Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcov: 1. JUDr. H. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, XXX XX L., 2. E.. K. Y., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XXX (právni nástupcovia pôvodného žalobcu: E.. E. Y., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, predtým bytom Y. č. XX, XXX XX L.), obaja právne zastúpení JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov, ul. Kutuzovova č. 8, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. SEĽUZ-282-7/2018-OdSP zo dňa 24. apríla 2018 v sociálnych veciach, o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Správne konanie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. VÚSZ-65101004084304/2018 zo dňa 12.02.2018 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „prvostupňový orgán alebo „VÚSZ“) rozhodol o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi z dôvodu, že nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku podľa ust. o sociálnom zabezpečení a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

2. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal, že VÚSZ mu nezhodnotil dobu 11 rokov a 72 dní, odpracovanú v III. pracovnej kategórii, a že nárok na výsluhový dôchodok z I. a II. kategórie funkcií mu vznikol podľa ust. . Rozhodnutie označil za nezákonné a nesprávne, a poukázal na kompetenčné rozhodnutie NS SR č. zo dňa 11.10.2017.

3. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej aj „MO SR“), sekcia ľudských zdrojov, ako odvolací orgán posúdil odvolanie žalobcu v zmysle ust. , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a rozhodnutím č.j. SEĽUZ-282-7/2018-OdSP zo dňa 24.04.2018 ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.02.2018 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový orgán rozhodol o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku žalobcu podľa ust. Správny poriadok, lebo zistil, že nie je príslušným orgánom na konanie o jeho priznaní podľa ust. o sociálnom zabezpečení a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

4. Ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“) v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 26.04.2017, postúpila žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, doručenú jej dňa 25.10.2013, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý v rozhodnutí konštatoval, že jeho príslušnosť na priznávanie starobných dôchodkov, bola podľa ust. , daná do 30.04.1998, pretože dňom 01.05.1998 nadobudol účinnosť , ktorý v ust. určil, že na sociálne zabezpečenie vojakov sa ustanovenia § až 145 nepoužijú. Od 01.07.2002 sa aj podľa ust. na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ustanovenia § až 145 . VÚSZ v žalobcovom prípade uznal svoju príslušnosť od 16.02.1998 (t.j. deň vzniku jeho nároku na starobný dôchodok, kedy dosiahol vek 57 rokov a splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa ) až do 30.04.1998. V tomto období však o starobný dôchodok nepožiadal a do 15.12.2001 bol naďalej v služobnom pomere profesionálneho vojaka. Nárok si uplatnil žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni dňa 25.10.2013, za platnosti o sociálnom poistení (ďalej aj „“). V odôvodnení ďalej poznamenal, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, poukázal na to, že bol zamestnaný aj v civilnom sektore, odvádzal odvody na sociálne poistenie a namietal, že VÚSZ mu pri vymeraní výsluhového dôchodku nezhodnotil odpracované doby v III. pracovnej kategórii. Tvrdil, že nárok na výsluhový dôchodok z I. a II. kategórie funkcií mu vznikol podľa ust. a za spornú označil otázku ním odpracovanej doby 11 rokov a 72 dní v III. pracovnej kategórii, ktorú mu VÚSZ nezhodnotil.

5. Žalovaný, ako odvolací orgán, preskúmal prvostupňové rozhodnutie s dôrazom na posúdenie existencie dôvodov pre zastavenie konania podľa ust. Z obsahu pripojeného dávkového spisu zistil, že žalobca bol rozkazom Ministra obrany SR v personálnych veciach č. 279 zo dňa 07.09.2001, dňom 15.12.2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, lebo splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Vojenskú službu vykonával v trvaní 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní, a to v I. kategórii funkcií od 02.09.1963 do 31.12.1964, od 01.01.1993 do 31.12.1999, t.j. 8 rokov, 3 mesiace a 29 dní, v II. kategórii funkcií od 01.01.1965 do 31.12.1992, t.j. 28 rokov a do kategórie funkcií nezaradenú od 01.01.2000 do 15.12.2001, t.j. 1 rok, 11 mesiacov a 15 dní. Žiadosťou zo dňa 04.01.2002 požiadal o výsluhový dôchodok a rozhodnutím VÚSZ zo dňa 07.01.2002 mu bol podľa ust. od 16.12.2001 priznaný výsluhový dôchodok, so započítanou dobou pre nárok a jeho výšku v trvaní 38 skončených rokov.

