Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-1-2017.pdf
PDF · 105.89 KB
Case nature
Subarea
17CoP/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. V. A., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov - matky V.. Q. A., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. č. 8, zastúpenej Mgr. Marcelou Grancovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice a otca P. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. č. XX, toho času bytom P. der V. XX/X, XXXX A., T., právne zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník, za účasti Komisára pre deti, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu matky maloletej na zmenu neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 2P/16/2015-1049 zo dňa 18.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh matky maloletej na zmenu neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, § 367 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, § 25 ods. 2, § 25 ods. 3, § 26, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. V odôvodnení uviedol, že matka maloletej sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2016 domáhala, aby súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Svidník dňa 8.8.2016 č. k. 2P/16/2015-806 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2016 č. k. 2CoP/20/2016-867 zmenil tak, že styk otca, P. A. s maloletou P. V. A., nar. X.X.XXXX zakazuje. Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na aktuálny nepriaznivý psychický stav dieťaťa, ktoré je pod vplyvom dlhodobého stresu a nezvláda frustráciu, došlo na strane dieťaťa k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu súčasnej úpravy styku podľa neodkladného opatrenia Okresného súdu Svidník, č.k. 2P/16/2015-806 zo dňa 8.8.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2016, v zmysle ktorého otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou P. V. A. každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 15.00 hod do 18.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky V.. Q. A., nar. 19.1.1979. V čase školského roka (t.j. od 1.9. do 30.6. bežného roka) je otec povinný si maloletú P. V. A. vyzdvihnúť v piatok o 15.00 hod. z predškolského alebo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných termínoch, resp. za situácie, ak maloletá nebude prítomná v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré navštevuje, sú otec a matka povinní odovzdať si navzájom maloletú riadne pripravenú pred bydliskom matky. Styk otca s maloletou sa podľa nariadených neodkladných opatrení nerealizuje. Zmenu pomerov na strane maloletej matka odôvodnila aktuálnym nepriaznivým psychickým stavom dieťaťa, ktoré je pod vplyvom dlhodobého stresu a nezvláda frustráciu. O zdravotnom stave dieťaťa
predložila súdu lekársku správu pedopsychiatričky MUDr. C. T. zo dňa 13.10.2016 z vyšetrení maloletej zo dňa 6.10.2016, ktorá bola vyhotovená pre účely súdneho konania na základe vyžiadania matky maloletej. V závere správy je uvedené, že vzhľadom k doterajším skúsenostiam vo vzťahu k otcovi a jeho deštruktívnemu správaniu (asistencia policajtov, realizovaní traumatizujúceho predbežného opatrenia a ďalším) odporúča pozastaviť styk dieťaťa s otcom na čas do celkovej a trvalej harmonizácie osobnosti dieťaťa, predpokladá asi jeden až dva roky. Za túto dobu by si zároveň mohol otec dieťaťa osvojiť potrebné zručnosti a schopnosti, aby mohol nenásilnou formou postupne budovať od základov svoj vzťah k maloletej. V krajnom prípade alebo v prípade neprimeraného zasahovania otca dieťaťa a jeho príbuzných do jeho vyvíjajúcej sa osobnosti odporúča zakázať stretávanie sa dieťaťa s otcom, až kým dieťa nevyrastie a nedokáže s otcom vytvoriť z vlastnej vôle primeraný vzťah v podmienkach bezpečia a konštruktívnej komunikácie. Prvoinštančný súd predloženú lekársku správu pedopsychiatričky V.. C. T. nepovažoval za objektívnu, nakoľko z nej nevyplýva, že by sa vyšetrenia zúčastnil aj otec maloletej, vyšetrenie prebehlo iba na základe vypočutia matky a maloletej, pričom závery lekárskej správy sú v rozpore so závermi oboch znaleckých posudkov, predložených v konaní, kde ani z jedného nevyplýva potreba zákazu styku otca s maloletou. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XX vypracovaného znalkyňou W.. V. S., W.., ktorá vykonala psychologické vyšetrenie rodičov a maloletej dňa 30.11.2015 je zrejmé, že vo vzťahu maloletej a otca maloletej existuje obojstranná náklonnosť a citové puto. V znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti, nie je potrebné obmedziť ani zakázať a je potrebné upraviť styk rodiča, ktorému maloletá nie je, resp. nebude zverená do osobnej starostlivosti, minimálne každý druhý víkend, cez sviatky a prázdniny porovnateľne, bez prítomnosti druhého rodiča. V znaleckom posudku znalkyňa z pozorovania tiež uviedla, že maloletá pri vyšetrení po chvíli vošla k otcovi, privítala sa s ním, túlila sa k nemu, dala sa pobozkať, rozprávala sa s ním, smiala sa. Odišla s matkou, rýchlo sa vrátila k otcovi, nechcela od neho odísť, volala