Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-31-2022.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/31/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému G. H., T.. XX.XX.XXXX, G.É. U., Y. X, právne zast. JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou, Poprad, Hlavná 1416/28, IČO: 42 228 158, o zaplatenie 5 365,97 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.01.2022 č. k. 11Csp/167/2021 - 188
rozhodol:
I.M e n í výrok II. uznesenia tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.
II.Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (výrok II.) 1.2.Uznesenie v časti výroku I. nadobudlo právoplatnosť 23.02.2022.
2.1.Žalobca sa podanou žalobou od pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 5365,97 eura s 8,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4084,03 eura od 25.03.2020 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Upomínací súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1996/2020 z 18.11.2020, ktorým zaviazal žalovaného v 1. rade (ďalej len „žalovaný“) a žalovanú v 2. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške 5 365,97 eur s 8,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 084,03 eura od 25.03.2020 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania vo výške 885,93 eur. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť 11.12.2020. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. 2.2.V podaní, ktorým žalobca navrhol pokračovanie v konaní, zároveň vzal žalobu späť z dôvodu úhrady 6 633,90 eura, tvoriacej celú istinu, príslušenstvo a časť trov (okrem trov konania vo výške 87,94 eur). 2.3.Súd zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu. V odôvodnení výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodol v zmysle § 256 CSP. Keďže dôvodom späťvzatia žaloby bola úhrada žalovanej istiny, úroku z omeškania aj trov konania, okrem neuhradených trov konania v sume 87,94 eur, súd pričítal procesné zavinenie zastavenie konania žalovanej strane a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi. K žalovanému tvrdenému zaplateniu aj zvyšných trov konania (87,94 eur) súd konštatoval, že žalovaný dané tvrdenie nepreukázal. Konštatoval, že súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania a nie o ich vyčíslenom plnení.
3.1.Proti výroku II. tohto uznesenia podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
3.2.Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že „Žalobcovi náhrada trov konania nepatrí z dôvodu ich úhrady“. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3.3.Uviedol, že žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby z 26.10.2021 zobral späť podanú žalobu v celej sume istiny, v celej sume úroku z omeškania a trov konania a naďalej si uplatňoval len neuhradené trovy konania v sume 87,94 eur. Žalovaný v 1. rade z dôvodu hospodárnosti konania tento zvyšok trov zaplatil 05.01.2022 aj napriek skutočnosti, že on žalobcovi nič neplnil, pretože v celistvosti plnila žalovaná v 2. rade, ktorá tento záväzok prevzala. Konštatoval, že žalobca v jednom späťvzatí uviedol, že trovy právneho zastúpenia sú uhradené - okrem sumy 87,94 eura, v druhom späťvzatí z 05.01.2022 požaduje, aby boli mu priznané vo výške 1 452,68 eur. Taktiež poukázal na to, že právny zástupca žalobcu nepreukázal, že je platcom DPH. Namietal aj jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré si žalobca uplatnil trovy konania. 3.4.Vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania žalovaný konštatoval, že on nezapríčinil stav, že žalobca zobral žalobu späť. V čase podania žaloby voči žalovanému (v 1. rade) mal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv, preto má za to, že žaloba voči žalovanému nebola podaná dôvodne. Späťvzatím žaloby bolo žalovanému a súdu prvej inštancie zabránené sa v konaní zaoberať dôvodmi podaného odporu, a preto nemožno konštatovať, že žaloba voči žalovanému bola podaná vecne a správne. Z argumentácie žalobcu vôbec nevyplýva, akým správaním mal žalovaný procesne zaviniť potrebu späťvzatia žaloby a následným zastavením konania. Žalovaný žalobcov nárok neuspokojil, pretože nesúhlasil so žalobou ani čo do jej dôvodu, ani do výšky. 3.5.Poukazujúc na Nález Ústavného súdu SR z 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017 a citujúc z Uznesenia Ústavného súdu SR z 15.08.2018, sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 konštatoval, že nebolo a nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý nesplnil žalobcovu požiadavku, preto má za to, že nie je súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi správaním vo vzťahu k petitu. Žalobca nemusel žalobu bezpodmienečne zobrať späť, ale mal nechať konať súd prvej inštancie, ktorý by v rámci súdneho konania rozhodol o podanej žalobe ako celku. 3.6.K solidárnosti záväzku medzi ním a žalovanou v 2. rade, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/203/2005, v zmysle ktorého žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Žalobu podal žalobca na pôvodne upomínacie konanie na OS Banská Bystrica. Žalovaný (v 1. rade) podal odpor, v dôsledku čoho sa upomínací platobný rozkaz zrušil. Nijaký solidárny záväzok v tomto súdnom konaní neexistoval a v nijakom rozhodnutí nebol žalovaný zaviazaný spoločne a nerozdielne žalobcovi v tomto prípade plniť a zaviazať žalovaného na plnú náhradu trov konania je nesprávne a nedôvodné, pretože nedošlo k nijakému prejednaniu dôvodov odporu, ktorý bol upomínacím súdom vyhodnotený ako opodstatnený a žalovaný žalobcovi neplnil. 3.7.Opakovane konštatoval, že žalovaný nezapríčinil späťvzatie žaloby, pretože žalovaná v 2. rade žalobcovi zaplatila aj trovy a z dôvodu hospodárnosti konania žalovaný ich doplatil 05.01.2022, o čom svedčí aj späťvzatie žalobcu z 05.01.2022. K podanému odvolaniu doložil aj doklad o úhrade 87,94 eur žalovaným 05.01.2022.
