Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., o zaplatenie 2.240,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. - 116 zo dňa 24.01.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. a výroku III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 567,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,66 Eur od 15.02.2020 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. - , a , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, , , , , a , a , , , , (ďalej len „“)

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.240,81 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.240,81 eur od 15.2.2020 do zaplatenia, úroku 1.780,52 Eur, poplatkov 18 eur, úroku z omeškania 219,39 eur a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, ktorá však nemá zákonom požadované náležitosti. Jednou z nich je aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd prvej inštancie pri prepočte RPMN za použitia kalkulačky pre výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver zistil, že skutočná výška RPMN pri zadaní výšky úveru 4.000 eur, počtu splátok 96 a výšky splátky 81,57 eur predstavovala 19,10 % a nie 21,10 % tak ako je uvedené v zmluve. Celková čiastka, ktorú by mal žalovaný zaplatiť podľa zmluvy bola 7.829,87 eura, ale podľa prepočtu pri zadaní údajov do vyššie uvedenej kalkulačky bolo zistené, že celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu

7.830,72 Eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z rozpisu predloženého aktuálneho stavu úveru nevyplýva, že by žalobca preukázal relevantnosť údajov uvedených v zmluve, teda transparentnosť údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkovej výške nákladov spotrebiteľa v korelácii s výškou a počtom splátok, v ktorých by bol, resp. nebol zahrnutý poplatok za poistenie a v konečnom dôsledku aj výškou uvedenej RPMN, ktorej predpoklady vychádzajúc z doslovného výkladu ustanovenia neboli naplnené. Podľa názoru súdu bolo v zmluve uvedené v nesprávnej výške aj RPMN 21,10 %, oproti 19,10 % v neprospech spotrebiteľa. Súd vychádzal z výšky splátky, ktorá bola uvedená v spotrebiteľskej zmluve vo výške 81,57 eura. Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, z čoho vychádzal pri výpočte RPMN právny predchodca žalobcu, pokiaľ výška splátky bola 81,57 eur a počet splátok bol 96 a celková čiastka uvedená v zmluve bola v sume 7.829,87 eur. Keďže uvedený údaj o RPMN je v neprospech spotrebiteľa, ako aj údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je v nesprávnej výške, a tieto údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy, pre absenciu ich správneho vyjadrenia súd prvej inštancie považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa , Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie predmetný úver posúdil za bezúročný a bez poplatkov bol ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 23.02.2016, pričom údaje o priemernej RPMN (Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane so splatnosťou od 5 do 10 rokov - 15,07 %) za 4. štvrťrok r. 2015 boli zverejnené MF SR dňa 31.12.2015. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému bol poskytnutý úver 4.000 eur so splatnosťou 96 mesiacov. Keďže neuvedenie, resp. netransparentné uvedenie obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, súd prvej inštancie považoval v zmysle ustanovenia uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 576,66 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalovanému by ako úspešnému v spore teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil ani zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto s poukazom na a 17 a z nich vyplývajúcimi princípmi súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k údajne nesprávne uvedenej priemernej RPMN žalobca upriamil pozornosť na znenie upravujúcej nedostatok náležitostí sankcionovaných bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Zákon dbá o správnosť RPMN samotného úveru. Čo sa týka informácie o priemernej RPMN na trhu, ide o údaj v zmluve slúžiaci informovať spotrebiteľa o RPMN na trhu, je absurdné aby zákon sankcionoval zmluvu bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pre nepatrnú nesprávnosť v údaji alebo jeho absenciu, ktorého jediným zámerom je len rozšíriť spotrebiteľov prehľad o trhu. Žalobca ďalej tvrdil, že v zmluve je uvedená priemerná RPMN na trhu v súlade so zverejnenými súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, tento údaj predstavuje presnejší výstup ohľadom výšky RPMN, nakoľko poníma informácie od subjektov na finančnom trhu , ktoré sú rovnocenné žalobcovi. Je nesporné, že žalobca je bankou. Uvedené súhrnné informácie nerozlišujú či ide o zabezpečený alebo nezabezpečený úver. Konajúci súd neuviedol resp. neodôvodnil riadne svoje rozhodnutie, v časti v ktorej podľa jeho názoru je potrebné vychádzať z tabuľky súhrnných hodnôt pre všetkých veriteľov a nie zo súhrnných hodnôt určených pre bankové subjekty. Z tohto pohľadu možno považovať jeho rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Veriteľ sa preukázateľne striktne riadil ustanoveniami nariadenia, ktoré je pre neho záväzné. Sankcionovať ho za to, že postupuje v