otca, aby sa s ňou hral. Otec bol rád, že bolo dieťa pri ňom. Po skončení svojho vyšetrenia maloletá odmietala odísť so starými rodičmi z matkinej strany, chcela zostať s otcom. Pri jeho ponuke odviesť ju k starým rodičom sa na neho zahnala rukou, ceruzkou. Na súdnom pojednávaní dňa 2.6.2016 znalkyňa pri vypočutí toto správanie sa maloletej potvrdila. Stretnutie otca s maloletou u znalkyne prebehlo necelé dva mesiace po pojednávaní na mieste samom o výkon rozhodnutia dňa 5.9. a 6.9.2015, ktoré malo u maloletej poškodiť zdravie a rozvoj dieťaťa, dieťa sa malo začať pomočovať a dieťaťu sa podľa vyjadrenia matky tieto zážitky vryli do pamäti. Z vyjadrenia otca prvoinštančný súd zistil, že otec sa s maloletou odvtedy nestretol. Prvoinštančný súd prijal záver, že nie je dôvod rozhodovať o návrhu matky spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou tvrdených skutočností sa bude súd zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a by nebolo odtrhnuté od svojich koreňov. Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Výnimkou je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s maloletým je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej. Namietala, že súd prvej inštancie porušil povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Obsah odôvodnenia je tvorený len všeobecnými úvahami o všeobecnej potrebe rozvíjania kontaktu dieťaťa s rodičom a všeobecné
vyjadrenie kedy prichádza do úvahy výnimka na obmedzenie alebo úplné zakázanie stretávania sa s druhým rodičom. Súd prvej inštancie tieto úvahy nijako nerozvinul a nijako nevyhodnotil vo vzťahu k priloženým listinným dôkazom odôvodňujúcim neodkladnosť zmeny neodkladného opatrenia. Nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s konkrétnym ohrozením dieťaťa, čo vyplýva z predložených lekárskych správ V.. C. T. a PhDr. V. B.. Súd prvej inštancie vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorému hrozí zlomenie psychiky a trvalé, nezvratné následky na duševnom zdraví neozrejmil, aký záujem dieťaťa je daný v tejto súvislosti. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal správou zo psychologického vyšetrenia vypracovanou W.. V. B. a ako a či vôbec sa vysporiadal s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, či súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručil komisárovi pre deti a prokurátorovi. Rozhodnutie súd prijal bez toho, aby si bol vyžiadal stanovisko týchto subjektov. Je to práve otec, ktorý v konaní predkladá vyfabulované lekárske správy. Postoj otca k maloletému dieťaťu je absolútne neempatický. Nezhody pri styku s maloletou boli vždy vyvolané otcom, ktorý uprednostňuje svoje práva pred potrebami dieťaťa, odmieta akceptovať liečebný režim maloletej. V danom prípade akútnu potrebu maloletého dieťaťa na pokoj a harmonizáciu jeho osobnosti vyslovili tak pedopsychiatrička ako aj pedopsychologička. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 4Em 1/2015 súd nariadil výchovné opatrenie aj obom rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aj proti tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Z predloženej lekárskej správy a správy z vyšetrenia vyplýva akútna potreba dieťaťa na harmonizáciu jeho osobnosti a kľudový režim. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej návrhu na zmenu neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. Kolízna opatrovníčka vo svojom vyjadrení poukázala na zdravotný stav dieťaťa, stanovisko komisárky pre deti, na to, že rodičia maloletej sa vzájomne nerešpektujú ako rodičia a nedokážu medzi sebou pokojne komunikovať. Odporučila dočasne pozastaviť styk otca a mal. dieťaťa do doby, kým sa nezlepší zdravotný stav dieťaťa. Komisárka pre deti vo vyjadrení uviedla, že po rozhovore s matkou a po zistení veľkej fixácie dieťaťa na matku je potrebné vzťah dieťaťa s otcom revitalizovať nenásilnou a nevynútenou formou, navrhla riešiť problém vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a uspokojiť celkovú situáciu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. navrhla po kompenzácii zdravotného stavu dieťaťa matke uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti pripraviť dieťa na styk s otcom za účasti psychológa. Je potrebné prihliadať na odmietavý postoj maloletej k otcovi, jej zdravotný stav a hľadať najlepšie riešenie pre mal. dieťa, ktoré nemusí vyhovovať ani jednému z rodičov, ale musí byť jednoznačne v záujme maloletej.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 111 písm. d) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým. Podľa § 367 ods. 1, 2 a 3 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa upravujú práva a povinností rodičov; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou tohto rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, v rozhodnutí o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu mal osvedčené skutočnosti potrebné pre riadne rozhodnutie o návrhu matky na zmenu neodkladného opatrenia. Z uvedených osvedčených okolností vyvodil správne právne závery a aplikoval aj správne zákonné ustanovenia.