6. Námietku žalobcu o nezhodnotení odpracovanej doby 11 rokov a 72 dní v III. pracovnej kategórii a tiež námietku, že výsluhový dôchodok z I. a II. kategórie funkcií mu vznikol podľa ust. , považoval žalovaný za neopodstatnenú. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie, v nadväznosti na skutkový stav, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ust. , nárok na výsluhový dôchodok má profesionálny vojak, prepustený zo služobného pomeru, ak vykonával službu najmenej 20 rokov. Doby výkonu služby rozhodujúce pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku taxatívne upravuje ust. . Nesporným je, že ostatné zamestnania, napr. pred alebo po skončení služobného pomeru, sa na posúdenie nároku na dávku a jej výšku podľa nehodnotia. Služba vojakov z povolania, vykonávaná po 31.12.1964 až do 31.12.1999 sa zaraďovala do I. alebo II. kategórie, podľa druhu vykonávaných funkcií. Od účinnosti , dňom 01.05.1998, ktorým sa vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov a ktorý od 01.07.2002 do súčasnosti upravuje , sa pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií (I., II, III.), tak ako to v 5. časti upravoval , neprihliada.

7. Podľa ust. (5. časť), má vojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Podľa písm. b/ cit. ustanovenia, má vojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

8. Žalobca ku dňu skončenia služobného pomeru, t.j. k 15.12.2001, získal obdobie služby v trvaní 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní, z toho výkon služby 8 rokov v I. kategórii funkcií, 28 rokov v II. kategórii funkcií a 1 rok do kategórie funkcií nezaradenej. Podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dňa

16.02.1998, kedy dosiahol vek 57 rokov a splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa O starobný dôchodok však do 30.04.1998 nepožiadal a v služobnom pomere zotrval až do 15.12.2001. Jeho nesúhlas s právnym názorom VÚSZ o svojej nepríslušnosti na rozhodovanie vo veci priznania starobného dôchodku, označil žalovaný za neopodstatnený. Žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 23.10.2013 s dátumom uplatnenia nároku od 23.10.2013 Sociálnu poisťovňu, ktorá rozhodnutím zo dňa 25.06.2014 túto žiadosť zamietla. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. -64 zo dňa 26.04.2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s vysloveným názorom, že na konanie a rozhodnutie je daná právomoc VÚSZ. Sociálna poisťovňa následne listom zo dňa 22.12.2017 odstúpila žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku VÚSZ.

9. Problematika priznávania starobných dôchodkov podľa ust. bola vo viacerých prípadoch predmetom konania rozkladovej komisie Ministra obrany SR (ďalej aj „“) a boli vydané rozhodnutia Ministra obrany SR. súhlasila s právnym názorom VÚSZ, že príslušnosť na konanie o starobnom dôchodku podľa ust. bola daná do 30.04.1998, keďže nadobudnutím účinnosti od 01.05.1998 sa na sociálne zabezpečenie vojakov, ust. až nepoužijú. VÚSZ nie je podľa ust. príslušný rozhodovať o žiadosti o starobnom dôchodku žalobcu, podanej za účinnosti , nakoľko aj tento zákon použitie ust. až vylučuje. Zároveň nevylúčil svoju príslušnosť na priznanie starobného dôchodku podľa ust. , do 30.04.1998 v prípadoch, kedy vojak splnil všetky podmienky pre jeho priznanie a do 30.04.1998 o starobný dôchodok aj požiadal.

10. Vychádzajúc so záverov prijatých rozkladovou komisiou a proklamovaných v rozhodnutí Ministra obrany SR v skutkovo obdobných veciach, v súlade s ust. , podľa ktorého „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,“ odvolací orgán potvrdil nepríslušnosť VÚSZ podľa ust. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a s odôvodnením VÚSZ ako prvostupňového orgánu, uviedol, že VÚSZ sa s predpokladmi zastavenia konania podľa ust. a to nepríslušnosťou na konanie (príslušnosť iba do 30.04.1998 podľa ) a nemožnosťou vec postúpiť príslušnému orgánu (rozsudok KSBA sp.zn. ) v rozhodnutí vysporiadal dostatočne. Súčasne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 19.04.2017 v obdobnej veci (bod 49).

II.

