Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73S/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 01 Bratislava, , 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Slovenská správa ciest - Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 003 328, 2. Obec Hontianske Nemce, Hontianske Nemce č. 500, 962 65 Hontianske Nemce, IČO: 00 319 929, 3. Obec Kráľovce - Krnišov, Kráľovce - Krnišov č. 38, 962 65, IČO: 00 320 030, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/010265-002 zo dňa 29. marca 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Slovenská správa ciest Banská Bystrica (ďalej len „ďalší účastník 1“) podaním z 07.09.2020 oznámila Okresnému úradu Krupina, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) zmenu navrhovanej činnosti a to „Výstavbu a zlepšenie bezpečnostných parametrov mostov na cestách I. triedy prvá L. I./XX U. F. - E. L. XX-XXX“, účelom a cieľom ktorej bolo zlepšenie stavebno- technického stavu mostného objektu XX-XXX na úseku B. O../XX, ktorá bude prebiehať v území Z. U. F.. Na základe informácie verejnosti ohľadom zmeny navrhovanej činnosti podalo Združenie domových samospráv, Rovniakova 14, Bratislava (ďalej len „žalobca“) dňa 16.09.2020 Vyjadrenie k zámeru zmeny navrhovanej činnosti. Po zabezpečení potrebných podkladov prvostupňový orgán dňa 24.11.2020 vydal rozhodnutie č. OU-KA-OSZP- 2020/000826-018, ktorým podľa , až 29 o posudzovaných vplyvoch na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Výstavba a zlepšenie bezpečnostných parametrov mostov na cestách I. triedy, H.. L. I./XX U. F. - E. L.: XX/XXX“ pre navrhovateľa, ktorý bol ďalší účastník 1, sa nebude posudzovať podľa , pričom pre uvedenú navrhovanú činnosť je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov, a pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povoľovaní činnosti zohľadniť špecifické podmienky stanovené v bodoch 1. až 10 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán ozrejmil, že stavba sa člení na objekty „J. XXX-XX Z. trasa“, E. objekt „J. XXX- XX E. L. XX- XXX“, ako aj „N. koryta potoka R. XXX-XX“. V odôvodnení ďalej ozrejmil vyjadrenia

príslušných orgánov štátnej správy ako aj iných orgánov, stanovisko žalobcu, vyjadrenie prvostupňového orgánu pripomienkam dotknutých orgánov, ako aj jeho vyjadrenie k pripomienkam žalobcu. Osobitne uviedol aj vyjadrenie navrhovateľa k pripomienkam žalobcu v štruktúre jednotlivých bodov. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovanie ďalšieho postupu v zmysle vychádzal z Oznámenia o navrhovanej činnosti, pričom použil aj kritériá pre zisťovacie konanie podľa uvedené v prílohe č. 10, ktorá je transpozíciou prílohy č. III. Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ. Prvostupňový orgán posúdil zmenu navrhovanej činnosti uvedenú v oznámení z hľadiska povahy, rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Zmena navrhovanej činnosti spočíva vo vybudovaní mostov na miestach existujúcich, ktoré sú v havarijnom stave. Rekonštrukciou dopravnej infraštruktúry nastane zlepšenie dopravných väzieb územia, ktoré podporia rozvoj urbanizovaného územia, občianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry v zmysle funkčných regulácií územného plánu dotknutých sídiel. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že dôkladne preštudoval všetky doručené stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a podrobne sa zaoberal vyhodnotením a následným zapracovaním všetkých pripomienok do tohto rozhodnutia, pričom vychádzal najmä z dostatočnej výpovednej hodnoty obsahu oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vrátanie príloh. Orgány štátnej správy a samosprávy vo vyjadreniach a stanoviskách, ktoré boli doručené žalobcovi súhlasili so zmenou navrhovanej činnosti a netrvali na pokračovaní posudzovania. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia, zhodnotenia stavu životného prostredia v záujmovom území, doručených stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy, prvostupňový orgán skonštatoval, že pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatreniach, nebude zmena navrhovanej činnosti predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Ak sa zistí, že v skutočné vplyvy na posudzované činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, je ten, kto činnosť vykonáva povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2021/010265-002 zo dňa 29.03.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia po rekapitulácií v priebehu prvostupňového konania a obsahu odvolania žalobcu pristúpil k preskúmaniu prvostupňového konania v celom rozsahu a stotožnil sa s postupom prvostupňového orgánu pri vykonávaní zisťovaného konania o posudzovaní zmeny predmetnej navrhovanej činnosti. Uviedol, že na zisťovacie konanie bolo predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktorej podáva základnú charakteristiku zmeny navrhovanej činnosti, základné údaje jeho súčasného stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Rekonštruovaný most je lokalizovaný v extraviláne Z. U. F., terénne prekážky na tomto mieste vytvárajú zvukovú bariéru a chránia obytné domy v obci pred hlukom na moste, pričom zastavané územie Z. P. - P. je vzdialené vzdušnou čiarou od E. cca 2,1 km a tiež je chránené terénnymi vyvýšeninami od miesta rekonštrukcie. Táto skutočnosť predstavuje pozitívny faktor, pretože takto nebudú negatívne ovplyvnené životné podmienky obyvateľov obce. Rekonštrukčné práce budú prebiehať v koridore jestvujúcej komunikácie, ale doprava bude odklonená na dočasnú obchádzkovú komunikáciu. Vplyvy na pôdu imisiami z dopravy sa oproti pôvodnému stavu mosta pred rekonštrukciou v zásade nezmenia. Pôda dočasného záberu bude po ukončení rekonštrukčných prác uvedená do pôvodného stavu a odovzdaná na užívanie. Potencionálne ohrozené môžu byť povrchové vody vodného toku R., na základe čoho je potrebné osobitnú pozornosť venovať technológii mechanického čistenia betónových plôch a iných prác, na ktorých bude potrebné vykonávať dohľad. V etape výstavby sa očakáva len mierne zvýšenie množstva exhalátov v ovzduší, najmä z nákladnej dopravy a stavebných mechanizmov použitých pri rekonštrukcii. Negatívny vplyv je možné v nevyhnutnom rozsahu očakávať v súvislosti s realizáciou výrubov a záberom pôdy, ako aj so zásahom do celistvosti brehového porastu potoka R. a do určeného dobývacieho priestoru P. - Q.. Významným zdrojom znečisťovania ovzdušia počas prevádzky mosta zostáva naďalej doprava. Posudzovaný priestor je v súčasnosti poznačený nielen samotnou dopravou, ale aj vplyvmi ťažobnej činnosti realizovanej v blízkom lome. Zmena navrhovanej činnosti spojená s rekonštrukciou mostného telesa negatívne nezasiahne výraznejšie do okolitej krajiny a vzhľadom na vzdialenosť od najbližších

