ustanovením a vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu a jeho mzda a odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahla 75 % zo sumy životného minima.

23. V podanej žalobe žalobca ďalej citoval § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 33 ods. 1, § 34 ods. 3, 4, 5, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov a uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

24. Žalobca mal za to, že správny orgán porušil ustanovenie § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov, pretože napadnuté rozhodnutie vydal v rozpore so zákonmi, pričom toto nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvody uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že podmienku nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, by žalobca splnil v prípade preukázania, že pred vznikom pracovného pomeru bol dlhodobo nezamestnaným občanom alebo bol neaktívny v zmysle bodov 2a. - 2e. tohto ustanovenia. V poznámke pod čiarou k § 16 ods. 1 písm. b/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je odkaz na § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“).

26. Žalovaný poukázal na to, že zo spisu je preukázané, že žalobca bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od 23.07.2013 do 24.08.2015, čím v zmysle citovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z. z., pred vznikom pracovného pomeru nebol dlhodobo nezamestnaným občanom.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že v poznámke pod čiarou k § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2., 2a. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je pri príjme zo závislej činnosti, príjme z podnikania, príjme z inej samostatnej zárobkovej činnosti odkaz na § 5 ods. 1 písm. a/ až e/ a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalovaný taktiež poukázal na to, že z databázy Sociálnej poisťovne mal preukázané, že žalobca mal uzatvorenú pracovnú dohodu o vykonaní práce v období

od 21.04.2015 do 30.06.2015 a dohodu o pracovnej činnosti v období od 23.03.2016 do 15.04.2016, z ktorých podľa predložených potvrdení mal príjem, teda vykonával činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti a pred vznikom pracovného pomeru nebol najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov neaktívny.

28. Žalovaný vzhľadom na uvedené sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalobca mal s poukazom na dôvodovú správu k ustanoveniu § 16 zákona č. 417/2013 Z. z. a § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. pred uzatvorením pracovnej zmluvy postavenie dlhodobo neaktívneho občana, t.j. občana, ktorý nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (najmenej 12 mesiacov), avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného občana, ak by evidovaný bol (citované z dôvodovej správy).

29. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dôvodová správa k návrhu zákona, na ktorú poukázal právny zástupca žalobcu, bola predkladaná do pripomienkového konania, ktorá nemá žiadnu právnu záväznosť. Žalovaný bol toho názoru, že v § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2., 2a. platného zákona o pomoci v hmotnej núdzi je jednoznačne vymedzené, že za neaktívnu fyzickú osobu sa považuje osoba, ktorá pred vznikom pracovného pomeru najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo obdobný príjem v cudzine s odkazom na príslušné ustanovenie zákona o dani z príjmov.

30. Žalovaný konštatoval, že žalobca nespĺňa ani jednu z dvoch možností pre priznanie osobitného príspevku ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1. a bod 2., t.j. že pred vznikom pracovného pomeru nebol dlhodobo nezamestnaným občanom (pred vznikom pracovného pomeru nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov), ani že najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nebol neaktívny, pretože od 21.04.2015 do 30.06.2015 a od 23.03.2016 do 15.04.2016 mal uzatvorené dohodu o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti, ktoré zakladajú nárok na príjem zo závislej činnosti. Žalovaný uviedol, že keďže žalobca nesplnil súčasne všetky tri podmienky uvedené v § 16 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na osobitný príspevok mu nevznikol.

31. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2016, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa 13.10.2016, opätovne poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 16 zákon č. 417/2013 Z. z. z 26.11.2013, v ktorej zákonodarca uviedol, že návrhom sa sleduje zvýšenie motivácie osôb v produktívnom veku, dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych, s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi, k uplatneniu sa na trhu práce, nájsť a udržať si zamestnanie a podieľať sa tak na riešení svojej nepriaznivej situácie vlastným pričinením. Podmienkou vzniku nároku na osobitný príspevok bude predovšetkým vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu minimálne v rozsahu polovice zákonom ustanoveného maximálneho pracovného času podľa príslušných ustanovení § 85 Zákonníka práce a dohodnutý príjem z takéhoto pomeru v rozmedzí medzi minimálnou mzdou a dvojnásobkom minimálnej mzdy. Zároveň nárok vznikne iba občanovi, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo dlhodobo neaktívnym občanom, t.j. občanom, ktorý nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (najmenej 12 mesiacov), avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného občana, ak by evidovaný bol. Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi.