Správna žaloba

11. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 18.05.2018, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-282-7/2018-OdSP zo dňa 24.04.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

12. Bez právnej argumentácie (odkazu na právnu úpravu) v žalobe namietal nie vyčerpávajúco a úplne napísané poučenie v napadnutom rozhodnutí, teda spôsobom aký má na zreteli zákon, ktorý však bližšie nešpecifikoval. Poukázal na obdobnú vec (Ing. F.), v rámci ktorej bolo MO SR upozornené (e-mailom dňa 25.03.2016) na nedostatky poučenia, ktorého chyby príkladmo v 6-tich bodoch vymenoval, (chýba: lehota na podanie preskúmania (OP), uvedenie vecne a miestne príslušného súdu, prostredníctvom koho a kam sa má podať žaloba, jej forma a počet jej výtlačkov, náležitosti žaloby a jej podpísanie...) Poznamenal, že Ministerstvo obrany SR zotrváva na uvedených praktikách, nie je ochotné uviesť zákonnú lehotu a ani ďalšie súvisiace náležitosti na preskúmanie jeho rozhodnutia, preto z obozretnosti podal dnes túto žalobu.

13. Žalobu odôvodnil tým, že mu neboli priznané niektoré doby vykonávania vojenskej služby v armáde, ale aj v civilnom sektore, ktoré pri priznaní starobného dôchodku žiadal zohľadniť. Osobitný dôraz kládol na posudzovanie odpracovaného obdobia v civilnom sektore a na skutočnosť, že z jeho mesačnej mzdy boli zamestnávateľom vykonané zrážky na odvody poistného na sociálne zabezpečenie do Sociálnej poisťovne od 15.12.2001 až do roku 2004 a na ilustráciu uviedol 10 dní v roku 2003 Úradom pre štátnu službu, 123 dní a 92 dní v roku 2004 Úradom pre štátnu službu a poznamenal, že kompetentné

orgány mu odmietajú presne započítať všetky odslúžené a odpracované roky. V ozbrojených zložkách odslúžil celkovo viac ako 13 742 dní, t.j. 37 rokov a 237 dní + (sporný) výkon služby 715 dní v III. pracovnej kategórii, t.j. od 01.01.2000 do 15.12.2001 (1 rok a 350 dní). Nárok na výsluhový dôchodok z I. a z II. kategórie funkcií mu vznikol podľa ust. , ktorý sa podľa ust. naďalej považuje za výsluhový dôchodok. V civile má odpracovaných 11 rokov a 72 dní a toto obdobie nemôže zostať dôchodkovo nepokryté. Nesúhlasil s právnym názorom VÚSZ o jeho nepríslušnosti na rozhodovanie vo veci priznania starobného dôchodku, keďže mal k dispozícii aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 26.04.2017, z ktorého vyplýva povinnosť postupovať podľa ust. Tiež poukázal na kompetenčné rozhodnutie NS SR č.k. zo dňa 11.10.2017 a napokon zotrval na vydaní potvrdenia, resp. osvedčenia o tom, že 1. a 2. ročník štúdia na VSOŠ je vojenskou činnou službou a výkonom v I. kategórii funkcií, s následným posúdením tejto skutočnosti na dôchodkové účely. Bez konkrétneho upresnenia konštatoval, že z toho dôvodu sa musí o jeho žiadosti o starobný dôchodok ďalej konať a posudzovať jeho dôchodkové nároky od veku 15 rokov.

III.

Vyjadrenie

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.08.2018, s poukazom na ust. v znení , žiadal súd o zastavenie konania vzhľadom úmrtiu žalobcu dňa 19.06.2018.

15. Vo vyjadrení zo dňa 22.06.2021 k správnej žalobe (podanej dňa 18.05.2018), žalovaný poukázal na právne nástupníctvo po zomrelom žalobcovi v súlade s ust. , vyjadril sa k vadám žaloby, ktorá podľa jeho názoru nespĺňa zákonné náležitosti, keďže chýba označenie druhu žaloby podľa ust. , čo je obligatórnou náležitosťou každej žaloby a žalobca ju musí uviesť. Žalobca neuviedol v žalobe žiadne rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, v čom spočíva nezákonnosť podľa ust. a nesprávnosť ním napadnutého rozhodnutia, s čím je spojená aj absencia označenia relevantných dôkazov podľa ust. . Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. -26 zo dňa 22.05.2017.

