Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14Co-47-2016.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. F., K.. XX.X.XXXX, O. O.U. XX, XXX XX S. V., X/ Q. S., K.. X.X.XXXX, O. B. X. XX, XXX XX W., za účasti intervenienta na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.820,70 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 8.3.2016 pod č. k. 4C/40/2014-140, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 416,12 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.820,70 eur s prísl. titulom získania pohľadávky postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s.. Postupca so žalovaným v 2. rade a P. S., ktorá dňa XX.X.XXXX zomrela, pričom Okresný súd Svidník dňa 31.8.2011 zastavil konanie o prejednanie dedičstva po poručiteľke P. S. pre nemajetnosť, uzavreli dňa 26.2.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde bol poskytnutý úver 100.000,- Sk s dobou splatnosti do 20.12.2012 a mesačnou splátkou 1.440,- Sk. Žalovaná v 1. rade prevzala na seba ručiteľský záväzok za dlžníkov P. S. U. Q. S. zo splátkového úveru. Dňa 23.7.2012 postupník vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v žalobe žiada zaplatiť splátky splatné od 20.2.2010 do 20.12.2012 v počte 35 a v celkovej sume 1.820,70 eur. Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie u žalobcu z dôvodov, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, obmedzil postúpenie pohľadávky u bánk, pokiaľ sa pohľadávky týkali spotrebiteľov. Banka môže svoju pohľadávku postúpiť písomne zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta, pokiaľ je dlžník v omeškaní dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, ale len pri splatných pohľadávkach. Nemôže dôjsť k postúpeniu živého úveru, teda splátok, ktoré budú splatné v budúcnosti. Žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. Na žalobcu ako postupníka nemohla byť postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov. Naviac, podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo. Ak absentuje doklad o takejto výzve, ide o neplatné postúpenie pohľadávky. O tom sú obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach č. k. 4Co/145/2014-341, či č. k. 19Co/177/2014-103. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku pojednávania tvrdí. Súd návrhu vyhovie iba vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Opak toho tvorí nedostatok aktívnej legitimácie, v takom prípade návrhu nevyhovie. V predmetnej veci súd dospel k názoru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné (neboli dodržané zákonné podmienky - predpoklady postúpenia) a práve tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má vecný dopad na stav, že súd návrhu nevyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu trovy nepriznal, žalovaní v 1. a 2. rade trovy konania nežiadali. Naopak súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože tento vstúpil do konania na ochranu občana spotrebiteľa (žalovaných), ktorý podal právnu argumentáciu vo veci samej, návrh navrhol zamietnuť. Trovy právneho zastúpenia súd priznal z hodnoty 1.820,70 eura, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu 81,33 eura a príslušný paušál, za polovičný úkon podľa § 13a ods. 2/AT odmenu 40,66 eura a príslušný paušál na nemeritórny úkon podľa § 13a ods. 4 odmenu 20,33 eura a príslušný paušál pri vykonaných úkonoch: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§13a ods. 1, písm. a/ citovanej vyhlášky) - 81,33 eura, paušál 8,04 eura, vyjadrenie z 21.1.2015 (§ 13a ods. 1, písm. c/ AT) - 81,33 eura, paušál 8,39 eura, zastúpenie na pojednávaní 31.3.2015 nemeritórny (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT, ods. 4/ AT) - 20,33 eura, paušál 8,39 eura, vyjadrenie z 28.4.2015 k odvolaniu navrhovateľa (§ 13a ods. 2 písm. b/ AT) - 40,66 eura, paušál 8,39 eura, zastúpenie na pojednávaní 8.3.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT) - 81,33 eura, paušál 8,58 eura. Odmena spolu bez DPH - 346,77 eura, DPH 20 % - 69,35 eura, odmena advokáta spolu s DPH - 416,12 eura.