4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, keďže súd správne priznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Výška náhrady trov konania bude riešená v rámci samostatného uznesenia súdu, voči ktorému bude mať žalobca možnosť podať opravný prostriedok.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho podľa § 388 CSP, zmenil tak, stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.
6.Odvolanie žalovaného smeruje len voči výroku o trovách konania, platobný rozkaz vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods.1 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7.Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP, ktoré odvolací súd považoval za dôvodne.
8.Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
9.Ak vystupuje na žalovanej strane viac osôb zaviazaných spoločne a nerozdielne, majú postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 CSP. Nie je tu určené poradie splácania uvedeného dlhu a žalobca je oprávnený vybrať si, voči ktorým z dlžníkov bude svoju pohľadávku vymáhať. S právom voľby je však spojená aj zodpovednosť žalobcu v prípade, ak dlh zanikne plnením jedným z viacerých spoludlžníkov a de facto v konaní by bol plne procesne úspešným dlžník, ktorého povinnosť zanikla v rozsahu tohto plnenia.
10.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11.Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12.1.Odvolací súd konštatuje, že nie sú sporné skutočnosti, že súd zastavil konanie bez rozhodnutia vo veci samej, nakoľko žalobca vzal vo vzťahu k žalovanému (v 1. rade) žalobu späť v celom rozsahu, a to z dôvodu úhrady žalovanej sumy. 12.2.Žalovaný popieral nárok, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe. 12.3.Nakoľko zastavením konania nedošlo k hmotnoprávnemu rozhodnutiu o žalobe, súd prvej inštancie správne aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania § 256 ods.1 CSP. 12.4.Jedinou spornou otázkou napadnutou odvolaním je určenie, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania.
13.Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods.1 CSP, avšak pochybil, ak uzavrel, že úhradou žalovanej sumy žalovanou v 2. rade, žalovaná strana procesne zavinila zastavenie konania - a vyvodil nesprávny záver o zavinení vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že použitie § 256 ods.1 znamená, že súd neukladá povinnosť podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania.
14.Žalobca vyvolal spor, pokračoval v ňom a svojím úkonom - späťvzatím žaloby ako pán sporu zobral žalobu späť.
15.1.V zmysle citovaného § 256 ods.1 CSP, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 15.2.Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný ten žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. 15.3.Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256 ods.1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.
16.Nemožno opomenúť, že zaplatenie dlhu na solidárne zaviazaných dlžníkoch je samostatným spoločenstvom a žalobca je oprávnený vybrať si, voči ktorým z dlžníkov bude svoju pohľadávku vymáhať. Plnenie žalovanej v 2. rade malo za následok, že voči žalovanému v 1. rade pohľadávka v rozsahu tohto plnenia zanikla.
17.1.Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná suma bola uhradená. 17.2.Súd prvej inštancie však opomenul skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania rozporoval žalovanú sumu čo do výšky a dôvodu a podal odpor proti platobnému rozkazu. 17.3.Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by úhradu žalovanej sumy uskutočnil žalovaný, ktorý toto tvrdenie v priebehu celého konania popieral. Uhradenie žalovanej sumy žalovanou v 2. rade (voči ktorej nadobudol 11.12.2020 právoplatnosť Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 18.11.2020 sp. zn. 12Up/1996/2020) však nezakladá procesné zavinenie zastavenia konania voči žalovanému.
18.Odvolací súd konštatuje, že by bolo nespravodlivé, ak by bol žalovaný zaviazaný úhradou trov konania v spore, ktorý nevyvolal, riadne sa v ňom bránil a procesne nezavinil ani zastavenie konania. Dodáva, že vo vzťahu k žalovanému vzal žalobca žalobu späť napriek skutočnosti, že žalovaný žiadnu sumu neuhradil a poukazuje na to, že k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému tak došlo bez udania dôvodu. Už zo samotného dôvodu uvedeného v späťvzatí žaloby je zrejmé, že procesným dôvodom zastavenia konania je skutočnosť, že žalobcovi uhradila v priebehu konania žalovanú sumu žalovaná v 2. rade, nie správanie žalovaného, čím bezpochyby zavinil zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému.
19.Nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania, ale žalovaný si náhradu trov konania na súde prvej inštancie neuplatnil, odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
20.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).