16. K skutkovému stavu uviedol, že z evidencie, a to z „Výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodujúcich pre realizáciu kádrových opatrení pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie,“ ktorý žalobca vlastnoručne podpísal, vyplýva, že v dobe od 01.09.1955 do 25.06.1963 absolvoval štúdium a to od 01.09.1955 do 15.02.1959 (3 roky, 5 mesiacov, 15dní v III. pracovnej kategórii) a následne od 16.02.1959 do 25.06.1963 (4 roky, 6 mesiacov, 16 dní v III. pracovnej kategórii). Služobný pomer žalobcu trval od 26.06.1963 do 15.12.2001 (38 rokov, 3 mesiace, 14 dní v I., II. a III. kategórii funkcií, t.j. 38 ukončených rokov) s absolvovaním základnej vojenskej služby od 02.09.1963 do 31.08.1964. Ku dňu 15.12.2001 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a požiadal o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu rozhodnutím zo dňa 07.01.2002 podľa ust. o sociálnom zabezpečení vojakov, VÚSZ za 38 ukončených rokov služby priznal od 16.12.2001. Listom Sociálnej poisťovne zo dňa 19.10.2017, bola dňa 23.10.2017 postúpená žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku VÚSZ, ktorú odôvodneným listom zo dňa 08.11.2017, doručeným Sociálnej poisťovni dňa 13.11.2017, vrátil späť. Dňa 15.01.2018 bola VÚSZ listom Sociálnej poisťovne zo dňa 22.12.2017 opätovne doručená žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 23.10.2013 aj s prílohami. Žalobca bol informovaný o skutočnostiach pred vydaním správneho rozhodnutia, ako aj o možnosti nahliadnuť do spisu a aj vyzvaný k vyjadreniu sa k veci a to písomným „Upovedomením o začatí konania“ zo dňa 22.01.2018, doručeným mu dňa 26.01.2018. Rozhodnutím zo dňa 12.02.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.02.2018, bolo konanie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi zastavené pre nepríslušnosť VÚSZ vo veci rozhodnúť a pre nemožnosť postúpenia veci príslušnému orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.04.2018, doručeným žalobcovi dňa 30.04.2018, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.02.2018 potvrdil.

Právne vymedzenie žalovaný založil na nasledovných ustanoveniach:

17. Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch

18. Podľa starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu 34) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. ( č. 34 odkaz na ust.

19. Podľa bod. 2 od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ust. až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

20. Z dôvodovej správy k citovaným ustanoveniam vyplýva, že „týmto ust. sa navrhuje nepoužívať pre sociálne zabezpečenie vojakov zákony a vykonávacie predpisy k nim, ktoré doteraz upravovali úsek sociálneho zabezpečenia vojakov.

21. Z uvedeného je zrejmé, že nadobudnutím účinnosti sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ust. až 145 o sociálnom zabezpečení, tzn. aj ust. o príslušnosti VÚSZ na rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov.

22. Podľa , výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

23. Z dôvodovej správy k ust až vyplýva,, že „ide o transformáciu doterajších dávok do nového systému,“ v rámci toho starobné dôchodky policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval aspoň 15 rokov sa stávajú výsluhovými dôchodkami...“

24. Podľa , od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. až 145 o sociálnom zabezpečení 2. až 160 a až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení .

25. Podľa (Správny poriadok), na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

26. Podľa , správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu

27. Dňa 01. januára 2004 nadobudol účinnosť o sociálnom poistení.

28. Podľa , v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými.

29. Podľa zrušujú sa: bod 4: o sociálnom zabezpečení v znení , bod 40: vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva .

30. K žalobcovej námietke vadného poučenia o opravnom prostriedku v rozhodnutí, poznamenal, že žalobca v úvodnej časti žaloby, vo všeobecnosti deklaruje svoje výhrady voči takýmto typom rozhodnutí MO SR, ktoré neobsahujú dostatočné, vyčerpávajúce a úplne napísané poučenie tak, ako má na zreteli zákon. Podľa ust. poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať a tiež údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje nasledovné poučenie: „proti tomuto rozhodnutiu sa podľa nemožno ďalej odvolať. Podľa zák .č. , toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.“ Z komentára k ust. vyplýva, že z poučenia musí byť zrejmé, či možno podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok alebo či je rozhodnutie konečné, v akej lehote a na ktorý orgán sa opravný prostriedok podáva. Správnemu orgánu z neho tiež vyplýva povinnosť poučiť účastníka o údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Rozsah zákonnej povinnosti je limitovaný iba na údaj, či rozhodnutie správneho orgánu je, alebo nie je preskúmateľné súdom. Iné náležitosti sa nevyžadujú, keďže ich upravuje a tiež preto, že pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí správnych orgánov žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ on sám alebo jeho zamestnanec nemajú právnické vzdelanie. Vzhľadom k uvedenému vyslovil presvedčenie, že poučenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti a nie je možné ho považovať za zmätočné, či nedostatočné. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -121 z 29.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.03.2020 a ktoré bolo vydané v obdobnej právnej veci.