chránených území vplyv rekonštrukcie mosta sa dopad na ne sa nepredpokladá. Riziká je možné minimalizovať vhodnou prevenciou spočívajúcou vo zvyšovaní informovanosti, odbornej spôsobilosti a participácie na zodpovednosti zúčastnených osôb, čo sa prejavilo aj v stanoviskách dotknutých subjektov, ktoré predložili kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzované zmeny navrhovaných činností podľa zákona. V rámci zisťovacieho konania tak neboli zistené také vplyvy navrhovanej zmeny, ktoré by vylúčili možnosť realizácie v danej lokalite. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s tým, ako sa s vecou vysporiadal prvostupňový orgán, s čím sa žalovaný plne stotožnil. Vzhľadom na charakter navrhovanej zmeny, ktorou je rekonštrukcia mosta, požiadavky na realizáciu dažďových záhrad, na vypracovanie projektu dekonštrukcie stavby, na umiestnenie umeleckého diela, na výsadbu drevín, vytvorenie podmienok na kompostovanie a umiestnenie domácej kompostárne, hodnotil ako nesúvisiace s predmetom konania a bez akýchkoľvek logických opodstatnení. Stavbou sa nemení existujúci systém odvodnenia, stavba sa nachádza v extraviláne, vodný režim v tomto území je stabilný a nie je potrebné vytváranie letenčných opatrení. Jedná sa o lokalitu nachádzajúcu sa v blízkosti lesa, ktorý poskytuje vlastný enviromentálny prínos, nakoľko v súvislosti so zrážkami má účinok prejavujúci sa vyrovnávaním režimu odtoku vody v povodí. Projekt dekonštrukcie objektu nie je predmetom konania. V prípade ukončenia prevádzky mostného objektu je navrhovateľ povinný postupovať podľa Vzhľadom na rozsah rekonštrukčných prác nie je predpoklad, že by navrhovaná zmena vyvolala zmeny klimatických pomerov v danom území. Pripomienky žalobcu tak považoval za nerelevantné a prvostupňové rozhodnutie považoval za zákonné. Opatrenia navrhované žalobcom považoval za nevhodné aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa a preto považoval námietky v bode I. až IV. odvolania za neopodstatnené. K požiadavke vykonania konzultácií uviedol, že žalobca v žiadosti o konzultáciu neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých je potrebné konzultácie zvolať. Uviedol len všeobecné znenie pričom požadoval za účelom vykonania konzultácie zvolať ústne pojednávanie. Prípadná konzultácia v kancelárii občianskeho združenia nijako nenahrádza konzultácie podľa zákona, alebo ústne pojednávanie. Na uskutočnenie konzultácii neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. V zmysle Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, to znamená, že v procesno-právnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie, vo vzťahu k účastníkom konania, t.j. je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Takto rozhoduje v prípade navrhovania skutočností zjavne nepotrebných, alebo nadbytočných. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci správneho konania boli postačujúce na rozhodnutie vo veci a preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t.j. doplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, nakoľko tieto sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej činnosti nerelevantné. Vzhľadom na uvedené považoval aj námietky uvedené v bodoch II., III. a V. odvolania za nedôvodné. V súvislosti s námietkou v bode č. VI. odvolania týkajúcej sa variantného riešenia uviedol, že v zmysle sa oznámenie o zmene navrhovanej činnosti nepožaduje vypracuvávať vo viacerých realizačných variantoch, týka sa len zámeru navrhovanej činnosti. Tvrdenie žalobcu, že počas zisťovacieho konania požadoval variantné riešenie považoval za zavádzajúce, nakoľko takúto požiadavku vyjadrenie žalobcu neobsahovalo. K požiadavke byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania uviedol, že táto bola neopodstatnená z dôvodu, že žalovaný rozhodol v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňovým orgánom. Ak nevykonával žalovaný ďalšie dokazovanie, ale vychádzal len zo spisového materiálu doručeného prvostupňovým orgánom, nebol povinný aplikovať ustanovenie Správneho poriadku. Po preskúmaní nezistil pochybenia o rozhodnutí prvostupňového orgánu a preto rozhodol o potvrdení prvostupňového rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V bode označenom ako „Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva“ žalobca uviedol, že mu vždy išlo úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, pričom vychádzal z čl. IV a Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Postup domáhania sa uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Očakával a preto aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce uvedeným aplikačným prístupom, pričom z

dôkaznej situácie je zrejmé, že prvostupňový orgán resp. žalovaný tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce k odlišným postupom, avšak porovnateľným výsledkom, čo sa týka efektivity konania, ale najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak žalovaný podľa neho zvolil postup, ktorý zásadne neviedol ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, čím konal v rozpore s § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku. V žalobnom bode označenom ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ po citovaní ustanovení právnych predpisov mal za to, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhurský dohovor tým, že prvostupňový orgán v rozpore s neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej uviedol, že v odvolaní zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj základné normy a zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto enviromentálnych záujmov. Žalobca nerozumel, prečo sa ani jedno z týchto opatrení, ktoré navrhoval nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia, alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle zákonných povinností. Je pravdou, že nemá právny nárok na implementáciu jednotlivých svojich pripomienok alebo námietok, má však nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa príslušný právny orgán musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom konštatovanie, že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie v žiadnom prípade. Ak prvostupňový orgán neakceptuje návrhy žalobcu, musí určiť iné - vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie enviromentálne opatrenia a výber svojich opatrení náležite zdôvodniť. Minimálny rozsah zmierňovacích opatrení žalobca videl v Cestný zákon. Ďalej poukázal na to, že Slovenská správa ciest ako metodický a odborný štátny orgán v zmysle ustanovení Cestného vypracovala tzv. technické podklady, ktorými podrobne metodicky rozpracovala jednotlivé projekčné aspekty projekcie ciest. Prvostupňový orgán a žalovaný tak mali dostatočné množstvo hmotnoprávnych predpisov určujúcich jednotlivé opatrenia na zabránenie poškodenia životného prostredia, ale napriek tomu žiadne z týchto konkrétnych opatrení nie je priamo uvedené v rozhodnutí, čo považoval za nenaplnenie účelu Bol toho názoru, že príslušný orgán mal ako zmierňujúce opatrenia podľa uviesť zmierňujúce opatrenia minimálne v rozsahu tzv. cestnej zelene podľa Cestného zákona. Neurčením ani minimálneho opatrenia žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Ďalej žalobca poukázal na Zákona o životnom prostredí a uviedol, že ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definovala svoj záujem na ochrane životného prostredia, navrhol konkrétne opatrenia a uviedol, že je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť enviromentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Mal za to, že žalovaný nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať jeho prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti v administratívnych konaniach a hovoriť im čo má robiť. Takýto výklad a uplatňovanie zákona je šikanózne, nakoľko zákon uplatňuje v rozpore s článkom 3 Aarhuského dohovoru, ktorý sa musí v praxi napĺňať. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a základné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, nedostatočné vysvetlil spôsob použitia správnej úvahy, čo je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V ďalšom bode namietal, ako žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu konania, nakoľko v odôvodnení sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal, čím by boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadenie jeho záujmov, najmä ústavného práva v zmysle SR, ako aj v zmysle ustálenej judikatúry, nakoľko v odôvodnení oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. V napadnutých v rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorým bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní zákonnosti je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkami verejnosti. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Ďalej vytýkal žalovanému, že nesprávne aplikoval Správneho poriadku, keď nedoručil žalobcovi podklady na základe ktorých rozhodoval a to z dôvodu, ktorý uvádza v závere svojho rozhodnutia, ktoré svojvoľné konanie nemá oporu v zákone a samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Poukázal na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania a vedenie elektronických spisov