zmysle zákona a účelovo hľadať a vymýšľať výklad, ktorý by bol v prospech spotrebiteľa, len aby tento bol iracionálne protežovaný a protizákonne zvýhodňovaný, žalobca nepovažuje ani za správne a ani za spravodlivé. Odkázal pritom aj priamo na , ktorý výslovne uvádza potrebu aplikácie ust. a 1a nariadenia č. v odkaze ustanovenia . Pritom z ustanovenia ani z ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že by veriteľ postupoval pri uvedení údajov v Zmluve o úvere nesprávne. Výška priemernej RPMN uvedená v zmluve vo výške 10,78 % podľa žalobcu zodpovedá uverejneným súhrnným informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015, pri totožnom type úverov.(nad 5 rokov do 10 rokov). Žalobca namietal aj závery súdu prvej inštancie o tom, že úverová zmluva neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke a RPMN. Pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Avšak veriteľ presne vyčíslil celkovú sumu úveru, ktorú má žalovaný zaplatiť v Zmluve, kde je jasne a správne vyčíslená celková čiastka úveru. V bode 2.2 zmluvy je uvedená explicitne celková čiastka, ktorú má klient uhradiť, pričom uvedená suma je uvedená zvýrazneným písmom. Celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť predstavuje sumu 7.829,87 Eur, pričom správnosť jej overenia možno dosiahnuť aj súčtom jednotlivých splátok uvedených v zmluve. V bode 2.3 zmluvy o úvere je uvedený rozpis jednotlivých splátok úveru, z ktorého vyplýva, že splátka č. 1 - 95 je v sume 81,57 Eur a splátka č. 96 je v sume 80,72 Eur, a teda súčtom jednotlivých splátok sa dopracujeme k celkovej čiastke, ktorú má žalovaný uhradiť v sume 7.829,87 Eur. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca trvá na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a celková suma úveru je uvedená v správnej výške v zmysle už skôr žalobcom uvedených vyjadrení. Mal za to, že uvedenie sumy v Zmluve o úvere, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Vo vzťahu k správnosti výšky RPMN uvedenej v zmluve žalobca uviedol, že konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ako svojim záverom dospel, teda že použil internetovú kalkulačku na výpočet RPMN, pričom však uvedená kalkulačka nereflektuje na vstupné údaje, ktoré použil veriteľ, a teda že posledná splátka nie je v rovnakej výške. Rovnako z predloženého výpočtu súdu nie je jasné, či použil všetky náklady, ktoré boli zohľadnené pri výpočte RPMN zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca podotkol, že výpočet RPMN je vykonaný pomocou výpočtovej techniky licencovaným softwarom, pričom každý výpočet je vykonaný na základe implementovaného vzorca z prílohy č. 1 Čo sa týka ďalších nákladov, žalobca dal do pozornosti, že simulátor rozlišuje medzi financovaným a nefinancovaným nákladom, t. j. či tieto náklady veriteľ spotrebiteľovi uhradí vopred alebo nie. V prípade poistného plnenia v zásade európsky simulátor neprihliada na skutočnosť, či sú podmienkou poskytnutia úveru alebo nie, nakoľko spotrebiteľ tieto náklady koniec koncov zaplatí bez ohľadu na skutočnosť, či si tento náklad zvolil sám dobrovoľne alebo ho akceptoval ako podmienku čerpania úveru. je preto v rozsahu znenia podľa žalobcu nedostatočný alebo zmätočný, nakoľko spôsobuje zmätočnosť a nejasnosť v zmluvách veriteľov, ktorí sú sankcionovaní za akýkoľvek výklad tohto ustanovenia. Žalobca ďalej konštatoval, že keď je do obsahu zmluvy jasne uvedená amortizácia istiny do konečnej splatnosti úveru, vrátane výšky čiastky započítanej na úroky, vrátane uvedenia výšky poistného a výpočtom trojčlenky je výsledok výšky úrokov totožný, potom nemôže byť pochybná ani správnosť výšky RPMN. Ak by koniec koncov spotrebiteľ zistil nesprávnosť, ktorá však nie je v neprospech spotrebiteľa, t. j. skutočná výška RPMN je nižšia, potom niet dôvodu pre aplikáciu sankcie, nakoľko nie sú preň splnené podmienky ani podľa písm, ani podľa . Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.06.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku I., rozsudok v tejto časti nadobudol podľa právoplatnosť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane viď rozsudok NS SR sp. zn. ).

10. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, v každom štádiu civilného procesu.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

12. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa 23.02.2016 je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste pri jej vyhodnotení aplikovať o spotrebiteľských úveroch. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa tohto zákona.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch v presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných ( ), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

18. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

19. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená Smernicou, sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa preverenia správnosti výpočtu RPMN, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď podrobil súdnej kontrole v zmluve uvedenú výšku tak zásadného údaju akým je RPMN. RPMN ako jedna z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľovi umožňuje posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Vo vyššie špecifikovanej zmluve je uvedená výška RPMN 21,10 %, kým súd prvej inštancie po preverení správnosti výpočtu ustálil výšku RPMN na 19,10 % (bod 39. rozsudku). Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN je v predmetnej Zmluve uvedená nesprávne, čím spotrebiteľa zavádza a ovplyvňuje pri jeho rozhodovaní.

21. Žalobca v odvolaní ďalej namieta, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či súd použil všetky náklady, ktoré boli zohľadnené pri výpočte RPMN zo strany žalobcu a že internetová kalkulačka, ktorú na overenie správnosti výpočtu RPMN použil súd prvej inštancie, nereflektuje na vstupné údaje, odvolací súd uvádza, že aj on sám prekontroloval správnosť výpočtu RPMN prostredníctvom kalkulačky súdneho registra, ktorú majú všeobecné súdy k dispozícií práve na účely kontroly správnosti RPMN, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že predchodca žalobcu v predmetnej Zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN. Pri výpočte postupoval tak, že do kalkulačky uviedol všetky zákonom požadované údaje, napokon, práve zo o spotrebiteľských úveroch vyplýva aké predpoklady pre výpočet RPMN majú byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené a ako je možné vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov.

22. Z uvedeného je teda zrejmé, že predchodca žalobcu uviedol žalovaného do omylu nesprávnym uvedením RPMN. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN),

došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa“).

23. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. Rozsudok súdneho dvora C-453/10 Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 84/450/EHS, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („Smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. .

24. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá o spotrebiteľských úveroch v . V zmluve o spotrebiteľskom úvere je teda uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov, iných poplatkov priamo spojených s úverom a je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmyslom zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu úveru a porovnať s viacerými úvermi . Ak je výška RPMN v zmluve uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.

26. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď uviedol, že celková suma, ktorú ma žalovaný zaplatiť je uvedená nesprávne, odvolací súd musí dať za pravdu žalobcovi. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (č. l. 9) vyplýva, že spotrebiteľ je povinný za poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur zaplatiť celkovú sumu 7.829,87 eur, a to v 96 mesačných splátkach po 81,57 eur, pričom výška poslednej splátky je nižšia, t. j. 80,72 eur. Z matematického výpočtu (95 splátok x 81,57 eur = 7.749,15 eur + 80,72 eur (posledná splátka) = 7.829.87 eur) je zrejmé, že výška celkovej sumy, ktorú mal spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť, zodpovedá ostatným údajom uvedeným v zmluve, t. j. výška mesačných splátok a ich počet. Avšak, táto skutočnosť nemý vplyv na záver tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že priemerná RPMN je v predmetnej Zmluve uvedená správne, nakoľko veriteľ sa riadil ustanoveniami nariadenia, ktoré je pre neho záväzné a výška priemernej RPMN uvedená v zmluve vo výške 10,78 % zodpovedá uverejneným súhrnným informáciám o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015, pri totožnom type úverov, musí dať odvolací súd za pravdu odvolateľovi. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri podrobovaní kontroly výšky priemernej RPMN vychádzal z tabuľky súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015. Odvolací súd má za to, že priemerná RPMN je v zmluve uvedená správne, no súčasne konštatuje, že ani táto skutočnosť nemôže ovplyvniť záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko tento je opodstatnený tým, že v predmetnej Zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN.

28. Odvolací súd ešte dodáva, že nie je možné v danej veci riadne posúdiť ani to, či právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovaného, keďže uvedené zo Zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jeho príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by mu umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ho mesačne sumou po 81,57 eur. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že aj keby právny predchodca žalobcu splnil povinnosti

v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch, jeho žalobe by nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z vyššie uvedených dôvodov.

29. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).

30. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, postupom podľa ako vo výroku vecne správny potvrdil, a to spolu so správnym výrokom o trovách konania.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).