31. K nároku žalobcu na starobný dôchodok a na jeho výplatu uviedol, že žalobca bol ku dňu 15.12.2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka s celkovou dĺžkou trvania vojenskej činnej služby 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní, pričom v čase prepustenia dosiahol vek 60 rokov. V tomto čase bol platný , účinný od 01.05.1998, ktorý znovu zaviedol inštitút výsluhového dôchodku, ako dávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania/profesionálnych vojakov, na základe ktorého a aj žiadosti žalobcu, bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. Tento všeobecne záväzný právny predpis vytvoril samostatný osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania/profesionálnych vojakov, nezávislý od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý na účely dôchodkového zabezpečenia zhodnocuje predovšetkým doby civilného zamestnania, prípadne službu vojaka z povolania/profesionálneho vojaka, ktorá mu nebola zhodnotená na účely sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania/profesionálnych vojakov. Naďalej bol účinný aj , ktorý upravoval všeobecný systém sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorého o dôchodkových dávkach zhodnocujúcich dobu civilného zamestnania rozhodovala Sociálna poisťovňa a o dôchodkových dávkach, zhodnocujúcich službu príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, vojakov z povolania, príslušníkov zboru nápravnej výchovy, rozhodoval orgán príslušného ministerstva.

32. Žalobca splnil dňa 16.02.1998 podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. , tzn. bol zamestnaný viac ako 25 rokov, dosiahol vek 57 rokov a kumulatívne vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Až do 15.02.2001 bol však naďalej služobne činný. Nárok na starobný dôchodok, ako dávku sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa ust. , mal od 16.02.1998 do 01.05.1998, t.j. od nadobudnutia účinnosti , ktorý na sociálne zabezpečenie vojakov vylúčil aplikáciu ust. až Nakoľko žalobca v tomto čase nepodal žiadosť o priznanie alebo vyplácanie starobného dôchodku ako dávky sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, nevznikol mu nárok na výplatu tejto dávky v súlade s ust. .

33. Žalovaný zotrval na názore, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným orgánom na konanie o starobnom dôchodku žalobcu podľa 5. časti (), nakoľko podľa ust. a podľa ust. je od 01.05.1998 vylúčená aplikácia ust. , ktoré zakladalo príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na konanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania,

pričom akcentoval, že aj starobný dôchodok priznaný podľa 5. časti (), sa podľa považuje za výsluhový dôchodok. Poskytovanie dávky dôchodkového zabezpečenia, t.j. aj starobného dôchodku, v ust. neupravuje a v ust. bodu 1 je tiež od 01.07.2002 vylúčená aplikácia ust. až a podľa bodu 3 ust. , bol tiež zrušený , ktorý toto zrušenie obsahoval. Na základe uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že VÚSZ už od 01.05.1998, nadobudnutím účinnosti , t.j. pred nadobudnutím účinnosti (01.07.2002) nebol príslušným na priznanie starobného dôchodku a ani v súčasnosti nie je príslušným na konanie a rozhodovanie o starobnom dôchodku, tzn. aj o starobnom dôchodku žalobcu. Na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti rozsudok NS SR z 10.12.2009 sp.zn. .

34. Žalobca mal podľa žalovaného zhodnotené obdobie výkonu služby vojaka z povolania/ profesionálneho vojaka vo výsluhovom dôchodku podľa , transformovaného , ktorý mu VÚSZ rozhodnutím zo dňa 07.01.2002, podľa ust. o sociálnom zabezpečení vojakov od 16.12.2001 za 38 ukončených rokov služby priznal. Konštatoval, že žalobcom označený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -97 zo dňa 22.11.2017, nebol vo vzťahu k VÚSZ záväzný, bol vydaný v odlišnej právnej veci iného žalobcu proti Sociálnej poisťovni, ústredie, o preskúmanie zákonnosti jej rozhodnutia. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 26.04.2017, ktorý v právnej veci vylúčil pôsobnosť Sociálnej poisťovne a kompetenčnému rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 11.10.2017 poukázal na dva „novšie“ kompetenčné rozsudky NS SR a to sp.zn. -34 zo dňa 23.03.2018 a sp.zn. zo dňa 08.07.2020, z ktorých vyplýva pôsobnosť vykonať administratívne konanie Sociálnej poisťovni. Napokon žalovaný uviedol, že v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2020 bolo pod por. č. 1 vydané stanovisko „správneho kolégia NS SR zo dňa 17.06.2020, sp.zn. Snj 24/2020, k zjednoteniu rozhodovacej činnosti NS SR a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Z tohto stanoviska žalovaný citoval bod 2, ktorý možno aplikovať na prípad žalobcu.