s tým, že samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov účastníkovi konania. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôraznil, že právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa aj povinnosť doručovania všetkých dokumentov v konaní, pričom ich opodstatnenosť a potreba sa k nim vyjadriť, alebo zaujať stanovisko sa má ponechať v dispozičnej sfére účastníka konania a túto povinnosť jednotlivých orgánov nie je možné nahrádzať odkázanie na právo na nahliadnutie do spisu, pretože ten nemá možnosť kontrolovať, čo a kedy sa do spisu dostane, prípadne toto právo je ovplyvnené ako časovým tak aj územným hľadiskom. Samostatným žalobným bodom žalobca namietal nevykonanie konzultácii. Nezvolenie konzultácie podľa § 63 zák. EIA je podľa žalobcu nevhodný spôsob vybavenia veci, pričom žalobca sa konzultácie domáhal. Ak by bola konzultácia vykonaná, nielen že by mal príležitosť získať potrebné podklady na základe diskusie by mohol vyfiltrovať ich rozsah tak, aby bol menší a súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami ostatných a v rámci odbornej diskusie by to prispelo nielen k objasneniu predmetu konania, ale aj rozsahu v akom majú ostatní účastníci konania, ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Súčasne by sa podľa neho vytvoril priestor na zmierne riešenie veci a prijatie spoločného záveru zúčastnených, ktorí sa predpokladá v § 63 zákona EIA. Dôsledkom nezvolania konzultácie žalobca využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa § 23 Správneho poriadku a podaním vyjadrenia podľa § 33 Správneho poriadku. Táto potreba by odpadla, ak by sa konala konzultácia, nakoľko vyjadrenie účastníka by bolo súčasťou záverov konzultácie. Veľká administratívna záťaž je tak len dôsledok nevhodnej voľby nástrojov a nesprávneho vybavenia veci žalovaným. Poukázal na to, že aj odvolací orgán má povinnosť volať konzultácie, ako aj mal povinnosť na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný uplatnil reštriktívny výklad zákona, ktorý ide proti účelu a cieľom EIA, ako aj Aarhuského dohovoru a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Vykresľuje využívanie základných procesných prostriedkov v zisťovacej konzultácie ako zneužívanie práva, čiže je zrejmé, či žalovaný sa nestotožňuje s rozsahom práv, ktorý verejnosti vyplýva z európskej legislatívy ako aj národnej legislatívy, ktorou sa včlenila do slovenského právneho poriadku a v tomto duchu aj uplatňuje zákon. Nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko si zúčastnení nemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia. Potrebe vykonať konzultácie prezenčne svedčí aj mimoriadne ustanovenie § 65g zákona EIA, ktorý písomné konzultácie pripúšťa iba počas mimoriadnych opatrení v súvislosti s Covid 19, z žalobcovi vyplynulo, že inokedy sa predpokladá konanie konzultácie prezenčne. Zásada písomnosti konania je v prípade konzultácie zachovaná spísaním zápisnice, ktorú podpíšu všetci zúčastnení. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na vykonanie konzultácie, ide o osobitný právny termín podľa § 63 zák. EIA a nie ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a tým potvrdil opodstatnenosť žaloby. Účelom konzultácie je v zmysle doktríny zákona EIA vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a stanoviská, optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci. Účelom tak nie je len prispieť k objasneniu prejednávanej veci, ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti. Bez absolvovanej konzultácie nemohol prísť názor o zneužívaní práva, resp. je to prejavom jeho predpojatosti, a preto je konanie v rozpore s § 9 a nasl. ako aj v rozpore s Aarhuským dohovorom. Žalobca mal za to, že postup žalovaného bol v tomto smere úmyselný, aby sa vyhol odborným diskusiám o predmete posudzovania, aby neumožnil osobné spoznanie účastníkov konania a tak si zachoval rozhodovaciu dominanciu a efektívne zabránil participácii verejnosti v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru, resp. ju zásadným spôsobom obmedzil. Význam konzultácie, ktorý žalovaný vidí iba prostredníctvom § 21 Správneho poriadku, teda ako jeden zo spôsobov zabezpečenia podkladov rozhodnutia, pričom ich účelom je oveľa viac, ako len poskytnúť podklady rozhodnutia. Ďalej namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré pripomienky žalobcu boli a ktoré neboli relevantné, nakoľko uvádzal, že niektoré boli relevantné. Nie je možné sa s rozhodnutia dozvedieť, prečo nemajú podstatnú možnosť eliminovať negatívny vplyv, pričom zdôraznil, že takéto odôvodnenie je osobitnou povinnosťou podľa § 20a zákona o EIA. Bez konania konzultácií nemožno prijať ani záver, že boli zistené úplne a presne podklady konania v zmysle § 33 Správneho poriadku, ale vychádzal len zo svojich domnienok, názorov a svojich prístupov k veci. Žalovaný neaplikovaním osobitného právneho predpisu zlyhal aj v jednej zo základných úloh podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku chrániť záujmy spoločnosti a štátu v oblasti životného prostredia a jeho zložiek. Poukázal na to, že Aarhuský dohovor má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, ktorá vyplýva z čl. 3 tohto dohovoru. Aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nemožno vylúčiť. Tým, že žalovaný pristupuje ku konaniu striktne formálne a byrokraticky a nariaďuje Správny poriadok, porušuje zásadu lex specialis derogat lege generalis, ako aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ústavný príkaz

