Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/112/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: 1/ E.. H.C.K.U. Y., Y. XX, L., 2/ E.. K. Y., R. XXX (právni nástupcovia nebohého žalobcu E.. E. Y., zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, L.), zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska ulica 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov, Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. SEĽUZ-282-7/2018-OdSP zo dňa 24. 04. 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 07. 2022, č. k. -81, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom zo dňa 06. 07. 2020, č. k. -81, zamietol správnu žalobu v sociálnej veci o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku nebohého žalobcu E.. E. Y., narodený XX.XX.XXXX z dôvodu, že nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal na základe správnej žaloby, vec prejednal na verejnom pojednávaní ( ) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v intenciách , a , ako aj a príslušných ustanovení dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 23. 10. 2013 E.. E. Y. požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie o priznanie starobného dôchodku od 23. 10. 2010 dôvodiac tým, že v služobnom pomere vykonával zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a dôchodkový vek (57 rokov) dosiahol dňa XX. XX. XXXX. Zo služobného pomeru vojaka z povolania s celkovou dĺžkou trvania vojenskej činnej služby 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní bol prepustený ku dňu 15. 12. 2001. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 16. 12. 2001. Po skončení služobného pomeru dňom 15. 12. 2001 bol zamestnaný na Krajskom súde v Bratislave od 10. 03. 2003 do 19. 03. 2003 a od 01. 02. 2004 do 31. 08. 2004; následne od 01. 10. 2004 do 31. 12. 2004 bol zamestnaný v úrade pre štátnu službu.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosť o starobný dôchodok rozhodnutím č. XXXXXXXXX X zo dňa 25. 01. 2014 zamietla. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. 04. 2017 preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a rozhodol tak, že zaviazal Sociálnu poisťovňu, ústredie postúpiť žiadosť o starobný dôchodok na konanie a rozhodnutie vecne príslušnému orgánu Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, čo bolo realizované listom z 19. 10. 2017. Žiadosť bola vrátená späť Sociálnej poisťovni.

5. Krajský súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal z právneho názoru vysloveného v dvoch kompetenčných rozsudkoch NS SR sp. zn. -34 zo dňa 23. 03. 2018 a sp. zn. zo dňa 08. 07. 2020, z obsahu ktorých pôsobnosť vykonávať administratívne konanie v obdobnej veci vyplýva Sociálnej poisťovni. Zároveň vychádzal aj zo stanoviska správneho kolégia NS SR zo dňa 17. 06. 2020, sp. zn. Snj 24/2020, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2020 pod por. č. 1 k „zjednoteniu rozhodovacej činnosti NS SR a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa bodu 2 tohto stanoviska, ktoré možno podľa názoru krajského súdu aplikovať na preskúmavanú vec „od 01.05.1998 má pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie za podmienky, ak vojak (žalobca) splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa a jeho zamestnanie v zmysle trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite, ku dňu nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov (01. 05. 1998), prípadne aj po tomto dni, pretože v zmysle ust. už od 01. 05. 1998 nemožno použiť ani ust. a , ktoré zakladalo príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia vojakov. Preto o žiadosti (nebohého) žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02. 12. 2013 nie je príslušný rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ale je príslušná o tejto jeho žiadosti rozhodnúť Sociálna poisťovňa, ústredie. Námietkami žalobcu ohľadom doby služobného pomeru a započítania doby štúdia na vojenskej škole do I. kategórie funkcií je kompetentná sa zaoberať Sociálna poisťovňa, ústredie.

6. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam, vyplývajúcim z obsahu spisov a zákonnej úpravy krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonmi číslo: , a , keď konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zastavil, pretože Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, ktorým je Sociálna poisťovňa, ústredie.

7. Krajský súd správnu žalobu podľa v spojení s ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobcom náhradu trov konania podľa nepriznal.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

10. Namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti uviedli, že nebohý E.. E. Y. bol v legitímnom očakávaní, že si štát po ukončení jeho činnej služby v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch kompletne splní svoje záväzky tak, ako si to aj on plnil, keď vykonával štátnu službu vojaka z povolania podľa vtedy platných zákonov, a teda, že bude zo strany štátu umožnené využiť právo odísť do skoršieho starobného dôchodku. To, že v ozbrojených zložkách odslúžil 37 rokov a 237 dní, svedčí o tom, že očakával adekvátne dôchodkové dávky v príslušnej výške. Ministerstvo obrany malo zvážiť, či doslúžená vojenská základná služba v ČSĽA, služba vojaka z povolania v ČSĽA v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu 37 rokov a 237 dní a výkon vojenskej služby 715 dní v III. pracovnej kategórii, ďalších 11 rokov a 72 dní odpracovaných v civile je v dostatočnom rozsahu a tiež na uhradenie zmeškaných úhrad starobného

dôchodku tri roky spätne. Spornou zostala dĺžka doby zamestnania v III. pracovnej kategórii 11 rokov a 72 dní. Ministerstvo obrany sa dostatočne nesnažilo komplexne preskúmať a vyhodnotiť túto dobu napriek právnemu názoru, ktorý vyslovil kompetenčný senát NS SR č.k. dňa 11.10.2017.