35. Žalobca v IV. časti žaloby, bez akejkoľvek konkretizácie, požaduje vydanie potvrdenia alebo osvedčenia o tom, že 1. a 2.ročník štúdia na VSOŠ bol vojenskou činnou službou a výkonom I. kategórie funkcií, následkom čoho sa o jeho žiadosti vo veci musí ďalej konať a posudzovať jeho dôchodkové nároky od 15 - teho roku veku. Uvedenú požiadavku na posudzovanie doby štúdia na vojenských školách, ktorá predchádzala vykonávaniu základnej vojenskej služby, ktorou problematikou sa už viackrát zaoberali správne súdy, označil žalovaný za právne irelevantnú, pretože podľa rozhodovacej praxe súdov, toto obdobie jednoznačne nemožno posudzovať ani ako výkon vojenskej služby a ani ako výkon I. alebo II. kategórie funkcií/pracovnej kategórie. Svoje tvrdenia podložil aj citáciou z niektorých rozsudkov, napr. z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -114 zo dňa 15.11.2018 a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 26.10.2017. Do pozornosti dal aj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 28.11.2018, ktorým ako odvolací súd rozhodoval o rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 24.05.2017, taktiež rozsudok NS SR sp.zn zo dňa 30.06.2020 týkajúci sa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 25.04.2019. Poukázal tiež na uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -90 zo dňa 05.03.2019 a sp.zn. -140 zo dňa 06.11.2020.

36. V závere žalovaný žalobcovi vytkol, že v žalobe neuviedol, na základe ktorého písmena ust. má konajúci súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, poznamenal, že dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia daný nie je a súd žiadal, aby žalobu ako nedôvodnú v zmysle ust. v celom rozsahu zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

37. Na nariadenom pojednávaní súdu dňa 06.07.2022 sa zástupcovia účastníkov pridržiavali svojich písomných vyjadrení a zotrvali na svojich návrhoch. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

38. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie VÚSZ, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a . V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. , na nariadenom pojednávaní.

39. Vzhľadom k úmrtiu žalobcu v priebehu konania, dňa 19.06.2018, súd v konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami, označenými v záhlaví tohto rozsudku.

40. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

42. Podľa , správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

43. Podľa , , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

44. Podľa , , účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

45. Podľa , , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

46. Podľa , ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

47. Podľa , , , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

48. Podľa , právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

49. Podľa , , nárok na dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej aj „") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie , pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

50. Podľa , starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu počas pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

51. Podľa , vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

52. Podľa , o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko - slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

53. Podľa o sociálnom zabezpečení vojakov (účinný od 01.05.1998 do 30.06.2002), profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu () najmenej 20 rokov.

54. Podľa , od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ust. až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

55. Podľa , výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

56. Podľa ., od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. ust. až 145 o sociálnom zabezpečení 2. až 160 a až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. 57. Podľa (účinného od 01.01.2004), v konaniach o nárokoch na a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy , náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej , náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

58. Podľa zrušujú sa: bod 4.: o sociálnom zabezpečení v znení , bod 40: vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva .

59. Správny súd má za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 23.10.2013 (s uplatnením nároku 23.10.2013), doručenou dňa 25.10.2013, požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu, ústredie o priznanie starobného dôchodku od 23.10.2010. Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť rozhodnutím zo dňa 25.01.2014, ktoré bolo preskúmavané Krajským súdom v Bratislave, ktorý rozsudkom sp.zn. zo dňa 26.04.2017, v rámci záväzného názoru zaviazal Sociálnu poisťovňu, postúpiť uvedenú žiadosť o starobný dôchodok na konanie a rozhodnutie vecne príslušnému orgánu a to Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, čo Sociálna poisťovňa realizovala listom zo dňa 19.10.2017. VÚSZ s odôvodnením vrátil vec späť listom zo dňa 08.11.2017, doručeným Sociálnej poisťovni dňa 13.11.2017. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 22.12.2017 opätovne, dňa 15.01.2018, doručila VÚSZ žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 23.10.2013 aj s prílohami. Žalobca bol informovaný o skutočnostiach pred vydaním správneho rozhodnutia, ako aj o možnosti nahliadnuť do spisu, a a to písomným „Upovedomením o začatí konania “ zo dňa 22.01.2018, doručeným mu dňa 26.01.2018.