podľa SR. Výkladom zásady lex posteriori derogad lege priori tak dochádza ku konkludentnému vkladaniu nových právnych noriem v dôsledku živého vyvíjajúceho sa práva, pričom aplikačné úrady nesmú zákony aplikovať len na základe gramatického výkladu, ale vždy musia pristupovať k skúmaniu účelu a zmyslu právnych noriem. Žalobca používa pozitivistický a formalistický prístup výkladu a aplikácie zákona. Žalobca s poukazom na rozhodnutie SD EÚ C-416/10 navrhol, aby správny súd využil možnosť obrániť sa na súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ, keďže podstatou sporu je rôzny výklad Európskeho práva a Európskych smerníc. Hlavný nedostatok videl v tom, že sa neaplikuje zákon EIA priamo, ale podriaďuje ho Správnemu poriadku, čo umocňuje nesprávne vybavenie veci podľa Správneho poriadku. Vadu spočívajúcu v formalistickom prístupe a v predpojatosti žalovaného videl v tom, ako žalovaný hodnotil účel konkrétnych pripomienok žalobcu z hľadiska výsledku, ktorý mala podľa žalobcu sledovať. Správny poriadok sa má výlučne aplikovať subsidiárne. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného, ďalšieho účastníka 1 a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že cieľom zmeny navrhovanej činnosti je zlepšenie stavebno-technického stavu mostného objektu, ktorý bol postavený v roku 1962 a jeho účelom je prevedenie dopravy na ceste 1/51 ponad potok R.. Preto predmetom činnosti je aj úprava koryta potoka R.. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán pochybil, lebo nielenže neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia, ale sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, nakoľko prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol jednotlivé pripomienky žalobcu aj s vyjadrením navrhovateľa a tieto pripomienky vyhodnotil samostatne. Rovnako tak k vzneseným požiadavkám uviedol svoju vlastnú správnu úvahu aj žalovaný a odvolací orgán na strane 8 napadnutého rozhodnutia. Opatrenia navrhované žalobcom neboli vhodné na to, aby sa určili ako podmienky rozhodnutia podľa . K námietke týkajúcej sa cestnej zelene uviedol, že žalobca sa nedostatočne oboznámil s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia podľa určil podmienku, aby po realizácii a rekonštrukcii mosta bola realizovaná obnova prirodzenej biodiverzity vhodnými vegetačnými úpravami v zmysle príslušných technických noriem. Nakoľko požiadavka žalobcu bola splnená, tento už následne v podanom odvolaní ani nenamietal. Doplnil, že rozhodovanie o umiestnení a druhovom zložení cestnej zelene a výrube drevín v zmysle Cestného zákona patrí do pôsobnosti cestného správneho orgánu. Spôsob preukazovania skutočností vyplývajúcich z Cestného zákona nie je predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie, nakoľko dohľad nad dodržiavaním uplatňovaním jeho ustanovení je vykonávaným cestným správnym orgánom. Povoľujúci cestný správny orgán - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, nedoručil k predmetnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti žiadne stanovisko na základe čoho sa v zmysle jeho stanovisko považuje za súhlasné. Z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho konania nevyplývali konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej zmeny, teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo že navrhovaná zmena činnosti negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. Interpretácia ustanovení , , a tak ako ju uviedol žalobca je podľa žalovaného neprimerane extenzívna. Z citovaného zákona síce vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní prihliadať aj na doručené stanoviská dotknutých subjektov, ale v žiadnom prípade nemožno tento výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutej verejnosťou navrhovaných pripomienok. S poukazom na Správneho poriadku uviedol, že správny orgán nie je len pasívnym vykonávateľom požiadaviek a vôle účastníka konania a nie je viazaný len ním poskytnutými podkladmi. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu prípadne zmiernenie vplyvu na životné prostredie je v dispozícii príslušného správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené je potrebné prihliadať najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval tieto námietky za neopodstatnené. K námietke neuplatnenia Správneho poriadku uviedol, že prvostupňový orgán listom z 15.10.2020 upovedomil žalobcu o tom, že dotknuté subjekty v rámci zisťovacieho konania doručili svoje stanoviská a tieto tvoria podklad rozhodnutia, ktoré bude vydané zo zisťovacieho konania. Prvostupňový orgán ho poučil, že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia zo zisťovacieho konania vyjadriť k jeho podkladu spôsobu ich zistenia, v prípade navrhnutého doplnenia a zároveň ho upozornil o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu podľa Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca

na to reagoval svojím podaním v rámci ktorého uviedol ďalšie podmienky k navrhovanej zmene. Prvostupňový orgán preto následne podľa požiadal navrhovateľa o objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z doručených stanovísk. Navrhovateľ doručil dňa 13.11.2020 podanie, ktoré tvorilo podklad rozhodnutia a prvostupňový orgán preto opätovne úkonom zo dňa 13.11.2020 upovedomil účastníkovi konania a teda aj žalobcu o podkladoch prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ani žiadny iný účastník konania na toto nereagoval. Žalovaný správny orgán nemal pochybnosti o správnosti postupu pri aplikácii a Správneho poriadku prvostupňovým orgánom a preto v odvolacom konaní mu takýto nedostatok nevytkol. Ani v priebehu odvolacieho konania nemohlo dôjsť k porušeniu Správneho poriadku, nakoľko nedošlo k doplneniu dokazovania vykonania nových dôkazov a žalovaný správny orgán ako odvolací orgán rozhodol na základe skutkových podkladov rozhodnutia, z ktorého prvostupňový orgán vychádzal, a ktoré mal k dispozícii žalobca. K porušeniu Správneho poriadku Aarhuského Dohovoru a sa žalovaný zrozumiteľným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Dal pritom však do pozornosti skutočnosť, že dňa 09.04.2020 nadobúda účinnosť novela , ktorá ustanovenie zaviedla pre príslušné orgány počas trvania mimoriadnej situácie - núdzového stavu, alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid - 19 povinnosť uskutočňovať konzultácie písomnou formou. Nakoľko v priebehu zisťovania konania začatého 09.09.2020 Vláda SR dňa 30.09.2020 schválila návrh na vyhlásenie núdzového stavu (uznesenie Vlády publikované v Zbierke a núdzový stav bol podľa prijatého uznesenia a začal platiť dňom 01.10.2020 na celom území SR), prvostupňový orgán bol oprávnený v zmysle tohto ustanovenia toho času realizovanom písomnej konzultácie. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca doručil dňa 01.11.2020 na prvostupňový orgán podanie označené ako „písomná konzultácia podľa g) zákona EIA“. Núdzový stav na Slovensku skončil uplynutím dňa 14.05.2021 t.j. počas odvolacieho konania resp. do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia z 29. 03. 2021 núdzový stav zrušený nebol. Na základe uvedeného považoval tento žalobný bod za neopodstatnený. V ďalšom sa pridržiaval obsahu napadnutého rozhodnutia a žalobu považoval za neodôvodnenú, z ktorého dôvodu ju navrhol zamietnuť.