6. Právo stýkať sa, resp. úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom je rodičovským právom ale aj povinnosťou a toto právo svedčí obidvom rodičom bez toho, aby toto rodičovské právo bolo obmedzované vzájomnými negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi.
7. V konaní vo veci samej bol dňa 02.12.2015 predložený znalecký posudok vypracovaný PhDr. V. S., v ktorom bolo okrem iného konštatované, že maloletá ma po verbálnej stránke odmietavý vzťah k otcovi, na úrovni správania je jej vzťah k otcovi výrazne pozitívny. Otec má k maloletej výrazne pozitívny vzťah. Styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti, nie je potrebné obmedziť ani zakázať. Dieťa má vytvorený citový vzťah k obom rodičom, na verbálnej úrovni deklaruje, že chce byť len s matkou, a nechce otca. V správaní sa prejavuje opak, svojho otca vyhľadáva, vyzýva ho k hre a nechce sa od neho odlúčiť. Otec je pre maloletú zdrojom zážitkov, radosti, uvoľnenia. Dokonca aj znalkyňa W.. X. uvádza potrebu vzťah otca s dieťaťom revitalizovať, nezaujala stanovisko styk zakázať. Po úprave styku otca s mal. dieťaťom v neodkladnom opatrení Y. súdu Svidník č.k. 2P 16/2015-806 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP 20/2016-867 sa styk otca s dieťaťom neuskutočnil, dokonca pri realizácii tohto styku opäť medzi rodičmi došlo ku konfliktu (dňa 30.9.2016). Podľa obsahu spisového materiálu sa javí,, že naposledy mal možnosť sa otec kontaktovať so svojou dcérou v čase vypracovania znaleckého posudku znalkyne PhDr. S.. V zmysle správy MUDr. C. T. zo dňa 13.10.2016 dieťa je v strese, nezvláda frustráciu, otca, ktorý si styk vynucuje, odmieta. Vzhľadom k doterajším skúsenostiam dieťaťa vo vzťahu k otcovi a jeho deštruktívnemu správaniu je odporúčané pozastaviť styk otca s dieťaťom na čas do celkovej a trvalej harmonizácie osobnosti dieťaťa, na cca jeden až dva roky. V zmysle správy PhDr. V. B., klinického psychológa, dieťa akútne potrebuje dlhodobo pokojnú atmosféru domova, aby malo priestor na vyrovnanie sa vzťahu dieťa - otec, pre ktoré by sa rozhodlo z vlastnej vôle. Pre nepriaznivé duševné zdravie dieťaťa poškodzujúce vzťahové väzby dieťa - otec je odporúčané pozastavenie styku dieťaťa s otcom na zhruba 1 -2 roky. Kolízny opatrovník a Komisár pre deti navrhli rešpektovať odborný názor MUDr. T..
8. Tu odvolací súd musí ale upriamiť pozornosť na to, že odborná lekárka MUDr. T. pri vypracovaní lekárskej správy zrejme nedisponovala dostatočnými informáciami a nezohľadnila okolnosti spočívajúce v tom, aký malo psychický stav maloleté dieťa koncom roka 2015, keď jeho vzťah s otcom nebol označený za negatívny a tú skutočnosť, že dieťa je v permanentnom styku a starostlivosti matky, pričom je viac ako pravdepodobné, že preberá jej názory a jej správanie voči otcovi a psychický stav dieťaťa mohla ovplyvňovať výlučne matka, nie otec. Preto aj záver W.. B. o poškodzovaní zdravia maloletej v
dôsledku vzťahu s otcom a možnosť rozhodnúť sa o kontaktoch mal. dieťaťa s otcom z vlastnej vôle je viac ako nepresvedčivý. Základným problémom pri realizácii styku otca s mal. P. V. je vzájomný konfliktný vzťah jej rodičov. Za tejto situácie sa však pre kolízneho opatrovníka a pre príslušný referát poradensko-psychologických služieb otvára priestor na aktívne spolupôsobenie na oboch rodičov a mal. dieťa v záujme harmonizácie rodičovských väzieb a realizácie kontaktov rodičov a mal. dieťaťa.
9. Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva (porov. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci NUUTINEN/ Fínsko, Volanský / Česká republika). „Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko).
10. Zákaz styku otca s maloletou vo forme neodkladného opatrenia s poukazom na jej odmietavý postoj nie je riešením vzniknutej situácie, nie je v záujme dieťaťa, aby sa otcovi dieťa odcudzilo viac, ako je tomu momentálne. Odvolací súd má za to, že je potrebné vytvoriť otcovi priestor na to, aby mohol svojej dcére preukázať, že pre ňu nebude zdrojom negatívnych zážitkov, umožniť, aby si dcéra opätovne našla cestu k otcovi. Uvedené je však možné len za spolupráce oboch rodičov, ktorí sú ako jediní spôsobilí vytvoriť podmienky pre to, aby styk s otcom nebol maloletou vnímaný ako povinnosť, ale ako príležitosť tráviť čas s milujúcou osobou, ktorá nepochybne zohráva v živote dieťaťa najdôležitejšiu úlohu. Ak by došlo čo i len na krátky čas alebo prechodný čas k zákazu styku otca s dieťaťom, vyhliadky na vytvorenie, obnovenie pozitívnych väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú. Je potrebné vytvoriť mal. dieťaťu priestor, aby spoznalo okrem názorov matky aj názory otca a tak aby malo možnosť vlastnej voľby.
11. Sú to rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za zdravý duševný vývoj svojich detí a vytvorenie harmonického prostredia, v ktorom deti vyrastajú. Komunikácia medzi rodičmi v danej veci je vážne narušená, preto je potrebné, aby sa rodičia snažili odstrániť tento nedostatok, v prítomnosti maloletej potlačovali do úzadia akékoľvek negatívne prejavy vo vzťahu k druhému rodičovi. Je nevyhnutné pripomenúť, že realizácia styku s maloletým dieťaťom si vyžaduje komunikáciu medzi rodičmi a rovnako, že príprava na styk má prebehnúť najmä po psychickej stránke dieťaťa, dieťa je potrebné v styku s druhým rodičom podporovať, vyzdvihovať dôležitosť druhého rodiča ako súčasti života dieťaťa, otvorene sa rozprávať o vzťahoch v rodine a veku primeraným spôsobom mu vysvetliť aktuálnu situáciu usporiadania týchto vzťahov, čo zrejme zlyháva.
12. K správe V.. T. a W.. B. odvolací súd uvádza, že tieto boli vypracované bez toho, aby sa vyšetrenia zúčastnil aj otec maloletej. Ako vyplýva z výpovede V.. T. na pojednávaní dňa 01.12.2016, otca nepozná, nikdy sa s ním nestretla, otec sa o zdravotnom stave svojej dcéry u nej neinformoval. Táto okolnosť preto svedčí o tom, že matka dôvodnosť vydania navrhovaného neodkladného opatrenia náležite neosvedčila.
13. Dokazovanie týkajúce sa vzťahu otca s maloletou a jeho vplyvu na jej psychický vývin, duševné zdravie bude uskutočnené v konaní vo veci samej. Na základe doposiaľ známych skutočností, bez toho, aby bola náležite skúmaná a posúdená interakcia maloletej s otcom, nie je možné pristúpiť k tak extrémnemu zásahu do rodičovských práv ako je zákaz styku rodiča s dieťaťom.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám stanoveným v ust. § 2 ods. 1, 2 CMP a ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Odvolacia námietka matky týkajúca sa možnosti vyjadrenia sa Komisára pre deti a prokurátora k jej návrhu na zmenu neodkladného opatrenia nie je dôvodná, vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie, odvolanie proti uzneseniu ako aj návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia boli týmto subjektom riadne doručené v zmysle § 329 ods. 1 CSP.
15. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.