2. Proti rozsudku okresného súdu dal včas odvolanie žalobca cestou svojho právneho zástupcu. Súd zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie v konaní u žalobcu, pričom žalobca predložil relevantný dôkaz o postúpení pohľadávky od pôvodného bankového subjektu. Čo sa týka § 92 bankového zákona, to sa týka ochrany bankového tajomstva, nie nemožnosti postúpenia pohľadávky. Nedoručenie písomnej výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Nedoručenie takejto výzvy nemôže byť spojené s neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ale môže byť sankcionované v zmysle Zákona o bankách podľa § 50 ods. 1. Účelom § 92 je ochrana bankového tajomstva pri postúpení pohľadávok, kde dlžníci boli v omeškaní s plnením svojho záväzku viac ako jeden rok. Nie je pravdou záver súdu prvého stupňa (ďalej len „súd prvej inštancie“), že môže dôjsť k postúpeniu len splatných pohľadávok. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v príslušnom ustanovení výslovne uvedené. Banky môžu postúpiť peňažné záväzky ako celok vrátane jeho príslušenstva. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, tento vstúpil do konania bez vedomosti o predmete a stave konania. Pre vstup do konania nemal žiaden dôvod, iba navyšuje trovy konania vzbudzujúc dojem, že to robí pre ochranu spotrebiteľa. Princíp je získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom zo strany vedľajšieho účastníka ide skôr o zneužitie práva. Pokiaľ sa má riešiť účelnosť vynaložených trov, tak je o tom rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, podľa ktorého, vedľajší účastník sa môže dať zastúpiť v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalobca zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania proti žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi.
3. Žalovaní, ani vedľajší účastník, sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) a k tomu dodáva:
5. Okresný súd zamietol návrh žalobcu s poukazom na to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie žalovanej pohľadávky. Okresný súd vychádzal z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý riešil otázku postúpenia pohľadávky osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Okresný súd pri výklade tohto ustanovenia Zákona o bankách dospel k záveru, že možno postúpiť len tie pohľadávky, kde je dlžník v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku a len vtedy, ak tomu predchádza písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom okresného súdu, že banky môžu postupovať len splatné pohľadávky, kde je dlžník v omeškaní s ich zaplatením, ale takisto za podmienky, že bola tu predchádzajúca písomná výzva banky voči dlžníkom. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany banky bola daná výzva na plnenie v prípadoch omeškania s plnením peňažných záväzkov z poskytnutého splátkového úveru a že postupujú sa len už splatné pohľadávky. Na č. l. 35 spisu je príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá sa týka pohľadávky z predmetu sporu, pričom zmluva o postúpení pohľadávok je z 27.6.2012 a konštatuje sa splatnosť úveru 20.12.2012. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods. 8 písomnú výzvu banky na splnenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, tak táto podmienka splnená nebola. Nemožno hovoriť o platnom postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a postupníkom - terajším žalobcom. Nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade postúpenie pohľadávky na žalobcu znamenalo obídenie Zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatný úver, na žalobcu. Preto u žalobcu nie je dostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa domáha v žalobe. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ bol návrh žalobcu zamietnutý.
6. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom (ďalej len „intervenient“). Intervenient v konaní poskytol účelnú obranu práv dlžníkov a ručiteľa. Namietal nedostatok vecnej legitimácie u žalobcu, neplatné postúpenie pohľadávky, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí intervenientovi náhrada trov za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže intervenient je viazaný úspechom účastníka, na ktorého strane vystupuje, pričom žalovaní boli úspešní, preto intervenientovi patrí náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu k výške trov neboli zo strany odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nemal dôvod výšku trov určených súdom prvej inštancie preskúmavať.
7. Pokiaľ sa žalobca domáha aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., tak k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, nie sú takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania intervenientovi, vystupujúcemu na strane úspešných žalovaných.
8. Správny je aj výrok o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovaným. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešní žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, preto im prvoinštančný súd správne náhradu trov konania nepriznal.
9. Z týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
10. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaným a intervenientovi žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).