60. VÚSZ ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 12.02.2018, žalobcovi doručeným dňa 23.02.2018, konanie podľa ust. zastavil. Konanie o priznaní starobného dôchodku bolo zastavené pre nepríslušnosť VÚSZ vo veci rozhodnúť a nemožnosť postúpenia veci príslušnému orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný (odvolací orgán) rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.04.2018, žalobcovi doručeným dňa 30.04.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.02.2018 potvrdil.

61. Z obsahu žiadosti žalobcu vyplýva, že starobný dôchodok žiadal priznať od 23.10.2010, pretože v služobnom pomere vykonával zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a dôchodkový vek dosiahol dňa 16.02.1998, vo veku 57 rokov. Z obsahu žiadosti ďalej vyplýva, že od 16.12.2001 mu bol priznaný výsluhový dôchodok a po skončení služobného pomeru dňom 15.12.2001 bol zamestnaný na Krajskom súde v Bratislave, od 10.03.2003 do 19.03.2003, od 01.03.2004 do 31.08.2004 a od 01.10.2004 do 31.12.2004 bol zamestnaný v Úrade pre štátnu službu.

62. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol ku dňu 15.12.2001 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania, s celkovou dĺžkou trvania vojenskej činnej služby 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní, pričom v čase prepustenia dosiahol vek 60 rokov. V čase prepustenia bol platný , účinný dňom 01.05.1998, ktorý znovu zaviedol inštitút výsluhového dôchodku, ako osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania/profesionálnych vojakov. Podaním zo dňa 04.01.2002 požiadal žalobca o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu VÚSZ rozhodnutím zo dňa 07.01.2002, podľa ust. o sociálnom zabezpečení vojakov, od 16.12.2001 za 38 ukončených rokov služby priznal. Dňa 16.02.1998 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. , tzn. bol zamestnaný viac ako 25 rokov, dosiahol vek 57 rokov a kumulatívne vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Naďalej však bol služobne činný, až do 15.02.2001. V tomto čase žiadosť o priznanie alebo vyplácanie starobného dôchodku, ako sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania nepodal, nárok na výplatu tejto mu tak v súlade s ust. nevznikol.

63. Konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku bolo začaté podaním žiadosti v sociálnej poisťovni dňa 25.10.2013 a následným postúpením tejto žiadosti dňa 15.01.2018 VÚSZ (rozsudok KSBA sp.zn. ), t. j. za účinnosti (od 01.07.2002), ktorý v ust. vylúčil na konanie použitie ust. § až 145 , t. j. nielen použitie hmotnoprávnych ustanovení, ale aj procesných ustanovení , pretože konanie sa nezačalo za účinnosti uvedeného , účinný od 01.05.1998 (zrušený ) v ust. bod. 2 ustanovil, že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ust. až 145

64. Je nesporné, že žalobcovi v deň, kedy dosiahol 57 rokov veku, t.j. 16.02.1998, vznikol nárok na starobný dôchodok podľa , ale k tomuto dňu mu nevznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok naďalej vykonával službu vojaka z povolania, a to až do dňa 15.12.2001, ku ktorému bol prepustený z vojenskej služby a od 16.12.2001 mu bol priznaný výsluhový dôchodok, kedy na sociálne zabezpečenie vojakov v zmysle ust. je od 01.05.1998 podľa ust. vylúčená

aplikácia ust. až 145 . To znamená., že aj ust. , ktoré zakladalo príslušnosť VÚSZ na konanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania podľa 5. časti Ak by bol žalobcovi starobný dôchodok, o ktorý by požiadal podľa vyplácaný odo dňa vzniku nároku naň, t.j. od 16.02.1998, musel by tento v intenciách ust. , v tom čase nielen podať žiadosť o priznanie starobného dôchodku, resp. jeho vyplácanie, ale zároveň by musel byť k tomuto dátumu prepustený zo služby vojaka z povolania, nakoľko ust. vylučovalo vyplácanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania. Na priznanie a na vyplácanie takéhoto starobného dôchodku podľa , by bola žalobcovi zhodnotená aj doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, t. j. doba štúdia, spolu s dobou civilného zamestnania.