5. Ďalší účastník 1. vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, správne, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené a to vo všetkých skutočnostiach namietaných žalobcom. Pokiaľ ide o jeho preskúmateľnosť poukázal na jeho predbežnú a procesnú povahu v zmyslu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. navrhol, aby súd skúmal preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v správnom súdnictve. Predbežná procesná povaha rozhodnutia podľa neho vyplýva, aj z dôvodovej správy k návrhu

6. Žalobca v replike opätovne poukázal na to, že je občianskou inštitúciou presadzujúcou právo na životné prostredie a participáciu verejnosti vystupujúcou vo verejnom záujme, pričom správne orgány pristupujú k aplikácii a práv chybne, nakoľko nepristupujú k žalobcovi ako k advokátovi verejného záujmu a nevychádzajú z nesprávnych interpretačných východísk v zmysle Aarhuského Dohovoru. Poukázal na SR, na to, že identifikoval, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale aj systémovo, na nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, pričom pripomienky žalobcu boli dostatočne konkrétne na to, aby bolo zrejmé, aký cieľ sleduje. Nesúhlasil s interpretáciou ust. Správneho poriadku vo vzťahu k Správneho poriadku tak, ako to uplatňoval prvostupňový orgán a žalovaný, poukázal na rozpor s Eurokonformným výkladom práva, na šikanózny výkon práva zo strany správneho orgánu, opätovne poukázal na potrebu konzultácii, na nedostatočné sa vysporiadanie s jeho námietkami. Priložil „Analýzu vybraných aspektov fungovania výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie“.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní, kde žalobca a ďalší účastník zotrvali na svojich názoroch prezentovaných v ich úkonoch počas konania, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

8. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a/ odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b/ odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

12. Podľa 22 (1) Ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa . (2) Príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa . (3) Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10. (4) Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9. (5) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 3 a 4, vráti príslušný orgán do siedmich pracovných dní navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah a lehotu jeho doplnenia. (6) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

13. Podľa 23 (1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. (2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa odseku 1. (3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

14. Podľa 24 ods. 3 verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa .

15. Podľa 29 ods.1, 2, 3, 13 (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a/ zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b/ oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

16. Podľa § 23 ods. 1 až 4 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2)Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3)Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4)Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

17. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

18. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

19. Podľa § 47 ods.1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). 21. Preskúmaním veci správny súd zistil, že prvostupňový orgán na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Výstavba a zlepšenie bezpečnostných parametrov na B. I. Q. 1. L. I/51 U. F. E. ev. č. XX-XXX“ predloženého ďalším účastníkom 1., prvostupňovým rozhodnutím rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa s tým, že pre uvedenú navrhovanú činnosť je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov a pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povoľovaní činností zohľadniť v zmysle podmienky č. 1 až 10. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti bola rekonštrukcia mostného objektu postaveného v roku 1962 z dôvodu nevyhovujúceho stavebno-technického stavu a účelom bolo prevedenie dopravy na B. I/ XX ponad potok R.. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobca predložil svoje stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, kde vyslovil svoje požiadavky, s ktorými sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí vysporiadal tam uvedeným spôsobom. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom sa stotožnil s posúdením veci prvostupňovým orgánom.

22. Žalobca primárne namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhuský dohovor tým, že prvostupňový orgán s uplatnením reštriktívneho výkladu zákona - nevykonal konzultácie, ktorými mohol získať potrebné podklady a na základe diskusie mohol vyfiltrovať ich rozsah a mohol si vyjasniť stanoviská nielen žalobcu ale aj iných orgánov a účastníkov - nebola iniciovaná odborná diskusia, resp. žalovaný sa im svojim postupom úmyselne vyhol a pod. Namietal, že písomné konzultácie ust. umožňuje len počas mimoriadnych opatrení v súvislosti s COVID-19. Konzultácie predstavujú osobitný právny termín podľa , odlišný od ústneho pojednávania podľa Správneho poriadku, uprednostňovaním, resp. nadraďovaním aplikácie ktorého žalovaný porušil pravidlo lex specialis derogat legi generalis.

23. Podľa (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37.

24. , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 bolo do s účinnosťou od 09.04.2020 doplnené ust. , podľa ktorého počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

25. Podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/387/20160101.html> na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> núdzový stav3) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> alebo mimoriadnu situáciu,4) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html>

26. Podľa , o civilnej ochrane obyvateľstva (1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. (2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok.

27. Podľa o civilnej ochrane obyvateľstva vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v , ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

28. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bol A. schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky; B. podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky.

29. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 (zverejneným v Zbierke ) bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13. júna 2020. Súčasne bolo pod bodom „D“ skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu. Uznesením č. 587/2020 z 30. septembra 2020 vláda vyhlásila núdzový stav uznesením s platnosťou od 1. októbra na 45 dní. Následne ho kabinet viackrát predlžoval. Naposledy koncom apríla, keď odsúhlasil jeho predĺženie o 30 dní, teda do 28. mája 2021.

30. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že mimoriadna situácia trvala od 12.03.2020 až do 28.05.2021, pričom zisťovacie konanie bolo začaté podaním žiadosti navrhovateľa

- ďalšieho účastníka 1. z 07.09.2020 (doručenej 09.09.2020) a skončené bolo vydaním napadnutého rozhodnutia dňa 29.03.2021, je zrejmé, že v danom zisťovacom konaní nebol priestor na vykonanie konzultácií prezenčnou formou, ktorej sa domáha žalobca. Na uvedenom základe sú nedôvodné všetky jeho námietky, ktorými vo viacerých žalobných bodoch namieta porušenie jeho práva na konzultácie. Žalobcom presadzovaný výklad, že v zmysle ust. sa písomné konzultácie pripúšťajú len v prípade mimoriadnych opatrení v súvislosti s COVID-19 nie je priliehavý právnemu

obsahu ustanovenia v nadväznosti na citovaného zákona. Je natoľko extenzívny, že predstavuje skôr dotváranie práva, než jeho výklad. Z citovaného ustanovenia neplynie totiž nič iné než to, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, sa v konaniach vyžadovaná alebo účastníkom požadovaná konzultácia vykoná písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Predmetom jeho regulácie, ani jeho logickým dôsledkom, nie je ovplyvnená situácia ohľadom konzultácie mimo času mimoriadnej situácie, a už vôbec z neho nemožno dospieť k záveru o povinnom vykonaní konzultácie prezenčnou formou v takom období.

31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úkon ústnych konzultácií nebol v priebehu konania uskutočnený, takže žalobca sa ho nemohol zúčastniť, pričom, ale mal a využil možnosť podania vyjadrenia z 16.09.2020 ako aj možnosť podania vyjadrenia k podkladom prvostupňového rozhodnutia, ktorými boli najmä zmena navrhovanej činnosti, vyjadrenia a stanoviská dotknutých a iných orgánov. Podľa sa na konanie podľa druhej časti tohto zákona (ktorého súčasťou je zisťovacie konanie) použije všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Pokiaľ z ust. plynie požiadavka pri posudzovaní navrhovaných činností zabezpečiť vykonanie konzultácie a tento zákon k uskutočneniu konzultácie neobsahuje osobitnú právnu úpravu, procesné podmienky vykonania konzultácie je potrebné subsidiárne podriadiť režimu Správneho poriadku. Nejde tak, ako to namietal žalobca, o neprípustné podriaďovanie špeciálnej právnej úpravy Správnemu poriadku, ale o zákonný postup, ktorý z tohto zákona explicitne vyplýva. V opačnom prípade by boli konzultácie nevykonateľné.