12. Sťažovatelia/žalobcovia na základe uvedeného vyslovili presvedčenie, že rozhodnutie ministerstva obrany o zastavení správneho konania nie je správne, a obdobie výkonu vojenskej činnej služby v ČSĽA a odpracované doby v civilnom sektore E.. E. Y., bolo treba zohľadniť pri priznaní starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy.

13. Rozsudok krajského súdu navrhli zmeniť tak, že rozhodnutie Ministerstva obrany SR č.j. SEĽUZH-282-7/2018-odSP zo dňa 24. 04. 2018 a rozhodnutie Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č.k. VÚSZ-65101004084304/2018 zo dňa 12. 02. 2018 sa zrušujú a vec vracia krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnili si náhradu trov konania, ktorú ich právny zástupca písomne vyčíslil.

III.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne vyjadril 08. 09. 2022.

15. Vo vyjadrení poukázal na argumenty, ktoré žalobca použil v podanej kasačnej sťažnosti prevažne v doslovnom znení, ku ktorým sa žalovaný dňa 22. 06. 2021 vyjadril. Poukázal preto na ustanovenie § 439 ods. 3 písm. a/ a § 440 ods. 1 a bol toho názoru, že kasačná sťažnosť nie je prípustná. V intenciách rozsudku NS SR sp. zn. z 20. 02. 2018 zastával názor, že podanie kasačnej sťažnosti by malo byť koncipované na konkrétnom právnom tvrdení sťažovateľa o porušení zákona toho ktorého krajského súdu v konaní alebo pri rozhodovaní, k čomu v predmetnej právnej veci zo strany žalobcu nedošlo.

16. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

IV.

17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcom doručené na vedomie dňa 14.09.2022.

V.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk ( a ) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

19. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa právni nástupcovia nebohého žalobcu E.. E. Y., domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie ľudských zdrojov, č.j. SEĽUZ-282-7/2018-OdSP z 24. 04. 2018, ktorý podľa odvolanie E.. E. Y. zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, č. VÚSZ-65101004084304/2018 z 12. 02. 2018, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku E.. E. Y., lebo zistil, že nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku účastníkovi konania podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

24. Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

25. Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

26. Kasačný súd z obsahu spisov zistil, že E.. E. Y. bol rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky v personálnych veciach č. 279 zo 7. septembra 2001 podľa o vojenskej službe v znení neskorších predpisov dňom 15. decembra 2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, lebo splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Ku dňu skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, t.j. k 15. decembru 2001, jeho služobný pomer trval 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní, z toho vykonával 8 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, 28 rokov službu zaradenú do II. kategórie funkcií a 1 rok službu nezaradenú do kategórie funkcií. Podmienky nároku na starobný dôchodok splnil XX. O. XXXX, kedy dosiahol vek 57 rokov a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa , o starobný dôchodok však do 30. apríla 1998 nepožiadal a naďalej zotrval v služobnom pomere, až do 15. decembra 2001.

27. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65101004084304/2-VÚSZ/DO zo 7. januára 2002 mu bol podľa priznaný od 16. decembra 2001 výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná doba jeho služobného pomeru v trvaní 38 skončených rokov. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojitosti so skutkovým stavom, ak zákon neustanovuje inak.

28. Dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť , ktorým sa vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, v ktorom sa pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií tak, ako to v piatej časti upravoval

29. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nevylúčil svoju príslušnosť na priznanie starobného dôchodku podľa , avšak táto bola žiadateľom Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia daná v období od XX. O. XXXX, t.j. ku dňu vzniku nároku žiadateľa o starobný dôchodok, kedy dosiahol 57 rokov a splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa do 30. apríla 1998. Žiadateľ v uvedenom období o priznanie starobného dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nepožiadal, do 15. decembra 2001 bol naďalej zamestnaný (v služobnom pomere profesionálneho vojaka), čím mu obdobie na podanie žiadosti márne uplynulo. Nárok na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov si uplatnil podaním žiadosti o starobný dôchodok doručenej Sociálnej poisťovni 25. októbra 2013.

30. Zo záverov stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. 06. 2020, sp. zn. Snj 24/2020, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2020 k zjednoteniu

rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že:

· Ustanovením o sociálnom zabezpečení vojakov bola od 1. mája 1998 (do budúcna) vylúčená použiteľnosť ustanovení až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov len na sociálne zabezpečenie vojakov.

Tieto ustanovenia však zostali v platnosti a naďalej sa po 30. apríli 1998 aplikovali, napríklad vo vzťahu k policajtom, u ktorých zákonodarca vylúčil použitie týchto ustanovení až od 1. júla 2002 ( o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ).

Aplikácia ustanovenia o sociálnom zabezpečení vojakov nebola dotknutá ani ustanovením o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

· Sociálna poisťovňa, ústredie má od 1. mája 1998 pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku, ak vojak splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanie ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov (1. mája 1998), prípadne aj po tomto dni, pretože v zmysle ustanovenia zákona č. Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1. mája 1998 už nemožno použiť ustanovenie a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

31. Kasačný súd tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti, keď vychádzajúc zo záverov stanoviska správneho kolégia NS SR (bod 30) dospel k záveru o správnosti postupu žalovaného, ktorý podľa odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku zamietol.

32. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania ( v spojení s a ). Žalobcovia v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.