65. Je pravdou, že Sociálna poisťovňa o žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku od 23.1X.2010 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.01.2014 tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla, no v rozsudku sp.zn. zo dňa 26.04.2017 Krajský súd v Bratislave uviedol svoj záväzný názor pre Sociálnu poisťovňu, postúpiť uvedenú žiadosť o starobný dôchodok vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie a to Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Takýto záver krajského súdu bol napokon potvrdený aj viacerými rozsudkami NS SR, napr. sp.zn. zo dňa 15.07.2015. Vychádzajúc však z jeho najnovších rozhodnutí, napr. sp.zn. zo dňa 24.02.2016, sp.zn. zo dňa 27.01.2016, sp.zn. zo dňa 27.01.2016, príslušnou v sporoch o priznanie starobného dôchodku vojakom, podľa , je Sociálna poisťovňa. Poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona, t.j. § až 145 , sa nepoužijú s účinnosťou odo dňa 01.05.1998, počnúc ktorým mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok už podľa . Aplikácia ust. a nasl. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 01.05.1998 už vznikli, ale iba za predpokladu, že vojak splnil všetky podmienky pre priznanie starobného dôchodku, vrátane skončenia služby pokračujúcej nepretržite od vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením 57 roku veku, pred 01.05.1998, do dňa predchádzajúceho dňu 01.05.1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku ( v spojení s , bod 2 ) o žiadosti o starobný dôchodok je preto príslušná rozhodnúť Sociálna poisťovňa.

66. Správny súd vychádzal v preskúmavanej veci aj z dvoch kompetenčných rozsudkov NS SR a to sp.zn. -34 zo dňa 23.03.2018 a sp.zn. zo dňa 08.07.2020, z ktorých pôsobnosť vykonať administratívne konanie v obdobnej veci, vyplýva Sociálnej poisťovni. Zároveň vychádzal aj zo Stanoviska správneho kolégia NS SR zo dňa 17.06.2020, sp.zn. Snj 24/2020, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2020 pod por.č. 1, k „zjednoteniu rozhodovacej činnosti NS SR a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Podľa bodu 2 tohto „Stanoviska,“ ktoré možno aplikovať na preskúmavanú vec, „od 01.05.1998 má pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie za podmienky, ak vojak (žalobca) splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanie v zmysle o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite, ku dňu nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov (01.05.1998), príp. aj po tomto dni, pretože v zmysle ust. o sociálnom zabezpečení vojakov od 01.05.1998 už nemožno použiť ani ust. a v znení neskorších predpisov.“ Nakoľko ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, žalobca všetky podmienky pre splnenie nároku na priznanie starobného dôchodku podľa ust. splnil (dňa 16.02.1998) a jeho zamestnanie/služobný pomer trval od vzniku nároku na starobný dôchodok (16.02.1998) nepretržite ku dňu nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov (01.05.1998) a nepretržite naďalej až do 15.12.2001. Podľa ust. a podľa ust. , je od 01.05.1998 vylúčená aplikácia ust. a , ktoré zakladalo príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia vojakov, tzn. o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo

dňa 02.12.2013, nie je už príslušný rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ale je príslušná o tejto jeho žiadosti rozhodnúť Sociálna poisťovňa, ústredie.

67. Podľa sa na vzťahy upravené týmto zákonom nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, ak tento .

68. Podľa na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak (do 31. decembra 2003 sa nevzťahuje a po 01.01.2004 sa nevzťahuje ).

69. Podľa sa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým podľa legislatívnej skratky je o správnom konaní (Správny poriadok).

70. Podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

71. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam, vyplývajúcim z obsahu pripojených administratívnych spisov, ako z citovanej , a , krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade s uvedenými zákonmi, keď konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zastavili, pretože Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, ktorým je Sociálna poisťovňa, ústredie. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa ust. zamietol.

72. Námietky žalobcu ohľadne doby služobného pomeru a započítania doby štúdia na vojenskej škole do I. kategórie funkcií, sú žalovaným podrobne ozrejmené v jeho vyjadrení, a vzhľadom k meritu preskúmavania, nepovažuje súd za potrebné ich viac rozvádzať. Ostatnou civilnou dobou je kompetentná sa zaoberať Sociálna poisťovňa, ústredie.

73. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu oboch stupňov správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel súd k záveru, že správny orgán postupoval v konaní zákonne, objektívne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne a v logických súvislostiach odôvodnil. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa ust. v spojení s ako nedôvodnú zamietol.

74. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

75. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).