32. nešpecifikuje formu a spôsob realizácie konzultácie, ktoré tak môžu byť uskutočnené písomnou alebo ústnou formou. Ak má ísť o konzultácie ústnou formou, za prítomnosti účastníkov konania a iných subjektov konania, do úvahy pripadá konzultácie zabezpečiť formou ústneho pojednávania v súlade s Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Pokiaľ žalobca v správnom konaní (rovnako ani v správnej žalobe) netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody týkajúce sa povahy veci odôvodňujúce, že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci (teda aj jasne definované dôvody, pre ktoré považoval vec za neobjasnenú), nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať porušenie zákona nenariadením ústneho pojednávania, predmetom ktorého by boli konzultácie. Vyjadrenie všeobecných názorov, predstáv a polemík žalobcu o tom, čo by malo byť predmetom konzultácie a aký by to malo dosah, nemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov jej uskutočnenia formou ústneho pojednávania plynúcich z ust. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán sám na základe zhromaždených podkladov nenachádzal dôvody na nariadenie ústneho pojednávania za účelom konzultácie, pričom žalobca mu také konkrétne dôvody nepredložil. Na základe odôvodnenej a podloženej zmeny navrhovanej činnosti, zhromaždených vyjadrení príslušných a iných participujúcich orgánov a všetkých ďalších listinných dôkazov, ktoré neboli spochybnené všeobecným stanoviskom žalobcu, mal dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia.

33. Z rovnakých dôvodov nebola táto žalobná námietka spôsobilá na to, aby na jej všeobecne formulovanom základe správny súd mohol preskúmať namietaný postup (absenciu konzultácie) pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Na prijatie záveru o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia nestačí, ak žalobca v konaní namietal neuskutočnenie prezenčnej konzultácie bez toho, aby (okrem dôvodu v zmysle ) súčasne uviedol konkrétne dôvody majúce vplyv na spôsob meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie v zmysle (vzhľadom na to neprichádza do úvahy dôvodnosť námietky nesprávneho podraďovania Správnemu poriadku), a neboli, resp. nemohli byť v konaní (alebo aj pred jeho začatím) zistené a komunikované iným spôsobom v rámci procesných prostriedkov v zmysle a Správneho poriadku. Najmä prostredníctvom odôvodneného stanoviska podľa , práva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, práva na nahliadnutie do spisu, odvolania alebo v rámci iného podania. Žalobca ani v správnej žalobe netvrdil, ktoré konkrétne odborné požiadavky pre absenciu konzultácie nemohol v konaní uplatniť ani ich konkrétny dopad na zákonnosť výsledku zisťovacieho konania, resp. neuviedol prečo ich nemohol uplatniť aj inou ako ústnou formou (správny súd to zaňho urobiť nemohol). Netvrdil tiež to, v čom má spočívať porušenie Správneho poriadku.

34. Uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi (, ) mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Obdobne to platí k všetkému ďalšiemu obsahu správnej žaloby žalobcu, ktorá nie je predmetom jednotlivých bodov tohto rozsudku, kde žalobca vyjadroval svoje názory na uplatňovanie právnej úpravy, poukazoval na jeho postavenie občianskeho združenia založeného za účelom ochrany životného prostredia, jeho cieľoch a zámeroch, na nesprávny prístup žalovaného k nemu, polemizoval o všeobecných otázkach ochrany životného prostredia, poukázal na to, že Slovenská správa ciest ako metodický a odborný štátny orgán v zmysle ustanovení Cestného vypracovala tzv. technické podklady, ktorými podrobne metodicky rozpracovala jednotlivé projekčné aspekty projekcie ciest, poukázal na Zákona o životnom prostredí, namietal nedostatok eurokonformného výkladu a pod., avšak bez toho, aby pritom vyjadril konkrétny dopad týchto skutočností na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konkretizoval dôvody, pre ktoré sa žalovaný alebo prvostupňový orgán pri vyriešení rozhodujúcich skutkových a právnych otázok mýlili, čo zaňho správny súd doplnil nemohol, nakoľko nenahrádza žalobcu. Na tieto námietky z uvedených dôvodov nebolo možné pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadať.

35. Preto možno len všeobecne doplniť, že pokiaľ zákonom stanovený rámec procesných oprávnení žalobcu, ako účastníka správneho zisťovacieho konania, relevantným spôsobom prejaviť a presadzovať jeho odborné názory nebol jeho pasivitou využitý, nemôže to byť pričítané na ťarchu zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného. Zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníka konania (žalobcu) v správnom konaní plynúcu z ust. § 4 ods. 1 Správneho poriadku, ktorá v praxi predstavuje produkovanie včasných, právne akceptovateľných, zrozumiteľných a konkrétnych podaní. Nesplnením týchto požiadaviek pri koncipovaní svojich podaní sám účastník konania spôsobuje nedostatok účinnosti svojich podaní. V daných súvislostiach pritom nemožno opomenúť ani to, že zákon nestanovuje formu konzultácie, preto okrem ústneho pojednávania môže byť jej účel naplnený a zabezpečený aj formou písomných podaní subjektov konania, s ktorých obsahom sa majú možnosť oboznámiť a reagovať na ne včasnými, právne akceptovateľnými a dostatočne konkrétne vyjadrenými odbornými názormi a odôvodnenými požiadavkami. Zákon vykonanie konzultácie prostredníctvom ústneho pojednávania neprikazuje, ani nezakazuje ich uskutočnenie písomnou formou, ktorá bola v danom zisťovacom konaní prostredníctvom postupu v zmysle Správneho poriadku zachovaná. Sám žalobca písomnú formu konzultácie akceptoval, čo vyplýva z jeho podania označeného ako „Písomná konzultácia podľa § 65g zákona EIA“ zo dňa z 28.10.2020, na ktorú reagoval prvostupňový orgán úkonom písomnej konzultácie z 04.11.2020, ktorým požiadal ďalšieho účastníka 1. o doplňujúce informácie.

36. Žalobca namietal vo viacerých žalobných bodoch neuplatnenie postupu v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorý má podľa neho aplikačnú prednosť. Účelom účastníctva dotknutej verejnosti v zisťovacom konaní je reprezentovať verejný záujem na ochrane životného prostredia v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý stanovením účastníctva v konaní v rámci „účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní“ v súlade s a nasl. zabezpečuje účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia tak, ako to požaduje Aarhuský dohovor. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní z titulu, že je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, a teda je dotknutou verejnosťou (zainteresovanou verejnosťou), ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, odvolávajúc sa na Aarhuský dohovor, správny súd uvádza, že zmyslom a cieľom tohto dohovoru je zaručenie práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, a teda aj zabezpečenie účinnej účasti verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, vyjadrovaní svojich stanovísk a záujmov, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam, čo umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou tieto stanoviská a námietky zohľadňovať a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, a tak prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.

37. Uplatnením odôvodneného stanoviska dotknutá verejnosť v súlade s , získava postavenie účastníka konania. Účastníctvo žalobcu (ako dotknutej verejnosti) v zisťovacom konaní sporné nebolo, nakoľko prvostupňový orgán s ním konal ako s účastníkom

konania a na základe ním podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Účastníctvom žalobcu v zisťovacom bolo súčasne naplnené aj právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby umožňujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní správnym súdom. Informácie o predmete (jeho obsahu, resp. rozsahu) a priebehu správneho konania umožňovali žalobcovi, ako účastníkovi zisťovacieho konania, získať už zmienené špecifické procesné oprávnenia Správneho poriadku, ako sú najmä právo na súčinnosť a uplatnenie návrhov počas celého priebehu konania, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, na nahliadnutie do spisu (§ 3 ods. 2, § 23, § 33 ods. 2 Správneho poriadku).

