Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BB-74S-48-2022.pdf
PDF · 105.06 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/48/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: ZP Development Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, právne zastúpený: kohút & partners, s.r.o. (do 29.12.2022: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o.), so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Lakeside park 2, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXXX/X, XXX XX C., 2/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXXX/X, XXX XX C., v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/003303-009 zo dňa 03. 03. 2022, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 18. 05. 2022 domáha zrušenia opatrenia - „Oznámenia“ žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/003303-009 zo dňa 03. 03. 2022, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že nevyhovel jeho podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia č. SÚ 3640/2014 zo dňa 09. 10. 2018 na stavbu „Novostavba rodinného domu“, ktorá je umiestnená na parcele registra C KN č. 5000/53, katastrálne územie C., ktorého navrhovateľom boli A. B. a C. B., v tom čase bytom D. E. XXXX/XX, C., a to z dôvodu, že žalovaný po preskúmaní spisového materiálu nezistil v konaní stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), a preto Rozhodnutie stavebného úradu mesta Zvolen č. SÚ 3640/2014 zo dňa 09. 10. 2018 ponechal v platnosti. Žalovaný v „Oznámení“ tiež uviedol, že z úradnej činnosti je známe Okresnému úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy, že v čase kolaudačného konania mali vlastníci rodinných domov právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez parcely registra E KN č. XXXX/X, XXXX, XXXX peši, osobným aj nákladným motorovým a nemotorovým vozidlom za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, F. XXXX/XX z XX. XX. XXXX - XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Z uvedeného malo vyplynúť, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, k.ú. C.. Žalovaný tiež poukázal na to, že parcely registra E KN č. XXXX/X, G. XXXX H. G. XXXX, k.ú. C. evidované na LV č. XXXXX vedené ako trvalý trávny porast a orná pôda žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 26. 02. 2020, teda až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný konštatoval aj to, že v čase kolaudácie rodinného domu mali navrhovatelia zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemky, ktoré sú od roku 2020 vo vlastníctve žalobcu v prospech nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. C. (pozemky vo vlastníctve navrhovateľov – ďalších účastníkov konania).
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov - parciel registra I. B. G. XXXX/X, G. XXXX H. G. XXXX, evidovaných na LV č. XXXXX, k. ú. C.. Cez uvedené pozemky prechádza súkromná účelová asfaltová cesta, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a je využívaná na prístup k súkromnému penziónu so súpisným číslom 9320 z verejnej miestnej komunikácie na Prachatickej ulici. S týmto účelom užívania bola cesta aj skolaudovaná. Mesto Zvolen ako príslušný stavebný úrad viedlo pod sp. zn. SÚ 3640/2014/3-roz. kolaudačné konanie vo vzťahu k stavbe - rodinnému domu ďalších účastníkov konania so súpisným číslom 10100, postavenému na parcele registra C KN č. XXXX/XX pre k. ú. C.. V rámci uvedeného kolaudačného konania Mesto Zvolen vydalo dňa 09. 10. 2018 kolaudačné rozhodnutie, ktorým rozhodlo o skolaudovaní uvedenej stavby a o možnosti jej užívania na účel trvalého bývania. V dôsledku vydania kolaudačného rozhodnutia došlo zo strany vlastníkov rodinného domu k svojvoľnému využívaniu žalobcovej účelovej cesty na príchod k vlastnej panelovej ceste vedúcej k rodinnému domu a k s tým súvisiacemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu (a porušovaniu Stavebného zákona). Žalobca tiež v žalobe namietal, že v kolaudačnom konaní SÚ 3640/2014/3-rozh. bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie na užívanie rodinného domu aj napriek tomu, že v konaní nebolo nijako preukázané zaistenie legálneho a bezpečného prístupu a príchodu k stavbe. Vzhľadom na zjavnú nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia podal žalobca žalovanému podnet na preskúmanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia podľa žalobcu spočíva v nasledovnom: 1. napojenie domu na verejnú miestnu komunikáciu vedie cez žalobcovu súkromnú účelovú komunikáciu bez oprávnenia vlastníkov domu na jej užívanie; 2. panelová cesta, prostredníctvom ktorej má byť dom napojený na žalobcovu súkromnú komunikáciu nie je legálnou komunikáciou, keď stavebný úrad pri kolaudácii upustil od podmienky č. 12 stavebného povolenia k rodinnému domu (rozpor s § 81b písm. c) Stavebného zákona - nezabezpečenie bezpečného príchodu a príjazdu k stavbe, ktorý by mohol byť zabezpečený len dobudovaním cestnej infraštruktúry podľa podmienky č. 12 stavebného povolenia); 3. neexistencia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 3b cestného zákona o pripojení panelovej cesty a žalobcovej asfaltovej cesty, t.j. neexistencia napojenia panelovej cesty na cestnú sieť a teda nezaistenie príchodu k stavbe.