32. Žalobca preto aj naďalej mal za to, že ako dlhodobo neaktívna osoba splnil podmienky na priznanie osobitného príspevku, pretože pred uzatvorením pracovnej zmluvy mal postavenie dlhodobo neaktívneho občana, t.j. občana, ktorý nebol pred uzatvorením pracovného pomeru evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (najmenej 12 mesiacov), avšak spĺňal status dlhodobo nezamestnaného občana, ak by evidovaný bol.

33. V závere písomného vyjadrenia žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. b/, bod 2., 2a., § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z. v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov trval na podanej žalobe a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.07.2016 o nepriznaní osobitného príspevku a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2016 k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 06.09.2016. Konštatoval, že žalovaný preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého žalovaného rozhodnutia nezistil porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia v prvom stupni konania.

35. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

36. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“), osobitný príspevok patrí fyzickej osobe,

a) ktorej vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jej dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy, b) ktorá pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu 1. bola dlhodobo nezamestnaným občanom44) alebo 2. najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 2a. nevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti44a) alebo na obdobný príjem v cudzine, 2b. neplnila povinnú školskú dochádzku, 2c. nepripravovala sa na budúce povolanie dennou formou štúdia, 2d. nepoberala nemocenské, materské alebo starobný dôchodok alebo 2e. nepoberala invalidný dôchodok, výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ak dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, a c) ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa písmena a/.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., osobitný príspevok patrí fyzickej osobe počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 1 písm. a/ najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov

a) vo výške 126,14 eura mesačne prvých 6 kalendárnych mesiacov, b) vo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.

37. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k žalobným námietkam uvádza nasledovné.

38. Z obsahu spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca dňa 18.05.2016 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o osobitný príspevok z dôvodu, že dňa16.05.2016 sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 30.04.2017 s dohodnutým týždenným pracovným časom 37,50 hodín a dohodnutým príjmom v sume 405 eur mesačne a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 23.07.2013 do 24.08.2015. Pomoc v hmotnej núdzi bola žalobcovi poskytovaná v období od 01.11.2013 do 31.05.2015. Z databázy Sociálnej poisťovne je preukázané, že žalobca mal od 21.04.2015 do 30.06.2015 uzatvorenú dohodu o vykonaní práce a od 23.03.2016 do 15.04.2016 dohodu o pracovnej činnosti, z ktorých podľa predložených potvrdení mal príjem, teda vykonával činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti a pred vznikom pracovného pomeru nebol najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov neaktívny.

39. Z ust. § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2., 2a. zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva, že za neaktívnu fyzickú osobu sa považuje osoba, ktorá pred vznikom pracovného pomeru najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem

z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo obdobný príjem v cudzine s odkazom na príslušné ustanovenie zákona o dani z príjmov.

40. Ust. § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2., 2a. zákona č. 417/2013 Z. z. neodkazuje na § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z., a preto nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy mal žalobca postavenie dlhodobo neaktívneho občana a že došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2., 2a., § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z. v spojení s § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z..

41. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca v rozhodujúcom období pred vznikom pracovného pomeru vykonával činnosť, ktorá zakladala nárok na príjem zo závislej činnosti, a teda nebol neaktívny, pričom je nepodstatné, či tento príjem nepresiahol 75 % zo sumy životného minima.

42. Podmienku nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z., by žalobca splnil v prípade preukázania, že pred vznikom pracovného pomeru bol dlhodobo nezamestnaným občanom alebo bol neaktívny, ako to vyplýva z bodov 2a. - 2e. citovaného zákonného ustanovenia. V poznámke k § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 417/2013 Z. z. je odkaz na § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách nezamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“).

43. Z obsahu administratívneho správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od 23.07.2013 do 24.08.2015, pričom do pracovného pomeru nastúpil dňa 16.05.2016, čím v zmysle citovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z. z., pred vznikom pracovného pomeru nebol dlhodobo nezamestnaným občanom.

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňa ani jednu z dvoch podmienok pre priznanie osobitného príspevku uvedených v § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1. a bod 2., t.j. že pred vznikom pracovného pomeru nebol dlhodobo nezamestnaným občanom (pred vznikom pracovného pomeru nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov), ani že najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nebol neaktívny, pretože od 21.04.2015 do 30.06.2015 a od 23.03.2016 do 15.04.2016 mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti, ktoré zakladajú nárok na príjem zo závislej činnosti. Z uvedených dôvodov žalobcovi nárok na osobitný príspevok nevznikol.

45. Podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná ani žalobná námietka týkajúca sa porušenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), pretože rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, sú v súlade so zákonmi, pričom správne orgány hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku).

46. Pretože rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

47. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.