38. Žalobca tak mal dostatok možností na to, aby v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, získal dostatok relevantných informácií na to, aby mohol účinne brániť ním presadzované záujmy týkajúce sa ochrany životného prostredia. Mohol tak urobiť zákonom predpísaným procesným postupom pri využití svojich oprávnení, ktoré mu vyplývali z postavenia účastníka konania. Okrem využitia práva na podanie písomného stanoviska v zmysle , podania vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a podania odvolania, žalobca v priebehu správneho konania svoje procesné práva nevyužil. Možno sa stotožniť so žalovaným v tom, že účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručeným Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu, čo bolo v predmetnom zisťovacom konaní žalobcovi umožnené.

39. V prípade Aarhuského dohovoru sa jedná o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, čo korešponduje s čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. Tento neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických a právnických osôb. Čl. 9 ods. 2 a 3 tohto dohovoru je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať. Adresátom je Slovenská republika a samotné citované ustanovenia neobsahujú jednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by boli orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné v zmysle teórie „self executing“. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/09 z 08.03.2011, ktorý v konaní o prejudiciálnej otázke predloženej Najvyšším súdom SR (v konaní sp. zn. ) vo vzťahu k otázke účinku čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyslovil, že „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva Rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17.02.2005, nemá priamy účinok v práve Únie“. Z uvedeného vyplýva, že bez ďalšieho len zo samotného čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu Aarhuského dohovoru. Zo znenia samotného čl. 9 ods. 3 napokon vyplýva, že (navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v ods. 1 a 2) každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

40. Zákonodarca s poukazom na ust. §-27 , zabezpečil implementovanie uvedenej požiadavky do vnútroštátneho právneho poriadku tak úpravou okruhu účastníkov zisťovacieho konania ako aj povoľovacích konaní, pričom súčasne týmto vo vnútroštátnom práve stanovil podmienky, za ktorých majú členovia verejnosti prístup k správnemu konaniu (postavenie účastníka konania v konaní uvedenom v 3. časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Pokiaľ ide o všeobecnú námietku porušenia čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia., tieto povinnosti taktiež možno považovať za transponované do platnej právnej úpravy v zmysle uvedenej argumentácie, ktorá postupom žalovaného porušená nebola. Nebola zistená dôvodnosť ani vo vzťahu k ďalšej nekonkrétnej námietke šikanózneho uplatňovania zákona, nakoľko žalobca neidentifikoval, v čom konkrétne mala spočívať svojvôľa determinujúca svojvoľné správanie prvostupňového orgánu alebo žalovaného.

41. Žalobca ďalej namietal nesprávnu aplikáciu ust. tým, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ním navrhované zmierňujúce, resp. eliminačné podmienky a nerozumel tomu, prečo sa ani jedno z ním navrhovaných opatrení nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca videl minimálny rozsah opatrení v ust. Cestného zákona () týkajúcom sa pestovania cestnej zelene, o umiestňovaní a druhovom zložení ktorej, podľa ods. 3 cit. ust. rozhoduje cestný správny orgán ( Cestného zákona). Zabezpečovania plnenia povinností uložených Cestným zákonom nie je účelom zisťovacieho konania, pričom príslušný cestný správny orgán k zmene navrhovanej činnosti nedoručil svoje stanovisku, na základe čoho možno dospieť k záveru, že nemal výhrady ( z.č. ). Táto námietka, okrem toho, že je v ďalšom nekonkrétna (čo nebolo odstránené ani všeobecným poukazom na povinnosť plynúcu z zákona o životnom prostredí), je v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, ktoré okrem výroku o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , obsahuje aj uloženie deviatich konkrétnych eliminačných opatrení, ktoré bol prvostupňový orgán povinný autonómne uložiť (desiate je nekonkrétne). Pokiaľ ním zvoleným spôsobom splnil túto povinnosť, nemožno mu vyčítať porušenie zákona, nakoľko kritériá obsahu alebo formy podmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, nie sú predmetom zákonného vymedzenia. Preto nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať obsah ním stanovených eliminačných alebo zmierňujúcich podmienok. Zmierňovacie a eliminačné opatrenia vo výroku prvostupňového rozhodnutia by žalobca konkrétne namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že prijaté opatrenie nedostatočne zmierňuje dopady navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ich eliminuje menej účinným spôsobom, ako ním navrhnuté opatrenia. Nestačilo tak len uviesť, že nerozumie, prečo ním navrhnuté opatrenia neboli prijaté, alebo polemizovať ohľadom antagonistického postoja proti nemu. Prvostupňový orgán sa so všetkými požiadavkami plynúcimi z vyjadrenia žalobcu (teda aj s jeho návrhmi na eliminačné opatrenia, ktoré nepovažoval za vhodné) dostatočne vysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli akceptované ním navrhované eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, potrebné je poukázať na jemu známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.02.2017, podľa ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“. Vzhľadom na to, že uvedený názor najvyššieho súdu, s ktorým sa správny súd stotožňuje, v celosti zodpovedal túto námietku žalobcu, niet k nej viac čo dodať.

43. Kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 predstavujú transpozíciu prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Preto, pokiaľ bol výrok prvostupňového rozhodnutia v zisťovacom konaní výsledkom posúdenia týchto kritérií, nemožno hovoriť o odchýlke z požiadaviek tejto smernice. Ústavný súd SR v náleze č. -131 z 27.05.2010 uviedol, že „účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou ( ), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý ( ). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ide o množstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodno-právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. ; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V o integrovanej prevencii a

kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES, ako aj zákon o EIA“. Žalobca konkrétny nesúlad napadnutého rozhodnutia so ani s uvedenou smernicou, resp. konkrétny nedostatok jej implementácie majúci za následok potrebu eurokonformného výkladu, nenamietal.

44. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie ktorého bolo neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku v zmysle rozsudku NS SR sp.zn. , nemalo zákonné náležitosti a nedostatočne vysvetlilo spôsob použitia správnej úvahy pri hodnotení písomného stanoviska žalobcu doručeného v priebehu zisťovacieho konania, s ktorým sa náležitým spôsobom nevysporiadalo. Podľa žalobcu v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení, bez uvedenia akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ žalobca nenamietal, ktoré konkrétne požiadavky zo stanoviska neboli zohľadnené, teda na ktoré nebolo prihliadnuté pri vypracovaní zámeru navrhovanej činnosti, v stanoviskách príslušných orgánov alebo ktoré nevyplývajú priamo zo zákona, nie je zrejmé, z akého dôvodu by mali byť prvostupňové a napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Správnemu súdu totiž dispozičná zásada správneho súdneho konania ( ) nedovoľuje nezákonnosť sám vyhľadávať, t.zn porovnávať obsah podaní účastníkov konania a úkonov konania s jeho výsledkom, a tým na základe vlastných skutkových zistení hodnotiť, či došlo k dostatočnej reakcii na jednotlivé stanoviská žalobcu vo vydaných rozhodnutiach, a nahrádzať tak absentujúcu aktivitu žalobcu. Konkrétne žalobca namietal len to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, ktorá požiadavka v konaní žalobcom uplatnená nebola (žiadosť o oboznámenie s podkladmi rozhodnutia si nemožno zamieňať s požiadavkou na zaslanie kópie spisov), preto nebol dôvod na ňu reagovať.

45. Podľa ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . Pokiaľ sa na rozhodovanie o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Ak teda žalobca nenamietal, odôvodnenie ktorého z kritérií podľa prílohy č. 10 prvostupňové alebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje alebo je s ním v rozpore, jeho námietka je nekonkrétna, t.zn. neumožňujúca správnemu súdu na jej základe preskúmať zákonnosť rozhodnutí. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je detailný popis stavebno-technického riešenia jednotlivých troch stavebných objektov v rozsahu ozrejmujúcom zmenu navrhovanej činnosti, so zameraním na povahu a rozsah zmeny, zahŕňajúc potrebu navrhovanej činnosti v danej lokalite, a s posúdením ďalších požiadaviek, spôsobom súladným so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 k Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je ďalej zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a iných subjektov, z ktorých mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že navrhovanú činnosť by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskami žalobcu k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán podrobne vysporiadal na str. 14-17 prvostupňového rozhodnutia tak, že k jednotlivým požiadavkám (vrátane eliminačných opatrení) z neho plynúcim uviedol svoje stanovisko a prihliadol pritom aj na vyjadrenie navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1.). Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme), resp. jeho názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s ust. predpokladajúcim prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami nad rámec uvedeného osobitne argumentačne vysporiadať, a už vôbec nie spôsobom podľa predstáv žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil sa s jeho závermi. Preto nemožno prvostupňovému a napadnutému rozhodnutiu vyčítať porušenie

46. Z námietok žalobcu nie je zrejmé, aké zákonné náležitosti napadnuté rozhodnutie nemalo, z akých dôvodov nedostatočne vysvetlilo spôsob použitia správnej úvahy, resp. ktoré námietky žalobcu nezodpovedalo. K namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len všeobecne doplniť, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom, čo žalobca nenamietal. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

47. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

48. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis . Úlohou správneho orgánu tak nebolo reagovať na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam. Podmienky vyplývajúce z niektorých všeobecne platných záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia je navrhovateľ - ďalší účastník 1. povinný

dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca bude mať podľa postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti, kde bude mať priestor na uplatnenie konkrétnych námietok. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa prihliadal na stanoviská predložené k zámeru navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 citovaného zákona.

49. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže mu nedoručil podklady, na základe ktorých rozhodol, pričom poukázal na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania a vedenia el. spisov. Tiež namietal, že samotné právo na nahliadnutie do spisov nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov, čo podľa neho zdôraznil aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre, ktorú žalobca neoznačil, v tom zmysle, že právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa aj povinnosť doručovania všetkých dokumentov v konaní, pričom ich opodstatnenosť a potreba vyjadriť sa k nim sa má ponechať v dispozičnej sfére účastníka konania, a túto povinnosť nie je možné nahrádzať odkázaním na práva účastníka na nahliadnutie do spisu. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán úkonom z 15.10.2020 a opakovane úkonom z 13.11.2020 (z dôvodu doplnených podkladov) upovedomil žalobcu o podkladoch pre vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré tvorili stanoviská príslušných orgánov, rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce, tak, že mu dal možnosť nahliadnuť do spisu v úradných hodinách v mieste sídla prvostupňového orgánu, a dal mu možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v termíne do 5 dní od doručenia upovedomenia. Z obsahu uvedených úkonov prvostupňového orgánu zrozumiteľne plynie, že umožnil žalobcovi vyjadriť sa k označeným podkladom rozhodnutia formou nahliadnutia do spisu v jeho priestoroch, na čo mu stanovil lehotu päť dní. Keďže právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia žalobca svojim podaním z 28.10.2020 využil, nemohol byť na tomto práve ukrátený. Ust. § 33 ods. 3 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku, čo však nebráni dať účastníkovi zisťovacieho konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia takým spôsobom, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do spisu. Práve tento spôsob realizácie povinnosti dať možnosť účastníkom konania na využitie práva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia prvostupňový orgán použil, čím zachoval svoju povinnosť v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené platí bez ohľadu na povinnosť elektronickej komunikácie, na ktorú žalobca bez ďalšieho v tejto súvislosti poukázal. Túto povinnosť neporušil ani žalovaný, nakoľko ju nemal, pretože v čase od vydania prvostupňového rozhodnutia až do vydania napadnutého rozhodnutia do spisu nebol zabezpečený žiadny nový podklad, okrem odvolania žalobcu, ktorého podanie zahŕňalo postup v zmysle odlišného ustanovenia (§ 56 Správneho poriadku). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne plynie uvedený záver, ktorým žalovaný reagoval na túto odvolaciu námietku žalobcu.

50. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 21.08.2013 plynie, že povinnosť správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemožno nahrádzať poukazovaním na právo účastníka konania podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, v tom prípade, ak správny orgán neurobí žiadny úkon, ktorým umožní účastníkovi konania uplatniť právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. To znamená, ak osobitným úkonom neumožní účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich istenia napríklad nahliadnutím do spisu. V danom prípade taká situácia zjavne nenastala. Správny súd sa plne stotožňuje s názorom, že samotné oprávnenie účastníka konania podľa z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku nemôže automaticky predstavovať splnenie povinnosti správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo by bolo v rozpore s jeho významom a účelom. Prvostupňový orgán však označenými úkonmi nesporne dal žalobcovi možnosť na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, t.zn. záver plynúci z označeného rozsudku najvyššieho súdu, ktorého okolnosti boli odlišné, na tento postup vzťahovať nemožno. Žalobca sa tak, vzhľadom na uvedené, domáhal súdnej ochrany svojho práva, ktoré porušené nebolo.

51. Žalobca v časti IV. bod 30. správnej žaloby, s poukazom na rozsudok SD EÚ C-416/10 navrhol, aby správny súd využil možnosť podania prejudicionálnej otázky, keďže podstatou sporu je rôzny výklad Euróspkeho práva a Európskych smerníc. Keďže žalobca návrh prejudcionálnej otázku nesformuloval,

jej podanie blžšie neodôvodnil (čo zaňho správny súd nebol oprávnený urobiť), ani nenavrhol rozhodnúť o prerušení konania v zmysle , tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

53. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešní nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom, nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

54. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.