3. Žalobca uviedol, že v podnete riadne odôvodnil, že vydaním kolaudačného rozhodnutia bolo priamo porušené ustanovenie § 81b písm. c) Stavebného zákona, teda že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aj napriek tomu, že tomu bránila zákonná prekážka, pretože stavebník nezaistil bezpečný prístup a príchod k stavbe. V dôsledku uvedeného v súčasnosti vlastník rodinného domu na dennej báze využíva na prístup k rodinnému domu súkromnú účelovú cestu vo vlastníctve žalobcu, nakoľko ide o prístup k jeho panelovej ceste vedúcej k rodinnému domu. Na prechod po uvedenej súkromnej ceste však jednak nemá vlastník rodinného domu žiadny súhlas ani inú formu oprávnenia. Žalobca v žalobe namietal, že napadnutým opatrením a postupom žalovaný porušil zákon, keď ani napriek podrobne odôvodenému podnetu nevykonal svoju právomoc zrušiť celkom zjavne nezákonné kolaudačné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu trpí nasledovnými vadami: a) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP); b) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); c) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).
4. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu Správny súd v Banskej Bystrici uvádza, že konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/48/2022 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/48/2022.
5. Dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“). V dôsledku uvedenej legislatívnej
úpravy odo dňa 1. apríla 2024 došlo k prechodu právomoci Odboru výstavby a bytovej politiky, Oddelenia štátnej stavebnej správy Okresného úradu Banská Bystrica na Úrad. Podľa ust. § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.file_0.jpg
file_1.wmf
Odo dňa 1. apríla 2024 je v zmysle vyššie uvedených skutočností v konaní sp. zn. BB-74S/48/2022 vedenom Správnym súdom v Banskej Bystrici na strane žalovaného vedený Úrad.
6. Správny súd posúdil podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP v znení účinnom do 30. 06. 2023.
7. Podľa § 493e SSP, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). (2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. (3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
14. Podľa § 66 Správneho poriadku podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
15. Podľa § 68 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. (2) Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa
možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1.
16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že opatrením č. OU-BB-OVBP2-2022/003303-009 zo dňa 03. 03. 2022 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) žalovaný oznámil žalobcovi a Mestu Zvolen, že po vyhodnotení dôvodov podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia Mestom Zvolen č. SÚ 3640/2014 zo dňa 09. 10. 2018, a po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nezistil v konaní stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, a preto Rozhodnutie stavebného úradu Mesta Zvolen č. SÚ 3640/2014 zo dňa 09. 10. 2018 ponechal v platnosti. Žalovaný v Oznámení zhrnul námietky žalobcu uvedené v podnete, tak ako sú vymedzené v úvode správnej žaloby a poukázal na to, že podľa právneho názoru súdov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/12/2011 zo dňa 09. 03. 2011 a sp. zn. 3Sžp/28/2013 zo dňa 03. 12. 2013, uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 305/07-23 zo dňa 06. 12. 2007) podnet podaný v zmysle § 65 Správneho poriadku nemožno kvalifikovať ako podanie v zmysle § 19 Správneho poriadku, pretože neexistuje právny nárok na to, aby príslušný správny orgán na základe podaného podnetu začal z úradnej moci procesný postup podľa § 65 Správneho poriadku. V závere napadnutého opatrenia žalovaný uviedol, že pri mimoriadnom opravnom prostriedku ako je mimo odvolacie konanie je potrebné posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam vlastníkov nehnuteľnosti. Účelom opravných prostriedkov je odstraňovanie rozporov v rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecnými predpismi. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím je relevantné, aby postupom na základe mimoriadnych prostriedkov neboli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne.
17. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je neprípustnosť správnej žaloby. Za neprípustnú možno považovať žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu, opatreniu, inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy, ktoré sú vylúčené z prieskumu správnym súdom.
18. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnoprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami, napríklad takých, ktoré sa týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy.
19. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté opatrenie žalovaného podlieha prieskumu podľa ustanovení § 6 a § 7 SSP, či má za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. či ním (ne)mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Správny súd pri posudzovaní predmetného prípadu vychádzal z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. nález ÚS SR zo dňa 22. 01. 2007, sp. zn. I. ÚS 354/08- 50, rozsudok NS SR zo dňa 29. 04. 2002 sp. zn. 6Sž/196/01, uznesenie NS SR zo dňa 22. 06. 2017 sp. zn. 8 Sžf 75/2015) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím orgánu verejnej správy je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
20. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.1995 sp. zn. I. ÚS 117/1995: „Oznámenie ústredného orgánu štátnej správy podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o tom, že nezačne mimoodvolacie konanie, nie je právoplatným rozhodnutím v zmysle čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky. Nemá formálne ani vecné náležitosti takého rozhodnutia a riadi sa len vyhláškou č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.“ Ako vyplýva z jeho odôvodnenia: „Podnety na preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov v mimoodvolacom konaní preto ani nepodliehajú režimu zákona o správnom konaní, ale režimu ustanovenému na vybavovanie sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich podľa vládnej vyhlášky č. 150 /1958 Úradného vestníka. Ak správny orgán nehodlá podnetu vyhovieť, vybaví ho neformálnym oznámením, a nie formou rozhodnutia v správnom konaní. Neformálne vybavenie podnetu tiež nespĺňa ani formálne a ani vecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu o práve alebo povinnosti fyzickej osoby.“
21. Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. júna 2017, sp. zn. 8 Sžf 75/2015 vo vzťahu k preskúmaniu oznámenia - vybavenia podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 4 Daňového poriadku, vyplýva, že „..na posúdenie, či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu sféru dotknutého subjektu. Vzhľadom na uvedené potom treba prisvedčiť krajskému súdu, že žalobou označené oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiaden záver či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania. Uvedené oznámenie nemožno označiť ako právnoaplikačný akt správneho orgánu (v zmysle § 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože ním v žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností účastníka konania, ani ním nemohli byť práva účastníka konania, či jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, a to z toho dôvodu, že označené oznámenie nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami....Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok (nie je to totiž mimoriadny opravný prostriedok).“
22. Preskúmanie rozhodnutí podľa § 65 Správneho poriadku je procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci druhostupňového orgánu verejnej správy uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených orgánov verejnej správy. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok (nie je to totiž mimoriadny opravný prostriedok). Uplatňuje sa za zákonom stanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Účelom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je náprava právnych pochybení, ktorých sa orgán verejnej správy dopustil pri vydaní pôvodného rozhodnutia. Predmetom preskúmavania rozhodnutia je jeho zákonnosť, to znamená, že ak navrhovateľ považuje právoplatné rozhodnutie za rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, má možnosť požiadať o jeho preskúmanie v mimo odvolacom konaní. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva na tom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia dôvody uvedené v podnete nebude považovať za opodstatnené, zašle o tom tomu, kto zaslal podnet, písomné oznámenie. Je potrebné zdôrazniť, že vybavenie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nepodlieha právnemu režimu Správneho poriadku. Rozhodnutie sa v takom prípade nevydáva. Ak orgán verejnej správy oznámením vyjadrí svoj zamietavý procesný postoj k dôvodom uplatneným v podnete tak, že nepripustí, aby bola vec znova prejednaná, zostáva pôvodné rozhodnutie právoplatné a sféra materiálnych práv a povinností podávateľa podnetu tým nie je dotknutá.
23. Napadnuté opatrenie žalovaného podľa správneho súdu s poukazom primárne na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. I. ÚS 117/95 z 5. októbra 1995, nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, je práve takýmto úkonom orgánu verejnej správy informačného charakteru, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, a teda v zmysle § 7 písm. b) SSP nepodlieha preskúmaniu správnym súdom. Žalovaný sa neformálnym oznámením nedotkol právnej sféry žalobcu, jedná sa o vysvetlenie, že žalovaný po preskúmaní spisového materiálu nezistil v konaní Mesta Zvolen ako stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný predmetným opatrením/oznámením nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky ako opatrenie vydané orgánom verejnej správy v správnom konaní (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP), a teda nie je preskúmateľné súdom. Napadnuté opatrenie nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnickej osoby, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
25. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa § 440 ods. 1 SSP, (1) kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § § 440 ods. 2 SSP, (2) dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.